Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 39 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (44)III. ÚS 340/2013
PDF · 114.87 KB
No categories available
III. ÚS 340/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť S., s. r. o., B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou
Š. s. r. o., Ž., v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. B. Š., vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom
pod sp. zn. 28 Cb 18/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť S., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. mája 2013
doručená sťažnosť S., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 18/2011 (ďalej len „napadnuté
konanie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou napadnutého
konania o zaplatenie dlžnej sumy 15 957 eur a 90 centov s príslušenstvom vedeného pred
okresným súdom, a to na strane navrhovateľa. Sťažovateľka namieta, že v napadnutom
konaní dochádza k zbytočným prieťahom, a v tejto súvislosti uvádza, že posledné
pojednávanie v jej veci bolo vykonané 28. mája 2012 a bolo odročené pre účely ustanovenia
znalca, ktorý však ku dňu podania sťažnosti nebol podľa vyjadrenia sťažovateľky
ustanovený.
Sťažovateľka k sťažnosti pripojila aj kópiu sťažnosti na prieťahy v konaní
z 8. februára 2013, ako aj kópiu odpovede podpredsedníčky okresného súdu z 25. februára
2013, ktorá sťažnosť sťažovateľky vo svojej odpovedi vyhodnotila ako dôvodnú
s ubezpečením o prijatí opatrenia na odstránenie zbytočných prieťahov, a síce pohovor
so zákonným sudcom a následné informovanie o stave konania v pravidelných intervaloch.
Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti
nálezom, ktorým vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 28 Cb 18/2011, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez
zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 700 €, ako aj
trovy právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 18/2011.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľky konštatuje, že ju bolo potrebné
odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu totiž
vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Ojedinelá nečinnosť
súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(I. ÚS 35/01, III. ÚS 103/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie
základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne
návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že doterajšia dĺžka napadnutého
konania (dva a pol roka) sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo
možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označeného práva
sťažovateľky, preto jej sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako
zjavne neopodstatnenú (podobne napr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011).
Pri rozhodovaní ústavný súd vychádzal z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu
predloženého spisového materiálu a z neho vyplývajúcej chronológie úkonov
posudzovaného konania, z ktorej zistil jedno súvislé obdobie nečinnosti okresného súdu,
keď tento nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka (obdobie od 28. mája
2012, keď bolo vo veci sťažovateľky vykonané pojednávanie, do 21. júna 2013, keď bolo
vo veci sťažovateľky prijaté uznesenie o ustanovení znalca). Ústavný súd na tomto mieste
zohľadnil aj skutočnosť, že po uplatnení sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej
podpredsedníčke okresného súdu došlo k požadovanej náprave a okresný súd o ustanovení
znalca napokon rozhodol. Zmienené obdobie neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu
preto ústavný súd posúdil ako jeho ojedinelú nečinnosť.
Ústavný súd pri rozhodovaní tiež prihliadal na rozhodovaciu prax a judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka súdneho
konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky v závislosti od povahy veci nie je
v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Z uvedených dôvodov ústavný súd o sťažnosti sťažovateľky rozhodol tak, ako to je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa
ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie
porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť sa
opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní
na okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. júla 2013