Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Csp-46-2017.pdf
PDF · 198.82 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/46/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcov: 1. M. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, Y., zastúpená: Občianske združenie Centrum správnej pomoci Galanta, IČO: 51412802, Staničná 10, Galanta, 2. J. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. XXX, proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653, Tomášiková 48, Bratislava, zastúpený: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., IČO: 36865036, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, 2. DUPOS dražobná, spol.s.r.o., IČO: 36233935, Tamaškovičova 17, Trnava, zastúpený: PETKOV & Co s. r. o., IČO: 50430742, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o neplatnosť zmluvy a iné, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, o určenie právnych úkonov žalovaného 1 smerujúcich k výkonu záložného práva za neplatné, o určenie právnych úkonov žalovaného 2 smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby za neplatné, o priznanie finančného zadosťučinenia, zastavuje.
II. Žaloba sa zamieta.
III. Žalovaný 1 a žalovaný 2 majú voči žalobcovi 1 a žalobcovi 2 nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 13.02.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.02.2017, doplnenou podaním zo dňa 01.10.2017, doručeným súdu dňa 09.10.2017, sa žalobcovia 1 a 2 domáhali určenia, že Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobcom 2 a žalovaným 1 je absolútne neplatná, že úver zo dňa č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý poskytol žalovaný 1 je bezúročný a bez poplatkov, že zmluvná podmienka uvedená v produktových obchodných podmienkach pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenská sporiteľňa, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015 bod 8.1 písm. a) v znení „8.1 Za prípad porušenia sa považuje: a) omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace“ je neplatná, že právne úkony záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území S., obec S., okres Q. J. nad T., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom K. úradom Q. J. nad T. zo dňa XX.XX.XXXX a to: byt nachádzajúci sa v bytovom dome so súp. č. XXX, postavenom na parcele registra „C" č. XXXX/X, T. 1, podlažie 1. p., číslo bytu 1, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXX, byt nachádzajúci sa v bytovom dome so súp. č. XXX, postavenom na parcele registra „C" č. XXXX/X, T. 1, podlažie 1. p., číslo bytu 3, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXX, byt nachádzajúci sa v bytovom dome so súp. č. XXX, postavenom na parcele registra „C" č. XXXX/X, T. 1, podlažie 1. p., číslo bytu 6, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/ XXXXX sú neplatné, že právne úkony žalovaného X ako dražobníka smerujúce k realizácii dobrovoľnej
dražby vyššie uvedených nehnuteľností, sú neplatné, žalobkyňa 1 žiadala uložiť žalovanému 1 povinnosť zaplatiť jej finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur a náhradu trov konania.
2. Žalobcovia 1 a 2 žalobu odôvodnili tým, že dňa 25.03.2015 uzatvoril žalobca 2 ako dlžník so žalovaným 1 ako veriteľom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX s prílohou Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. (ďalej len „Zmluva o úvere“), pričom záväzok dlžníka z predmetnej zmluvy bol zabezpečený záložným právom zriadeným v prospech žalovaného 1 na zabezpečenie pohľadávky podľa Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 25.03.2015 pre vyššie uvedené nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 1 (ďalej len „Záložná zmluva“). Žalovaný 1 ako záložný veriteľ vzhľadom na to, že nedošlo podľa neho k úhrade celého dlhu, pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo Záložnej zmluvy na tretiu osobu. Žalobcovia 1 a 2 ako dlžníci mali blízky priateľský vzťah a žili v spoločnej domácnosti v období pred podpísaním Zmluvy o úvere a Záložnej zmluvy. Po obdržaní finančných prostriedkov na účet žalobcu 2 ako dlžníka, pochádzajúcich z uvedeného splátkového úveru, sa žalobca 2 od žalobkyne 1 odsťahoval a svoju pohľadávku nesplácal a žalobkyňa 1 o tejto situácii nebola informovaná, nakoľko sa zdržovala v zahraničí, čím súčasne nemohla preberať poštové zásielky od žalovaného 1. Nedisponovala teda informáciou o tom, že úver nie je splácaný v rozsahu a v časovom slede tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve o splátkovom úvere, čím by žalobkyňa 1 predišla sankcii okamžitej resp. predčasnej splatnosti. Žalobkyňa 1 sa telefonickým dohovorom so žalovaným 1 ako záložným veriteľom a následne listom dožadovala možnosti pristúpenia k záväzku v zmysle § 534 Občianskeho zákonník v plnom rozsahu tak, ako bolo dohodnuté so žalobcom 2, resp. žiadala žalovaného 1 o súčinnosť vyriešiť problém k obojstrannej spokojnosti, avšak žalovaný 1 nebral do úvahy návrh žalobkyne 1 a nebola jej daná možnosť využiť vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka v jej prípade, keď vzniknutú patovú situáciu úmyselne nespôsobila a má za to, že v tomto prípade sa stáva v celom rozsahu poškodenou, nakoľko na základe slobodnej a vážnej vôle bola žalobkyňa 1 ochotná pohľadávku zo Zmluvy o úvere plniť. Namiesto ústretovosti a snahy banky preklenúť náročnú situáciu a pomôcť žalobkyni 1 v neriešiteľnej situácii, banka zámerne žalobkyňu 1 vystavuje neprimeranému výkonu práva pričom je nesporné, že využitie vyššie citovaných ustanovení § 531 ods. 1 a § 534 Občianskeho zákonníka by nespôsobovalo ekonomickú nevýhodnosť a ťažkú vydobyteľnosť pohľadávky a postavenie veriteľa by sa v skutočnosti neoslabilo. Banka nerešpektovala nič, žiadnu primeranosť vo svojom postupe a za každú cenu chce vykonať záložné právo. Žalobkyňa 1 namieta, že nemôže ponímať súdnu ochranu taký výkon práva, ktorý je neprimeraný alebo sa prieči dobrým mravom ( § 3 ods. l Občianskeho zákonníka). Ústavne konformný nemôže byť výkon práva, ktorý je neprimeraný. Nie je jej jasné, prečo banka sa nesnažila uplatniť právo prostredníctvom exekúcie na mzdu žalobcu 2. Žalobcovia majú za to, že Zmluva o úvere a následne Záložná zmluva bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmlúv boli včlenené neprijateľné podmienky. Zmluvy boli uzavreté v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Právne úkony dodávateľa boli v rozpore so zákonom a priečia sa dobrým mravom. Zmluvný vzťah sa dostal do neudržateľného stavu, pretože došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluva je formulárová, typová a predtlačená a žalobca 2 nemohol jej obsah ovplyvniť, musel zmluvu podpísať v celku jedným podpisom. V zmluve bola dohodnutá splátka jednou sumou vo výške 282,03 Eur, pričom splátka nebola rozdelená na istinu a úrok a tak ide o úver bez úrokov a bez poplatkov. Splácanie úveru bolo dohodnuté do 20.04.2045. Dodávateľ banka dňa 12.10.2016 zaslala žalobcovi 1 a 2 Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, čím použila nekalú praktiku a neprijateľnú podmienku: Občiansky zákonník ustanovenie § 53 ods. 4) písm. k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a preto ide o neplatný právny úkon z ktorého nemôžu plynúť platné právne účinky. Dodávateľ banka v tomto konaní ako žalovaný 1 predložil úverové podmienky a sadzobník v nesúlade a v rozpore so zákonom. Žalovaný 1 neskúmal bonitu žalobcov 1 a 2, ani sa ho nespýtal na situáciu v rodine, čím zanedbal svoju povinnosť odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa. Zanedbanie povinnosti odbornej starostlivosti je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa považované za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je podľa § 7 ods. 1 cit. zákona zakázaná. Žalovaný poskytoval úver bez ohľadu na to, či si overil, či bude žalobca 2 schopný ho splácať alebo nie. Množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a systém sankcií sú nastavené tak, že v prípade omeškania so splácaním je žalobca 1 a 2 v nevýhodnom postavení ako slabšia zmluvná strana, čo zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a v jeho neprospech, čo zákonodarca označil za neprijateľné (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca je presvedčený, že žalovaný 1 voči nemu použil neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup, a teda porušil § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Žalobca žiada súd, aby tieto podmienky vyhlásil za neprijateľné podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý platil v čase keď tieto skutočnosti nastali. Predmetná Zmluva o úvere obsahuje vyššie uvedené neprijateľné zmluvné podmienky, najmä si však na jej základe žalovaný 1 uplatňoval zaplatenie toho, čo nemožno vnímať inak, ako úžeru. Podľa ustálenej súdnej praxe je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, ak si dodávateľ Banka /žalovaný 1 účtuje poplatok za poskytnutie úveru, žiada neprimerane vysoký úrok a neuvádza RPMN. Ide o neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný 1 dodávateľ/veriteľ vedome, na škodu mnohých spotrebiteľov obchádza zákon v snahe získať tak pre seba výhodnejšie postavenie, núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou k takému konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom obchádzať ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a ďalších predpisov poskytujúcich spotrebiteľskú ochranu. Pri takomto veľkom počte hrubo nemorálnych a zneužívaných zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa nemôže obstáť ani zmluva o úvere ako celok. A to žalobcovia neuviedli ani všetky podmienky, ktoré možno v zmluve a úverových zmluvných podmienkach spotrebiteľskej zmluvy považovať za neprimerané a nekalé. Z týchto dôvodov žalobcovia navrhujú, aby súd aplikoval ust. § 41 OZ v jeho eurokonformnom výklade s ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalobcovia sú presvedčení, že banka konala v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Ďalej je možné sa domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je proti ústavný. V prípade vykonania dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobcu. Týmto konaním by bol porušený aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné posudzovať veľmi citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má mať za každých okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Aplikácia týchto judikátov je o to nevyhnutnejšia, že zásah do vlastníckeho práva žalobcov ( čl. 20 Ústavy SR) a práva na obydlie ( čl. 19 Ústavy SR) chce vykonať súkromný subjekt dražobník, ktorý nepodlieha žiadnej súdnej kontrole, ktorá by v reálnom čase poskytla právam žalobcov ochranu. Na veci majú žalobcovia naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby. Podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu. Bez tohto určenia je ich právo ohrozené a bez tohto určenia je ich právne postavenie neistým. Ich žaloba je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne ) iná žaloba. Bez určenia súdu či tu právo je, alebo nie je a či tu právny vzťah je, alebo nie je, je ich právo ohrozené.
3. Žalobcovia 1 a 2 podaním zo dňa 25.04.2018, doručeným súdu dňa 02.05.2018, zobrali žalobu späť v časti o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, o určenie právnych úkonov žalovaného 1 smerujúcich k výkonu záložného práva za neplatné, o určenie právnych úkonov žalovaného 2 smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby za neplatné, o priznanie finančného zadosťučinenia.
4. Žalobcovia v podaní ďalej uviedli, že žiadajú, aby súd rozhodol o neplatnosti Zmluvy o úvere z dôvodu, že v zmluve nie je dojednaná podstatná náležitosť zmluvy a to cena zmluvy. Splácanie úveru je v zmluve uvedené: Výška splátky a splatnosť: 282,03 Eur mesačne 20. deň v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky: 20.05.2015, Splatnosť úrokov a Poplatkov: mesačne, ku dňu splatnosti splatnosti v kalendárnom mesiaci, Počet splátok: 360, Konečná splatnosť: 20.04.2045, Splácanie: rovnomerné, Spôsob splácania: odpísaním z Účtu pre splácanie. Banka neposkytla žalobcom úver vo výške 65.000 Eur ako bol dohodnutý v zmluve. Banka si odrátala spracovateľský poplatok vo výške 599 Eur a žalobcovi 2 poskytla úver vo výške 64.401 Eur. V zmluve nie je uvedené čo je zahrnuté v mesačnej splátke v 282,03 Eur. V zmluve je uvedené Typ a výška Úrokovej sadzby: fixná 3 roky, 3,59% a Výsledná výška Úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy: 3,09%. Z výpočtu známych údajov zo zmluvy a to výška splátky 282,03 Eur x počet splátok 360 je odvoditeľná celková suma, ktorú bude musieť dlžník zaplatiť do dňa Konečnej splatnosti a to suma 101.530,80 Eur, z čoho je možné vyvodiť cenu úveru za poskytnutý úver vo výške 64.401Eur. Keďže banka neposkytla žalobcom úver vo výške 65.000 Eur, lebo si odrátala z neho Spracovateľský poplatok vo výške 599 Eur z čoho je osvedčené, že poskytla úver v sume 64.401 Eur, preto podľa § 43a Občiansky zákonník ide o neplatný právny úkon, pretože banka bola viazaná návrhom poskytnúť úver vo výške 65.000 Eur, ktorý neposkytla. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 12.10.2016 je osvedčené, že žalovaný 1 oznámil Pohľadávku zo Zmluvy vo výške 68.414,67 EUR, pričom poskytol úver vo výške 65.000 Eur - 599 Eur = 64.401 Eur a mal právo si účtovať podľa zmluvy úrok za trvania zmluvy do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti za 1 rok do 31.5.2016 v sume 1.989,99 Eur ( 64.401 Eur x 3,09% = 1.989,99 Eur) a za časť 2. roku do 12.10.2016 úrok v sume 829,16 Eur ( 64.401 Eur x 3,09% : 12 x 5 mesiacov). Po sčítaní spolu mala pohľadávka banky činiť
sumu 67.220,15 Eur mínus uhradené splátky 3 x 282,03 Eur = 846,09 to je najviac sumu 66.374,06 Eur. Doposiaľ nie je známe prečo banka žiadala ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávku 68.414,67 Eur. Ide o spornú pohľadávku čo do dôvodu a výšky. Banka v zmluve predformulovala Splácanie úveru: Výška splátky a splatnosť 282,03 Eur mesačne pričom nie je z tohto údaja určité a zrozumiteľné, či v splátke sú zahrnuté i úroky a preto takýto právny úkon je neplatný a cena za poskytnutý úver neurčitá a nezrozumiteľná. Nejasné formulácie v časti zmluvy odplata odôvodňuje súdnu kontrolu zmluvy aj v časti ceny úveru. (Uznesenie Súdneho dvora C-76/10), preto žiadajú o súdnu kontrolu zmluvy.
5. Žalovaný 1 k žalobe uviedol, že žalobu žiada zamietnuť a žalovanému 1 priznať náhradu trov konania. Žalovaný 1 domnelý nárok neuznáva. V žalobe a jej doplnení je uvedených množstvo skutkových a právnych tvrdení, pri väčšine z nich však nie je zrejmé, aký je vzťah týchto tvrdení a tohto konania, množstvo uvádzaných tvrdení, či úvah nie je len nerelevantných vo vzťahu k vymedzenému predmetu konania, ale tiež sa jedná o tvrdenia, ktoré sú v rozpore s právnym stavom veci a na viacerých miestach žaloby dochádza zo strany žalobcu k tomu, že sú prezentované tvrdenia vyslovene nepravdivé, či zavádzajúce, navyše s predmetom konania nesúvisiace. Žalobcovia sa pokúšajú šikanóznym spôsobom zneužiť oprávnenia vyplývajúce z obsahu jednotlivých ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky (predovšetkým spotrebiteľského práva), ako aj právneho poriadku EÚ. Výlučným účelom celého konania je oddialenie splnenia povinností vyplývajúcich z postavenia pôvodcu podania ako dlžníka, resp. záložcu, konkrétne povinností vyplývajúcich o.i. z ustanovenia § 151m ods. 4 OZ a to na čo najdlhšiu dobu. Celé podanie je kompilátom nesúrodých tvrdení, všeobecných domnienok a poukazov na judikatúru v podstatnej časti bez akéhokoľvek relevantného vzťahu k predmetu sporu, pričom sú uvádzané tvrdenia, predovšetkým právne, ktoré sa žalobného návrhu samotného týkajú len minimálne, prípadne sa uvádzajú tvrdenia (predovšetkým právne) nielen nedôvodné, ale priamo odporujúce kogentným právnym normám a ich ustálenému výkladu tak, ako ho podali najvyššie súdne autority. Žalovaný 1 popiera všetky skutkové a právne tvrdenia en bloc. V oblasti súkromnoprávnych vzťahov tu existuje základná požiadavka - riadne dodržiavať uzatvorené zmluvy (zásada pacta sunt servanda). Žalobcovia žiadajú, aby súd rozhodol o neplatnosti Zmluvy o úvere z dôvodu, že v zmluve nie je určite dojednaná podstatná náležitosť zmluvy a to cena zmluvy (pričom nie je zrejmé, čo majú žalobcovia na mysli pod pojmom "cena zmluvy"). Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere sú: i.) záväzok jednej strany (veriteľa) na žiadosť druhej strany (dlžníka) poskytnúť peňažné prostriedky, ii.) určenie výšky peňažných prostriedkov, ktoré majú byť poskytnuté a iii.) záväzok druhej strany poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť z poskytnutých prostriedkov úroky. Všetky uvedené podstatné náležitosti (podmieňujúce platnosť zmluvy) sú jasným a zrozumiteľným spôsobom v predmetnej úverovej zmluve obsiahnuté (časť I., čl. I./1 uvedenej zmluvy, záväzok poskytnúť úver, vo výške 65.000 Eur, záväzok dlžníka úver vrátiť a to za v zmluve dohodnutých podmienok, o.i. je stanovený typ a výška úrokovej sadzby - fixná 3 roky, 3,59 % v deň uzatvorenia zmluvy, po zohľadnení zľavy 3,09 % p.a. v deň uzatvorenia zmluvy), takže nie je zrejmé, ako môže byť zmluva označovaná žalobcami za zmluvu neplatnú. Žalobcovia uvádzajú, že v zmluve bolo dohodnuté: Splácanie úveru je v zmluve uvedené: Výška splátky a splatnosť: 282,03 Eur mesačne 20. deň v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky: 20.05.2015, Splatnosť úrokov a Poplatkov: mesačne, ku dňu splatnosti splátky v kalendárnom mesiaci, Počet splátok: 360, Konečná splatnosť: 20.04.2045, Splácanie: rovnomerné, Spôsob splácania: odpísaním z Účtu pre splácanie a následne - nielen nesprávne, ale bez zrejmého vzťahu k predmetu konania - uvádza, že Banka neposkytla žalobcom úver vo výške 65.000 Eur ako bol dohodnutý v zmluve (poskytla, navyše žalobcovia vôbec neboli spoludlžníkmi zo zmluvy), Banka si odrátala spracovateľský poplatok vo výške 599 Eur a žalobcovi 2 poskytla úver vo výške 64.401 Eur (banka poskytla 65.000 Eur, pričom spracovateľský poplatok bol splatný okamihom uzatvorenia zmluvy, takže došlo k jeho úhrade dohodnutým spôsobom), uvádza, že v zmluve nie je uvedené čo je zahrnuté v mesačnej splátke v 282,03 Eur (nie je zrejmé, čo sa má uvedeným na mysli a akú to má súvislosť s predmetnom konania), uvádza sa, že v zmluve je uvedené Typ a výška Úrokovej sadzby: fixná 3 roky, 3,59% a Výsledná výška Úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy: 3,09%, resp. že z výpočtu známych údajov zo zmluvy a to výška splátky 282,03 Eur x počet splátok 360 je odvoditeľná celková suma, ktorú bude musieť dlžník zaplatiť do dňa Konečnej splatnosti a to suma 101.530,80 Eur z čoho je možné vyvodiť cenu úveru za poskytnutý úver vo výške 64.401 Eur (uvedené je rovnako nezrozumiteľné a bez vzťahu k predmetu konania), tvrdí, že keďže banka neposkytla žalobcom úver vo výške 65.000 Eur pretože si odrátala z neho Spracovateľský poplatok vo výške 599 Eur z čoho je osvedčené, že poskytla úver v sume 64.401 Eur poukazuje na § 43a Občiansky zákonník podľa ktorého ide o neplatný právny úkon, pretože banka bola viazaná návrhom poskytnúť úver vo výške 65.000 Eur, ktorý neposkytla (uvedené je nielen nesprávne, úver vo výške
65.000 Eur dlžníkovi poskytnutý bol, ale má i podobu právneho nonsensu - nie je zrejmé ako súvisí (hoci nesprávne) tvrdenie o neposkytnutí časti úveru s neplatnosťou právneho úkonu). Následne sa uvádza, že z dokumentu Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatností zo dňa 12.10.2016 je osvedčené, že Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila Pohľadávku zo Zmluvy vo výške 68.414,67 EUR pričom poskytla úver vo výške 65.000 Eur - 599 Eur = 64.401 Eur a mala právo si účtovať podľa zmluvy úrok za trvania zmluvy do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti za 1 rok do 31.5.2016 v sume 1.989,99 Eur (64.401 Eur x 3,09 % = 1.989,99 Eur) a za časť 2. roku do 12.10.2016 úrok v sume 829,16 Eur ( 64.401 Eur x 3,09% : 12 x 5 mesiacov). Po sčítaní spolu mala pohľadávka banky Činiť sumu 67.220,15 Eur mínus uhradené splátky 3 x 282,03 Eur = 846,09 to je najviac sumu 66.374,06 Eur. Doposiaľ nie je známe, prečo banka žiadala ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávku 68.414,67 Eur, ide o spornú pohľadávku čo do dôvodu a výšky - uvedené nielenže nie je nijako preukázané, ale s vymedzeným predmetom konania vôbec nesúvisí, predmetom konania je určovací návrh. Uvádza sa, že Banka v zmluve predformulovala Splácanie úveru: Výška splátky a splatnosť 282,03 Eur mesačne pričom nie je z tohto údaja určité a zrozumiteľné či v splátke sú zahrnuté i úroky a preto takýto právny úkon je neplatný a cena za poskytnutý úver neurčitá a nezrozumiteľná - splátka (jej výška, 282,03 Eur mesačne) je uvedená úplne jasne, veriteľ nič iné nepožadoval, je zrejmé, že sa jedná o tvrdenia nesprávne (i sám dlžník v predchádzajúcej časti vykonáva výpočty práve s týmto stanoveným obsahom). Uvedené tvrdenia, resp. "úvahy" sú bez akéhokoľvek vecného základu. Žalobcovia navrhujú vykonať dôkazy Zmluvou o úvere a Výpismi z úverového účtu odo dňa poskytnutia úveru do roku 2018, ktoré žalovaný 1 navrhuje zamietnuť, nie je dôvod, aby uvedené dôkazy nemohol dlžník predložiť bez vlastnej viny a splniť si tak svoju procesnú povinnosť (§ 132 CSP), v čase na to určenom (t.j. v čase podania žaloby). Toto civilné súdne konanie je konaním návrhovým, sporovým a kontradiktórnym, predpokladom úspechu v takomto konaní je skutočnosť, že si žalobca splní povinnosť tvrdenia, povinnosť dôkaznú a zároveň označenými dôkazmi, resp. ich vykonaním dôjde k uneseniu dôkazného bremena ohľadom (jeho, resp. jej) skutkovo a právne významných tvrdení vo vzťahu ku konaniu. Žalobca si (v procesne nevyhnutnom rozsahu) nesplnil ani povinnosť relevantného tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú, a preto nemôžu uniesť ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno a z uvedeného dôvodu musí byť žalobný návrh zamietnutý. Žalobca musí tvrdiť a preukázať a súd je povinný preskúmať, vecnú legitimáciu účastníkov konania a to vo vzťahu k (v žalobe) tvrdeným nárokom. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Z úverovej zmluvy je tiež zrejmé, že sa ho ako účastník žalobca 1 vôbec nezúčastňoval. Predmetná úverová zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to s ohľadom na ustanovenie § 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Právna norma, ktorá by umožňovala žiadať určenie neplatnosti úverovej zmluvy, ktorá nie je zmluvou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, v slovenskom právnom poriadku neexistuje. V zmysle článku 1 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice. Prieskumu podľa Smernice 93/13/EHS tak nepodliehajú dojednania, ktoré sú zrozumiteľné, rovnako dojednania, ktoré sú odrazom zákonného pravidla (oprávnenia). Možnosť dohodnúť si mimoriadnu splatnosť záväzku pre nezaplatenie splátky v určenom časovom období je možnosťou stanovenou zákonným pravidlom, ustanovením § 565 OZ (resp. 3 - mesačné omeškanie je obsahom ustanovenia § 53 ods. 9 OZ). Z uvedeného vyplýva, že ak sa nejedná o zmluvnú podmienku, ktorá by podliehala prieskumu podľa ustanovení smernice 93/13/ EHS resp. podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ) je vylúčené, aby sa niekto domáhal jej neprijateľnosti - takéto určenie vo vzťahu k podmienkam iným ako sú tie podľa ustanovení smernice 93/13/EHS resp. podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ nie je možné a teda (argumentum a maiori ad minus) ak sa nikto (a voči nikomu) nemôže domáhať takéhoto určenia, nemôže sa ho domáhať ani žalobca (nedostatok aktívnej vecnej legitimácie) voči žalovanému (nedostatok pasívnej vecnej legitimácie). Uvedené je (ak sa o žalobe bude konať) dôvodom na bezodkladné zamietnutie žaloby v uvedenej časti. Žalobca sa nedomáha určenia neplatnosti žiadnej konkrétnej zmluvnej podmienky, ale časti VOP (pričom uvedené je nielen neurčité, VOP nie sú nijako preukázané, ale na takéto konanie ani nie je Okresný súd v tomto type sporu príslušný). Účelom ochrany spotrebiteľa nemôže byť (a ani národné, ani európske právo nič také nezakotvuje) zbavenie spotrebiteľa zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstúpil a za záväzky, ktoré si s druhou zmluvnou stranou dohodol, ale zabezpečenie spravodlivej rovnováhy v právach a povinnostiach, za princípu rešpektovania zmluvnej autonómie.
6. Žalovaný 2 k žalobe uviedol, že žalobu žiada zamietnuť a žalovanému 2 priznať náhradu trov konania. Žalovaný 2 považuje žalobu v častiach o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere ako aj v časti o
určenie neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky voči svojej osobe v celom rozsahu za nedôvodnú, keďže žalovaný 2 nebol zmluvnou stranou (účastníkom) Zmluvy o splátkovom úvere. Žalovaný 2 týmto vznáša námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie v uvedených častiach žaloby. Žaloba je z pohľadu ustanovení CSP žalobou na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, aplikácia ktorého prichádza do úvahy výlučne vtedy, ak možnosť určenia určitej právnej skutočnosti vyplýva priamo (výslovne) zo zákona. Zo žiadneho právneho predpisu (zákona) výslovne nevyplýva možnosť pre kohokoľvek, aby sa voči inému subjektu domáhal v sporovom konaní určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere (resp. jej časti v podobe konkrétneho zmluvného dojednania obsiahnutého vo všeobecných obchodných podmienkach). Z uvedeného dôvodu je preto v predmetnej sporovej veci potrebné skonštatovať, že žaloba žalobcov v časti „o určenie neplatnosti právnych úkonov žalovaného 2 smerujúcich k realizácii dražby“ je z pohľadu § 137 písm. d) CSP procesne neprípustná. A teda samotný tento dôvod je zároveň dôvodom na zamietnutie žaloby v tejto časti.
7. Žalobkyňa 1 k vyjadreniu žalovaného 1 uviedla, že popiera tvrdenia protistrany v celom rozsahu a uvádza vlastné skutkové tvrdenia. Je nesporné, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor, vedie sa medzi dodávateľom a spotrebiteľom, spor vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy. Tvrdenia žalovaného 1 v jeho vyjadrení o žalobe sú irelevantné, nepoprel skutkové tvrdenia v žalobe, preto sa považujú za nesporné. V prejednávanej veci je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva a to Občiansky zákonník ust. § 52, § 53 a § 54, Zákon o ochrane spotrebiteľa berúc zreteľ na článok 38 Charty základných práv Európskej únie, Zmluvu o fungovaní Európskej únie, smernicu Rady 93/13/EHS. Zmluva o úvere mala byť uzatvorená na poskytnutie úveru vo výške 65.000 EUR, pričom úver v tejto výške nebol poskytnutý, pretože žalovaný 1 si uplatnil spracovateľský poplatok vo výške 599 EUR. V článku I v bode Poplatky je uvedené: Spracovateľský poplatok výška 599 EUR splatný okamihom uzatvorenia Zmluvy. Ide o neplatnú neprijateľnú podmienku. Zmluvou o úvere vzniká banke záväzok poskytnúť klientovi peňažné prostriedky za splnenia podmienok stanovených bankou, do výšky uvedenej v zmluve o úvere. Banka poskytne klientovi peňažné prostriedky vo výške schváleného úveru zníženého o poplatok za Spracovanie. Poskytnutím prostriedkov zo zmluvy o úvere vzniká klientovi záväzok tieto peňažné prostriedky vrátiť a plniť ostatné povinnosti v zmysle Obchodných podmienok pre úver. Poplatok za spracovanie úveru je splatný okamihom uzatvorenia zmluvy. V zmysle uvedenej zmluvnej podmienky však v skutočnosti veriteľ poskytne spotrebiteľovi úver nižší ako je výška úveru uvedená v zmluve, a to o sumu rovnajúcu sa poplatku za spracovanie úveru. Poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť je v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške, pričom veriteľ úroky počíta aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je i samotná povinnosť spotrebiteľa uhradiť veriteľovi poplatok za spracovanie úveru, pretože tento predstavuje plnenie za ktoré spotrebiteľ nedostáva žiadne reálne protiplnenie. Jedná sa o plnenie za čiste administratívnu agendu veriteľa spojenú s poskytnutím úveru ( za napísanie zmluvy, za jej zaevidovanie v evidencii veriteľa a pod.), a teda za plnenie ktoré si spotrebiteľ neobjednal, a ktoré slúži výlučne v prospech veriteľa, pričom odplatou za poskytnutie úveru sú úroky. Táto zmluvná podmienka je neprijateľná podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje ratio legis právnej úpravy úveru. Mnohé súdy už rozhodli, že ide o neplatnú neprijateľnú podmienku. Súd má povinnosť ex offo takúto zmluvnú podmienku vyhlásiť za neplatnú neprijateľnú podmienku. V článku I v bode Zabezpečenie je uvedená podmienka: Neplnenie vyššie uvedených podmienok sa považuje za Prípad porušenia podľa POP. Ide o neplatnú neprijateľnú podmienku z dôvodu, že zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. POP ako produktové obchodné podmienky neboli spotrebiteľmi podpísané a dodávateľ ich spotrebiteľom nevysvetlil. V týchto je uvedené, že sú súčasťou zmluvy pričom sa v nich uvádza, že Zmluva má prednosť pred POP a VOP. POP má prednosť pred VOP a VOP vždy Zmluvu dopĺňajú, pričom ide o neurčité vysvetlenie, ktoré spôsobuje neurčitosť právneho úkonu, pričom sa taký úkon považuje podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka za neplatný. Uvedené POP umožňujú dodávateľovi meniť podmienky zmluvy čo ohrozuje postavenie spotrebiteľa v úverovom vzťahu. Dojednanie o použití splátky na úhradu jednotlivých záväzkov dlžníka v poradí a) splatné Poplatky od najskôr splatného záväzku, b) úroky z omeškania od najskôr splatného úroku z omeškanie, c) úroky od najskôr splatného úroku, a d) istina je v rozpore so zákonom i s úverovou zmluvou. V článku II. Ostatné ustanovenia v bode 7 je uvedená podmienka: Ak Dlžník neuhradí splátku Úveru riadne a včas, Banka môže okrem zaplatenia úrokov z omeškania požadovať od Dlžníka aj zmluvnú pokutu za každý prípad omeškania vo výške 25 EUR, a to najviac do výšky určenej podľa právnych predpisov. Dlžník sa zaväzuje zmluvnú pokutu Banke
zaplatiť. Zmluvná pokuta je splatná okamžite po márnom uplynutí lehoty na plnenie určenej v písomnom bezplatnom upozornení zaslanom Dlžníkovi. Táto podmienka je neplatná neprijateľná podmienka. Táto zmluvná podmienka je neprijateľná podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože zakladá hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď požaduje od spotrebiteľa aby zaplatil veriteľovi neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie jeho záväzku a to vo forme úrokov z omeškania a navyše aj zmluvnú pokutu za každý prípad omeškania vo výške 25 EUR. Doposiaľ dodávateľ nepredložil Výpisy z úverového účtu na osvedčenie poskytnutia úveru a uhrádzania úveru. Žalobkyňa žiada, aby žalovaný 1 tieto výpisy poskytol súdu na spravodlivé prejednanie vo veci. V článku III. Záverečné ustanovenia v bode 4. je uvedené: Všetky právne vzťahy výslovne neupravené v Zmluve sa budú riadiť POP, VOP a právnymi predpismi, a to v tomto poradí, pričom uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostich zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto zmluvná podmienka sa považuje za neprijateľnú a spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, a to podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že tento výslovný výpočet právnych predpisov, ktorými sa majú riadiť právne vzťahy dodávateľa a spotrebiteľa je neprimerane zužujúci a neúplný. Vo výpočte absentuje najmä výslovné uvedenie Občianskeho zákonníka, ako aj Zákona o ochrane spotrebiteľa. Výpočet zároveň favorizuje Obchodný zákonník, ktorý však prioritne rieši vzťahy medzi podnikateľmi, čo znevýhodňuje spotrebiteľa s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 zákonníka a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany ktorá je spotrebiteľom, pričom zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Žalobca spotrebiteľ má právo domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy a neplatnosti neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a tak spochybňovanie aktívnej vecnej legitimácie žalovaným 1 neobstojí.
8. Žalovaný 2 k vyjadreniu žalobkyne 1 uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia zo dňa 18.09.2018, žalovaný 2 ako dražobník nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v spore, ktorého predmetom - vzhľadom na čiastočné späťvzatie žalobcov - je určenie neplatnosti zmluvy, ktorej žalovaný 2 nie je zmluvnou stranou a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorej žalovaný 2 nie je zmluvnou stranou.
9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie v časti o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, o určenie právnych úkonov žalovaného 1 smerujúcich k výkonu záložného práva za neplatné, o určenie právnych úkonov žalovaného 2 smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby za neplatné, o priznanie finančného zadosťučinenia, vo výroku I. zastavil, keď nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovaných k čiastočnému späťvzatiu žaloby, pretože k nemu došlo pred prvým pojednávaním.
13. Žalobcovia ako dôkazy predložili Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 3.11.2016 č.l. 19, Záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam zo dňa 25.03.2015 č.l. 20, Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 25.03.2015 č.l. 22, výpis z listu vlastníctva nehnuteľností pre k.ú. S. č. XXXX č.l. XX, Q. žalobkyne 1 s výkonom záložného práva z 19.12.2016 č.l. 33 a navrhli oboznámiť výpisy z úverového účtu odo dňa poskytnutia úveru do roku 2018.
14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou, písomnými vyjadreniami žalobcov a žalovaných, prednesom právneho zástupcu žalovaného 1 na pojednávaní, oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 3.11.2016 č.l. 19, Záložnou zmluvou k nehnuteľnostiam zo dňa 25.03.2015 č.l. 20, Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 25.03.2015 č.l. 22, výpisom z listu vlastníctva nehnuteľností pre k.ú. S. č. XXXX č.l. 26, Nesúhlasom
žalobkyne 1 s výkonom záložného práva z 19.12.2016 č.l. 33, keď pojednával v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalobkyne 1, splnomocneného zástupcu žalobkyne 1, právneho zástupcu žalovaného 2, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň súd pojednával v neprítomnosti žalobcu 2, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, svoju neúčasť na pojednávaná neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania a zistil nasledovný skutkový stav:
15. Právny zástupca žalovaného 1 na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava obsahu svojho písomného vyjadrenia, predovšetkým má za to, že ide o žalobu procesne neprípustnú, pričom odhliadnuc od skutočnosti akou je nesplnenie procesných povinnosti žalobcov (povinnosť tvrdenia a dôkazná) k uvedenému dopĺňa, že záväzok predmetného právneho vzťahu z úverovej zmluvy, resp. jeho splnenie bolo zabezpečené záložným právom, ktoré bolo zariadené záložnou zmluvou predloženou žalobcom, pričom toto záložné právo bolo vykonaná dobrovoľnou dražbou, resp. vo vzťahu k trom zálohom, tromi dobrovoľnými dražbami, a to 26.6.2017, ktorých priebeh bol overený notárskymi zápisnicami, spísanými notárom JUDr. Petrom Opatovským a evidovanými pod identifikačnými číslami N XXX, XXX, XXX/XXXX, ktoré boli úspešné, ktorých platnosť a dražby boli predmetom súdneho konania na Okresnom súde Nové J. nad T., pod sp.zn. 12C/68/2017. Žaloba na určenie neplatnosti dražby bola právoplatne zamietnutá, pričom z výťažku dražby prišlo k splneniu úverového záväzku, došlo tak k zániku záväzkovo-právneho vzťahu a aj v tomto smere je aplikovateľná konštantná judikatúra Najvyššieho súdu stanovujúca, že je vylúčené domáhať sa určenia vo vzťahu k minulosti alebo k budúcnosti, rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia a ak došlo k zániku splnením a záväzkovoprávny vzťah bol dotknutý ďalšou zmenou, išlo by o neprípustné určenie do minulosti, čo je ďalší dôvod vylučujúci existenciu procesných predpokladov na prejednanie určovacej žaloby (napr. 1Cdo/91/2006 - závery vo vzťahu k prípustnému času, ku ktorému sa má vzťahovať požadované určenie). V nadväznosti na konštatovanie sporných skutočností, že úver bol poskytnutý v plnej výške, pričom sa tak stalo spôsobom v časti hradením záväzku dlžníka, ktorý mu vznikol z titulu spracovateľského poplatku a to bezhotovostne, pričom ide o postup plne dovolený a právnou praxou abrobovaný, pričom žalovaný 1 poukazuje na rozhodnutia NSSR sp.zn. ObdO V 47/2001, resp. 4OBo 157/2004, ktoré sa vyjadrujú k možnosti poskytnúť úver vo forme hradenia dlžníkovho záväzku a na úhradu tohto záväzku. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobu ako procesnú neprípustnú zamietnuť v celom rozsahu a priznať žalovanému 1 náhradu trov konania.
16. Zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.03.2015 (ďalej len „Zmluva o úvere“) mal súd preukázané, že žalovaný 1 a žalobca 2 uzavreli dňa 25.03.2015 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej žalovaný 1 ako veriteľ poskytol žalobcovi 2 ako dlžníkovi úver na bývanie vo výške 65.000 eur, ktorý sa žalobca 2 zaviazal vrátiť v 360 mesačných splátkach po 282,03 eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 3,09 % ročne fixne na tri roky, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.05.5015, konečná splatnosť bola dňa 20.04.2045, spracovateľský poplatok v sume 599 eur bol splatný okamihom uzatvorenia Zmluvy. V zmluve bolo ďalej dohodnuté, že pohľadávka banky bude zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti na základe zmluvy o záložnom práve. Banka poskytne dlžníkovi úver na účel uvedený v základných podmienkach, predmetom ktorého je nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území S., obec S., okres Q. J. nad T. zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a to byt č. X nachádzajúci sa v bytovom dome s.č. XXX postavenom na parcele č. XXXX/X, vchod 1, podlažie 1. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015 (VOP), Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje.
17. Zo Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam uzavretej dňa 25.3.2015 (ďalej len „Záložná zmluva“) mal súd preukázané, že žalovaný 1 ako záložný veriteľ a žalobkyňa 1 ako záložca uzavreli záložnú zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam záložcu v prospech žalovaného 1 ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1 zo Zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili žalovaný 1 a žalobca 2 ako dlžník dňa 25.3.2015, na základe ktorej poskytol žalovaný 1 dlžníkovi úver vo výške 65.000 eur. Zálohom boli nehnuteľnosti evidované na Okresnom úrade Nové J. nad T., katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie S. a to: byt č. 1, nachádzajúci sa na 1. p. bytového domu súp. č.XXX, orientačné č. - vchod č.l, postavený na parcele O. č.XXXX/X vrátane spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu vo veľkosti - XXXX/XXXXX -in, byt č. 3, nachádzajúci sa na 1. p. bytového domu súp. č.XXX, orientačné č. - vchod č.l, postavený na parcele O. č.XXXX/X vrátane spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných
zariadeniach domu vo veľkosti-XXXX/XXXXX-in, byt č. 6, nachádzajúci sa na l.p. bytového domu súp. č.XXX, orientačné č. - vchod č.l, postavený na parcele O. č.XXXX/X vrátane spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu vo veľkosti - XXXX/XXXXX-in. Ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, môže sa banka v rámci výkonu záložného práva uspokojiť predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona.
18. Z Oznámenia o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka zo dňa 3.11.2016 vyplýva, že žalovaný 1 oznámil žalobkyni 1, že jeho pohľadávka sa stala splatnou dňa 12.10.2016 a týmto žalovaný 1 oznamuje, že začína výkon záložného práva predajom Nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách.
19. Žalobkyňa 1 dňa 19.12.2016 zaslala žalovanému 1 list v ktorom mu oznámila, že nesúhlasí s jeho oznámením o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľností, žalobkyňa 1 je ochotná pristúpiť k predmetnému záväzku.
20. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
17. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
20. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 129/2010 Z.z.“) v znení ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere spotrebiteľským úverom nie sú: b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.
21. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
23. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
25. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
26. Podľa 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
27. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
28. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
29. Žalobcovia 1 a 2 sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhajú určenia, že Zmluva o úvere je neplatná a určenia, že zmluvná podmienka uvedená v Produktových obchodných podmienkach pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenská sporiteľňa, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015 bod 8.1 písm. a) v znení „8.1 Za prípad porušenia sa považuje: a) omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace“ je neplatná.
30. Súd sa v konaní najprv zaoberal vecnou legitimáciu strán sporu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy žalobca ako strana sporu civilného súdneho konania je subjektom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, ktorý je aktívne vecne legitimovaný a na druhej strane je žalovaný, ktorý je subjektom hmotno-právnej povinnosti, ktorý je pasívne vecne legitimovaný.
31. Žalovaný 1 vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne 1. Žalovaný 2 vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie.
32. Zo Zmluvy o úvere (súčasťou ktorej podľa čl. III. sú aj Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015) vyplýva, že táto bola uzavretá medzi žalobcom 2 ako dlžníkom a žalovaným 1 ako veriteľom. Žalobkyňa 1 nebola zmluvnou stranou Zmluvy o úvere, žalobkyňa 1 teda nie je subjektom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, t.j. žalobkyni 1 zo Zmluvy o úvere ani z uvedených Produktových obchodných podmienok nevyplýva žiadne právo (ani povinnosť). Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa 1 nie je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaná ani v časti určenia, že Zmluva o úvere je neplatná a ani v časti určenia, že zmluvná podmienka uvedená v Produktových obchodných podmienkach pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenská sporiteľňa, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015 je neplatná. Súd preto žalobu žalobkyne 1 z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácia zamietol.
33. Žalovaný 2 rovnako nebol zmluvnou stranou Zmluvy o úvere (súčasťou ktorej podľa čl. III. sú aj Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015). Žalovaný 2 teda nie je subjektom hmotno-právnej povinnosti, t.j. žalovanému 2 zo Zmluvy o úvere ani z uvedených Produktových obchodných podmienok nevyplýva žiadna povinnosť (ani právo). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný 2 nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný. Súd preto žalobu voči žalovanému 2 z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácia zamietol.
34. Žalobcovia 1 a 2 sa žalobou domáhajú určenia neplatnosti Zmluvy o úvere, teda sa domáhajú určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Právny úkon (v danom prípade zmluva) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely ustanovenia § 137 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/> je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti - neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti a to podľa písm. d) citovaného ustanovenia. Vychádzajúc zo znenia ust. § 137 písm. d) CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu, pričom existencia naliehavého právneho záujmu predpokladom prípustnosti takejto žaloby nie je (naliehavý právny záujem je predpokladom prípustnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c) CSP).
35. Pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Právna teória v tejto otázke nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in concreto z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti (zvyčajne) pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určenie právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>). Určenie existencie právnej skutočnosti (napríklad, že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov nová právna úprava C. s. p. pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). (Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016 s. 505).
36. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/> Z. z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77), zák. č. 527/2002 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/> o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1992/323/> Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2), Občiansky zákonník (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky (podľa ust. § 137 písm. d) CSP <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>) je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti (napr. znenie ust. § 77 Zákonníka práce <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, znenie § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/>, znenie § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/ >).
37. Za takýto právny predpis, právnu normu, však nemožno považovať ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> Žalobcovia žiadali určiť neplatnosť Zmluvy o úvere z dôvodu, že v zmluve je neurčite dojednaná podstatná náležitosť zmluvy, za ktorú označili cenu zmluvy). V danom prípade sa jedná o neplatnosť absolútnu, ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a súd na ňu prihliada aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Možnosť určenia tejto právnej skutočnosti súdom však zo znenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-
predpisy/SK/ZZ/1964/40/> nie je možné vyvodzovať. Tento záver súdu podporuje aj vyjadrenie textu právnych noriem, z ktorých vyplýva možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti („neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže uplatniť na súde“, „môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby“, „neplatnosť výpovede môže uplatniť na súde“) na rozdiel od znenia ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>.
38. Možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobou vyplýva aj z § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.
39. Predmetná Zmluva o úvere je síce zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný 1 konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania ako dodávateľ a žalobca 2 ako spotrebiteľ takto nekonal. Na predmetnú Zmluvu o úvere sa okrem § 497 a nasl. Obchodného zákonníka vzťahujú aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Zákon č. 129/2010 Z.z. sa však s poukazom na 1 ods. písm. b), c), d) na predmetnú Zmluvu o úvere nevzťahuje. Uvedený zákon v § 1 ods. 3 písm. b), c), d) stanovuje, že spotrebiteľským úverom nie je ani úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, ani úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, ani úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.
40. Zo Zmluvy o úvere vyplýva, že tento úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti (Záložná zmluva), jeho účelom bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a lehota splatnosti bola viac ako desať rokov (30 rokov). Z uvedeného vyplýva, že s poukazom na § 1 ods. 3 písm. b), c), d) zákona č. 129/2010 Z.z. predmetný úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere nie je úverom spotrebiteľským v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., preto sa žalobcovia nemôžu domáhať určenia neplatnosti Zmluvy o úvere ani na základe § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.
41. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu tak súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby žalobcov o určenie neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o úvere, nakoľko žaloba na určenie neplatnosti zmluvy o úvere je žalobou o určenie právnej skutočnosti a toto určenie možno požadovať len ak to vyplýva z osobitného predpisu, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že určenie neplatnosti Zmluvy o úvere nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu, preto súd žalobu v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere bez potreby ďalšieho zaoberania sa meritom veci ako nedôvodnú zamietol.
42. Nad rámec tohto súd uvádza, že podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere sú v zmysle § 497 Obchodného zákonníka záväzok veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky, určenie výšky peňažných prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, ktoré náležitosti Zmluva o úvere v č.l. I. obsahovala a tieto boli dohodnuté jasne, zrozumiteľne a určite. Zo znenia § 497 (a ani nasledujúcich) Obchodného zákonníka nevyplýva, že podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere by mala byť cena zmluvy (pričom súdu nie je zrejmé, čo majú žalobcovia na mysli pod týmto pojmom). Absencia náležitostí, ktorí nie sú podstatné v podľa zákonného ustanovenia, nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy. K tvrdeniu žalobcov, že úver nebol žalobcovi 2 poskytnutý v dohodnutej výške, ale znížený o spracovateľský poplatok súd uvádza, že spracovateľský poplatok v sume 599 eur bol podľa č.l. I. bod. 1 Zmluvy o úvere splatný okamihom uzatvorenia zmluvy, preto k jeho úhrade došlo zmluvne dohodnutým spôsobom, t.j. banka poskytla dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške schváleného úveru zníženého o Spracovateľský poplatok. Ak by aj veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume nižšej, ako bola dojednaná v zmluve o úvere a dlžník peňažné prostriedky čerpal, uvedené nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy o úvere.
43. Žalobcovia sa ďalej domáhali určenia, že zmluvná podmienka uvedená v Produktových obchodných podmienkach pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenská sporiteľňa, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015 bod 8.1 písm. a) v znení „8.1 Za prípad porušenia sa považuje: a) omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace“ je neplatná. V zmysle čl. III. Zmluvy o úvere sú Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenská sporiteľňa, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015, súčasťou Zmluvy o úvere. Žiadna zo strán uvedené produktové podmienky ako dôkaz
nepredložila, avšak zároveň znenie tejto zmluvnej podmienky nebolo v konaní sporné, preto ho súd považoval za nesporné.
44. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sa spotrebiteľ môže domáhať určenia neplatnosti zmluvnej podmienky, ktorá je neprijateľná. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľná podmienka je také ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
45. Súd preskúmal napadnutú zmluvnú podmienku a dospel k záveru, že táto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, z ktorého dôvodu nie je možné vyhlásiť ju za neplatnú. Zmluvná podmienka, podľa ktorej sa za prípad porušenia považuje omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace, nespôsobuje nerovnováhu (a už vôbec nie značnú) v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedená zmluvná podmienka navyše vychádza z ustanovení Občianskeho zákonníka a to § 53 ods. 9 (ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) a aj z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka (ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky).
46. V zmysle článku 1 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice. Z uvedeného vyplýva, že prieskumu podľa Smernice Rady 93/13/EHS nepodliehajú dojednania, ktoré sú odrazom zákonného ustanovenia. Ako bolo vyššie uvedené, namietaná zmluvná podmienka vychádza zo zákonných ustanovení § 53 ods. 3 a § 565 Občianskeho zákonníka, preto nepodlieha prieskumu podľa ustanovení smernice Rady 93/13/EHS, čím je zároveň vylúčené, aby sa žalobcovia domáhali určenia jej neprijateľnosti.
47. Vzhľadom na to, že napadnutá zmluvná podmienka nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nie je neprijateľná a zároveň vychádza z ustanovení Občianskeho zákonníka, súd žalobu žalobcov aj v časti o jej určenie za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti zamietol ako nedôvodnú.
48. Súd sa ďalšími tvrdeniami žalobcov (ohľadne výpočtu právnych predpisov, ktorými sa majú riadiť právne vzťahy medzi účastníkmi Zmluvy o úvere, správnej výšky pohľadávky ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, výšky odplaty za úver, zmluvnej pokuty, nerozčlenenia splátky na istinu a úrok) nezaoberal z dôvodu, že tieto vo vzťahu k navrhovanému žalobnému petitu boli irelevantné a nemohli mať vplyv na rozhodnutie súdu.
49. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcami a to výsluch žalovaného 1 a oboznámenie s výpismi z úverového účtu odo dňa poskytnutia úveru do roku 2018, nakoľko žalobcovia jednak neuviedli, ktoré skutkové tvrdenia majú nimi byť preukázané a zároveň toto dokazovanie bolo vo vzťahu k žalobnému petitu nadbytočné a nehospodárne, pričom dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci, keď súd žalobu zamietal z dôvodu procesnej neprípustnosti.
50. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
51. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
52. Predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 21.04.2022 o 12:30 hod. na tunajšom súde bolo splnomocnenému zástupcovi žalobkyne 1 doručené dňa 12.02.2022.
53. Dňa 21.04.2022 o 12:05 hod. bolo do podateľne tunajšieho súdu doručené e-mailom ospravedlnenie neúčasti splnomocneného zástupcu žalobkyne 1 na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania konaného dňa 21.04.2022 o 12:30 hod., ktorá žiadosť bola konajúcej sudkyni predložená o 12:35 hod. v pojednávacej miestnosti v čase začatia pojednávania, pričom sudkyňa bola od 12:00 hod. do 12:35 hod. na porade sudcov. Splnomocnený zástupca žalobkyne 1 žiadosť odôvodnil kolíziou pojednávaní o 9:30 hod. na Okresnom súde Malacky v sp. zn. XXC/XX/XXXX, kde zastupuje žalobcu a pojednávanie sa doteraz vedie a tiež z dôvodu, že žalobkyňa 1 je vo väzbe a nebolo možné sa s ňou spojiť a zastúpiť ju podľa jej vôle.
54. Právny zástupca žalovaného 1 pred otvorením pojednávania do zápisnice na súde uviedol, že on bol na tom istom pojednávaní, kvôli ktorému splnomocnený zástupca žalobkyne 1 žiada odročiť dnešné pojednávanie. Z uvedeného pojednávania právny zástupca žalovaného 1 odišiel, nezúčastnil sa ho do konca, pričom osobitne akcentoval skutočnosť, že dĺžka samotného pojednávania od 9.30 hod. bola primárne spôsobená absolútne extenzívnym prednesom splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý je totožný so zástupcom žalobkyne 1 v tomto konaní, osobne J.. X. I. za Centrum správnej pomoci Galanta, ktorá bola vyzvaná na prednes žaloby, avšak po veľmi dlhý čas ústne vyjadrovala, resp. poukazovala na rôzne skutočnosti, ktoré v žalobe obsiahnuté neboli, čo bola skutočnosť, ktorú právny zástupca žalovaného 1 namietal v danom konaní a má za to, že ak sa tam splnomocnený zástupca žalobkyne 1 rozhodol zostať, nejde o okolnosť, ktorú by nebol schopný ovplyvniť ako okolnosť náhlu, neočakávanú a nepredvídateľnú, akou nie je neočakávaný procesný vývoj na pojednávaní a z takéhoto dôvodu ak nejde o okolnosť o náhlu, neočakávanú, objektívnu nemôže byť takáto okolnosť dôležitým dôvodom v zmysle § 183 CSP. Vzhľadom na procesnú nedôvodnosť žaloby, ktorá v podstate vylučuje meritórny prieskum je fakticky vylúčené, aby neúčasťou na pojednávaní, resp. vykonaním pojednávania došlo k porušeniu konkrétnych subjektívnych práv žalobkyne 1, ktoré by mali vplyv na spravodlivosť súdneho konania. Žalobca 2 nijakým procesným spôsobom na pojednávanie nereagoval. Mgr. I. sa právneho zástupcu žalovaného 1 pýtala, či odchádza na Okresný súd Trnava a zároveň mu pri tom uviedla, že žalobkyňa 1 je vo väzbe, z čoho vydedukoval, že je nejaká zúčastnená na tomto pojednávaní. Právny zástupca žalovaného 1 odišiel, aby sa mohol dostaviť na toto pojednávanie. Právny zástupca žalovaného 1 predložil súdu predvolanie na pojednávanie vo veci vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 32C/50/2019.
55. Zo spisu v tu prejednávanej veci vyplýva, že predvolanie na pojednávanie na deň 21.04.2022 o 12:30 hod. (vyhotovené dňa 02.02.2022) bolo splnomocnenému zástupcovi žalobkyne 1 doručené dňa 12.02.2022. Z predvolania na pojednávanie vo veci vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 32C/50/2019 (ktoré súdu predložil právny zástupca žalovaného 1 na pojednávaní) vyplýva, že predvolanie na pojednávanie na deň 21.04.2022 o 9:30 hod. bolo vyhotovené dňa 24.01.2022. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnený zástupca žalobkyne 1 sa o možnej kolízii pojednávaní dozvedel najneskôr dňa 12.02.2022 a teda dôvod na odročenie pojednávania neoznámil súdu bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedel, ale 25 minút pre začatím pojednávania na tunajšom súde.
56. Vzhľadom na vzdialenosť od Okresného súdu Malacky na Okresný súd Trnava, väčší počet strán sporu na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 32C/50/2019 (osem) a svoj vlastný rozsiahly prednes žaloby a jej doplnenie mohol splnomocnený zástupca žalobkyne 1 takúto kolíziu pojednávaní predpokladať a žiadosť o odročenie pojednávania doručiť súdu bezodkladne po doručení predvolania na pojednávanie. Súd poukazuje na znenie § 183 ods. 3 CSP, podľa ktorého strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať (nielen čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť).
57. Súd poukazuje na nález ÚS SR so spis. zn. č. I. ÚS68/1998 z 13.01.1999, ktorého obsahom je, že ani sama kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka, resp. jeho zástupcu v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je bez ďalšieho dôvodom na odročenie pojednávania.
58. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry taktiež vyslovil, že kolízia dvoch pojednávaní v tom istom termíne na rozdielnych súdoch, o čom v danom prípade právny zástupca vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“
nevyhnutne potrebného za účelom odročenia riadne a včas vytýčeného pojednávania. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§ 101 ods. 2 OSP) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu (I. ÚS 68/98).
59. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 198/2004 z 15.11.2004, kde dovolací súd vyslovil názor, že žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť, a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné), ako z hľadísk objektívnych tak aj subjektívnych (či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená). Ak je takouto prekážkou účasť zástupcu účastníka na inom (iných) pojednávaniach pred súdmi, na splnenie podmienky dôležitého dôvodu nepostačuje, aby takáto skutočnosť bola konajúcemu súdu iba oznámená, ale je primerané žiadať, aby oznámil aj údaje o tom, prečo sa nemôže pojednávania zúčastniť, predovšetkým aké iné pracovné dôvody mu bránia v účasti (v akej veci a na ktorom súde), kedy sa o nich dozvedel (či o nich bol uzrozumený skôr alebo neskôr ako na pojednávanie, na ktoré sa ospravedlňuje), prípadne že iné kolidujúce pojednávanie je z nejakých dôvodov inak naliehavejšie, a že časovú kolíziu viacerých konaní nebolo možné vyriešiť inak. Zároveň je povinný produkovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení z dôvodu, že iba na základe konkrétnych okolností môže súd ustáliť, či sa o odročenie pojednávania žiada z dôležitého dôvodu a zabrániť tak neodôvodneným prieťahom v konaní.
60. V danom prípade splnomocnený zástupca žalobkyne 1 je právnická osoba (občianske združenie Centrum správnej pomoci Galanta), ktorá má svojich členov, opakovane zastupuje spotrebiteľov na súdoch, preto s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol vývoj procesnej situácie na pojednávaní na Okresnom súde Malacky predpokladať a na pojednávanie na tunajší súde vyslať iného svojho člena. Splnomocnený zástupca žalobkyne 1 teda mohol kolíziu pojednávaní predvídať a odvrátiť, preto súd kolíziu pojednávaní splnomocneného zástupcu žalobkyne 1 nepovažoval za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania.
61. Začiatok pojednávaní (obe civilné sporové) bol vytýčený s odstupom troch hodín, preto so zohľadnením času potrebného na presun medzi súdmi v rozsahu jednej hodiny, mohol splnomocnený zástupca žalobkyne 1 po dvoch hodinách pojednávania na Okresnom súde Malacky v konaní sp. zn. 32C/50/2019 požiadať o odročenie pojednávania z dôvodu pojednávania na Okresnom súde Trnava o 12:30 hod. a teda mal možnosť túto situáciu ovplyvniť a kolíziu odvrátiť. Uvedené preukazuje aj skutočnosť, že právny zástupca žalovaného 1 sa zúčastnil toho istého pojednávania ako splnomocnený zástupca žalobkyne 1 na Okresnom súde Malacky vo veci sp. zn. 32C/50/2019 dňa 21.04.2022 o 9:30 hod. a na pojednávanie na tunajší sa dostavil presne, hoci dňa 21.4.2022 o 12:16 hod. telefonicky oznámil, že bude meškať na pojednávanie a úctivo požiadal, aby ho súd počkal päť minút.
62. Splnomocnený zástupca žalobkyne 1 naviac neodôvodnil, prečo bolo kolidujúce pojednávanie Okresnom súde Malacky vedené pod sp. zn. 32C/50/2019 naliehavejšie ako konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 21Csp/46/2017.
63. Splnomocnený zástupca žalobkyne 1 ďalej žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu, že žalobkyňa 1 je vo väzbe a nebolo možné sa s ňou spojiť a zastúpiť ju podľa jej vôle.
64. Zo spisu vyplýva, že plnomocenstvo udelené žalobkyňou 1 splnomocnenému zástupcovi bolo podpísané dňa 27.03.2018, splnomocnený zástupca zastupoval žalobkyňu 1 na súde na výsluchu dňa 27.03.2018, dňa 30.11.2020 zaslal súdu písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného 1. Z odpovede na lustráciu v ZVJS zo dňa 21.04.2022 súd zistil, že žalobkyňa 1 je vo výkone väzby od 08.02.2022. Žalobkyňa 1 nežiadala, aby mohla byť prítomná na pojednávaní a toto nežiadal ani jej splnomocnený zástupca.
65. Nakoľko od prevzatia zastúpenia splnomocneným zástupcom žalobkyne uplynuli štyri roky a splnomocnený zástupca zastupoval žalobkyňu 1 na súde dňa 27.03.2018 a dňa 30.11.2020 zaslal súdu písomné vyjadrenie, po doručení ktorého ďalšie písomné vyjadrenia zo strany žalovaných (ktoré by obsahovali nové skutkové alebo právne tvrdenia) súdu doručené neboli, súd nepovažoval za dôležitý
dôvod pre odročenie pojednávania ani skutočnosť, že splnomocnený zástupca sa nevedel skontaktovať so žalobkyňou a zastúpiť ju podľa jej vôle, keď voľa žalobkyne 1 podľa rozsiahleho písomného vyjadrenia zo dňa 30.11.2020 bola evidentne splnomocnenému zástupcovi známa a navyše tento dôvod nenastal krátko pred pojednávaním, nakoľko žalobkyňa 1 je vo väzbe od 08.02.2022.
66. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval dôvody splnomocneného zástupcu žalobkyne 1 na odročenie pojednávania za dôležité ani oznámené súdu bezodkladne po tom, čo s prihliadnutím na všetky okolnosti ich mohol predpokladať, preto pojednával v neprítomnosti splnomocneného zástupcu žalobkyne 1 v zmysle § 180 CSP.
67. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
68. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
69. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
70. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
71. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
72. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP, keď žalobcovia 1 a 2 procesne zavinili zastavenie konania v časti o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, o určenie právnych úkonov žalovaného 1 smerujúcich k výkonu záložného práva za neplatné, o určenie právnych úkonov žalovaného 2 smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby za neplatné, o priznanie finančného zadosťučinenia (zobrali v tejto časti žalobu bez zavinenia žalovaných späť) a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, z čoho vyplýva, že úspešní boli žalovaný 1 a 2 v plnom rozsahu, ktorí potom majú voči žalobcom 1 a 2 nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.