Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 281/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. A., B., zastúpeného spoločnosťou T. s. r. o., B.,

konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. R. P., PhD., vo veci namietaného

porušenia základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 1

písm. a) a b) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom súdneho

exekútora Mgr. M. L. v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. EX 1178/2011, sp. zn.

EX 1179/2011 a sp. zn. EX 1180/2011 a exekučnými príkazmi na zriadenie záložného práva

sp. zn. EX 1178/2011 z 21. januára 2013, sp. zn. EX 1179/2011 z 21. januára 2013 a sp. zn.

EX 1180/2011 z 21. januára 2013 a exekučnými príkazmi na prikázanie pohľadávky v

banke sp. zn. EX 1178/2011 z 21. januára 2013, sp. zn. EX 1179/2011 z 21. januára 2013 a

sp. zn. EX 1180/2011 z 21. januára 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. A. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2013

doručená sťažnosť JUDr. M. A., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného spoločnosťou T.

s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. R. P., PhD., vo veci

namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa v spojení s , , , 2 a 4 a

a a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

súdneho exekútora Mgr. M. L. (ďalej len „súdny exekútor“) v exekučných konaniach

vedených pod sp. zn. EX 1178/2011, sp. zn. EX 1179/2011 a sp. zn. EX 1180/2011 a

exekučnými príkazmi na zriadenie záložného práva sp. zn. EX 1178/2011 z 21. januára

2013, sp. zn. EX 1179/2011 z 21. januára 2013 a sp. zn. EX 1180/2011 z 21. januára 2013 a

exekučnými príkazmi na prikázanie pohľadávky v banke sp. zn. EX 1178/2011 z 21. januára

2013, sp. zn. EX 1179/2011 z 21. januára 2013 a sp. zn. EX 1180/2011 z 21. januára 2013

(ďalej len „namietané exekučné príkazy“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že podaním návrhu na začatie exekúcie

Sociálnou poisťovňou, a. s., ako oprávneným boli proti sťažovateľovi začaté tri exekučné

konania na základe troch samostatných exekučných titulov – právoplatných

a vykonateľných rozhodnutí oprávneného o povinnosti zaplatiť sumu 1 143,90 € (exekučné

konanie sp. zn. EX 1178/2011), sumu 1 134,57 € (exekučné konanie sp. zn. EX 1179/2011)

a sumu 654,42 € (exekučné konanie sp. zn. EX 1180/2011).

Sťažovateľ vo všetkých troch exekučných konaniach uhradil pohľadávky

oprávneného vyplývajúce z exekučných titulov po začatí exekučných konaní a po vydaní

poverení súdnemu exekútorovi Okresným súdom Bratislava V (ďalej len „okresný súd“)

na vykonanie exekúcie, avšak predtým, ako mu boli doručené upovedomenia súdneho

exekútora o začatí exekučných konaní.

Sťažovateľ podal námietky proti upovedomeniam o začatí exekúcie a proti trovám

exekúcie.

Okresný súd svojimi uzneseniami sp. zn. z 5. júna 2012

(v exekučnom konaní sp. zn. EX 1178/2011) a sp. zn. zo 6. júna 2012

(v exekučnom konaní sp. zn. EX 1180/2011) námietky sťažovateľa proti exekúcii zamietol

a námietkam sťažovateľa proti trovám exekúcie vyhovel. Zamietnutie námietok proti

exekúcii okresný súd v označených uzneseniach podrobnejšie neodôvodňoval, resp. v časti

odôvodnia svojich uznesení uviedol, že „Ak po podaní námietok exekútor upustil

od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.“. Námietkam proti trovám

exekúcie okresný súd vyhovel z dôvodu ich nepreskúmateľnosti.

V exekučnom konaní sp. zn. EX 1178/2011 a sp. zn. EX 1180/2011 následne súdny

exekútor vydal tzv. opravné upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorých predmet

exekučného konania tvoria už len trovy súdneho exekútora pozostávajúce z 10 % odmeny

z vymoženej pohľadávky oprávneného a hotové výdavky.

Sťažovateľ podal námietky aj proti týmto opravným upovedomeniam o začatí

exekúcie, ktoré boli zamietnuté uznesením okresného súdu sp. zn.

zo 6. novembra 2012 (v exekučnom konaní sp. zn. EX 1178/2011) a sp. zn.

zo 6. novembra 2012 (v exekučnom konaní sp. zn. EX 1180/2011).

V exekučnom konaní sp. zn. EX 1179/2011 okresný súd uznesením sp. zn.

z 12. apríla 2012 odmietol námietky sťažovateľa proti trovám exekúcie

ako oneskorene podané.

Súdny exekútor následne 21. januára 2013 vydal namietané exekučné príkazy

vo všetkých troch namietaných exekučných konaniach a 24. januára 2013 vykonal exekúciu

prikázaním peňažných prostriedkov z účtu sťažovateľa vedeného v T., a. s., z titulu

uspokojenia svojich trov exekúcie.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že namietané exekučné príkazy mu boli doručené

5. februára 2013.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta nezákonný a neústavný postup súdneho exekútora

v označených exekučných konaniach, ako i nezákonnosť a neústavnosť namietaných

exekučných príkazov. Podľa sťažovateľa súdny exekútor nezákonne blokoval peňažné

prostriedky na rôznych účtoch sťažovateľa v sume pohľadávok vyplývajúcich z exekučných

titulov, ako aj v sume trov súdneho exekútora, a to aj duplicitne. Porušenie svojich

základných a iných práv vidí sťažovateľ najmä v tom, že súdny exekútor pokračoval

vo vykonaní exekučného konania aj potom, ako sťažovateľom boli uhradené pohľadávky

vyplývajúce z exekučných titulov, a to vymáhaním svojich trov exekúcie. V exekučnom

konaní vedenom pod sp. zn. EX 1179/2011 sťažovateľ namietal aj skutočnosť, že súdny

exekútor pokračoval vo vykonaní exekúcie vymáhaním svojich trov napriek tomu, že

sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 12. apríla 2012 o odmietnutí námietok sťažovateľa proti trovám exekúcie ako oneskorene

podaných, o ktorom dosiaľ nebolo odvolacím súdom rozhodnuté.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva JUDr. M. A... podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1

ods. 1, , , 2 a 4 a a Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Mgr. M. L., súdneho exekútora... v konaní EX

1178/2011, EX 1179/2011 a EX 1180/2011 a pri vydaní exekučného príkazu na zriadenie

záložného práva EX 1178/2011 zo dňa 21. 1. 2013, exekučného príkazu na zriadenie

záložného práva EX 1179/2011 zo dňa 21. 1. 2013, exekučného príkazu na zriadenie

záložného práva EX 1180/2011 zo dňa 21. 1. 2013, exekučného príkazu na prikázanie

pohľadávky v banke EX 1178/2011 zo dňa 21. 1. 2013, exekučného príkazu na prikázanie

pohľadávky v banke EX 1179/2011 zo dňa 21. 1. 2013 a exekučného príkazu na prikázanie

pohľadávky v banke EX 1180/2011 zo dňa 21. 1. 2013, porušené boli.

2. Exekučný príkaz na zriadenie záložného práva EX 1178/2011 zo dňa 21. 1. 2013,

exekučný príkaz na zriadenie záložného práva EX 1179/2011 zo dňa 21. 1. 2013, exekučný

príkaz na zriadenie záložného práva EX 1180/2011 zo dňa 21. 1. 2013, exekučný príkaz

na prikázanie pohľadávky v banke EX 1178/2011 zo dňa 21. 1. 2013, exekučný príkaz

na prikázanie pohľadávky v banke EX 1179/2011 zo dňa 21. 1. 2013 a exekučný príkaz

na prikázanie pohľadávky v banke EX 1180/2011 zo dňa 21. 1. 2013, vydané Mgr. M. L.,

súdnym exekútorom..., sa zrušujú.

3. JUDr. M. A. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 133.000

Euro..., ktoré mu je Mgr. M. L., súdny exekútor, povinný vyplatiť do rúk jeho právneho

zástupcu T. s. r. o..., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mgr. M. L., súdny exekútor je povinný uhradiť JUDr. M. A. trovy právneho

zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich základných a iných práv postupom

súdneho exekútora a exekučnými príkazmi vydanými súdnym exekútorom, a nie postupom

a rozhodnutiami exekučného súdu, preto ústavný súd v daných okolnostiach posudzoval

prvotne svoju právomoc na prerokovanie veci.

Podľa judikatúry ústavného súdu (, ) nútený výkon súdnych

a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa , Listiny

základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Záver o tom, že súdna exekúcia je

súčasťou základného práva na súdnu ochranu, vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva

súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej

veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie (bez neho by

súdna exekúcia nemala zákonný podklad a bola by absolútne neprípustná) potvrdzuje, že

súdny exekútor koná, rozhoduje a exekuuje v mene súdnej moci ( ).

Z už judikovaných záverov ústavného súdu o súdnej exekúcii ako súčasti základného

práva na súdnu ochranu (, ) vyplýva, že súdna exekúcia

vykonávaná podľa Exekučného poriadku musí byť uskutočňovaná aj v súlade s princípmi

spravodlivého procesu v širšom slova zmysle, ktoré sú obsiahnuté v až .

Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý má dosah na zákonnosť vykonávanej

exekúcie v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých

práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.

Ústavný súd konštatuje, že v súlade s Exekučným poriadkom preskúmanie postupu,

resp. činnosti súdneho exekútora a kontrola zákonnosti a ústavnosti jeho postupu

a rozhodnutí v exekučnom konaní, patrí prioritne do právomoci všeobecného súdu, ktorý

súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

V súlade so zásadou subsidiarity právomoc ústavného súdu na preskúmanie postupu

súdneho exekútora môže byť daná len v prípadoch, keď neexistuje prostriedok nápravy

podľa Exekučného poriadku.

Ak účastník exekučného konania využije prostriedky nápravy podľa Exekučného

poriadku, v súlade so zásadou subsidiarity môže byť daná právomoc ústavného súdu len

vo vzťahu k preskúmaniu postupu či rozhodnutia exekučného súdu o prostriedku nápravy

(rozhodnutiu o námietkach, rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie a pod.), ak voči

nemu už neexistuje iný prostriedok nápravy pred všeobecným súdom.

Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade vo vzťahu k namietanému ústavne

nesúladného postupu súdneho exekútora (pokiaľ ide o upustenie od vykonania exekúcie, ak

sťažovateľ splnil to, čo mu ukladá exekučný titul pred doručením upovedomenia o začatí

exekúcie, pokračovanie v exekúcii o vymoženie trov súdneho exekútora, spôsob určenia

výšky trov exekútora pri splnení povinnosti vyplývajúcich z exekučného titulu po začatí

exekúcii a po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, avšak pred

doručením upovedomenia o začatí exekúcie sťažovateľovi) sťažovateľ podal námietky proti

exekúcii a námietky proti trovám exekúcie, čím využil prostriedky nápravy, ktoré mal

k dispozícii podľa Exekučného poriadku.

Rozhodnutiami exekučného súdu o námietkach sťažovateľa bol v podstate odobrený

postup súdneho exekútora na pokračovanie v exekučných konaniach (aj po dobrovoľnom

splnení pohľadávok vyplývajúcich z exekučných titulov sťažovateľov), a to vymáhaním

trov samotného súdneho exekútora.

Ústavný súd zároveň poznamenáva, že v rámci svojej prieskumnej právomoci mohol

preskúmať ústavnú konformnosť rozhodnutí exekučného súdu o námietkach sťažovateľa

eventuálne o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie (ak by sťažovateľ takýto ďalší

prostriedok nápravy využil).

Sťažovateľ však v zákonnej lehote nepodal sťažnosť ústavnému súdu proti

rozhodnutiam exekučného súdu o jeho námietkach proti exekúcii a trovám exekúcie.

Ústavnému súdu už v súlade so zásadou subsidiarity preto neprináleží preskúmavať

postup súdneho exekútora vopred odobrený týmito rozhodnutiami exekučného súdu.

Z uvedeného ústavný súd vyvodzuje, že v danej veci nemá právomoc

na prerokovanie tejto veci.

Vzhľadom na uvedené dôvody bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť pre

nedostatok právomoci ústavného súdu podľa .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa odmietol v celom rozsahu podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013