Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 40 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (52)I. ÚS 281/2013
PDF · 169.24 KB
No categories available
I. ÚS 281/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2013
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. A., B., zastúpeného spoločnosťou T. s. r. o., B.,
konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. R. P., PhD., vo veci namietaného
porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 1
písm. a) a b) Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom súdneho
exekútora Mgr. M. L. v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. EX 1178/2011, sp. zn.
EX 1179/2011 a sp. zn. EX 1180/2011 a exekučnými príkazmi na zriadenie záložného práva
sp. zn. EX 1178/2011 z 21. januára 2013, sp. zn. EX 1179/2011 z 21. januára 2013 a sp. zn.
EX 1180/2011 z 21. januára 2013 a exekučnými príkazmi na prikázanie pohľadávky v
banke sp. zn. EX 1178/2011 z 21. januára 2013, sp. zn. EX 1179/2011 z 21. januára 2013 a
sp. zn. EX 1180/2011 z 21. januára 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. M. A. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2013
doručená sťažnosť JUDr. M. A., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného spoločnosťou T.
s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. R. P., PhD., vo veci
namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a
čl. 13 ods. 1 písm. a) a b) ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
súdneho exekútora Mgr. M. L. (ďalej len „súdny exekútor“) v exekučných konaniach
vedených pod sp. zn. EX 1178/2011, sp. zn. EX 1179/2011 a sp. zn. EX 1180/2011 a
exekučnými príkazmi na zriadenie záložného práva sp. zn. EX 1178/2011 z 21. januára
2013, sp. zn. EX 1179/2011 z 21. januára 2013 a sp. zn. EX 1180/2011 z 21. januára 2013 a
exekučnými príkazmi na prikázanie pohľadávky v banke sp. zn. EX 1178/2011 z 21. januára
2013, sp. zn. EX 1179/2011 z 21. januára 2013 a sp. zn. EX 1180/2011 z 21. januára 2013
(ďalej len „namietané exekučné príkazy“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že podaním návrhu na začatie exekúcie
Sociálnou poisťovňou, a. s., ako oprávneným boli proti sťažovateľovi začaté tri exekučné
konania na základe troch samostatných exekučných titulov – právoplatných
a vykonateľných rozhodnutí oprávneného o povinnosti zaplatiť sumu 1 143,90 € (exekučné
konanie sp. zn. EX 1178/2011), sumu 1 134,57 € (exekučné konanie sp. zn. EX 1179/2011)
a sumu 654,42 € (exekučné konanie sp. zn. EX 1180/2011).
Sťažovateľ vo všetkých troch exekučných konaniach uhradil pohľadávky
oprávneného vyplývajúce z exekučných titulov po začatí exekučných konaní a po vydaní
poverení súdnemu exekútorovi Okresným súdom Bratislava V (ďalej len „okresný súd“)
na vykonanie exekúcie, avšak predtým, ako mu boli doručené upovedomenia súdneho
exekútora o začatí exekučných konaní.
Sťažovateľ podal námietky proti upovedomeniam o začatí exekúcie a proti trovám
exekúcie.
Okresný súd svojimi uzneseniami sp. zn. 37 Er 6867/2011 z 5. júna 2012
(v exekučnom konaní sp. zn. EX 1178/2011) a sp. zn. 37 Er 6870/2011 zo 6. júna 2012
(v exekučnom konaní sp. zn. EX 1180/2011) námietky sťažovateľa proti exekúcii zamietol
a námietkam sťažovateľa proti trovám exekúcie vyhovel. Zamietnutie námietok proti
exekúcii okresný súd v označených uzneseniach podrobnejšie neodôvodňoval, resp. v časti
odôvodnia svojich uznesení uviedol, že „Ak po podaní námietok exekútor upustil
od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.“. Námietkam proti trovám
exekúcie okresný súd vyhovel z dôvodu ich nepreskúmateľnosti.
V exekučnom konaní sp. zn. EX 1178/2011 a sp. zn. EX 1180/2011 následne súdny
exekútor vydal tzv. opravné upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorých predmet
exekučného konania tvoria už len trovy súdneho exekútora pozostávajúce z 10 % odmeny
z vymoženej pohľadávky oprávneného a hotové výdavky.
Sťažovateľ podal námietky aj proti týmto opravným upovedomeniam o začatí
exekúcie, ktoré boli zamietnuté uznesením okresného súdu sp. zn. 37 Er 6867/2011
zo 6. novembra 2012 (v exekučnom konaní sp. zn. EX 1178/2011) a sp. zn.
37 Er 6870/2011 zo 6. novembra 2012 (v exekučnom konaní sp. zn. EX 1180/2011).
V exekučnom konaní sp. zn. EX 1179/2011 okresný súd uznesením sp. zn.
37 Er 6868/2011 z 12. apríla 2012 odmietol námietky sťažovateľa proti trovám exekúcie
ako oneskorene podané.
Súdny exekútor následne 21. januára 2013 vydal namietané exekučné príkazy
vo všetkých troch namietaných exekučných konaniach a 24. januára 2013 vykonal exekúciu
prikázaním peňažných prostriedkov z účtu sťažovateľa vedeného v T., a. s., z titulu
uspokojenia svojich trov exekúcie.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že namietané exekučné príkazy mu boli doručené
5. februára 2013.
Sťažovateľ v sťažnosti namieta nezákonný a neústavný postup súdneho exekútora
v označených exekučných konaniach, ako i nezákonnosť a neústavnosť namietaných
exekučných príkazov. Podľa sťažovateľa súdny exekútor nezákonne blokoval peňažné
prostriedky na rôznych účtoch sťažovateľa v sume pohľadávok vyplývajúcich z exekučných
titulov, ako aj v sume trov súdneho exekútora, a to aj duplicitne. Porušenie svojich
základných a iných práv vidí sťažovateľ najmä v tom, že súdny exekútor pokračoval
vo vykonaní exekučného konania aj potom, ako sťažovateľom boli uhradené pohľadávky
vyplývajúce z exekučných titulov, a to vymáhaním svojich trov exekúcie. V exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. EX 1179/2011 sťažovateľ namietal aj skutočnosť, že súdny
exekútor pokračoval vo vykonaní exekúcie vymáhaním svojich trov napriek tomu, že
sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 37 Er 6868/2011
z 12. apríla 2012 o odmietnutí námietok sťažovateľa proti trovám exekúcie ako oneskorene
podaných, o ktorom dosiaľ nebolo odvolacím súdom rozhodnuté.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné práva JUDr. M. A... podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1
ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 1 písm. a) a b) Ústavy Slovenskej
republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Mgr. M. L., súdneho exekútora... v konaní EX
1178/2011, EX 1179/2011 a EX 1180/2011 a pri vydaní exekučného príkazu na zriadenie
záložného práva EX 1178/2011 zo dňa 21. 1. 2013, exekučného príkazu na zriadenie
záložného práva EX 1179/2011 zo dňa 21. 1. 2013, exekučného príkazu na zriadenie
záložného práva EX 1180/2011 zo dňa 21. 1. 2013, exekučného príkazu na prikázanie
pohľadávky v banke EX 1178/2011 zo dňa 21. 1. 2013, exekučného príkazu na prikázanie
pohľadávky v banke EX 1179/2011 zo dňa 21. 1. 2013 a exekučného príkazu na prikázanie
pohľadávky v banke EX 1180/2011 zo dňa 21. 1. 2013, porušené boli.
2. Exekučný príkaz na zriadenie záložného práva EX 1178/2011 zo dňa 21. 1. 2013,
exekučný príkaz na zriadenie záložného práva EX 1179/2011 zo dňa 21. 1. 2013, exekučný
príkaz na zriadenie záložného práva EX 1180/2011 zo dňa 21. 1. 2013, exekučný príkaz
na prikázanie pohľadávky v banke EX 1178/2011 zo dňa 21. 1. 2013, exekučný príkaz
na prikázanie pohľadávky v banke EX 1179/2011 zo dňa 21. 1. 2013 a exekučný príkaz
na prikázanie pohľadávky v banke EX 1180/2011 zo dňa 21. 1. 2013, vydané Mgr. M. L.,
súdnym exekútorom..., sa zrušujú.
3. JUDr. M. A. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 133.000
Euro..., ktoré mu je Mgr. M. L., súdny exekútor, povinný vyplatiť do rúk jeho právneho
zástupcu T. s. r. o..., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mgr. M. L., súdny exekútor je povinný uhradiť JUDr. M. A. trovy právneho
zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal
ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody
na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich základných a iných práv postupom
súdneho exekútora a exekučnými príkazmi vydanými súdnym exekútorom, a nie postupom
a rozhodnutiami exekučného súdu, preto ústavný súd v daných okolnostiach posudzoval
prvotne svoju právomoc na prerokovanie veci.
Podľa judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 5/00, III. ÚS 245/06) nútený výkon súdnych
a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Záver o tom, že súdna exekúcia je
súčasťou základného práva na súdnu ochranu, vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva
súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej
veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie (bez neho by
súdna exekúcia nemala zákonný podklad a bola by absolútne neprípustná) potvrdzuje, že
súdny exekútor koná, rozhoduje a exekuuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 ústavy).
Z už judikovaných záverov ústavného súdu o súdnej exekúcii ako súčasti základného
práva na súdnu ochranu (I. ÚS 5/00, III. ÚS 245/06) vyplýva, že súdna exekúcia
vykonávaná podľa Exekučného poriadku musí byť uskutočňovaná aj v súlade s princípmi
spravodlivého procesu v širšom slova zmysle, ktoré sú obsiahnuté v čl. 46 až čl. 48 ústavy.
Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý má dosah na zákonnosť vykonávanej
exekúcie v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých
práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.
Ústavný súd konštatuje, že v súlade s Exekučným poriadkom preskúmanie postupu,
resp. činnosti súdneho exekútora a kontrola zákonnosti a ústavnosti jeho postupu
a rozhodnutí v exekučnom konaní, patrí prioritne do právomoci všeobecného súdu, ktorý
súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.
V súlade so zásadou subsidiarity právomoc ústavného súdu na preskúmanie postupu
súdneho exekútora môže byť daná len v prípadoch, keď neexistuje prostriedok nápravy
podľa Exekučného poriadku.
Ak účastník exekučného konania využije prostriedky nápravy podľa Exekučného
poriadku, v súlade so zásadou subsidiarity môže byť daná právomoc ústavného súdu len
vo vzťahu k preskúmaniu postupu či rozhodnutia exekučného súdu o prostriedku nápravy
(rozhodnutiu o námietkach, rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie a pod.), ak voči
nemu už neexistuje iný prostriedok nápravy pred všeobecným súdom.
Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade vo vzťahu k namietanému ústavne
nesúladného postupu súdneho exekútora (pokiaľ ide o upustenie od vykonania exekúcie, ak
sťažovateľ splnil to, čo mu ukladá exekučný titul pred doručením upovedomenia o začatí
exekúcie, pokračovanie v exekúcii o vymoženie trov súdneho exekútora, spôsob určenia
výšky trov exekútora pri splnení povinnosti vyplývajúcich z exekučného titulu po začatí
exekúcii a po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, avšak pred
doručením upovedomenia o začatí exekúcie sťažovateľovi) sťažovateľ podal námietky proti
exekúcii a námietky proti trovám exekúcie, čím využil prostriedky nápravy, ktoré mal
k dispozícii podľa Exekučného poriadku.
Rozhodnutiami exekučného súdu o námietkach sťažovateľa bol v podstate odobrený
postup súdneho exekútora na pokračovanie v exekučných konaniach (aj po dobrovoľnom
splnení pohľadávok vyplývajúcich z exekučných titulov sťažovateľov), a to vymáhaním
trov samotného súdneho exekútora.
Ústavný súd zároveň poznamenáva, že v rámci svojej prieskumnej právomoci mohol
preskúmať ústavnú konformnosť rozhodnutí exekučného súdu o námietkach sťažovateľa
eventuálne o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie (ak by sťažovateľ takýto ďalší
prostriedok nápravy využil).
Sťažovateľ však v zákonnej lehote nepodal sťažnosť ústavnému súdu proti
rozhodnutiam exekučného súdu o jeho námietkach proti exekúcii a trovám exekúcie.
Ústavnému súdu už v súlade so zásadou subsidiarity preto neprináleží preskúmavať
postup súdneho exekútora vopred odobrený týmito rozhodnutiami exekučného súdu.
Z uvedeného ústavný súd vyvodzuje, že v danej veci nemá právomoc
na prerokovanie tejto veci.
Vzhľadom na uvedené dôvody bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť pre
nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľa odmietol v celom rozsahu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími
požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. mája 2013