Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/49/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej

v právnej veci žalobcu: J.J., bytom B. B., T. S. č. X., zastúpeného: Advokátska kancelára L.,

S., R. C. X., B. B., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave,

Ul. 29. augusta č. 8 o preskúmanie rozhodnutia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 8. septembra 2010, č. k. -55, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 8. septembra 2010, č. k. -55, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 8. septembra 2010, č. k. -55, zamietol žalobu

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 322-9881-GC-09/2009 zo dňa

6. apríla 2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Banská

Bystrica č. 700-17109/09-27 z 30. septembra 2009, ktorým pobočka Sociálnej poisťovne

v Banskej Bystrici rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len

„SZČO“) povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňom 30. júna 2007

nezaniklo.

Krajský súd dospel k záveru, že zmena formy výkonu advokácie je vo vzťahu

k postaveniu advokáta ako SZČO podľa zákona o sociálnom poistení právne bezvýznamná,

keďže výkon advokácie sa viaže na osobu advokáta, ktorý má oprávnenie na vykonávanie

advokátskej činnosti bez ohľadu na to v akej forme vykonáva advokáciu. Za rozhodujúce

považoval, že na výkon advokátskej činnosti je oprávnený len advokát, ktorý je zapísaný

do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. Držiteľom oprávnenia

sa nestáva obchodná spoločnosť, vždy sa oprávnenie viaže ku konkrétnemu advokátovi

zapísanému v zozname advokátov. Od predmetného oprávnenia vykonávať túto činnosť

je odvodené aj vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. Zákon

nerozlišuje medzi oprávnením, viažucim sa na vykonávanie advokácie vo vlastnom mene

a oprávnením, viažucim sa na vykonávanie advokácie v mene spoločnosti s ručením

obmedzeným. Orgán profesijnej organizácie neudeľuje oprávnenie na poskytovanie služby

právnickej osobe – spoločnosti s ručením obmedzeným, vždy len advokátovi a to bez ohľadu

na to, v akej forme vykonáva advokáciu. Práve skutočnosť, že advokát je nositeľom

oprávnenia na poskytovanie služby je podmienkou na to, aby mohol byť spoločníkom

a konateľom obchodnej spoločnosti, s.r.o. poskytujúcej právne služby. Aj u advokáta, ktorý si

zvolil formu výkonu advokácie prostredníctvom s.r.o. existuje naďalej oprávnenie

na vykonávanie advokátskej činnosti. Na podporu tohto názoru krajský súd poukázal i na

úpravu o službách na vnútornom trhu. Zánik povinného

nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO je podmienený jednak stratou

postavenia SZČO (k čomu z dôvodov vyššie uvedených u žalobcu nedošlo) ako aj

nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu

súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Nakoľko žalobca

dosiahol za rozhodujúce obdobie príjem, ktorý bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho

základu vypočítaného podľa § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení , nebol daný právny

základ pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia

od 1.7.2007 ani podľa § 21 ods.1 zákona o sociálnom poistení.

Proti rozsudku krajského súdu včas podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov

zruší a vec vráti žalovanej na ďalšie konanie a zároveň aby zaviazal žalovanú na náhradu trov

právneho zastúpenia. Pridržiaval sa svojich písomných podaní a vyjadrení prezentovaných

na pojednávaniach a domnieval sa, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvého

stupňa k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ,

nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi a ani s tvrdeniami žalobcu v súlade s legislatívou

stanovenými postupmi a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci

v zmysle ust. . Podľa jeho názoru forma výkonu advokácie nie je

právne irelevantná, a to najmä z dôvodu, že zákon o advokácii ustanovuje prísne pravidlá

výkonu advokácie prostredníctvom s.r.o. Zo zákona musí byť zapísaný v zozname advokátov,

avšak takýto zápis nekonštituuje jeho oprávnenie na výkon činnosti vo vlastnom mene,

ale slúži na podloženie a garantovanie profesionality výkonu činnosti danou právnickou

osobou. Advokáti ako konatelia s.r.o. vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti.

V tejto súvislosti poukazoval na stanovisko Slovenskej advokátskej komory, že nositeľom

oprávnenia na výkon advokácie je v tomto prípade s.r.o. Oprávnenie vykonávať advokáciu

vo vlastnom mene mu zaniklo dňa 30.6.2007, uplynutím ktorého stratil oprávnenie na výkon

advokácie vo svojom mene a na svoj účet. Zastával názor, že definícia SZČO v zmysle ust.

§ 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení sa na neho od 1.7.2007 nevzťahuje, nakoľko je síce

zapísaný do zoznamu advokátov, ale oprávnenie nesmie vykonávať, pretože mu zo zákona

zaniklo dňom 30.6.2007, čo bolo záväzne potvrdené Slovenskou advokátskou komorou.

Vytkol, že žalovaná a ani súd prvého stupňa svojimi rozhodnutiami nerešpektujú a opomínajú

zákonné ustanovenie § 71 ods. 2 písm. k/ zákona o advokácii. Poukazoval na dôvodovú

správu k 9 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal

o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, konkrétne čl. II bod 11, z ktorého vyvodil zrejmý úmysel navrhovateľa zákona

a zákonodarcu umožniť Slovenskej advokátskej komore vydávať potvrdenia o forme výkonu

advokácie podľa § 12 tohto zákona a o skutočnosti, či advokát je SZČO, ktoré sú záväzné pre

tretie osoby, okrem iného aj pre Sociálnu poisťovňu. Tvrdil, že závermi, ktoré prezentuje

žalovaná a súd prvého stupňa, dochádza k diskriminácii advokátov, ktorí začínajú podnikať

a vykonávať advokáciu prostredníctvom s.r.o. vo vzťahu k ostatným podnikateľom –

k narušeniu princípu rovnosti šancí. Konajúcemu senátu krajského súdu vytkol, že sa

v napadnutom rozhodnutí nevyjadril k potvrdeniu SAK, ktoré je relevantne vydané

na základe , ktorý definuje pojmy

na svoje účely a nie na účely sociálneho poistenia a jeho aplikáciu na daný prípad preto

považoval za úplne bezpredmetnú. V závere odvolania žalobca poukazoval na procesné

nezrovnalosti, keď na písomnostiach vypravovaných z krajského súdu bol ako predseda

senátu uvádzaný J.. M. S., pričom pojednávanie ako predsedníčka senátu viedla J.. D. M.,

pričom dôvody takejto zmeny mu nie sú známe. Vedomé sťažovanie jeho pozície zo strany

súdu videl v tom, že list zo dňa 14.7.2010, ktorým sa oznamovala zmena termínu

pojednávania mu bol doručovaný na domácu adresu, a nie na adresu ním ustanoveného

právneho zástupcu, čo bolo vykonané až po jeho telefonickej intervencii.

Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny

potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu

odvolania v medziach žaloby, v súlade s bez pojednávania a dospel

k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Pokiaľ žalobca namietol, že v písomnostiach krajského súdu je ako predseda senátu

uvedený J.. S., ale pojednávanie viedla J.. M., ktorá bola referujúcou sudkyňou, táto jeho

námietka nebola dôvodná. Z rozvrhu práce Krajského súdu v Banskej Bystrici na rok 2010

v znení jeho dodatkov totiž vyplýva, že J.. S. je riadiacom predsedom senátu 23S, pričom

členkou tohto senátu je aj J.. M. vo funkcii predsedu senátu. Pokiaľ teda J.. M. viedla

pojednávanie a podpísala i predmetný rozsudok, nebol porušený zákon.

Námietky, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje rozsudok krajského súdu boli

v zásade zhodné s námietkami, ktoré žalobca uplatňoval už v konaní na súde prvého stupňa.

Podľa názoru najvyššieho súdu už správny orgán a následne aj súd prvého stupňa sa s týmito

námietkami žalobcu vysporiadali, pričom odvolací súd už vyslovenú argumentáciu považuje

za relevantnú, výstižnú a dostatočnú. Žalovaný ako aj krajský súd podrobne odôvodnili, prečo

žalobca, ktorý od 1. augusta 2007 vykonáva činnosť advokáta ako spoločník a zároveň

konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným poskytujúcej advokátske služby podľa § 15

zákona o advokácii, je naďalej SZČO, pričom bolo dostatočne zrozumiteľne a jasne

ozrejmené, že v danom prípade nedošlo k zániku povinného sociálneho poistenia podľa § 21

zákona o sociálnom poistení. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského

súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa, že § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení

vymedzuje pojem SZČO na účely tohto zákona a upravuje tak aj postavenie advokáta, ktorý

má oprávnenie na vykonávanie advokátskej činnosti. Ustanovenie § 15 zákona o advokácii

upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti môžu vykonávať advokáciu ako

konatelia spol. s r.o. Účasť advokáta v takejto spoločnosti je viazaná práve na existenciu jeho

oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb.

Oprávnenie na výkon advokátskej činnosti trvá od zápisu do zoznamu advokátov

až do vyčiarknutia z takého zoznamu, resp. do pozastavenia výkonu tejto činnosti podľa

§ 8 zákona o advokácii. Oprávnenie na výkon advokátskej činnosti má za následok, že

advokát musí byť považovaný za SZČO na účely § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení

v znení účinnom do 31. decembra 2010 a preto je povinne nemocensky a dôchodkovo

poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. Vznik

a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona o sociálnom poistení.

Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava, obsiahnutá v § 12 zákona o advokácii,

upravujúca iba formu, ktorou môže advokát advokáciu vykonávať, lebo základným

predpokladom výkonu advokácie je výkon takej činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom

požadované oprávnenie. Vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení

v znení účinnom do 31. decembra 2010 je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať

advokáciu ako takú. Nositeľom tohto oprávnenia je advokát – fyzická osoba, len on je

zapísaný v zozname advokátov, hoci zákon mu následne umožňuje, aby právne služby

poskytoval napríklad aj prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. Ani v prípade,

že sa advokát rozhodne vykonávať advokáciu ako konateľ s.r.o., jeho oprávnenie na výkon

advokácie ako také nezaniká. Status advokáta mu zostáva, svoje profesijné označenie je

povinný používať aj v prípade, že právne služby poskytuje prostredníctvom združenia,

verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením

obmedzeným a až k nemu, následne, pripája meno združenia alebo obchodné meno

spoločnosti. Rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných

prípadoch je zákonom zverené do vecnej pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne. Vzhľadom

na uvedené je potvrdenie SAK irelevantné.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku

žalobcu poukazujúcu na diskrimináciu advokátov a narušenie princípu rovnosti šancí,

a rozsudok krajského súdu podľa a ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení

s a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo žalobca v konaní nebol úspešný

a žalovaný nárok na náhradu trov konania nemá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská