Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Ca/20/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu LITA, autorská spoločnosť, 810 01 Bratislava, Mozartova 9, IČO: 00 420 166, zastúpená JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou, 830 03 Bratislava, Nám. Biely kríž 3, P. O. Box 39, proti žalovanému SLOVAKIA REAL - IN a. s., 026 01 Dolný Kubín, Alej Slobody 1879, IČO: 35 789 638, zastúpenému PETKOV & Co s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 50 430 742, o zaplatenie 2 158 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 158 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 15. decembra 2017 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiada uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2 158 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 15. decembra 2017 až do zaplatenia ako bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému neoprávneným používaním autorských diel, ku ktorým vykonáva žalobca kolektívnu správu. Uvádza, že žalovaný bez súhlasu nositeľov práv vykonával ich verejný prenos technickými prostriedkami (sprístupnením televízneho vysielania pre hostí jeho ubytovacieho zariadenia), a preto sa autori (resp. organizácia kolektívnej správy práv) môže podľa § 58 ods. 1 písm. i) zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „A.z.“) domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca odôvodnil poukazom na § 458a Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“), ktoré odkazuje na § 442a ods. 2 O. z. Výška bezdôvodného obohatenia sa odvíja od zvyčajnej odmeny, ktorá zodpovedá sume, za akú boli v rozhodnom období skutočne poskytované licencie iným používateľom diel. Preto požadované bezdôvodné obohatenie za rok 2016 podľa sadzobníka licenčných odmien predstavuje v prípade trojhviezdičkového hotela 26 eur ročne za izbu, a pretože žalobca má vo svojom zariadení 83 izieb vybavených televízorom, násobok sumy 26 eur a počtu izieb 83 predstavuje žalovanú istinu 2 158 eur.

2. Žalovaný žiada žalobu zamietnuť. Tvrdí, že žalobca svoje tvrdenia nepreukázal. Namieta absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, lebo nepreukázal, ktorých nositeľov majetkových práv zastupuje, vo vzťahu ku ktorým predmetom ochrany, a či práve tie žalovaný v roku 2016 skutočne použil. Nepreukázal, že boli splnené podmienky vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného, t. j. že bol vykonaný verejný prenos práve tých predmetov ochrany zaradených do programovej štruktúry, ku ktorým žalobca nepochybne a preukázateľne vykonáva správu. Žalovaný tiež argumentuje, že k audiovizuálnym dielam nevykonávajú majetkové práva samotní autori, ale producenti, ktorým autori čiastkové diela dodali do audiovizuálneho diela ako celku na základe nimi uzatvorených zmlúv, za ktoré im bola riadne vyplatená odmena na základe výhradných licenčných zmlúv. Producenti pre účely „autorskoprávneho použitia“ s autormi buď uzatvárajú zmluvy s výhradnými licenčnými doložkami alebo ide o tzv. spoločné dielo, ku ktorému zo zákona vykonáva práva osoba (producent, vysielateľ), ktorá vytvorenie diela iniciovala a zabezpečovala. Žalovaný predložil relevantnú časť štatistiky vysielania v roku 2016 na programoch RTVS 1 a 2 a zmluvy o vytvorení audiovizuálneho diela a o udelení licencie na jeho použitie s autormi prekladu a úpravy dialógov seriálov. Poukázal na to, že ak takéto zmluvy uzatvára RTVS, o to viac musia uzatvárať (a uzatvárajú) obdobné výhradné licenčné zmluvy s autormi predmetov ochrany aj súkromní vysielatelia. Žalovaný namieta i výšku žiadanej odmeny s tým, že sadzobník žalobcu nie je vzhľadom na súkromnoprávny charakter strán pre neho záväzný. Uvádza, že žalobcom žiadaná výška licenčných odmien je jedna z najvyšších v Európe (ako vyplýva z analýzy spoločnosti KPMG), čo je zneužitím dominantného postavenia na trhu. Preto žalobca navrhol, aby súd konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP prerušil dovtedy, kým Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „PÚ SR“) nevyrieši otázku podstatnú pre rozhodnutie v tejto veci - či je alebo nie je konanie žalobcu zakázaným zneužitím dominantného postavenia na trhu.

3. V reakcii na argumentáciu žalovaného žalobca uviedol, že inštitút tzv. rozšírených hromadných licenčných zmlúv pozná nielen slovenský právny poriadok, ale aj právo EÚ. Tento zabezpečuje vyplácanie odmeny všetkým nositeľom práv za používanie diel, ktoré by si sami nemohli riadne kontrolovať či presadzovať. Je objektívnou skutočnosťou, že súčasťou každého verejného prenosu sú audiovizuálne diela a on (žalobca) vykonáva správu takýchto druhov predmetov ochrany ( o čom predložil dôkazy). Verejné deklarovanie umiestnenia zvukovoobrazových zariadení v ubytovacom zariadení žalovaného znamená, že v izbách sú umiestnené zariadenia vybavené signálom tak, aby ich mohli ubytovaní hostia používať na účely, na ktoré sú určené. Žalovaný porušoval výhradné autorské práva, keď bez súhlasu žalobcu používal predmety ochrany verejným prenosom technickými zariadeniami. Preto vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca uvádza, že vychádzajúc z inštitútu kolektívnej správy a ustálenej judikatúry treba pre vznik nároku preukázať na strane používateľa existenciu uzatvorenej hromadnej alebo rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy a na strane organizácie kolektívnej správy aspoň druhovo, akých nositeľov práv zastupuje, a to, že dochádzalo (aspoň s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou) k produkcii diel autorov ňou zastupovaných. Požiadavka predložiť zoznam tisícov nositeľov práv a tisícok zmlúv je podľa žalobcu šikanózna a odporuje princípu kolektívnej správy. Tu žalobca odkázal na bod 32 nálezu Ústavného súdu Českej republiky R II.ÚS 2186/2014. Licenčná odmena je odmena za získanie práva používať predmety ochrany, a nie za ich reálne používanie. Preto sa určuje paušálnou sumou. Iný spôsob určenia výšky odmeny ani objektívne nie je možný. Tento postup je celosvetovo používaný a akceptovaný. V reakcii na žalovaným predložené zmluvy, ktorými sa autori zaviazali pre RTVS vyhotoviť pre už existujúce audiovizuálne dielo preklad, prípadne úpravu dabingov, žalobca uviedol, že samotný dabing nie je audiovizuálne dielo a RTVS nie je výrobcom prvého originálu audiovizuálneho diela. RTVS môže mať iba postavenie výrobcu zvukového záznamu a tomu zodpovedajúce práva. Nie je producentom. Žalobca uviedol, že mu v predložených zmluvách uvedení nositelia práv písomne neoznámili vylúčenie týchto predmetov z kolektívnej správy.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím zástupcov strán, oboznámením sa s oprávnením žalobcu na výkon kolektívnej správy práv (Oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv udelené žalobcom Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky pod č. k.: MK-663/2010-70/6165 zo dňa 11. mája 2010 a č. k.: MK-1587/2016-232/10421 zo dňa 18. augusta 2016), informáciami z webovej stránky žalovaného, zoznamom nositeľov práv zastupovaných žalobcom, zoznamom zahraničných organizácií kolektívnej správy práv, zmluvami o zastupovaní nositeľov práv, zoznamom vysielaných diel za žalované obdobie, sadzobníkom licenčných odmien žalobcu za rok 2016, štatistikou vyplácania licenčných odmien, analýzou licenčných platieb hotelových a reštauračných zariadení kolektívnym správcom vo vybraných krajinách Európy, zmluvami RTVS a autorov prekladu a úpravy dialógov o vytvorení audiovizuálneho diela a udelení licencie na jeho použitie, písomnou komunikáciou strán (výzvami na uzavretie rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy na rok 2016 a vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 1. decembra 2017), písomnou komunikáciou medzi PÚ SR a Zväzom hotelových zariadení, resp. Asociáciou hotelových zariadení, pričom zistil pre rozhodnutie významné nasledovné :

5. Žalobca vykonáva na základe oprávnenia kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym a iným dielam. Súčasne je organizáciou oprávnenou uzatvárať tzv. rozšírené hromadné licenčné zmluvy na použitie diel, konkrétne i na verejný prenos diela v prevádzkarni alebo v inom priestore prostredníctvom technického zariadenia. Z dôvodu faktickej nemožnosti udeľovania licencií na konkrétne špecifikované diela pri ich masovom použití (čo je prípad použitia diel verejným prenosom) existuje inštitút kolektívnej správy práv a najmä inštitút hromadných rozšírených a kolektívnych licenčných zmlúv. Z časti II, bodu B, ods. 2 bod 2.1 písm. a) Sadzobníka autorských odmien žalobcu za použitie literárnych, dramatických, hudobno-dramatických, choreografických a audiovizuálnych diel účinného od 1. januára 2015 vyplýva základná ročná sadzba licenčnej odmeny za použitie diel ďalším verejným prenosom (retransmisia) prostredníctvom technických zariadení pre hotel s tromi hviezdičkami (zvukovo-obrazové zariadenie) 26 eur.

6. Žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Park v Dolnom Kubíne, ktoré je podľa žalobcu zaradené do kategórie hotel s troma hviezdičkami. Podľa tvrdenia žalobcu v tomto zariadení žalovaný v roku 2016 realizoval verejný prenos autorských diel prostredníctvom 83 ks zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách hotela (v popise hotela žalovaný uvádza, že ponúka ubytovanie v 80-tich izbách, dvoch apartmánoch a jednom VIP apartmáne, to že všetky sú vybavené TV prijímačom nie je v konaní sporné). Neoprávneným vykonávaním verejného prenosu bez súhlasu autorov (bez uzatvorenia licenčnej zmluvy) žalovaný zasiahol do výhradných autorských práv. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ (C-162/10, C-136/09, C-306/05), ktoré definujú verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice EP a Rady 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti zo dňa 22. mája 2001.

7. Podľa § 19 ods. 1 a 4 A.z. má autor právo použiť svoje dielo a udeliť súhlas na použitie svojho diela, použitím diela je najmä uvedenie diela na verejnosti verejným prenosom diela. Podľa § 27 ods. 1 A.z. verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli. Podľa § 58 ods. 1 písm. i) A.z. autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia. Podľa § 63 ods. 2 písm. d) A.z. nárokov podľa § 58 ods. 1 písm. b) až i) a ods. 2 sa môže domáhať vo svojom mene a na účet autora aj organizácia kolektívnej správy. Podľa § 79 ods. 1 a 2 A.z. organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv a) zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a b) ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmto dielam podľa odseku 2. Nositeľ práv podľa odseku 1 písm. b) je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich diel prostredníctvom rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy písomným oznámením organizácii kolektívnej správy podľa odseku 1, ktorá o tom bez zbytočného odkladu informuje nadobúdateľa licencie. Podľa § 141 ods. 1 A.z. správou práv sa na účely tohto zákona rozumie správa výkonu majetkových práv k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu, vysielaniu a databáze. Podľa § 451 ods. 1 a 2 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 442a ods. 2 O.z., pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.

8. Predmetom sporu je nárok žalobcu na vyplatenie bezdôvodného obohatenia za rok 2016 žalovaným ako prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Park, v ktorom uskutočňoval verejný prenos 83 TV prijímačov umiestnených v izbách hotela bez toho, aby uzatvoril so žalobcom ako organizáciou kolektívnej správy práv licenčnú zmluvu.

9. Obrana žalovaného spočívala v argumentácii týkajúcej sa nedostatku (nepreukázania) aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu a neprimeranej výšky požadovanej náhrady bezdôvodného obohatenia.

10. Ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bolo v konaní preukázané, že žalobca je organizáciou kolektívnej správy s oprávnením o.i. na výkon kolektívnej správy práv na použitie audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosti verejným prenosom (písm. o/ oprávnenia). Žalobca je oprávnený uzatvárať tzv. rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv zastúpených na základe dohody v zmysle § 164 A.z., ale aj tých, ktorí neuzatvorili takúto dohodu, ale nevylúčili kolektívnu správu k dielam v zmysle § 79 ods. 2 A.z. To žalobca preukázal niektorými uzatvorenými rozšírenými hromadnými licenčnými zmluvami o použití diel ich verejným prenosom na rok 2016, v ktorých bola predmetom zmluvy úprava autorskoprávnych vzťahov vznikajúcich pri použití, o.i., audiovizuálnych diel a diel použitých pre vytvorenie audiovizuálnych diel.

11. Žalovaný ani netvrdil, že by za žalované obdobie mal uzatvorenú licenčnú zmluvu s konkrétnymi autormi, prípadne inými subjektmi správy autorských práv ohľadom používania audiovizuálnych diel verejným prenosom. Jeho tvrdenie, že niektorí autori prekladov alebo autori úpravy dialógov v prípade zahraničných audiovizuálnych diel uzatvorili licenčné zmluvy s RTVS, nevyvracia nárok žalobcu domáhať sa odmeny, resp. bezdôvodného obohatenia za používanie diela vo vzťahu k ostatným autorom diel, vrátane zahraničných diel vysielaných v danom období (napr. vo vzťahu ku režisérom, scenáristom, autorom literárnej predlohy a pod.). Pretože predložené licenčné zmluvy sa týkali výhradne autorov prekladu, je zrejmé, že RTVS nie je výrobcom originálu audiovizuálneho diela, ani jeho producentom (tým je zahraničný subjekt).

12. Žalobca ako organizácia kolektívnej správy nie je organizáciou, ktorá by správu autorských práv vykonávala za účelom dosahovania zisku (§ 144 ods. 2 písm. b/ A.z.). Zastupuje nositeľov autorských práv vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a na ich účet (§ 144 ods. 3 A.z.), vrátane práva domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. Úprava § - u 146 A.z. sa týka len povinne kolektívne spravovaných práv, zatiaľ čo úprava podľa § 79 a § 80 sa týka dobrovoľne kolektívne spravovaných práv, t. j. práv, pri ktorých sa môže nositeľ práva rozhodnúť, či sa dá zastúpiť organizáciou kolektívnej správy alebo naopak. Ak sa však nerozhodne uzavrieť dohodu o zastupovaní, ale ani nevylúči kolektívnu správu práv, rozširuje sa účinok hromadnej licenčnej zmluvy i na neho.

13. Inštitút kolektívnej správy práv a úprava rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy bola v A.z. zavedená s cieľom urýchliť a zjednodušiť poskytovanie súhlasov na vybrané spôsoby použitia diela, o.i. aj na verejný prenos diela prostredníctvom technického zariadenia (§ 80 písm. a/ A.z.). Rozšírená hromadná licencia „sa nachádza“ niekde uprostred medzi dobrovoľnou a povinnou kolektívnou správou. Tento inštitút vychádza z princípu preferencie individuálneho výkonu práv a zároveň má prvky povinnej kolektívnej správy, lebo sa týka nielen zastupovaných ale i nezastupovaných autorov (ak ju títo nevylúčia). Jej zavádzanie je v kompetencii členských štátov EÚ. Z týchto dôvodov považuje súd argument žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní za nedôvodný.

14. Nárok žalobcu vyplýva priamo zo špeciálnej úpravy A.z., ktorá však neupravuje jeho výšku. Preto treba vychádzať z úpravy všeobecného predpisu (O.z.), konkrétne § - u 451 a nasl. a osobitne §

- u 442a. Podľa § 458a O.z., ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane § 442a ods. 2 podľa ktorého sa výška bezdôvodného obohatenia určí najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do práva. Takto dojednaná odmena je minimálnou vo vzťahu k stanoveniu výšky bezdôvodného obohatenia. Inak by bol zvýhodnený pôvodca zásahu do autorských práv oproti užívateľom, ktorí uzatvorili licenčné zmluvy. Žalobca výšku odmeny preukázal predložením hromadných licenčných zmlúv na rovnaké predmety ochrany v danom období, z ktorých vyplýva, že uplatňoval sadzobník, podľa ktorého postupoval aj pri určení výšky tu uplatňovaného bezdôvodného obohatenia. Samotný výpočet výšky bezdôvodného obohatenia žalovaný ani nespochybňoval, len všeobecne poukazoval na zneužívanie monopolného postavenia žalobcom, čo však nie je obranou v tomto konaní. Za tohto stavu priznal súd žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v požadovanej sume 2 158 eur. O úroku z omeškania rozhodol podľa § 517 O.z. a nariadenia č. 87/1995 Z. z. v nadväznosti na § 563 O.z. (moment doručenia výzvy na vyplnenie nebol sporný).

15. V súvislosti s predloženou analýzou licenčných platieb hotelových a reštauračných zariadení kolektívnym správcom vo vybraných krajinách Európy vypracovanou spoločnosťou KPMG vo vzťahu k námietkam ohľadom výšky požadovaného bezdôvodného obohatenia súd uvádza, že predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným a nie určovanie výšky odmeny v sadzobníku. Preto súd nie je povinný ani prejudiciálne rozhodovať o jej výške, i keď sa od nej odvíjal nárok na bezdôvodné obohatenie. Aj podľa judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky (pre podobnosť právnej úpravy aplikovateľnej i tu) sa sadzobníku organizácie kolektívnej správy v zásade prisudzuje hodnota meradla výšky obvyklej autorskej odmeny (rozsudky sp. zn. 30Cdo/1759/2011, 30Cdo/2715/2015). Obvyklou odmenou je taká odmena, za akú boli v rozhodnom období skutočne poskytované licencie iným používateľom. Žalobca preukázal, že v rozhodnom období uzatvoril licenčné zmluvy za odmenu dohodnutú podľa sadzobníka, čo ju robí obvyklou. Aj podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/101/2011 sa obvyklosť odmeny posudzuje podľa toho, za akú odmenu v čase neoprávneného zásahu do práv žalobcu obvykle poskytoval licenciu iným užívateľom.

16. V reakcii na argument žalovaného, že súdne konanie treba prerušiť s prihliadnutím na skutočnosť, že PÚ SR posudzuje podnet Asociácie hotelov a reštaurácií týkajúci sa možného zneužitia dominantného postavenia žalobcu podľa zákona o hospodárskej súťaži, súd uvádza, že závery prípadného administratívneho konania PÚ SR (verejnoprávny vzťah) by nemali vplyv na posúdenie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, prípadne jeho výšky od žalovaného (súkromnoprávny vzťah).

17. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v súlade s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v takom počte rovnopisov s prílohami, aby sa jeden mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden. Ak sa nepredloží potrebný počet, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,

e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.