Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžso/7/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. J., bytom K., zast.: A. s.r.o., advokátska

spoločnosť so sídlom K., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ulica 29.

augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu,

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 10.09.2009 č. k. 26S

4/2009-41, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 10.09.2009

č. k. -41 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 322-5805-GC-09/2008

z 11.02.2008 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Levice č. 700-1964/2008-

1 z 11.08.2008 r u š í a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalovaná je povinná do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi k rukám jeho

právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 1.486,05 €.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutím č.: 322-5805-GC-09/2008 zo dňa 11.02.2008 žalovaná ako odvolací

správny orgán potvrdila odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka

Levice, z 11. augusta 2008 č.: 700-1964/2008-1, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi, ako

samostatne zárobkovo činnej osobe, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové

poistenie dňa 30. júna 2007 nezaniklo.

Svoje rozhodnutie vo veci žalovaná s odkazom na § 5 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b),

, a , o sociálnom

poistení (ďalej na účely tohto rozsudku len „“) odôvodnila predovšetkým

tým, že Slovenská advokátska komora vydala oznámenie o zapísaní do zoznamu advokátov

č. 6/96-dr. De/S1, ktorým bol žalobca dňa 03. júna 1996 zapísaný do zoznamu advokátov.

Ďalej bolo v druhostupňovom konaní žalovanou z predloženého spisového materiálu

zistené, že dňa 17. apríla 2008 bol doručený Sociálnej poisťovni, pobočka Levice,

Registračný list fyzickej osoby – odhláška na meno JUDr. J., s dátumom zániku poistenia

samostatne zárobkovo činnej osoby 30. júna 2007.

Hoci uvedené podanie smerovalo k zániku sociálno-poistného vzťahu žalobcu

a žalovanej, žalovaná vyslovila úsudok, že žalobca je aj po 1. júli 2007 povinne nemocensky

a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože podľa výpisu

žalobcu z Daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2006 mal príjem

zo živnosti vyšší ako bola zákonom ustanovená hranica príjmu (tzn. 91.200,– Sk pre rok

2006).

Podľa v znení k 30. júnu 2007 povinné

nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo

činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne

zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom

na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21) ak od tohto dňa

podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej

v § 5 písm. c).

Podľa názoru žalovanej vysloveného v predmetnom rozhodnutí zmenou formy výkonu

advokácie nezaniká postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5

písm. c) a tiež nezaniká povinné nemocenské poistenie a povinné

dôchodkové poistenie podľa cit. , pretože

advokátovi nezaniklo oprávnenie na výkon činnosti. Preto zmena formy výkonu advokácie je

vo vzťahu k postaveniu advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zák. č.

právne bezvýznamná.

Na druhej strane žalovaná však zdôraznila, že samotné vymedzenie postavenia

samostatne zárobkovo činnej osoby nemá automaticky za následok vznik alebo zánik

povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. K zániku

povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tejto fyzickej osoby

dochádza k 30. júnu kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej

príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa

Z.z. o dani z príjmov (ďalej na účely tohto rozsudku len „“) alebo výnos

súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako

12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v

Podľa žalovanej, ak príjem advokáta, ktorý vykonáva činnosť podľa § 12 ods. 1 písm. a)

o advokácii (ďalej na účely tohto rozsudku len „

Z.z.“) samostatne, je zdaňovaný ako príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c) zák. č.

a jeho výška má vplyv na vznik povinného nemocenského poistenia

a povinného dôchodkového poistenia, potom taký príjem advokáta, ktorý vykonáva advokáciu

ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným podľa

Z.z. je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti podľa

Z.z.

II.

Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal na Krajský súd v Nitre žalobu zo dňa

17.04.2009.

Krajský súd ako súd prvého stupňa žalobu podľa zamietol, keďže

dospel k záveru, že rozhodnutie i postup správneho orgánu v medziach žaloby boli v danom

prípade v súlade so zákonom.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcu je potrebné pre účely zákona o sociálnom

poistení potrebné považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zák. č.

, keďže je fyzickou osobou majúcou oprávnenie na vykonávanie advokátskej

činnosti a nie je fyzickou osobou v pracovnom pomere.

Námietku žalobcu, že jeho povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniklo ku dňu

30.6.2007 podľa zmenou právnej formy obchodnej

spoločnosti A. v.o.s. na spoločnosť s ručením obmedzeným, krajský súd odmietol

s odôvodnením, že zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia podľa § 21

ods. 4 písm. c) citovaného zákona však nastáva len vo vzťahu k fyzickej osobe, ktorá je

samostatne zárobkovo činnou osobou len z dôvodu svojho spoločenstva vo verejnej

obchodnej spoločnosti.

Uvedené však nie je prípad žalobcu, u ktorého po určitú dobu existoval súbeh dvoch

dôvodov, pre ktoré ho v zmysle citovaného zákona bolo potrebné považovať za samostatne

zárobkovo činnú osobu (v zmysle § 5 písm. c) a aj d/). Podľa krajského súdu žalobca nestratil

oprávnenie na vykonávanie advokátskej činnosti (ktoré mu vzniklo zápisom do zoznamu

advokátov) a ani inak nespĺňa podmienky, ktoré by mali za následok zánik jeho predmetných

povinných poistení v zmysle

III.

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 10.11.2009 proti rozsudku prvostupňového súdu

žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že rozhodnutie krajského

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Žalobca zotrval na svojom argumente, že mu podľa § 21 ods. 4 písm. c) zák. č.

ku dňu 30.06.2007 zaniklo postavenie povinne nemocensky a dôchodkovo

poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko došlo k výmazu verejnej obchodnej

spoločnosti A. v.o.s. z dôvodu zmeny jej právnej formy.

S odvolaním sa na , a a zák. č.

žalobca prijal záver, že stratil možnosť vykonávať advokáciu samostatne

už okamihom, keď sa stal spoločníkom spoločnosti A. v.o.s. (12.08.2004) ale súčasne sa stal

platiteľom poistenia v zmysle § 5 písm. d) cit. zákona. Zo samotnej skutočnosti, že žalobca je

zapísaný v zozname advokátov, nie je možné mechanicky odvodzovať oprávnenie žalobcu

vykonávať advokáciu samostatne. Na základe uvedeného je podľa názoru žalobcu nevyhnutné

skúmať aj ďalšie skutočnosti, tzn. či žalobca skutočne môže samostatnou činnosťou

dosahovať príjmy.

Záverom žalobca navrhol zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu a rozhodnutie

žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu priložil Stanovisko

Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory z 10.11.2009.

Z vyjadrenia žalovanej (č. l. 66) zo dňa 24.11.2009 vyplýva, že žalovaná sa stotožňuje

s vysloveným právnym názorom krajského súdu, tzn. že aj advokáta, ktorý vykonáva svoju

činnosť ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným podľa je

potrebné považovať pre účely za samostatne zárobkovo

činnú osobu. Obdobne sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že súd nie je viazaný

potvrdením vydaným predsedníctvom Slovenskej advokátskej komory podľa § 71 ods. 2

písm. k)

Tiež žalovaná poukázala v svojom stanovisku na rozsudky Krajského súdu v Žiline:

č. , , , , všetky zo 14. apríla 2009,

č. z 02. decembra 2008 a č. z 05. mája 2009 a taktiež na rozsudok

Krajského súdu v Nitre č. z 10. septembra 2009, v ktorých tieto súdy zaujali

v podobnej veci právne stanovisko, že aj advokáta, ktorý vykonáva svoju činnosť ako konateľ

spoločnosti s ručením obmedzeným podľa , je potrebné považovať

za samostatne zárobkovú osobu.

Z uvedených dôvodov žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa v plnom rozsahu, ako vecne správny, potvrdil.

III.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, nariadil vo veci pojednávanie (

ods. 1 ) a po jeho verejnom vykonaní dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože

napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci

( ), preto postupom podľa v spoj. s

rozsudok zmenil tak, že s odvolaním sa na napadnuté

rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja ods. 3 zrušil

a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

Najvyšší súd sa čiastočne stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom

rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom. Na druhej

strane podstatou odvolania ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia

žalovaného, je právna otázka, či je možné žalobcu zapísaného ako advokáta do Slovenskej

advokátskej komory, ktorý je spoločníkom a konateľom advokátskej spoločnosti, naďalej

považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle

Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

Medzi účastníkmi správneho konania nie je sporné, že žalobca listom zo dňa 07.09.2007

oznámil dôvody žalovanej, ktoré ho viedli k zrušeniu poistenia ako SZČO a následne dňa

17. apríla 2008 bol doručený Sociálnej poisťovni, pobočka Levice, Registračný list fyzickej

osoby – odhláška na meno JUDr. J., s dátumom zániku poistenia samostatne zárobkovo činnej

osoby 30. júna 2007.

Súčasne z predloženého administratívneho spisu pre Najvyšší súd vyplýva, že žalobca

bol ku dňu 12.08.2004 zapísaný v obchodnom registri ako spoločník obchodnej spoločnosti

A. v.o.s a ďalej dňa 27.06.2007 zapísaný v obchodnom registri ako konateľ obchodnej

spoločnosti A. s.r.o. so vznikom funkcie od tohto dňa.

Najvyšší súd v predmetnej veci vychádza z právneho rámca pre úpravu právnych

vzťahov sociálneho poistenia, ktorá je najmä obsiahnutá v ustanoveniach § 21 ods. 4

s aplikáciou

Podľa v znení účinnom v čase k 30. júnu 2007

samostatne zárobkovo činnou osobou podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má

oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (19) okrem činnosti fyzickej

osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného

predpisu.

Podľa v hore cit. znení povinné nemocenské

poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe

uvedenej v § 5 písm. d) dňom vystúpenia z verejnej obchodnej spoločnosti alebo

z komanditnej spoločnosti alebo dňom výmazu verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej

spoločnosti z obchodného registra.

Najvyšší súd v predmetnej veci predovšetkým poukazuje na ust. § 5 písm. c) zák. č.

, ktoré je základom pre vyhodnotenie právnej situácie žalobcu vzniknutej

zaslaním oznámenia žalovanej o zrušení poistenia zo dňa 07.09.2007 (označené žalobcom

na č. l. 11 ako „Oznámenie dôvodu zrušenia poistenia ako SZČO“).

Je pravdou, že poznámka č. 19 pod čiarou pripojená v

pri osobitnom predpise odkazuje napríklad na

Zb. o advokácii v znení alebo zákon Slovenskej národnej rady

č. o komerčných právnikoch v znení neskorších predpisov. Avšak pre riadny

výklad uvedeného ustanovenia je oveľa významnejšie slovné spojenie „oprávnenie

na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu“, z ktorého jednoznačne vyplýva,

že nielen existencia tohto osobitného oprávnenia vo forme listiny alebo preukazu

(tzv. formálny základ pre výkon platených činností) ale aj samotná faktická možnosť držiteľa

tohto oprávnenia regulovanú činnosť vykonávať (tzv. materiálna stránka výkonu činností),

tzn. možnosť reálne vykonávať advokáciu, sú podmienkami conditio sine qua non,

bez naplnenia ktorých nie je možné hovoriť o samostatne zárobkovo činnej osobe v zmysle

predpisov sociálneho poistenia.

Podľa v znení platnom k 30.06.2007 výkon advokácie je

zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi

subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín

o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy

právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu.

Podľa v hore cit. znení má každý právo na poskytnutie

právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

Z uvedených právnych noriem ako aj z nasl. ustanovení a 21

vyplýva, že advokát po vydaní oprávnenia na výkon advokácie je povinný vždy, s výnimkou

zákonných prekážok, poskytovať kedykoľvek a komukoľvek svoje právne služby v medziach

definície pojmu výkon advokácie, a s týmto stavom je spojené legálne očakávanie, že za túto

činnosť bude poberať zákonom regulovanú odmenu ( ).

Na základe uvedeného advokát spadá do kategórie samostatne zárobkovo činných osôb,

lebo právny základ na charakteristiku „zárobkovo činný“ (viď hore uvedený záver ust. § 1

ods. 2) vychádza z prezumpcie skutočnosti, že neexistujú žiadne právne prekážky pre výkon

konkrétnych činností, v danom prípade advokácie. Avšak súčasne

vymedzuje dve základné prekážky pre výkon advokácie fyzickou osobou počas držby

osobitného oprávnenia na výkon advokácie, a to

- pozastavenie výkonu advokácie ( ) a

- postavenie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným (

Z.z.).

Práve existencia týchto prekážok spôsobuje u advokáta – fyzickej osoby dočasný zánik

oprávnenia na výkon advokácie, ktorého trvanie je podmienené časovou existenciou

prekážky. Uvedená podmienenosť je daná prechodným (nie trvalým) charakterom hore

uvedených zákonných prekážok, ktoré smerujú proti materiálnej stránke a nie proti formálnej

stránke výkonu advokácie. Takýto dočasný zánik oprávnenia so všetkými jeho dôsledkami je

nutné striktne odlišovať od inštitútu vyčiarknutie advokáta zo zoznamu (

Z.z.), lebo vyčiarknutie advokáta zo zoznamu má za následok trvalý (v zmysle formálnom)

zánik oprávnenia na výkon advokácie.

Podľa v hore uvedenom znení počas

pozastavenia výkonu advokácie advokát nie je oprávnený poskytovať právne služby podľa

tohto zákona.

Podľa v hore uvedenom znení platí, že advokát, ktorý

vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne

vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti

alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným.

Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb

v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva

neurčuje inak.

Zavinené nerešpektovanie uvedených zákazov má relevantné právne následky, lebo je

spojené so vznikom disciplinárneho previnenia advokáta a s nasledujúcou hrozbou možného

uloženia disciplinárnych sankcií.

Podľa v hore uvedenom znení disciplinárnym

previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta

alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona

alebo z predpisu komory.

Za tejto právnej situácie sa žalobca snažil svojim podaním ukončiť ku dňu 30.06.2007

svoj sociálno-poistný vzťah so žalovanou ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa v hore uvedenom znení povinné

nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo

činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne

zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom

na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21) ak od tohto dňa

podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej

v § 5 písm. c).

Ak potom ust. podmieňuje zánik povinného

nemocenského a dôchodkového poistenia zánikom oprávnení samostatne zárobkovo činných

osôb, tzn. v prípade advokáta zánikom oprávnenia na výkon advokácie, nie je možné

pri aplikácii cit. ustanovenia § 21 ods. 4 písm. a) prehliadnuť alebo opomenúť právne účinky

podmieneného dočasného zániku oprávnenia na výkon advokácie v zmysle § 9 ods. 1 písm. a)

a

Preto je odôvodnené konštatovanie žalobcu podporené odborným stanoviskom

Slovenskej advokátskej komory (dátum 10.11.2009), že skutočnosti majúce svoj základ

v prerušenie výkonu advokácie alebo vo vstupe do funkcie konateľa advokátskej spoločnosti

s ručením obmedzením, musí advokát oznámiť žalovanej a súčasne, ak tieto prekážky

samostatného výkonu advokácie pominú, musí advokát túto skutočnosť opätovne oznámiť

žalovanej (, najmä jeho odsek 3 Z.z). Následne je povinnosťou

žalovanej k 30.06. kalendárneho roka toto oznámenie vyhodnotiť vo vzťahu k ďalšej

existencii povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a vyvodiť

z toho právne relevantné závery.

Je preto celkom právne irelevantný záver žalovanej, že rozhodujúcou skutočnosťou

pre existenciu povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia

v tomto prípade je iba existencia oprávnenia žalobcu na výkon advokácie, ktorá žalobcovi

bola udelená dňa 03. júna 1996. Ak by si konajúci súd v rozpore s výkladovým pravidlom

„reductio ad absurdum“ takýto právny záver osvojil, potom by potvrdil neželanú situáciu,

že hoci by advokát v pozícii konateľa advokátskej spoločnosti s ručením obmedzeným nesmel

vykonávať advokáciu samostatne ( ) a z uvedeného dôvodu

by bol bez príjmu (odmeny) za samostatný výkon advokácie, mal by aj tak počas výkonu

funkcie konateľa advokátskej spoločnosti (prinajmenej prvý rok) uloženú povinnosť odvádzať

poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie, čím by došlo k nezákonnému zásahu

do vlastníctva chráneného .

Naopak, zákon existenciu oprávnenia (vo formálnom zmysle) u advokáta, ktorý sa chce

stať spoločníkom a súčasne konateľom advokátskej spoločnosti s ručením obmedzeným,

vyžaduje iba v tom zmysle, že ide o nevyhnutnú podmienku na výkon tejto funkcie (§ 15

ods. 1 ).

Podľa . v hore uvedenom znení zárobková

činnosť podľa tohto zákona je na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia

činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená

a povinne dôchodkovo poistená.

Takisto je pre prejednávanú vec irelevantné, že žalobca v daňovom priznaní k dani

z príjmov fyzickej osoby za rok 2006, ktoré bolo predložené pobočke žalovanej dňa

28.05.2007, mal zachytené príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Tieto

údaje slúžia za základ výpočtu odvodov poistného iba v tom prípade, ak je u fyzickej osoby

splnená základná podmienka sociálneho poistenia, a to, že v zmysle predpisov sociálneho

poistenia spĺňa predpoklady pre označenie za samostatne zárobkovo činnú osobu v súlade

s a Tento stav, ako už Najvyšší súd hore odôvodnil,

nenastala.

Podľa poistné na nemocenské poistenie platí

povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

Podľa poistné na starobné poistenie platí

povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

Najvyšší súd pripúšťa, že iná situácia by u konateľa advokátskej spoločnosti nastala,

ak by spoločenská zmluva uvedenej advokátskej spoločnosti nevylučovala dohodu podľa § 15

ods. 6 veta posledná o dočasnom samostatnom poskytovaní právnych

služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach. Práve dohodu

o dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých

vopred vymedzených veciach je nutné chápať ako inštitút, ktorý pôsobí proti obmedzeniu

konateľa advokátskej spoločnosti vykonávať advokáciu samostatne, a preto takému

advokátovi postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a s tým spojené povinné

nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniká. Nakoľko však žalovaná

spoločenskú zmluvu z tohto pohľadu neskúmala, a preto ani k tejto možnosti nezaujala právne

stanovisko, Najvyšší súd nemôže v odvolacom prieskume vysloviť svoj právny záver

k takýmto právne relevantným skutočnostiam.

Na základe uvedeného argumentácia prvostupňového orgánu žalovanej, že „zmenou

formy výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej

osoby podľa , a tým ani povinné nemocenské a dôchodkové

poistenie podľa § 21 ods. 4 písm. b) cit. zákona“, nemá oporu v hore uvedených zákonných

ustanoveniach.

K ďalším námietkam žalobcu, najmä že v čase podania odhlášky už mal mať postavenie

spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a z tohto titulu mal byť poistený v zmysle § 5

písm. d) , sa Najvyšší súd nevyjadril, lebo sa nevzťahovali na meritum

sporu (vyriešenie právnej otázky vychádzajúcej z tvrdeného postavenia žalobcu ako SZČO).

Žalovaná počas odvolacieho súdneho konania založila do spisu rozsudok tunajšieho

súdu sp. zn. zo dňa 26. novembra 2009 a na podporu svojho tvrdenia, že jej

právne závery sú správne, sa odvolala na existenciu aj iných rozsudkov Najvyšší súdu.

Podľa sú sudcovia pri výkone svojej funkcie

nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou

podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

Podľa je súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý

právny predpis je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím

ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných

ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol

spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných

predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku

spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je viazaný rozhodnutím

v blokovom konaní.

Konajúci senát Najvyššieho súdu sa podrobne oboznámil s obsahom rozsudku sp. zn.

, v ktorom zistený skutkový stav je mierne odlišný od skutkového stavu

v tomto konaní (žalobkyňa vo veci sp. zn. predložila žalovanej odhlášku

z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia z dôvodu ukončenia samostatnej

zárobkovej činnosti k 29. februáru 2008). Nakoľko však konajúci senát Najvyššieho súdu

v prejednávanej veci na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností

a po vyhodnotení námietok žalobcu dospel k odlišnému právnemu stanovisku, rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné

ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4

prvá veta ), pretože dôvodom podania tejto informácie účastníkovi súdom je v zmysle

veta druhá poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti možného

odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným

v správnom súdnictve sú nielen generálne ( c ods. 1 ) ale aj špeciálne ( ods.

6 ) prípustné opravné prostriedky, potom nie je možné ust.

na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

Bude preto úlohou žalovanej, aby sa v ďalšom konaní riadila právnym názorom súdu

vysloveným v tomto rozsudku až do okamihu, keď Najvyšší súd postupom podľa § 22 zákona

č. o súdoch nevysloví iný právny záver.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s , podľa ktorého úspešnému žalobcovi právo

na úplnú náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko právny zástupca úspešného žalobcu

si svoje právo v zákonnej 3 - dňovej lehote uplatnil, Najvyšší súd pri určovaní výšky náhrady

trov konania vychádzal z tohto vyčíslenia.

Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá:

1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobcu listom z 31. marca

2010 v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

vyčíslil a Najvyšší súd uznal :

1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde

1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (09) - 1 úkon práv. pomoci 53,49 €

1.1.1.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 6,95 €

1.1.2. podanie žaloby (09) - 1 úkon práv. pomoci 53,49 €

1.1.2.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 6,95 €

1.1.3. účasť na pojednávaní (09) - 1 úkon práv. pomoci 53,49 €

1.1.3.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 6,95 €

1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde

1.2.1. podanie odvolania (09) ......... 1 úkon práv. pomoci 53,49 €

1.2.1.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 6,95 €

1.2.2. pojednávanie (10) ....... 1 úkon práv. pomoci 55,49 €

1.2.2.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,21 €

1.2.3. písomné vyjadrenie vo veci (10) .. 1 úkon práv. pomoci 55,49 €

1.2.3.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,21 €

1.2.4. pojednávanie (10) ....... 1 úkon práv. pomoci 55,49 €

1.2.4.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,21 €

2. z náhrady súdneho poplatku za žalobu 66,– €

2.1. z náhrady súdneho poplatku za odvolanie 66,- €

3. z náhrady preukázaného cestovného ........

3.1. 2009 v sume 74,75 €

3.2. 2010 v sume 131,82 €

3.3. 2010 v sume 131,82 €

4. z náhrady straty času ......

4.1. 2009 - 7 x ½ hod. 81,13 €

4.2. 2009 - 12 x ½ hod. 144,24 €

4.3. 2009 - 12 x ½ hod. 144,24 €

5. z náhrady 19 % DPH 216,19 €

tzn. v celkovej sume : 1.486,05 €

Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa

zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bližšie podrobnosti o spôsobe platby a účte právneho

zástupcu sú obsiahnuté v liste zo dňa 31. marca 2010, ktorý je súčasťou súdneho spisu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 30. marca 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová