Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/323/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: BKS-Leasing a.s., so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 31 644 333, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Miroslavom Rybánskym, advokátom, so sídlom A. XX, XXX XX G., proti žalovanému: MB Company, s.r.o., so sídlom Ul. Malá 1132, 022 01 Čadca, IČO: 36 362 778, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Milošom Kvašňovským, advokátom, so sídlom O. XX, XXX XX G., v konaní o zaplatenie 10.818,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -85 zo dňa 14. februára 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -85 zo dňa 14. februára 2012 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia v sume 333,80 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Miroslava Rybánskeho, advokáta, so sídlom A. XX, XXX XX G., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 10.818,89 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 23.02.2010 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a trovy konania vo výške 1.955,71 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v (ďalej len „"), 13/1991 Zb. (ďalej len „OBZ"), , dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že na č.l. 69 spisu ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní právny zástupca žalovaného kolíziou pojednávaní. Z tohto dôvodu sa nedostavil ani žalovaný, hoci okrem tohto dôvodu na jeho strane iný dôvod neprítomnosti nebol, s tým že žiadali odročiť pojednávanie. Okresný súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, pretože kolízia pojednávaní nie je závažný dôvod pre odročenie pojednávania podľa . . Kolízia pojednávaní v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13.01.1999 sp.zn. nie je závažným dôvodom pre odročenie pojednávania: „Obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka,

vtom istom termíne, na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania". Z uvedených dôvodov súd neodňal účastníkovi konania, ani jeho právnemu zástupcovi, možnosť byť prítomný na pojednávaní. O túto možnosť sa obral právny zástupca žalovaného výberom jedného z dvoch kolidujúcich pojednávaní. V súlade so zákonom o advokácii a udelenou plnou mocou mal možnosť sa dať zastúpiť advokátskym substitútom, resp. koncipientom na jednom z uvedených pojednávaní. V tomto smere okresný súd poukázal aj na „R NS SR R 48/2003. Pokiaľ ide o R 41/2002, v tomto smere súd poukazuje na tú skutočnosť, že v nadväznosti na nález ústavného súdu o kolízii pojednávaní má vyššiu právnu silu vo vzťahu k rozhodnutiam NS SR. Okrem uvedeného súd na pojednávaní nevykonával žiadne dokazovanie, išlo len o právne vyhodnotenie veci."

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že Leasingovú zmluvu na č.l. 14 spisu - žiadosť a Leasingovú zmluvu č. LZF 08/10005 na č.l. 17, 18 spisu zo dňa 24.01.2008 vyhodnotil ako platný právny úkon. Dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorými sa súd zaoberal z úradnej povinnosti, nezistil, ostatné dôvody neplatnosti právneho úkonu tvrdené zo strany právneho zástupcu žalovaného zitené neboli. Voči právnemu zástupcovi žalovaného v nadväznosti na , okresný súd nemal „poučovaciu povinnosť ani čo do hmotného, ani čo do procesného práva". Okresný súd zaviazal žalovaného k zaplateniu dlhu, ktorý mu vznikol z platného záväzku v celkovej výške 10 818,89 Eur. Neuhradená časť obstarávacej ceny 9.450,65 Eur bol nárok, ktorý žalobcovi vznikol na základe „článku IX bod 9.13.2 DVPL". Výška bola vypočítaná ako obstarávacia cena predmetu leasingu bez DPH vo výške 25.104,64 Eur znížená o kapitálovú časť leasingových splátok splatných ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. Od obstarávacej ceny bez DPH vo výške 25.104,64 Eur žalobca odpočítal kapitálovú časť leasingových splátok bez DPH vo výške 15.653,99 Eur, výsledkom bol uplatnený nárok vo výške 9.450,65 Eur. „Odvod DPH v zmysle , ide o nákladovú položku za odvod DPH pri krádeži predmetu leasingu, ktorú je podľa uvedeného zákonného ustanovenia a v zmysle bodu IX.13.2.e DVPL leasingová spoločnosť povinná odviesť daňovému úradu k dátumu predčasného ukončenia zmluvy, resp. v príslušnom zdaňovacom období. Vypočítaná bola ako hodnota DPH uplatnená na vstupe z istiny (obstarávacia cena nadobudnutého predmetu leasingu) mínus už odvedená DPH z istiny uplatnená k leasingovým splátkam. Celková výška odvodu DPH uplatnená v tomto konaní je 1795,62 EUR." Zmluvná pokuta podľa DVPL vo výške 53,90 Eur podľa článku VI bod 6.9 DVPL. Žalobca podľa tohto zmluvného ustanovenia, vzhľadom k omeškaniu žalovaného s úhradou leasingových splátok, uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,2 % za každý deň omeškania s úhradou v celkovej výške 53,90 Eur. V prospech žalovaného boli započítané uhradené splátky po dátume predčasného ukončenia vo výške 481,28 Eur. V nadväznosti na , zaviazal okresný súd žalovaného k zaplateniu 9 % úroku z omeškania ročne z dlžnej sumy. „Úspešným účastníkom konania je navrhovateľ, podľa ".

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že žiadosťou zo dňa 06.02.2012, doručenou prvostupňovému súdu dňa 8.2.2012, požiadal právny zástupca žalovaného o ospravedlnenie svojej neúčasti a neúčasti mandanta a o odročenie predmetného pojednávania, nakoľko dňa 01.12.2011 bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené predvolanie na pojednávanie v právnej veci Hilti ČR spol. s.r.o., so sídlom Uhříněveská 734, Prúhonice, 252 43 Praha- západ, IČO: 416 93 132 c/a ELECOM, s.r.o., so sídlom Lipnická 1449, 19 800 Praha, IČO: 615 34 641 o zaplatenie 12.991,57 Kč s prísl. vytýčené Obvodním soudem pro Prahu 9 na deň 14.02.2012 o 10:20 hod., dňa 02.12.2011 bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené predvolanie na pojednávanie v právnej veci Hilti Slovakia spol. s r.o., so sídlom Galvaniho 7, 821 04 Bratislava, IČO: 31 344 445 c/a CEAS s.r.o. so sídlom Farebná 2, 821 05 Bratislava, IČO: 36 809 713 o zaplatenie 719,52 Eur s prísl. vytýčené Okresným súdom Bratislava II na deň 14.02.2012 o 8:30 hod., dňa 16.01.2012 bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené predvolanie na pojednávanie v právnej veci Hilti ČR spol. s. r. o., so sídlom Uhříněveská 734, Prúhonice, 252 43 Praha-západ, IČO: 416 93 132 c/a S+S Parket studio CZ s.r.o., so sídlom Náchodská 102/232, 193 00 Praha, IČO: 263 27 287 o zaplatenie 100.545,99 Kč s prísl. vytýčené Mestským soudem v Praze na deň 14.2.2012 o 10:30 hod., dňa 23.01.2012 bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené predvolanie na pojednávanie v právnej veci Hilti ČR spol. s.r.o., so sídlom Uhříněveská 734, Prúhonice, 252 43 Praha-západ, IČO: 416 93 132 c/a B - PRO, s.r.o. „v likvidaci", so sídlom Lhotky 83, 594 01 Velké Meziříčí, IČO: 255 05 599 o zaplatenie 6.988,00 Kč s prísl. vytýčené Okresním soudem ve Žďáru nad Sázavou na deň 14.02.2012 o 13:15 hod.

Žalovaný v odvolaní uviedol, že podľa sa každý môže zákonom ustanoveným postupom domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom aj na inom orgáne Slovenskej republiky. Cieľ je vyjadrený tak, že postupom súdu a účastníkov má byť zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Princípy spravodlivého procesu predstavujú kvalitu, v ktorej je nevyhnutné, aby súd zabezpečil reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu podľa . Tieto princípy sú vyjadrené v čl. 46 až 50 a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. V zmysle má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, avšak na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Žalovaný neúčasť na predmetnom pojednávaní, prvom vytýčenom v predmetnej právnej veci, ospravedlnil z dôvodu kolízie termínov pojednávaní, o ktorých termínoch bol skôr upovedomený, pričom išlo o termíny v štyroch rôznych právnych veciach. Prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. č. 11/99, v zmysle ktorého obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu, na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. Podľa žalovaného však z dôvodu chráneného práva domáhať sa bránenia svojho práva na príslušnom súde nie je možné uvedené rozhodnutie Ústavného súdu vykladať extenzívne. V predmetnej veci bolo nevyhnutné prihliadnuť na skutočnosť piatich kolidujúcich termínov jedného právneho zástupcu a skutočnosť, že o predmetnom termíne pojednávania sa dozvedel v časovom odstupe 12 dní, a teda pre krátkosť času nebolo z objektívnych dôvodov možné zabezpečiť substitučné zastúpenie na predmetnom pojednávaní. Poukázal aj na skutočnosť, že žiadosť o ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalovaného a neúčasti žalovaného na predmetnom pojednávaní a o odročenie predmetného pojednávania bola prvostupňovému súdu doručená dňa 08.02.2012, a teda v časovom predstihu pred predmetným pojednávaním. Vzhľadom ku skutočnosti, že v predmetnej veci došlo k rozhodnutiu na prvom vytýčenom pojednávaní bez možnosti žalovaného na vyjadrenie sa k veci a navrhnutie dôkazov na podporu svojich tvrdení, a to napriek skutočnosti, že prvostupňový súd obdržal v predmetnej veci ospravedlnenie neúčasti na predmetnom pojednávaní právneho zástupcu účastníka konania, mal žalovaný za to, že rozhodnutie okresného súdu bolo predčasné. V súvislosti poukázal aj na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe č. 5/1998 pod č. 49/1998, s. 100.), podľa ktorého účastníkovi konania, ktorému bolo odopreté právo vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej stránke veci, bola odňatá možnosť konať pred súdom. Tento názor Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil aj v rozsudku sp. zn. (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe č. 5/2000 pod č. 53/2000, s. 102.), keď vyslovil, že ak bola účastníkovi konania odňatá reálna a efektívna (nielen formálna či faktická) možnosť konať pred súdom spočívajúca práve z objektívneho hľadiska právne i skutkovo argumentovať k vecnej a procesnej stránke veci, je daný dovolací dôvod podľa , v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Žalovaný namietal, že postupom prvostupňového súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Pre objasnenie skutkových a právnych tvrdení žalovaný poukázal na to, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 24.1.2008 Leasingovú zmluvu číslo LZF/08/10005, ktorej predmetom bol prenájom motorového automobilu zn. Volkswagen Touareg, evidenčné číslo: CA 040 AS, VIN: WVGZZZ7LZ4D028968 (ďalej len „Motorové vozidlo") v súlade s podmienkami tam stanovenými. Žalobca sa v predmetnej právnej veci domáhal úhrady neuhradenej časti obstarávacej ceny, DPH a zmluvnej pokuty v zmysle predmetnej zmluvy, a to z dôvodu predčasného ukončenia Leasingovej zmluvy číslo LZF/08/10005 z dôvodu odcudzenia motorového automobilu zn. Volkswagen Touareg, evidenčné číslo: CA 040 AS, VIN: WVGZZZ7LZ4D028968. V zmysle predčasného ukončenia Leasingovej zmluvy

číslo LZF/08/10005 zo dňa 05.12.2008 žalobca oznámil žalovanému, že do 30 dní odo dňa obdržania poistného plnenia vyhotoví finančné vyrovnanie. Žalovaný uzatvoril so spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, registrovaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 79/B (ďalej len „Poisťovňa") poistnú zmluvu na havarijné poistenie motorových vozidiel s č.: 6543767520 na základe návrhu poistnej zmluvy zo dňa 21.01.2008 so začatím poistenia odo dňa 25.01.2008, a to aj pre prípad krádeže (ďalej len „Poistná zmluva"). V zmysle článku IQ Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO bolo základné poistenie motorových vozidiel, poistenie typu „B" definované nasledovne: „Poistenie sa vzťahuje na krádež a lúpež motorového vozidla, ďalej na poškodenie alebo zničenie motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy náhodnou poistnou udalosťou, s výnimkou výluk vyslovene uvedených v príslušných VPP alebo v týchto zmluvných dojednaniach". Predmetom poistnej zmluvy bolo poistenie osobného motorového automobilu zn. Volkswagen Touareg, evidenčné číslo: CA 040 AS, VIN: WVGZZZ7LZ4D028968 (ďalej len „Motorové vozidlo"). O uzavretí Poistnej zmluvy vydala Poisťovňa odporcovi písomné potvrdenie vo forme Poistky č.: 6543767520 zo dňa 18.2.2008 (ďalej ako „Poistka"), vydaniu ktorej predchádzala dňa 21.01.2008 ohliadka motorového vozidla priamo povereným technikom žalovaného, a to za účelom zistenia výbavy a rozsahu zabezpečovacích zariadení Motorového vozidla. Výsledky obhliadky boli obsahom tzv. Zápisu o ohliadke motorového vozidla pri vstupe do poistenia zo dňa 21.01.2008 (ďalej ako „Zápis o ohliadke"). Žalovaný si riadne splnil povinnosť v zmysle článku VI. bod 2 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO a „umožnili sme odporcovi" prehliadku Motorového vozidla a posúdenie rozsahu poistného nebezpečenstva. Zo Zápisu o ohliadke vyplývalo, že Motorové vozidlo disponovalo imobilizérom v kľúči, ale nedisponovalo autoalarmom, Mul-T-Lock, Construct, Defend-Lock a ani Lo Jack GPS systémom. Na vyššie uvedenom základe bola teda žalovanému zo strany Poisťovne vystavená Poistka ako potvrdenie uzavretia Zmluvy a existencie poistenia typu „B" na Motorové vozidlo navrhovateľa. Vystavenie Poistky bolo vykonané na základe uzavretia Zmluvy a následnej ohliadky Motorového vozidla pri vstupe do poistenia zo dňa 21.01.2008 vykonanej povereným technikom žalovaného, výstupom z ktorej bol Zápis o ohliadke. Následne poisťovňa prijímala od žalovaného poistné v dohodnutej výške. Dňa 06.11.2008 došlo k poistnej udalosti, v zmysle uzatvoreného zmluvného vzťahu, evidovanej v Poisťovni pod č. 9513725745. Motorové vozidlo bolo odcudzené neznámym páchateľom v čase medzi 17.15 hod. a 18.45 hod. v Žiline pred Hypermarketom Tesco. Žalovaný dňa 10.11.2008, v súlade s článkom VI bod 3 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO, bezodkladne oznámil Poisťovni vznik poistnej udalosti, predložil mu Poisťovňou požadované dokumenty a žiadal uplatnenie svojich nárokov vyplývajúcich z uzatvorenej poistnej zmluvy. Rovnako tak podal v predmetnej veci žalovaný trestné oznámenie príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní. Trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže podľa , bolo uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, ČVS: ORP-1102/OVK-ZA-2008 zo dňa 28.11.2008 prerušené, nakoľko sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Nakoľko došlo k poistnej udalosti a žalovaný si riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce z Poistnej zmluvy, a teda riadne platil poistné, oznámil Poisťovni nielen vznik poistnej udalosti, ale v zmysle uzatvorenej Poistnej zmluvy žiadal od Poisťovne aj poistné plnenie, nakoľko v zmysle ust. poistiteľ sa poistnou zmluvou zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená. Listom zo dňa 13.02.2009 Poisťovňa oznámila žalovanému, že škoda je riešená bez náhrady, ako bezpredmetná. Vykonaným šetrením škodovej udalosti dospela Poisťovňa k záveru, že uvedená škoda nespĺňala podmienky na poskytnutie poistného plnenia, nakoľko v zmysle zmluvných dojednaní, čl. V ods. k) sa poistenie nevzťahuje na riziko krádež, lúpež, ak sa preukáže, že poistený v súlade s čl. VII, bod 7 a 8 týchto zmluvných dojednaní neuzavrel právoplatnú zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb. Vo vozidle nebol namontovaný satelitný elektronický vyhľadávací systém GFS.

Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že Poisťovňa prijímala poistné z uzatvorenej poistnej zmluvy pre poistenie Motorového vozidla aj pre prípad jeho krádeže, a teda medzi účastníkmi tohto konania došlo k uzatvoreniu poistného vzťahu s tými podmienkami, že Motorové vozidlo nemá Lo Jack GPS systém, pričom obe strany si boli tejto skutočnosti vedomé. Uvedené bolo zrejmé aj zo skutočnosti, že k vydaniu Poistky, ako potvrdenia o vzniku poistného vzťahu medzi Poisťovňou a žalovaným, došlo až po vykonaní ohliadky motorového vozidla a ústnych dojednaniach medzi stranami. Vznik poistného vzťahu, napriek absencii požadovaného Lo Jack GPS systému, bol jednoznačne výsledkom obojstranne, dostatočne určito a zrozumiteľne prejavenej vôle tak Poisťovne, ako aj žalovaného. Odchýlenie sa od

poistných podmienok za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok napokon nevylučuje ani samotný , nakoľko v ustanovuje, že „v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených; v iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného". V zmysle článku VII bod 7 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO, na požadované vybavenie zabezpečovacích zariadení, a to imobilizér, alarm s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom alebo sa satelitný elektronický vyhľadávací systém, „je potrebné vykonať inštaláciu aktiváciu týchto zariadení automatizovanými osobami, pred dojednaním poistenia". Nakoľko sa povinnosť zabezpečiť si Motorové vozidlo požadovaným chýbajúcim zabezpečovacím systémom viaže v zmysle poistných podmienok vyslovene ešte k obdobiu pred vznikom poistenia, jeho absencia v Motorovom vozidle sa na základe vzájomnej komunikácie zmluvných strán považovala za výslovne nezakázané odchýlenie sa od poistných podmienok v prospech poisteného, teda žalovaného. Skúmanie zabezpečenia Motorového vozidla až v priebehu trvania poistenia je preto, vzhľadom na časovú viazanosť splnenia tejto podmienky, irelevantné. V predmetnom prípade bola táto podmienka splnená a preto bolo potrebné prijať záver o dojednaní medzi Poisťovňou a žalovaným, že predmetné poistenie bolo dojednané za absencie Lo Jack GPS systému, pričom táto absencia vychádzala z vôle a vedomia oboch strán. Ak by sa žalovaný čo i len náznakom domnieval a mal dôvod predpokladať možnosť odmietnutia poistného plnenia zo strany Poisťovne práve pre neexistenciu Lo Jack GPS systému, bol by si zabezpečil jeho zabudovanie v Motorovom vozidle už pri vstupe do poistenia. Žalovaný sa v predmetnej veci obrátil so žiadosťou o stanovisko na Národnú banku Slovenska, ktorej odpoveď bola „plne v súlade s vyššie uvedeným". Z vyššie uvedeného dôvodu podal žalovaný žalobu o zaplatenie poistného plnenia spolu s jeho príslušenstvom voči Poisťovni na príslušný súd (právna vec MB Company, s.r.o. c/a KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 46.758,05 EUR s prísl. vedená na Okresnom súde Bratislava I, sp.zn.: ). V predmetnej právnej veci vydal prvostupňový sud platobný rozkaz dňa 13.4.2012, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor a rovnako žiadal o prerušenie konania, nakoľko v súvisiacej právnej veci podal žalovaný žalobu proti príslušnej poisťovni o vyplatenie poistného plnenia na príslušný súd, právna vec MB Company, s.r.o. c/a KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 46.758,05 EUR s prísl. vedená na Okresnom súde Bratislava I, sp.zn.: zmysle , súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. „Máme za to, že v predmetnej veci ide o právne veci so sebou súvisiace".

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca v podaní jeho právneho zástupcu. Uviedol, že súd prvého stupňa správne poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.01.1999, sp. zn. , podľa ktorého kolízia pojednávaní nebola závažným dôvodom pre odročenie pojednávania, a preto žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania správne posúdil ako nedôvodnú a vo veci konal a rozhodol. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal aj na skutočnosti, ktoré žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol a ktoré mohli mať podstatný vplyv na posúdenie závažnosti dôvodu na odročenie pojednávania. V plnej moci zo dňa 01.06.2011, ktorou žalovaný splnomocnil na zastupovanie v súdnom konaní advokáta JUDr. Miloša Kvasňovského, bol výslovne vyjadrený súhlas žalovaného, že advokát je oprávnený ustanoviť si v prípade potreby za seba zástupcu a teda žalovaný výslovne súhlasil s tým, aby splnomocnený advokát v prípade potreby ustanovil za seba zástupcu z radov advokátov alebo advokátskych koncipientov, ktorých zamestnáva, pričom splnomocnený advokát túto možnosť, danú mu klientom na pojednávaní konanom dňa 14.02.2012 nevyužil, hoci podľa údajov zverejnených na stránke Slovenskej advokátskej komory zamestnával troch advokátskych koncipientov. V plnej moci zo dňa 01.06.2011, ktorou žalovaný splnomocnil na zastupovanie v súdnom konaní advokáta JUDr. Miloša Kvasňovského, pričom splnomocnený advokát v ten istý deň v rozsahu splnomocnenia udeleného klientom substitučne splnomocnil na zastupovanie v konaní advokátku JUDr. Paulínu Kubaškovú, pričom substitučne splnomocnená advokátka sa napriek udelenému substitučnej plnej moci pojednávania taktiež nezúčastnila, hoci kolízia termínov pojednávaní sa podľa tvrdení uvedených v odvolaní týkala výlučne advokáta JUDr. Miloša Kvasňovského. Právny zástupca JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát v odvolaní nijakým spôsobom nepreukázal, že sa zúčastnil aspoň jedného z pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na deň, keď sa konalo pojednávanie v tejto veci a ktorých kolíziou preukazoval svoju žiadosť o odročenie termínu pojednávania. Na základe vyššie uvedených skutkových okolností, ako aj citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo zrejmé, že postupom súdu prvého stupňa žalovanému nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Naopak, žalobca zastával názor, že v

prípade, ak by súd prvého stupňa nepostupoval v konaní a vec nerozhodol, bolo by porušené ústavné právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca vo svojom vyjadrení k doručenému odvolaniu žalovaného ďalej uviedol, že uzatvoril dňa 24.01.2008 so žalovaným Leasingovú zmluvu č. LZF/08/10005, ktorej predmetom bol finančný leasing ojazdeného nákladného automobilu: Volkswagen Touareg AYH/AG (ďalej len „predmet leasingu"), rok výroby: 2003. Za týmto účelom, ešte pred uzavretím uvedenej Leasingovej zmluvy, žalobca dňa 24.01.2008 kúpil na základe kúpnej zmluvy č. KZF/08/10005, predmet leasingu za sumu 29.874,53 Eur vrátane DPH. Uhradením kúpnej ceny a vykonaním odovzdania a prevzatia predmetu leasingu žalovaným nadobudol žalobca vlastnícke právo k predmetu leasingu. Žalovaný sa zároveň zaviazal uhrádzať počas 36 mesiacov leasingové splátky vo výške v termínoch uvedených v splátkovom kalendári, pričom po uhradení všetkých splátok mal predmet leasingu za cenu 39,50 Eur od žalobcu odkúpiť. Žalovaný v súlade s článkom V, bod 5.5. Dohody o všeobecných podmienkach leasingu vinkuloval poistné plnenie z uzatvorenej poistnej zmluvy v prospech žalobcu, pričom poistnú zmluvu na predmet leasingu uzatváral žalovaný s poisťovňou, ktorú si sám vybral a poistné podmienky si dohodol žalovaný samostatne. Na základe oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline zo dňa 28.11.2008 vo veci krádeže predmetu leasingu spoločnosť BKS-Leasing a.s. predčasne ukončila Leasingovú zmluvu č. LZF/08/10005, a to ku dňu 07.11.2008 v súlade s článkom IX. bod 9.5 Dohody o všeobecných podmienkach leasingu. V zmysle článku IX. bod 9.17 Dohody o všeobecných podmienkach leasingu: „V prípadoch ukončenia leasingovej zmluvy z dôvodu odcudzenia predmetu leasingu alebo vzniku totálnej škody na predmete leasingu je prenajímateľ oprávnený vyhotoviť finančné vyrovnanie aj v prípade, ak poisťovňa nezlikviduje poistnú udalosť na predmete leasingu do 6 mesiacov od jej vzniku a to z akéhokoľvek dôvodu. Rovnako je prenajímateľ oprávnený postupovať aj v prípade, ak mu poisťovňa oznámi, že poistné plnenie nebude plniť. Ak po vyhotovení finančného vyrovnania prenajímateľ obdrží poistné plnenie od poisťovne, je oprávnený toto jednostranné započítať s neuhradenými záväzkami nájomcu vyplývajúcimi z finančného vyrovnania a zvyšnú časť poukáže prenajímateľ do 14 dní na účet nájomcu". Na základe týchto skutočností, plne v súlade s Leasingovou zmluvou - Dohodou o všeobecných podmienkach leasingu vystavil žalovanému finančné vyrovnanie Leasingovej zmluvy na sumu 10.818,89 EUR a keďže žalovaný v rozpore s Leasingovou zmluvou a Dohodou o všeobecných podmienkach leasingu svoj záväzok žalobcovi nesplnil, domáhal sa žalobca zaplatenia nárokov z finančného vyrovnania voči žalovanému na príslušnom súde, pričom bolo zrejmé, že nároky z finančného vyrovnania Leasingovej zmluvy voči žalobcovi mal v každom prípade plniť žalovaný, a to bez ohľadu na skutočnosť, či bolo alebo nebolo poskytnuté poistne plnenie zo strany poisťovne. Žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach podľa , bez nariadenia pojednávania podľa , s verejným vyhlásením rozsudku podľa , v spojení s a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa . V súlade s , a došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. -116 zo dňa 11.06.2013 v zákonnej lehote k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení na internetovej stránke krajského súdu i písomnosťou krajského súdu zo dňa 11.06.2013 na č.l. 117 spisu.

Podľa ust. , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Prejednaním veci podľa len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a z nich tých relevantných dôvodov, ktoré boli predmetom uplatnenej obrany žalovaného pred súdom prvého stupňa a za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci v zmysle krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 10.818,89 Eur s príslušenstvom a stotožnenie sa s podstatnými dôvodmi uvedenými v písomnom vyhodnotení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa primárne odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

Nosnou odvolacou námietkou žalovaného bolo odňatie možnosti konať pred súdom, a to postupom okresného súdu, ktorý vykonal pojednávanie a rozhodol vo veci dňa 14.02.2012. Vzhľadom na tento odvolací dôvod, ktorý smeroval do procesného postupu okresného súdu, bolo potrebné sa oboznámiť s priebehom celého prvostupňového konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku okresného súdu. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že žalobca podal žalobu na okresnom súde dňa 11.03.2011. Žaloba bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 23.05.2011 spolu s vydaným platobným rozkazom. Teda od tejto doby, t.j. od 23.05.2011 až do vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo ukončené dokazovanie vo veci na pojednávaní dňa 14.02.2012, mal žalovaný vytvorený dostatočný priestor pre svoju obranu voči uplatnenému nároku žalobcu v rovine poskytnutia tvrdení a označenia alebo predloženia dôkazov na ich preukázanie, teda v zmysle povinností tvrdenia a dôkaznej povinnosti, zaťažujúcej každého účastníka súdneho konania, v danom prípade v rámci obrany žalovaného, v zmysle právnej úpravy v , , . Žalovaný sa primárne bránil v písomne podanom odpore zo dňa 01.06.2011 (č.l. 47 a nasl. spisu). Dôvodil tým, že uzatvoril so spoločnosťou KOOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, registrovaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 79/B poistnú zmluvu na havarijné poistenie motorových vozidiel s č.: 6543767520, na základe návrhu poistnej zmluvy zo dňa 21.01.2008 so začatím poistenia odo dňa 25.01.2008, a to aj pre prípad krádeže. V zmysle čl. III Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO bolo základné poistenie motorových vozidiel poistenie typu „B" definované nasledovne: „Poistenie sa vzťahuje na krádež a lúpež motorového vozidla, ďalej na poškodenie alebo zničenie motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy náhodnou poistnou udalosťou, s výnimkou výluk vyslovene uvedených v príslušných VPP alebo v týchto zmluvných dojednaniach". Predmetom poistnej zmluvy bolo poistenie osobného motorového automobilu zn. Volkswagen Touareg, evidenčné číslo: CA 040 AS, VIN: WVGZZZ7LZ4D028968. Po uzavretí poistnej zmluvy vydala Poisťovňa žalovanému písomné potvrdenie vo forme poistky č. 6543767520 zo dňa 18.02.2008, vydaniu ktorej predchádzala dňa 21.01.2008 ohliadka motorového vozidla priamo povereným technikom žalovaného, a to za účelom zistenia výbavy a rozsahu zabezpečovacích zariadení motorového vozidla. Výsledky obhliadky sú obsahom tzv. Zápisu o ohliadke motorového vozidla pri vstupe do poistenia zo dňa 21.01.2008 (ďalej ako „zápis o ohliadke"). Žalovaný si riadne splnil povinnosť v zmysle čl. VI bod 2 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO a umožnil žalovanému prehliadku motorového vozidla a posúdenie rozsahu poistného nebezpečenstva. Zo Zápisu o ohliadke vyplýva, že motorové vozidlo disponovalo imobilizérom v kľúči, ale nedisponovalo autoalarmom, Mul-T-Lock, Construct, Defend-Lock a ani Lo Jack GPS systémom. Zo strany Poisťovne vystavená Poistka ako potvrdenie uzavretia Zmluvy a existencie poistenia typu „B" na motorové vozidlo žalobcu. Vystavenie Poistky bolo vykonané na základe uzavretia Zmluvy a následnej ohliadky motorového vozidla pri vstupe do poistenia zo dňa 21.01.2008 vykonanej povereným technikom žalovaného, výstupom z ktorej bol zápis o ohliadke. Následne Poisťovňa prijímala od žalovaného poistné v dohodnutej výške. Dňa 06.11.2008 došlo k poistnej udalosti, evidovanej u poisťovne pod č. 9513725745. Motorové vozidlo bolo odcudzené neznámym páchateľom v čase medzi 17,15 hod. a 18,45 hod. v Žiline pred Hypermarketom Tesco. Žalovaný dňa 10.11.2008, v súlade s článkom VI. bod 3 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO, bezodkladne oznámil poisťovni vznik poistnej udalosti. Žalovaný si riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce z Poistnej zmluvy, riadne platil poistné. Listom zo dňa 13.2.2009 poisťovňa oznámila žalovanému, že škoda je riešená bez náhrady, ako bezpredmetná. Vykonaným šetrením škodovej udalosti poisťovňa dospela k záveru, že uvedená škoda nespĺňa podmienky na poskytnutie poistného plnenia, nakoľko v zmysle zmluvných

dojednaní, čl. V ods. k) sa poistenie nevzťahuje na riziko krádež, lúpež, ak sa preukáže, že poistený v súlade s čl. VII, bod 7 a 8 týchto zmluvných dojednaní neuzavrel právoplatnú zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb. Vo vozidle nebol namontovaný satelitný elektronický vyhľadávací systém GPS. Poisťovňa však prijímala poistné z uzatvorenej poistnej zmluvy pre poistenie Motorového vozidla aj pre prípad jeho krádeže, a teda medzi účastníkmi tohto konania došlo k uzatvoreniu poistného vzťahu s tými podmienkami, že motorové vozidlo nemalo Lo Jack GPS systém, pričom obe strany si boli tejto skutočnosti vedomé. Uvedené bolo zrejmé aj zo skutočnosti, že k vydaniu poistky ako potvrdenia o vzniku poistného vzťahu medzi poisťovňou a žalovaným, došlo až po vykonaní ohliadky motorového vozidla a ústnych dojednaniach medzi stranami. Vznik poistného vzťahu, napriek absencii požadovaného Lo Jack GPS systému, bol jednoznačne výsledkom obojstranne, dostatočne určito a zrozumiteľne prejavenej vôle tak poisťovne, ako aj žalovaného. Odchýlenie sa od poistných podmienok za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok napokon nevylučuje ani samotný , nakoľko v ust. ustanovuje, že „v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených; v iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného". V zmysle článku VII. bod 7 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO, na požadované vybavenie zabezpečovacích zariadení, a to imobilizér, alarm s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom alebo satelitný elektronický vyhľadávací systém, bolo potrebné vykonať inštaláciu a aktiváciu týchto zariadení automatizovanými osobami pred dojednaním poistenia. Nakoľko sa povinnosť zabezpečiť si motorové vozidlo požadovaným chýbajúcim zabezpečovacím systémom viazalo v zmysle poistných podmienok vyslovene ešte k obdobiu pred vznikom poistenia, jeho absencia v motorovom vozidle sa na základe vzájomnej komunikácie zmluvných strán považuje za výslovne nezakázané odchýlenie sa od poistných podmienok v prospech poisteného, teda žalovaného. Skúmanie zabezpečenia Motorového vozidla až v priebehu trvania poistenia, bolo preto vzhľadom na časovú viazanosť splnenia tejto podmienky, irelevantné. V predmetnom prípade bola táto podmienka splnená, a preto bolo potrebné prijať záver o dojednaní medzi Poisťovňou a žalovaným, že predmetné poistenie bolo dojednané za absencie Lo Jack GPS systému. V podanom odpore podal žalovaný i návrh na prerušenie konania podľa . Okresný súd jeho návrhu na prerušenie konania nevyhovel a uznesením č.k. -59 zo dňa 20. júla 2011 návrh na prerušenie konania zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2011.

Podľa , súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Namietané pojednávanie podľa obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.02.2012 (č.l. 74-75 spisu) začalo o 9,15 a skončilo o 9,55 hodine. K odvolaciemu dôvodu v rovine námietok o odňatí možnosti žalovaného konať pred okresným súdom tým, že pojednávanie dňa 14.02.2012 bolo vykonané v neprítomnosti žalovaného, krajský súd podľa obsahu spisu zistil z ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 06.02.2011, ktoré bolo doručené Okresnému súdu v Žiline dňa 08.02.2012 (č.l. 69 spisu), že právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní a žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu časovej kolízie s nariadeným pojednávaním pred inými okresnými súdmi v právnych veciach, v ktorých mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie a to Hilti ČR spol. s r.o., so sídlom Uhříněveská 734, Průhonice, 252 43 Praha- západ, IČO: 416 93 132 c/a ELECOM, s.r.o., so sídlom Lipnická 1449, 198 00 Praha, IČO: 615 34 641 o zaplatenie 12.991,57 Kč s prísl. vytýčené Obvodním soudem pro Prahu 9 na deň 14.02.2012 o 10,20 hod. Dňa 02.12.2011 bolo doručené predvolanie na pojednávanie v právnej veci Hilti Slovakia spol. s r.o., so sídlom Galvaniho 7, 821 04 Bratislava, IČO: 31 344 445 c/a CEAS s.r.o. so sídlom Farebná 2, 821 05 Bratislava, IČO: 36 809 713 o zaplatenie 719,52 Eur s prísl. vytýčené Okresným súdom Bratislava II na deň 14.02.2012 o 8,30 hod. Dňa 16.01.2012 bolo doručené predvolanie na pojednávanie v právnej veci Hilti ČR spol. s r.o., so sídlom Uhříněveská 734, Průhonice, 252 43 Praha-západ, IČO: 416 93 132 c/a S+S Parket studio CZ s.r.o., so sídlom Náchodská 102/232, 193 00 Praha, IČO: 26327287, o zaplatenie 100.545,99 Kč s prísl. vytýčené Mestským soudem v Praze na deň 14.02.2012 o 10,30 hod. Dňa 23.01.2012 bolo doručené predvolanie na pojednávanie v právnej veci Hilti ČR spol. s r.o., so sídlom Uhříněveská 734, Průhonice, 252 43 Praha-západ, IČO: 416 93 132 c/a B - PRO, s.r.o. „v likvidaci", so sídlom Lhotky 83, 594 01 Velké Meziříčí, IČO: 255 05 599 o zaplatenie 6.988,00 Kč s prísl. vytýčené Okresním soudem ve Žďáru nad Sázavou na deň 14.02.2012 o 13,15 hod. V uvedenom

ospravedlnení žiadal právny zástupca žalovaného ospravedlniť neúčasť na predmetnom pojednávaní a žiadal o odročenie pojednávania. K ospravedlneniu boli pripojené fotokópie predvolaní, ktoré sú v spise pripojené (č.l. 70-73 spisu).

V Zápisnici o pojednávaní zo dňa 14.02.2012 okresný súd konštatoval, že bude pojednávané v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného. Vo väzbe na toto konštatovanie krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, kde v súvislosti práve s ospravedlnením právneho zástupcu žalovaného z dôvodu kolízie poukazuje na Nález Ústavného súdu , v zmysle ktorého, kolízia pojednávaní v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13.1.1999 sp.zn. nie je závažným dôvodom pre odročenie pojednávania: „Obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka, v tom istom termíne, na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania". Z uvedených dôvodov potom okresný súd konštatoval, že neodňal účastníkovi konania, ani jeho právnemu zástupcovi, možnosť byť prítomný na pojednávaní. O túto možnosť sa obral samotný právny zástupca výberom jedného z kolidujúcich pojednávaní. V súlade so zákonom o advokácii a udelenou plnou mocou mal možnosť sa dať zastúpiť advokátskym substitútom, resp. koncipientom na jednom z uvedených pojednávaní.

Vo všeobecnej rovine odvolací súd poukazuje, že vyššie citované zákonné ust. upravuje možnosť súdu meritórne prejednať vec i bez prítomnosti účastníka, za splnenia viacerých kumulatívnych zákonných podmienok. Ide o podmienku riadneho a včasného predvolania tak, aby mal účastník dostatočnú časovú možnosť pripraviť sa na pojednávanie, ako vyplýva z , spravidla najmenej 5 dní pred začiatkom konania pojednávania. Uvedená podmienka na strane žalovaného bola splnená. Ďalšou podmienkou je, aby riadne predvolaný účastník nepožiadal súd o odročenie pojednávania, čo žalovaný učinil. I v zmysle konštantnej judikatúry súdov nestačí však na odročenie pojednávania akékoľvek podanie účastníka, ktoré obsahuje ospravedlnenie jeho neprítomnosti. Účastník musí súčasne požiadať o odročenie pojednávania, a to z dôležitého dôvodu. Len dôležitý, t.j. vážny a nevyhnutný dôvod, pre ktorý účastník o odročenie žiada, môže byť za aplikácie dôvodom pre odročenie riadne nariadeného pojednávania v občianskom súdnom konaní. Posúdenie toho, čo je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, je vecou súdu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , sama kolízia pojednávaní toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle . Ak v takom prípade súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti účastníka a jeho zástupcu, a to napriek žiadosti o odročenie pojednávania, neodňal účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle . Z uvedeného mal odvolací súd za to, že vykonaním ústneho pojednávania dňa 14.02.2012 v neprítomnosti žalovaného, jeho právneho zástupcu, nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom. Vzhľadom na dátum oznámenia termínu ústneho pojednávania okresným súdom právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý vyplýval z doručenky dňa 02.02.2012 (č.l. 65 rub spisu), a u žalovaného dňa 01.02.2012 (č.l. 65 rub spisu), bol odvolací súd toho názoru, že na strane žalovaného, teda jeho právneho zástupcu, bol vytvorený dostatočný časový priestor pre zabezpečenie jeho zastúpenia splnomocneným zástupcom, resp. zvolením si právneho zastúpenia, pokiaľ žalovaný nezvolil takýto postup, bez bližšieho zdôvodnenia, tak pre taký postoj chýbal racionálny a závažný dôvod na jeho strane. Z charakteru prejednávanej veci nebolo možné prijať záver, že právny zástupca žalovaného nezvolil takýto postup, bez bližšieho zdôvodnenia však pre takýto postoj chýbal racionálny a závažný dôvod na jeho stane. V ospravedlnení neúčasti právny zástupca žalovaného netvrdil, že vzhľadom na krátkosť času nemohol zabezpečiť substitučné zastupovanie, uvedenú argumentáciu uplatnil právny zástupca žalovaného až v podanom odvolaní. S touto argumentáciou sa však odvolací súd nemohol stotožniť, pretože z doručenky na č.l. 65 rub spisu vyplývalo, že predvolanie na nariadený termín ústneho pojednávania právny zástupca žalovaného prevzal dňa 02.02.2012 a žalovaný prevzal dňa 01.02.2012. Potom, vzhľadom na termín ústneho pojednávania 14.02.2012, nebolo možné akceptovať tvrdenie o nemožnosti zabezpečenia z objektívnych dôvodov substitučného zastupovania na predmetnom pojednávaní. Z

charakteru prejednávanej veci tiež nebolo možné prijať záver, že prípadné právne zastupovanie žalovaného na pojednávaní pred okresným súdom dňa 14.02.2012 by nebolo možné od žalovaného i vzhľadom na dĺžku a charakter uvedeného sporového konania spravodlivo požadovať. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na časové hľadisko, teda časovú kolíziu pojednávaní na okresných súdoch, tak krajský súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že predvolania na pojednávania v iných veciach mu boli doručené skôr, ako predvolanie na pojednávanie vedené pred Okresným súdom Čadca, avšak v samotnej žiadosti o odročenie pojednávania, nepoukazoval právny zástupca žalovaného, a ani netvrdil dôvody, pre ktoré nebolo možné zabezpečiť substitučné zastupovanie v prejednávanej veci Okresným súdom Čadca. Podľa okolností konkrétnej veci však nie vždy musí byť časové hľadisko, t.j. skoršie nariadenie súdneho pojednávania v inej veci, určujúce pre vyhodnotenie dôležitosti dôvodu pre odročenie časovo kolidujúceho, neskôr nariadeného pojednávania. Takým kritériom je napr., či je daná vec v kolidujúcej veci neprítomného splnomocneného právneho zástupcu (advokáta) nahradiť substitútom (iným advokátom, advokátskym koncipientom) a či je takéto náhradné zastúpenie možné vo vzťahu k zastupovanému účastníkovi konania spravodlivo požadovať (R č. 41/2002, R č. 10/1994). V danom prípade však právny zástupca žalovaného, v rámci ospravedlnenia v podaní zo dňa 06.02.2011, ale ani v podanom odvolaní bližšie nevysvetlil, prečo pri dôraze na nevyhnutnosť svojej prítomnosti na veci prejednávanej Okresným súdom Čadca, nezabezpečil, resp. nemohol zabezpečiť svoje substitučné zastúpenie na kolidujúcich ďalších pojednávaniach. I z tohto hľadiska, za absencie konkretizácie dôležitosti osobnej účasti právneho záastupcu žalovaného na kolidujúcom súdnom pojednávaní v inej veci, bolo opodstatnené, ak okresný súd pri skúmaní žalovaným uvádzanej kolízie s pojednávaním s prihliadnutím k celému priebehu prvostupňového konania usúdil, že nešlo o dôležitý dôvod v zmysle o odročenie, nevykonanie pojednávania dňa 14.02.2012 v danej veci. V tomto smere odvolací súd odkazuje na odôvodnenie a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí IV. ÚS č.k. 120/2012-13 z 01. marca 2012.

Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. , podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z a a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie".

V súvislosti s namietaným postupom okresného súdu odvolací súd akcentuje, že bolo súčasne nevyhnutné prihliadať, vzhľadom na odročenie pojednávania z dôvodov na strane žalovaného i na práva žalobcu ako účastníka, a to v rámci rovnakého postavenia účastníka v občianskom súdnom konaní v zmysle v spojení s ust. , podľa ktorého v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Odvolací súd poukazuje i na , podľa ktorého, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V danom prípade však vzhľadom na vyššie poukazovaný priebeh celého prvostupňového konania, vykonanie nariadeného pojednávania, krajský súd konštatuje, že okresným súdom bol vytvorený dostatočný priestor na realizáciu procesných práv žalovaného ako účastníka konania, a to daného občianskeho súdneho konania v rovine obrany proti žalobe a ňou uplatnených nárokov žalobcu, v okolnosti samotného vykonania pojednávania okresným súdom dňa 14.02.2012, odvolací súd nevidel porušenie či zmarenie, znemožnenie realizácie procesných práv žalovaného, a to v miere, ktorá by znamenala odňatie jeho možnosti konať pred súdom. V tejto rovine krajský súd poukazuje i na skutočnosť, že nariadeného pojednávania pred okresným súdom dňa 14.02.2012 sa nezúčastnil ani žalovaný, ktorý mal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňa 01.02.2012 (rub č.l. 65 spisu), svoju neúčasť neospravedlnil, nariadeného pojednávania sa nezúčastnil. Taktiež konštatuje odvolací súd, že ani z ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaného z č.l. 69

spisu, nevyplývalo ospravedlnenie žalovaného pred konaním na pojednávaní dňa 14.02.2012, čiže jeho neúčasť zostala neospravedlenou a v tejto rovine krajský súd konštatuje, že neboli naplnené podmienky , pre odročenie pojednávania. Pokiaľ sa žalovaný a jeho právny zástupca, vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti, nezúčastnili nariadeného pojednávania, tak musia zniesť následky takéhoto konania, sami sa obrali o možnosť konať pred súdom.

Tiež bolo vychádzané z veta prvá v znení ku dňu vykonania pojednávania 14.02.2012, podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť a z , podľa ktorého účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Ide o premietnutie ústavného práva na súdnu (a inú právnu) ochranu ( ); pri rozhodovaní bolo odvolacím súdom zohľadnené, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 veta prvá ). Uvedené (ústavou zaručené) práva boli v prípade žalovaného v postupe prvostupňového súdu vo vzťahu k namietanému vykonaniu pojednávania 14.02.2012 dodržané, pričom bolo súčasne a rovnako prihliadané i na práva žalobcu. Odvolací dôvod o odňatí možnosti žalovaného konať pred súdom prvého stupňa bol potom i z uvedených dôvodov vyhodnotený ako neopodstatnený.

Okresný súd preto správne konštatoval splnenie podmienok pre možnosť vykonania pojednávania a rozhodnutia v neprítomnosti žalovaného, právneho zástupcu žalovaného v súlade s , keďže dôvod uvádzaný právnym zástupcom žalovaného pre odročenie pojednávania nebol okresným, a ani následne krajským súdom vyhodnotený ako dôležitý dôvod. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, ktoré vyhodnotil ako podrobné, náležité i čo do vyhodnotenia dôvodu neúčasti právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní pred okresným súdom dňa 14.02.2012 a tiež na záver ním prijatý, v zmysle ktorého žalovaným tvrdený dôvod neúčasti nemožno považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania.

Je potrebné zdôrazniť, že podľa ust. výsluch žalovaného ako účastníka konania je len jedným z dôkazných prostriedkov, a pokiaľ v konaní pred okresným súdom k veci boli produkované iné dôkazy, z ktorých okresný súd ustálil dôvodnosť nároku žalobcu, tak ani z tejto roviny nebolo možné konštatovať, že by postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Krajský súd zdôrazňuje, že nedošlo k porušeniu ani garantovaných práv žalovanému ako účastníkovi súdneho konania podľa . Ide o právo, v danom prípade žalovaného ako účastníka konania, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti s tým, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom k realizovaniu tohto práva žalovaným postupom okresného súdu, ktorý je vyhodnotený krajským súdom vyššie, boli žalovanému vytvorené podmienky. Pokiaľ toto aj dané právo žalovaný nenaplnil, nevyužil ho, tak bol správny postup okresného súdu, ktorý je povinný aplikovať, tak ako už bolo odvolacím súdom konštatované, aj ust. , a to postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, v spojení s ust. , podľa ktorého je súd povinný pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Krajský súd k úplnosti veci poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , podľa ktorého právnej vety ...„výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. ".

Krajský súd vychádzal súčasne pri závere, že výsluch účastníka je len jedným z dôkazných prostriedkov, tiež z veta druhá , podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Postup okresného súdu, ktorý pri rozhodovaní vychádzal z dostupných dôkazov, bol súladný okrem ust. , i s konštantnou judikatúrou súdov Slovenskej republiky, z ktorej sa poukazuje na R č. 37/1993, podľa ktorého judikátu „nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom". Tiež podľa R č. 125/1999, „ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného

stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení". Podľa R č. 164/2003-I. „ neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie". Odvolacím súdom bolo konštatované, že samotným nevypočutím žalovaného v konaní pred okresným súdom na pojednávaní dňa 14.02.2012, teda nevykonaním dôkazného prostriedku podľa , nedošlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

V tejto súvislosti považuje krajský súd za podstatné zdôrazniť, že z komplexného nazerania na celý priebeh prvostupňového konania nebol opodstatnený záver o odňatí možnosti žalovaného konať pred súdom, nebolo zistené, že by postupom okresného súdu v prvostupňovom konaní došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces v intenciách a v jeho rámci ust. o rovnakom postavení účastníkov v občianskom súdnom konaní.

K ďalšej námietke žalovaného, že prejednaním veci v jeho neprítomnosti bola porušená zásada rovnosti strán v súdnom procese, sa uvádza, že táto zásada sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (, ). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno- právnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu, majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (). Táto zásada, vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces", nutnosť rovnakých „pravidiel hry", alebo tiež „princíp rovnosti", sa premieta predovšetkým v ustanoveniach, upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. V podstate rovnosť účastníkov v súdnom konaní, ako prirodzený dôsledok rovnosti všetkých občanov, je upravená v ust. . Pri uplatňovaní tejto zásady rovnosti v súdnom konaní je však nevyhnutné prihliadať nielen k právam jedného účastníka súdneho konania, v danom prípade žalovaného ako odvolateľa, ale aj k právam žalobcu, ktorý rovnako má nárok, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, z ktorého dôvodu nemôže v súdnom konaní dochádzať k výkonu práv jedného z účastníkov súdneho konania na ujmu druhého účastníka súdneho konania. Pokiaľ by v danom prípade nariadeného pojednávania 14.02.2012 okresný súd vec neprejednal v neprítomnosti žalovaného, tak jeho postupom by došlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Ani s ohľadom k uvedenej zásade rovnosti, vyjadrenej ust. , krajský súd nezistil, že by postupom okresného súdu došlo k vade konania, ktorá by mala za následok nesprávne (nezákonné) rozhodnutie vo veci. Princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis - á - vis proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst-Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované vyššie, ods. 59) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp.zn. ).

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, krajský súd ďalej uvádza, že zo sumáru tých dôkazov, ktoré boli produkované žalobcom na preukázanie jeho tvrdení v rámci uplatneného nároku, bola spoľahlivo a dostatočne preukázaná dôvodnosť žaloby v rovine existencie dôvodov na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 10.818,89 Eur s príslušenstvom, okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré

nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Týmto dal odpoveď na tie otázky, nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový stav veci.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi okresného súdu, v zmysle ktorých okresný súd prejudiciálne posudzoval platnosť leasingovej zmluvy (č.l. 14 spisu), Leasingovú zmluvu č. LZF 08/10005 na č.l. 17, 18 spisu zo dňa 24.01.2008 a vyhodnotil ju ako platný právny úkon, pričom konštatoval, že dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorými sa súd zaoberá z úradnej povinnosti, nezistil, ostatné dôvody neplatnosti právneho úkonu tvrdené zo strany žalovaného neboli. Krajský súd považuje za podstatné zdôrazniť, že zo strany žalovaného nedošlo k spochybneniu uplatnenej sumy žalobcom žalobou, a to pokiaľ ide o jej výšku, ale ani pokiaľ išlo o uplatnený titul, túto žalovaný v prvostupňovom konaní, ale ani v podanom odvolaní nespochybnil, preto nebol vytvorený priestor preto, aby odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku okresného súdu pokiaľ ide o výšku, ako i samotný nárok v rovine žalobcom uplatneného titulu.

K odvolacej námietke žalovaného, ktorá smerovala do skutočnosti, týkajúcich sa vzťahu žalovaného a KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ktorou žalovaný namietal, že povinnosť uhradiť dlžnú sumu v tomto prípade mala poisťovňa KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ktorá mu odmietla poskytnúť plnenie, krajský súd poukazuje na to, že uvedená odvolacia námietka zostala bez relevancie na žalobcom uplatnený nárok žalobou a na správnosť, ktorú krajský súd konštatoval v súvislosti s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Krajský súd mal za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, ohľadom svojich tvrdení uvedených v žalobe, pričom dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 23. mája 2012.) Pokiaľ žalovaný v rámci uplatnenej obrany argumentoval tým, že povinnosť uhradiť sumu uplatnenú žalobou prešla na poisťovňu, teda na tretiu osobu, v dôsledku čoho mal byť žalobou uplatnený nárok vyhodnotený ako nedôvodný, tak krajský súd poukazuje na to, že prioritne ide o záväzok žalovaného vyplývajúci zo zmluvného vzťahu so žalobcom, ktorého existenciu žalovaný vo svojej podstate nenamietal. Je podstatné zdôrazniť, že k zániku uvedenej povinnosti žalovaného zaplatiť sumu uplatnenú žalobou, napriek tomu, že žalovaný mal uzatvorenú poistnú zmluvu s predmetnou poisťovňou, nedošlo, čo nebolo spochybnené, tak za tohto stavu zostala povinnosť uhradiť žalobcom uplatnenú sumu žalovaným. Pre úplnosť na dotvrdenie správnosti týchto záverov poukazuje odvolací súd i na Dohodu o všeobecných podmienkach finančného leasingu (k Leasingovej zmluve LFZ/08/10005) na článok IX. bod 9.17, v zmysle ktorého bolo medzi stranami dohodnuté, že „V prípadoch predčasného ukončenia LZ z dôvodu odcudzenia PL alebo vzniku totálnej škody na PL je prenajímateľ oprávnený vyhotoviť finančné vyhotovenie podľa bodu 9.13.2 alebo 9.13.3 a v prípade ak poisťovňa nezlikviduje poistnú udalosť do 6 mesiacov od jej vzniku a to z akéhokoľvek dôvodu. Rovnako je prenajímateľ oprávnený postupovať v prípade, ak mu poisťovňa oznámi, že poistné plnenie bude plniť. Ak po vyhotovení finančného vyrovnania prenajímateľ obdrží poistné plnenie od poisťovne, je oprávnený toto jednostranne započítať s neuhradenými záväzkami nájomcu vyplývajúcimi z finančného vyrovnania a zvyšnú časť preukáže prenajímateľ do 14 dní na účet nájomcu." Z uvedených dôvodov potom nemohol krajský súd vyhodnotiť argumentáciu žalovaného ako argumentáciu, ktorá by mala zásadný vplyv na povinnosť uloženú žalovanému okresným súdom, zaplatiť žalobcovi nárok uplatnený žalobou.

Žalovaný v rámci podaného odvolania navrhol prerušenie odvolacieho konania v zmysle . O tomto návrhu krajský súd rozhodol samostatne uznesením, ktorým tento návrh žalovaného zamietol. Krajský súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu žalovaného na prerušenie konania dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava

I, sp.zn. ide o také konanie, v ktorom by bola riešená otázka, od ktorej záviselo rozhodnutie v odvolacej právnej veci vedenej pred Krajským súdom Žilina sp.zn. . Žalovaný nezdôvodnil, v čom videl dôvod na prerušenie konania, skutkovo, ale ani právne bližšie nekonkretizoval svoj záver, „že v predmetnej veci ide o právne veci súvisiace". Pokiaľ navrhoval prerušenie konania, bolo jeho dôkaznou povinnosťou uviesť všetky dôvody, pre ktoré bolo potrebné z jeho pohľadu konanie prerušiť. Žalovaný nezdôvodnil nárok uplatnený pred Okresným súdom Bratislava I, pričom uviedol, len že v danom konaní sa domáha zaplatenia 46.758,05 Eur, krajský súd však konštatuje, že vo veci vedenej pred odvolacím súdom sa žalobca domáhal zaplatenia 10.818,89 Eur. Tiež nezdôvodnil bližšie prekážku v postupe v konaní odvolacieho súdu, ak v oboch prípadoch išlo o pohľadávky zo záväzkových vzťahov, pričom bez ďalšieho nebolo možné konštatovať, že rozhodnutia v týchto veciach by sa navzájom vylučovali, pretože z nich vyplývajú okolnosti, v zmysle ktorých by bol vyžadovaný postup podľa . „Podľa a v súlade s súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska." (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Krajský súd na základe skutočností uvedených žalovaným v návrhu na postup podľa písm, b teda dospel k záveru, že výsledok daného sporového konania závisí výlučne len od výsledkov vykonaného dokazovania, pričom zodpovednosť za preukázanie žalobou uplatneného nároku (dôkazné bremeno) nesie žalobca a obrany žalovaný. V súvislosti so svojimi závermi krajský súd akcentuje, že „K porušeniu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne rozhodnutie v danom prípade môže dôjsť len v prípade, ak všeobecným súdom zvolený procesný postup [neakceptovanie návrhu sťažovateľa podľa ] dosiahne takú intenzitu, ktorá ovplyvní rozhodnutie vo veci samej." (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). V danom prípade však neboli žalovaným tvrdené skutočnosti na to, aby odvolací súd mohol jeho návrhu v zmysle vyhovieť. V súvislosti so svojimi závermi poukazuje krajský súd i podporne a primerane i na argumentáciu s ktorou sa stotožnil a v zmysle ktorej „Ak súd konanie v zmysle nepreruší, neodníme týmto postupom účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa . Ustanovenie ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím dospeje k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, kedy podá návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Prerušenie konania z tohto dôvodu závisí výslovne od záveru súdu prejednávajúceho vec o nesúlade všeobecne záväzného právneho predpisu s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; názor účastníka konania je v tomto smere právne irelevantný. Preto ak súd návrhu účastníka konania na prerušenie konania z dôvodu uvedeného v nevyhovie, neodníme mu možnosť konať pred súdom v zmysle . K otázke prerušenia konania z uvedeného dôvodu porovnaj aj R 53/1999. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. )

V súvislosti s dokazovaním vykonaným okresným súdom, krajský súd podporne poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011, sp.zn. , v zmysle ktorého „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov."

Odvolací súd uvádza, že ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa veta tretia o možnosti vykonania a výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci, ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy tiež vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní, vo väzbe na závery tak prvostupňového ako aj krajského súdu, nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, ako rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 10.818,89 Eur s príslušenstvom potvrdiť ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa , .

Krajský súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Pre úplnosť krajský súd k svojmu rozhodnutiu považuje za nevyhnutné uviesť, že pokiaľ v rozhodovacej praxi krajského súdu bol akceptovaný postup súdu, v zmysle ktorého bola ustanovená za opatrovníka obec, napriek jej vyjadrenému nesúhlasu, je potrebné zdôrazniť, že k zmene rozhodovania krajského súdu v tejto rovine došlo pod vplyvom konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorú aspoň čiastočne odvolací súd na podporu svojich záverov uviedol v tomto rozhodnutí. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. , a , ). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (, m. m. , , ). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. , ) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. -25).

Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku vo veci samej bol potvrdený ako vecne správny i výrok o trovách prvostupňového konania podľa .

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý uskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania v podaní zo dňa 31.05.2012 (č.l. 108 spisu), Priznaná náhrada odvolacích trov pozostávala z odmeny za jeden úkon právnej služby, podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, 1 x 270,54 Eur (tarifná odmena za podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného) + 1 x 7,63 Eur režijný paušál + 20 % DPH = 333,80 Eur. Celkom priznané dôvodné trovy odvolacieho konania predstavujú súčtom 333,80 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.