Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-100-2013.pdf
PDF · 161.69 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/100/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobcu v 1.rade : Súkromná stredná umelecká škola, so sídlom Ivánska cesta č. 21, Bratislava, IČO : 31752608, žalobcu v 2. rade : Nadácia strednej školy výtvarných umení - v likvidácii, so sídlom Vyšehradská č. 15, Bratislava, IČO : 31744354 a žalobcu v 3.rade : W.. S.. K. I., bytom K. Č.. XX, I., zastúpení JUDr. Jindřichom Stoczekom, advokátom, so sídlom Černyšenského č. 26, Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová č. 6, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 10.06.2013, sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade istinu vo výške 5.172.197 eur, žalobcovi v 2. rade istinu vo výške 11.784.339,87 eur a žalobcovi v 3. rade istinu vo výške 1.394.003 eur.
2. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 05.02.1998 bol ministerstvu školstva (ďalej len „ministerstvo“) doručený návrh orgánu štátnej správy v školstve na vyradenie súkromnej školy zo siete škôl a súčasné zaradenie novej súkromnej školy do siete škôl. Ministerstvo školstva začalo na základe návrhu konať, postupne vydalo v konaní celú sériu nezákonných rozhodnutí, ktoré súdy následne pre ich nezákonnosť zrušili, ministerstvo právoplatné rozsudky nerešpektovalo a neodstránilo nezákonný stav, ktorý nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami spôsobilo. Rozhodnutiami správneho orgánu, ktoré pre ich nezákonnosť súdy zrušili, ako aj konaním ktoré im predchádzalo, bola žalobcom spôsobená ujma. Žalobcovia podali dňa 06.08.2012 žiadosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ministerstvo na žiadosť nereagovalo, relevantným rozhodnutím nezastavilo nezákonné správne konanie a neodstránilo nezákonný stav, ktorý spôsobilo.
3. Uviedli, že žalobca v 2.rade (Nadácia) zriadila za podmienok ustanovených zákonom žalobcu v 1.rade (Súkromnú strednú umeleckú školu). Žalobca v 3.rade je zriaďovateľom nadácie. Po vstupe nadácie do likvidácie, je žalobca v 3.rade jej likvidátorom a zároveň je aj spolumajiteľom materiálno-technického zabezpečenia školy. Za podmienok ustanovených zákonom sa v škole vyučovalo a vzdelávanie sa poskytovalo za úhradu, škola si riadne plnila svoju funkciu, na ktorú bola zriadená a to až dovtedy, keď bola na základe nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia ministerstva vymazaná zo siete škôl a v rozpore so zákonom zaradená do siete škôl nová súkromná škola, s obchodným menom žalobcu v 1. rade, v sídle, ktoré mal prenajaté žalobca, s odborom činnosti a s materiálno-technickým vybavením žalobcu v 1.rade. Po takomto nezákonnom zásahu verejnej moci, po nezákonnom vyradení
školy zo siete škôl, si už škola nemohla plniť svoju funkciu, čím boli a stále sú spôsobované škody veľkého rozsahu.
Na základe návrhu Krajského úradu v Bratislave č.k PED-128/98 zo dňa 02.02.1998, doručeného ministerstvu dňa 05.02.1998, začalo ministerstvo správne konanie, na vyradenie školy zo siete škôl a súčasné zaradenie inej Súkromnej strednej umeleckej školy do úradného registra. Tento návrh bol zjavne nevykonateľný, lebo v tom čase už neexistovala v sieti škôl škola s týmto názvom. Krajský úrad odôvodnil návrh na vyradenie školy inými, ako zákonom taxatívne predpísanými dôvodmi, ktorým chýbal akýkoľvek skutkový základ, irelevantnými, nepreskúmateľnými, nepravdivými a navyše voči žalobcom difamujúcími tvrdeniami. Krajský úrad nebol oprávnený odôvodniť vyradenie školy žiadnymi inými dôvodmi, ale iba taxatívne vymedzenými pravdivými nedostatkami školy, ak by také existovali a ak by boli zistené zákonným spôsobom. Také dôvody nikdy neexistovali, preto ich krajský úrad v návrhu ani nemohol uviesť. Okrem toho krajský úrad, ako úrad štátnej správy v školstve, nikdy nebol zákonom oprávnený navrhovať zaradenie súkromnej školy do siete škôl. Bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky, ktoré by oprávňovali krajský úrad na podanie samotného návrhu na vyradenie a súčasné zaradenie školy, teda bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky na konanie vôbec, ako aj bez toho, aby bol návrh legitímny a vykonateľný, ministerstvo začalo konať. Listom zo dňa 23.02.1998 vrátilo krajskému úradu návrh, ale aj napriek tomu v správnom konaní ďalej pokračovalo. Pretože neexistovali zákonné podmienky na podanie návrhu na vyradenie a súčasné zaradenie školy, neexistovali žiadne zákonné podmienky na začatie konania o vyradení školy. Návrhom zo dňa 12.03.1998, úrad oznámil ministerstvu množstvo nepravdivých údajov, napríklad, že nadácia zo zákona zanikla, že žalobca v 3.rade prestal existovať ako zriaďovateľ, preto navrhuje zmenu zriaďovateľov školy, v takom prípade nie je potrebné vyradiť školu a znova zaradiť. Navrhovaná zmena zriaďovateľa spočívala v tom, že mal byť legitímny zriaďovateľ súkromnej školy vymenený za štátom nelegitímne navrhnutého nového zriaďovateľa súkromnej školy. Krajský úrad nikdy nebol zákonom oprávnený navrhovať zmenu zriaďovateľov súkromnej školy. Štát nebol oprávnený navrhovať zmenu majiteľa súkromnej školy a vôbec už nebol oprávnený svojvoľne túto zmenu vykonať. Namiesto toho, aby ministerstvo spolupracovalo s účastníkmi správneho konania, snažilo sa pred účastníkmi správneho konania všetko utajiť. Namiesto toho, aby po vrátení nelegitímneho návrhu ministerstvo školstva zastavilo nezákonné konanie, tak sa pred účastníkmi konania utajovane, ale pritom rozhodujúcim spôsobom, podieľalo na nezákonnom správnom konaní. Po vrátení návrhu, pokračovalo ministerstvo školstva v konaní aj bez návrhu, teda bez právneho titulu a dňa 12.05.1998 vydalo nezákonné rozhodnutie č. 506/1998-152, ktorým vyradilo zo siete škôl školu, ktorá v sieti škôl ani neexistovala, s názvom: Súkromná stredná umelecká škola, Pekníkova 2 a súčasne bez toho, aby boli splnené zákonom taxatívne vymedzené podmienky pre zaradenie novej školy, zaradilo do siete škôl novú súkromnú školu, ktorú si do siete škôl navrhol zaradiť štát, ale s rovnakým názvom, sídlom a odborom činnosti, ako mala v sieti škôl zaregistrované už existujúca škola s názvom: Súkromná stredná umelecká škola, Ivánska cesta 21. Na základe nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia, ktoré žalobcom, ministerstvo nikdy, ani dodatočne neoznámilo, vykonalo nezákonné zmeny v sieti škôl. Na úkor žalobcov ministerstvo do siete škôl zaregistrovalo novú školu. Po vykonaní nezákonnej registrácie, začal štát financovať zo štátneho rozpočtu novú súkromnú školu a zastavil financovanie nezákonne vyradenej školy žalobcu v 1.rade.
Ministerstvo ignorovalo každú snahu žalobcov o mimosúdne urovnanie nezákonného stavu, ignorovalo opakované žiadosti o nahliadnutie do spisov, ignorovalo návrh na zrušenie rozhodnutia a obnovu konania. Keďže rozhodnutie nebolo žalobcom v skutočnosti nikdy, dokonca ani dodatočne expedované, nemohlo byť žalobcom nikdy doručené, nikdy sa nemohla ministerstvu vrátiť doručenka, ktorá by preukazovala doručenie rozhodnutia a označovala začiatok plynutia lehoty na podanie opravného prostriedku, resp. plynutia lehoty pre inú procesnú situáciu. Preto ani nikdy toto rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Po podaní rozkladu proti nezákonnému rozhodnutiu ministerstva č.k 506/1998-152 zo dňa 12.05.1998, začalo ministerstvo vytvárať ďalšie prieťahy v konaní. Minister školstva, namiesto toho, aby si splnil svoju zákonnú povinnosť a aby v zákonnej lehote rozhodol o rozklade, tak jeho kancelária dala protizákonne umiestniť na vrátnicu ministerstva neústavný a flagrantne diskriminačný príkaz, ktorým zakázala K. I. vstup do budovy ministerstva školstva. Tým, že minister odmietal konať a rozhodnúť o rozklade, podľa žalobcov zneužíval skutočnosť, že v tom čase ešte neexistovala právna norma, podľa ktorej by bolo možné žalovať správny orgán za prieťahy v správnom konaní, ale hlavne zneužíval aj tú skutočnosť, že žalobou bolo možné napadnúť iba konečné rozhodnutie, a presne to odmietal minister školstva vydať. Účastníkom konania takto štát odopieral aj možnosť, hájiť si svoje práva pred nezávislým súdom. Dokonca tým, že ministerstvo
školstva zavádzalo súd tvrdením, že žalobca nenapadol v zákonnej lehote prvostupňové rozhodnutie odvolaním, ministerstvo dosiahlo to, že Najvyšší súd SR konanie o prvej žalobe na preskúmanie rozhodnutia ministerstva školstva zastavil. Minister školstva nerozhodol o rozklade až dovtedy, keď mu poškodení účastníci konania oznámili, že jeho porušovanie demokratického princípu štátu, napadli na Európskom súdnom dvore pre ľudské práva v Štrasburgu. Vydaním nezákonného druhostupňového rozhodnutia č. 506/1998-152 zo dňa 08.10.2001, ministerstvo školstva (minister) znova porušilo zákon a udržalo nezákonný stav aj na ďalšie obdobie. Nezákonné druhostupňové rozhodnutie zrušil najvyšší súd rozsudkom č.k. 6Sž/211/01 zo dňa 26.06.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.08.2002. Nový minister školstva tiež porušil zákon a tak isto nerozhodol v zákonnej lehote. Dňa 07.10.2002 rozhodol o rozklade ďalším (druhým) nezákonným druhostupňovým rozhodnutím ministerstva. Ďalšie nezákonné rozkladové rozhodnutie, spolu s nezákonným prvostupňovým rozhodnutím ministerstva č. 506/1998-152 zo dňa 12.5.1998 zrušil Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 6Sž/132/02 zo dňa 28.8.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2003.
Ministerstvo napriek právoplatnému rozsudku, ktorým bolo právoplatne zrušené aj prvé prvostupňové rozhodnutie č. 506/1998-152 zo dňa 12.5.1998, neopravilo nezákonnú registráciu v sieti škôl, nevrátilo vec do pôvodného stavu, ale ďalej predlžovalo nezákonný stav a ďalej si odmietalo plniť svoje zákonné povinnosti, a to aj po podaní žaloby na preskúmanie nečinnosti správneho orgánu. Až po tom, ako súd vyzval ministerstvo, aby sa vyjadrilo k žalobe na prieťahy v správnom konaní, ministerstvo konečne rozhodlo a vydalo ďalšie, ale znova nezákonné prvostupňové rozhodnutie. Dňa 31.05.2004 vydalo v celkovom poradí už štvrté nezákonné rozhodnutie vo veci č.k CD-2004-9016/17704-1:09. Rozhodnutie ministerstva bolo expedované až o pol roka neskôr, až dňa 08.06.2004. Bolo to 181 dní po márnom uplynutí zákonnej lehoty, v ktorej bolo ministerstvo oprávnené a súčasne aj povinné rozhodnúť procesným rozhodnutím o zastavení nezákonného konania. Týmto ďalším nezákonným prvostupňovým rozhodnutím iba potvrdilo nezákonný stav, ktorý spôsobilo už v r. 1998 tým, že bez právoplatného rozhodnutia vymazalo zo siete škôl školu žalobcu v 1.rade. Voči rozhodnutiu bol podaný rozklad. Rozklad zo dňa 17.06.2004 bol správnemu orgánu doručený dňa 22.6.2004 a minister bol povinný o rozklade rozhodnúť do 22.7.2004. Zákonnú povinnosť ignoroval, preto žalobcovia podali na neho a organizovanú zločineckú skupinu trestné oznámenie. O podanej námietke predpojatosti minister rozhodol dňa 30.9.2004 a zamietol ju. Zamietol aj podaný rozklad a rozhodnutím zo dňa 07.10.2004, znova potvrdil nezákonné prvostupňové rozhodnutie ministerstva, tento krát zo dňa 31.05.2004. Minister rozhodol 78 dní po zákonnej lehote. Proti arogantnému mocenskému konaniu a rozhodnutiu ministerstva školstva sa poškodené osoby znova museli brániť žalobou na súde. O ďalšej (piatej) žalobe na preskúmanie nezákonných rozhodnutí ministerstva školstva rozhodol súd tak, že arbitrárnym rozhodnutím najprv žalobu zamietol. Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave č. 1 S 24/ 2005- 116 zo dňa 17.1.2008 bolo podané odvolanie a na základe odvolania zrušil Najvyšší súd SR rozsudkom č.k 6Sžo 93/2008 zo dňa 31.8.2009 arbitrárne rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že rozsudkom č. 1S 24/2005-388 zo dňa 14.10.2010 zrušil nezákonné druhostupňové rozhodnutie ministerstva školstva, spolu s nezákonným prvostupňovým rozhodnutím ministerstva. Nasledovalo odvolanie ministerstva školstva zo dňa 22.12.2010, proti prvostupňovému rozsudku č. 1S 24/2005-388 zo dňa 14.10.2010. Nasledoval rozsudok č.k 8Sžo/1/2011 zo dňa 14.2.2012, ktorým Najvyšší súd SR potvrdil prvostupňový rozsudok č. 1S 24/2005-388 zo dňa 14.10.2010, ktorý tak nadobudol právoplatnosť až dňa 27.03.2012. V odôvodnení rozsudku sa najvyšší súd stotožnil s názorom poškodených účastníkov konania, s ktorým odôvodnili ministerstvu školstva, prečo by malo ministerstvo zobrať odvolanie proti prvostupňovému rozsudku späť a nepredlžovať zbytočne nezákonný stav a prehlbovanie škody.
Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku č. 1S 24/2005-388 zo dňa 14.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.3.2012, bolo ministerstvo školstva v zmysle právoplatného rozsudku povinné v lehote 30 dní, t. j. do 26.4.2012, procesným rozhodnutím zastaviť nezákonné správne konanie č. 506/1998-152 o vyradení (neexistujúcej) Súkromnej strednej umeleckej školy, Pekníkova 2 a súčasnom zaradení (v sieti škôl už existujúcej) Súkromnej strednej umeleckej školy, Ivánska cesta 21 do siete škôl. Ministerstvo školstva rozhodlo č.k. 2012-14890/41207:1-916 zo dňa 19.9.2012, ktorým prerušilo konanie a vyzvalo krajský školský úrad na odstránenie nedostatkov jeho podania. Dňa 11.10.2012 bolo žalobcom oznámené rozhodnutie o prerušení konania č. 2012-14890/41207:1-916 datované 19.09.2012, expedované dňa 8.10.2012. Ministerstvo na návrhy na zrušenie rozhodnutia o prerušení konania vôbec nereagovalo, ignorovalo ich. Dňa 19.10.2012 ministerstvo vydalo ďalšie
nezákonné prvostupňové rozhodnutie, č. 2012-14890/47236:4-916, o zastavení konania. Po podaní rozkladu dňa 09.11.2012 nasledovalo ďalšie druhostupňové rozhodnutie ministerstva školstva (ministra) č. 2012-21216/59127:1-sekr. zo dňa 20.12.2012, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie o zastavení konania č. 2012-14890/47236:4-916 zo dňa 19.10.2012. Dňa 08.02.2013 bolo nadácii doručené ďalšie prvostupňové rozhodnutie o zastavení konania, č.k 2013-2226/5077:1-916 zo dňa 31.01.2013. Nasledoval ďalší rozklad. Správny orgán rozhodol až 17.05.2013. Ministerstvo školstva ani 15 rokov a 4 mesiace od začatia nezákonného správneho konania nezastavilo toto nezákonné konanie relevantným procesným rozhodnutím, ale hlavne neodstránilo nezákonný stav nezákonnú registráciu v sieti škôl.
Žalobcovia si uplatnili škodu, ktorú vyčíslili ako celkové výdavky nadácie na vznik a pravidelný chod školy, r. 1994 na 41,23 eur, práce v roku 1995 v sume 974,24 eur, práce v roku 1996 v sume 1.991,76 eur, materiál v sume 956,45 eur, hygienický posudok 54,77 eur, náklady na dopravu spolu 1.121,09 eur, DKP vo výške 7.304,09 eur, dary 3.651,33 eur. Náhrada materiálnej hodnoty školy, o ktorú sa zmenšil majetok poškodenej nadácie spočívajúca v nákladoch na vznik a pravidelný chod školy do 30.06.1998, spolu 480.101,88 eur. Náhradu nákladov potrebných na dosiahnutie pôvodného stavu žalobcovia vyčíslili na sumu 608.836 eur. Priamym dôsledkom nesprávneho postupu a nesprávnych rozhodnutí bola tiež druhotná insolvencia nadácie, ktorá zmenšuje majetok nadácie. V dôsledku spôsobenej insolvencie nadácie, nebola nadácia schopní platiť mzdy, odvody, ako aj ďalšie záväzky, ku ktorým sa pridali súdne trovy, exekučné trovy, penalizácie, pokuty a poplatky z omeškania, ktoré zmenšujú majetok nadácie. V dôsledku nezákonného zásahu verejnej moci nebola nadácia schopná uhradiť záväzky (uspokojiť veriteľov), a preto nemohla byť ani ukončená jej likvidácia. Pri riadnom chode vecí by nadácii tieto záväzky nevznikli. Takúto škodu žalobcovia vyčíslili na 136.900,99 eur, ušlý zisk na 3.297.564 eur, ďalej 1.536.000 eur, ušlý zisk o ktorý by sa zvýšila hodnota školy vo výške 10.338.602 eur. Uplatnili si aj stratu na zárobku a príslušenstvo k splatnej strate na zárobkoch vypočítané ku 06.06.2013 na sumu 346.013,69 eur. Strata na zárobkoch a príslušenstvo za obdobie od 06.08.1998 do 06.06.2013 predstavuje sumu 694.003 eur. Žalobcovia zároveň vyčíslili denný súčet príslušenstva k všetkým vyššie uvedeným jednotlivým stratám na zárobkoch na 109,84 eur za deň. Nemajetkovú ujmu žalobcovia odôvodnili tým, že poškodená súkromná stredná umelecká škola, ktorá bola zriadená za podmienok ustanovených zákonom, bola riadne zaradená do siete škôl, ktorá mala svoje spoločenské postavenie zaručené Ústavou SR, ktorá si riadne plnila svoju funkciu na ktorú bola zriadená, bola poškodená zásahmi štátnej moci tak, že bola v rozpore s podmienkami ustanovenými zákonom vymazaná zo zákonom určeného registra, zo siete škôl a prišla tak o svoje vysoké spoločenské postavenie a o možnosť realizovať činnosť na ktorú bola zriadená - vyučovať a vychováva a ďalších 15 rokov nemohla, nemôže vykonávať svoju činnosť, na ktorú bola zriadená, nemohla sa v trhovom hospodárstve zúčastňovať hospodárskej súťaže na trhu s umeleckým vzdelávaním. Mimoriadne závažné je aj to, že finančné príspevky pre poškodenú školu boli bez právoplatného rozhodnutia zastavené, a v nasledovnom období 15-tich rokov posielané inej škole. Závažnosť následkov vzniknutej ujmy voči nadácii spočíva v tom, že nadácia prišla na základe nezákonného postupu a nezákonných rozhodnutí ústredného orgánu verejnej moci o majetok, o súkromnú školu ktorú zriadila a škola ktorú zriadila nemohla plniť účel na ktorý bola nadáciou zriadená. Okrem toho vznikli nadácii záväzky voči veriteľom, ktoré by jej pri riadnom chode vecí nevznikli a nadácia preto nemohla ukončiť svoju činnosť (likvidáciu). Závažnosť následkov vzniknutej ujmy voči K. I. spočíva v tom, že K. I. nie je len konateľom nadácie, ale je aj riaditeľom poškodenej školy a občanom - rodičom a manželom. Ministerstvo školstva nevyradilo školu na základe zákonným spôsobom zistených a preskúmateľných nedostatkov školy, ale na základe nepreskúmateľných dôvodov, ktorými sú ohováranie a pošpinenia dobrého mena konateľa nadácie, riaditeľa školy, občana, manžela a rodiča
- K. I.. Poškodená škola bola zo siete škôl vyradená na základe nezákonného zásahu verejnej moci do dobrého mena a občianskej cti konateľa nadácie, riaditeľa školy, občana, manžela a rodiča - K. I.. Keďže ministerstvo školstva takémuto nelegitímnemu návrhu vyhovelo v celom rozsahu, zasiahlo tým neoprávnene do legitímnych majetkových a osobnostných práv K. I. a jeho rodiny. Nezákonný zásah orgánov verejnej moci poškodil občiansku česť, spoločenské postavenie a spoločenskú vážnosť K. I.Á. a v dôsledku toho prišiel o prácu riaditeľa súkromnej strednej umeleckej školy a tým aj o zárobok. Dôsledkom je viac ako 15 ročná strata na zárobku riaditeľa školy a z toho vyplývajúce sankcie za nesplnenie záväzkov, exekúcie, 15 ročná právna neistota, život v nekonečnom dlhodobom strese riaditeľa školy a jeho rodiny. Ministerstvo školstva nesprávnym úradným postupom pripravilo K. I. a jeho rodinu o spoločenské postavenie a o polovicu jeho riadneho aktívneho života, K. I. 16-ty rok nemôže vykonávať prácu riaditeľa súkromnej strednej umeleckej školy, podľa oprávnenia a vzdelania získaného na dvoch vysokých školách na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a Ekonomickej univerzite M.
Bella v B. Bystrici - odbor manažment školstva a školy a nemôže preto vôbec v žiadnom smere finančne zabezpečiť svoju rodinu. K. I. spolu s rodinou žijú už 16-ty rok v permanentnom strese z dlhodobej sústavnej právnej neistoty, ktorú orgány verejnej moci v nerovnoprávnom postavení mocensky sústavne predlžujú prieťahmi v konaní a neustálymi opakovanými nezákonnými rozhodnutiami, proti ktorým sa opakovane musí brániť na preťažených súdoch. Orgány verejnej moci vyhrotili stresujúci stav rodiny K. I. až do takého štádia, že v dôsledku druhotnej insolvencie spôsobenej stratu zárobku, bola na byt rodiny K. I. prikázaná exekúcia. Na úkor poškodených osôb, bola ministerstvom školstva a ministrami školstva, dlhé roky klamaná celá verejnosť. Úradný register - sieť škôl a školských zariadení je totiž verejnou listinou, ktorú pre verejnosť vydáva a zverejňuje na internete ministerstvo školstva ako príslušný orgán verejnej moci, s ktorou zakladá mení alebo ruší práva alebo povinnosti, alebo osvedčuje ich vznik, zmenu alebo zánik. Peňažnú satisfakciu za nemajetkovú ujmu pre poškodenú školu stanovili za to, že sa škola po dobu 15 rokov a nemohla, a ani 16-ty školský rok nemôže v trhovom hospodárstve zúčastňovať hospodárskej súťaže na trhu s umeleckým vzdelávaním, po dobu 15 rokov nemohla a ani 16-ty školský rok nemôže vykonávať svoju činnosť a účel na ktorý bola zriadená - vyučovať a vychovávať absolventov, škola nezvrátiteľne prišla o 19 generácií svojich absolventov, lebo ešte bude trvať min. 3 roky, pokým sa dosiahne pôvodný stav, nemohla vytvárať pracovné miesta, nemohla využívať iné benefity, napr. účasť v rôznych projektoch, súťažiach a výstavách, nemohla prijímať dary, napr. dve percentá z daňových priznaní, že sa po dobu 15 rokov nemohla a ani 16-ty rok nemôže rozvíjať, že bola dlhoročne ignorovaná, opakovaným mocenským nezákonným postupom v správnom konaní, dlhodobo - 14 rokov jej boli odopierané práva účastníka v správnom konaní, boli na jej úkor vydávané opakované mocenské nezákonné rozhodnutia, namiesto účelu na ktorý bola zriadená, sa musela brániť proti nezákonným mocenským rozhodnutiam štátu, bol, a stále je, voči poškodenej škole dlhodobo vykonávaný neoprávnený zásah do jej dobrého obchodného mena, bolo, a stále je, mocenským orgánom štátu, vykonané na úkor poškodenej súkromnej školy dlhodobé parazitovanie na dobrom obchodnom mene a dátume vzniku poškodenej školy, v prospech konkurenčnej
- nezákonne zriadenej školy - tej ktorú si do siete škôl navrhol zaradiť štátny orgán, bolo, a stále je, mocenským orgánom štátu, na úkor poškodenej súkromnej školy odobrené dlhodobé parazitovanie na jej materiálno-technickom zabezpečení (súkromným majetkom), a dokonca priamo v priestoroch poškodenej školy, bola, a stále je, mocenským orgánom štátu, na úkor poškodenej školy a v prospech nezákonne zriadenej konkurenčnej školy, dlhodobo verejne vykonávaná klamlivá reklama - nepravdivé a nezákonné údaje v tom najdôležitejšom dokumente - v zákonom stanovenom registri - v sieti škôl, z ktorého čerpá informácie celá verejnosť a hlavne všetci rodičia a žiaci pred podaním prihlášok na stredné školy, bolo, a stále je, mocenským orgánom štátu poškodenej súkromnej škole odňaté jej spoločenské postavenie zaručené Ústavou SR, keď bola, a stále je, verejnosť po dobu už 15 a štvrť roka klamaná ministerstvom školstva tým, že ministerstvo zverejňovalo, a stále zverejňuje, v úradnom registri - v sieti škôl, nezákonné a nepravdivé údaje, bolo, a stále je, na úkor poškodenej - legitímne zriadenej školy, dlhodobo vykonávané neoprávnené finančné zvýhodňovanie nezákonne zriadenej - konkurenčnej školy, bolo, a stále je, na úkor poškodenej školy dlhodobo vykonávané finančné zvýhodňovanie aj všetkých ďalších konkurenčných škôl - štátnych, cirkevných aj súkromných. Pre poškodenú školu preto navrhujú primeranú peňažnú satisfakciu za 16 rokov nemajetkovej ujmy v o výške 5.172.197 eur.
Pre nadáciu patrí satisfakcia za to, že dlhodobý, už 16-ty rok trvajúci neoprávnený zásah do zriaďovateľských a majetkových práv ku škole, za dlhodobý neoprávnený mocenský zásah do osobnostných práv - do dobrého mena nadácie, za dlhodobé mocenské nezákonné správne konanie voči nadácii, za opakované a voči nadácii nezákonné mocenské rozhodnutia v správnom konaní, za to, že sa nadácia opakovane musela brániť na mocenskom orgáne štátu, na súdoch a prokuratúre, voči nezákonnému postupu a nezákonným mocenským rozhodnutiam ministerstva školstva, za to, že na úkor legálneho zriaďovateľa školy - nadácie, bola s stále je, ministerstvom školstva dlhodobo verejne vykonávaná v sieti škôl klamlivá reklama v prospech nelegitímneho zriaďovateľa nelegálne zriadenej školy, za dlhodobé parazitovanie na názve, dátume vzniku, na majetku nadácie a majetku nadáciou zriadenej školy, za to, že nezákonnými údajmi uvedenými v sieti škôl, ministerstvo školstva dlhodobo, už 16-ty rok verejne poškodzuje spoločenské postavenie nadácie, za finančné zvýhodňovanie školy nelegitímneho zriaďovateľa, na úkor školy legitímneho zriaďovateľa - nadácie, a to vo výške 700.000 eur.
Žalobca v 3.rade žiada nemajetkovú ujmu za dlhodobý neoprávnený mocenský zásah do práv fyzickej osoby v správnom konaní, za dlhodobý neoprávnený mocenský zásah do dobrého mena fyzickej osoby tým, že ministerstvo školstva bez akéhokoľvek preverenia skutočností zákonom oprávnenými orgánmi, vyhovelo v celom rozsahu návrhu Krajského úradu v Bratislave č. PED-128/98, čím v podstate potvrdilo
v návrhu uvedené nepravdivé, nezákonné a difamačné tvrdenia voči K. I., akoby sa jednalo o pravdivé, preukázané a relevantné nedostatky školy. Tým, že ministerstvo vyhovelo tomuto nezákonnému návrhu, v očiach verejnosti vyvolalo dlhodobý dojem, že difamačné výroky voči K. I., ktoré boli uvedené v návrhu, sú pravdivé, preukázané a relevantné pre vyradenie školy, za dlhodobé, už 16-ty rok trvajúce poškodzovanie spoločenského postavenia K. I. a jeho rodiny, za to, že už 16-ty rok (polovicu aktívneho života) nemohol a stále nemôže vykonávať prácu riaditeľa súkromnej strednej umeleckej školy, podľa oprávnenia a vzdelania získaného na dvoch vysokých školách - na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a Ekonomickej univerzite M. Bella v B. Bystrici - odbor manažment školstva a školy, a nemohol preto vôbec v žiadnom smere finančne zabezpečiť svoju rodinu, za dlhodobý, už 16-ty rok trvajúci permanentný stres K. I. a jeho rodiny z opakovaného nezákonného mocenského správneho konania, z dlhodobého mocenského odopierania práv postavenia účastníka v správnom konaní, a to aj napriek tomu, že v konaní pred najvyšším súdom, uviedol súd v právoplatnom rozsudku, že jeho práva boli porušené, z dlhodobej sústavnej právnej neistoty, z opakovaných dlhodobých mocenských nezákonných prieťahov v správnom konaní, z opakovaných mocenských nezákonných rozhodnutí v správnom konaní, z opakovaných súdnych konaní a to spolu vo výške 700.000 eur.
4. Ako dôkazy označili 62 listinných dokumentov priložených k žalobe.
5. Žalovaný sa ku žalobe písomne vyjadril, žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca v 1.rade si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.172.197 eur, napriek tomu, že zákon stanovuje maximálnu výšku náhrady nemajetkovej ujmy na 16.885 eur, žalobca v 1.rade nemá nárok na žiadnu náhradu. Podľa žalovaného nárok na nemajetkovú ujmu zákon priznáva len fyzickej osobe. Žalovaný v 2.rade si uplatnil náhradu vo výške 11.784.339,87 eur. Táto podľa neho pozostáva z materiálnej hodnoty školy vo výške 480.101,88 eur. K tomu žalovaný uviedol, že skutočná škoda sa v právnej teórii chápe ako majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, ide o rozdiel v hodnote poškodeného majetku v čase pred spôsobením škody a po spôsobení škody. Medzi nezákonným rozhodnutím o vyradení žalobcu v 1.rade zo siete škôl a zmenšením majetku žalobcu v 2. rade musí existovať príčinná súvislosť, t.j. že zmenšenie majetku je priamym dôsledkom nezákonného rozhodnutia. Žalobca v 2. rade si uplatňuje zmenšenie majetku, ale nepreukázal, že k zmenšeniu majetku došlo v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Inak povedané, žalovaný nevzal svojim rozhodnutím žalobcovi v 2. rade predmetný majetok, ale tento majetok vzali zrejme ďalší zakladatelia žalobcu v 2. rade. Žalobca v 2. rade zároveň nepreukázal vlastnícke právo k predmetnému majetku. Pritom žalobca v 1. rade je právnickou osobou a požadovaný majetok by mal byť v jeho vlastníctve. Žalobca v 2. rade si nemôže uplatňovať náhradu majetku, ktorý sa týka iného subjektu. Žalobca v 2. rade ďalej do materiálnej hodnoty školy zahŕňa náklady školného za roky 1995-1998, ide však o náklady, ktoré boli použité, nejde o hotové peňažné prostriedky v pokladni. Žalobca v 2.rade si ďalej uplatňuje náhradu zvýšených nákladov na žiaka vo výške 128.735 eur za dosiahnutie pôvodného stavu žiakov, tieto náklady sú výdavky vynaložené na vrátenie zmenšeného majetku. Keďže žalovaný nevzal žalobcovi 2. rade predmetný majetok, nemôže ho ani vrátiť. Zvýšené náklady na žiaka, tak ako ich uplatňuje žalobca v 2.rade, nie sú nákladmi na dosiahnutie pôvodného stavu, pretože žalobca v 2.rade tieto náklady reálne nevynaložil. Žalobca v 2. rade si ďalej uplatňuje náhradu škody spočívajúcej v druhotnej insolvencii vo výške 136.900,99 eur, ktorá má pozostávať zo záväzku za prenájom budovy školy vo výške 11738,54, zo záväzku za prenájom kancelárie nadácie vo výške 99062,03 eur, z odvodov do Všeobecnej zdravotnej poisťovne vo výške 4146,88 eur, z odvodov do Sociálnej poisťovne vo výške 2231,75 eur, z odvodov do Sociálnej poisťovne vo výške 279,06 eur, zo záväzku voči banke19179,98 eur, zo záväzku voči justičnej pokladnici vo výške 129,98 eur a zo záväzku voči justičnej pokladnici vo výške 132,77 eur. K tomu žalovaný uviedol, že medzi nezákonným rozhodnutím o vyradení žalobcu v 1. rade zo siete škôl a zmenšením majetku žalobcu v 2. rade musí existovať príčinná súvislosť, t.j. že zmenšenie majetku je priamym dôsledkom nezákonného rozhodnutia. Druhotná insolvencia nemôže byt' priamym, ale až následným dôsledkom nezákonného rozhodnutia, t.j. nie je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a druhotnou insolvenciou žalobcu v 2.rade. Nemožno s istotou určiť, že ak by aj nebol žalobca v 1. rade vyradený zo siete škôl, že by žalobca v 2. rade plnil svoje druhotné záväzky. Žalobca v 2. rade nepreukázal právoplatný rozsudok týkajúci sa prenájmu budovy školy, čiže trovy sa majú týkať žalobcu v 1. rade a nie žalobcu v 2.rade, ktorý si túto náhradu uplatňuje. Žalobca v 2.rade nepreukázal exekúciu, trovy exekúcie týkajúce sa prenájmu kancelárie nadácie nemôžu byt' v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím o vyradení žalobcu zo siete škôl, pretože žalobca v 2.rade nemôže uhrádzať svoje záväzky z majetku žalobcu v 1.rade. Žalobca v 2. rade nepreukázal,
že odvody do príslušných inštitúcií, záväzok voči banke a záväzky voči justičnej pokladnici sú záväzkami žalobcu v 2. rade. Žalobca v 2. rade si uplatnil aj ušlý zisk vo výške 11.784.339,87 eur, ktorý má pozostávať z bežného školného v sume 3.297.564 eur, z 2% daní v sume 167.841 eur, z umeleckých diel v sume 75.000 eur, zo školného za špecializačné výtvarné prípravné štúdium v sume 60.000 eur, zo školného za alternatívne spôsoby vzdelávania v sume 1.536.000 eur, zo strediska odbornej praxe školy v sume 30.000 eur, z finančných prostriedkov od štátu v sume 5.172.197 eur. Ide o príjmy, ktoré by mali patriť žalobcovi v 1. rade a nie žalobcovi v 2. rade, ktorý je zriaďovateľom žalobcu v 1. rade. Žalobca v 2. rade si nemôže uplatňovať ušlý zisk, ktorý sa týka žalobcu v 1. rade. Ušlý zisk sa v právnej teórii chápe ako majetková ujma, o ktorú nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, hoci sa to dalo pri predpokladanej činnosti očakávať. Žalobcom v 2. rade uplatnená suma 11.784.339,87 eur nie je ušlým ziskom, pretože od tejto sumy sa musia odpočítať náklady na mzdy a platy zamestnancov (učiteľov, vychovávateľov a pod.) vrátane poistného na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ako aj náklady na prevádzku, modernizáciu učebných pomôcok, špeciálnych učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok a náklady na riešenie havarijných situácií. O zisku možno hovoriť až po odpočítaní všetkých vynaložených nákladov, pričom žalobca v 2. rade žiadne náklady nevypočítal. Školy podľa školského zákona sú špecializované inštitúcie zriaďované za účelom poskytovania výchovy a vzdelávania, nie sú zriaďované za účelom dosahovania zisku. Školy, na rozdiel od obchodných spoločností, nevytvárajú zisk, ktorý by bol prerozdeľovaný zriaďovateľom vo forme podielu na zisku či dividend. Súkromné školy sú povinné školné od žiakov a rodičov použiť na financovanie nákladov, zo školného nevytvárajú zisk, celý objem prostriedkov zo školného musia súkromné školy povinne vrátiť späť do výchovy a vzdelávania. Súkromné školy sú zo zákona povinné 2% z daní použiť na financovanie rozvoja, nevytvárajú z toho zisk. Celý objem prostriedkov z 2% daní musia súkromné školy povinne vrátiť späť do výchovy a vzdelávania. Ani školské umelecké dielo nie je majetkom školy, škola má len právo použiť školské dielo na základe licenčnej zmluvy uzavretej so žiakom, ktorý dielo vytvoril. Tiež je potrebné uviesť, že žalobca v 2. rade ušlý zisk vypočítal ako priemernú cenu materiálov a času. Ide teda o náklady, nie o zisk. Navyše súkromné školy sú povinné finančné prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu použiť na financovanie nákladov, z prostriedkov štátneho rozpočtu nevytvárajú zisk, celý objem prostriedkov zo štátneho rozpočtu musia súkromné školy povinne vrátiť späť do výchovy a vzdelávania. Čo sa týka ušlého zisku za stredisko odbornej praxe, žalobca v 2. rade len určil zisk 5.000 eur ročne bez toho, aby uviedol presný výpočet tejto sumy. Aj v súvislosti so žalobcom v 2.rade žalovaný pripomenul ustanovenie § 17 ods. 4 zákona a jeho limit a skutočnosť, že aj žalobca v 2.radde je právnickou osobou, ktorá nemá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.
Žalobca v 3.rade si v konaní uplatňuje náhradu vo výške 1.394.003 eur, ktorá pozostáva zo straty na zárobkoch vo výške 694.003 eur, z náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 700.000 eur. Aktívnu vecnú legitimáciu má len účastník správneho konania, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 14.2.2012 pod sp. zn. 8Sžo/ l/2011 uviedol, že žalobca v 3. rade ako fyzická osoba nepreukázal ukrátenie na svojich subjektívnych právach, pretože nespĺňa predpoklady byť účastníkom predmetného správneho konania. Z právneho postavenia žalobcu v 3. rade ako zriaďovateľa a aj štatutárneho zástupcu žalobkyne v 2. rade, ktorá bola účastníčkou správneho konania, nemožno priamo bez ďalšieho vyvodzovať jeho účastníctvo osobitne ako fyzickej osoby v správnom konaní. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani v prípade, že s ním správny orgán konal. Neboli tým porušené práva žalobkyne v 2. rade, ktorá bola účastníčkou správneho konania, v ktorom ju ako právnickú osobu zastupoval žalobca v 3.rade. Žalobca v 3. rade teda nemá aktívnu legitimáciu na uplatňovanie náhrady. Napriek nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v 3. rade sa žalovaný vyjadril aj k výške náhrady. Pokiaľ ide o údajnú stratu na zárobkoch vo výške 694.003 eur, nie je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím žalovaného a údajnou stratou na zárobkoch. Príčinná súvislosť musí byt' priama. Údajná strata na zárobkoch, tak ako ju uplatňuje žalobca v 3. rade, nie je priamym dôsledkom rozhodnutia žalovaného, ale je priamym dôsledkom toho, že zamestnávatelia (t.j. žalobcovia v 1. a 2. rade) nevyplácali žalobcovi 3. rade mzdu. Čiže priamou príčinou straty žalobcu v 3. rade na zárobkoch bolo nesplnenie povinností žalobcov v 1. a 2. rade platiť žalobcovi v 3. rade mzdu, aj keď žalobca v 3. rade pre žalobcov v 1. a 2. rade prácu vykonával. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca v 3. rade nepreukázal vznik pracovného pomeru ani výšku mzdy od žalobcov v 1. a 2. rade (žaloba uvádza zárobok 1.955 eur bez určenia konkrétneho zamestnávateľa). Strata na zárobku je rozdiel medzi zárobkom skutočne dosahovaným a zárobkom, ktorý by dosahoval poškodený v dôsledku nezákonného rozhodnutia . Priama príčinná súvislosť je teda daná vtedy, keď nezákonné rozhodnutie
bráni poškodenému dosahovať vyšší zárobok. V prípade žalobcu v 3. rade nezákonné rozhodnutie nebránilo žalobcovi v 3. rade dosahovať zárobok 1.955 eur, nakoľko jeho zamestnávatelia (t.j. žalobcovia v 1. a 2. rade) mohli mzdu vyplácať žalobcovi v 3. rade z iných zdrojov. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 700.000 eur, žalovaný poukázal na limit v sume 16.885 eur.
6. Žalobcovia reagovali, uviedli, že nezákonné rozhodnutie žalovaného zo dňa 31.05.2004 bolo vydané za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, druhostupňové rozhodnutie už za účinnosti novej a podľa názoru žalobcov sa nemajetková ujma vzťahuje aj na právnické osoby. Zároveň rozšíril žalobný návrh.
7. Uznesením č.k. 11C/100/2013-585 zo dňa 10.12.2013 súd na návrh konanie v časti návrhu žalobcu v 2.rade o zaplatenie 6.647.934,87 eur zastavil. Na pojednávaní sa žalobcovia vyjadrili, že netrvajú na zmene žaloby.
8. Žalobca v 3.rade vo výpovedi uviedol, že o podanom rozklade bolo rozhodnuté tak, že vec bola zrušená a vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, prvostupňový orgán rozhodol o zastavení konania, rozhodnutie nie je právoplatné. Uviedol, že pán Bača robil zástupcu riaditeľa v jeho škole, zrejme sa dohodol s úradmi a podal návrh na vyradenie školy a zaradenie jeho školy. Vedel o tom, že škola bola v septembri 1998 vyradená zo siete škôl, žiaci a učitelia zostali, len zriaďovateľ sa zmenil. Uviedol, že vlastníkom hnuteľného majetku bola nadácia, ktorá vlastnila takmer všetko, niečo vlastnila škola a niečo on ako fyzická osoba. Od 01.09.1997 nadácia vstúpila do likvidácie, preto veci pre fungovanie školy kupovala škola. Na otázku, či sa bránil, aby mu druhá škola vrátila jeho majetok uviedol, že sa bránil predovšetkým voči rozhodnutiu ministerstva. Žalobca uviedol, že jeho majetok sú, alebo boli, predmety drobnej spotreby.
9. Uznesením č.k. 11C/100/2013-716 zo dňa 05.03.2014 súd uložil žalobcom, na žiadosť žalovaného, povinnosť zložiť preddavok na trovy konania a uznesením zo dňa 30.05.2014 č.k. 11C/100/2013-732 konanie zastavil, s odôvodnením, že preddavok nebol v určenej lehote zložený, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2016. Po podanom dovolaní, rozhodnutím Najvyššieho súdu zo dňa 28.03.2019 bolo rozhodnutie Krajského súdu a tunajšieho súdu týkajúce sa zastavenia konania zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Dôvodom bola zmena právnej úpravy, rozhodnutia súdov už nemali oporu v účinných právnych predpisoch.
10. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 17.09.2019 žalobcovia rozšírili petit žaloby, podanie doplnili dňa 07.10.2019. Súd zmenu žalobného návrhu pripustil uznesením na pojednávaní dňa 12.11.2019. Žalobcovia žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1.rade sumu 7.365.686 eur a 274.900 eur (suma stanovená vo výške 100 eur za každý deň nezákonnej registrácie v sieti škôl za obdobie odo dňa 27.03.2012 do 06.10.2019) a to všetko do 14 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, žalobcovi v 2.rade zaplatiť sumu 7.340.162 eur, sumu 48.364 eur (sankčné úroky), sumu 8.238,56 eur (záväzok voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni za obdobie od 01.01.2014 do 06.10.2019) a to všetko do 14 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi v 3.rade sumu 1.821.307 eur a to do 14 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
11. Žalovaný sa ku zmenenému návrhu vyjadril, uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť, poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím žalovaného a vznikom údajnej škody. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.2011, sp. zn. 3 Cdo 313/2009 (súd dospel k záveru o neexistencii príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou musí byť priama, bezprostredná). Poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného priamo nespôsobovali zmenšenie majetku žalobcu v 1.rade. V dôsledku rozhodnutia žalovaného bol žalobca v 1.rade vyradený zo siete škôl, v danom prípade je teda príčinou rozhodnutie a jej priamym následkom skutočnosť, že žalobca v 1.rade bol vyradený zo siete škôl, čo však nemožno stotožňovať so vznikom údajnej škody, ktorú si nárokuje žalobca v 1.rade. Žalobcovia nepreukázali vznik ani výšku škody. V zmene žaloby neuviedli z čoho odvodzujú výšku údajnej škody „100 eur za každý deň nezákonnej registrácie v sieti škôl školy p . Baču IČO: 31792952 za obdobie odo dňa 27.3.2012 do 6.10.2019 (2 749 dní)". Svoje tvrdenia nepodopreli žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalobca v 3.rade nepreukázal výšku svojho zárobku na základe pracovnej zmluvy, síce predložil pracovnú zmluvu v znení jej dodatkov, avšak nepreukázal tvrdenie, že údajná mesačná strata na zárobku je vo výške 1.955 eur. Žalobca v 3.rade riadne nepreukázal vznik ani výšku škody, nepreukázal, že k zmenšeniu jeho majetku
došlo v priamej príčinnej súvislosti s rozhodnutím žalovaného, svoje tvrdenia dostatočne nepodoprel dôkazmi.
12. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vyplýva priamo z článku 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Podrobnosti upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).
13. Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 a 2 zákona zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
14. Aj podľa § 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu a lebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v správnom konaní. V zmysle ustanovenia § 18 tohto zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
15. Podľa § 3 ods. 1 zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom.
16. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
17. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa č.l. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa č.l. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
19. Podľa § 16 ods. 4 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
20. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ustanovenia § 17 ods. 4 zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.
21. V spore mal súd za preukázané, že žalobca v 3.rade je zakladateľom žalobcu v 2.rade, nadácie, ktorá zriadila žalobcu v 1.rade. V čase rozhodovania súdu je žalobca v 1.rade fiktívnou príspevkovou organizáciou, ktorá nevyvíja žiadnu činnosť, žalobca v 2.rade nadáciou, ktorá je od roku 01.09.1997 (rok pred vyradením školy zo siete škôl) v likvidácii.
22. Krajský úrad v Bratislave návrhom zo dňa 02.02.1998 sa obrátil na ministerstvo so žiadosťou o vyradenie Súkromnej strednej umeleckej školy zo siete stredných škôl. Žiadosť odôvodnil tým, že zriadená nadácia prestala plniť funkciu, podľa vyjadrenia riaditeľa a jeho zástupcu hrozilo zneužitie finančných prostriedkov školy nadáciou, rozpory prerástli do súdnych sporov. Na základe tohto návrhu, rozhodnutím zo dňa 12.05.1998 ministerstvo vyradilo žalobcu v 1.rade zo siete škôl. Minister školstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) rozhodnutím zo dňa 07.10.2002 rozklad žalobcu v 2.rade zamietol a potvrdil rozhodnutie o vyradení zo siete škôl. Najvyšší súd rozsudkom zo dňa 28.08.2003 (6Sž 132/02) obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Ministerstvo rozhodlo dňa 31.05.2004 opätovne tak, že žalobcu v 1.rade vyradilo zo siete. Na základe rozkladu minister, rozhodnutím zo dňa 07.10.2004, napadnuté rozhodnutie potvrdil a rozklad zamietol. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č.k. 1S 24/2005-388 zo dňa 14.10.2010 obe napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, rozhodnutie krajského súdu potvrdil aj najvyšší súd rozhodnutím zo dňa 14.02.2012 (sp.zn. 8Sžo 1/2011). Ministerstvo rozhodnutím zo dňa 01.10.2013 (č. 2013-2226/46801:7-913) predmetné konanie zastavilo. Dôvodom bolo neodstránenie nedostatkov návrhu navrhovateľa (krajský úrad). Minister o podanom rozklade rozhodol dňa 17.12.2013 tak, že ho zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 05.02.2015 žalobu zamietol (1S 36/2014-354). Najvyšší súd rozsudkom zo dňa 23.08.2017 (2Sžo 72/2015) napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.
23. Nebolo sporné, že rozhodnutie ministerstva zo dňa 12.05.1998 (506/1998-152) bolo zrušené, rovnako ako rozhodnutie ministerstva zo dňa 08.10.2011 (č.506/1998-152), rozhodnutie zo dňa 31.05.2004 (CD-2004-9016/17704-1:09), rozhodnutie zo dňa 07.10.2004 (CD-2004-9016/31618-24). Existenciu nezákonného rozhodnutia mal súd za preukázanú. Časť rozhodnutí bola vydaná za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, ostatné za účinnosti zákona.
24. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby (zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím) skúmal splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti.
25. Jedným z nevyhnutných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je okrem existencie nezákonného rozhodnutia aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou (tzv. kauzálny nexus). Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalobcu.
26. Tak ako argumentuje žalovaný o kauzálny nexus sa jedná, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Príčinou škody pritom nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť"' pôsobenia príčiny a následok, pri ktorom príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
27. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, t. j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo.
28. V spore nebolo preukázané, že práve v dôsledku uvedených nezákonných rozhodnutí žalobcom vznikla škoda. Škodu treba chápať ako majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, ako rozdiel v hodnote majetku v čase pred spôsobením škody a po spôsobení škody. Medzi rozhodnutiami žalovaného a tvrdeným zmenšením majetku žalobcov neexistuje príčinná súvislosť, t.j. zmenšenie majetku, ak nastalo, nie je priamym dôsledkom nezákonného rozhodnutia. Je zrejmé, že v kompetencii ministerstva bolo rozhodovať o zápise, aj o vyradení školy zo siete škôl. Žalobcovia sa nemôžu domnievať, že zaradením do siete škôl vzniklo doživotné právo na tento status. Aj napriek tomu, že viaceré rozhodnutie žalovaného boli zrušené a predmetné konanie bolo v konečnom dôsledku zastavené, súd nevidel príčinnú súvislosť medzi zrušenými rozhodnutiami žalovaného a škodou, ktorú deklarovali žalobcovia.
29. Žalobcovia nepreukázali škodu, nepreukázali, že sú vlastníkmi vecí, ktorých finančného ekvivalentu sa domáhajú. Žalobca v 3.rade vo výpovedi jasne uviedol, že jeho majetkom boli predmety drobnej spotreby. Žalobca v 2.rade bol v čase vydania sporných rozhodnutí v likvidácii, nevyvíjal žiadnu činnosť. Žalobca v 1.rade v spore nepreukázal žiadne veci v jeho vlastníctve, ktoré by po rozhodnutí žalovaného prešli do vlastníctva iných subjektov, navyše ak by sa tak aj stalo, do úvahy by prichádza súdna obrana žalobou priamo proti takémuto subjektu, nie žaloba voči štátu. Tak ako uvádza Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, žalobcovia majú právo domáhať sa svojich práv súdnou cestou, ak im vznikla konkrétna vecná škoda, majú sa domáhať jej náhrady voči tomu, kto ju spôsobil. Navyše nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym výkonom verejnej moci môže byť voči štátu úspešný iba vtedy, pokiaľ poškodený nemôže úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči tomu, kto získal prospech, spôsobil škodu a je povinný ju nahradiť. ak žalobcovia tvrdia, že veci v ich vlastníctve užíva iná súkromná škola, iný subjekt, mali možnosť domáhať sa vydania veci, prípadne náhrady škody priamo voči takémuto subjektu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo 199/2005, 7MCdo 16/2011).
30. Čo sa týka ušlého zisku, žalobcovia si nemôžu žalobou voči štátu uplatňovať ušlý zisk pozostávajúci z bežného školného, výnosov z umeleckých diel, zo strediska odbornej praxe školy, či iných finančných prostriedkov od štátu. Ušlý zisk treba chápať ako majetkovú ujmu, o ktorú nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, hoci sa to dalo pri predpokladanej činnosti očakávať. Žalobcovia ani pri zaradení školy do siete škôl nemôžu legitímne očakávať zisk. Školy podľa školského zákona sú špecializované inštitúcie zriaďované za účelom poskytovania výchovy a vzdelávania, nie sú zriaďované za účelom dosahovania zisku, na rozdiel od obchodných spoločností zisk nevytvárajú na prerozdeľovanie zriaďovateľom vo forme podielu na zisku, či dividend. Tak ako uvádza žalovaný súkromné školy sú povinné školné od žiakov a rodičov použiť na financovanie nákladov, zo školného nevytvárajú zisk, celý objem prostriedkov zo školného musia súkromné školy povinne vrátiť späť do výchovy a vzdelávania. Ani iné finančné prostriedky od štátu nevytvárajú zisk, ako sa mylne domnievajú žalobcovia a školské umelecké dielo nie je majetkom školy.
31. Vo vzťahu ku žalobcovi v 3.rade, ktorý si uplatnil náhradu za stratu na zárobkoch, aj nemajetkovú ujmu, je potrebné konštatovať, že žalobca v 3.rade nebol účastníkom správneho konania a preto nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby voči štátu, nakoľko tú má len účastník správneho konania, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, čo konštatoval vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 14.2.2012 pod sp. zn. 8Sžo/l/2011.
32. Napriek nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v 3. rade v spore žalobca v 3.rade nepreukázal príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím žalovaného a údajnou stratou na jeho zárobku. Strata na zárobku, tak ako ju uplatňuje žalobca v 3. rade, nie je dôsledok rozhodnutia žalovaného, ale dôsledok rozhodnutia žalobcu v 1.rade a 2.rade, pričom žalobca riadne nepreukázal vznik pracovného pomeru ani výšku mzdy. Možno teda konštatovať, že žalobca v3.rade nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi rozhodnutiami žalovaného a vznikom škody, ani samotnú škodu, ktorú v žalobe deklaroval.
33. Žalobcovia poukazovali aj na nesprávny úradný postup, ktorý mal spočívať v nevydaní rozhodnutia v zákonnej lehote. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Keďže tieto zákonné predpoklady v konaní neboli preukázané, súd žalobu v časti zodpovednosti za nesprávny úradný postup považoval za nedôvodnú. Žalobcovia predložili súdu rozhodnutie Ústavného súdu II. ÚS 211/08-36, v ktorom bolo konštatované porušenie práv nadácie na spravodlivé súdne konanie, ale rozhodnutie sa týkalo konania pred Krajským súdom v Bratislave 9Co/9/06, ktoré sa tohto sporu netýka. 34. Ak by však súd aj pripustil existenciu nesprávneho úradného postupu (posudzujúc postup žalovaného podľa predchádzajúcej právnej úpravy), žalobcovia, tak ako v prípade nezákonného rozhodnutia, nepreukázali príčinnú súvislosť medzi postupom žalovaného a údajnou škodou, čo by tiež viedlo ku zamietnutiu žaloby.
35. Pre nesplnenie zákonných predpokladov na priznanie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi rozhodnutiami a postupom žalovaného a údajnou škodou a nepreukázaním samotnej škody, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže zamietol žalobu v časti náhrady škody, nebol dôvod posudzovať návrh na zaplatenie nemajetkovej ujmy.
36. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, súd zaviazal žalobcov ku náhrade trov konania v plnej výške.
37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.