Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/118/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobcov: v 1.rade Súkromná stredná umelecká škola, so sídlom Ivánska cesta č. 21, Bratislava, IČO : 31752608, v 2. rade Nadácia strednej školy výtvarných umení - v likvidácii, so sídlom Vyšehradská č. 15, Bratislava, IČO : 31744354 a v 3.rade akad. soch. K. I., bytom K. č. XX, I., zast. JUDr. Jindřichom Stoczekom, advokátom, so sídlom Černyšenského č. 26, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová č. 6, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o odvolaní žalobcov v 1. až 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. -914 zo dňa 12.12.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave Okresného súdu Bratislava III č. k. -914 zo dňa 12.12.2019 p o t v r d z u j e.

Odvolací súd návrh žalobcov na zmenu žaloby v odvolacom konaní n e p r i p ú š ť a.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. -914 zo dňa 12.12.2019 zamietol žalobu žalobcov a zaviazal žalobcov nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.

2. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade istinu vo výške 5.172.197 Eur, žalobcovi v 2. rade istinu vo výške 11.784.339,87 Eur a žalobcovi v 3. rade istinu vo výške 1.394.003 Eur. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 05.02.1998 bol ministerstvu školstva (ďalej len „ministerstvo“) doručený návrh orgánu štátnej správy v školstve na vyradenie súkromnej školy zo siete škôl a súčasné zaradenie novej súkromnej školy do siete škôl. Ministerstvo školstva začalo na základe návrhu konať, postupne vydalo v konaní celú sériu nezákonných rozhodnutí, ktoré súdy následne pre ich nezákonnosť zrušili, ministerstvo právoplatné rozsudky nerešpektovalo a neodstránilo nezákonný stav, ktorý nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami spôsobilo. Rozhodnutiami správneho orgánu, ktoré pre ich nezákonnosť súdy zrušili, ako aj konaním ktoré im predchádzalo, bola žalobcom spôsobená ujma. Žalobcovia podali dňa 06.08.2012 žiadosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ministerstvo na žiadosť nereagovalo, relevantným rozhodnutím nezastavilo nezákonné správne konanie a neodstránilo nezákonný stav, ktorý spôsobilo. Uviedli, že žalobca v 2.rade (Nadácia) zriadila za podmienok ustanovených zákonom žalobcu v 1.rade (Súkromnú strednú umeleckú školu). Žalobca v 3.rade je zriaďovateľom nadácie. Po vstupe nadácie do likvidácie, je

žalobca v 3.rade jej likvidátorom a zároveň je aj spolumajiteľom materiálno-technického zabezpečenia školy. Na základe návrhu Krajského úradu v Bratislave č. k PED-128/98 zo dňa 02.02.1998, doručeného ministerstvu dňa 05.02.1998, začalo ministerstvo správne konanie, na vyradenie školy zo siete škôl a súčasné zaradenie inej Súkromnej strednej umeleckej školy do úradného registra. Tento návrh bol zjavne nevykonateľný, lebo v tom čase už neexistovala v sieti škôl škola s týmto názvom. Krajský úrad odôvodnil návrh na vyradenie školy inými, ako zákonom taxatívne predpísanými dôvodmi, ktorým chýbal akýkoľvek skutkový základ, irelevantnými, nepreskúmateľnými, nepravdivými a navyše voči žalobcom difamujúcimi tvrdeniami. Krajský úrad nebol oprávnený odôvodniť vyradenie školy žiadnymi inými dôvodmi, ale iba taxatívne vymedzenými pravdivými nedostatkami školy, ak by také existovali a ak by boli zistené zákonným spôsobom. Návrhom zo dňa 12.03.1998, úrad oznámil ministerstvu množstvo nepravdivých údajov. Po vrátení návrhu, pokračovalo ministerstvo školstva v konaní aj bez návrhu, teda bez právneho titulu a dňa 12.05.1998 vydalo nezákonné rozhodnutie č. 506/1998-152, ktorým vyradilo zo siete škôl školu, ktorá v sieti škôl ani neexistovala, s názvom: Súkromná stredná umelecká škola, Pekníkova 2 a súčasne bez toho, aby boli splnené zákonom taxatívne vymedzené podmienky pre zaradenie novej školy, zaradilo do siete škôl novú súkromnú školu, ktorú si do siete škôl navrhol zaradiť štát. Na základe nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia, ktoré žalobcom, ministerstvo nikdy, ani dodatočne neoznámilo, vykonalo nezákonné zmeny v sieti škôl. Na úkor žalobcov ministerstvo do siete škôl zaregistrovalo novú školu. Po vykonaní nezákonnej registrácie, začal štát financovať zo štátneho rozpočtu novú súkromnú školu a zastavil financovanie nezákonne vyradenej školy žalobcu v 1.rade. Keďže rozhodnutie nebolo žalobcom v skutočnosti nikdy, dokonca ani dodatočne expedované, nemohlo byť žalobcom nikdy doručené, nikdy sa nemohla ministerstvu vrátiť doručenka, ktorá by preukazovala doručenie rozhodnutia a označovala začiatok plynutia lehoty na podanie opravného prostriedku, resp. plynutia lehoty pre inú procesnú situáciu. Preto ani nikdy toto rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Po podaní rozkladu proti nezákonnému rozhodnutiu ministerstva č. k 506/1998-152 zo dňa 12.05.1998, začalo ministerstvo vytvárať ďalšie prieťahy v konaní. Vydaním nezákonného druhostupňového rozhodnutia č. 506/1998-152 zo dňa 08.10.2001, ministerstvo školstva (minister) znova porušilo zákon a udržalo nezákonný stav aj na ďalšie obdobie. Nezákonné druhostupňové rozhodnutie zrušil najvyšší súd rozsudkom č.k. zo dňa 26.06.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.08.2002. Nový minister školstva tiež porušil zákon a tak isto nerozhodol v zákonnej lehote. Dňa 07.10.2002 rozhodol o rozklade ďalším (druhým) nezákonným druhostupňovým rozhodnutím ministerstva. Ďalšie nezákonné rozkladové rozhodnutie, spolu s nezákonným prvostupňovým rozhodnutím ministerstva č. 506/1998-152 zo dňa 12.5.1998 zrušil Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. zo dňa 28.8.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2003. Ministerstvo napriek právoplatnému rozsudku, ktorým bolo právoplatne zrušené aj prvé prvostupňové rozhodnutie č. 506/1998-152 zo dňa 12.5.1998, neopravilo nezákonnú registráciu v sieti škôl, nevrátilo vec do pôvodného stavu, ale ďalej predlžovalo nezákonný stav a ďalej si odmietalo plniť svoje zákonné povinnosti, a to aj po podaní žaloby na preskúmanie nečinnosti správneho orgánu. Až po tom, ako súd vyzval ministerstvo, aby sa vyjadrilo k žalobe na prieťahy v správnom konaní, ministerstvo konečne rozhodlo a vydalo ďalšie, ale znova nezákonné prvostupňové rozhodnutie. Dňa 31.05.2004 vydalo v celkovom poradí už štvrté nezákonné rozhodnutie vo veci č. k CD-2004-9016/17704-1:09. Rozhodnutie ministerstva bolo expedované až o pol roka neskôr, až dňa 08.06.2004. Bolo to 181 dní po márnom uplynutí zákonnej lehoty, v ktorej bolo ministerstvo oprávnené a súčasne aj povinné rozhodnúť procesným rozhodnutím o zastavení nezákonného konania. Voči rozhodnutiu bol podaný rozklad. Rozklad zo dňa 17.06.2004 bol správnemu orgánu doručený dňa 22.6.2004 a minister bol povinný o rozklade rozhodnúť do 22.7.2004. Minister zamietol podaný rozklad a rozhodnutím zo dňa 07.10.2004, znova potvrdil nezákonné prvostupňové rozhodnutie ministerstva, tento krát zo dňa 31.05.2004. Minister rozhodol 78 dní po zákonnej lehote. Proti konaniu a rozhodnutiu ministerstva školstva sa poškodené osoby znova museli brániť žalobou na súde. O ďalšej (piatej) žalobe na preskúmanie nezákonných rozhodnutí ministerstva školstva rozhodol súd tak, že arbitrárnym rozhodnutím najprv žalobu zamietol. Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave č. 1 S 24/ - 116 zo dňa 17.1.2008 bolo podané odvolanie a na základe odvolania zrušil Najvyšší súd SR rozsudkom č. k zo dňa 31.8.2009 arbitrárne rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že rozsudkom č. -388 zo dňa 14.10.2010 zrušil nezákonné druhostupňové rozhodnutie ministerstva školstva, spolu s nezákonným prvostupňovým rozhodnutím ministerstva. Nasledovalo odvolanie ministerstva školstva zo dňa 22.12.2010, proti prvostupňovému rozsudku č. -388 zo dňa 14.10.2010. Nasledoval rozsudok č. k. zo dňa 14.2.2012, ktorým Najvyšší súd SR potvrdil prvostupňový rozsudok č. -388 zo dňa 14.10.2010, ktorý tak nadobudol právoplatnosť

až dňa 27.03.2012. V odôvodnení rozsudku sa Najvyšší súd SR stotožnil s názorom poškodených účastníkov konania, s ktorým odôvodnili ministerstvu školstva, prečo by malo ministerstvo zobrať odvolanie proti prvostupňovému rozsudku späť a nepredlžovať zbytočne nezákonný stav a prehlbovanie škody. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku č. -388 zo dňa 14.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.3.2012, bolo ministerstvo školstva v zmysle právoplatného rozsudku povinné v lehote 30 dní, t. j. do 26.4.2012, procesným rozhodnutím zastaviť nezákonné správne konanie č. 506/1998-152 o vyradení (neexistujúcej) Súkromnej strednej umeleckej školy, Pekníkova 2 a súčasnom zaradení (v sieti škôl už existujúcej) Súkromnej strednej umeleckej školy, Ivánska cesta 21 do siete škôl. Ministerstvo školstva rozhodlo č. k. 2012-14890/41207:1-916 zo dňa 19.9.2012, ktorým prerušilo konanie a vyzvalo krajský školský úrad na odstránenie nedostatkov jeho podania. Dňa 11.10.2012 bolo žalobcom oznámené rozhodnutie o prerušení konania č. 2012-14890/41207:1-916 datované 19.09.2012, expedované dňa 8.10.2012. Ministerstvo na návrhy na zrušenie rozhodnutia o prerušení konania vôbec nereagovalo, ignorovalo ich. Dňa 19.10.2012 ministerstvo vydalo ďalšie nezákonné prvostupňové rozhodnutie, č. 2012-14890/47236:4-916, o zastavení konania. Po podaní rozkladu dňa 09.11.2012 nasledovalo ďalšie druhostupňové rozhodnutie ministerstva školstva (ministra) č. 2012-21216/59127:1-sekr. zo dňa 20.12.2012, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie o zastavení konania č. 2012-14890/47236:4-916 zo dňa 19.10.2012. Dňa 08.02.2013 bolo nadácii doručené ďalšie prvostupňové rozhodnutie o zastavení konania, č. k 2013-2226/5077:1-916 zo dňa 31.01.2013. Nasledoval ďalší rozklad. Správny orgán rozhodol až 17.05.2013. Ministerstvo školstva ani 15 rokov a 4 mesiace od začatia nezákonného správneho konania nezastavilo toto nezákonné konanie relevantným procesným rozhodnutím, ale hlavne neodstránilo nezákonný stav nezákonnú registráciu v sieti škôl. Žalobcovia si uplatnili škodu, ktorú vyčíslili ako celkové výdavky nadácie na vznik a pravidelný chod školy, r. 1994 na 41,23 Eur, práce v roku 1995 v sume 974,24 Eur, práce v roku 1996 v sume 1.991,76 Eur, materiál v sume 956,45 Eur, hygienický posudok 54,77 Eur, náklady na dopravu spolu 1.121,09 Eur, DKP vo výške 7.304,09 Eur, dary 3.651,33 Eur. Náhrada materiálnej hodnoty školy, o ktorú sa zmenšil majetok poškodenej nadácie spočívajúca v nákladoch na vznik a pravidelný chod školy do 30.06.1998, spolu 480.101,88 Eur. Náhradu nákladov potrebných na dosiahnutie pôvodného stavu žalobcovia vyčíslili na sumu 608.836 Eur. Priamym dôsledkom nesprávneho postupu a nesprávnych rozhodnutí bola tiež druhotná insolvencia nadácie, ktorá zmenšuje majetok nadácie. V dôsledku spôsobenej insolvencie nadácie, nebola nadácia schopná platiť mzdy, odvody, ako aj ďalšie záväzky, ku ktorým sa pridali súdne trovy, exekučné trovy, penalizácie, pokuty a poplatky z omeškania, ktoré zmenšujú majetok nadácie. V dôsledku nezákonného zásahu verejnej moci nebola nadácia schopná uhradiť záväzky (uspokojiť veriteľov), a preto nemohla byť ani ukončená jej likvidácia. Pri riadnom chode vecí by nadácii tieto záväzky nevznikli. Takúto škodu žalobcovia vyčíslili na 136.900,99 Eur, ušlý zisk na 3.297.564 Eur, ďalej 1.536.000 Eur, ušlý zisk o ktorý by sa zvýšila hodnota školy vo výške 10.338.602 Eur. Uplatnili si aj stratu na zárobku a príslušenstvo k splatnej strate na zárobkoch vypočítané ku 06.06.2013 na sumu 346.013,69 Eur. Strata na zárobkoch a príslušenstvo za obdobie od 06.08.1998 do 06.06.2013 predstavuje sumu 694.003 Eur. Žalobcovia zároveň vyčíslili denný súčet príslušenstva ku všetkým vyššie uvedeným jednotlivým stratám na zárobkoch na 109,84 Eur za deň. Nemajetkovú ujmu žalobcovia odôvodnili tým, že poškodená súkromná stredná umelecká škola, ktorá bola zriadená za podmienok ustanovených zákonom, bola riadne zaradená do siete škôl, ktorá mala svoje spoločenské postavenie zaručené SR, ktorá si riadne plnila svoju funkciu na ktorú bola zriadená, bola poškodená zásahmi štátnej moci tak, že bola v rozpore s podmienkami ustanovenými zákonom vymazaná zo zákonom určeného registra, zo siete škôl a prišla tak o svoje vysoké spoločenské postavenie a o možnosť realizovať činnosť na ktorú bola zriadená - vyučovať a vychováva a ďalších 15 rokov nemohla, nemôže vykonávať svoju činnosť, na ktorú bola zriadená, nemohla sa v trhovom hospodárstve zúčastňovať hospodárskej súťaže na trhu s umeleckým vzdelávaním. Mimoriadne závažné je aj to, že finančné príspevky pre poškodenú školu boli bez právoplatného rozhodnutia zastavené, a v nasledovnom období 15-tich rokov posielané inej škole. Závažnosť následkov vzniknutej ujmy voči nadácii spočíva v tom, že nadácia prišla na základe nezákonného postupu a nezákonných rozhodnutí ústredného orgánu verejnej moci o majetok, o súkromnú školu ktorú zriadila a škola ktorú zriadila nemohla plniť účel na ktorý bola nadáciou zriadená. Okrem toho vznikli nadácii záväzky voči veriteľom, ktoré by jej pri riadnom chode vecí nevznikli a nadácia preto nemohla ukončiť svoju činnosť (likvidáciu). Závažnosť následkov vzniknutej ujmy voči K. I. spočíva v tom, že K. I. nie je len konateľom nadácie, ale je aj riaditeľom poškodenej školy a občanom - rodičom a manželom. Ministerstvo školstva nevyradilo školu na základe zákonným spôsobom zistených a preskúmateľných nedostatkov školy, ale na základe nepreskúmateľných dôvodov, ktorými sú ohováranie a pošpinenia dobrého mena konateľa nadácie, riaditeľa školy, občana, manžela a rodiča - K. I.. Dôsledkom je viac ako 15 ročná strata na

zárobku riaditeľa školy a z toho vyplývajúce sankcie za nesplnenie záväzkov, exekúcie, 15 ročná právna neistota, život v nekonečnom dlhodobom strese riaditeľa školy a jeho rodiny. Ministerstvo školstva nesprávnym úradným postupom pripravilo K. I. a jeho rodinu o spoločenské postavenie a o polovicu jeho riadneho aktívneho života, K. I. 16-ty rok nemôže vykonávať prácu riaditeľa súkromnej strednej umeleckej školy, podľa oprávnenia a vzdelania získaného na dvoch vysokých školách, a nemôže preto vôbec v žiadnom smere finančne zabezpečiť svoju rodinu. K. I. spolu s rodinou žijú už 16-ty rok v permanentnom strese z dlhodobej sústavnej právnej neistoty, ktorú orgány verejnej moci v nerovnoprávnom postavení mocensky sústavne predlžujú prieťahmi v konaní a neustálymi opakovanými nezákonnými rozhodnutiami, proti ktorým sa opakovane musí brániť na preťažených súdoch. Orgány verejnej moci vyhrotili stresujúci stav rodiny K. I. až do takého štádia, že v dôsledku druhotnej insolvencie spôsobenej stratu zárobku, bola na byt rodiny K. I. prikázaná exekúcia. Peňažnú satisfakciu za nemajetkovú ujmu pre poškodenú školu stanovili za to, že sa škola po dobu 15 rokov a nemohla, a ani 16-ty školský rok nemôže v trhovom hospodárstve zúčastňovať hospodárskej súťaže na trhu s umeleckým vzdelávaním, po dobu 15 rokov nemohla a ani 16-ty školský rok nemôže vykonávať svoju činnosť a účel, na ktorý bola zriadená - vyučovať a vychovávať absolventov, škola nezvrátiteľne prišla o 19 generácií svojich absolventov, lebo ešte bude trvať min. 3 roky, pokým sa dosiahne pôvodný stav, nemohla vytvárať pracovné miesta, nemohla využívať iné benefity, napr. účasť v rôznych projektoch, súťažiach a výstavách, nemohla prijímať dary, napr. dve percentá z daňových priznaní, že sa po dobu 15 rokov nemohla a ani 16-ty rok nemôže rozvíjať, že bola dlhoročne ignorovaná, opakovaným mocenským nezákonným postupom v správnom konaní, dlhodobo - 14 rokov jej boli odopierané práva účastníka v správnom konaní, boli na jej úkor vydávané opakované mocenské nezákonné rozhodnutia, namiesto účelu na ktorý bola zriadená, sa musela brániť proti nezákonným mocenským rozhodnutiam štátu, bol, a stále je, voči poškodenej škole dlhodobo vykonávaný neoprávnený zásah do jej dobrého obchodného mena, bolo, a stále je, mocenským orgánom štátu, vykonané na úkor poškodenej súkromnej školy dlhodobé parazitovanie na dobrom obchodnom mene a dátume vzniku poškodenej školy, v prospech konkurenčnej - nezákonne zriadenej školy - tej ktorú si do siete škôl navrhol zaradiť štátny orgán, bolo, a stále je, mocenským orgánom štátu, na úkor poškodenej súkromnej školy odobrené dlhodobé parazitovanie na jej materiálno-technickom zabezpečení (súkromným majetkom), a dokonca priamo v priestoroch poškodenej školy, bola, a stále je, mocenským orgánom štátu, na úkor poškodenej školy a v prospech nezákonne zriadenej konkurenčnej školy, dlhodobo verejne vykonávaná klamlivá reklama

- nepravdivé a nezákonné údaje v tom najdôležitejšom dokumente - v zákonom stanovenom registri

- v sieti škôl, z ktorého čerpá informácie celá verejnosť a hlavne všetci rodičia a žiaci pred podaním prihlášok na stredné školy, bolo, a stále je, mocenským orgánom štátu poškodenej súkromnej škole odňaté jej spoločenské postavenie zaručené SR, keď bola, a stále je, verejnosť po dobu už 15 a štvrť roka klamaná ministerstvom školstva tým, že ministerstvo zverejňovalo, a stále zverejňuje, v úradnom registri - v sieti škôl, nezákonné a nepravdivé údaje, bolo, a stále je, na úkor poškodenej

- legitímne zriadenej školy, dlhodobo vykonávané neoprávnené finančné zvýhodňovanie nezákonne zriadenej - konkurenčnej školy, bolo, a stále je, na úkor poškodenej školy dlhodobo vykonávané finančné zvýhodňovanie aj všetkých ďalších konkurenčných škôl - štátnych, cirkevných aj súkromných. Pre poškodenú školu preto navrhujú primeranú peňažnú satisfakciu za 16 rokov nemajetkovej ujmy v o výške 5.172.197 Eur. Pre nadáciu patrí satisfakcia za to, že dlhodobý, už 16-ty rok trvajúci neoprávnený zásah do zriaďovateľských a majetkových práv ku škole, za dlhodobý neoprávnený mocenský zásah do osobnostných práv - do dobrého mena nadácie, za dlhodobé mocenské nezákonné správne konanie voči nadácii, za opakované a voči nadácii nezákonné mocenské rozhodnutia v správnom konaní, za to, že sa nadácia opakovane musela brániť na mocenskom orgáne štátu, na súdoch a prokuratúre, voči nezákonnému postupu a nezákonným mocenským rozhodnutiam ministerstva školstva, za to, že na úkor legálneho zriaďovateľa školy - nadácie, bola s stále je, ministerstvom školstva dlhodobo verejne vykonávaná v sieti škôl klamlivá reklama v prospech nelegitímneho zriaďovateľa nelegálne zriadenej školy, za dlhodobé parazitovanie na názve, dátume vzniku, na majetku nadácie a majetku nadáciou zriadenej školy, za to, že nezákonnými údajmi uvedenými v sieti škôl, ministerstvo školstva dlhodobo, už 16-ty rok verejne poškodzuje spoločenské postavenie nadácie, za finančné zvýhodňovanie školy nelegitímneho zriaďovateľa, na úkor školy legitímneho zriaďovateľa - nadácie, a to vo výške 700.000 Eur. Žalobca v 3.rade žiada nemajetkovú ujmu za dlhodobý neoprávnený mocenský zásah do práv fyzickej osoby v správnom konaní, za dlhodobý neoprávnený mocenský zásah do dobrého mena fyzickej osoby tým, že ministerstvo školstva bez akéhokoľvek preverenia skutočností zákonom oprávnenými orgánmi, vyhovelo v celom rozsahu návrhu Krajského úradu v Bratislave č. PED-128/98, čím v podstate potvrdilo v návrhu uvedené nepravdivé, nezákonné a difamačné tvrdenia voči K. I., akoby sa jednalo o pravdivé, preukázané a relevantné nedostatky školy. Tým, že ministerstvo

vyhovelo tomuto nezákonnému návrhu, v očiach verejnosti vyvolalo dlhodobý dojem, že difamačné výroky voči K. I., ktoré boli uvedené v návrhu, sú pravdivé, preukázané a relevantné pre vyradenie školy, za dlhodobé, už 16-ty rok trvajúce poškodzovanie spoločenského postavenia K. I. a jeho rodiny, za to, že už 16-ty rok (polovicu aktívneho života) nemohol a stále nemôže vykonávať prácu riaditeľa súkromnej strednej umeleckej školy, podľa oprávnenia a vzdelania získaného na dvoch vysokých školách - na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a Ekonomickej univerzite M. Bella v B. Bystrici

- odbor manažment školstva a školy, a nemohol preto vôbec v žiadnom smere finančne zabezpečiť svoju rodinu, za dlhodobý, už 16-ty rok trvajúci permanentný stres K. I. a jeho rodiny z opakovaného nezákonného mocenského správneho konania, z dlhodobého mocenského odopierania práv postavenia účastníka v správnom konaní, a to aj napriek tomu, že v konaní pred najvyšším súdom, uviedol súd v právoplatnom rozsudku, že jeho práva boli porušené, z dlhodobej sústavnej právnej neistoty, z opakovaných dlhodobých mocenských nezákonných prieťahov v správnom konaní, z opakovaných mocenských nezákonných rozhodnutí v správnom konaní, z opakovaných súdnych konaní a to spolu vo výške 700.000 Eur.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril, žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca v 1.rade si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.172.197 Eur, napriek tomu, že zákon stanovuje maximálnu výšku náhrady nemajetkovej ujmy na 16.885 Eur, žalobca v 1.rade nemá nárok na žiadnu náhradu. Podľa žalovaného nárok na nemajetkovú ujmu zákon priznáva len fyzickej osobe. Žalobca v 2.rade si uplatnil náhradu vo výške 11.784.339,87 Eur. Táto podľa neho pozostáva z materiálnej hodnoty školy vo výške 480.101,88 Eur. K tomu žalovaný uviedol, že skutočná škoda sa v právnej teórii chápe ako majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, ide o rozdiel v hodnote poškodeného majetku v čase pred spôsobením škody a po spôsobení škody. Medzi nezákonným rozhodnutím o vyradení žalobcu v 1.rade zo siete škôl a zmenšením majetku žalobcu v 2. rade musí existovať príčinná súvislosť, t. j. že zmenšenie majetku je priamym dôsledkom nezákonného rozhodnutia. Žalobca v 2. rade si uplatňuje zmenšenie majetku, ale nepreukázal, že k zmenšeniu majetku došlo v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Inak povedané, žalovaný nevzal svojim rozhodnutím žalobcovi v 2. rade predmetný majetok, ale tento majetok vzali zrejme ďalší zakladatelia žalobcu v 2. rade. Žalobca v 2. rade zároveň nepreukázal vlastnícke právo k predmetnému majetku. Pritom žalobca v 1. rade je právnickou osobou a požadovaný majetok by mal byť v jeho vlastníctve. Žalobca v 2. rade si nemôže uplatňovať náhradu majetku, ktorý sa týka iného subjektu. Žalobca v 2. rade ďalej do materiálnej hodnoty školy zahŕňa náklady školného za roky 1995-1998, ide však o náklady, ktoré boli použité, nejde o hotové peňažné prostriedky v pokladni. Žalobca v 2.rade si ďalej uplatňuje náhradu zvýšených nákladov na žiaka vo výške 128.735 Eur za dosiahnutie pôvodného stavu žiakov, tieto náklady sú výdavky vynaložené na vrátenie zmenšeného majetku. Keďže žalovaný nevzal žalobcovi 2. rade predmetný majetok, nemôže ho ani vrátiť. Zvýšené náklady na žiaka, tak ako ich uplatňuje žalobca v 2. rade, nie sú nákladmi na dosiahnutie pôvodného stavu, pretože žalobca v 2.rade tieto náklady reálne nevynaložil. Žalobca v 2. rade si ďalej uplatňuje náhradu škody spočívajúcej v druhotnej insolvencii vo výške 136.900,99 Eur, ktorá má pozostávať zo záväzku za prenájom budovy školy vo výške 11738,54 Eur zo záväzku za prenájom kancelárie nadácie vo výške 99062,03 Eur, z odvodov do Všeobecnej zdravotnej poisťovne vo výške 4146,88 Eur, z odvodov do Sociálnej poisťovne vo výške 2231,75 Eur, z odvodov do Sociálnej poisťovne vo výške 279,06 Eur, zo záväzku voči banke 19179,98 Eur, zo záväzku voči justičnej pokladnici vo výške 129,98 Eur a zo záväzku voči justičnej pokladnici vo výške 132,77 Eur. K tomu žalovaný uviedol, že medzi nezákonným rozhodnutím o vyradení žalobcu v 1. rade zo siete škôl a zmenšením majetku žalobcu v 2. rade musí existovať príčinná súvislosť, t. j. že zmenšenie majetku je priamym dôsledkom nezákonného rozhodnutia. Druhotná insolvencia nemôže byt' priamym, ale až následným dôsledkom nezákonného rozhodnutia, t. j. nie je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a druhotnou insolvenciou žalobcu v 2. rade. Nemožno s istotou určiť, že ak by aj nebol žalobca v 1. rade vyradený zo siete škôl, že by žalobca v 2. rade plnil svoje druhotné záväzky. Žalobca v 2. rade nepreukázal právoplatný rozsudok týkajúci sa prenájmu budovy školy, čiže trovy sa majú týkať žalobcu v 1. rade a nie žalobcu v 2.rade, ktorý si túto náhradu uplatňuje. Žalobca v 2.rade nepreukázal exekúciu, trovy exekúcie týkajúce sa prenájmu kancelárie nadácie nemôžu byt' v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím o vyradení žalobcu zo siete škôl, pretože žalobca v 2. rade nemôže uhrádzať svoje záväzky z majetku žalobcu v 1. rade. Žalobca v 2. rade nepreukázal, že odvody do príslušných inštitúcií, záväzok voči banke a záväzky voči justičnej pokladnici sú záväzkami žalobcu v 2. rade. Žalobca v 2. rade si uplatnil aj ušlý zisk vo výške 11.784.339,87 Eur, ktorý má pozostávať z bežného školného v sume 3.297.564 Eur, z 2 % daní v sume 167.841 Eur, z umeleckých diel v sume 75.000 Eur, zo školného za špecializačné výtvarné prípravné

štúdium v sume 60.000 Eur, zo školného za alternatívne spôsoby vzdelávania v sume 1.536.000 Eur, zo strediska odbornej praxe školy v sume 30.000 Eur, z finančných prostriedkov od štátu v sume 5.172.197 Eur. Ide o príjmy, ktoré by mali patriť žalobcovi v 1. rade a nie žalobcovi v 2. rade, ktorý je zriaďovateľom žalobcu v 1. rade. Žalobca v 2. rade si nemôže uplatňovať ušlý zisk, ktorý sa týka žalobcu v 1. rade. Ušlý zisk sa v právnej teórii chápe ako majetková ujma, o ktorú nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, hoci sa to dalo pri predpokladanej činnosti očakávať. Žalobcom v 2. rade uplatnená suma 11.784.339,87 Eur nie je ušlým ziskom, pretože od tejto sumy sa musia odpočítať náklady na mzdy a platy zamestnancov (učiteľov, vychovávateľov a pod.) vrátane poistného na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ako aj náklady na prevádzku, modernizáciu učebných pomôcok, špeciálnych učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok a náklady na riešenie havarijných situácií. O zisku možno hovoriť až po odpočítaní všetkých vynaložených nákladov, pričom žalobca v 2. rade žiadne náklady nevypočítal. Školy podľa školského zákona sú špecializované inštitúcie zriaďované za účelom poskytovania výchovy a vzdelávania, nie sú zriaďované za účelom dosahovania zisku. Školy, na rozdiel od obchodných spoločností, nevytvárajú zisk, ktorý by bol prerozdeľovaný zriaďovateľom vo forme podielu na zisku či dividend. Súkromné školy sú povinné školné od žiakov a rodičov použiť na financovanie nákladov, zo školného nevytvárajú zisk, celý objem prostriedkov zo školného musia súkromné školy povinne vrátiť späť do výchovy a vzdelávania. Súkromné školy sú zo zákona povinné 2 % z daní použiť na financovanie rozvoja, nevytvárajú z toho zisk. Celý objem prostriedkov z 2% daní musia súkromné školy povinne vrátiť späť do výchovy a vzdelávania. Ani školské umelecké dielo nie je majetkom školy, škola má len právo použiť školské dielo na základe licenčnej zmluvy uzavretej so žiakom, ktorý dielo vytvoril. Tiež je potrebné uviesť, že žalobca v 2. rade ušlý zisk vypočítal ako priemernú cenu materiálov a času. Ide teda o náklady, nie o zisk. Navyše súkromné školy sú povinné finančné prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu použiť na financovanie nákladov, z prostriedkov štátneho rozpočtu nevytvárajú zisk, celý objem prostriedkov zo štátneho rozpočtu musia súkromné školy povinne vrátiť späť do výchovy a vzdelávania. Čo sa týka ušlého zisku za stredisko odbornej praxe, žalobca v 2. rade len určil zisk 5.000 Eur ročne bez toho, aby uviedol presný výpočet tejto sumy. Aj v súvislosti so žalobcom v 2. rade žalovaný pripomenul ustanovenie § 17 ods. 4 zákona a jeho limit a skutočnosť, že aj žalobca v 2. rade je právnickou osobou, ktorá nemá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca v 3. rade si v konaní uplatňuje náhradu vo výške 1.394.003 Eur, ktorá pozostáva zo straty na zárobkoch vo výške 694.003 Eur, z náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 700.000 Eur. Aktívnu vecnú legitimáciu má len účastník správneho konania, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 14.2.2012 pod sp. zn. 8Sžo/l/2011 uviedol, že žalobca v 3. rade ako fyzická osoba nepreukázal ukrátenie na svojich subjektívnych právach, pretože nespĺňa predpoklady byť účastníkom predmetného správneho konania. Z právneho postavenia žalobcu v 3. rade ako zriaďovateľa a aj štatutárneho zástupcu žalobkyne v 2. rade, ktorá bola účastníčkou správneho konania, nemožno priamo bez ďalšieho vyvodzovať jeho účastníctvo osobitne ako fyzickej osoby v správnom konaní. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani v prípade, že s ním správny orgán konal. Neboli tým porušené práva žalobkyne v 2. rade, ktorá bola účastníčkou správneho konania, v ktorom ju ako právnickú osobu zastupoval žalobca v 3.rade. Žalobca v 3. rade teda nemá aktívnu legitimáciu na uplatňovanie náhrady. Napriek nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v 3. rade sa žalovaný vyjadril aj k výške náhrady. Pokiaľ ide o údajnú stratu na zárobkoch vo výške 694.003 Eur, nie je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím žalovaného a údajnou stratou na zárobkoch. Príčinná súvislosť musí byt' priama. Údajná strata na zárobkoch, tak ako ju uplatňuje žalobca v 3. rade, nie je priamym dôsledkom rozhodnutia žalovaného, ale je priamym dôsledkom toho, že zamestnávatelia (t. j. žalobcovia v 1. a 2. rade) nevyplácali žalobcovi 3. rade mzdu. Čiže priamou príčinou straty žalobcu v 3. rade na zárobkoch bolo nesplnenie povinností žalobcov v 1. a 2. rade platiť žalobcovi v 3. rade mzdu, aj keď žalobca v 3. rade pre žalobcov v 1. a 2. rade prácu vykonával. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca v 3. rade nepreukázal vznik pracovného pomeru ani výšku mzdy od žalobcov v 1. a 2. rade (žaloba uvádza zárobok 1.955 Eur bez určenia konkrétneho zamestnávateľa). Strata na zárobku je rozdiel medzi zárobkom skutočne dosahovaným a zárobkom, ktorý by dosahoval poškodený v dôsledku nezákonného rozhodnutia. Priama príčinná súvislosť je teda daná vtedy, keď nezákonné rozhodnutie bráni poškodenému dosahovať vyšší zárobok. V prípade žalobcu v 3. rade nezákonné rozhodnutie nebránilo žalobcovi v 3. rade dosahovať zárobok 1.955 Eur, nakoľko jeho zamestnávatelia (t. j. žalobcovia v 1. a 2. rade) mohli mzdu vyplácať žalobcovi v 3. rade z iných zdrojov. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 700.000 Eur, žalovaný poukázal na limit v sume 16.885 Eur.

4. Uznesením č. k. -585 zo dňa 10.12.2013 súd prvej inštancie na návrh konanie v časti žalobcu v 2. rade o zaplatenie 6.647.934,87 Eur zastavil. Na pojednávaní sa žalobcovia vyjadrili, že netrvajú na zmene žaloby. Podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 17.09.2019 žalobcovia rozšírili petit žaloby, podanie doplnili dňa 07.10.2019. Súd prvej inštancie zmenu žalobného návrhu pripustil uznesením na pojednávaní dňa 12.11.2019. Žalobcovia žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 7.365.686 Eur a 274.900 Eur (suma stanovená vo výške 100 Eur za každý deň nezákonnej registrácie v sieti škôl za obdobie odo dňa 27.03.2012 do 06.10.2019) a to všetko do 14 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, žalobcovi v 2.rade zaplatiť sumu 7.340.162 Eur, sumu 48.364 Eur (sankčné úroky), sumu 8.238,56 Eur (záväzok voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni za obdobie od 01.01.2014 do 06.10.2019) a to všetko do 14 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi v 3.rade sumu 1.821.307 Eur a to do 14 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Žalovaný sa k zmenenému návrhu vyjadril, uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť, poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím žalovaného a vznikom údajnej škody. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.2011, sp. zn. (súd dospel k záveru o neexistencii príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou musí byť priama, bezprostredná). Poukázal na to, že rozhodnutia žalovaného priamo nespôsobovali zmenšenie majetku žalobcu v 1. rade. V dôsledku rozhodnutia žalovaného bol žalobca v 1. rade vyradený zo siete škôl, v danom prípade je teda príčinou rozhodnutie a jej priamym následkom skutočnosť, že žalobca v 1. rade bol vyradený zo siete škôl, čo však nemožno stotožňovať so vznikom údajnej škody, ktorú si nárokuje žalobca v 1. rade. Žalobcovia nepreukázali vznik ani výšku škody. V zmene žaloby neuviedli, z čoho odvodzujú výšku údajnej škody „100 Eur za každý deň nezákonnej registrácie v sieti škôl školy p . I. IČO: 31792952 za obdobie odo dňa 27.3.2012 do 6.10.2019 (2 749 dní)". Svoje tvrdenia nepodopreli žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalobca v 3. rade nepreukázal výšku svojho zárobku na základe pracovnej zmluvy, síce predložil pracovnú zmluvu v znení jej dodatkov, avšak nepreukázal tvrdenie, že údajná mesačná strata na zárobku je vo výške 1.955 Eur. Žalobca v 3.rade riadne nepreukázal vznik ani výšku škody, nepreukázal, že k zmenšeniu jeho majetku došlo v priamej príčinnej súvislosti s rozhodnutím žalovaného, svoje tvrdenia dostatočne nepodoprel dôkazmi.

6. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa , , , , , a , , č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu a lebo jeho nesprávnym úradným postupom.

7. V spore mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca v 3. rade je zakladateľom žalobcu v 2. rade, nadácie, ktorá zriadila žalobcu v 1. rade. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie je žalobca v 1. rade fiktívnou príspevkovou organizáciou, ktorá nevyvíja žiadnu činnosť, žalobca v 2. rade nadáciou, ktorá je od roku 01.09.1997 (rok pred vyradením školy zo siete škôl) v likvidácii. Krajský úrad v Bratislave návrhom zo dňa 02.02.1998 sa obrátil na ministerstvo so žiadosťou o vyradenie Súkromnej strednej umeleckej školy zo siete stredných škôl. Žiadosť odôvodnil tým, že zriadená nadácia prestala plniť funkciu, podľa vyjadrenia riaditeľa a jeho zástupcu hrozilo zneužitie finančných prostriedkov školy nadáciou, rozpory prerástli do súdnych sporov. Na základe tohto návrhu, rozhodnutím zo dňa 12.05.1998 ministerstvo vyradilo žalobcu v 1. rade zo siete škôl. Minister školstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) rozhodnutím zo dňa 07.10.2002 rozklad žalobcu v 2. rade zamietol a potvrdil rozhodnutie o vyradení zo siete škôl. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 28.08.2003 (sp. zn. ) obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Ministerstvo rozhodlo dňa 31.05.2004 opätovne tak, že žalobcu v 1. rade vyradilo zo siete. Na základe rozkladu minister, rozhodnutím zo dňa 07.10.2004, napadnuté rozhodnutie potvrdil a rozklad zamietol. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. k. -388 zo dňa 14.10.2010 obe napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, rozhodnutie krajského súdu potvrdil aj Najvyšší súd SR rozhodnutím zo dňa 14.02.2012 (sp. zn. ). Ministerstvo rozhodnutím zo dňa 01.10.2013 (č. 2013-2226/46801:7-913) predmetné konanie zastavilo. Dôvodom bolo neodstránenie nedostatkov návrhu navrhovateľa (krajský úrad). Minister o podanom rozklade rozhodol dňa 17.12.2013 tak, že ho zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 05.02.2015 žalobu zamietol (sp. zn. -354). Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 23.08.2017 (sp. zn. ) napadnutý rozsudok krajského

súdu potvrdil. Nebolo sporné, že rozhodnutie ministerstva zo dňa 12.05.1998 (506/1998-152) bolo zrušené, rovnako ako rozhodnutie ministerstva zo dňa 08.10.2011 (č.506/1998-152), rozhodnutie zo dňa 31.05.2004 (CD-2004-9016/17704-1:09), rozhodnutie zo dňa 07.10.2004 (CD-2004-9016/31618-24). Existenciu nezákonného rozhodnutia mal súd prvej inštancie za preukázanú. Časť rozhodnutí bola vydaná za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, ostatné za účinnosti zákona č. 514.2003 Z.z. Súd prvej inštancie pri posudzovaní o dôvodnosti žaloby (zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím) skúmal splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti. V spore nebolo preukázané, že práve v dôsledku uvedených nezákonných rozhodnutí žalobcom vznikla škoda. Škodu treba chápať ako majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, ako rozdiel v hodnote majetku v čase pred spôsobením škody a po spôsobení škody. Medzi rozhodnutiami žalovaného a tvrdeným zmenšením majetku žalobcov neexistuje príčinná súvislosť, t. j. zmenšenie majetku, ak nastalo, nie je priamym dôsledkom nezákonného rozhodnutia. Je zrejmé, že v kompetencii ministerstva bolo rozhodovať o zápise, aj o vyradení školy zo siete škôl. Žalobcovia sa nemôžu domnievať, že zaradením do siete škôl vzniklo doživotné právo na tento status. Aj napriek tomu, že viaceré rozhodnutia žalovaného boli zrušené a predmetné konanie bolo v konečnom dôsledku zastavené, súd prvej inštancie nevidel príčinnú súvislosť medzi zrušenými rozhodnutiami žalovaného a škodou, ktorú deklarovali žalobcovia. Žalobcovia nepreukázali škodu, nepreukázali, že sú vlastníkmi vecí, ktorých finančného ekvivalentu sa domáhajú. Žalobca v 3. rade vo výpovedi jasne uviedol, že jeho majetkom boli predmety drobnej spotreby. Žalobca v 2. rade bol v čase vydania sporných rozhodnutí v likvidácii, nevyvíjal žiadnu činnosť. Žalobca v 1.rade v spore nepreukázal žiadne veci v jeho vlastníctve, ktoré by po rozhodnutí žalovaného prešli do vlastníctva iných subjektov, navyše ak by sa tak aj stalo, do úvahy by prichádzala súdna obrana žalobou priamo proti takémuto subjektu, nie žaloba voči štátu. Tak ako uvádza Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, žalobcovia majú právo domáhať sa svojich práv súdnou cestou, ak im vznikla konkrétna vecná škoda, majú sa domáhať jej náhrady voči tomu, kto ju spôsobil. Navyše nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym výkonom verejnej moci môže byť voči štátu úspešný iba vtedy, pokiaľ poškodený nemôže úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči tomu, kto získal prospech, spôsobil škodu a je povinný ju nahradiť. Ak žalobcovia tvrdia, že veci v ich vlastníctve užíva iná súkromná škola, iný subjekt, mali možnosť domáhať sa vydania veci, prípadne náhrady škody priamo voči takémuto subjektu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , ). Čo sa týka ušlého zisku, žalobcovia si nemôžu žalobou voči štátu uplatňovať ušlý zisk pozostávajúci z bežného školného, výnosov z umeleckých diel, zo strediska odbornej praxe školy, či iných finančných prostriedkov od štátu. Ušlý zisk treba chápať ako majetkovú ujmu, o ktorú nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, hoci sa to dalo pri predpokladanej činnosti očakávať. Žalobcovia ani pri zaradení školy do siete škôl nemôžu legitímne očakávať zisk. Školy podľa školského zákona sú špecializované inštitúcie zriaďované za účelom poskytovania výchovy a vzdelávania, nie sú zriaďované za účelom dosahovania zisku, na rozdiel od obchodných spoločností zisk nevytvárajú na prerozdeľovanie zriaďovateľom vo forme podielu na zisku, či dividend. Tak ako uvádza žalovaný súkromné školy sú povinné školné od žiakov a rodičov použiť na financovanie nákladov, zo školného nevytvárajú zisk, celý objem prostriedkov zo školného musia súkromné školy povinne vrátiť späť do výchovy a vzdelávania. Ani iné finančné prostriedky od štátu nevytvárajú zisk, ako sa mylne domnievajú žalobcovia a školské umelecké dielo nie je majetkom školy. Vo vzťahu k žalobcovi v 3.rade, ktorý si uplatnil náhradu za stratu na zárobkoch, aj nemajetkovú ujmu, je potrebné konštatovať, že žalobca v 3.rade nebol účastníkom správneho konania a preto nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby voči štátu, nakoľko tú má len účastník správneho konania, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, čo konštatoval vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 14.2.2012 pod sp. zn. 8Sžo/l/2011. Napriek nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v 3. rade v spore žalobca v 3.rade nepreukázal príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím žalovaného a údajnou stratou na jeho zárobku. Strata na zárobku, tak ako ju uplatňuje žalobca v 3. rade, nie je dôsledok rozhodnutia žalovaného, ale dôsledok rozhodnutia žalobcu v 1. rade a 2. rade, pričom žalobca riadne nepreukázal vznik pracovného pomeru ani výšku mzdy. Možno teda konštatovať, že žalobca v3.rade nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi rozhodnutiami žalovaného a vznikom škody, ani samotnú škodu, ktorú v žalobe deklaroval. Žalobcovia poukazovali aj na nesprávny úradný postup, ktorý mal spočívať v nevydaní rozhodnutia v zákonnej lehote. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy,

žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Keďže tieto zákonné predpoklady v konaní neboli preukázané, súd žalobu v časti zodpovednosti za nesprávny úradný postup považoval za nedôvodnú. Žalobcovia predložili súdu rozhodnutie Ústavného súdu -36, v ktorom bolo konštatované porušenie práv nadácie na spravodlivé súdne konanie, ale rozhodnutie sa týkalo konania pred Krajským súdom v Bratislave , ktoré sa tohto sporu netýka. Ak by však súd aj pripustil existenciu nesprávneho úradného postupu (posudzujúc postup žalovaného podľa predchádzajúcej právnej úpravy), žalobcovia, tak ako v prípade nezákonného rozhodnutia, nepreukázali príčinnú súvislosť medzi postupom žalovaného a údajnou škodou, čo by tiež viedlo ku zamietnutiu žaloby. Pre nesplnenie zákonných predpokladov na priznanie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi rozhodnutiami a postupom žalovaného a údajnou škodou a nepreukázaním samotnej škody, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže zamietol žalobu v časti náhrady škody, nebol dôvod posudzovať návrh na zaplatenie nemajetkovej ujmy. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovenia , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, súd prvej inštancie zaviazal žalobcov k náhrade trov konania v plnej výške.

8. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu žalobcovia, ktorí nesúhlasili so zamietnutím žaloby, poukázali na odvolacie dôvody podľa , a a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcov v celom rozsahu a prizná žalobcom nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia. V podanom odvolaní namietali, že súd vychádzal iba zo všeobecných a navyše nesprávnych súvislostí, ktoré tvrdil žalovaný, ale vyčerpávajúcim spôsobom sa v odôvodnení rozsudku nevyrovnal s argumentmi uvedenými žalobcami. Žalobca v 3. rade osvedčil svoj status účastníka správneho konania v rozklade zo dňa 09.11.2012 a tým aj svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na náhradu škody voči štátu podľa , , . Súd vyčerpávajúco a presvedčivo nevyvrátil argumenty žalobcov prostredníctvom názorov žalovaného ministerstva, preto sa žalobcom javí rozsudok ako arbitrárny. V prípade vyradenia súkromnej školy zo siete škôl, je priamy vzťah medzi príčinou a následkom determinovaný tým, že vyradená škola priamo prichádza o funkciu, na ktorú bola do siete škôl zaradená. Aj keď primárnou funkciou školy je poskytovanie vzdelávania, tak súkromná škola je oprávnená poskytovať vzdelávanie za úhradu, za účelom dosahovania zisku, ktorý si ale v zmysle zákona na rozdiel od súkromných spoločností neponecháva majiteľ, ale vracia sa najmä do nadštandardného vzdelávania a na materiálno-technický rozvoj školy. Teda aj na rozmnoženie majetku určeného na výchovu a vzdelávanie a zároveň aj na budovanie dobrého obchodného mena školy. Preto ak bola súkromná škola - žalobca v 1. rade, zo zoznamu škôl vymazaný, tak priamo prišiel o oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie za účelom dosahovania zisku. Žalobcovia v žalobe uviedli, že sieť škôl je zákonom stanovený úradný register škôl. Že je to verejná listina, ktorú vydáva žalované ministerstvo školstva ako príslušný orgán verejnej moci. Že ministerstvo školstva ňou zakladá mení alebo ruší práva alebo povinnosti, alebo osvedčuje ich vznik, zmenu alebo zánik. A práve na tento priamy vzťah žalobcovia v žalobe poukázali, keď uviedli, že po nezákonnom vyradení školy zo siete škôl, si už škola nemohla plniť funkciu, na ktorú bola do siete škôl zaradená. Inými slovami, súkromná škola - žalobca v 1. rade, ktorý bol vymazaný z registra (rovnako ako z registra vymazaný živnostník, alebo firma), priamo prišiel o oprávnenie svojou činnosťou dosahovať zisk na nadštandardnú vzdelávaciu činnosť, na rozvoj a prezentáciu. Zriaďovateľ školy - žalobca v 2. rade, priamo prišiel o majetok - o školu (firmu) oprávnenú dosahovať zisk a súčasne aj riaditeľ školy - žalobca v 3. rade, priamo prišiel o oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie za zárobok. To je jednoznačný vzťah priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom ministerstva, nezákonnými rozhodnutiami ministerstva, a bezprostrednými následkami. K nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu vecí, dospel súd podľa názoru žalobcov pravdepodobne preto, lebo príčina vzniku škody a následok príčiny neboli dostatočne izolované od všeobecných súvislostí. Pritom izolácia príčiny a následkov od všeobecných súvislostí, nie je v tejto veci zložitá. Ide tu o jednoduchý vzťah, v ktorom priama príčinná súvislosť medzi vymazaním školy zo siete a samotnou škodou, vyplýva priamo z nezákonného zrušenia účelu a funkcie, na ktorú bola škola do siete škôl zaradená. Nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci spočívajú teda v tom, že nezákonným vymazaním a vyradením školy zo siete škôl, jej bolo priamo zrušené oprávnenie uskutočňovať výchovu

a vzdelávanie, za úhradu za účelom, dosahovania zisku Priamym následkom je škoda spôsobená žalobcom, ktorú žalobcovia v žalobe podrobne odôvodnili a vyčíslili prostredníctvom všeobecných súvislostí. Nezákonným vymazaním a vyradením žalobcu v 1. rade zo siete škôl, mu boli priamo zrušené všetky trvalé práva, ktoré mu vyplývali z oprávnenia uskutočňovať výchovu a vzdelávanie za úhradu. Súčasne priamo prišiel aj o svoj názov - dobré obchodné meno ktoré je tiež majetkom, ktoré ministerstvo zaregistrovalo novej škole. Žalobca v 1. rade tak priamo prišiel o spoločenské postavenie a oprávnenie podieľať sa vo vlastnom mene na hospodárskej súťaži v odbore umeleckého vzdelávania, vo vlastných učebných priestoroch a s vlastným materiálno- technickým vybavením. Následkom sú žalobou uplatňované priame majetkové a morálne škody spôsobené štátom žalobcovi v 1. rade, ktorým bezprostredne predchádza nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutia ministerstva školstva, ktoré sú priamou príčinou vzniku škody. Žalobca v 2. rade - Nadácia strednej školy výtvarných umení

- súkromná v likvidácii, je zriaďovateľom školy - žalobcu v 1. rade. Nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami ministerstva školstva bol žalobca v 2. rade vymazaný zo siete škôl, čím bezprostredne priamo prišiel o svoju vlastnú zriaďovateľskú registráciu svojej vlastnej školy. Tým mu bolo priamo zrušené oprávnenie a osvedčenie, že ním zriadená škola, ktorá je jeho majetkom, môže za úhradu vykonávať činnosť za účelom dosahovania zisku. Pretože škola už nebola v sieti škôl, žalobca v 2. rade priamo prišiel o zdroje na financovanie uvedených nákladov, lebo priamo prišiel o dotácie a príspevky, ktoré sa zo štátneho rozpočtu poukazujú v zmysle zákona iba zriaďovateľom škôl zaradených v sieti škôl. Následkom sú žalobou uplatňované priame majetkové a morálne škody spôsobené žalobcovi v 2. rade. Žalobca v 3. rade je zriaďovateľom nadácie - žalobcu v 2. rade, učiteľom a riaditeľom súkromnej školy - žalobcu v 1. rade. Je aj likvidátorom nadácie a v období likvidácie nadácie sa s nadáciou delí o zriaďovateľské práva ku škole. Príčinou ktorou je, že žalobcovi v 1. rade bolo nezákonným vymazaním a vyradením zo siete škôl zrušené oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie, bol bezprostredný následok, že žalobca v 3. rade nemohol uskutočňovať výchovu a vzdelávanie (vyučovať) a riadiť v škole výchovu a vzdelávanie za zárobok, lebo mu v tom priamo bránilo zrušenie oprávnenia v škole uskutočňovať výchovu a vzdelávanie. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, vyjadrenie žalovaného, že: žalobca v 2. rade si nemôže uplatniť náhradu majetku, ktorý sa týka iného subjektu. A ďalej námietku, že keďže žalovaný nevzal žalobcovi v 2. rade predmetný majetok nemôže ho ani vrátiť. K tomu žalobcovia uvádzajú, že žalobca v 2. rade, netvrdil, že mu žalovaný vzal majetok, ani nežiada súd aby rozhodol o vrátení jeho majetku a neuplatňuje si ani náhradu škody, ktorá by sa týkala iného subjektu, ale uplatňuje si náhradu nákladov vynaložených na vznik a pravidelný chod svojej školy. K tvrdeniu že, žalobca v 2. rade žiadne, náklady nevypočítal uvádzajú, že je to nepravdivé tvrdenie, pretože žaloba obsahuje podrobný výpočet a vyčíslenie nákladov počínajúc str. 62. žaloby. Výpočet žalobcovia uviedli aj v návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a v podaní zo dňa 4.12.2013 uviedli výpočet zníženia uplatňovaného nároku, na základe námietky žalovaného. V napadnutom rozsudku súd uvádza vyjadrenie, že ani školské umelecké dielo nie je majetkom školy, škola má len právo použiť školské dielo na základe licenčnej zmluvy uzavretej so žiakom, ktorý dielo vytvoril. Tiež je potrebné uviesť, že žalobca v 2. rade ušlý zisk vypočítal ako priemernú cenu materiálov a času. Ide teda o náklady, nie o zisk. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný toto tvrdenie odôvodnil autorským , preto žalobcovia v podaní zo dňa 04.12.2013 jasne uviedli, že z uvedeného zákona nič také nevyplýva a navyše aj to, že autorský zákon v čase vzniku škody neexistoval. Neexistovali preto ani licenčné zmluvy medzi školami a žiakmi. Existovala iba prax v takmer storočnej histórii umeleckého školstva, ktorá sa uplatňovala najmä v štátnych školách, že umelecké diela zostávajú majetkom školy a je iba na škole, či škola súhlasí stým, aby si ich autor ponechal. V odôvodnení rozsudku je uvedený názor žalovaného, ktorým poukázal na limit nemajetkovej ujmy v sume 16 885 Eur. K tomu žalobcovia uvádzajú, že neobmedzoval výšku náhrady nemajetkovej ujmy. Celkovo 5 zo šiestich ne Za účinnosti Z. z bolo vydané iba nezákonné rozkladové rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové nezákonné rozhodnutie, ktorým bol vyradený žalobca v 1. rade zo siete škôl. K tomu ešte uvádzajú, že výšku nemajetkovej ujmy neobmedzuje ani účinný vzťahujúci sa na rozhodnutie s dátumom vydania 7.10.2004. V napadnutom rozsudku je ďalej vedené, že: žalobcovia neuviedli z čoho odvodzujú výšku údajnej škody 100 € za každý deň nezákonnej registrácie v sieti škôl školy p. I.. K tomu žalobcovia uvádzajú, že sa jedná o represívne opatrenie proti škodlivému nekonaniu ministerstva, ktoré má ministerstvo donútiť k rešpektovaniu názoru súdu a odstrániť z verejného registri škôl nezákonný údaj, o ktorom z rozsudku vie, že je nezákonný a spôsobuje ním škodu. V závere rozsudku súd uviedol, že žalobcovia predložili súdu rozhodnutie Ústavného súdu -36, v ktorom bolo konštatované porušenie práv nadácie na spravodlivé súdne konanie, ale rozhodnutie sa týkalo konania pred Krajským súdom v Bratislave , ktoré sa tohto sporu netýka. K tomu žalobcovia

namietajú, že sa jedná o nesprávny názor, lebo v náleze sa ústavný súd vyjadril priamo k obsahu návrhu na vyradenie školy. Preto sa vecne priamo týka aj tohto sporu, lebo v spojení s rozsudkom č. -388 je zrejmé, že žalovaný postupoval nesprávnym úradným postupom, lebo postupoval bez návrhu obsahujúceho zákonom predpísané náležitostí, ale obsahujúceho iba iné, a navyše nepravdivé hodnotiace úsudky. Zo všetkých predchádzajúcich odsekov vyplýva, že kumulatívne boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu, vrátane priamej príčinnej súvislosti a nesprávneho úradného postupu. Preto neexistoval dôvod na to, aby súd žalobu zamietol.

9. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu a je presvedčený, že súd vykonal všetky dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci. Žalovaný je presvedčený, že , z ktorého žalobcovia vychádzajú, upravuje právne vzťahy týkajúce sa neziskových organizácií. Tak ako žalobca v 1. rade ani žiada iná súkromná škola zaradená v sieti škôl podľa nie je neziskovou organizáciou - právnickou osobou založenou podľa . Podmienkou vykonávania výchovy a vzdelávania podľa osobitného predpisu je zápis do siete škôl podľa a nie zápis do registra neziskových organizácií podľa . Žalovaný je toho názoru, že ani v teoretickej rovine nemožno prijať tézu žalobcov, že priamym následkom vyradenia školy zo siete je ušlý zisk školy a už vôbec nie že zriaďovateľ školy - žalobca v 2. rade priamo prišiel o majetok - školu (firmu), ako tvrdia žalobcovia v odvolaní. Žalovaný opakovane zdôrazňuje, že neexistuje príčinná súvislosť medzi rozhodnutím žalovaného a údajnou škodou, vzniknutou žalobcom. Medzi nezákonným rozhodnutím o vyradení žalobcu v 1. rade zo siete škôl a zmenšením majetku žalobcu v 2. rade musí existovať príčinná súvislosť. Zmenšenie majetku musí byť priamym dôsledkom nezákonného rozhodnutia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení z 29.11.2019 na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.2011, sp. zn. . Tvrdenie žalobcov, že nezákonným rozhodnutím žalovaného priamo prišiel žalobca v 2. rade o dotácie a príspevky ,,prípadne iné benefity“ nemá oporu ani v zákone, v relevantnej judikatúre ani v právnej teórii. V dôsledku rozhodnutia žalovaného bol žalobca v 1. rade vyradený zo siete škôl. V danom prípade je teda príčinou rozhodnutie a jej priamym následkom skutočnosť, že žalobca v 1. rade bol žalovaným vyradený zo siete škôl, keďže žalovaný v zmysle spravuje sieť, čo však nemožno stotožňovať so vznikom údajnej škody, ktorú si nárokuje žalobca v 1. a 2. rade. Žalovaný zdôrazňuje,, že otázka posúdenia príčinnej súvislosti musí byť predmetom dokazovania, dôkazné bremeno v danom prípade žalobca neuniesol. Ďalej žalovaný poukazuje na to, že Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 14.02.2012 pod sp. zn. uviedol, že žalobca v 3. rade ako fyzická osoba nepreukázal ukrátenie na svojich subjektívnych právach. Nie je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím žalovaného a údajnou stratou na zárobkoch. Príčinná súvislosť musí byť priama. Údajná strata na zárobkoch tak ako ju uplatňuje žalobca v 3. rade nie je priamym dôsledkom rozhodnutia žalovaného, ale je priamym dôsledkom toho, že zamestnávatelia nevyplácali žalobcovi v 3. rade mzdu. Žalobca v 3. rade nepreukázal výšku svojho zárobku na základe pracovnej zmluvy. Žalobca v 3. rade síce predložil pracovnú zmluvu v znení jej dodatkov, nepoukázal však svoje tvrdenie, že údajná mesačná strata na zárobku žalobcu v 3. rade je vo výške 1.955,- Eur. Žalobca v 3. rade nepreukázal výšku škody, nepreukázal, že k zmenšeniu jeho majetku došlo v priamej príčinnej súvislosti s rozhodnutím žalovaného, keďže svoje tvrdenia dostatočne nepodoprel dôkazmi. Žalovaný je presvedčený, že súd nie je oprávnený na posudzovanie otázky zákonnosti postupu orgánov štátnej správy, nakoľko v konaniach o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné, aby nesprávny úradný postup bol v čase posudzovania nároku už deklarovaný, t. j. daný, aby o ňom rozhodol príslušný správny orgán, resp. v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej moci podľa správneho súdnictva. Žalovaný dodáva, že žalobcovia spochybnili postup žalovaného iba podanou žalobou a nie v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupov orgánov verejnej moci.

10. K vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadrili žalobcovia. Tvrdili, že žalovaný namieta, že žalobca v 1. rade a ani žiadna iná súkromná škola nie je neziskovou organizáciou zriadenou podľa . K tomu uvádzajú, že netvrdili, že žalobca v 1. rade, alebo nejaká iná škola bola zriadená podľa , ale poukázali na jedinú existujúcu právnu normu, ktorá definuje neziskové organizácie, ktorou je . Žalobca v 1. rade vznikol v r. 1995, keď ešte neexistoval a až do jeho vzniku neexistovala žiadna právna norma, ktorá by definovala neziskové organizácie, ktoré ale pritom existovali už dávno pred tým. Právnu

formu organizácií určoval a registroval (a aj určuje a registruje) v zmysle zákona na základe svojho povinného zisťovania Štatistický úrad SR v súčinnosti s príslušnými orgánmi (napr. v prípade škôl s ministerstvom školstva). Štatistický úrad určuje právnu formu podľa sektorovej klasifikácie organizácií a na základe relevantného zisťovania zaregistroval žalobcovi v 1. rade i vykonávajúcu verejnoprospešnú

- vzdelávaciu činnosť v číselníku právnej formy kód 119 - nezisková organizácia. Preto je námietka žalovaného ministerstva, že škola nie je neziskovou organizáciou zriadenou podľa síce pravdivá, ale súčasne aj zavádzajúca. Žalované ministerstvo totiž z vlastnej úradnej činnosti vie, že všetky školy zaradené v sieti škôl sú neziskové organizácie, lebo práve samotné ministerstvo v rámci súčinnosti poskytuje Štatistickému úradu SR relevantnú dokumentáciu. Bez dokumentácie z ministerstva školstva štatistický úrad nevykoná žiadnu registráciu žiadnej školy. Z uvedeného vyplýva, že neziskové organizácie mohli byť (a aj v súčasnosti môžu byť) zriaďované aj podľa iného zákona, ako je , pričom na definíciu ich právnej formy sa primerane vzťahuje princíp neziskovej organizácie, definovaný až v . Vo vyjadrení žalovaný taktiež namieta, že školy nie sú zriaďované za účelom dosahovania zisku, ako aj, že preto nemožno prijať tézu žalobcov, že priamym následkom vyradenia školy je ušlý zisk a vôbec už nie, že zriaďovateľka školy priamo prišla o majetok - o školu oprávnenú dosahovať zisk. K tomu uvádzajú, že je to nesprávny názor, lebo ak by súkromné školy nemohli dosahovať zisk, tak by ich existencia nemala žiadny zmysel. Nemali by zmysel ani tie ustanovenia , ktoré definujú zdroje financovania súkromných škôl a upravujú aj spôsob použitia zisku súkromných škôl. Ďalej žalobcovia uvádzajú, že v čom by mala údajne spočívať absencia priamej príčinnej súvislosti žalovaný neuviedol, resp. neuviedol v čom by mali byť nesprávne argumenty žalobcov, ktorými v odvolaní žalobcovia vyvodili priamu príčinnú súvislosť. Vyradením školy zo siete škôl, žalobca v 1. rade priamo stráca oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie za účelom dosahovania zisku a priamo stráca aj vybudované spoločenské postavenie v trhovom hospodárstve. Žalobca v 2. rade priamo prichádza o majetok - o školu oprávnenú dosahovať zisk, na ktorej vznik a pravidelný chod minul nemalú finančnú sumu, ktorej náhradu si uplatňuje touto žalobou. Priamo prichádza aj o spoločenské postavenie zriaďovateľa súkromnej školy. Žalobca v 3. rade tiež priamo prichádza o oprávnenie uskutočňovať v škole výchovu a vzdelávanie za zárobok, lebo mu v tom priamo bráni skutočnosť, že škola stratila oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie. Zároveň prichádza aj o spoločenské postavenie riaditeľa súkromnej umeleckej školy a priamo prichádza aj o majetok vynaložený na vznik a pravidelný chod školy, ktorý do školy vložil. Jedná sa síce o malý majetok (zoznam a ceny sú uvedené v doplnení žaloby zo dňa 9.1.2014), ale aj malý majetok, ktorý do školy vniesol, jasne preukazuje, že má priamy hmotnoprávny vzťah k predmetu konania. To zároveň osvedčuje aj jeho postavenie účastníka správneho konania, v ktorom boli na základe nesprávneho postupu vydané nezákonné rozhodnutia a pre školu zaradenú do siete škôl na úkor žalobcov, bol bez jeho súhlasu použitý aj tento jeho majetok. Vo vyjadrení žalovaný uvádza, že vo vyjadrení zo dňa 17.10.2013 a 29.11.2019 poukázal aj na to, že aktívnu vecnú legitimáciu má len účastník správneho konania, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. uviedol, že žalobca v 3. rade osobitne ako fyzická osoba nepreukázal ukrátenie na svojich subjektívnych právach. K tomu uvádzajú, že žalovaný skutočne opakovane poukazoval na uvedený rozsudok, ale zakaždým opakovane zamlčal ďalšiu vetu odôvodnenia rozsudku, čo opakovane namietali žalobcovia. Ďalšia veta znie: Z právneho postavenia žalobcu 3. ako zriaďovateľa a aj štatutárneho zástupcu žalobcu v 2. rade, ktorý bol účastníkom správneho konania, nemožno bez ďalšieho vyvodzovať jeho účastníctvo osobitne ako fyzickej osoby v správnom konaní. Pretože iba zo samotného uvedeného postavenia žalobcu v 3. rade nebolo možné bez ďalšieho vyvodiť jeho účastníctvo, tak žalobca v 3. rade v ďalšom konaní (po tom ako súd vrátil žalovanému vec na ďalšie konanie) osvedčil ďalšími skutočnosťami svoje postavenie účastníka správneho konania. Svoje postavenie účastníka správneho konania osvedčil v rozklade proti rozhodnutiu č. 2012-14890/47236:4-916 zo dňa 19.10.2012. Žalovaný v zmysle Správneho poriadku nikdy nepreukázal opak. Nikdy nerozhodol o vylúčení žalobcu v 3. rade zo správneho konania preskúmateľným rozhodnutím. To znamená, že žalobca v 3. rade, ktorý o sebe tvrdil že je účastníkom konania a osvedčil svoje postavenie, jednoznačne mal v zmysle ) Správneho poriadku postavenie účastníka správneho konania. V napadnutom rozsudku sa súd nevyjadril k výške zárobku žalobcu v 3. rade a ani žalovaný od podania žaloby nenamietal výšku zárobku, preto žalobca v 3. rade nemal dôvod v odvolaní preukazovať výšku zárobku. V žalobe a jej doplnení žalobca v 3. rade preukázal výšku zárobku uvedeného v pracovnej zmluve jej predložením súdu a v žalobe podrobne popísal, že v zmysle judikátov, je strata na zárobku širší pojem ako mzda, resp. náhrada mzdy. V žalobe uvedený stratený zárobok sa skladá zo mzdy určenej v pracovnej zmluve prepočítanej konverzným kurzom a je vo výške 1 338,- Eur a zo straty príjmu za inú prácu, ktorú nemohol vykonávať vo výške 617,- Eur. Tento príjem za inú prácu bol vypočítaný podľa priznaní k dani z príjmov, očistený od príjmov

zo závislej činnosti (od mzdy), ako mesačný priemer predchádzajúcich troch rokov pred rokom kedy došlo k vyradeniu školy (roky 1995, 96, 97). Spolu je to uvedených 1.955,- Eur mesačne.

11. K vyjadreniu žalobcov sa opätovne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcov neuviedli vo svoj prospech žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by bližšie zdôvodnili alebo vysvetlili odvolacie dôvody uvedené v odvolaní. Žalobcovia vo svojom vyjadrení uviedli, že netvrdili, že žalobca v 1. rade bol zriadený podľa , čo je v rozpore s tým, čo tvrdili vo svojom odvolaní zo dňa 03.03.2020. Žalobca v 2. rade nie je a nebol neziskovou organizáciou podľa platnej právnej úpravy. Táto právna skutočnosť sa nemení ani tým, že Štatistický úrad SR v číselníku právnej formy vedie pod kódom 119 neziskové organizácie. Žalobcovia predložili vo vyjadrení dôkazy k strate na zárobku žalobcu v 3. rade v odvolacom konaní a preto nemôžu spôsobiť procesnoprávne účinky. Žalobcovia mali dostatok času, aby dôkazy predložili ešte pred ukončením dokazovania v prvoinštančnom konaní pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončilo. Údajná strata na zárobkoch tak, ako ju uplatňuje žalobca v 3. rade je priamym dôsledkom rozhodnutia žalovaného, ale je priamym dôsledkom toho, že zamestnávatelia nevyplácali žalobcovi v 3. rade mzdu. Žalovaný je presvedčený, že jeho rozhodnutím neprišiel žalobca v 2. rade priamo o žiadny majetok, ani o žalobcu v 1. rade (školu), ani žalobca v 1. rade neprišiel o spoločenské postavenie v trhovom hospodárstve. Žalovaný predsa priamo svojím rozhodnutím nerozhodoval, že sa žalobcovi v 2. rade odníma jeho majetok, že žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade prichádzajú o spoločenské postavenie Obdobne to platí aj o tvrdení, že rozhodnutím žalovaného prišiel žalobca v 3. rade o zárobok a spoločenské postavenie. Žalovaný je v tomto prípade toho názoru, že nezákonné rozhodnutie nebránilo žalobcovi v 3. rade dosahovať zárobok 1.955 Eur, nakoľko jeho zamestnávatelia mohli mzdu vyplácať žalobcovi v 3. rade z iných zdrojov alebo mohol žaloba v 3. rade dosahovať príjem iným spôsobom. Zároveň žalovaný tvrdí, že žaloba pôsobí zmätočne a nie je jasne formulované za aké obdobie nesprávneho úradného postupu si žalobcovia uplatňujú náhradu škody. Obdobným spôsobom je napísaná aj žiadosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Taktiež žalovaný namieta, že aj právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podlieha premlčaniu. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. . Keďže žalobcovia v žalobe aj v odvolaní skutkovo ohraničili začiatok nesprávneho úradného postupu od roku 1998 a tvrdia, že takýto nezákonný stav trvá 15-ty, resp. 16-ty rok, žalovaný je toho názoru, že žalobcovia si môžu uplatňovať nárok na náhradu škody len v rozsahu 3 rokov od okamihu, kedy sa o škode dozvedeli, pričom žiadosť podali žalobcovia až dňa 06.08.2012. Z toho dôvodu vznáša právne relevantnú námietku premlčania. Taktiež podľa žalovaného si žalobcovia v petite žaloby uplatňujú nárok vo väčšom rozsahu, čo je v rozpore s ustanovením druhá veta . Žalobcovia sa nemôžu žalobou domáhať sa súde uspokojenia nároku, ktorý si pri predbežnom prerokovaní neuplatnili. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhuje, aby súd časť žaloby, ktorá presahuje rozsah nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný zamietol. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. . S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

12. K vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadrili žalobcovia. Uvádzajú, že žalovaný vo vyjadrení v podstate okrem námietky premlčania neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti. Preto trvajú na svojej argumentácii, ktorú vyjadrili už skôr. K tomu, že žalobca v 1. rade nebol a ani nemohol byť zriadený podľa (rovnako ako všetky iné neziskové organizácie zriadené v čase, keď ešte tento zákon neexistoval) sa žalobcovia jednoznačne vyjadrili vo vyjadrení zo dňa 31.5.2020, kde okrem iného uviedli, že žalobcovi v 1. rade bol štatistickým úradom podľa sektorovej klasifikácie na základe zisťovania v súčinnosti s ministerstvom školstva, ako organizácii vykonávajúcej verejnoprospešnú - vzdelávaciu činnosť, v číselníku právnej formy pridelený kód 119 - neziskové organizácia. Dodávajú, že právnu formu neziskovej organizácie určovala a aj v súčasnosti určuje jej verejnoprospešná činnosť a nie to, podľa akého zákona bola zriadená. Preto sa žalobcom javí ako nenáležité tvrdenie žalovaného, že žalobca v 1. rade nebol a nie je neziskovou organizáciou podľa platnej právnej úpravy. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, pretože lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je v zmysle 3 roky od zrušenia nezákonného rozhodnutia, žalobcovia korigujú svoj návrh na obdobie od vydania nezákonného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. CD-2004-9016/17704-1:09 zo dňa 31.05.2004. Za obdobie pred 31.05.2004 si na základe námietky premlčania nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím neuplatňujú. Uvedené prvostupňové rozhodnutie žalovaného zo dňa 31.05.2004 bolo napadnuté rozkladom zo dňa 17.06.2004 a spolu s druhostupňovým rozhodnutím

bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. -388 zo dňa 14.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.2012. Žaloba na náhradu škody bola podaná dňa 10.06.2013. To znamená, že bola podaná v lehote na uplatnenie nároku za obdobie od 31.05.2004, na ktorú sa nevzťahuje premlčanie. Vo vznesenej námietke premlčania práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaný namieta, že sa podľa § 19 ods. 1) právo premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. K tomuto žalobcovia namietajú, že nie je možné túto námietku uznať ako právne relevantnú, pretože správne konanie sa vždy posudzuje ako celok. Predmetné správne konanie, v ktorom žalovaný postupoval nesprávnym úradným postupom sa začalo 05.02.1998 a nebolo právoplatne skončené ani v čase podania žaloby na náhradu škody, a aj po podaní žaloby žalovaný ďalej postupoval nesprávnym úradným postupom a navyše ani do dnešného dňa neopravil nesprávnu registráciu v sieti škôl do pôvodného právneho stavu. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej namieta nesplnenie procesnej podmienky podľa a tvrdí, že pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný. To je síce správne tvrdenie, ale ďalej už nasleduje zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že žalobcovia si v petite žaloby v znení jej neskorších zmien uplatňujú nárok vo väčšom rozsahu, čo je v rozpore s ustanovením druhá veta zák. č. 514/203Z.z., žalobcovia sa nemôžu žalobou domáhať na súde uspokojenia nároku, ktorý si pri predbežnom prerokovaní neuplatnili. Žalobcovia k väčšiemu rozsahu, resp. k novému nároku uvádzajú, že v žiadosti na predbežné prerokovanie okrem iného uviedli, že ak nedôjde k uspokojeniu nároku dohodou, tak škody budú ďalej denne narastať. A presne tak sa aj stalo, lebo nedošlo ani len k prerokovaniu a vôbec už nie k dohode. Ďalej žalobcovia namietajú, že žalovaný sa snaží podsunúť súdu nepravdivé skutočnosti, že nejaký nárok bol predbežne prerokovaný, lenže žiadny nárok nebol predbežne prerokovaný. Žalovaný na žiadosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vôbec nereagoval, a preto nedošlo k žiadnemu jednaniu medzi poškodenými a orgánmi oprávnenými konať za štát.

13. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 08.02.2023 žalobcovia navrhli rozšírenie žalobného petitu o náhradu škody spôsobenej stratou na starobnom dôchodku, čo odôvodnili tým, že žalobca v 3. rade nemohol v škole v zmysle pracovnej zmluvy vykonávať pedagogickú a riadiacu činnosť, čím priamo prišiel o zárobok a pri výpočte starobného dôchodku priamo prišiel aj o 18 rokov rozhodujúceho obdobia sociálneho poistenia a o priemerný osobný mzdový bod. Pri pravidelnom chode vecí, ak by nedošlo k nezákonnému výkonu verejnej moci, tak by žalobca v 3. rade dosiahol pre určenie starobného dôchodku vyššie určujúce hodnoty, ktoré v dôsledku protiprávneho zásahu verejnej moci nedosiahol. Dôvodne možno predpokladať, že by dosiahol dôchodok minimálne vo výške 727,40 Eur mesačne. Jedná sa teda o škodu, ktorá sa v jednotlivých rokoch mesačne pravidelne opakuje, pri čom sa mesačný dôchodok každoročne zvyšuje o pevnú sumu, alebo percentuálne. Žalobcovia preto navrhujú, aby súd pripustil rozšírenie žalobného petitu nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 3. rade v lehote 14 dní od právnej moci rozsudku škodu, ktorá mu vznikla stratou na starobnom dôchodku vo výške 25.745,80 Eur za obdobie odo dňa 07.07.2017 do 13.01.2023. Dátum 07.07.2017 je deň, od ktorého bol žalobcovi v 3. rade priznaný starobný dôchodok rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 07.02.2020. Dátum 13.01.2023 je doposiaľ posledný deň, keď bol žalobcovi v 3. rade vyplatený starobný dôchodok.

14. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania , , vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.03.2023; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (, , , ). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, v čase podania odvolania.

15. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil ( ods. l, ods. 2 ). Odvolatelia v odvolaní neuvádzali podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide

o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

16. Žalobcovia v odvolaní zopakovali skutočnosti, ktoré boli pred súdom prvej inštancie iba tvrdené, ale nepreukázané. V podanom odvolaní namietali predovšetkým, že z ich strany bola preukázaná príčinná súvislosť na priznanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči štátu z dôvodu vydania nezákonných rozhodnutí.

17. Odvolací súd mal tak isto, ako súd prvej inštancie za preukázané, že Krajský úrad v Bratislave návrhom zo dňa 02.02.1998 sa obrátil na ministerstvo so žiadosťou o vyradenie Súkromnej strednej umeleckej školy zo siete stredných škôl. Žiadosť odôvodnil tým, že zriadená nadácia prestala plniť funkciu, podľa vyjadrenia riaditeľa a jeho zástupcu hrozilo zneužitie finančných prostriedkov školy nadáciou, rozpory prerástli do súdnych sporov. Na základe tohto návrhu, rozhodnutím zo dňa 12.05.1998 ministerstvo vyradilo žalobcu v 1. rade zo siete škôl. Minister školstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) rozhodnutím zo dňa 07.10.2002 rozklad žalobcu v 2. rade zamietol a potvrdil rozhodnutie o vyradení zo siete škôl. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 28.08.2003 (sp. zn. ) obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Ministerstvo rozhodlo dňa 31.05.2004 opätovne tak, že žalobcu v 1. rade vyradilo zo siete. Na základe rozkladu minister, rozhodnutím zo dňa 07.10.2004, napadnuté rozhodnutie potvrdil a rozklad zamietol. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. k. -388 zo dňa 14.10.2010 obe napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, rozhodnutie krajského súdu potvrdil aj Najvyšší súd SR rozhodnutím zo dňa 14.02.2012 (sp. zn. ). Ministerstvo rozhodnutím zo dňa 01.10.2013 (č. 2013-2226/46801:7-913) predmetné konanie zastavilo. Dôvodom bolo neodstránenie nedostatkov návrhu navrhovateľa (krajský úrad). Minister o podanom rozklade rozhodol dňa 17.12.2013 tak, že ho zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 05.02.2015 žalobu zamietol (sp. zn. -354). Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 23.08.2017 (sp. zn. ) napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Nebolo sporné, že rozhodnutie ministerstva zo dňa 12.05.1998 (506/1998-152) bolo zrušené, rovnako ako rozhodnutie ministerstva zo dňa 08.10.2011 (č.506/1998-152), rozhodnutie zo dňa 31.05.2004 (CD-2004-9016/17704-1:09), rozhodnutie zo dňa 07.10.2004 (CD-2004-9016/31618-24). Existenciu nezákonného rozhodnutia mal súd prvej inštancie za preukázanú, s čím sa stotožnil aj odvolací súd.

18. Právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je jeho objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: a/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup štátneho orgánu, b/ vznik škody a c/ príčinná súvislosť medzi a/ a b/. Pojem „rozhodnutie“ zákon nedefinuje. Základnou podmienkou nároku na náhradu škody je okolnosť, že rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, nadobudlo právoplatnosť a že pre nezákonnosť bolo príslušným orgánom zrušené alebo zmenené. Pojem „nezákonnosť“ zákon taktiež nedefinuje, nepochybne tu však išlo o rozpor nielen so zákonmi, ale aj s inými súčasťami právneho poriadku. Zákon nedefinuje „nesprávny úradný postup“, z obsahu pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ ( ). Rovnako zákon bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy ( ) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Pre

posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda, ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou zákon nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím - resp. nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

19. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v spore nebolo preukázané, že práve v dôsledku uvedených nezákonných rozhodnutí žalobcom vznikla škoda. Medzi rozhodnutiami žalovaného a tvrdeným zmenšením majetku žalobcov neexistuje príčinná súvislosť, t. j. zmenšenie majetku, ak nastalo, nie je priamym dôsledkom nezákonného rozhodnutia, resp. rozhodnutí. Je zrejmé, že v kompetencii ministerstva bolo rozhodovať o zápise, aj o vyradení školy zo siete škôl. Žalobcovia sa nemôžu domnievať, že zaradením do siete škôl vzniklo doživotné právo na tento status. Aj napriek tomu, že viaceré rozhodnutia žalovaného boli zrušené a predmetné konanie bolo v konečnom dôsledku zastavené, súd nevidel príčinnú súvislosť medzi zrušenými rozhodnutiami žalovaného a škodou, ktorú deklarovali žalobcovia.

20. Taktiež odvolací súd súhlasí so záverom, že žalobcovia nepreukázali škodu ako aj ušlý zisk, ktorých náhrady sa v danom súdnom konaní domáhali. Ako bolo uvedené vyššie, rovnako pojem škody zákon bližšie nedefinuje, a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy ( ) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a) nastala v majetkovej sfére poškodeného, b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie, či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.“ Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2010, sp.zn. ). Len všeobecné tvrdenie o strate podnikateľskej príležitosti alebo zmarení podnikateľského zámeru bez ďalšieho nikdy nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého zisku, a to ani v prípade, ak by boli

dôsledkom protiprávnej udalosti. Je tomu tak preto, že zákon nezakladá vznik nároku na náhradu škody paušálne a automaticky v každom jednotlivom prípade porušenia povinnosti zo strany orgánov štátu, ale len celkom výnimočne za predpokladu súčasného naplnenia aj ďalších predpokladov vzniku a existencie zodpovednostného vzťahu, ktorými sú existencia škody (ušlého zisku) a príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním alebo opomenutím orgánov štátu. Dôkazné bremeno ohľadom naplnenia týchto podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu pritom zaťažuje poškodeného. Aj existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t. j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti, je potom možné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym. Nepreukázanie existencie takýchto skutkových okolností by potom mohlo viesť len k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobca v konaní domáha, je skutočne iba „fikciou“ (m. m. uznesenie najvyššieho súdu ). ,,Aj v prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR ). Za ušlý zisk teda nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny preukázateľný základ. Hypotetický ušlý zisk, vychádzajúci napríklad len z porovnania a spriemerovania zisku dosahovaného v prípade obdobnej podnikateľskej príležitosti za obdobných podmienok u iného subjektu v príslušnom podnikateľskom odvetí, v končenom dôsledku vylučuje existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnou udalosťou a ušlým ziskom ako základnú podmienku vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Ušlý zisk je teda stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote (m.m. uznesenie Najvyššieho súdu SR , , ). Pokiaľ poškodený nepreukáže existenciu týchto okolností a výšku ušlého zisku, ktorý mohol pri bežnom chode vecí očakávať, nemôže byť v konaní úspešný.

21. Žalobcovia v podanom odvolaní namietali, že z ich strany bola v súdnom konaní preukázaná dôvodnosť nároku. Čo sa týka žalobcu v 1. rade, tak v odvolaní žalobcovia namietali, že aj keď primárnou funkciou školy je poskytovanie vzdelávania, tak súkromná škola je oprávnená poskytovať vzdelávanie za úhradu, za účelom dosahovania zisku, ktorý si ale v zmysle zákona na rozdiel od súkromných spoločností neponecháva majiteľ, ale vracia sa najmä do nadštandardného vzdelávania a na materiálno- technický rozvoj školy. Teda aj na rozmnoženie majetku určeného na výchovu a vzdelávanie a zároveň aj na budovanie dobrého obchodného mena školy. Preto ak bola súkromná škola - žalobca v 1. rade, zo zoznamu škôl vymazaný, tak priamo prišiel o oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie za účelom dosahovania zisku, čím uňho došlo k vzniku škody v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonných rozhodnutí zo strany žalovaného. Zriaďovateľ školy - žalobca v 2. rade, priamo prišiel o majetok - o školu (firmu) oprávnenú dosahovať zisk a súčasne aj riaditeľ školy - žalobca v 3. rade, priamo prišiel o oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie za zárobok. To je jednoznačný vzťah priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom ministerstva, nezákonnými rozhodnutiami ministerstva, a bezprostrednými následkami.

22. Len všeobecné tvrdenie o strate podnikateľskej príležitosti alebo zmarení podnikateľského zámeru bez ďalšieho nikdy nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého zisku, a to ani v prípade, ak by boli dôsledkom protiprávnej udalosti. Je tomu tak preto, že zákon nezakladá vznik nároku na náhradu škody paušálne a automaticky v každom jednotlivom prípade porušenia povinnosti zo strany orgánov štátu, ale len celkom výnimočne za predpokladu súčasného naplnenia aj ďalších predpokladov vzniku a existencie zodpovednostného vzťahu, ktorými sú existencia škody (ušlého zisku) a príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním alebo opomenutím orgánov štátu. V prípade ušlého zisku musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t. j. či by za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym. Nepreukázanie existencie takýchto skutkových okolností, by potom mohlo viesť len k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobca v konaní domáha, je skutočne iba „fikciou“. Za ušlý zisk teda nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny preukázateľný základ. Ušlý zisk je teda stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného

je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote.

23. Zo sledu relevantnej príčiny a následkov je zrejmé, že tvrdené zmenšenie majetku žalobcov, či tvrdený ušlý zisk nemohli byť spôsobené priamo nesprávnym úradným postupom žalovaného. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia v konaní nepreukázali vznik škody a ušlého zisku, ani existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a znížením ich majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť, súd prvej inštancie v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou dospel k správnemu záveru, že žaloba je v tomto prípade neopodstatnená, lebo v danej veci nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť žalovaného za škodu v zmysle príslušných zákonných ustanovení.

24. Navyše odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v 3. rade ani nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom súdnom spore. Žalobca v 3.rade nebol účastníkom správneho konania a preto nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby voči štátu, nakoľko tú má len účastník správneho konania, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, čo konštatoval vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 14.2.2012 pod sp. zn. 8Sžo/l/2011.

25. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalobcovia neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený súdom prvej inštancie, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil a podľa sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

26. Žalovaný v rámci odvolacieho konania vzniesol námietku premlčania časti nároku uplatneného žalobcami, avšak vzhľadom na potvrdenie napadnutého rozsudku, ktorým bol uplatnený nárok zamietnutý, nepovažoval odvolací súd za hospodárne sa danou otázkou bližšie zaoberať.

27. Žalobcovia podaním zo dňa 01.02.2023 navrhovali aj rozšírenie žaloby v rámci odvolacieho konania. Sporové súdne konanie je nástrojom na realizáciu práva na súdnu ochranu. V súlade s dispozitívnym princípom súd (za splnenia procesných podmienok) v konaní poskytne ochranu tvrdenému ohrozenému alebo porušenému právu podľa žalobného deja a žalobného návrhu uvedeného v žalobe. Vzhľadom na požiadavky na procesnú diligenciu je však s právom iniciovať konanie a vymedziť jeho predmet spojená aj zodpovednosť. Zmenou žaloby je v zmysle rozšírenie uplatneného práva, uplatnenie iného práva a podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Nová úprava sporového procesu zmenu žaloby v odvolacom konaní nepripúšťa. Neprípustnosť tejto dispozície so žalobou je logická. Vec sa nachádza v opravnom konaní, cieľom a úlohou ktorého je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Ide teda o preskúmanie správnosti a udržateľnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete konania tak, ako bol vymedzený v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Toto je podstata opravného konania a iný jeho program by nedával zmysel. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na ustanovenie , odvolací súd nepripustil takýto návrh žalobcov.

28. Odvolací súd k žalobcami uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z

procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

29. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, pričom právne závery súdu prvej inštancie sú aj v zhode s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, rozhodol vo veci vecne správne.

30. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom: 1. sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena a 2. neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Podľa názoru odvolacieho súdu, ani tento odvolací dôvod ( ) nebol v prejednávanom prípade naplnený, nakoľko súd prvej inštancie nezamietol vykonanie dôkazov, ktoré by boli spôsobilé priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia.

31. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

32. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. zdôvodnil.

33. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

34. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , v spojení s , . Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu

vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie .

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).