Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 524/2020
PDF · 479.4 KB
No categories available
IV. ÚS 524/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. februára 2021
v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov Ladislava Duditša
a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti
AGRO OR, s. r. o., Hospodársky dvor Gyňov 193, IČO 36 568 732, zastúpenej advokátkou
JUDr. Danicou Holováčovou, Čajakova 5, Košice, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 55 Er 1032/2016 takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti AGRO OR, s. r. o., na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní
vedenom pod sp. zn. 55 Er 1032/2016 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 55 Er 1032/2016
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti AGRO OR, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý nahradiť obchodnej spoločnosti
AGRO OR, s. r. o., trovy konania v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur
a dvadsaťdeväť centov) na účet advokátky JUDr. Danice Holováčovej, Čajakova 5, Košice,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Stav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. IV. ÚS 524/2020-9 z 22. októbra 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie
konanie ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti AGRO OR, s. r. o., Hospodársky dvor
Gyňov 193, IČO 36 568 732 (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietala porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 55 Er 1032/2016 (ďalej len „napadnuté konanie“).
II.
Vymedzenie postupu okresného súdu v napadnutom konaní a sťažnostná
argumentácia
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že predmetom napadnutého konania je vymoženie
sumy 58 865,22 € s príslušenstvom v exekučnej veci sťažovateľa ako oprávneného.
Sťažovateľ návrh na vykonanie exekúcie doručil súdnemu exekútorovi 17. marca 2016.
Okresný súd uznesením z 27. júna 2017 vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil
a povinnému priznal nárok na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) uznesením z 5. júna 2018 zrušil predmetné uznesenie okresného súdu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie krajského súdu bolo okresnému súdu doručené
26. júna 2018.
3. Okresný súd bol podľa sťažovateľa po vrátení veci krajským súdom,
t. j. od 26. júna 2018, nečinný. Sťažovateľ v podaniach z 9. apríla 2019, 5. júna 2019,
18. júna 2019 a 27. septembra 2019 urgoval okresný súd, aby v napadnutom konaní konal.
Sťažovateľ napokon podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.
Predmetnú sťažnosť podal sťažovateľ k spisovej značke konania s tým,
že k podpredsedníčke okresného súdu sa sťažnosť dostala až 12. marca 2020, čo ona sama
uviedla v odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní z 20. mája 2020. Podpredsedníčka
okresného súdu považovala sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú len čiastočne, „s čím
sa z pohľadu oprávneného (sťažovateľa) nie je možné stotožniť. Zdôrazňujeme, že
informovaním sa na informačnej kancelárií porušovateľa bolo zistené, že predmetná
sťažnosť sa k pani podpredsedníčke dostala až na druhý pokus, pričom nevedno prečo
konajúci sudca nepredložil predmetnú sťažnosť a aj spisový materiál vedeniu súdu hneď po
jej doručení. Aj v tomto vidieť vznik ďalších prieťahov, ba čo viac (a o to zavrhnutia
hodnejšiu) snahu o zahladenie svojich predošlých pochybení zo strany zákonného sudcu.“.
4. Ďalšie prieťahy v napadnutom konaní vznikli pri doručovaní dovolania povinného,
ktoré podal 1. septembra 2018 proti uzneseniu krajského súdu z 5. júna 2018. Dovolanie
bolo doručené okresnému súdu elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu
1. septembra 2018 o 14.58 h, následne bolo dovolanie doručené 3. septembra 2018 v súlade
so zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.
Dovolanie povinného „bolo sťažovateľovi ako oprávnenému doručené až dňa 28. 04. 2020
ako príloha výzvy k vyjadreniu sa. Je tak na mieste otázka, prečo trvalo porušovateľovi
doručovanie dovolania povinného k rukám oprávneného od 03. 09. 2018 až do 28. 04. 2020
(resp. výzva je zo dňa 15. 04. 2020), čo je zbytočný prieťah v trvaní cca 19 mesiacov.“.
5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti ďalej uvádza:
„Sťažovateľom vytýkaná nečinnosť porušovateľa sa netýkala procesu dokazovania,
resp. hodnotenia dôkazov, ale jednoduchých základných procesných úkonov porušovateľa
v súvislosti s doručovaním dovolania podaného povinným k rukám oprávneného, resp. jeho
právneho zástupcu. Preto nie je možné konštatovať zložitosť veci, nakoľko súd mal vykonať
len elementárne doručovanie bez toho, aby posudzoval obsah samotného dovolania.
Vo vzťahu k správaniu sa sťažovateľa ako účastníka konania nie je mu možné pričítať
žiadne pričinenie na vzniku zbytočných prieťahov, práve naopak, samotný sťažovateľ
celkovo štyri krát nabádal súd k svojej činnosti predmetnými urgenciami.
... na strane porušovateľa nie je možné vzhliadnuť žiadnu zákonnú prekážku
odôvodňujúcu vznik zbytočných prieťahov v jeho činnosti. Pani podpredsedníčka vo svojej
odpovedi na podanú sťažnosť síce dôvodila aj poukazom na enormné množstvo agendy
v súdnom oddelení, na zmenu zákonov kľúčových pre rozhodovaciu činnosť súdov
v Exekučných konaniach a s tým spôsobenú zvýšenú zaťaženosť exekučných oddelení
a v neposlednom rade na množstvo podaní účastníkov ako i exekútorov za účinnosti
pôvodného Exekučného poriadku“, táto obrana však v zmysle judikatúry ústavného súdu nie
je akceptovateľná.
6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na právne závery vyplývajúce
z judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)
týkajúce sa zbytočných prieťahov v súdnych konaniach.
7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci
na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:
„I. Základné právo (sťažovateľa)... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie... záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru... iným zásahom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod
sp. zn. 55 Er/1032/2016 porušené boli.
II. Okresnému súdu Bratislava II prikazuje, aby v konaní pod sp. 55 Er/1032/2016
konal bez zbytočných prieťahov.
III. (Sťažovateľovi)... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €... ktoré je
Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť ... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
IV. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť (sťažovateľovi)... trovy právneho
zastúpenia v sume 450,29 €... na účet... právnej zástupkyne... do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
8. Navrhnuté primerané finančné zadosťučinenie považuje sťažovateľ za dostatočné
„aj vzhľadom na závažnosť (ne)činnosti porušovateľa, ako aj dostatočne preventívnu do
budúcna; súčasne však reálne neohrozujúcu výkon spravodlivosti zo strany porušovateľa
ako súčasti orgánov súdnej sústavy.“. Uplatnená suma finančného zadosťučinenia
„je primeraná aj samotnému predmetu exekučného konania, ktorého sa predmetné prieťahy
týkajú.“.
III.
Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľa
9. Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej ústavnej sťažnosti vyjadrila
podpredsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. 1 Spr 110/2020 z 27. novembra 2020.
Podpredsedníčka okresného súdu nesúhlasila s tvrdením sťažovateľa, že v napadnutom
konaní vznikli prieťahy od 26. júna 2018, keďže uvedeného dňa bolo okresnému súdu
doručené uznesenie krajského súdu, ktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu
č. k. 55 Er 1032/2016-387. Dňa 2. augusta 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie
sťažovateľa ako oprávneného a 3. septembra 2018 bolo okresnému súdu doručené
dovolanie.
10. Súdny spis bol následne predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na vykonanie
procesných úkonov pred predložením dovolania dovolaciemu súdu a tiež na doplnenie
dovolania. Pri realizácii týchto úkonov „došlo k časovému sklzu, keď vyšší súdny úradník
nevykonal úkon v lehote, na uvedené bol po zistení upozornený zákonnou sudkyňou na
nedostatky v práci a zároveň bolo zistené, že sťažnosť na prieťahy v konaní nebola
predložená predsedníčke súdu, ale bola zažurnalizovaná do spisu (sťažnosť bola
adresovaná do spisu k spisovej značke a preto ju omylom vyšší súdny úradník nepredložil
v lehote ale až následne). Po upozornení boli prieťahy ihneď odstránené a o dovolaní už
bolo rozhodnuté.
Je však potrebné dodať, že prieťahy boli spôsobené enormným množstvom agendy
v súdnom oddelení, nakoľko došlo k zmene zákonov kľúčových pre rozhodovaciu činnosť
súdov v Exekučných konaniach, v dôsledku čoho sa v uvedenom období podstatným
spôsobom zvýšila zaťaženosť exekučných oddelení súdu.“.
11. Sťažovateľ vo svojom stanovisku z 18. decembra 2020 k vyjadreniu okresného
súdu poukázal na to, že okresný súd bol od 26. júna 2018 nečinný aj napriek tomu, že ho
sťažovateľ viackrát vyzýval, aby vo veci konal, avšak bezvýsledne. Je potrebné tiež uviesť,
že okresný súd do dnešného dňa nerozhodol, hoci uznesenie dovolacieho súdu mu bolo
doručené 31. júla 2020. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť s tvrdením okresného súdu,
že prieťahy boli odstránené, keď okresný súd stále nerozhodol.
12. Sťažovateľ poukázal na vyjadrenie, že k prieťahom prispeli aj strany sporu, kvôli
ktorým boli odročené pojednávania (podľa vedomosti ústavného súdu vyjadrenie okresného
súdu v tejto veci takúto argumentáciu neobsahovalo, pozn.). Sťažovateľ namietal, že sudca
je zodpovedný za spôsob, akým vedie konanie, a aj za to, aké návrhy strán bude akceptovať
v konaní. Strany sporu taktiež nemôžu niesť zodpovednosť za zaneprázdnenosť súdu.
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorom sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Právna
neistota sa odstráni až právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej.
13. K otázke primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ uviedol, že „aj bez
stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho,
že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne
odradilo porušovateľa konania, ktorého sa dopustil voči sťažovateľom a jednak podľa
nášho úsudku treba chápať aj ako sankciu dostatočne vysokú, ktorá by zabezpečila, že
ďalšie porušenie práva aj v iných prípadoch nedopustí v takej intenzite.“.
14. Postupujúc podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd upustil v tejto
veci od ústneho pojednávania, keďže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
IV.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
a Európskeho súdu pre ľudské práva
15. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
16. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
19. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03,
IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
20. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy alebo práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 221/04).
21. Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) už uviedol,
že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru, a to
v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých
práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol.
22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný
súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.
23. Podľa judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 5/00, III. ÚS 245/06, I. ÚS 281/2013)
nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je
súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Záver o tom, že súdna
exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu, vychádza z toho, že exekúciu síce
vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje
v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie
(bez neho by súdna exekúcia nemala zákonný podklad a bola by absolútne neprípustná)
potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142
ods. 1 ústavy).
24. Z už judikovaných záverov ústavného súdu o súdnej exekúcii ako súčasti
základného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 5/00, III. ÚS 245/06) vyplýva, že súdna exekúcia
vykonávaná podľa Exekučného poriadku musí byť uskutočňovaná aj v súlade s princípmi
spravodlivého procesu v širšom slova zmysle, ktoré sú obsiahnuté v čl. 46 až čl. 48 ústavy.
V.
Posúdenie veci ústavným súdom
25. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že exekučné konanie, v ktorom dochádza k nútenému výkonu povinnosti
na peňažné plnenie na základe exekučného titulu, tvorí štandardnú súčasť rozhodovania
všeobecných súdov v civilnej agende. Ústavný súd neidentifikoval žiaden prvok faktickej
alebo právnej zložitosti veci. Ústavná sťažnosť sa primárne týkala otázky doručovania
dovolania povinného sťažovateľovi, postupu okresného súdu pri vybavení sťažnosti
na prieťahy v konaní, a teda išlo o jednoduché procesné úkony, pri ktorých priamo nejde
o rozhodovanie vo veci samej, preto pri nich ani nemožno uvažovať o právnej a faktickej
zložitosti veci
26. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní
o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd z dostupných podkladov dospel k záveru, že správanie sťažovateľa neprispelo
relevantným spôsobom k predĺženiu napadnutého konania.
27. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí, či v napadnutom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, je postup okresného súdu. V rámci tohto kritéria ústavný súd
poukazuje na to, že sťažovateľ namietal predovšetkým postup okresného súdu v období
od 26. júna 2018, keď okresnému súdu bolo doručené rozhodnutie odvolacieho súdu,
ktorým zrušil uznesenie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie.
Sťažovateľ v priebehu roka 2019 urgoval okresný súd, aby vo veci konal, zjavne aj
vzhľadom na okolnosť, že sťažovateľ nemal vedomosť o podanom dovolaní.
28. Okresný súd vybavil s prieťahmi aj sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní,
keď sám pripustil, že predmetná sťažnosť bola omylom zažurnalizovaná v súdnom spise
bez toho, aby bola predložená podpredsedníčke okresného súdu.
29. Okresný súd nepochybne konal s prieťahmi aj v súvislosti s doručovaním
dovolania povinného sťažovateľovi na vyjadrenie. Predmetné dovolanie bolo doručené
okresnému súdu 1. septembra 2018, resp. 3. septembra 2018, pričom okresný súd toto
dovolanie doručil sťažovateľovi 28. apríla 2020.
30. Je potrebné akceptovať námietku sťažovateľa, podľa ktorej stav právnej neistoty
vo veci stále trvá, keďže po doručení uznesenia dovolacieho súdu o odmietnutí dovolania
povinného pre jeho neprípustnosť, je úlohou okresného súdu v exekúcii ďalej konať
a rozhodovať.
31. Vychádzajúc z týchto okolností, je zjavné, že v čase po doručení rozhodnutia
odvolacieho súdu sa v postupe okresného súdu vyskytli obdobia nečinnosti a možno
identifikovať aj jeho neefektívny a nesústredený postup v napadnutom konaní.
32. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu vysokým počtom nevybavených vecí
v exekučnom oddelení aj s ohľadom na zmenu právnej úpravy, túto ústavný súd nemôže
akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie je
možné prenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania,
čo platí o to viac, ak to má za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd. Podľa
konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04) nadmerné množstvo vecí,
v ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,
nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie
spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (IV. ÚS 97/04, IV. ÚS 136/03,
IV. ÚS 35/06, II. ÚS 481/2017). Rovnako tak uviedol, že hoci nie všetky nástroje
na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu
či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti
pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03,
II. ÚS 179/2013, II. ÚS 264/2013, II. ÚS 481/2017).
33. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu
v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
VI.
Záver
VI.1 K bodom 1, 2, 3 a 5 výrokovej časti nálezu
34. Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod V tohto odôvodnenia)
dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné
právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(bod 1 výrokovej časti tohto nálezu).
35. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
36. Ústavný súd, vychádzajúc z čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy, prikázal okresnému
súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výrokovej časti
tohto nálezu). Vychádzal zo zistenia, že v čase rozhodovania ústavného súdu napadnuté
exekučné konanie nebolo právoplatne skončené.
37. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
38. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,
a z akých dôvodov sa ho domáha.
39. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
(m. m. napr. IV. ÚS 210/04). Ústavný súd vychádzal aj z toho, že prieťahy súdu v konaní či
jeho nečinnosť predstavujú iný zásah súdu proti základným ústavne zaručeným právam
(slobodám). Pritom taký zásah sám nie je výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej
právomoci súdu a ako taký sa vymyká obvyklému, prieskumnému či inému konaniu. Z tejto
fakticity vyplýva, že porušenie práva na súdne konanie v primeranej lehote nemožno
dodatočne napraviť. Možno zabrániť, aby nedošlo k ďalším prieťahom (ústavným
príkazom), ale už raz vzniknutý prieťah odstrániť nemožno, možno len poskytnúť
za porušenie tohto práva primeranú finančnú náhradu podľa čl. 127 ods. 3 ústavy (porovnaj
napr. I. ÚS 282/2019).
40. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáhal priznania primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 5 000 € z dôvodu závažnosti nečinnosti okresného súdu a aj
vzhľadom na predmet konania. Takáto výška primeraného finančného zadosťučinenia bude
plniť preventívnu funkciu a neohrozí výkon spravodlivosti na okresnom súde.
41. V prerokúvanom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy
priznanie finančného zadosťučinenia. Ústavný súd prihliadol predovšetkým na neefektívny
a nesústredený postup okresného súdu v napadnutom konaní, na celkovú dĺžku napadnutého
konania a na predmet konania. Obdobne ústavný súd zohľadnil, že sťažovateľ namietal
postup okresného súdu v období po 26. júni 2018, t. j. približne 2,5-ročný úsek napadnutého
konania, v ktorom okresný súd bol primárne nečinný a postupoval neefektívne
a nesústredene. Ústavný súd zohľadnil aj to, že napadnuté konanie nie je právoplatne
skončené. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd rozhodol, že sťažovateľovi
priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ktoré mu je okresný súd
povinný zaplatiť v zmysle § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde do 2 mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výrokovej časti tohto nálezu). Návrhu na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia nad sumu 1 000 € ústavný súd nevyhovel
(bod 5 výrokovej časti tohto nálezu).
VI.2 K bodu 4 výrokovej časti nálezu
42. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.
43. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
44. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 450,29 €
v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 2 úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1
písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového základu
podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon
právnej služby v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky),
čo spolu predstavuje sumu 375,24 €. Z priloženého osvedčenia o registrácii pre daň
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vyplýva, že právna zástupkyňa sťažovateľa je
platcom DPH, preto uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3
vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov o sumu 75,05 €, čo spolu predstavuje sumu 450,29 € (bod 4 výrokovej časti tohto
nálezu).
45. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu (§ 135 ods. 1
46. V zmysle § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tento nález nadobúda
právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov tohto konania pred ústavným
súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. februára 2021
Libor DUĽA
predseda senátu