Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 524/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov Ladislava Duditša

a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti

AGRO OR, s. r. o., Hospodársky dvor Gyňov 193, IČO 36 568 732, zastúpenej advokátkou

JUDr. Danicou Holováčovou, Čajakova 5, Košice, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti AGRO OR, s. r. o., na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a jej právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti AGRO OR, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý nahradiť obchodnej spoločnosti

AGRO OR, s. r. o., trovy konania v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur

a dvadsaťdeväť centov) na účet advokátky JUDr. Danice Holováčovej, Čajakova 5, Košice,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Stav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 z 22. októbra 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie

konanie ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti AGRO OR, s. r. o., Hospodársky dvor

Gyňov 193, IČO 36 568 732 (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietala porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

II.

Vymedzenie postupu okresného súdu v napadnutom konaní a sťažnostná

argumentácia

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že predmetom napadnutého konania je vymoženie

sumy 58 865,22 € s príslušenstvom v exekučnej veci sťažovateľa ako oprávneného.

Sťažovateľ návrh na vykonanie exekúcie doručil súdnemu exekútorovi 17. marca 2016.

Okresný súd uznesením z 27. júna 2017 vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil

a povinnému priznal nárok na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) uznesením z 5. júna 2018 zrušil predmetné uznesenie okresného súdu a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie krajského súdu bolo okresnému súdu doručené

26. júna 2018.

3. Okresný súd bol podľa sťažovateľa po vrátení veci krajským súdom,

t. j. od 26. júna 2018, nečinný. Sťažovateľ v podaniach z 9. apríla 2019, 5. júna 2019,

18. júna 2019 a 27. septembra 2019 urgoval okresný súd, aby v napadnutom konaní konal.

Sťažovateľ napokon podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Predmetnú sťažnosť podal sťažovateľ k spisovej značke konania s tým,

že k podpredsedníčke okresného súdu sa sťažnosť dostala až 12. marca 2020, čo ona sama

uviedla v odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní z 20. mája 2020. Podpredsedníčka

okresného súdu považovala sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú len čiastočne, „s čím

sa z pohľadu oprávneného (sťažovateľa) nie je možné stotožniť. Zdôrazňujeme, že

informovaním sa na informačnej kancelárií porušovateľa bolo zistené, že predmetná

sťažnosť sa k pani podpredsedníčke dostala až na druhý pokus, pričom nevedno prečo

konajúci sudca nepredložil predmetnú sťažnosť a aj spisový materiál vedeniu súdu hneď po

jej doručení. Aj v tomto vidieť vznik ďalších prieťahov, ba čo viac (a o to zavrhnutia

hodnejšiu) snahu o zahladenie svojich predošlých pochybení zo strany zákonného sudcu.“.

4. Ďalšie prieťahy v napadnutom konaní vznikli pri doručovaní dovolania povinného,

ktoré podal 1. septembra 2018 proti uzneseniu krajského súdu z 5. júna 2018. Dovolanie

bolo doručené okresnému súdu elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu

1. septembra 2018 o 14.58 h, následne bolo dovolanie doručené 3. septembra 2018 v súlade

so v znení neskorších predpisov.

Dovolanie povinného „bolo sťažovateľovi ako oprávnenému doručené až dňa 28. 04. 2020

ako príloha výzvy k vyjadreniu sa. Je tak na mieste otázka, prečo trvalo porušovateľovi

doručovanie dovolania povinného k rukám oprávneného od 03. 09. 2018 až do 28. 04. 2020

(resp. výzva je zo dňa 15. 04. 2020), čo je zbytočný prieťah v trvaní cca 19 mesiacov.“.

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti ďalej uvádza:

„Sťažovateľom vytýkaná nečinnosť porušovateľa sa netýkala procesu dokazovania,

resp. hodnotenia dôkazov, ale jednoduchých základných procesných úkonov porušovateľa

v súvislosti s doručovaním dovolania podaného povinným k rukám oprávneného, resp. jeho

právneho zástupcu. Preto nie je možné konštatovať zložitosť veci, nakoľko súd mal vykonať

len elementárne doručovanie bez toho, aby posudzoval obsah samotného dovolania.

Vo vzťahu k správaniu sa sťažovateľa ako účastníka konania nie je mu možné pričítať

žiadne pričinenie na vzniku zbytočných prieťahov, práve naopak, samotný sťažovateľ

celkovo štyri krát nabádal súd k svojej činnosti predmetnými urgenciami.

... na strane porušovateľa nie je možné vzhliadnuť žiadnu zákonnú prekážku

odôvodňujúcu vznik zbytočných prieťahov v jeho činnosti. Pani podpredsedníčka vo svojej

odpovedi na podanú sťažnosť síce dôvodila aj poukazom na enormné množstvo agendy

v súdnom oddelení, na zmenu zákonov kľúčových pre rozhodovaciu činnosť súdov

v Exekučných konaniach a s tým spôsobenú zvýšenú zaťaženosť exekučných oddelení

a v neposlednom rade na množstvo podaní účastníkov ako i exekútorov za účinnosti

pôvodného Exekučného poriadku“, táto obrana však v zmysle judikatúry ústavného súdu nie

je akceptovateľná.

6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na právne závery vyplývajúce

z judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)

týkajúce sa zbytočných prieťahov v súdnych konaniach.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo (sťažovateľa)... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa ... a právo na prejednanie... záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru... iným zásahom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené boli.

II. Okresnému súdu Bratislava II prikazuje, aby v konaní pod sp.

konal bez zbytočných prieťahov.

III. (Sťažovateľovi)... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €... ktoré je

Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť ... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

IV. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť (sťažovateľovi)... trovy právneho

zastúpenia v sume 450,29 €... na účet... právnej zástupkyne... do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

8. Navrhnuté primerané finančné zadosťučinenie považuje sťažovateľ za dostatočné

„aj vzhľadom na závažnosť (ne)činnosti porušovateľa, ako aj dostatočne preventívnu do

budúcna; súčasne však reálne neohrozujúcu výkon spravodlivosti zo strany porušovateľa

ako súčasti orgánov súdnej sústavy.“. Uplatnená suma finančného zadosťučinenia

„je primeraná aj samotnému predmetu exekučného konania, ktorého sa predmetné prieťahy

týkajú.“.

III.

Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľa

9. Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej ústavnej sťažnosti vyjadrila

podpredsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. z 27. novembra 2020.

Podpredsedníčka okresného súdu nesúhlasila s tvrdením sťažovateľa, že v napadnutom

konaní vznikli prieťahy od 26. júna 2018, keďže uvedeného dňa bolo okresnému súdu

doručené uznesenie krajského súdu, ktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu

č. k. -387. Dňa 2. augusta 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie

sťažovateľa ako oprávneného a 3. septembra 2018 bolo okresnému súdu doručené

dovolanie.

10. Súdny spis bol následne predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na vykonanie

procesných úkonov pred predložením dovolania dovolaciemu súdu a tiež na doplnenie

dovolania. Pri realizácii týchto úkonov „došlo k časovému sklzu, keď vyšší súdny úradník

nevykonal úkon v lehote, na uvedené bol po zistení upozornený zákonnou sudkyňou na

nedostatky v práci a zároveň bolo zistené, že sťažnosť na prieťahy v konaní nebola

predložená predsedníčke súdu, ale bola zažurnalizovaná do spisu (sťažnosť bola

adresovaná do spisu k spisovej značke a preto ju omylom vyšší súdny úradník nepredložil

v lehote ale až následne). Po upozornení boli prieťahy ihneď odstránené a o dovolaní už

bolo rozhodnuté.

Je však potrebné dodať, že prieťahy boli spôsobené enormným množstvom agendy

v súdnom oddelení, nakoľko došlo k zmene zákonov kľúčových pre rozhodovaciu činnosť

súdov v Exekučných konaniach, v dôsledku čoho sa v uvedenom období podstatným

spôsobom zvýšila zaťaženosť exekučných oddelení súdu.“.

11. Sťažovateľ vo svojom stanovisku z 18. decembra 2020 k vyjadreniu okresného

súdu poukázal na to, že okresný súd bol od 26. júna 2018 nečinný aj napriek tomu, že ho

sťažovateľ viackrát vyzýval, aby vo veci konal, avšak bezvýsledne. Je potrebné tiež uviesť,

že okresný súd do dnešného dňa nerozhodol, hoci uznesenie dovolacieho súdu mu bolo

doručené 31. júla 2020. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť s tvrdením okresného súdu,

že prieťahy boli odstránené, keď okresný súd stále nerozhodol.

12. Sťažovateľ poukázal na vyjadrenie, že k prieťahom prispeli aj strany sporu, kvôli

ktorým boli odročené pojednávania (podľa vedomosti ústavného súdu vyjadrenie okresného

súdu v tejto veci takúto argumentáciu neobsahovalo, pozn.). Sťažovateľ namietal, že sudca

je zodpovedný za spôsob, akým vedie konanie, a aj za to, aké návrhy strán bude akceptovať

v konaní. Strany sporu taktiež nemôžu niesť zodpovednosť za zaneprázdnenosť súdu.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorom sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Právna

neistota sa odstráni až právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej.

13. K otázke primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ uviedol, že „aj bez

stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho,

že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne

odradilo porušovateľa konania, ktorého sa dopustil voči sťažovateľom a jednak podľa

nášho úsudku treba chápať aj ako sankciu dostatočne vysokú, ktorá by zabezpečila, že

ďalšie porušenie práva aj v iných prípadoch nedopustí v takej intenzite.“.

14. Postupujúc podľa , ústavný súd upustil v tejto

veci od ústneho pojednávania, keďže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

15. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

16. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

17. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

19. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru ESĽP

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ,

, ).

20. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa alebo práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

21. Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. , ) už uviedol,

že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov alebo práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru, a to

v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých

práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol.

22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

23. Podľa judikatúry ústavného súdu (, , )

nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je

súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Záver o tom, že súdna

exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu, vychádza z toho, že exekúciu síce

vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje

v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie

(bez neho by súdna exekúcia nemala zákonný podklad a bola by absolútne neprípustná)

potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142

ods. 1 ).

24. Z už judikovaných záverov ústavného súdu o súdnej exekúcii ako súčasti

základného práva na súdnu ochranu (, ) vyplýva, že súdna exekúcia

vykonávaná podľa Exekučného poriadku musí byť uskutočňovaná aj v súlade s princípmi

spravodlivého procesu v širšom slova zmysle, ktoré sú obsiahnuté v až .

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

25. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že exekučné konanie, v ktorom dochádza k nútenému výkonu povinnosti

na peňažné plnenie na základe exekučného titulu, tvorí štandardnú súčasť rozhodovania

všeobecných súdov v civilnej agende. Ústavný súd neidentifikoval žiaden prvok faktickej

alebo právnej zložitosti veci. Ústavná sťažnosť sa primárne týkala otázky doručovania

dovolania povinného sťažovateľovi, postupu okresného súdu pri vybavení sťažnosti

na prieťahy v konaní, a teda išlo o jednoduché procesné úkony, pri ktorých priamo nejde

o rozhodovanie vo veci samej, preto pri nich ani nemožno uvažovať o právnej a faktickej

zložitosti veci

26. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní

o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa a porušeniu práva podľa dohovoru.

Ústavný súd z dostupných podkladov dospel k záveru, že správanie sťažovateľa neprispelo

relevantným spôsobom k predĺženiu napadnutého konania.

27. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, je postup okresného súdu. V rámci tohto kritéria ústavný súd

poukazuje na to, že sťažovateľ namietal predovšetkým postup okresného súdu v období

od 26. júna 2018, keď okresnému súdu bolo doručené rozhodnutie odvolacieho súdu,

ktorým zrušil uznesenie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie.

Sťažovateľ v priebehu roka 2019 urgoval okresný súd, aby vo veci konal, zjavne aj

vzhľadom na okolnosť, že sťažovateľ nemal vedomosť o podanom dovolaní.

28. Okresný súd vybavil s prieťahmi aj sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní,

keď sám pripustil, že predmetná sťažnosť bola omylom zažurnalizovaná v súdnom spise

bez toho, aby bola predložená podpredsedníčke okresného súdu.

29. Okresný súd nepochybne konal s prieťahmi aj v súvislosti s doručovaním

dovolania povinného sťažovateľovi na vyjadrenie. Predmetné dovolanie bolo doručené

okresnému súdu 1. septembra 2018, resp. 3. septembra 2018, pričom okresný súd toto

dovolanie doručil sťažovateľovi 28. apríla 2020.

30. Je potrebné akceptovať námietku sťažovateľa, podľa ktorej stav právnej neistoty

vo veci stále trvá, keďže po doručení uznesenia dovolacieho súdu o odmietnutí dovolania

povinného pre jeho neprípustnosť, je úlohou okresného súdu v exekúcii ďalej konať

a rozhodovať.

31. Vychádzajúc z týchto okolností, je zjavné, že v čase po doručení rozhodnutia

odvolacieho súdu sa v postupe okresného súdu vyskytli obdobia nečinnosti a možno

identifikovať aj jeho neefektívny a nesústredený postup v napadnutom konaní.

32. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu vysokým počtom nevybavených vecí

v exekučnom oddelení aj s ohľadom na zmenu právnej úpravy, túto ústavný súd nemôže

akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie je

možné prenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania,

čo platí o to viac, ak to má za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd. Podľa

konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. ) nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,

nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie

spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (, ,

, ). Rovnako tak uviedol, že hoci nie všetky nástroje

na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu

či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. ,

, , ).

33. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci

bez zbytočných prieťahov podľa a jeho právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

VI.

Záver

VI.1 K bodom 1, 2, 3 a 5 výrokovej časti nálezu

34. Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod V tohto odôvodnenia)

dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné

právo sťažovateľa podľa a jeho právo podľa dohovoru

(bod 1 výrokovej časti tohto nálezu).

35. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

36. Ústavný súd, vychádzajúc z druhej vety , prikázal okresnému

súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výrokovej časti

tohto nálezu). Vychádzal zo zistenia, že v čase rozhodovania ústavného súdu napadnuté

exekučné konanie nebolo právoplatne skončené.

37. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

38. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

39. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(m. m. napr. ). Ústavný súd vychádzal aj z toho, že prieťahy súdu v konaní či

jeho nečinnosť predstavujú iný zásah súdu proti základným ústavne zaručeným právam

(slobodám). Pritom taký zásah sám nie je výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej

právomoci súdu a ako taký sa vymyká obvyklému, prieskumnému či inému konaniu. Z tejto

fakticity vyplýva, že porušenie práva na súdne konanie v primeranej lehote nemožno

dodatočne napraviť. Možno zabrániť, aby nedošlo k ďalším prieťahom (ústavným

príkazom), ale už raz vzniknutý prieťah odstrániť nemožno, možno len poskytnúť

za porušenie tohto práva primeranú finančnú náhradu podľa (porovnaj

napr. ).

40. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáhal priznania primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 5 000 € z dôvodu závažnosti nečinnosti okresného súdu a aj

vzhľadom na predmet konania. Takáto výška primeraného finančného zadosťučinenia bude

plniť preventívnu funkciu a neohrozí výkon spravodlivosti na okresnom súde.

41. V prerokúvanom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy

priznanie finančného zadosťučinenia. Ústavný súd prihliadol predovšetkým na neefektívny

a nesústredený postup okresného súdu v napadnutom konaní, na celkovú dĺžku napadnutého

konania a na predmet konania. Obdobne ústavný súd zohľadnil, že sťažovateľ namietal

postup okresného súdu v období po 26. júni 2018, t. j. približne 2,5-ročný úsek napadnutého

konania, v ktorom okresný súd bol primárne nečinný a postupoval neefektívne

a nesústredene. Ústavný súd zohľadnil aj to, že napadnuté konanie nie je právoplatne

skončené. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd rozhodol, že sťažovateľovi

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ktoré mu je okresný súd

povinný zaplatiť v zmysle do 2 mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výrokovej časti tohto nálezu). Návrhu na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia nad sumu 1 000 € ústavný súd nevyhovel

(bod 5 výrokovej časti tohto nálezu).

VI.2 K bodu 4 výrokovej časti nálezu

42. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

43. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

44. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 450,29 €

v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 2 úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,

sťažnosť podľa ). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového základu

podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon

právnej služby v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky),

čo spolu predstavuje sumu 375,24 €. Z priloženého osvedčenia o registrácii pre daň

z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vyplýva, že právna zástupkyňa sťažovateľa je

platcom DPH, preto uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3

vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov o sumu 75,05 €, čo spolu predstavuje sumu 450,29 € (bod 4 výrokovej časti tohto

nálezu).

45. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu (§ 135 ods. 1

).

46. V zmysle tento nález nadobúda

právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov tohto konania pred ústavným

súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2021

Libor DUĽA

predseda senátu