Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-7Sa/39/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E., štátny občan SR, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 10.02.2017, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a rozhodnutie žalovaného

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX- XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 13.04.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), podľa deviaty bod a o sociálnom poistení (ďalej aj „") v znení neskorších predpisov predpísala žalobcovi za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010 penále v sume 4.022,38 EUR vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“), vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha. Prvostupňový orgán odôvodnil prvostupňové rozhodnutie tým, že vzhľadom na to, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba neodviedol včas poistné a príspevky (za mesiace január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010), tak mu za to predpísal penále ako je uvedené vyššie. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie.

2. Napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 10.02.2017 žalovaná odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení žalovaná uviedla, že žalobca bol v období uvedenom v napadnutom rozhodnutí samostatne zárobkovo činnou osobou v zmysle v znení účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, a to na základe zápisu do zoznamu advokátov,

ktorý Slovenská advokátska komora vykonala dňa 27.05.2002, ako aj to, že žalobca bol v Sociálnej poisťovni registrovaný ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba od 1. júla 2003 do 30. júna 2010. Poukázala na to, že prvostupňový orgán vykonal na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a príspevkov a zistil, že žalobca, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné a príspevky za obdobie január 2009 až jún 2010 zaplatil po lehote splatnosti (rozpis: Príloha k prvostupňovému rozhodnutiu) – vzhľadom na uvedené bolo napadnutým rozhodnutím predpísané penále v sume 4.022,38 EUR. Zdôraznila, že penále je zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti (povinnosti platiť a odvádzať poistné a príspevky), t j. nesplnenia odvodovej povinnosti včas (v lehote splatnosti poistného a príspevkov), v správnej výške alebo vôbec - Sociálna poisťovňa je povinná penále predpísať, pretože jej to ukladá zákon. Ďalej konštatovala, že spôsob výpočtu penále je ustanovený zákonom ( v znení ), pričom na výpočet penále má vplyv len dátum splatnosti poistného a príspevkov, výška dlžného, resp. oneskorene zaplateného poistného a príspevkov, a následne zistený počet dní omeškania. Bola toho názoru, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zmenu alebo na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

3. Poukázala aj na to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava prijala od žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby Registračný list FO - odhlášku s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 31.01.2008, pričom následne Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 05.05.2011 rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ku dňu 31.01.2008. Konštatovala, že žalobca podal proti rozhodnutiu č. XXX- XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 05.05.2011 včas odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie je nezákonné, pretože jeho oprávnenie na vykonávanie advokácie samostatne zaniklo dňom 31.01.2008. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28.07.2011 odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/ XX zo dňa 05.05.2011 potvrdila - rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX- XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 05.05.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.2011. Následne žalobca podal proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28.07.2011 správnu žalobu, ktorú Krajský súd v Bratislave zamietol rozsudkom sp. zn. zo dňa 31.05.2013.

4. Ďalej konštatovala, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX- XXXX/XX zo dňa 22.09.2010 predpísala žalobcovi poistné a príspevky za obdobie január 2009 až jún 2010 v celkovej sume 5.458,20 EUR – žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu včas odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie je nezákonné, pretože advokáciu prestal vykonávať samostatne dňom 31.01.2008. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX- XX zo dňa 14.06.2013 odvolanie žalobcu voči predmetnému rozhodnutiu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 22.09.2010 potvrdila

- rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 22.09.2010 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.07.2013.

5. Uviedla, že zmena právnej formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta (príjmu z podnikania alebo príjmu zo závislej činnosti), v dôsledku čoho môže u advokáta zaniknúť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti konštatovala, že podľa Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, Vložka číslo: 49918/B, v spoločnosti Advokátska kancelária B. C., D., IČO: 36 855 995, zapísanej do obchodného registra 5. januára 2008, je žalobca jediným konateľom a tiež jediným spoločníkom s dátumom vzniku funkcie 5. januára 2008. Poukázala taktiež na to, že zákona o advokácii upravuje spôsob a právnu formu výkonu advokácie: a) samostatne, b) v združení spolu s inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Bola toho názoru, že zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je možný len za podmienok ustanovených zákonom ( v znení účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010), pričom samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v v znení zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vždy 30. júna kalendárneho roka

nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v v znení účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009 a v v znení účinného od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010. Konštatovala, že zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nastáva aj v prípade, ak bol advokát vyčiarknutý zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory. Tvrdila, že zmenou právnej formy výkonu advokácie žalobcovi nezaniklo právne postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa v znení účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010. Konštatovala, že v zmysle zákona o advokácii spoločníkmi a konateľmi spoločnosti s ručením obmedzeným môžu byť len advokáti, ktorých účasť v spoločnosti zaniká vyčiarknutím zo zoznamu advokátov, t.j. stratou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu; advokát je teda naďalej podľa zákona o advokácii oprávnený poskytovať právne služby, aj keď je nositeľom tohto oprávnenia v danom prípade spoločnosť s ručením obmedzeným, pretože advokát, ktorý koná za spoločnosť, je aj naďalej oprávnený vykonávať advokáciu.

6. Ďalej poukázala na to, že jednotlivé senáty Ústavného súdu Slovenskej republiky mali rozdielny právny názor na otázku, či zmena právnej formy výkonu advokácie z jej samostatného výkonu na výkon v rámci spoločnosti s ručením obmedzeným má (alebo nemá) za následok zánik právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010. Konštatovala, že z uvedeného dôvodu II. senát Ústavného súdu Slovenskej republiky predložil Plénu Ústavného súdu Slovenskej republiky návrh na zjednotenie týchto odlišných právnych názorov senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky s cieľom prelomiť prevládajúcu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky k predmetnej otázke a presadiť právny názor, že zmenou právnej formy výkonu advokácie nezostáva advokátovi zachované právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. V tejto súvislosti zdôraznila, že plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 04.03.2015 návrh II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky zamietlo. Mala za to, že z vyššie uvedeného je zrejmé, že aj podľa právneho názoru Pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky advokátovi, ktorý zmenil právnu formu výkonu advokácie, t.j. začal vykonávať advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nezaniká z tohto dôvodu právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia - tento právny záver nakoniec rešpektoval aj II. senát Ústavného súdu Slovenskej republiky a sťažnosť žalobcu v obdobnej veci odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Zdôraznila, že Uznesením Pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky sa konečným spôsobom upravil právny názor na posudzovanú vec. Poukázala v tejto súvislosti aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.04.2016.

7. K žalobcovej námietke premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať penále vznesenej v jeho odvolaní uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava prijala dňa 30.06.2003 od žalobcu Prihlášku občana na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie s dátumom vzniku účasti na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení od 01.07.2003. V tejto súvislosti poukázala na to, že poistné a príspevky za mesiac január 2009 boli splatné 09.02.2009 (poistné za príspevky za február 2009 až jún 2010 boli splatné ešte neskôr vždy do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca), pričom napadnuté rozhodnutie bolo vydané 13.04.2016, t.j. pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty, plynúcej odo dňa splatnosti poistného a príspevkov za mesiac január 2004. Konštatovala, že vzhľadom na ustanovenie a , t.j. na neuplynutie desaťročnej premlčacej lehoty, námietku premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať penále nie je možné uznať. Záverom uviedla, že v znení neskorších predpisov neustanovuje Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná predpísať penále.

II.

Žaloba

8. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.04.2017 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj súvisiaceho prvostupňového rozhodnutia

a vrátenia veci na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu. Navrhol aj priznanie odkladného účinku žaloby.

9. Žalobca v žalobe spochybňoval zákonnosť právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 22.09.2010 (ďalej len „Rozhodnutie 1“), ktorým mu Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava podľa bod ôsmy za obdobie január 2009 až jún 2010 predpísala dlžné poistné celkovo vo výške 5.458, EUR a v tejto súvislosti spochybňoval aj zákonnosť vydania naň nadväzujúceho právoplatného rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu (ktorý rozhodol o odvolaní žalobcu v danej veci) č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 14.06.2013, ktorý odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a Rozhodnutie 1 potvrdil. Opätovne poukázal na svoje námietky, ktoré vzniesol v danom správnom konaní (právoplatne skončené), najmä na to, že podľa jeho názoru skončením výkonu samostatnej zárobkovej činnosti mu ako fyzickej osobe v súlade s ustanovením v znení účinnom k 01.02.2008 zaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie k 31.01.2008 – v tejto súvislosti poukázal na písomné potvrdenie vydané Slovenskou advokátskou komorou, ktoré podľa jeho názoru potvrdzuje, že 31.01.2008 prestal vykonávať advokáciu samostatne a od 01.02.2008 poskytuje právne služby v mene a na účet predmetnej spoločnosti (Advokátska kancelária B. C., s. r. o.). Mal teda za to, že predmetné rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, že voči právoplatnému rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 14.06.2013, s ohľadom na dovtedy prevládajúcu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako i Ústavného súdu Slovenskej republiky, správnu žalobu nepodal a dlžnú čiastku vo výške 5.458,20 EUR dňa 10.07.2013 zaplatil.

10. Poukázal taktiež na to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala dňa 05.05.2011 rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX (ďalej len „Rozhodnutie 2“), ktorým určila, že mu nezaniklo ku dňu 31.01.2008 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. V tejto súvislosti poukázal na to, že ku dňu vydania Rozhodnutia 2 uplynulo odo dňa kedy mu malo podľa jeho názoru zaniknúť povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie 1.189 dní. Následne uviedol, že voči Rozhodnutiu 2 podal odvolanie, ktoré Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28.07.2011 v celom rozsahu zamietla a Rozhodnutie 2 potvrdila. Následne konštatoval, že toto rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28.07.2011 napadol správnou žalobou na Krajskom súde v Bratislave – v konaní bola jeho správna žaloba v danej veci rozsudkom zo dňa 31.05.2013 zamietnutá v celom rozsahu (predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2013).

11. Ďalej poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a , z ktorých podľa neho vyplýva, že mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe k 31.01.2008 zaniklo oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti bez ohľadu na skutočnosť, že je zapísaný v zozname advokátov. Poukázal aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a , v ktorých bolo rozhodnuté obdobne. Mal za to, že v uvedenej problematike došlo k zásadnej zmene v judikatúre medzi vydaním Rozhodnutia 1 a Rozhodnutia 2 a vydaním prvostupňového rozhodnutia (13.04.2016) v tomto konaní. Tvrdil, že v dôsledku uvedeného sa javia predpis penále a prvostupňové rozhodnutie potvrdené napadnutým rozhodnutím ako nezákonné.

12. Uviedol, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 04.03.2015. Mal za to, že toto uznesenie žalovaná interpretuje chybne a zavádzajúco, pričom z uvedeného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky nevyplývajú žiadne meritórne závery. Tvrdil, že v predmetnom konaní v pléne Ústavného súdu Slovenskej republiky nehlasovala za návrh sudcu spravodajcu na zjednotenie odchylných právnych názorov III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky a II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky k otázke zachovania statusu samostatne zárobkovo činnej osoby advokáta po zmene formy výkonu advokácie nadpolovičná väčšina sudcov (str. 13 predmetného uznesenia: „Pretože pri hlasovaní o návrhu sudcu spravodajcu nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov, návrh bol podľa čl. 131 ods. 1 druhej a tretej vety a zamietnutý“). Bol toho názoru, že táto skutočnosť však neznamená, že nadpolovičná väčšina sudcov sa priklonila k názoru III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Konštatoval, že v prípade ak by bol návrh sudcu spravodajcu predkladaný na plénum v intenciách právneho názoru III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky, takýto návrh by rovnako nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny sudcov.

13. Postup žalovanej a prvostupňového orgánu pri predpísaní penále považoval za mimoriadne formalistický, bez toho aby reflektoval neskoršiu judikatúru súdov. Tvrdil, že ide o absolútne nespravodlivú sankciu vyrubenú mu bez ohľadu na skutkovú a právnu situáciu pred vydaním Rozhodnutia 1 a po jeho právoplatnosti. Zdôraznil, že výška penále (viac ako 73 % dlžnej sumy) je absolútne neprimeraná – konštatoval, že i keď svojou výškou neprekračuje poistné, s úhradou ktorého mal byť v omeškaní, uplatnenie takéhoto nároku zo strany Sociálnej poisťovne porušuje základné princípy spravodlivosti a materiálneho právneho štátu.

14. Záverom uviedol, že výška penále je ovplyvnená rovnako dlhodobou nečinnosťou Sociálnej poisťovne a nesprávnym výkonom jej oprávnení. Konštatoval, že i keď má ísť o poistné za január 2009 až jún 2010, tak mu Rozhodnutie 1 bolo doručené až 16.02.2011 - zdôraznil, že sa tak stalo až po jeho osobnej viacnásobnej urgencii, pričom to že má byť dlžníkom Sociálnej poisťovne sa nedozvedel od príslušných zamestnancov Sociálnej poisťovne v roku 2008 resp. 2009 a rovnako Sociálna poisťovňa v roku 2008, resp. akejkoľvek inej dobe bezprostredne nasledujúcej po doručení jeho odhlášky nerozhodla, že mu k 31.01.2008 poistenie nezaniklo. Uviedol, že o tom, že je dlžný na poistení sa dozvedel zo zoznamu dlžníkov zverejnenom na webe. Ďalej konštatoval, že Rozhodnutie 2 mu bolo doručené až dňa 19.05.2011 t.j. viac ako 2 roky po začiatku obdobia za ktoré mu prvostupňový orgán predpísal penále a keďže podľa jeho názoru išlo o právne nejasnú situáciu bolo prirodzené, že využil právne prostriedky na obranu jeho práv. Tvrdil, že nie jeho vinou konania trvali až do roku 2013, kedy na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia o odvolaní voči Rozhodnutiu 1 dlžnú sumu bezodkladne zaplatil. Považoval preto výšku predpísaného penále za absolútne neprimeranú. Žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

III.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

15. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.08.2018 zopakovala priebeh administratívneho konania, ako aj všetky argumenty ktorými odôvodňovala napadnuté rozhodnutie, respektíve správnosť prvostupňového rozhodnutia.

16. Uviedla, že z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, vyplýva, že príjmy žalobcu z podnikania za rok 2007 (v sume 2.567.707,00 Sk) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 97.200,00 Sk, a preto bol v období od 1. júla 2008 do 30. júna 2009 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Rovnako tiež príjmy žalobcu z podnikania za rok 2008 (v sume 377.644,00 Sk) presiahli zákonom stanovenú sumu 106.826,00 Sk, a preto žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej, a to v období od 1. júla 2009 do 30. júna 2010. Tvrdila, že žalobca bol v spornom období (t.j. v období január 2009 až jún 2010) povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, povinnou platiť a odvádzať poistné a príspevky.

17. V súvislosti s námietkami žalobcu, ktorými poukazuje na to, že od 1. februára 2008 nemôže byť považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu z dôvodu, že od uvedeného dňa vykonáva činnosť advokáta ako konateľ obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária B. C., D., uviedla, že podľa jej právneho názoru zmenou formy výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010 a ani povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa , pretože advokátovi nezaniklo oprávnenie na výkon činnosti - zmena formy výkonu advokácie, ktorú upravuje o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, je vo vzťahu k postaveniu advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa v znení neskorších predpisov právne bezvýznamná.

18. Tvrdila, že zmena formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta, keďže príjem advokáta, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným podľa zákona o advokácii, je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti podľa v znení neskorších predpisov. Konštatovala, že pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia

samostatne zárobkovo činnej osoby vychádza len z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba uvedie vo výpise z daňového priznania za príslušný kalendárny rok ( v znení neskorších predpisov), pričom na príjem zo závislej činnosti neprihliada. Konštatovala, že v prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba vykonávajúca činnosť advokáta nedosiahne príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ( v znení neskorších predpisov), zanikne jej od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa tento príjem posudzuje, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Ďalej tvrdila, že vzhľadom na to, že žalobca bol držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu aj po 1. februári 2008, t.j. žalobcovi nezaniklo oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 a na základe príjmu z podnikania, ktorý dosiahol za roky 2007 a 2008, splnil podmienku na vznik, a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2008 do 30. júna 2010, nezaniklo žalobcovi ku dňu 31. januára 2008 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj napriek tomu, že od 1. februára 2008 poskytuje právne služby len v mene a na účet spoločnosti s ručením obmedzeným.

19. Poukázala na to, že právne postavenie žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, v súvislosti so zmenou formy výkonu advokácie, bolo predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby podanej žalobcom na Krajský súd v Bratislave, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28. júla 2011, ktorým druhostupňový orgán potvrdil Rozhodnutie 2 (rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 5. mája 2011). Konštatovala, že predmetným Rozhodnutím 2 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe, A. B. C. - žalobcovi, dňa 31. januára 2008 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby - Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. -31 zo dňa 31. mája 2013 žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu, že spomínané rozhodnutia sú vecne správne - rozsudok Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť dňa 17. augusta 2013, čím bolo konečným spôsobom upravené právne postavenie žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Tvrdila, že vzhľadom na vyššie uvedené postupovala v súlade so v znení neskorších predpisov, ak žalobcovi predpísala poistné a príspevky za obdobie, v ktorom si svoje zákonné odvodové povinnosti nesplnil v súlade so . Podotkla, že právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorej existenciu podmieňuje všeobecný záujem na stabilite právnych vzťahov založených rozhodovacou činnosťou - z uvedeného dôvodu bola povinná na právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia prihliadať.

20. Zdôraznila, že penále je základným, zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej sume alebo včas (najneskôr v deň splatnosti poistného a príspevkov). V tomto smere podotkla, že ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť, nie možnosť, predpísať samostatne zárobkovo činnej osobe penále za neodvedenie poistného a príspevkov včas, resp. v správnej sume, resp. za neodvedenie poistného a príspevkov vôbec - avšak v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná penále predpísať. Uviedla, že keďže žalobca, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné a príspevky za sporné obdobie preukázateľne nezaplatil v súlade s v znení neskorších predpisov, resp. v znení neskorších predpisov (poistné a príspevky za sporné obdobie uhradil až po ich lehote splatnosti dňa 10. júla 2013), bol prvostupňový orgán podľa ustanovenia povinný penále predpísať. Tvrdila, že v prípade, ak by žalobca plnil svoje odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni v súlade s príslušnými ustanoveniami v znení neskorších predpisov, nevznikli by právne skutočnosti, ktoré podmieňujú predpísanie penále. V tejto súvislosti poukázala najmä na to, že jej právny názor, že zmenou formy výkonu advokácie advokátovi nezaniká s účinnosťou do 31. decembra 2010 právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku sp. zn. zo dňa 1. júla 2011, ktorý bol publikovaný aj v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2012 pod číslom 66. Z publikovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že „na účely zákona o sociálnom poistení treba advokáta, zapísaného v zozname

advokátov, vedenom Slovenskou advokátskou komorou, považovať za povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či advokátsku činnosť vykonáva ako advokát vo svojom mene alebo ako spoločník, prípadne konateľ právnickej osoby poskytujúcej služby advokácie“.

21. Tvrdila, že pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , je potrebné uviesť, že ide len o jediný prípad, kedy sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotožnil s jej právnym názorom - uvedený rozsudok sp. zn. je v súdnej praxi však prekonaný, vo všetkých ostatných prípadoch zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky opačný právny názor a potvrdil rozsudky krajských súdov, ktorými krajské súdy v obdobnom spore zamietli žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Ďalej uviedla, že nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalobca poukazuje, sú individuálnymi rozhodnutiami o sťažnostiach konkrétnych fyzických osôb, pričom predmetnými nálezmi bolo vyslovené, že boli porušené základné práva sťažovateľov, v konkrétnom konaní a preto nejde o rozhodnutia, ktorými by Ústavný súd Slovenskej republiky podával záväzný výklad ustanovení v znení neskorších predpisov. Poukázala aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. apríla 2013, podľa ktorého „nálezy sp. zn. a sú ojedinelé v rozhodovacej praxi ústavného súdu. Ostatné senáty ústavného súdu (napríklad uznesenia sp. zn. -14 z 29. februára 2012, sp. zn. -22 z 12. septembra 2012 a -13 z 1. marca 2012) sťažnosti žalobcov v obdobných veciach odmietli ako zjavne neopodstatnené“.

22. Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a vec vrátená na ďalšie konanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, uviedla, že Najvyšší súd Slovenskej republiky opätovne vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 27. novembra 2013, pričom tento rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudol právoplatnosť dňa 16. decembra 2013. Konštatovala, že v uvedenom rozsudku sp. zn. zo dňa 27. novembra 2013 sa Najvyšší súd Slovenskej republiky opätovne stotožnil s jej právnym názorom pri posudzovaní právneho postavenia advokátov na účely sociálneho poistenia pri zmene formy výkonu advokácie a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -67 zo dňa 12. októbra 2010 potvrdil - predmetným rozsudkom krajský súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorým rozhodla, že advokátovi nezaniklo dňom, od ktorého vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Poukázala na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozsudku uvádza v nadväznosti na právny názor ústavného súdu, že „je treba rozlišovať situáciu, v ktorej advokát nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, lebo má pozastavený výkon advokácie od situácie, v ktorej advokát svoje povolanie vykonáva, a to jednou z foriem, upravených v § 12 ods. 1 zákona o advokácii. Advokát, ktorému bol pozastavený výkon advokácie z ktoréhokoľvek dôvodu podľa § 8, v čase pozastavenia advokátskej činnosti nesmie svoju profesiu advokáta vykonávať, a to žiadnym spôsobom a žiadnou formou výkonu advokácie, ale advokát, ktorý je spoločníkom v právnickej osobe s predmetom činnosti „poskytovanie advokátskych služieb v akejkoľvek forme“, advokáciu vykonáva.“ Ďalej uviedla, že v predmetnom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež konštatuje, že: „Pokiaľ ide o právne posúdenie veci v súvislosti s názorom ústavného súdu vysloveného v náleze z 21. februára 2013, č. k. , podľa ktorého advokát, ktorý je síce oprávnený vykonávať advokáciu, avšak nie je oprávnený dosahovať príjem z advokátskej činnosti (nemôže túto činnosť vykonávať na vlastný účet), nespĺňa materiálnu podmienku na to, aby mohol byť považovaný za osobu samostatne zárobkovo činnú v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, treba uviesť, že doterajšia judikatúra ústavného súdu v obdobných veciach vo vzťahu k postaveniu advokátov bola ustálená a odlišná (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2010, sp. zn. , rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. februára 2012, sp. zn. , rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29. februára 2012, sp. zn. , rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. septembra 2010, sp. zn. ). Podľa tejto judikatúry ústavného súdu právny výklad najvyšším súdom „nevykazuje nedostatky, ktoré by odôvodňovali záver o porušení základného práva na súdnu ochranu zaručeného v alebo práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru“. Uviedla, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň v predmetnom rozsudku poukazuje na tú skutočnosť, že: „k prelomeniu ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci nedošlo postupom podľa ustanovenia zákona o organizácii ústavného súdu a

o konaní pred ním, a preto najvyšší súd rešpektujúc princíp právnej istoty a právneho štátu, aplikoval príslušné právne predpisy tak, aby sa v rovnakých prípadoch rovnako postupovalo. Tým najvyšší súd plní aj svoju povinnosť vyplývajúcu mu z o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorej najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.“. Poukázala aj na to, že oba uverejnené rozsudky najvyššieho súdu (sp. zn. a sp. zn. ) už boli právoplatné v čase, v ktorom ústavný súd rozhodoval o právnom postavení advokáta, napr. vo veci (v ktorej ústavný súd rozhodol 8. februára 2012), resp. vo veci sp. zn. (v ktorej ústavný súd rozhodol 29. februára 2012), pričom v oboch veciach ústavný súd nemal pochybnosti o ich ústavnosti.

23. Ďalej poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. novembra 2013, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci po tom, ako Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie

- predmetný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudol právoplatnosť dňa 13. januára 2014. Konštatovala, že podľa právneho názoru súdu vyjadreného v rozsudku sp. zn. „vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať advokáciu ako takú. Nositeľom tohto oprávnenia môže byť len subjekt, ktorému toto oprávnenie bolo udelené. Len advokát (fyzická osoba) je zapísaný v zozname advokátov, hoci zákon mu následne umožňuje, aby právne služby poskytoval napríklad aj prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. Je len jedno oprávnenie na vykonávanie advokácie a je udeľované výlučne advokátovi a bez ohľadu na formu výkonu advokácie. Práve od statusu advokáta, ktorému takéto oprávnenie bolo udelené, teda nie od konkrétnej formy výkonu advokácie, sa v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení odvíja postavenie SZČO.". Súčasne poukázala aj na tú skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal identickým predmetom konania aj v náleze sp. zn. -51 zo dňa 26. marca 2015, v ktorom vyjadril právny záver, že „...nezistil v postupe a v skutkových a právnych záveroch napadnutého rozsudku najvyššieho súdu nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. Z uvedeného dôvodu ústavný súd konštatuje, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu nedošlo k porušeniu práv sťažovateľa...“. V predmetnom náleze Ústavný súd Slovenskej republiky súčasne konštatuje, že „Najvyšší súd v dostatočnej miere vysvetlil svoje myšlienkové pochody vedúce k právnemu záveru o tom, že zmena formy výkonu advokácie nemá vplyv na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia“. Konštatovala, že k tomuto záveru dospel II. senát Ústavného súdu Slovenskej republiky potom, ako Plénum ústavného súdu, ktoré rozhoduje o zjednotení odchylných právnych názorov, zamietlo uznesením sp. zn. zo dňa 4. marca 2015 návrh II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky, aby plénum ústavného súdu prijalo zjednocujúce stanovisko v tomto znení: „Pokiaľ advokát zmenil formu výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie ako konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, po takejto zmene formy výkonu advokácie mu nezostal zachovaný status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely zákona o sociálnom poistení.“ Poukázala na to, že vzhľadom na rozhodnutie pléna ústavného súdu dospel II. senát Ústavného súdu Slovenskej republiky k právnemu záveru, že je potrebné rozhodovať v línii uznesenia sp. zn. zo dňa 12. septembra 2012, ktorým bola sťažnosť žalobcu v obdobnej veci odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené bola toho názoru, že pri predpísaní penále žalobcovi postupovala v súlade so v znení neskorších predpisov, pričom konala len v medziach predmetného . Mala za to, že v žiadnom prípade pri vydaní jednak prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia neprekročila právomoci, ktoré jej dáva .

25. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. – 32 zo dňa 03.05.2019 návrh na priznanie odkladného účinky podanej žalobe žalobcu zo dňa 18.04.2017 zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.06.2019.

26. Žalobca repliku nepodal.

IV.

Relevantné právne predpisy

27. Podľa (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

29. Podľa , (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach. 30. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

31. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

32. Podľa 202 ods. 2 , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

33. Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

34. Podľa v znení účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

35. Podľa účinného od 1. januára 2004, fyzická a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa účinného od 1. januára 2005, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť príspevky, sú povinné príspevky odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa v znení účinnom od 1. januára 2004 do 31. decembra 2013, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa v znení účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2012, príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici podľa odseku 1 za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Podľa v znení účinnom od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa v znení účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2012, príspevky sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platia príspevky, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Podľa v znení (znenie účinné od 1. januára 2005) fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Podľa v znení účinného od 1. januára 2005 predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa nepredpíše penále, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 100 Sk (3,32 EUR; v znení účinného od 1. januára 2010).

43. Podľa bod prvý do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

44. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o advokácii v znení účinnom od 1. januára 2004 do 31. decembra 2012, advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora.

45. Podľa ustanovenia a v znení účinnom od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v a .

46. Podľa ustanovenia v znení účinnom od 1. januára 2004 do 29. februára 2012, na pokuty a na penále platia ustanovenia , a až 147 o poistnom primerane.

47. Podľa ustanovenia zákona v znení účinnom od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010 (v zmysle , účinného od 1. januára 2011, ide o ustanovenie ) samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

V.

Posúdenie veci správnym súdom

48. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

49. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou . Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou .

50. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa , v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa až , oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa v spojení s , podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe správny súd rozhodol s nariadením pojednávania dňa 24.09.2024 za splnenia podmienok uvedených v ust. a , v neprítomnosti žalovanej v zmysle – žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila (podaním zo dňa 06.09.2024) a súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti.

51. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/ XXXX-XX zo dňa 10.02.2017, ktorým žalovaná podľa zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 13.04.2016. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový orgán podľa deviaty bod a v znení neskorších predpisov predpísal žalobcovi za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010 penále v sume 4.022,38 EUR vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha – predpis penále.

52. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava Rozhodnutím 1 (rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 22.09.2010) žalobcovi podľa bod ôsmy predpísala dlžné poistné a príspevky za obdobie január 2009 až jún 2010 v celkovej sume 5.458, EUR. Proti Rozhodnutiu 1 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. O predmetnom odvolaní žalobcu rozhodol druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 14.06.2013, ktorý odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a Rozhodnutie 1 potvrdil. Spomínané druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu v spojení s Rozhodnutím 1 nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2013. Voči právoplatnému rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 14.06.2013 žalobca správnu žalobu nepodal a dlžnú čiastku vo výške 5.458,20 EUR dňa 10.07.2013 zaplatil.

53. Z obsahu administratívneho spisu správny súd taktiež zistil, že právne postavenie žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, v súvislosti so zmenou formy výkonu advokácie, bolo predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby podanej žalobcom na Krajský súd v Bratislave, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28.07.2011, ktorým druhostupňový orgán potvrdil Rozhodnutie 2 (rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 05.05.2011). Predmetným Rozhodnutím 2 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe, A. B. C. - žalobcovi, dňa 31.01.2008 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. -31 zo dňa 31.05.2013 žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Predmetný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -31 zo dňa 31.05.2013 nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2013, čím bolo konečným spôsobom upravené právne postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia.

54. Ďalej správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca mal v spornom období (január 2009 až jún 2010) právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle v znení účinnom do 31.12.2010, a to na základe zápisu do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory, ktorý táto komora vykonala dňa 27.05.2002.

55. Z obsahu administratívneho spisu správny súd taktiež zistil, že žalobca bol v Sociálnej poisťovni registrovaný ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba od 01.07.2003 do 30.06.2010.

56. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil aj to, že prvostupňový orgán vykonal na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a príspevkov, pričom zistil, že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba poistné a príspevky za obdobie január 2009 až jún 2010 zaplatil po lehote splatnosti (rozpis – príloha prvostupňového rozhodnutia). Následne prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový orgán podľa deviaty bod a v znení neskorších predpisov predpísal žalobcovi za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010 penále v sume 4.022,38 EUR vypočítané z dlžnej sumy poistného a príspevkov vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha – predpis penále. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaná odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti úlohou správneho súdu v danej veci teda nie je preskúmanie právoplatného Rozhodnutia 1 v spojení s druhostupňovým rozhodnutím správneho orgánu č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 14.06.2013 (ktoré právoplatne vyriešili otázku správnosti a zákonnosti predpísania dlžného poistného a príspevkov za obdobie január 2009 až jún 2010 v celkovej sume 5.458,20 EUR žalobcovi), respektíve preskúmanie právoplatného Rozhodnutia 2 v spojení s druhostupňovým rozhodnutím správneho orgánu č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28.07.2011 (ktoré v spojení s právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -31 zo dňa 31.05.2013 konečným spôsobom upravili právne postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia), ale jeho úlohou je preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým prvostupňový orgán podľa deviaty bod a v znení neskorších predpisov predpísal žalobcovi za obdobie január 2009 až jún 2010 penále v sume 4.022,38 EUR. Námietkami žalobcu, ktoré smerovali proti vyššie uvedeným právoplatným rozhodnutiam (v ktorých boli sporné otázky právoplatne vyriešené a zodpovedané), sa správny súd nezaoberal a ani nemohol zaoberať (v tomto smere treba uviesť, že takmer všetky námietky žalobcu smerujú výlučne proti vyššie uvedeným už právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov a súdov, pričom predmetné žalobcove námietky, respektíve otázky z nich vyplývajúce boli už v nich s konečnou platnosťou vyriešené a zodpovedané).

58. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení alebo zániku sociálneho poistenia, o predpísaní poistného a o predpísaní penále v troch samostatných konaniach. Otázky vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu, respektíve nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby – žalobcu a predpísania poistného a príspevkov boli už právoplatne vyriešené v konaniach uvedených v predchádzajúcom odseku a v konaní o predpísaní penále sa už nemôžu preskúmavať. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2023 sp. zn. , podľa ktorého: „Podľa je doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, právoplatné. Podľa judikatúry tunajšieho súdu právoplatnosť rozhodnutia pobočky žalovanej podľa cit. zák. v určitej veci okrem iného znamená, že pre žalovanú je v tejto veci záväzné aj pri vydávaní na to nadväzujúcich rozhodnutí (zhodne rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. a tam citovaná prejudikatúra tunajšieho súdu, ale aj najvyššieho súdu). Mieru viazanosti správneho súdu takýmito skoršími rozhodnutiami upravuje zasa , z ktorého a contrario vyplýva, že ak skôr vydané rozhodnutie bolo možné preskúmať správnym súdom na základe správnej žaloby, nemôže ho správny súd preskúmavať v konaní, kde preskúmava neskoršie, naň nadväzujúce rozhodnutie. K podobnému záveru dospel už najvyšší súd vo svojom zrušujúcom rozsudku sp. zn. , v ktorom uviedol, že otázka trvania povinného poistenia bola právoplatne vyriešená v predchádzajúcom správnom konaní, v rámci ktorého správny orgán musel posúdiť aj existenciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby žalobcu po 31. auguste. Týmto právnym názorom bol správny súd pri svojom novom rozhodovaní viazaný ( ), a preto musel pri preskúmavaní rozhodnutia o predpísaní poistného prihliadnuť

na právoplatné rozhodnutie pobočky o nezániku povinného poistenia žalobcu (porov. v tomto smere aj ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, napr. jeho rozhodnutia sp. zn. , , a )“.

59. Podstata argumentácie žalobcu spočívala v tom, že opakovane tvrdil (ako už aj v predchádzajúcich právoplatne skončených konaniach), že v období, za ktoré mu Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava predpísala poistné (január 2009 až jún 2010), nebol samostatne zárobkovo činnou osobou, keďže v uvedenom období nevykonával advokáciu samostatne, ale ako konateľ/spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným (v mene a na účet spoločnosti Advokátska kancelária B. C., D.). V tejto súvislosti žalobca taktiež argumentoval, že v dôsledku jeho odhlášky z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia mu zaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie k 31.01.2008. Odhliadnuc od skutočnosti, že táto otázka (právne postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti so zmenou formy výkonu advokácie na účely sociálneho poistenia) sa už právoplatne vyriešila v predchádzajúcom konaní (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -31 zo dňa 31.05.2013 nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2013), správny súd v súvislosti s touto argumentáciou žalobcu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.02.2019, podľa ktorého: „Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.03.2012 a sp. zn. zo dňa 14.11.2011) vyplýva, že „Oprávnenie na výkon advokátskej činnosti trvá od zápisu do zoznamu advokátov až do vyčiarknutia z takého zoznamu, s výnimkou pozastavenia výkonu advokácie ( ). Oprávnenie na výkon advokátskej činnosti má za následok, že advokát musí byť považovaný za SZČO na účely v znení účinnom do 31.12.2010, a preto je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený podľa a . Vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava obsiahnutá v , upravujúca iba formu, ktorou môže advokát advokáciu vykonávať, lebo základným predpokladom výkonu advokácie je výkon takej činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Vymedzenie SZČO podľa v znení účinnom do 31.12.2010 je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať advokáciu ako takú. Nositeľom tohto oprávnenia môže byť len subjekt, ktorému toto oprávnenie bolo udelené. Teda výlučne advokát - fyzická osoba, len on je zapísaný v zozname advokátov, hoci zákon mu následne umožňuje, aby právne služby poskytoval napríklad aj prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. Je len jedno oprávnenie na vykonávanie advokácie a je udeľované výlučne advokátovi, a to bez ohľadu na formu výkonu advokácie. Práve od statusu advokáta, ktorému takéto oprávnenie bolo udelené, teda nie od konkrétnej formy výkonu advokácie, sa v zmysle odvíja postavenie SZČO. Žalobcovi oprávnenie na vykonávanie činnosti ako také ani v dôsledku zmeny formy výkonu advokácie nezaniklo. Je len osobitným zákonom limitovaný v tom, že túto činnosť nemôže súčasne vykonávať samostatne, keď si sám zvolil, že advokátske služby bude poskytovať prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. Žalobcovi po celý čas status advokáta zostáva, svoje profesijné označenie je povinný podľa používať aj v prípade, že právne služby poskytuje prostredníctvom združenia, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným a až k nemu následne pripája meno združenia alebo obchodné meno spoločnosti. Žalobca sa preto mylne domnieva, že ako konateľ „advokátskej“ spoločnosti už nie je SZČO. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je zákonom zverené do vecnej pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na uvedené je irelevantné potvrdenie SAK, nakoľko nemá vplyv na zánik oprávnenia žalobcu vykonávať advokáciu samostatne ako fyzická osoba a tým ani na zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia“. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 26.07.2017 dospel k záveru, že „Oprávnenie na vykonávanie advokácie je viazané na fyzickú osobu a nezaniká ani v prípade, že advokátsku činnosť realizuje prostredníctvom obchodnej spoločnosti, v dôsledku čoho v danom prípade nenastali zákonom taxatívne vymedzené skutočnosti ( ) rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia u žalobcu ako SZČO.“. (...) Kasačný súd tiež považoval za potrebné poukázať na to, že nález Ústavného súdu SR č. k. -53 zo dňa 21.02.2013, o ktorý oprel žalobca svoje námietky uvedené v žalobe, bol v rozhodovaní o danej problematike ústavným súdom ojedinelý (obdobne ako nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Ich vydaniu predchádzali iné rozhodnutia senátov ústavného súdu, ktorými boli obdobné sťažnosti o povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení SZČO - advokáta a vo veciach predpisu poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné

dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity odmietnuté (rozhodnutia Ústavného súdu SR č. k. -8 zo dňa 07.09.2010, č. k. -15 zo dňa 25.11.2010, č. k. -14 zo dňa 29.02.2012, č. k. -13 zo dňa 01.03.2012, č. k. -17 zo dňa 08.02.2012, č. k. -34 zo dňa 28.03.2012). V týchto rozhodnutiach ústavný súd napr. vyslovil, že „predmetný právny výklad najvyšším súdom nevykazuje nedostatky, ktoré by odôvodňovali záver o porušení základného práva na súdnu ochranu zaručeného v alebo práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (č. k. -15). Najvyšší súd po tom, ako Ústavný súd SR nálezmi č. k. a zrušil jeho rozhodnutia sp. zn. a , rozhodol v daných veciach rozsudkami sp. zn. a , pričom sa nestotožnil s názorom II. senátu Ústavného súdu SR a opätovne potvrdil rozsudky krajských súdov, ktorými boli zamietnuté žaloby proti rozhodnutiam sťažovateľky vo veciach poistenia advokátov ako SZČO. Naviac, uznesením pléna č. k. PLz. -15, ktoré citovala aj sťažovateľka v kasačnej sťažnosti, ústavný súd zamietol návrh II. senátu na účely zjednotenia odchylných právnych názorov na vyslovenie právnej vety: „Pokiaľ advokát zmenil formu výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, po takejto zmene formy výkonu advokácie mu nezostal zachovaný status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely “.

60. Čo sa týka námietky žalobcu, že výšku penále považuje za absolútne neprimeranú a ovplyvnenú dlhodobou nečinnosťou Sociálnej poisťovne a nesprávnym výkonom jej oprávnení, tak aj túto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd má za to, že žalobca ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba preukázateľne poistné a príspevky za sporné obdobie od januára 2009 do júna 2010 nezaplatil v súlade s v znení neskorších predpisov, respektíve v znení neskorších predpisov (poistné a príspevky za obdobie od januára 2009 do júna 2010 uhradil až po ich lehote splatnosti dňa 10.07.2013), v dôsledku čoho prvostupňový orgán postupoval správne a plne v súlade s , keď predmetné penále v stanovenej výške žalobcovi predpísal. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na to, že v zmysle prvostupňový orgán bol povinný spomínané penále predpísať, iný postup mu neumožňoval. V tomto smere správny súd taktiež poznamenáva, že ak by žalobca plnil svoje odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami v znení neskorších predpisov, tak by nevznikli právne skutočnosti, ktoré podmieňujú predpísanie penále. Správny súd nepovažuje stanovenú výšku penále za neprimeranú, keď predpísané penále nepresahuje dlžnú sumu poistného a príspevkov za kontrolované obdobie – výpočet penále žalobca ani nenamietal. Podľa správneho súdu prvostupňový orgán (a teda následne aj žalovaná) pri predpísaní penále žalobcovi postupoval v súlade so v znení neskorších predpisov, pričom konal len v medziach predmetného – tu správny súd poukazuje aj na to, že v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá Sociálnej poisťovni (teda prvostupňovému orgánu) lehotu, v ktorej je povinná penále predpísať.

61. Správny súd sa taktiež plne stotožňuje s tým, ako sa žalovaná vysporiadala s žalobcovou námietkou premlčania práva Sociálnej poisťovne (prvostupňového orgánu) predpísať penále prvostupňovým rozhodnutím, keď poistné a príspevky za mesiac január 2009 boli splatné 09.02.2009 (poistné a príspevky za február 2009 až jún 2010 boli splatné ešte neskôr vždy do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca), pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 13.04.2016, t.j. pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty – vzhľadom na a , t.j. na neuplynutie desaťročnej premlčacej lehoty, žalovaná žalobcovu námietku premlčania práva Sociálnej poisťovne (prvostupňového orgánu) predpísať penále správne neuznala a vyhodnotila ju ako nedôvodnú.

62. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle a nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako ani predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia prvostupňového orgánu a ich vydaniu predchádzajúcemu postupu správnych orgánov (správne orgány dostatočne zistili skutkový stav, vec správne právne posúdili a napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím riadne odôvodnili), súd správnu žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

63. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).