Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 129/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku

a Martina Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., Jilemnického 30, Martin, v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. Michal Gallo, vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa , základného práva nebyť

odňatý zákonnému sudcovi podľa a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Žilina v konaní sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť , ,

Lázky 300 (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“),

základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní

sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ

20. decembra 2019 podal na okresnom súde žalobu proti správcovi konkurznej podstaty

, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 1 168 540 € s príslušenstvom

podľa o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ súčasne s podaním žaloby požiadal okresný súd

o oslobodenie od súdneho poplatku v zmysle

(ďalej aj „CSP“), keďže „prišiel o všetky majetky a zostal bezmajetný“.

3. Podľa potvrdenia okresného súdu bola vec sťažovateľa pridelená na rozhodnutie

sudkyni Mgr. Antónii Ďuranovej a bola jej pridelená sp. zn. .

„Bez akéhokoľvek oznámenia zmeny zákonného sudcu“ bolo právnemu zástupcovi

sťažovateľa doručené uznesenie okresného súdu č. k. -148 zo 17. marca 2020,

vydané sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou, ktorým nebolo sťažovateľovi priznané

oslobodenie od súdneho poplatku. Podľa názoru sťažovateľa týmto došlo k porušeniu

základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa a

ods. 1 listiny.

4. Sťažovateľ z dôvodu, že nemá peňažné prostriedky, nezaplatil na výzvu okresného

súdu súdny poplatok v sume 16 596 €, v dôsledku čoho okresný súd konanie zastavil

uznesením č. k. -158 z 2. júna 2020 (ďalej len „uznesenie o zastavení konania“)

vydaným vyššou súdnou úradníčkou. Proti uzneseniu o zastavení konania podal sťažovateľ

sťažnosť, v ktorej namietal, že vyšší súdny úradník nemôže v zmysle § 5 ods. 2 a § 6

ods. 2 o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov vydať

takéto uznesenie, pretože pripúšťa proti takémuto uzneseniu odvolanie,

a nie sťažnosť. Okresný súd uznesením č. k. -167 z 18. júna 2020 sťažnosť

sťažovateľa zamietol.

5. Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, že „nadobudol dojem, že postup

porušovateľa bol cielený v tom, že sa snažil nepripustiť, aby sťažovateľ mohol využiť

odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania podľa §-u 357 písm. a) a tým dostať

svoj prípad na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým je KS Žilina. V odvolacom konaní

totiž sťažovateľ mohol nechať preskúmať aj opodstatnenosť uznesenia o neoslobodení

od súdneho poplatku.“. Týmto postupom okresného súdu došlo podľa sťažovateľa

k porušeniu a dohovoru zaručujúcich právo na spravodlivý

proces.

6. Podľa tvrdenia sťažovateľa okresný súd mu svojím postupom znemožnil

čo i len čiastočne uhradiť istinu dlhu, na zaplatenie ktorého bol zaviazaný zmenkovým

platobným rozkazom okresného súdu vydaným v konaní sp. zn. .

Preto je toho názoru, že postup okresného súdu zakladá sťažovateľovi aj nárok na priznanie

primeraného zadosťučinenia.

7. Sťažovateľ tiež uviedol, že okresný súd pri rozhodovaní o oslobodení od súdneho

poplatku rozhodoval úplne opačne ako iné súdy v Slovenskej republike, ktoré sťažovateľovi

oslobodenie priznali, a konkrétne uvádza spisové značky týchto konaní.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol

týmto nálezom:

„1. Porušovateľ v konaní porušil právo sťažovateľa, zaručené

- SR a Listiny, zaručujúcich právo na zákonného

sudcu,

- SR a Dohovoru, zaručujúcich právo na spravodlivý

proces.

2. V zmysle §-u 133 ods. 3, písm. b) navrhuje sťažovateľ vrátiť

vec na ďalšie konanie.

3. V zmysle §-u 133 ods. 3, písm. d) navrhuje sťažovateľ,

aby mu bolo priznané primerané zadosťučinenie v sume 1 000 000 Eur, aby aspoň čiastočne

mohol vyplatiť istinu zmenkového záväzku a zastaviť tak čiastočne narastanie úrokov.

4. Sťažovateľ uplatňuje náklady právneho zastúpenia...“

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

12. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9

neustanovuje inak.

13. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q) r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

14. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd.

15. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa a listiny nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

19. Formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom

predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu

s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. , ,

).

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

20. Predmetom ústavnej sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa , základného práva na zákonného sudcu

podľa a listiny a práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré okresný

súd zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku.

K namietanému porušeniu základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi

podľa a listiny

21. Ústavný súd v súvislosti s námietkou porušenia základného práva nebyť odňatý

svojmu zákonnému sudcovi poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy

sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je právomoc

ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných

súdov (porov. , , , ). Ak ústavný

súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porov. , ,

, , ). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa

iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov

podľa , nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní

pred ústavným súdom.

22. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa

ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom

pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva,

musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu,

požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci

ústavného súdu ().

23. Sťažovateľ sa dozvedel o rozhodovaní sudkyne JUDr. Kráľovej z uznesenia

okresného súdu č. k. -148 zo 17. marca 2020, ktorým mu nebolo priznané

oslobodenie od súdneho poplatku a ktoré mu podľa jeho slov bolo doručené 9. júna 2020.

Námietku porušenia práva na zákonného sudcu preto mohol sťažovateľ uplatniť

už pri podaní sťažnosti podľa proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky

o zastavení konania. Z obsahu sťažnosti sťažovateľa z 15. júna 2020 proti uzneseniu

okresného súdu o zastavení konania však nevyplýva, že by sťažovateľ namietal skutočnosť,

že v jeho veci rozhodovala sudkyňa JUDr. Kráľová.

24. Nevyužitie tejto zákonnej možnosti nemožno preto nahradzovať ústavnou

sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc

na konanie o nej až vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú

a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv; a túto možnosť sťažovateľ

v tomto prípade mal.

25. Keďže sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že námietku

porušenia práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi neuplatnil v konaní o sťažnosti

proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

v okolnostiach jeho prípadu ani neprichádzal do úvahy prípadný možný postup ústavného

súdu v zmysle .

26. Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132

ods. 2 odmietol túto časť ústavnej sťažnosti ako neprípustnú,

pričom sa argumentáciou sťažovateľa vo vzťahu k porušeniu ním označeného základného

práva bližšie nezaoberal.

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru

27. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu

toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie

ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne

procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené

základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú

(, , , , ).

28. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka sťažovateľa o nesprávnom procesnom

postupe okresného súdu, ktorý uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom konanie

o jeho žalobe zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, čím mu znemožnil prístup

k odvolaciemu súdu.

29. Poukazujúc na svoju stabilizovanú judikatúru, ústavný súd zdôrazňuje,

že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou

ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ).

Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,

ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav

a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné

alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň

by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody

(m. m. , , atď.). O svojvôli pri výklade

alebo aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy,

ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel

ich účel a význam (napr. , ).

30. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,

ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení

s ).

31. Okresný súd konajúci sudkyňou uznesením č. k. -167 z 18. júna 2020

sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o zastavení konania ako nedôvodnú zamietol,

keď konštatoval, že vyšší súdny úradník konal a postupoval pri rozhodovaní v súlade

so o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych

poplatkoch“) a zároveň nezistil dôvody podľa ,

pre ktoré by bol oprávnený zrušiť uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho

poplatku.

32. Podľa ak tento zákon neustanovuje

inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku okrem § 357 písm. a).

33. Podľa v konaní podľa tohto zákona

koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca

v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.

34. S prihliadnutím na odôvodnenie uznesenia okresného súdu o zamietnutí sťažnosti

sťažovateľa, ako aj na citované ustanovenia , ktoré okresný

súd v danom prípade aplikoval, je ústavný súd toho názoru, že nie je žiadna spojitosť

medzi sťažnosťou napadnutým postupom okresného súdu a namietaným porušením

základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces,

lebo opísaným postupom k zásahu do označených práv sťažovateľa dôjsť nemohlo.

V zmysle ustálenej súdnej praxe ústavného súdu postup súdu v súlade s platným a účinným

zákonom (procesnými a hmotnoprávnymi predpismi) v zásade nemožno hodnotiť

ako porušovanie základných ľudských práv (napr. , , ).

35. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní aj túto časť ústavnej

sťažnosti odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

36. Ústavný súd, sledujúc hľadiská hospodárnosti konania, nepristúpil k výzve

právnemu zástupcovi sťažovateľa na odstránenie nedostatku v zákonom ustanovených

náležitostiach ústavnej sťažnosti, ktorý spočíval v nejasnom predmete konania, v rámci

ktorého sťažovateľ neidentifikoval jednoznačne zásah, ktorým malo dôjsť k porušeniu

jeho označených práv, keďže dôvody, na ktorých sťažovateľ založil ústavnú sťažnosť

a ktorými je ústavný súd viazaný, neboli spôsobilé viesť k prijatiu ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie a ani prípadné odstránenie tohto nedostatku by nebolo spôsobilé privodiť

iné rozhodnutie o jeho ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2021

Robert Šorl

predseda senátu