Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 60/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti TOMUS s. r. o., Turčianska 16, Bratislava, IČO 35845287, zastúpenej

ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU SLIVKA & LEČKOVÁ, s. r. o., Turčianska 16,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Roman Slivka, CSc., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára

2021 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti TOMUS, s. r. o., Turčianska 16,

Bratislava, IČO 35 845 287 (ďalej len „sťažovateľka“ v citáciách aj „sťažovateľ“),

zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU SLIVKA & LEČKOVÁ, s. r. o.,

Turčianska 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Roman Slivka,

CSc., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 23. júna 2011

na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) žalobu o náhradu škody. Konanie

bolo vedené na okresnom súde pod sp. zn. . Okresný súd rozhodol vo veci

rozsudkom z 29. októbra 2018. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná strana.

Súdny spis bol 5. apríla 2019 predložený krajskému súdu.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že odvolacie konanie je vedené

na krajskom súde pod sp. zn. . Odvolací súd ku dňu podania ústavnej

sťažnosti nerozhodol a nevykonal ani žiadny úkon. Podľa sťažovateľky krajský súd

„nepostupuje v konaní v súlade s príslušnými právnymi normami tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Ústavné právo žalobcu na spravodlivý proces je

v tomto prípade zjavne porušované, keďže žaloba bola podaná ešte v roku 2011 a po

uplynutí takmer 10 rokov márne čaká na rozhodnutie veci.“.

4. Sťažovateľka podala 22. januára 2020 predsedovi krajského súdu sťažnosť

na prieťahy v napadnutom konaní a žiadala, aby prijal opatrenia na ich odstránenie.

Podpredseda krajského súdu v prípise zo 4. februára 2020 sťažovateľke oznámil, že

sťažnosť považuje za dôvodnú a za vzniknutú nečinnosť sa ospravedlnil. Na odstránenie

prieťahov v predmetnom konaní však neprijal žiadne konkrétne efektívne opatrenia.

Z dôvodu, že sťažnosť „nebola riadne vybavená“, požiadala sťažovateľka 5. februára 2020

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“)

o prešetrenie vybavenia sťažnosti a prijatia konkrétnych opatrení na odstránenie prieťahov

v konaní. V odpovedi na sťažnosť ministerstvo spravodlivosti listom z 10. marca 2020

vyhodnotilo žiadosť sťažovateľky o prešetrenie postupu krajského súdu za nedôvodnú.

5. Podľa sťažovateľky aj napriek podaným sťažnostiam v napadnutom konaní

nedošlo k žiadnym zmenám, krajský súd o odvolaní nerozhodol, preto sa ústavnou

sťažnosťou z 27. júla 2020 domáhala, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej základného

práva podľa a dohovoru, prikázal krajskému súdu konať

v napadnutom konaní, a tiež žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie a náhradu

trov konania. Ústavný súd uznesením sp. zn. z 22. októbra 2020 odmietol

ústavnú sťažnosť sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že nepovažoval

doterajšiu dĺžku odvolacieho konania (celkovo 18 mesiacov) za nezlučiteľnú s namietaným

základným právom podľa a právom podľa dohovoru.

6. Sťažovateľka podala 10. novembra 2020 opakovanú sťažnosť na prieťahy

v napadnutom konaní predsedovi krajského súdu, z ktorého odpovede z 18. novembra 2020

podľa sťažovateľky „nie je zrejmé“, či bola opakovaná sťažnosť vyhodnotená ako dôvodná,

a nevyplýva z nej ani to, že bolo prijaté akékoľvek opatrenie na nápravu. Z odpovede

predsedu krajského súdu však vyplýva, že predsedníčka senátu v právnej veci sťažovateľky

v správe o stave napadnutého konania z 2. júla 2020 uviedla predpoklad, že vec bude

prejednaná a rozhodnutá do konca roka 2021, pričom poukázala na aktuálnu zaťaženosť

senátu a skladbu riešených vecí.

7. Sťažovateľka následne požiadala ministerstvo spravodlivosti o prešetrenie

vybavenia sťažnosti. Ministerstvo spravodlivosti v odpovedi z 11. januára 2021 uviedlo, že

žiadosť sťažovateľky o prešetrenie vybavenia sťažnosti považuje za nedôvodnú,

a poukázalo na to, že už na základe jej žiadosti z februára 2020 požiadalo predsedu

krajského súdu o zasielanie správ o stave napadnutého konania v stanovených intervaloch

a že tieto pravidelne vyhodnocuje.

8. Poukazujúc na už uvedené, sťažovateľka podala túto ústavnú sťažnosť, v ktorej

uvádza, že nesúhlasí s tým, že ústavný súd v rozhodnutí o jej predchádzajúcej ústavnej

sťažnosti zúžil svoj ústavný prieskum len na odvolacie konanie, a argumentuje, že konanie

na okresnom súde prebiehalo sedem rokov a rozhodnutie vo veci bolo napadnuté „účelovým

odvolaním“. Podľa názoru sťažovateľky je celková dĺžka konania všeobecných súdov v jej

právnej veci neprimeraná a dochádza k prieťahom, pričom nejde o vec skutkovo či právne

náročnú. Sťažovateľka namieta, že nenesie zodpovednosť za neschopnosť štátu zabezpečiť

personálne a technické vybavenie krajského súdu tak, aby tento dokázal plniť svoju úlohu

a zabezpečiť garantované základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej

ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základného práva podľa

a práva podľa dohovoru postupom krajského súdu

v napadnutom konaní. Sťažovateľka zároveň žiada, aby ústavný súd v náleze prikázal

krajskému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné

zadosťučinenie v sume 5 000 € a nahradil trovy konania v sume 450,28 €.

II.

Relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

15. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

16. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

17. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

18. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu

sťažovateľky proti postupu krajského súdu, ktorým boli podľa nej v napadnutom konaní

spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

19. Ústavný súd konštatuje, že takmer totožnú ústavnú sťažnosť sťažovateľky

uznesením sp. zn. z 22. októbra 2020 (ďalej len „uznesenie ústavného

súdu“) odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na to, že od predchádzajúceho

rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľky uplynuli len 3 mesiace,

pričom nedošlo k podstatnej zmene okolností, ústavný súd sa pridržiava svojich záverov

vyslovených v uznesení z 22. októbra 2020, ktoré opakovane (po doplnení) dáva

do pozornosti sťažovateľky.

20. Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

zjavná neopodstatnenosť sťažnosti môže vyplývať aj z toho, že porušenie základného

práva sa namieta v konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. ,

, , ), prípadne ak argumenty v sťažnosti

sťažovateľky nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného

základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (, ,

).

21. Vychádzajúc z ústavnej sťažnosti a jej príloh, ústavný súd zistil, že napadnuté

konanie na krajskom súde prebieha od 5. apríla 2019, keď mu bol predložený spis

okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní, a ku dňu rozhodovania ústavného súdu o tejto

ústavnej sťažnosti krajský súd o odvolaní nerozhodol.

22. Pokiaľ sťažovateľka namieta nečinnosť krajského súdu spočívajúcu v tom, že

zo strany krajského súdu nebol iniciovaný žiaden procesný úkon, ústavný súd dáva

do pozornosti, že krajský súd vo veci koná ako odvolací súd, úlohou ktorého je posúdiť

vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Krajský súd nie

je povinný nariadiť pojednávanie ( ). To však (aj

vzhľadom na predmet konania) nevyhnutne neznamená, že odvolací súd sa vecou dosiaľ

nezaoberal.

23. Význam samotného konania a jeho výsledok je nepochybne pre sťažovateľku

dôležitý a ústavný súd v žiadnom prípade nemá v úmysle tento význam zľahčovať.

Vnímajúc však celkovú dĺžku samotného napadnutého konania, ktorú ústavný súd môže

posudzovať (ku dňu rozhodovania ústavného súdu 22 mesiacov), ústavný súd opakovane

konštatuje, že dĺžka odvolacieho konania, ktorá sa predĺžila aj v dôsledku mimoriadnej

pandemickej situácie na území Slovenskej republiky, nie je neúnosná.

24. V tejto súvislosti ústavný súd podotýka, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

, ). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých

mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie sťažovateľom označeného

základného práva (, , ). Na kratšie obdobia

nečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň

významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (, ,

), čo však nie je prípad v prejednávanej veci.

25. Prístup ústavného súdu nie je špecifickým ani z komparatívneho pohľadu,

zohľadňujúc najmä judikatúru ESĽP. Medzi mnohými možno poukázať na viaceré

rozhodnutia, v zmysle ktorých ESĽP v súvislosti s právom na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru s ohľadom na ojedinelú nečinnosť súdu členského štátu

a charakter súdneho konania toleroval napr. 20 mesiacov nečinnosti odvolacieho súdu, kým

rozhodol o odvolaní sťažovateľa (pozri Cesarini v. Taliansko, č. 11892/85, rozhodnutie

ESĽP z 12. 10. 1992, body 20 – 21), alebo 28 mesiacov trvajúce obdobie nečinnosti súdu

(od podania žaloby do výzvy súdu na jej doplnenie) v rámci civilného konania (pozri Dostál

v. Česká republika, č. 52859/99, rozhodnutie ESĽP z 25. 5. 2004, body 192 – 193).

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje aj na rozhodovaciu prax

a judikatúru ESĽP v obdobných veciach, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho

konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je

v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru (, , , ,

).

26. Podpredseda krajského súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky na prieťahy

v napadnutom konaní uznal aj existenciu prieťahov a ospravedlnil sa za ne. Ústavný súd

vo svojej predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu

uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti

na to podanej sťažnosti podľa na ďalšie konanie, pretože ústavný súd,

pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť

všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia

protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou

(, , ).

27. Na základe uvedeného ústavný súd nevyhodnotil doterajšiu dĺžku odvolacieho

konania od predloženia veci odvolaciemu súdu (5. apríla 2019, pozn.) do podania tejto

ústavnej sťažnosti (21. januára 2021, pozn.) ako nezlučiteľnú so základným právom podľa

a právom podľa dohovoru. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti

a postupu krajského súdu v napadnutom konaní ústavný súd dospel k záveru, že doterajšia

dĺžka napadnutého odvolacieho konania nesignalizuje nečinnosť v ústavne relevantnej

intenzite, na základe ktorej by po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné

vysloviť porušenie sťažovateľkou označených práv. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť

sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

28. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky, že ústavný súd by mal

pri rozhodovaní o jej ústavnej sťažnosti zohľadniť celkovú dĺžku konania v jej právnej veci,

teda aj konanie na okresnom súde, ktoré trvalo sedem rokov, ústavný súd poukazuje na § 45

, podľa ktorého ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu

na začatie konania, ak § 89 alebo § 131a neustanovujú inak.

29. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

30. Ústavný súd v závere pripomína, že ak by krajský súd v napadnutom konaní

bez ospravedlniteľného dôvodu nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľke nič

nebráni v tom, aby za splnenia všetkých podmienok predložila ústavnému súdu novú

ústavnú sťažnosť, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2021

Peter Molnár

predseda senátu