Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 68/98

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Jána Klučku a sudcov JUDr. Tibora Šafárika a JUDr. Richarda Rapanta na

neverejnom zasadnutí konanom 13. januára 1999 prerokoval podnet

, bytom a spol., zastúpených JUDr.

Alexandrou Korbeľovou, advokátkou, Janáčkova 1, Bratislava, proti Krajskému súdu

v Bratislave pre porušenie základného práva na verejné prerokovanie veci v

prítomnosti účastníka konania a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom upraveného v v konaní o vydanie

veci a nariadenie predbežného opatrenia na Krajskom súde v Bratislave vedenom pod

sp. zn. a a takto

rozhodol:

Podnetu a spol. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 17.

augusta 1998 doručený podnet , bytom

13, , bytom a , bytom

zastúpených JUDr. Alexandrou Korbeľovou,

advokátkou, Janáčkova 1, Bratislava (ďalej len „navrhovatelia“).

Navrhovatelia podnet odôvodnili tým, že Stavebné bytové družstvo

Bratislava II, Strojnícka 8, podalo proti nim 25. júna 1995 na Obvodný súd

Bratislava II návrh na začatie konania o vydanie veci a nariadenie predbežného

opatrenia. Návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa navrhovateľom

zakazuje nakladať s finančnými prostriedkami, Okresný súd Bratislava II vyhovel

uznesením z 8. októbra 1997. Po vykonanom dokazovaní ten istý súd vydal rozsudok,

ktorým uznal návrh za dôvodný a v súlade s ním rozhodol o návrhu navrhovateľa, t.

j. Stavebného bytového družstva Bratislava II.

Navrhovatelia ako odporcovia v danej veci 22. decembra 1997 podali proti

rozsudku odvolanie. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (sp. zn. )

doručil právnej zástupkyni navrhovateľov predvolanie na pojednávanie s termínom

21. apríla 1998 o 10.00 hodine. Telegramom zo 17. apríla 1998 bolo právnej

zástupkyni navrhovateľov oznámené, že z dôvodu pracovnej neschopnosti

predsedníčky senátu odvolacieho súdu sa pojednávanie prekladá na 19. máj 1998

na 10.00 hodinu.

Právna zástupkyňa navrhovateľov listom z 21. apríla 1998 požiadala

o preloženie pojednávania na iný termín z dôvodu, že mala v tom istom čase

pojednávanie na inom súde a ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní na

Krajskom súde v Bratislave.

Krajský súd v Bratislave však túto skutočnosť nevzal do úvahy a za neúčasti

navrhovateľov, ako aj ich právnej zástupkyne vydal na pojednávaní 19. mája 1998

rozsudok sp. zn. a , ktorým potvrdil uznesenie, ako aj

rozsudok súdu prvého stupňa.

Na základe uvedeného navrhovatelia dospeli k názoru, že rozhodnutím

odvolacieho súdu bolo porušené ich ústavné právo na prerokovanie veci v ich

prítomnosti a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom upravené v čl. 48

ods. 2 . Preto navrhli, aby ústavný súd po vykonaní

dokazovania vydal nález tohto znenia:

„Konanie Krajského súdu v Bratislave, ktorý na pojednávaní dňa 19. 05. 1998

vo veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Bratislava II v Bratislave, Strojnícka 8,

zast. JUDr. Laurou Bíróovou, advokátkou v Bratislave, Strojnícka 8, proti

žalovaným: 1. , bytom , 2.

, bytom 3. , bytom

, zastúpení JUDr. Alexandrou Korbeľovou, advokátkou v Bratislave,

o vydanie veci, odvolacie konanie č. , , vydal rozsudok bez

účasti podnecovateľov alebo ich právneho zástupcu, je porušením ich práva na

verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v ich prítomnosti a na

vyjadrenie sa k všetkým vykonávaným dôkazom v zmysle

Slovenskej republiky.“

Ústavný súd po zistení, že prijatiu podnetu na konanie nebráni prekážka

neprípustnosti a že spĺňa procesnoprávne náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. , ktorým sa mení a dopĺňa tento

zákon, ho v zmysle § 25 ods. 3 v spojení s § 18 ods. 2 a 3 písm. b) tohto zákona prijal

na konanie uznesením z 5. novembra 1998.

Na výzvu ústavného súdu zo 6. novembra 1998 o podanie vyjadrenia k

podnetu navrhovateľov predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave

listom z 21. novembra 1998 ústavnému súdu oznámila:

„Na podnet podaný vedený pod označenou

spisovou značkou sa vyjadrujem nasledovne:

Nahliadnutím do zberného spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

som predovšetkým zistila, že senát 15 Co dňa 19. 5. 1998 nepotvrdil len

uznesenie súdu prvého stupňa, ale aj rozsudok súdu prvého stupňa - teda posledný

odsek strany 2 podnetu zo dňa 28. 7. 1998 je nepresný.

Z pochopiteľných dôvodov nemám k dispozícii základný spis, preto môžem

vychádzať pri vyjadrení len z údajov uvedených

v predmetnom podnete.

Z obsahu podnetu vyplýva jednoznačne, že

vedela o tom, že dňa 19. 5. 1998 sa v spornej veci bude konať odvolacie

pojednávanie, pretože svoju neúčasť na ňom ospravedlnila z dôvodu, že toto

pojednávanie koliduje s iným dôležitým pojednávaním, ktorého sa chcela zúčastniť.

Takýto dôvod žiadosti o odročenie pojednávania nie je kvalifikovaným

dôvodom pre vyhovenie takejto žiadosti, čo vyplýva napr. z R 10/1994 Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky. Termín odvolacieho pojednávania konaného dňa 19. 5.

1998 bol advokátke doručený s dostatočným časovým

predstihom ( ), takže neexistoval žiaden vážny dôvod pre odročenie

pojednávania na iný termín. Senát 15 Co mal za to, že rozhodnutie vo veci by

nemohla ovplyvniť ani osobná účasť na odvolacom

pojednávaní, pretože skutkový stav veci bol zistený dostatočne a rozhodnutie o veci

vyplývalo výlučne z vyriešenia právnej otázky.

Pre úplnosť považujem za vhodné dodať, že najmä bratislavskí advokáti

(komerční právnici) bežne žiadajú o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s

pojednávaním v iných konaniach. Keby súdy rešpektovali tieto ich požiadavky, bolo

by problematické vôbec na pojednávaniach veci končiť.

Oznamujem zároveň, že súhlasím s tým, aby podľa

Z. z. v znení ďalších predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho

pojednávania o prijatom podnete.“

Listom zo 4. januára 1999 oznámila právna zástupkyňa navrhovateľov, že

netrvajú na ústnom pojednávaní a súhlasia s tým, aby ústavný súd o prijatom podnete

konal v ich neprítomnosti.

Ústavný súd podľa § 31 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

vykonal dôkazy potrebné pre zistenie skutočného stavu a na získanie

podkladov pre svoje rozhodnutie. Podklady pre rozhodnutie čerpal zo zapožičaného

súdneho spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. a .

II.

Ustanovenie každému priznáva

okrem iného právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Nevyhnutným predpokladom

uplatnenia tohto základného práva je aj to, aby účastník konania bol na pojednávanie

v jeho veci predvolaný s dostatočným časovým predstihom, čo jednoznačne vyplýva

z (ďalej len „“). Podľa ods.

2 súd môže vec prejednať aj v neprítomnosti účastníka, ktorý bol síce riadne

predvolaný, avšak na pojednávanie sa neustanovil a ani nepožiadal z dôležitého

dôvodu o jeho odročenie. Ako z textu citovaného ustanovenia vyplýva, procesné

právo účastníka konania pred všeobecným súdom požiadať o odročenie

pojednávania, na ktoré bol riadne predvolaný, je podmienené „dôležitosťou dôvodu“.

Z odôvodnenia podnetu, ako aj zo súdneho spisu, ktorý bol ústavnému súdu v tejto

veci zapožičaný, je zrejmé, že právna zástupkyňa navrhovateľov požiadala o

odročenie pojednávania určeného na 19. máj 1998 z dôvodu svojej účasti v konaní v

tom istom termíne pred iným súdom, pričom túto skutočnosť odvolací súd nevzal do

úvahy a pojednávanie uskutočnil bez jej prítomnosti, ako aj bez prítomnosti

samotných navrhovateľov. Ústavný súd preto pri rozhodovaní o podnete musel

nevyhnutne posúdiť skutočnosť, či odvolací súd tým, že nevyhovel žiadosti právnej

zástupkyne o odročenie pojednávania z dôvodu jej účasti na inom pojednávaní,

porušil základné právo navrhovateľov upravené v Slovenskej

republiky. V záujme toho posúdil obsah slovného spojenia „z dôležitého dôvodu“ (§

101 ods. 2 ), ktorého objektívne preukázanie je v danej veci základnou

podmienkou umožňujúcou odročiť pojednávanie, na ktoré bol účastník konania riadne

a včas predvolaný. Ústavný súd vzal pritom do úvahy aj zaužívanú prax uplatňovanú

v takýchto prípadoch v konaní pred všeobecnými súdmi. Podľa nej „porušením

procesných práv účastníka konania nie je, ak sa riadne predvolaný účastník alebo

jeho splnomocnenec neustanoví na pojednávanie, hoci neúčasť ospravedlnil súdu,

avšak súd neuzná dôvod neúčasti za dôležitý a vec prejedná v neprítomnosti takéhoto

účastníka“ (R 10/1994). V inom rozhodnutí (R 31/1994) súd konštatoval: „Choroba

účastníka preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou je dôležitým dôvodom v

zmysle Ak účastník konania v takomto prípade včas požiadal o

odročenie pojednávania, prejednanie veci v jeho neprítomnosti treba kvalifikovať ako

odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom“. I podľa právneho názoru

ústavného súdu kolízia dvoch pojednávaní v tom istom termíne na rozdielnych

súdoch, o čom v danom prípade právna zástupkyňa vedela v dostatočnom časovom

predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého

dôvodu“, nevyhnutne potrebného za účelom odročenia riadne a včas vytýčeného

pojednávania. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci

v prítomnosti účastníka konania a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie

pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ ( )

v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. Z týchto

aspektov situáciu, ktorá nastala v prípade navrhovateľov, nie je možno považovať za

dôležitý dôvod umožňujúci v zmysle vyhovieť ich požiadavke

na odročenie pojednávania.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd nezistil v postupe

odvolacieho súdu porušenie procesných práv navrhovateľov v súvislosti s ich

neúčasťou (vrátane ich právnej zástupkyne) na pojednávaní, v dôsledku čoho im bola

odňatá možnosť zúčastniť sa konania pred súdom. Logický dôsledok tohto zistenia

vedie k záveru, že tým ani nemohlo byť porušené ich základné právo upravené v čl.

48 ods. 2 , ako to uviedli v petite svojho podnetu. Preto ústavný súd podnetu

navrhovateľov na vyslovenie porušenia namietaného základného práva označeným

postupom Krajského súdu v Bratislave nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 13. januára 1999