Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-26-2019.pdf
PDF · 102.23 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/26/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XXXX, XXX XX S., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 10, 813 63 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 20849-2/2015-BA zo dňa 23.03.2015, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1.Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta svojim rozhodnutím č.700-0600029914-GC09/14 zo dňa 16.10.2014, rozhodla, že žalobcovi JUDr. J. K., nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2006, pričom zánik poistenia sa posudzuje podľa podmienok uvedených v § 21 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Podľa výpisu z daňového priznania za rok 2005 bol príjem žalobcu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu súvisiacej s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou za rok 2005 vo výške 1,664.006,- Sk (55.234,88 Eur) čo je suma vyššia ako 82.800,- Sk ( 2.748,46 Eur), t. j. dvanásťnásobok minimálneho vymeriavacieho základu a teda príjem za rok 2005 bol v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie trvania povinnosti poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2006 do 30. júna 2007.
2.Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 20.11.2014 odvolanie, v ktorom namietal rovnaké skutočnosti aké boli uvedené v žalobe.
3.Žalovaná ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č.20849-2/2015-BA zo dňa 23.3.2015 zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, pričom k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní uviedla, že účastníkovi správneho konania t. j. žalobcovi nezaniklo oprávnenie vykonávať advokáciu, zmenila sa iba forma samostatného výkonu za výkon v mene spoločnosti, čo vyplýva aj z listu SAK č.7/2001-JUDr.Hr/Ma zo dňa 14.novembra 2014. Poukázala na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o advokácii, podľa ktorého advokát je ten kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie SAK. Ďalej poukázala, že zánikom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu sa rozumie vyčiarknutie advokáta zo zoznamu advokátov, čo v danom prípade nebolo preukázané.
II. Žaloba a žalobné dôvody
4.Proti tomuto rozhodnutiu žalovanej podal žalobca dňa 01.04.2015 žalobu.
5.V žalobe žalobca namietal, že rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho názoru. Poukázal na právny názor vyslovený Ústavným súdom SR v Náleze č. II ÚS 426/2012 zo dňa 21.2.2013, podľa ktorého pri výklade pojmov uvedených v § 5 a v § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je potrebné uprednostniť výklad materiálny a dospieť k záveru, že podľa ktorého fyzickou osobou ktorá má oprávnenie na vykonanie advokácie treba rozumieť iba advokáta, ktorý môže ako fyzická osoba pri samostatnom výkone advokácie skutočne právne služby poskytovať a prijímať za nich ako fyzická osoba odmenu. Fyzickou osobou ktorá má oprávnenie na vykonanie advokácie je teda iba advokát vykonávajúci advokáciu samostatne a iba v prípade ak nemá výkon advokácie pozastavený. Na tomto závere nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že aj advokát, konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným musí byť v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou zapísaný. Fyzickou osobou ktorej oprávnenie na vykonávanie advokácie zaniklo je preto každý advokát, ktorý vykonával advokáciu samostatne a následne začal advokáciu vykonávať ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože samostatnú advokáciu vykonávať v takomto prípade už nie je oprávnený, čo vyplýva priamo zo zákona o advokácii. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach opakovane vyslovuje požiadavku, aby orgány verejnej moci rešpektovali a uplatňovali právne názory vyjadrené v judikatúre Ústavného súdu. Právny názor žalovaného správneho orgánu je v príkrom rozpore s právnym názorom Ústavného súdu SR, na ktorý žalobca poukázal aj vo svojom odvolaní. Okrem toho poukázal aj na to, že Slovenská advokátska komora zaujala v predmetnej veci stanovisko. Z predmetného záväzného stanoviska Slovenskej advokátskej komory vyplýva, že žalobca od 01.01.2007 nebol samostatne zárobkovo činnou osobou. Je tiež nepochybné, že vzhľadom na záväznosť tohto potvrdenia, vydané na základe špeciálnej právnej úpravy, bola Sociálna poisťovňa pri aplikácii všeobecnej právnej normy (zákona o sociálnom poistení) povinná záväzné stanovisko SAK rešpektovať. Žalobca ďalej uviedol, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že sú v rozpore so zákonom, v rozpore s právnym názorom ÚS SR a v rozpore so záväzným potvrdením SAK vydaným na základe oprávnenia daného zákona, ktorý je taktiež povinný rešpektovať a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzať.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
6.Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 13.5.2015 uviedla, že svoje rozhodnutie považuje za vecne správne, keďže na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý dosiahol žalobca za r.2005 vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb od 1. júla 2006 ( do 30.júna 2007). Zmenou formy výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zák.č.461/2003 Z.z. v znení účinnom od 31.12.2010, ani povinné nemocenské poistenie, ani povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 písm. b) citovaného zákona, pretože advokátovi nezaniklo oprávnenie na výkon činnosti. Zmena formy výkonu advokácie vo vzťahu k postaveniu advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zák.č.461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je právne bezvýznamná. Žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala na rozsudok NS SR č.7Sžso 32/2013 zo dňa 27.11.2013, ktorý sa stotožnil s právnym názorom Sociálnej poisťovne pri posudzovaní právneho postavenia advokátov na účely sociálneho poistenia pri zmene formy výkonu advokácie. NS SR v uvedenom rozsudku zaujal stanovisko aj k záväznosti potvrdenia Slovenskej advokátskej komory a spôsobe výkonu advokácie. Podľa právneho názoru NS SR takéto potvrdenie môže byť jedným z podkladov rozhodnutia, to len jedným dôkazom ktoré môžu byť následne použité ako dôkazy pre rozhodnutie správneho orgánu.
7.V predmetnej veci podal následne vyjadrenie aj žalobca a to dňa 8.9.2016, v ktorom uviedol, že prioritnou otázkou, ktorú musí súd v konaní vyriešiť je otázka, či správny orgán postupoval pri svojom rozhodovaní v súlade so zákonom. Nakoľko potvrdenie Slovenskej advokátskej komory z 1.7.2007, z ktorého vyplýva, že nie je samostatne zárobkovo činnou osobou je záväzné podľa § 71 ods. 2 písm. k) zákona o advokácii podľa zásady lex specialis de rogat legi generali, bol žalovaný povinný toto záväzné potvrdenie vo svojej rozhodovacej činnosti rešpektovať.
8.Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.
IV. Konanie pred krajským súdom a relevantná právna úprava
9.Krajský súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 14.9.2016, pričom rozsudkom sp. zn. 14S/69/2015-112 napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 20849-2/2015-BA zo dňa 23.3.2015 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta č. č.700-0600029914-GC09/14 zo dňa 16.10.2014 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
10.Proti rozsudku Krajského súdu podala žalovaná dňa 31.10.2016 kasačnú sťažnosť.
11.Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/24/2017 zo dňa 27.02.2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/69/2015-112 zo dňa 14.09.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
12.Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí uviedol, že ako kasačný súd dospel k záveru, že rozsudok Krajského súdu bolo potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pretože žalobcovi dňom 31.12.2006 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, a to aj napriek zmene formy výkonu advokácie mu zostal zachovaný status advokáta podľa zákona č. 586/2003 Z.z. a zostal mu aj zachovaný status SZČO na účely zákona č. 461/2003 Z.z.
13.Najvyšší súd ďalej vyslovil, že krajský súd v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách právneho názoru vysloveným kasačným súdom a vec znovu prejedná v medziach podanej žaloby a opätovne vo veci rozhodne.
14.Krajský súd v Trnave vo veci nariadil pojednávanie na deň 06.06.2019, pričom na tomto pojednávaní uznesením sp. zn. 14S/26/2019-163 prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci sťažovateľa JUDr. J. K., zastúpeného JUDr. Martinom Kubovičom, LLM, MSc, advokátom, vo veci ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR pre porušenie základných práv a slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/24/2017 zo dňa 27.02.2019, podanej na Ústavný súd SR 03.06.2019.
15.Dňa 28.08.2020 Ústavný súd SR oznámil Krajskému súdu v Trnave, že vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 994/2019 bola dňa 17.06.2020 predbežne prerokovaná ústavná sťažnosť vedená pod sp. zn. IV.ÚS 280/2020, vo veci bolo rozhodnuté uznesením o odmietnutí sťažnosti.
16.Na základe uvedeného oznámenia Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 14S/26/2019-187 zo dňa 20. októbra 2020 vydal uznesenie, ktorým pokračoval v konaní a vo veci nariadil termín pojednávania na deň 18.02.2021.
17.Uvedené pojednávanie bolo odročené z dôvodu ospravedlnenia žalobcu na deň 18.03.2021.
18.Na pojednávaní konanom dňa 18.03.2021 krajský súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov, nakoľko žalovaná sa ospravedlnila a súhlasila s prejednaním v jej neprítomnosti a žalobca sa na pojednávanie nedostavil, bez náležitého ospravedlnenia, pričom mal riadne doručenie predvolania vykázané a lehotu na prípravu na pojednávanie zachovanú.
19.Krajský súd na uvedenom pojednávaní sa oboznámil s rozsudkom NS SR sp. zn. 9Sžsk/24/2017 zo dňa 27. februára 2019 a s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 280/2020, pričom zistil, že na
základe právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR ako aj Ústavným súdom SR, že žaloba nie je dôvodná.
20.Z rozsudku NS SR vyplýva, že kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie otázky, či u žalobcu, ktorý do 31.12.2006 vykonával advokáciu samostatne, zmenou výkonu advokácie spôsobom - ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným od 01.01.2007, došlo k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.
21.Žalobca bol zapísaný do zoznamu advokátov vedeného SAK dňa 01.07.2002. Z potvrdenia SAK o spôsobe výkonu advokácie č. 7/2014-JUDr.Hr/Ma zo dňa 14.11.2014 vyplýva, že žalobca s účinnosťou od 01.01.2007 zmenil spôsob výkonu advokácie, ktorú vykonával samostatne ako fyzická osoba, na výkon advokácie spôsobom ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. SAK tiež potvrdila, že od 17.09.2010 do 04.09.2012 mal žalobca pozastavený výkon advokácie.
22.Podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
23.Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b/ a c/ zákona v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 dňom zániku týchto oprávnení a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od toho dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/ zákona v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010.
24.Z citovaného ustanovenia § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je definíciou SZČO na účely sociálneho poistenia, vyplýva, že sa za ňu bude považovať každá fyzická osoba, ktorá má povolenie na výkon špecifikovaných činností vrátane advokácie a zároveň nie je v pracovnom pomere voči inej osobe. Aby teda bola fyzická osoba - advokát považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu, musia byť v jej prípade kumulatívne naplnené dve podmienky. Jednak je potrebné mať povolenie na vykonávanie advokácie, a teda aj v materiálnej rovine ide o osobu, ktorá môže poskytovať právne služby podľa zákona č. 586/2003 Z. z. (bola zapísaná do zoznamu advokátov, nebola z tohto zoznamu vyčiarknutá, ani jej nebol výkon advokácie pozastavený) a tiež nesmie byť v pracovnom pomere k inej osobe. Je potom zrejmé, že výkon funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným nebude pracovným pomerom, keď v tomto prípade nejde o výkon závislej práce vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, podľa pokynov zamestnávateľa. Kasačný súd tiež zdôrazňuje, že spôsob, akým advokát vykonáva advokáciu (špecifikovaný v § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.), nie je rozhodným pre posúdenie, či je advokát SZČO, resp. či má oprávnenie na výkon advokácie. Naopak, už zo samej skutočnosti, že zákon explicitne stanovuje, že advokát môže vykonávať advokáciu aj ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, vyplýva, že osoba, ktorá je konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb, má oprávnenie na výkon advokácie, a teda napĺňa podmienku stanovenú § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z..
25.Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/65/2011 zo dňa 29.03.2012 a sp. zn. 9Sžso/49/2010 zo dňa 14.11.2011) vyplýva, že „Oprávnenie na výkon advokátskej činnosti trvá od zápisu do zoznamu advokátov až do vyčiarknutia z takého zoznamu, s výnimkou pozastavenia výkonu advokácie (§ 8 zákona č. 586/2003 Z. z.). Oprávnenie na výkon advokátskej činnosti má za následok, že advokát musí byť považovaný za SZČO na účely § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010, a preto je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z.. Vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona č. 461/2003 Z. z.. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava obsiahnutá v § 12 zákona č. 586/2003 Z. z., upravujúca iba formu, ktorou môže advokát advokáciu vykonávať, lebo základným predpokladom výkonu advokácie je výkon takej činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať advokáciu ako takú. Nositeľom tohto oprávnenia
môže byť len subjekt, ktorému toto oprávnenie bolo udelené. Teda výlučne advokát - fyzická osoba, len on je zapísaný v zozname advokátov, hoci zákon mu následne umožňuje, aby právne služby poskytoval napríklad aj prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. Je len jedno oprávnenie na vykonávanie advokácie a je udeľované výlučne advokátovi, a to bez ohľadu na formu výkonu advokácie. Práve od statusu advokáta, ktorému takéto oprávnenie bolo udelené, teda nie od konkrétnej formy výkonu advokácie, sa v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. odvíja postavenie SZČO. Žalobcovi oprávnenie na vykonávanie činnosti ako také ani v dôsledku zmeny formy výkonu advokácie nezaniklo. Je len osobitným zákonom limitovaný v tom, že túto činnosť nemôže súčasne vykonávať samostatne, keď si sám zvolil, že advokátske služby bude poskytovať prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. Žalobcovi po celý čas status advokáta zostáva, svoje profesijné označenie je povinný podľa zákona č. 586/2003 Z. z. používať aj v prípade, že právne služby poskytuje prostredníctvom združenia, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným a až k nemu následne pripája meno združenia alebo obchodné meno spoločnosti. Žalobca sa preto mylne domnieva, že ako konateľ „advokátskej“ spoločnosti už nie je SZČO. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je zákonom zverené do vecnej pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na uvedené je irelevantné potvrdenie SAK, nakoľko nemá vplyv na zánik oprávnenia žalobcu vykonávať advokáciu samostatne ako fyzická osoba a tým ani na zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia“.
26.Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 9Sžso/122/2015 zo dňa 26.07.2017 dospel k záveru, že „Oprávnenie na vykonávanie advokácie je viazané na fyzickú osobu a nezaniká ani v prípade, že advokátsku činnosť realizuje prostredníctvom obchodnej spoločnosti, v dôsledku čoho v danom prípade nenastali zákonom taxatívne vymedzené skutočnosti (§ 21 zákona č. 461/2003 Z. z.) rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia u žalobcu ako SZČO“.
27.Žalobca dňa 31.12.2006 spĺňal obe uvedené podmienky - a síce bol oprávnený vykonávať advokáciu a zároveň nebol v pracovnom pomere. Je teda zrejmé, že skutočne bol SZČO a ku dňu 31.12.2006 mu nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie.
28. Z rozhodnutia Ústavného súdu SR vyslovené v uznesení sp. zn. IV: ÚS 280/2020 zo dňa 17. júna 2020 vyplýva, že podstatou ústavnej sťažnosti bol nesúhlas sťažovateľa s právnym posúdením jeho postavenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby, a to na účely jeho povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia v čase, keď sťažovateľ po zmene spôsobu výkonu advokácie vykonáva od 1. júla 2007 advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným ( v jej mene a na jej účet). Sťažovateľ tiež tvrdil, že žalovaná bola povinná pri svojom rozhodovaní vychádzať zo záväzného potvrdenia Slovenskej advokátskej komory o spôsobe výkonu advokácie sťažovateľa č. 7/2014-JUDr.Hr/ Ma zo 14. novembra 2014.
29.Z citovaných častí napadnutého rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 12 ods. 1 písm. e) zákona o advokácii, má status samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení ( v znení účinnom k 1. januáru 2007). Ako z rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, povinnosť platiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie vzniká iba za súčasného splnenia podmienky, že daný subjekt je samostatne zárobkovo činnou osobou a zároveň nie je v pracovnom pomere voči inej osobe. Pre účely posúdenia trvania povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia najvyšší súd dospel k záveru, že existencia oprávnenia advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti podmienená jeho zápisom v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou trvá až do času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu, čo má za následok, že musí byť považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu pre potreby zákona o sociálnom poistení.
30.Podľa názoru ústavného súdu argumenty najvyššieho súdu odôvodňujúce výrok jeho rozhodnutia treba hodnotiť ako legitímne a ústavne akceptovateľné. Ústavný súd zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové dôkazy a právne závery, konštatuje dostatočne zistený skutkový stav, k čomu najvyšší súd dospel na základe vlastných myšlienkových postupov a hodnotení. Rozhodnutie, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ svojho výroku, je preto potrebné z tohto pohľadu hodnotiť ako výsledok rozhodovacej činnosti,
ktorým je realizované základné právo účastníka konania na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie.
31.Krajský súd viazaný právnym názorom vysloveným NS SR ako aj Ústavným súdom SR skonštatoval, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré krajský súd zopakoval z odôvodnenia týchto súdov, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je vecne správne, pretože žalobcovi dňom 31.12.2006 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a to napriek zmene formy výkonu advokácie, pretože mu naďalej zostal zachovaný status advokáta podľa zákona č. 586/2003 Z.z. a zostal mu aj zachovaný status SZČO na účely zákona č. 461/2003 Z.z.
32.Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
33.O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože u žalovanej sa jedná o orgán verejnej správy, ktorá nemá nárok na náhradu trov konania, resp. má nárok len vo výnimočných prípadoch, ktoré však v danej veci krajský súd nevzhliadol. Nakoľko žalovaná bola úspešná aj v konaní pred Najvyšším súdom SR, tak toto rozhodnutie o trovách konania sa vzťahuje aj na trovy kasačného konania.
34.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.