Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/1/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera

v právnej veci ţalobcov: 1. S. S. U. Š., I. C. X., B., 2. N. S. Š. V. U. – S. v likvidácii, V. X.,

B., IČO: X., 3. A.. S.. V. B., V. X., B., zastúpených J.. J. S., advokátom, zo sídlom Č. X., B.,

proti ţalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,

Stromová 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti a postupu ţalovaného č. CD-2004-

-24:sekr. zo dňa 7. októbra 2004, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č. k. -388 zo dňa 14. októbra 2010 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-388 zo dňa 14. októbra 2010, p o t v r d z u j e .

Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcom náhradu trov konania vo výške

231,19 €, na účet ich právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/

a c/ (ďalej len ,,OSP“) rozhodnutie ţalovaného č. CD-2004-

-9016/31618-24:sekr. zo dňa 7. októbra 2004 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho

orgánu č. CD-2004-9016/17704-1:09 zo dňa 31. mája 2004 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie

konanie. Ţalovaný vyššie uvedeným rozhodnutím zamietol rozklad ţalobcu 2. proti

2

rozhodnutiu Ministerstva školstva Slovenskej republiky ako prvostupňového orgánu

o vyradení ţalobkyne 1., ktorej zriaďovateľom je ţalobkyňa 2., zo siete škôl a školských

zariadení SR a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. O trovách konania rozhodol

krajský súd tak, ţe uloţil povinnosť zaplatiť ich náhradu ţalobcom na účet ich právneho

zástupcu vo výške 663,28 €, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu SR

sp. zn. zo dňa 31. augusta 2009, ktorým bol zrušený predtým vydaný rozsudok

krajského súdu č. k. -116 zo dňa 17. januára 2008 a vec vrátená na ďalšie konanie,

sa mal krajský súd vysporiadať so ţalobnými námietkami a tak potom posúdiť zákonnosť

rozhodnutia ţalovaného. Oboznámil sa tieţ s nálezom Ústavného súdu SR č. -36

zo dňa 18. septembra 2008 priamo sa týkajúceho návrhu Krajského úradu v Bratislave na

vyradenie a súčasné zaradenie školy, ţalobkyne 1., ktorý ţalobcovia označili ako nezákonný.

Predmetným nálezom Ústavný súd SR zrušil rozsudok, ktorým okresný súd zamietol ţalobu

na ochranu dobrého mena, a to v časti uloţenia povinnosti Krajskému úradu v Bratislave

ospravedlniť sa za návrh a zaplatiť peňaţnú satisfakciu ako aj trovy konania, a v rozsahu

zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie, a v časti uloţenia povinnosti vziať späť od počiatku celý

návrh na vyradenie ţalobkyne 1. a súčasné zaradenie súkromnej strednej umeleckej školy

ponechal rozsudok nedotknutý. V odôvodnení nálezu ústavný súd konštatoval, ţe

z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d/ vyhlášky Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky

č. o súkromných školách (ďalej v texte rozsudku len „vyhláška“) vyplýva, ţe

súkromnú školu moţno zo siete škôl vyradiť na návrh orgánu štátnej správe v školstve iba pre

nedostatky vo výchovno-vzdelávacej činnosti, v personálnom alebo materiálnom vybavení,

čo znamená, ţe tvrdenia orgánu štátnej správy v školstve, ktorý sa svojím návrhom domáha

vyradenia súkromnej školy zo siete škôl, musia mať charakter skutkových tvrdení, a nie

hodnotiacich úsudkov. Ďalej ústavný súd uviedol, ţe bolo právom, ale aj povinnosťou

ţalovaného, uviesť v podanom návrhu také skutkové tvrdenia, ktoré sú v zmysle príslušnej

právnej úpravy pre rozhodnutie o vyradení školy relevantné a zároveň pravdivé (preukázané).

K otázke aktívnej legitimácie ţalobcov 1. aţ 3. krajský súd citujúc ustanovenia § 247 ods. 1

a a a o správnom konaní (správny

poriadok) dospel k záveru, ţe ţalobcovia 1. aţ 3. boli aktívne procesne legitimovaní na

podanie ţaloby. Mal za to, ţe ţalovaný porušil ustanovenia § 18 ods. 3 správneho poriadku,

keďţe neupovedomil o začatí konania všetkých známych účastníkov a neoznámil im ani

rozhodnutia samotné. Vyslovil názor, ţe zaradenie a vyradenie školy nie je moţné od seba

3

oddeliť, nakoľko z dikcie § 4 ods. 1 vyhlášky, podľa ktorého školu moţno zrušiť iba po jej

vyradení, vyplýva, ţe zaraďovaná škola pána B., pre ktorú nemal priestory ani ţiadne

materiálno-technické vybavenie, keďţe toto mohla mať iba na úkor vyradenia a zrušenia

ţalobkyne 1.. Dôvodil, ţe v predmetnom konaní o vyradení a aj o súčasnom zaradení školy sa

rozhoduje o právach školy ţalobkyne 1., a to o jej práve zaručenom Slovenskej

republiky vyučovať a poskytovať vzdelanie, o práve poskytovať vzdelanie za úhradu, o práve

mať práva a povinnosti napr. pracovné práva, a tieţ o právach a právom chránených záujmom

o fyzickej osoby, ţalobcu 3., ktorý je zriaďovateľom ţalobkyne 2., konkrétne jeho právo

menovať a odvolávať riaditeľa a zástupcu riaditeľa školy je tieţ rozhodnutím priamo

dotknuté. K námietke ţalobcov ohľadom nesplnenia zákonných podmienok na podanie

návrhu Krajským úradom v Bratislave zo dňa 2. februára 1998 na vyradenie ţalobcu zo siete

škôl SR krajský súd uviedol, ţe neexistovali zákonné podmienky na podanie takéhoto návrhu

na vyradenie a súčasné zaradenie školy a neexistoval zákonný dôvod na to, ţe aby ţalovaný

k 30. júnu 1998 svojím rozhodnutím školu vyradil, a to dokonca po márnom uplynutí lehoty

podľa § 4 ods. 3 vyhlášky a súčasne aby školu zaradil v rozpore s lehotami podľa § 3 ods. 1

a § 3 vyhlášky, a to bez návrhu obsahujúceho náleţitosti podľa § 3 ods. 2 vyhlášky. Krajský

súd bol toho názoru, ţe neexistoval dôvod na to, aby ţalovaný v ďalšom konaní na základe

toho istého návrhu z roku 1998 a po márnom uplynutí zákonnej lehoty, ktorá uplynula ešte

v roku 1998, vyradil školu zo siete v roku 2004. Poukázal tieţ na nevykonateľnosť rozhodnutí

správneho orgánu, lebo prvostupňové rozhodnutie neobsahuje zákonný výrok, keďţe

ţalovaný nerozhodol o termíne vyradenia zo siete škôl v zmysle § 4 ods. 3 vyhlášky; jeho

rozhodnutie ţiaden termín neobsahuje. Krajský súd povaţoval návrh Krajského úradu

v Bratislave na vyradenie školy za nevykonateľný, a preto bol ţalovaný povinný tento návrh

vrátiť navrhovateľovi a nebol oprávnený o takomto návrhu začať konanie. Poukázal na to, ţe

pokiaľ bol návrh bol vrátený navrhovateľovi ešte v roku 1998 s tým, ţe v ďalšom návrhu na

vyradenie školy zo siete bude potrebné predloţiť podrobnejšie podklady, avšak ţiaden ďalší

návrh na vyradenie a súčasné zaradenie školy zo strany Krajského úradu ani od jeho nástupcu

Krajského školského úradu nebol následne podaný, a preto je krajský súd toho názoru, ţe bez

návrhu nebol ţalovaný legitimovaný konať a rozhodnúť. Poukázal na to, ţe krajský úrad

po vrátení návrhu uţ nikdy nepoţiadal o vyradenie a súčasné zaradenie školy ale spracoval

stanovisko, v ktorom navrhol len zaevidovať v sieti súkromných škôl zmenu zriaďovateľov

školy, avšak podľa názoru krajského súdu výmenu zriaďovateľov legálnym spôsobom bez

súhlasu pôvodného zriaďovateľa – ţalobkyne 2., nie je moţné docieliť, a preto je podľa jeho

názoru vyradenie a súčasné zaradenie školy ako aj výmena zriaďovateľov súkromnej školy

4

dosiahnuté nezákonné. Ďalej vyslovil názor, ţe ţalovaný nebol zákonom oprávnený priamo

posudzovať, či v škole sú nedostatky vo výchovno-vzdelávacej činnosti, v personálnom alebo

materiálnom vybavení, ale túto právomoc si ţalovaný môţe uplatňovať iba prostredníctvom

nezávislého kontrolného úradu – školskej inšpekcie, na ktorú sa ţalovaný nikdy neobrátil

s poţiadavkou o vykonaní kontroly, a z dokumentov, z ktorých vychádzal pri vydávaní

napadnutých rozhodnutí, nie je moţné relevantne posúdiť existenciu taxatívne vymedzených

nedostatkov. Konštatoval, ţe Krajský úrad v Bratislave podal návrh na vyradenie a súčasné

zaradenie školy, v ktorom nie je zmienka o nedostatkoch vo výchovno-vzdelávacej činnosti

v personálnom alebo materiálnom vybavení, a sú tam uvedené dôvody iného rozsahu, ktoré sú

nepreskúmateľné, okrem toho návrh v rozpore s § 4 ods. 2 písm. d/ vyhlášky neobsahuje

informáciu o zabezpečení výchovy a vzdelávania ţiakov po zrušení školy. Vytkol

ţalovanému, ţe vyhláška nepozná ako dôvod na vyradenie školy nevyplatenie mzdy ani

ţiadne iné prípadné nedostatky v hospodárení resp. vo financovaní súkromnej školy.

Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, ţe preskúmavané

rozhodnutia ţalovaného sú nezákonné, pretoţe vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia

veci a zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote ţalovaný odvolanie z dôvodu, ţe trpí

vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, navrhujúc aby odvolací súd ţalobu v celom

rozsahu zamietol. Nesúhlasil z názorom krajského súdu, ţe účastníkmi správneho konania

o vyradení ţalobkyne 1. zo siete mali byť všetci ţalobcovia. Podľa jeho názoru v konaní

o vyradení školy sa jednoznačne koná o práve zriaďovateľa (ţalobkyňa 2.) uskutočňovať

výchovu a vzdelávanie. Činnosť školy (ţalobkyne 1.) sa bezprostredne viaţe na jej

zriaďovateľa, ktorý zabezpečuje jej riadny chod. Zriaďovateľ školy je tieţ oprávnený podať

návrh na vyradenie školy zo siete škôl, avšak samotná škola (ţalobkyňa 1.) ani ţalobca 3. ako

fyzická osoba, ktorá nie je zriaďovateľom školy, nemôţu v zmysle platnej legislatívy podávať

návrhy na vyradenie školy zo siete škôl. Mal preto za to, ţe jediným účastníkom správneho

konania vo veci vyradenia školy bola jednoznačne ţalobkyňa 2., nepovaţujúc za správny

názor krajského súdu, ţe v konaní o vyradení sa koná aj o právach školy – ţalobkyne 1.

a o právach fyzickej osoby - ţalobcu 3., a to s poukazom na Slovenskej

republiky, v ktorom ide o určenie moţnosti zriaďovať iné ako štátne školy za podmienok

ustanovených zákonom. Mal za to, ţe pokiaľ by platil názor súdu ohľadom okruhu účastníkov

konania o vyradení školy zo siete škôl, ktorý je značne extenzívny a podľa názoru ţalovaného

nesprávny, mohli byť účastníkom konania o vyradení aj samotní ţiaci alebo pedagógovia

5

a zamestnanci školy. Súhlasil, ţe ide subjekty, ktorých práva sú pri zrušení dotknuté, ale táto

skutočnosť nastupuje ako dôsledok rozhodnutia zriaďovateľa školy, ktorým po vyradení zo

siete škôl školu zruší. Zdôraznil, ţe ţalovaný v tomto konaní rozhodoval len o vyradení školy

zo siete škôl (odobratím akreditácie), ale nerozhodoval o zrušení školy. Konštatoval, ţe

vyradením školy zo siete škôl sa škola nezrušuje, samotné zrušenie školy je na

zriaďovateľovi, preto podľa platnej právnej úpravy je jediným účastníkom konania

zriaďovateľ predmetnej školy. Ďalej ţalovaný namietal, ţe preskúmavané rozhodnutie ako aj

konanie mu predchádzajúce sa netýkalo zaradenia inej školy do siete škôl, konanie o vyradení

školy zo siete škôl je samostatným konaním, a preto odmietol názor súdu o tom, ţe išlo

o spojené konanie, v ktorom sa konalo o vyradení a súčasnom zaradení školy do siete škôl

a o výmene zriaďovateľov. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu o tom, ţe ţalovaný nie je

oprávnený priamo posudzovať, či v škole sú nedostatky vo výchovno-vzdelávacej činnosti

v personálnom alebo materiálnom vybavení podľa § 4 ods. 1 písm. d/ vyhlášky, ale túto

právomoc si môţe uplatňovať prostredníctvom školskej inšpekcie, a to s poukazom na

ustanovenia § 8 ods. 2 a § 5 ods. 5 písm. d/, f/, k/ a m/ zákona Slovenskej národnej rady

č. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (ďalej len „zákon

č. “), platného v čase podania návrhu krajského úradu na vyradenie školy,

preukazujúce, ţe ţalovaný aj krajský úrad boli oprávnení priamo posudzovať, či v škole sú

nedostatky podľa § 4 ods. 1 písm. d/ vyhlášky a boli oprávnení vykonávať školskú inšpekciu.

Konštatoval, ţe ţalovaný v zmysle § 4 ods. 1 písm. d/ vyhlášky skúmal, či sú splnené

podmienky pre vyradenie ţalobkyne 1. zo siete škôl špecifikujúc naplnenie predpokladov

podľa citovaného ustanovenia vyhlášky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Napokon

namietal, ţe súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou, ţe ţalobca 2. ako

zriaďovateľ školy vstúpil ešte v roku 1997 do likvidácie a v súlade s ustanovením § 42 ods. 2,

3 o nadáciách došlo ku dňu

28. augusta 1997 k jej zrušeniu, čo má za následok, ţe subjekt stratil spôsobilosť vykonávať

činnosti, pre ktoré bol zriadený, a preto nemôţe plniť ani funkciu zriaďovateľa školy.

Likvidátor nadácie môţe vykonávať len činnosti dané zákonom (§ 72 ods. 1 zákona

č. ), a to úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Preto

mal ţalovaný za to, ţe likvidátor nadácie mal povinnosť ihneď po vstupe do likvidácie

navrhnúť vyradenie školy zo siete škôl; nebol totiţ oprávnený vykonávať ţiadne činnosti,

ktoré inak vo vzťahu k realizácii výchovno-vzdelávacieho procesu mala nadácia. Uzavrel, ţe

vzhľadom k tomu, ţe činnosť školy sa viaţe na činnosť jej zriaďovateľa, bez ktorého škola

nemôţe fungovať, je zrejmé, ţe zriaďovateľ, ktorý je v likvidácii, nemôţe zabezpečovať

6

riadny chod školy tak po stránke výchovno-vzdelávacej ako aj personálnej a materiálnej.

Preto mal za to, ţe boli kumulatívne splnené všetky podmienky v zmysle § 4 ods. 2 písm. d/

vyhlášky na vyradenie školy zo siete škôl.

Ţalobcovia 1. aţ 3. v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, ţe ţalovaný v odvolaní

nepreukázal, ţe by došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

krajského súdu a ani to, ţe napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Podľa ich názoru súd prvého stupňa dostatočne zistil a odôvodnil skutkový stav a svoje

rozhodnutie presvedčivo a logicky odôvodnil, pričom rozhodoval v intenciách definovaných

odvolacím súdom. Navrhli preto, aby odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok v celosti.

Zároveň uplatnili náhradu trov odvolacieho konania v sume 231,19 € za jeden úkon právnej

pomoci vrátane DPH 20% podľa § 11 ods. 4 a § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych sluţieb.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 veta prvá ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1

veta prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (

ods. 2 veta prvá ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

( a v spojení s veta prvá a ), a dospel k záveru,

ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb ( ).

Súdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho

orgánu podľa piatej časti druhej hlavy je posudzovať,

7

či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre

vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi

konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi

a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo

vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť

rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu

predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda

skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné

pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla

mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

Podľa aţ 3 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov

štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy

a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie

o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len

"rozhodnutie správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi

v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú

oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo

dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy (t. t. druhej hlavy piatej časti)

sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie Ministra školstva

Slovenskej republiky č. CD-2004-9016/31618-24;sekr. zo dňa 7. októbra 2004, ktorým

podľa správneho poriadku, podľa

8

v spojení s o štátnej správe v školstve a školskej

samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s § 4 ods. 1 písm. b/

vyhlášky zamietol rozklad ţalobkyne 2. a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu,

Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. CD-2004-9016/17704-1:09 zo dňa 31. mája

2004 o vyradení ţalobkyne 1., ktorej zriaďovateľom je ţalobkyňa 2., zastúpená ţalobcom 3.,

zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, a preto odvolací súd preskúmal

rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci

odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu

v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce najmä

z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými

v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.

Z obsahu predloţeného spisu, ktorého súčasťou je i spis správneho orgánu, vyplynulo,

ţe ţalovaný správny orgán začal konanie o vyradenie ţalobkyne 1. zo siete škôl a školských

zariadení Slovenskej republiky na návrh vtedajšieho orgánu štátnej správy v školstve,

Krajského úradu v Bratislave, odboru školstva, mládeţe a telesnej kultúry, zo dňa 2. februára

1998, doplnený dňa 13. februára 2004 o ďalšie skutočnosti jeho právnym nástupcom,

Krajským školským úradom v Bratislave, v ktorom ţalovaný správny orgán konal so

ţalobkyňou 2. ako zriaďovateľom vyraďovanej súkromnej strednej odbornej školy, ţalobkyne

1., ktorá však nebola účastníčkou správneho konania. Ţalobu proti rozhodnutiu správneho

orgánu podali okrem ţalobkyne 2. aj ţalobcovia 1. a 3. ako opomenutí účastníci správneho

konania.

Podľa a účastníkmi konania sú ţalobca a ţalovaný. Súd aj bez

návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva

a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Ţalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe ako účastník

správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich

právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom

konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach,

právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom

9

konania je aj ten, kto tvrdí, ţe môţe byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených

záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to aţ do času, kým sa preukáţe opak.

V prejednávanom prípade bolo dôleţité vyriešenie otázky, kto a pri splnení akých

predpokladov mal mať pri rozhodovaní správneho orgánu v predmetnej veci postavenie

účastníka konania.

V predmetnom správnom konaní rozhodoval ţalovaný správny orgán o vyradení

ţalobkyne 1. zo siete škôl, adresátom rozhodnutia je teda vyraďovaná škola, z čoho je zrejmé,

ţe sa konalo o jej právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, a preto jej

správny orgán mal priznať postavenie účastníčky správneho konania. Správny je preto záver

krajského súdu, ţe pokiaľ správny orgán so ţalobkyňou 1. ako s účastníkom nekonal, odňal

jej v správnom konaní procesné práva, a preto ţalobkyňa 1. bola aktívne procesne

legitimovaná na podanie ţaloby. Ide o vadu konania, majúcu za následok nezákonnosť

rozhodnutia správneho orgánu, na ktorú musel správny súd prihliadnuť a ktorá sama osobe je

dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu. Odvolací súd preto nemohol povaţovať

za právne relevantnú odvolaciu námietku ţalovaného ohľadne nesprávneho právneho

posúdenia veci v tomto smere súdom prvého stupňa, pričom nie je správne tvrdenie

ţalovaného, ţe jediným účastníkom správneho konania vo veci vyradenia školy bola

jednoznačne ţalobkyňa 2. Za správny však nemoţno povaţovať názor súdu prvého stupňa

o aktívnej legitimácii ţalobcu 3. na podanie ţaloby, keďţe osobitne ako fyzická osoba

nepreukázal ukrátenie na svojich subjektívnych právach, pretoţe nespĺňa predpoklady byť

účastníkom predmetného správneho konania. Z právneho postavenia ţalobcu 3. ako

zriaďovateľa a aj štatutárneho zástupcu ţalobkyne 2., ktorá bola účastníčkou správneho

konania, nemoţno priamo bez ďalšieho vyvodzovať jeho účastníctvo osobitne ako fyzickej

osoby v správnom konaní. Na tejto skutočnosti nemôţe nič zmeniť ani v prípade, ţe s ním

správny orgán konal (napr. adresoval mu výzvy na doplnenie poţadovaných dokladov

a dokumentov, doručoval mu rozhodnutia) Neboli tým porušené práva ţalobkyne 2., ktorá

bola účastníčkou správneho konania, v ktorom ju ako právnickú osobu zastupoval ţalobca 3.

Podrobnejšiu úpravu podmienok zriaďovania, zrušovania a organizácie súkromných

škôl, ako aj organizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu na týchto školách ustanovuje

vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. o súkromných

10

školách (ďalej „vyhláška“), platná do 1. septembra 2008, teda aj v čase rozhodovania

o vyradení ţalobkyne zo siete škôl.

Podľa § 2 ods. 1, 2 vyhlášky súkromné základné školy, súkromné základné umelecké

školy, súkromné gymnáziá, súkromné stredné odborné školy, súkromné stredné odborné

učilištia, súkromné odborné učilištia, súkromné učilištia, súkromné špeciálne školy (ďalej len

"škola") sa zriaďujú a zrušujú podľa siete škôl určenej Ministerstvom školstva a vedy

Slovenskej republiky, ak ide o súkromné zdravotnícke školy, podľa siete škôl určenej

Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

Zriaďovateľom školy môţe byť fyzická osoba alebo právnická osoba.

Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky školu moţno zriadiť, iba ak je zaradená do siete škôl. Návrh

na zaradenie do siete škôl predkladá zriaďovateľ Ministerstvu školstva a vedy Slovenskej

republiky, a ak ide o zdravotnícku školu, Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky

(ďalej len "príslušné ministerstvo") do 31. decembra kalendárneho roka predchádzajúceho

školskému roku, v ktorom sa má škola zriadiť.

Podľa § 4 ods. 1 aţ 4 vyhlášky školu moţno zrušiť iba po jej vyradení zo siete škôl.

Zo siete škôl ju moţno vyradiť

a) na návrh zriaďovateľa alebo

b) na návrh orgánu štátnej správy v školstve pre nedostatky vo výchovno-vzdelávacej

činnosti, v personálnom alebo materiálnom vybavení.

Návrh na vyradenie zo siete škôl predloţený príslušnému ministerstvu obsahuje

a) dôvod vyradenia zo siete škôl,

b) informáciu o zabezpečení výchovy a vzdelávania ţiakov po zrušení školy.

Príslušné ministerstvo rozhodne o termíne vyradenia zo siete škôl do 30 dní od

podania návrhu.

Po vyradení školy zo siete škôl príslušný orgán štátnej správy v školstve zabezpečí

výchovu a vzdelávanie ţiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku.

Podľa § 8 vyhlášky úroveň a výsledky výchovy a vzdelávania v školách kontroluje

inšpekcia.

11

Z citovaných ustanovení vyhlášky je zrejmé, ţe konanie o vyradení školy zo siete škôl

a konanie týkajúce sa zaradenia inej školy do siete škôl sú samostatne upravené, preto sa

odvolací súd stotoţňuje s právnym názorom ţalovaného, ţe tieto konania (konanie o vyradení

školy zo siete škôl a konanie týkajúce sa zaradenia inej školy do siete škôl) sú konaniami

samostatnými, so samostatným predmetom konania.

K otázke, či ţalovaný zákonným spôsobom zisťoval nedostatky vo výchovno-

vzdelávacej činnosti, v personálnom alebo materiálnom vybavení odvolací súd zhodne

s názorom súdu prvého stupňa, vychádzajúc z v tom čase platnej právnej úpravy (§ 8 zákona

č. platného v čase podania návrhu krajským úradom,

Zb. platného od 1. januára 2002, §, 13 platného od 1. januára

2004) uvádza, ţe ţalovaný a aj navrhovateľ, krajský úrad, boli oprávnení vykonávať kontrolu

školskou inšpekciou, a to orgánom štátnej správy na to príslušným, Štátnou školskou

inšpekciou, prostredníctvom školských inšpektorov, pri zachovaní zákonom stanoveného

postupu pri inšpekcii. Odvolací súd zdôrazňuje, ţe právne relevantným podkladom zistení

sú výstupné inšpekčné materiály formou záznamu a protokolu obsahujúce zákonom stanovené

náleţitosti. Ţalovanému je preto potrebné vytknúť, ţe keďţe pri obstarávaní podkladov

svojho rozhodnutia nepostupoval vo vyššie naznačenom smere, jeho postup nemoţno

povaţovať za zákonný a jeho odvolaciu námietku v tomto rozsahu za dôvodnú.

V neposlednom rade bol neopomenuteľným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia

ţalovaného nezákonný výrok, ako to zistil a konštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku

i krajský súd, keďţe ţalovaný nerozhodol o termíne vyradenia ţalobkyne 2. zo siete v súlade

s ustanovením § 3 vyhlášky.

Na druhej strane odvolací súd ako dôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku

ţalovaného, ţe krajský súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou, ţe

ţalobca 2. ako zriaďovateľ školy vstúpil ešte v roku 1997 do likvidácie a v súlade

s ustanovením ,

o nadáciách došlo ku dňu 28. augusta 1997 k jej zrušeniu, čo má za následok stratu

spôsobilosť vykonávať činnosti, pre ktoré bola zriadená, a preto nemôţe plniť ani funkciu

zriaďovateľa školy, pričom odvolací súd má za to, ţe ţalovaným uvádzané skutočnosti majú

právnu relevanciu a vplyv na rozhodnutie o vyradení školy ţalobkyne 2. zo siete škôl, avšak

s ohľadom na vyššie uvedené zistenia porušenia zákona ţalovaným správnym orgánom

12

najvyšší súd nemohol postupovať inak, ako potvrdiť napadnutý rozsudok krajského súdu

podľa v spojení s vety druhej ako vo výroku vecne

správny.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1

v spojení s a s pouţitím vety prvej tak, ţe úspešným

ţalobcom priznal ich náhradu v sume 231,19 € za jeden úkon právnej sluţby (písomné

vyjadrenie ţalobcov k odvolaniu zo dňa 4. januára 2011) vrátane DPH 20% podľa § 11 ods. 4

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších

zmien a doplnkov.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. februára 2012

JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská