Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 546/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky LITA, autorská spoločnosť, Mozartova 9, Bratislava, IČO 00 420 166, zastúpenej JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou, Námestie Biely kríž 3, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. zo 4. augusta 2022 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. septembra 2022 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa a (ďalej len „“) a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozhodnutím všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). Sťažovateľka navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie, a priznať jej náhradu trov konania.

II.

Skutkové východiská

2. V spore vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sa sťažovateľka ako žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo neoprávneným používaním autorských diel, ku ktorým sťažovateľka vykonáva kolektívnu správu podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Okresný súd rozsudkom č. k. -120 z 21. mája 2019 v znení dopĺňacieho rozsudku zo 17. decembra 2021 žalobe vyhovel a priznal sťažovateľke náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozsudok okresného súdu v znení dopĺňacieho rozsudku bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -325 z 22. marca 2022.

3. Okresný súd konajúci vyšším súdnym úradníkom uznesením č. k. -730 z 21. júna 2022 rozhodol o výške náhrady trov konania. Pri určení odmeny advokáta vychádzal z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého vo veciach ochrany osobnosti podľa , vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva je tarifnou hodnotou 1 000 eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy, a 2 000 eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy. Sťažovateľke tak priznal náhradu trov v sume 1 245,72 eur.

4. Sťažovateľka podala proti uzneseniu súdneho úradníka sťažnosť, v ktorej namietala nesprávnosť aplikácie . Podľa jej názoru mal okresný súd určiť tarifnú hodnotu podľa a , vychádzajúc zo sumy požadovaného bezdôvodného obohatenia. Poukázala na rozhodnutia súdov v iných veciach, v ktorých sudca zmenil uznesenie o výške trov, keď odmena za úkony právnej služby bola počítaná podľa .

5. Sudca okresného súdu napadnutým rozhodnutím sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Dôvodil, že hoci predmetom konania vo veci samej bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, vecne ide o spor týkajúci sa práva duševného vlastníctva (nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je uplatnený z titulu porušenia práv podľa ). Autorské právo je podskupinou práv duševného vlastníctva a kolektívna správa práv je inštitút autorského práva. Ide teda o vec týkajúcu sa práva duševného vlastníctva. Pretože osobitne upravuje výšku tarifnej hodnoty veci v sporoch týkajúcich sa práva duševného vlastníctva, na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať ako špeciálne ustanovenie vo vzťahu k tarifnej hodnote, čím je zároveň vylúčená aplikácia všeobecného pravidla upraveného v a a . Súd zotrval na aplikácii napriek tomu, že si je vedomý prípadov odlišnej rozhodovacej praxe pri určovaní výšky trov v tomto druhu sporov (rozhodnutiami, ktorými nie je viazaný). Poukázal na závery uznesenia ústavného súdu č. k. zo 14. júna 2022, v ktorom ústavný súd považoval za ústavne konformný názor okresného súdu, ktorý v spore o náhradu škody spôsobenej zásahom do práv k autorskému dielu aplikoval pri výpočte trov rovnako ustanovenie . Pre úplnosť uviedol, že občianskoprávne grémium okresného súdu prijalo na ostatnom zasadnutí stanovisko o zjednotení rozhodovacej praxe tak, aby v sporoch týkajúcich sa kolektívnej správy autorských práv sa pri určovaní výšky trov uplatňovalo ustanovenie .

III.

Argumentácia sťažovateľky

6. Sťažovateľka zdôraznila, že podľa predmetom kolektívnej správy práv sú výlučne majetkové práva autorov a jedným z nich je aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade neoprávneného použitia predmetov ochrany. Predmetom konania na okresnom súde neboli osobnostné práva autorov diel. Sťažovateľka bola nútená viesť stovky súdnych konaní (cca 700) na viacerých súdoch v Slovenskej republike, ale iba v troch prípadoch súdy pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania aplikovali ustanovenie . Zjednotenie rozhodovacej praxe prijaté občianskoprávnym grémiom okresného súdu, podľa ktorej

sa má úplne zmeniť doterajšia dlhoročná súdna prax tak, že nová súdna prax bude zjavne v rozpore s obsahom a účelom aplikovaného právneho predpisu, vykazuje znaky svojvoľného konania.

7. Pokiaľ ústavný súd svojím výkladom ustálil, že zmyslom a účelom je stanoviť osobitný spôsob výpočtu tarifnej odmeny pri uplatňovaní osobnostných práv autorov, tak sa v žiadnom prípade nemôže vzťahovať na kolektívnu správu práv autorov, pretože jej predmetom sú výlučne majetkové autorské práva. Je teda zrejmé, že sa neaplikuje pri uplatnení riadne vyčísliteľných a určiteľných peňažných nárokov, t. j. pri uplatňovaní majetkových autorských práv, ako sú napr. nároky na zaplatenie licenčnej odmeny, náhrady škody alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okresný súd neskúmal okolnosti danej veci a poňal izolovane, bez zohľadnenia systematiky a ostatných súvisiacich ustanovení , formálne a bez zohľadnenia jeho účelu a zmyslu sledovaného zákonodarcom, ktorý potvrdil ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti. Napadnuté rozhodnutie je tak v rozpore s obsahom uznesenia ústavného súdu č. k. , na závery ktorého odkazuje, je zjavne svojvoľné, založené na nelogickom, vnútorne rozpornom a ústavne neudržateľnom a arbitrárnom výklade ustanovenia .

8. Zmenou výkladu zo strany okresného súdu nesporne dochádza aj k poskytnutiu neodôvodnenej ochrany neoprávnených používateľov predmetov ochrany. Takýto postup je v rozpore s právom Európskej únie, osobitne so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.

9. Sťažovateľka tiež namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, keď podľa nej okresný súd riadne neobjasnil, prečo sa odchýlil od ustálenej súdnej praxe, a toto svoje rozhodnutie učinil bez akéhokoľvek presvedčivého, logického a preskúmateľného odôvodnenia, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie svojvoľné a nepreskúmateľné. Okresný súd arbitrárne rozhodol, že v prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, keď predmetom sporu neboli osobnostné práva, ale výlučne iba majetkové práva, je vylúčená aplikácia a má sa uplatňovať .

IV.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

10. Ústavný súd nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (). Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neudržateľné (podobne aj ).

11. Vo všeobecnosti platí, že spor o náhradu nákladov konania nedosahuje spravidla sám osebe intenzitu zakladajúcu porušenie základných práv a slobôd, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Z judikatúry ústavného súdu (, , ) vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov, pri ktorej sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky nákladov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napádaného výroku o nákladoch konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva

na súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym spôsobom, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (rovnaké závery porov. napr. aj v , , , , z novšej judikatúry , , , ).

12. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentoval tým, že spor sa týka práva duševného vlastníctva, pretože nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je uplatnený z titulu porušenia práv podľa , pričom poukázal aj na závery rozhodnutia ústavného súdu č. k. . Odkaz na tento nález je zo strany okresného súdu korektný, lebo aj vo veci v ňom posudzovanej išlo o majetkový nárok (na náhradu škody vo výške neoprávneného obohatenia, pozn.) z titulu porušenia autorského práva. Námietku sťažovateľky, že okolnosti jej veci sú odlišné, preto ústavný súd nepovažoval za dôvodnú. Aj keď ústavný súd v označenom náleze vyhodnotil použitie ako ústavne konformné, nevylúčil, že okresný súd mohol uplatniť aj iný prístup k interpretácii relevantných ustanovení , avšak v okolnostiach danej veci nemožno striktne uzavrieť, že by ním zvolený postup vyústil do protiústavnosti, resp. nespravodlivosti napadnutého uznesenia, keďže ide o dielčie konanie o trovách, ktoré je v podstate druhotným aspektom konania, v rámci ktorého bola sťažovateľke v konečnom dôsledku náhrada trov konania priznaná. Práve tento názor, ktorého podstata tkvie v náznaku, že ústavne akceptovateľným by mohlo byť aj opačné rozhodnutie, vhodne poukazuje na to, že rozhodovanie o trovách v princípe nedosahuje intenzitu zakladajúcu porušenie základných práv a slobôd, navyše aj preto, že je založené na interpretácii podzákonnej normy (vyhlášky).

13. Ústavný súd, poukazujúc na uvedené, nevyhodnotil námietku arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu aplikácie na prípad sťažovateľky ako takú, ktorej dôsledkom by bolo vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie.

14. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na iné rozhodnutia, ktoré posúdili otázku výšky náhrady trov konania rozdielne a ktoré sťažovateľka považuje za ustálenú súdnu prax, ústavný súd s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [napr. Beian v. Rumunsko (č. 1) zo 6. 12. 2007] zdôrazňuje, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému (v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva). Ústavnému súdu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré sa podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zveruje primárne Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorému sa okrem iného priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (m. m. , , , , ). Nástroje na zjednocovanie judikatúry sú v zmysle dostupné aj na úrovni okresných súdov prostredníctvom grémií a predsedov grémií alebo na úrovni krajských súdov prostredníctvom kolégií a predsedov kolégií ().

15. Je primárne vecou všeobecných súdov, aby svoju judikatúru v tejto otázke zjednotili riadnym využívaním dostupných prostriedkov v zmysle . Preto ak okresný súd

prostredníctvom svojho grémia zjednotil svoju rozdielnu judikatúru v tejto otázke, nemožno to považovať za postup vykazujúci znaky svojvoľného konania.

16. Z uvedeného vyplýva, že len na základe toho, že okresný súd v napadnutom rozhodnutí otázku výšky trov konania posúdil rozdielne ako iné súdy v systéme všeobecného súdnictva (rešpektujúc stanovisko občianskoprávneho grémia o zjednotení rozhodovacej praxe), nemožno v tomto prípade uvažovať o porušení označených práv sťažovateľky podľa a dohovoru.

17. Ústavný súd sa nestotožnil ani s námietkou o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré je dostatočným podkladom pre vyslovený výrok o zamietnutí sťažnosti sťažovateľky. V tejto časti je ústavná sťažnosť aj vnútorne rozporná. Sťažovateľka na jednej strane kritizuje použitie okresným súdom a na strane druhej argumentuje nepreskúmateľnosťou jeho rozhodnutia. Z jej sťažnostných dôvodov pritom vyplýva, že dôvod zamietnutia jej sťažnosti podanej podľa je jej zrejmý a že podstatu dôvodov napadnutého rozhodnutia pozná. Ústavná sťažnosť je preto zjavne neopodstatnená aj v časti namietaného nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

18. Ústavný súd tak dospel k záveru, že sťažovateľkou uplatnené sťažnostné námietky nie sú dôvodné, preto ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia a dohovoru odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

19. Keďže vyslovenie porušenia majetkových práv sťažovateľky bolo v okolnostiach danej veci podmienené zistením porušenia základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie, k čomu nedošlo, nemožno z objektívneho hľadiska uvedený právny stav považovať za porušenie jej základného práva podľa , resp. práva podľa dodatkového protokolu. Ústavný súd preto aj v tejto časti ústavnú sťažnosť odmietol podľa .

20. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. októbra 2023

Robert Šorl

predseda senátu