Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bed/367730.a5dddf.pdf
PDF · 100.77 KB
No categories available
7Sžso/21/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7Sžso/21/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci
ţalobcu J., bytom v U., právne zastúpeného J. M., advokátom so sídlom v H., D č. X, proti
ţalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska č. 8, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného zo dňa 17. augusta 2009 č.
2009/000948-2, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k.
2S/75/2009-93 z 2. decembra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k.
2S/75/2009-93 zo dňa 2. decembra 2010, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţaloba, ktorou sa ţalobca domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým zamietol jeho odvolanie a potvrdil
rozhodnutie ÚPSVaR v Humennom č. 2009/37565/3 zo dňa 10. júla 20089 o tom, ţe ţalobca
je občanom v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu
dávka a príspevky.
Krajský súd dôvodil tým, ţe ţalobca ţiadosťou zo dňa 26. januára 2009 poţiadal
prvostupňový správny orgán o pomoc v hmotnej núdzi. V tejto ţiadosti ako spoločne
posudzované osoby uviedol manţelku V. a štyri nezaopatrené deti M. Š., s ktorými v čase
podania ţiadosti býval v spoločnej domácnosti. Ţalobca bol v čase podania ţiadosti
zamestnaný, jeho manţelka nezamestnaná, zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie
od 22. apríla 2008 a zároveň poberateľkou invalidného dôchodku. Syn ţalobcu M.M. bol
nezamestnaný študent 1. ročníka externej formy štádia Vysokej školy z., ktorý bol do
evidencie uchádzačov o zamestnanie zapísaný aţ dňa 19. mája 2009. Deti ţalobcu M. boli
neplnoleté.
V preskúmavanej veci bolo podľa názoru krajského súdu dostatočne preukázané, ţe
ţalobca nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi, aj keď je občanom v hmotnej núdzi. Aj
keby ţalovaný pri posudzovaní príjmu ţalobcu pre účely pomoci v hmotnej núdzi
nevychádzal z jeho reálneho príjmu za mesiac, kedy si ţalobca podal ţiadosť o pomoc
v hmotnej núdzi, t.j. z výšky príjmu 461,81 €, ale z priemerného mesačného príjmu ţalobcu
za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním ţiadosti, príjem ţalobcu a jeho
manţelky pre účely posudzovania hmotnej núdze by bol 412,18 €. Aj pri takto určenom
príjme pri vypočítanej dávke podľa § 10 ods. 2 písm. d) zákona o hmotnej núdzi vo výške
245,36 €, nevznikol ţalobcovi nárok na priznanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov.
Súd sa stotoţňuje s právnym záverom ţalovaného, ţe ţalobcovi, ani spoločne
posudzovaným osobám nevznikol nárok na aktivačný príspevok, na ochranný príspevok
a zároveň s tým, ţe dávka podľa ustanovenia § 10 ods. 9 sa nezapočítava do dávky v hmotnej
núdzi podľa § 10 ods. 2 zákona o hmotnej núdzi.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, ţe správne orgány postupovali v súlade
s príslušnými ustanoveniami zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a ich
postupom nedošlo k porušeniu zákonom chránených práv ţalobcu.
V súvislosti s namietaným porušením príslušných ustanovení zákona o pomoci
v hmotnej núdzi krajský súd zistil, ţe ţalovaný sa s týmito námietkami, ktoré sú totoţné
s odvolacími námietkami, plne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktoré
poukazuje, pričom postupoval v súlade so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi a zákonom
č. 71/1967 Z. o správnom konaní.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a) aţ f) OSP a ţiadal prvostupňový rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na nové
konanie alt. ţalobe v plnom rozsahu vyhovieť.
Ţalovaný ţiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania a dospel
jednomyseľne k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol podľa § 250ja
ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom verejné vyhlásenie rozhodnutia
publikoval v súlade s § 156 ods. 3 OSP a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky.
K jednotlivým bodom odvolania ţalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :
k bodu 1/ Ţalobca tvrdil, ţe mu bola súdom odňatá moţnosť konať pred súdom podľa
§ 221 ods. 1 písm. f) OSP, nakoľko sa krajský súd nevysporiadal s jeho písomným podaním,
označeným ako ţaloba a odpoveďou k vyjadreniu ţalovaného. Odvolací súd po posúdení
obsahu podaní ţalobu v súvislosti s dôvodmi rozsudku krajského súdu konštatoval, ţe súd sa
vysporiadal s dôvodmi ţaloby a vo svojom rozsudku tieto podrobne uviedol (str. 2-5
rozsudku) a následne preskúmal zákonnosť ţalovaného rozhodnutia podľa § 244 a nasl. OSP.
Súd na str. 5-9 rozsudku reagoval na všetky relevantné dôvody ţaloby a odvolací súd tieto
dôvody povaţuje za úplné a vecne správne, pričom odkazuje na znenie prvostupňového
rozsudku, ktorý vyčerpávajúco a vecne správne citoval aj príslušné relevantné ustanovenia
k bodu 2/ Ţalobca namietal s poukazom na § 205 ods. 2 písm. b) OSP vadu konania
spočívajúcu v jeho diskriminácii, pretoţe mu správny orgán nechce zámerne priznať nárok na
dávky a príspevky, ktoré mu zákon garantuje. Odvolací súd nezistil namietané vady konania
a tvrdenie o diskriminácii nepovaţuje za podloţené len z toho dôvodu, ţe ţiadosti ţalobcu
príslušné orgány nevyhoveli a súd v ich rozhodnutí nezistil porušenie zákona. Ako uţ
odvolací súd uviedol k bodu 1/ rozhodnutie prvostupňového súdu povaţuje za vecne správne.
k bodom 3/ aţ 6, v ktorých ţalobca poukazuje na nedostatočné zistenie skutkového
stavu veci, nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie a na to, ţe doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, odvolací súd konštatuje, ţe tvrdené dôvody odvolania sú
v podstate opakovaním alebo rozšírením dôvodov ţaloby podľa ţalobcovho výkladu právnych
predpisov, pričom rozšírenie dôvodov ţaloby podľa § 250h ods. 1 vety druhej OSP je moţné
len v lehote podľa § 250b OSP.
Odvolací súd upriamuje tieţ pozornosť na dôvody prvostupňového rozsudku, ktorý sa
s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho čl. 39 vysporiadal s tvrdením
ţalobcu, ţe ako osoba v hmotnej núdzi má nárok na dávky a príspevky. Krajský súd
s poukazom na vecnú správnosť výpočtov správneho orgánu poukázal na to, ţe podrobnosti
o pomoci v hmotnej núdzi podľa čl. 39 ods. 3 ustanoví zákon, v danom prípade zákon
č. 599/2003 Z.z., ktorého relevantné ustanovenia boli v danom prípade pouţité správne
a odvolací súd nezistil dôvod na opakovanie vecne správnej argumentácie krajského súdu
a správnych orgánov.
Podľa § 219 OSP v spojení s § 250j ods. 3 OSP odvolací súd prvostupňový rozsudok
potvrdil, keďţe je vo výroku vecne správny, stotoţňuje sa s ním v celom rozsahu.
Podľa § 250k ods. 1 OSP d conti ţalobcovi neprináleţí náhrada trov odvolacieho
konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. augusta 2011 JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová