Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-68-2017.pdf
PDF · 170.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12C/68/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v spore žalobcu: L. G., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. XXX/XX, XXX XX N., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, so sídlom Staničná 10, Galanta, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s.., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom Martin, P.O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO 36 865 036, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 36 233 935, právne zastúpený: PETKOV & Co s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 50 430 742, 3/ ELLIO, spol. s r.o., so sídlom Novozámocká 242, Nitra, IČO 36 530 328 a 4/ Z.. K. Q., J.V. N. N. S.. N.. Y. X, Y., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, t a k t o
rozhodol:
I. Žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanému 1/ sa priznáva právo voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný žalobca zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaného 1/ do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovanému 2/ sa priznáva právo voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný žalobca zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaného 2/ do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovanému 3/ sa priznáva právo voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný žalobca zaplatiť žalovanému 3/ do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žalovanému 4/ sa priznáva právo voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný žalobca zaplatiť žalovanému 4/ do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Návrh na prerušeniu konania súd zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom, doručeným súdu dňa 27.09.2017, domáha určenia - I. Dobrovoľná dražba konaná žalovaným 2/ spoločnosťou DUPOS dražobná spol. s r. o, dňa 26.06.2017 v Salóniku Hrad na prvom poschodí na adrese Grand Hotel, Palackého 3477, Trenčín, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX katastrálneho územia X., Q. X., Q. J. S. J. I., G. Č.. X, I. E. XXX, G. O. - N. N. Č. XXX J. K. Č.. XXXX/X, I. I. J. M. E. XXX, I. N.U. K. X/X (I. U.) a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti XXXX/XXXXX, je neplatná. II. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX katastrálneho územia X., Q. X., Q. J. S. J. I., G. Č.. X, I. E. XXX, G. O. - N. N. Č. XXX J. K. Č.. XXXX/X, I. I. J. M. E.Č. XXX, I. N. K. X/X (I. U.) a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti XXXX/XXXXX. III. Dobrovoľná dražba konaná žalovaným 2/ spoločnosťou DUPOS dražobná spol. s r. o, dňa 26.06.2017 v Salóniku Hrad na prvom poschodí na adrese Grand Hotel, Palackého 3477, Trenčín, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX katastrálneho územia X., Q. X., Q. J. S. J. I., G. Č.. X, I. E. XXX, G. O. - N. N. Č. XXX J. K. Č.. XXXX/X, I. I. J. M. E. XXX, I. N. K. X/X (v celosti) a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti XXXX/XXXXX, je neplatná. IV. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX katastrálneho územia X., Q. X., Q. J. S. J. I., G. Č.. X, I. E. XXX, G. O. - N. N. Č. XXX J. K. Č.. XXXX/X, I. I. J. M. E. XXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1 (v celosti) a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti XXXX/XXXXX. V. Dobrovoľná dražba konaná žalovaným 2/ spoločnosťou DUPOS dražobná spol. s r. o, dňa 26.06.2017 v Salóniku Hrad na prvom poschodí na adrese Grand Hotel, Palackého 3477, Trenčín, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX katastrálneho územia X., Q. X., Q. J. S. J. I., G. Č.. X, I. E. XXX, G. O. - N. N. Č. XXX J. K. Č.. XXXX/X, I. I. J. M. E. XXX, I. N. K. X/X (I. U.) a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti XXXX/XXXXX, je neplatná. VI. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX katastrálneho územia X., Q. X., Q. J. S. J. I., G. Č.. X, I. E. XXX, G. O. - N. N. Č. XXX J. K. Č.. XXXX/X, I. I. J. M. E. XXX, I. N.U. K. X/X (I. U.) a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti XXXX/XXXXX. VII. Žalovaní 1/, 2/, 3/, a 4/ sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobný návrh odôvodnil tým, že bol dotknutý na svojich právach a boli porušené jeho ústavné práva a vykonaná dražba trpí formálnymi, procesnými a obsahovými vadami. S poukazom na spornú pohľadávku, ktorá bola navrhovateľom uvedená, je dobrovoľná dražba neplatná. Pohľadávka nebola splatná ku dňu vykonania dobrovoľnej dražby. Žalobca popieral pohľadávku, čo do dôvodu a výšky a namietal ju aj u záložného veriteľa, avšak záložný veriteľ nereagoval a nevyporiadal sa s námietkami spornosti pohľadávky. Žalobca poukázal na konanie o určenie neplatnosti úverovej zmluvy vo vzťahu k bytu Č.. X, G. Č.. X M. G. Č.. X bytového domu vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 21Csp/46/2017. Žalobca tvrdil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby a podľa zákona o dobrovoľných dražbách je v postavení „predchádzajúceho vlastníka“. Žalobca uviedol, že nebolo možné pristúpiť k výkonu dražby, pretože spochybnil platnosť záložnej zmluvy z dôvodu, že trpí vadami, spochybnil platnosť zmluvy o vykonaní dražby, pohľadávka nie je splatná a nebolo splatná ku dňu vykonania držba, navrhovateľ dražby nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, dražobník nemal oprávnenie na výkon dražieb, oznámenie o dražbe nebolo uverejnené v zákonnej lehote alebo zákonným spôsobom, znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom (išlo o nepravdivý znalecký posudok, pričom ide o trestný čin), zákonom určené osoby neboli upovedomené o dražbe, nebola umožnená ohliadka predmetu dražby bez zavinenia vlastníka predmetu dražby, dražba prebehla spôsobom, ktorý odporuje zákonu, predmet dražby bol vydražený za cenu nižšiu než ustanovuje zákon, výťažok dražby bol rozdelený v rozpore so zákonom a je to akákoľvek iná formálna alebo procesná vada dražby. Žalobca má za to, že časť dražby sa neuskutočnila tak, ako to ustanovuje zákon, a preto dražobník mal upustiť od vykonania dražby. Namietal skutočnosť, že žalobca nikdy nepreviedol vlastnícke právo na vykonanie dobrovoľnej dražby.
2. Zotrval na tom, že sú tu dané dôvody určenia neplatnosti dražby s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Bez súhlasu žalobcu došlo k realizácii dražby, pričom žalobca nikdy nedal súhlas na draženie jeho nehnuteľnosti a uvedené nevyplýva ani zo zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú podpísal so žalovaným 1/. Záložné právo nie je vlastníckym právom a žalobca má za to, že žalovaný 1/ nemal právo nakladať s jeho nehnuteľným majetkom ako s vlastným. V záložnej zmluve neexistuje dojednanie ani žiadna zmluvná podmienka, ktorá by oprávňovala žalovaného 1/ postupovať tak, že navrhne nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu ako predmet dražby. Žalovaný 1/ ani nikdy nežiadal žalobcu o súhlas k výkonu záložného práva a k výkonu dobrovoľnej dražby. Dražba nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu je neplatná, resp. sú neplatné, pretože šlo o 3 dražby, 3 bytov s poukazom
na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca zotrval na námietke v súvislosti s porušením povinností dražobníka v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, pretože bol povinný zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a v čase konania dražby. Toto žalovaný 2/ neurobil. Ďalej spochybnil platnosť záložnej zmluvy, pretože trpí vadami, ktoré spôsobujú neplatnosť. Pohľadávka, pre ktorú sa malo vykonať záložné právo formou dobrovoľnej dražby, nebola splatná. Úver bol dohodnutý na 360 mesiacov s konečnou splatnosťou dňa 20.04.2045 a každá nasledujúca splátka do budúcnosti podľa Zmluvy o splátkovom úvere nebola splatná ku dňu, kedy mal žalovaný 1/ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Pohľadávka je sporná, čo do dôvodu a výšky. Žalobca mal záujem predmetnú pohľadávku zaplatiť, avšak žalovaný 1/ mu to neumožnil, čím sám žalovaný 1/ porušil ustanovenie Zmluvy o splátkovom úvere, ktorý zmluvu sám pripravil, naformuloval, podmienky zmluvy predformuloval a určil konečnú splatnosť úveru ku dňu 20.04.2045. Znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom, pretože uvádza nepravdivé informácie, teda ide o nepravdivý znalecký posudok, čo podľa Trestného zákona je kvalifikované ako trestný čin. Všeobecné ohodnotenie bolo podcenené v neprospech žalobcu. Žalobca nemohol zasiahnuť do tohto ohodnotenia, čiže ide o jednostranný úkon na strane dražobníka. Výťažok dražby, bol rozdelený v rozpore so zákonom. Žalobca žiadal nahliadnuť do dražobného spisu, keďže dobrovoľná dražba je verejné konanie a informácia o pravosti a výške pohľadávky je informáciou ktorú bezpochyby má právo žalobca vedieť. Boli mu odopreté práva a právom chránený záujem a bol ohrozený jeho záujem s poukazom na ustanovenie § 4 Občianskeho zákonníka, z ktorého dôvodu podal žalobu o určenie neplatnosti dražby. Doposiaľ nebolo oznámené žalobcovi, ako bol výťažok dražby rozdelený. V notárskej zápisnici je uvedená cena, za ktorú boli vydražené nehnuteľnosti a pohľadávka, ktorú tvrdil žalovaný 1/. Vydražená suma bola vyššia, ako bola hodnota pohľadávky žalovaného 1/. Povinnosťou banky je vyrozumieť žalobcu o rozdelení výťažku dražby. Pokiaľ toto nebude v konaní osvedčené, nie je možné ani spravodlivo rozhodnúť o určení platnosti či neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ak by súd napriek tomu rozhodol, išlo by o predčasné rozhodnutie a bol by porušený zákon o dobrovoľných dražbách. Žalobca uviedol, že došlo k porušeniu ustanovení § 25 a 26 Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom bez oboznámenia sa so zmluvou o vykonaní dražby má upreté právo konkretizovať odseky predmetných ustanovení. Poukázal na § 29 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v ktorom sa uvádza, že predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby, avšak v uvedenom ustanovení nie je uvedená povinnosť vlastníkovi nehnuteľnosti (žalobcovi), komu má odovzdať svoje nehnuteľnosti. Zákon mu neukladá, ako vlastníkovi, odovzdať nehnuteľnosti niekomu, ani nikomu, ani dražobníkovi, ani banke, ani vydražiteľovi. Nemôže mu byť uložená povinnosť vydať nehnuteľnosti vo vlastníctve cudzej osobe bez svojho rozhodnutia a bez svojej vôle, pričom žalobca nemal vôľu predať svoje nehnuteľnosti, previesť ich na nikoho, ani ich darovať, ani inak dopustiť, aby došlo k prechodu týchto nehnuteľností na inú osobu. Žalobca nikdy neodovzdal svoje nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby. Vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam bolo prevedené na vydražiteľa (žalovaného 3/). Dražobník sa násilím zmocnil dotknutých nehnuteľností. Nevysvetliteľným spôsobom tieto nehnuteľnosti odovzdal vydražiteľovi, pričom ich nikdy nevlastnil ani nemal právo nakladať s nimi, nemal súhlas žalobcu, aby ich dražil. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti a vyvodzuje to z toho, že právne postavenie medzi žalobcom a žalovaným 1/-3/ je ohrozené. Podľa únijného práva ide o spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca by nepodpísal zmluvu o záložnom práve, ak by nebol priateľovi poskytnutý úver, pričom ide o právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/, ktorý požíva ochranu podľa spotrebiteľského práva a je potrebné aj aplikovať smernicu rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách. Žalobou o určenie neplatnosti dražby sa môže predísť aj žalobe na plnenie vzhľadom na spornosť pohľadávky žalovaného 1/, pre ktorú mal navrhnúť výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Podľa žalobcu je daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/, 3/ a sú ohrozené vzťahy a pomery neistotou, teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iných subjektov. Žalobca žiadal, aby v tomto konaní bola ako prejudiciálna otázka riešená otázka určenia neplatnosti záložnej zmluvy, pretože nie je riešená v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21Csp/46/2017.
3. Žalovaný 1/ vyjadril nesúhlas s podaným žalobným návrhom a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a ani len bremeno tvrdenia. Svoju žalobu, ani ním tvrdené skutočnosti riadne nezdôvodnil, a ani súdu nepredložil vyjadrenie, kvôli ktorému žiadal pojednávanie odročiť. Poukázal na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. 1ÚS 246/2019, ktoré zdôrazňuje skutočnosť, že procesná aktivita (povinnosť tvrdenia) zo strany sporu, v tomto prípade žalobcu, má nezastupiteľnú úlohu a nemôže byť nahrádzaná ani aktivitou zo strany súdu, ani zo strany protistrany.
Doterajší postup zo strany žalobcu bol postupom, ktorý smerovalo len k produkovaniu tvrdení, ktoré žiadnym spôsobom žalobca nepreukázal. Návrhy, ktoré žalobca súdu predložil by mali byť pred rozhodnutím súdu zamietnuté z dôvodu, že nesmerujú k preukázaniu tvrdení zo strany žalobcu. Žalobný návrh je podľa názoru žalovaného 1/ v celom rozsahu zmätočný a procesne neurčitý, nie je predovšetkým splnená základná procesná povinnosť, a to povinnosť dostatočne určitého tvrdenia, určitosť ktorého je determinovaná ustanovením § 21 Zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca v podstate vôbec neuviedol žiadne konkrétne procesné námietky. Ide len o súbor všeobecných a generických tvrdení, či všeobecné citácie právnych noriem. Podstatou konania o určenie neplatnosti dražby je povinnosť v zákonom stanovenej lehote tvrdiť dôvody, ktoré môžu viesť k určeniu neplatnosti dražby. Uvedená lehota má podobu lehoty, ktorou dochádza k zákonnej koncentrácii a následne súd tieto dôvody posúdi a vyhodnotí platnosť či neplatnosť dražby. Keď nie je nič určité tvrdené, nie je čo dokazovať, čo vylučuje možnosť uniesť procesné bremeno v konaní, čo vylučuje možnosť úspešnosti žaloby. Od uvedeného sa tiež odvíja stanovisko žalovaného k ďalším návrhom na doplnenie dokazovania. Tieto sú v celom rozsahu nedôvodné, keďže nie je zrejmé na preukázanie akých tvrdení relevantných pre konanie by malo k ich vykonaniu dôjsť. Osobitne poukázal na skutočnosť, že predmetom konania je nielen neplatnosť troch dobrovoľných dražieb. Už uvedené podľa žalovaného 1/ neznamená riadne uplatnenie žaloby na určenie neplatnosti dražby, pretože nie je zrejmé, ktoré tvrdenie sa ku ktorej dražbe vzťahuje, ale tiež predmetom je určenie existencie vlastníckeho práva, pričom však uvedené je právne vylúčené, keďže v zmysle konštantnej rozhodovacej praxe NS SR (napr. sp. zn. 3Cdo/186/2010) otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu. Takže ak sa niekto domáha vlastníctva na základe tvrdenia, že dražba je neplatná a nepreukazuje rozhodnutie o neplatnosti dražby, je uvedené vylúčené. Zároveň z predmetných skutočností vyplýva, že nielen, že nebol tvrdený, ale ani nemôže existovať naliehavý právny záujem na takomto určení. Zároveň ÚS SR judikuje, že ak by prípadne bolo rozhodované o vecnej opodstatnenosti vecnej žaloby, vec záveru o existencii naliehavého právneho záujmu, poruší sa tým zákonné právo na ochranu ďalšieho účastníka (sp. zn. 2ÚS/590/2017). Z ohľadu na uvedené je v podstate nadbytočné vyjadrovať sa k ďalším skutočnostiam, avšak je nutné poukázať, dobrovoľnou dražbou dochádza k prechodu vlastníckeho práva, nie k prevodu. Dobrovoľná dražba sa vykonáva na základe skutočnosti, ktorou je uzatvorenie záložnej zmluvy, resp. súhlas záložcu v nej udelený so speňažením podľa zákona (sp. zn. PL ÚS 23/14). Takisto čo sa týka údajného porušenia bankového tajomstva, uvedené nie je ani teoreticky relevantným tvrdením podľa § 21 Zákona o dobrovoľných dražbách, a preto napriek vecnej nepravdivosti je nespôsobilé akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť predmet tohto konania. Rovnako všetky ďalšie uvádzané skutočnosti, úvahy, či návrhy s týmto konaním relevantne nijako nesúvisia a sú len zrejmou snahou žalobcu o predlžovanie tohto konania, ktorý postup je konkrétne zapovedaný materiálnym obsahom práva zaručené čl. 48 Ústavy SR. So zdôraznením toho, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a ani neuniesol bremeno tvrdenia, žalovaný 1/ uviedol, že jediné, čo bolo možné zo žalobného návrhu a z tvrdení žalobcu zistiť, boli námietky týkajúce sa nesprávnosti ceny určenej znaleckým posudkom. Takéto tvrdenie nemožno považovať za správne, a ani neboli označené skutočnosti, na základe ktorých by mohlo dôjsť k posúdeniu a určeniu nesprávnosti danej ceny. Takéto tvrdenie nie je ani teoreticky spôsobilým tvrdením pre konanie podľa § 21 Zákona o dobrovoľných dražbách, pretože sa napáda, hoci nesprávne, údajné porušenie iného predpisu (Zákon o znalcoch + vykonávacia doložka). Žalovaný 1/ žiadal, aby súd uznesením všetky návrhy na doplnenie dokazovania zamietol a následne dokazovanie ukončil a žalobu zamietol v celku. Záverom chcem doplniť vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného 2/ vo vzťahu k návrhom na doplnenie dokazovania výsluchom strán sporu v tom smere, že tento návrh je aj procesne neúplný, pretože na dnešnom pojednávaní nevyplynuli žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo možné žiadať vypočutie.
4. Žalovaný 2/ žiadal žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že určenie neplatnosti dražby, prípadne vyhlásenie neplatnosti dražby je možné sa domáhať len na základe riadne odôvodneného žalobného návrhu, Je povinnosťou žalobcu, vzhľadom na prejednaciu zásadu, uviesť všetky skutkové tvrdenia a predložiť všetky dôkazné návrhy, okrem tých, ktoré z vlastnej viny nemohol žalobca predložiť. Žalobca v tomto konaní nepredložil také listinné dôkazy, ktoré mu boli objektívne v určitom časovom období prístupné, a to s poukazom na § 8 Zákona o dobrovoľných dražbách. V súlade s čl. 17 C.s.p. nemôže súd zaťažovať druhú procesnú stranu, a to najmä za situácie, ak prvá procesná strana, v tomto prípade žalobca, si svoju procesnú povinnosť nesplnil. Poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 30.01.2013 sp. zn. 1MCdo/12/2010. Hoci sa predmetné rozhodnutie týka neplatnosti právneho úkonu, má za to, že je možné ho uplatniť aj pri posúdení právnej skutočnosti,
akou je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žalobný návrh možno označiť ako neurčité podanie, absentujú v ňom relevantné, konkrétne a určité skutkové tvrdenia, na základe ktorých možno konštatovať, že žalobca neuniesol vôbec podstatné a primárne bremeno tvrdenia. Žalobca predložil súdu rozhodnutie týkajúce sa otázky rozporu výšky uplatnenej pohľadávky v dražbe. Krajský súd v Bratislave v tomto rozhodnutí riešil situáciu, aká nastala aj v tomto konaní, že žalobca namietal výšku pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Tvrdil, že táto je menšia ako výška, ktorú uviedol navrhovateľ dražby vo svojom vyhlásení podľa § 7 ods.2 Zákona o dobrovoľných dražbách. Krajský súd dospel k záveru, že v konaní o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby táto otázka nemá byť riešená, nie je predmetom tohto konania. Vo vzťahu k neplatnosti záložnej zmluvy opäť poukázal na závery Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozhodnutí sp. zn. 1MCdo/12/2010, čiže ani vo vzťahu k neplatnosti záložnej zmluvy sa korektným spôsobom od žalobcu nedozvedel v čom spočíva skutkovo neplatnosť záložnej zmluvy. Žalobca sa výlučne právne odvolával na rozpor so zákonom, obchádzanie zákona, či rozpor s dobrými mravmi. Toto je však výlučne právne posúdenie veci jednou sporovou stranou. Žalobca mal povinnosť skutkovo subsumovať tieto dôvody k takým skutkovým okolnostiam, ktoré ho k takému záveru doviedli. Toto však neučinil. Poukázal aj na Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo dňa 10.09.2014 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s., kde Súdny dvor uviedol, že nie je v rozpore s právom Európskej únie taká úprava, ktorá dovoľuje vykonať dražbu aj na základe údajných neprijateľných zmluvných podmienok. Zdôraznil aj záver ÚS SR vo veci sp. zn. PL ÚS 23/2014, kde ÚS SR uviedol, že samotné uzatvorenie záložnej zmluvy je dôvod na konanie dražby a ako aj to, že práve záložný veriteľ je ten, kto je primárne chránený a kto má legitímny záujem na tom, aby sa speňažil majetok záložcu v dôsledku, neplnenia povinnosti plniť zabezpečenú pohľadávku riadne a včas. Zároveň zdôraznil, že žalobcu nedostavil na záver pojednávania a svoju neúčasť ani neospravedlnil.
5. Žalovaný 3/ sa pripojil k vyjadreniu žalovaného 1/ a k vyjadreniu žalovaného 2/. Žiadal, aby žalobný návrh bol v celom rozsahu zamietnutý. Súdu predložil rozhodnutie vo vzťahu ku konaniu, ktoré je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21Csp/46/2017 a uviedol, že konanie o nariadenie neodkladného opatrenia bolo zastavené.
6. Žalovaný 4/ žiadal žalobný návrh zamietnuť a poukázal na skutočnosť, že nie zo zákona stranou sporou, nie ani nemôže vystupovať na strane žalovaného. Ako svedok, na základe návrhu žalobcu vypovedať nebude zo zákonných dôvodov, pretože by porušil zákonom prikázanú povinnosť mlčanlivosti, ktorou sa notári riadia v zmysle platných ustanovení Notárskeho poriadku. Žalobca ho mlčanlivosti zbavovať nemôže, pretože nebol účastníkom notárskej zápisnice. Dané oprávnenie má len dražobník a vydražiteľ. Nikto iný nie je účastníkom notárskej zápisnice. Názor žalobcu je preto právne bezvýznamný. K priebehu dražby sa vyjadril formou verejnej listiny, a to vyhotovením notárskej zápisnice o osvedčení právne významnej skutočnosti (nie o právnom úkone, ako to tvrdí žalobca). Ako notár nemá právomoc skúmať a ani osvedčovať právo záložného veriteľa navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby, ktorá nie je právnym úkonom, ako to tvrdí žalobca. Dobrovoľná dražba je prechod a nie prevod práva so všetkými s tým súvisiacimi právnymi následkami. V žiadnom prípade notárskym úkonom nedošlo k zásahu do práv a chránených záujmov, ako to tvrdí žalobca.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a svedka Ivana Daniša, oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomnými vyjadreniami strán sporu, prehľadu splátok, záložnej zmluvy, Notárskej zápisnice N 967/2017, NCRIs 22556/2017, oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe, znaleckého posudku č. XX/XXXX, znaleckého posudku č. XX/XXXX, znaleckého posudku č. XX/XXXX, vyhlásenia navrhovateľa dražby, výpisu z Obchodného registra, výpisu z LV č. XXXX, Uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 21Csp/46/2017-50 zo dňa 02.05.2017, potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 08.07.2019, emailovej komunikácie, odpoveď Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 19.12.2016, obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 21Csp/46/2016 - žalobný návrh v spojení s doplneniami, rozhodnutie o nariadenie neodkladného opatrenia, písomné vyjadrenia žalobcu ako aj žalovaných 1/ a 2/ v predmetnom konaní a zistil tento skutkový stav.
8. Dňa 25.03.2015 Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ, uzatvorila s S. E., J.. XX.XX.XXXX, G. X. XXX, ako dlžníkom, Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Za účelom zabezpečenia zmluvy o úvere uzatvorila dňa 25.03.2015 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako záložný veriteľ a žalobca, ako záložca, záložnú zmluvu k sporným nehnuteľnostiam. Z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy zaslala dňa 08.09.2016 výzvu na úhradu omeškanej sumy. Dlžník si výzvu prebral dňa 12.09.2016. Záložca si výzvu neprebral v odbernej lehote, pričom banka má za to, že záložca
mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom výzvy. Keďže nedošlo k úhrade pohľadávky v lehote určenej vo výzve banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo dlžníkom prevzaté dňa 17.10.2016 a záložcom dňa 17.10.2016. Ani po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nedošlo k úhrade pohľadávky. Slovenská sporiteľňa, a.s. pristúpila dňa 03.11.2016 k realizácii výkonu záložného práva, a to formou dobrovoľnej dražby za účelom vymoženia pohľadávky banky zo zmluvy o úvere.
9. Dňa 19.12.2016 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalobcovi na jeho žiadosť, že okamihom splatnosti pohľadávky v celom rozsahu, došlo k strate možnosti zaplatiť pohľadávku v splátkach. Pohľadávku môže zaplatiť v celom rozsahu do dňa realizácie dobrovoľnej dražby. Ak bude výkon záložného práva v štádiu prípravy dobrovoľnej dražby, bude potrebné banke uhradiť náklady spojené s dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti. Banka odporučila žalobcovi uhradiť pohľadávku jej prefinancovaním alebo predajom nehnuteľnosti.
10. Z oznámení o konaní Dražieb P., je zrejmé, že boli stanovené v každom prípade dva termíny obhliadky, dňa 07.06.2017 a dňa 14.06.2017.
11. Dražby boli konané dňa 26.06.2017 o 11.00 hod., 12.00 hod. a 13.00 hod. v Trenčíne, s miestom konania Salónik Hrad v Grand Hoteli, Palackého 3477, 911 01 Trenčín. Navrhovateľom dražieb bol v postavení záložného veriteľa žalovaný v 1. rade, dražobníkom bol žalovaný v 2. rade, vydražiteľom predmetov dražieb č. 1 až č. 3 sa stal žalovaný v 3. rade.
12. Dňa 26.06.2017 došlo v Salóniku Hrad k: I. 12.00 hodine ku konaniu, ktoré bolo konaním opakovanej dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti uvádzaného bytu č. X s príslušným akcesorickým podielom, pričom Osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby bolo spísané Z.. K. Q. O. J. L. Č.. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/ XXXX a Všeobecná hodnota draženej nehnuteľnosti bola stanovená znalcom F.. L. K. J. N. XX.XXX,- D. a bola zapísaná dňa 16.02.2017 do znaleckého posudku Č.. XX/XXXX. II. 11.00 hodine ku konaniu, ktoré bolo konaním opakovanej dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti uvádzaného bytu č. X s príslušným akcesorickým podielom, pričom Osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby bolo spísané Z.. K. Q. O. J. L. Č.. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX a Všeobecná hodnota draženej nehnuteľnosti bola stanovená znalcom F.. L. K. J. N. XX.XXX,- D. a bola zapísaná dňa XX.XX.XXXX do znaleckého posudku č.XX/XXXX a III. 13.00 hodine ku konaniu, ktoré bolo konaním opakovanej dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti uvádzaného bytu č. X s príslušným akcesorickým podielom, pričom Osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby bolo spísané Z.. K. Q. O. J. L. Č.. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/ XXXX a Všeobecná hodnota draženej nehnuteľnosti bola stanovená znalcom F.. L. K. J. XX XXX,- D. a bola zapísaná dňa XX.X.XXXX do znaleckého posudku Č..XX/XXXX.
13. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že nechcel, aby bolo pristúpené k dražbe. Chcel sa Slovenskou sporiteľňou, a.s. dohodnúť na pokračovaní v splátkach, no nebolo mu to umožnené. Ako jediná možnosť, že nedôjde k dražbe bolo to, že mal zaplatiť celú žiadanú sumu, no už byty mal založené a ďalší úver by mu nebol poskytnutý. V banke bol necelú pol hodinu. Obe zmluvy boli podpísané naraz. Medzi časom došlo k ukončeniu vzťahu. Bol v zahraničí. Nemal vedomosť o tom, že úver sa nespláca. Keď sa to dozvedel už bolo neskoro a banka nechcela pristúpiť k pokračovaniu v splátkach. Kontaktoval aj banku, ktorá mu však oznámila, že S. E. informovala a žiadal o pokračovanie v splátkach. Výzvu si neprevzal, keďže v tom čase bol v zahraničí. Po vykonaní dražby, keďže bola vydražená vyššia suma, ako bola hodnota založených nehnuteľností mu nebolo oznámené, ako bolo s peniazmi naložené. Myslí si, že zostávajúca suma bola dosť vysoká na to, aby bola použitá len na náhrady spojené s vymáhaním. Ďalej uviedol, že zmluva bola predložená vo vypracovanej forme, nemohol do zmluvy zasiahnuť. Nedal súhlas na vykonanie dražby a chcel pokračovať v splátkach. V zmluve považuje vo vzťahu k nemu za klamlivé ustanovenie, že mohlo dôjsť k realizovaniu dražby len formou dobrovoľnej dražby a nemohol si tieto byty predať sám.
14. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) dražbou sa rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu
ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie
15. Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).
16. Podľa § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
17. Podľa § 12 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.
18. Podľa § 13 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách s obhliadkou predmetu dražby nie je možné s výnimkou preukázania totožnosti spájať ďalšie podmienky; to neplatí o podmienkach spojených s ochranou života a zdravia a podmienkach vyplývajúcich zo zákonom uloženej povinnosti zachovávať mlčanlivosť a z povinností ustanovených osobitným predpisom
19. Podľa § 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby. Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma ako najnižšie podanie pre prípad konania dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené najmenej v tejto sume, ak tento zákon neustanovuje inak. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).
20. Podľa § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, 12b) najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, 12b) určenej
znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.
21. Podľa § 17 ods. 1, ods. 5, ods. 6, ods. 8, ods. 9 zákona o dobrovoľných dražbách dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie označenie dražobníka a navrhovateľa dražby, miesto, dátum a čas otvorenia dražby, či ide o opakovanú dražbu, označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu, najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť, ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom, ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s nadbytočnými ťažkosťami, dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky, pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené, podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to vyžaduje tento zákon (§ 20 ods. 13) a poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6. V lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa. Ak sa má doručiť oznámenie o dražbe podielovým spoluvlastníkom v bytovom dome alebo spoločenstvu vlastníkov bytov alebo správcovi bytového domu, dražobník môže oznámenie o dražbe doručiť aj vyvesením oznámenia o dražbe na obvyklom mieste v spoločných priestoroch bytového domu. Spoločenstvo vlastníkov bytov alebo správca bytového domu sú povinní na žiadosť dražobníka bezodkladne a bezodplatne oznámenie o dražbe vyvesiť v spoločných priestoroch bytového domu, kde sa predmet dražby nachádza. Rovnopis oznámenia o dražbe uložený u dražobníka musí byť podpísaný navrhovateľom dražby; podpis navrhovateľa dražby musí byť úradne osvedčený. V prípade účasti notára na dražbe (§ 20 ods. 13) je rovnopis oznámenia o dražbe prílohou osvedčeného odpisu notárskej zápisnice. Dražobník je povinný na žiadosť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby oznámiť výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Dražobník je oprávnený toto oznámenie neposkytnúť, ak žiadateľ odmietne preukázať svoju totožnosť.
22. Podľa § 19 ods. 1 písm. d) zákona o dobrovoľných dražbách dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia ak neboli splnené podmienky ustanovené v § 13 a 17.
23. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
24. Podľa § 21 ods. 3, ods. 4 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania. Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.
25. Podľa § 22 ods. 1 a ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby. Ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v
registri dražieb, uverejní dražobník oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f) v registri dražieb najmenej desať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o konaní opakovanej dražby; na náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17 ods. 1 písm. a) až f). V lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú primerane.
26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom
27. Podľa § 40 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
28. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená
29. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
30. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak
31. Podľa § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.
32. Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle jej platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách). Ústavný súd ale osobitne vzhľadom na okolnosti danej veci dopĺňa, že právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj takým, ktoré, tak ako záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru, vzniká na základe zákona [§ 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“)]. Vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nie je dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Preto § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nepredstavuje „exekučný titul“ pre výkon dražby, ale iba jednu z podmienok dražby, pričom predmetné ustanovenie neoprávňuje veriteľa realizovať dobrovoľnú dražbu, ale iba mu ukladá povinnosť prehlásiť určité skutočnosti.
33. Dobrovoľná dražba tak vykazuje zásadné odlišnosti oproti nútenej dražbe realizovanej ako verejnomocenský výkon rozhodnutia a tieto odlišnosti reflektuje tak judikatúra (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 20/2011 z 18.12.2012), ako aj doktrína (Volová a kol. Zákon o dobrovolných dražbách. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 231, poukazujúc na postavenie dražobníka ako osoby súkromného práva bez donucujúcich oprávnení). Pre uvedený záver pritom nie je podstatné, či dobrovoľná dražba a príklep na nej predstavujú mechanizmus uzatvorenia zmluvy (Havel, B. Nad jedním zákonem aneb peripetie kolem dražby. In: Právní rozhledy, č. 9, 2001, s. 432 - 435) alebo len inú právnu skutočnosť.
34. Určenie neplatnosti dražby je určenie špecifickej právnej skutočnosti (t.j. nie je to určenie existencie práva), tohto určenia sa môže domáhať iba zákonom kvalifikovaný subjekt a to podľa osobitnej právnej normy, ktorá je obsiahnutá v ustanovení § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23)), ide teda o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 pís. d) C.s.p. v spojitosti s ustanovením § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách (Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu). Žaloba na určenie platnosti (neplatnosti) dobrovoľnej dražby je žalobou na určenie existencie/neexistencie špecifickej právnej skutočnosti, pričom ide o neplatnosť návrhovú, t.j. je potrebné sa jej, v stanovenej lehote, dovolať, a to podaním návrhu na súde (žalobou podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách). Uvedené vyplýva z právnych noriem uvedených v ustanovení § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré stanovujú ako to, že neplatnosti sa treba dovolať - a to požiadaním na súd (môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby) - tak i to, že v prípade, ak sa ten, kto tvrdí, že bol dotknutý na svojich právach, uvedeného na súde v stanovenej, prekluzívnej lehote nedovolá, toto právo zanikne (Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov.). Zákon stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené (skutočnosti, ktoré majú byť tvrdené a preukázané), ak má byť žaloba procesne spôsobilá na meritórne prejednanie, resp. prípadne vecne opodstatnená. Uvedenými podmienkami sú: I. relevantné spochybnenie platnosti záložnej zmluvy alebo tvrdené porušenie ustanovení tohto zákona (t.j. zákona č. 527/2002 Z.z. - o dobrovoľných dražbách), II. preukázanie toho, že tým bol žalobca dotknutý na svojich právach (t.j. ide o podmienky kumulatívne). Predmetné súdne konanie je konaním návrhovým, sporovým a kontradiktórnym, predpokladom úspechu v takomto konaní je skutočnosť, že si žalobca splní povinnosť tvrdenia, povinnosť dôkaznú a zároveň označenými dôkazmi, resp. ich vykonaním dôjde k uneseniu dôkazného bremena ohľadom skutkovo a právne významných tvrdení vo vzťahu ku konaniu. Je výlučne na žalobcovi, aby uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno vo vzťahu k predmetu konania.
35. Na základe vykonaného dokazovania považuje súd žalobný návrh v celom rozsahu za nedôvodný, a preto žalobný návrh v celom rozsahu zamietol a konštatuje, že zo žalobného návrhu nebolo zrejmé, čím vlastne žalobca in concreto relevantne hmotnoprávne a procesnoprávne odôvodňuje žalobný návrh. Uvedené je plne opodstatnené charakterom sporového konania, keď prostriedkom procesnej obrany je popieranie skutkových a dôkazných tvrdení, t.j. na riadne splnené procesné povinnosti žalobcu môže reagovať žalovaný, a nie naopak. Napriek danej skutočnosti, žalovaní v rámci dokazovania vyvinuli procesnú aktivitu na vyvrátenie všeobecných tvrdení žalobcu. Žalovaní boli postavení do situácie, že museli popierať neúplné a nepreukázané tvrdenia žalobcu. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný je kontradiktórnou sporovou stranou, je povinnosťou žalobcu, aby si splnil svoje procesné povinnosti, ani žalovaný, ani súd, tu nie sú na to, aby uvedené plnili namiesto žalobcu. V predmetnom žalobnom návrhu žalobca uviedol, že má za to, že bol dotknutý na svojich právach, boli porušené jeho ústavné práva a vykonaná dražba trpí formálnymi, procesnými a obsahovými vadami a bola vykonaná v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a v rozpore s únijným právom, v rozpore so zákonom s poukazom na § 37 Občiansky zákonník a s poukazom na § 39 Občiansky zákonník. Žalobca žiadal, aby súd určil neplatnosť dražby. S poukazom na spornú pohľadávku, ktorá bola navrhovateľom dražby uvedená je podľa žalobcu dobrovoľná dražba neplatná. Pohľadávka v zmysle zmluvy nebola splatná ku dňu vykonania dobrovoľnej dražby. Pohľadávku žalobca
poprel, čo do dôvodu a výšky, pričom namietal u záložného veriteľa, ktorý však nereagoval a nevysporiadal sa s námietkami spornosti pohľadávky. S poukazom na vykonanie dobrovoľnej dražby a na procesné vady počas konania dobrovoľnej dražby, je dobrovoľná dražba neplatná. Žalobca následne uviedol, že na základe práv a záväzkov, ktoré viaznu a sú spojené s predmetom dobrovoľnej dražby, žalobca poukázal na začatie súdneho konania č. k. 21Csp/46/2017 o neplatnosti úverovej zmluvy a nariadenie neodkladného opatrenia na nehnuteľnosti byt Č.. X, G. Č.. X M. G. Č.. X J. X. K.. I. G. O. I. E. XXX , dom postavený na pozemku V..'. K.. Č.. XXXX/X a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu N..Č.. XXX, I. Q. X., H..Ú.. X.. Žalobca uviedol, že je výlučným vlastníkom predmetu dobrovoľnej dražby (čo nemožno konštatovať), pričom podľa zákona o dobrovoľných dražbách je v postavení „predchádzajúci vlastník“ sporných nehnuteľnosti.
36. Súd má za to, že žalobca v konaní neuniesol bremeno vo vzťahu k namietaným porušeniam ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca v žalobnom návrhu konkrétne neuvádza, aké jeho práva, vyplývajúce jemu samotnému zo zákona o dobrovoľných dražbách mali byť porušené, pričom nevyhnutným predpokladom úspechu v spore zo žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je ten, že v súdnom konaní dôjde kumulatívne ku splneniu viacerých podmienok, resp. k preukázaniu skutočností, a síce že : sa preukáže, že v dražobnom procese došlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, musí ísť o také porušenie, ktoré na jednej strane uvádza (tvrdí) žalobca v žalobe a na strane druhej má toto porušenie vplyv na práva žalobcu, ktoré mu vyplývajú z právneho priadku, konkrétne z ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách.
37. Žalobca v žalobnom návrhu síce tvrdil, že v dražobnom procese došlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, pritom však neuviedol takmer žiadne konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by svedčili porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách takým spôsobom, že by to vôbec teoreticky mohlo mať vplyv na práva žalobcu. Žalobca sa na týchto miestach obmedzuje výlučne na výpočet údajne porušených zákonných ustanovení, resp. uvádza len znenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca teda nielenže nedokazuje, ale ani netvrdí, že bol dotknutý sa svojich právach, a ak by to aj tvrdil, opomenul už riadne, pravdivo a úplne opísať skutkové okolnosti a navrhnúť vo vzťahu k týmto tvrdeniam dokazovanie, tak ako mu táto povinnosť vyplýva z čl. 8, resp. z § 150 ods. 1 CSP.
38. Nedostatočné skutkové vymedzenie uplatňovaného práva (neplatnosti dražieb) je procesným nedostatkom žaloby a hmotnoprávne sa prejavuje tým, že ak by sa oneskorenou zmenou skutkového vymedzenia zmenil obsah alebo povaha uplatneného práva (t. j. žaloby), môže sa ten, voči komu sa právo vykonávalo (žalovaný), brániť v súdnom konaní námietkou preklúzie, a preto ak by aj žalobca mieni postupne dopĺňať skutkové tvrdenia k uvedeným namietaným porušeniam, nemôže tak efektívne urobiť, keďže uplynula prekluzívna lehota 3 mesiacov stanovená v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a žalovaní sa účinne bránili prostredníctvom námietky preklúzie vo vzťahu k neskôr doplneným skutkovým tvrdeniam.
39. K žalobným námietkam žalobcu vzťahujúcim sa k neplatnosti Dražieb č. X M. Č.. X súd uvádza, že v konaní o neplatnosť dražby môže skúmať výlučne tú skutočnosť, či vyhlásenie navrhovateľa dražby existuje alebo nie. Zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca nepopiera tú skutočnosť, že by vyhlásenia navrhovateľa dražieb existovali. Žalovaný 1/ vyhlásil, že predmety dražieb Č.. X M. Č.. X je možné dražiť a zároveň vyhlásil aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávok, pre ktoré sa výkon záložných práv dobrovoľnou dražbou vykonal. K splneniu povinnosti v zmysle § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách teda prišlo a k zanedbaniu povinnosti záložného veriteľa nemohlo dôjsť a ani nedošlo. Žalovaný 2/ ako dražobník si splnil aj svoju zákonnú povinnosť, vyplývajúcu mu z ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách a zabezpečil ohodnotenie predmetov dražieb č. X M. X prostredníctvom znaleckých posudkov vypracovaných znalcami (čo nepochybne vyplýva i z notárskych zápisníc, ktorými boli osvedčené priebehy dražieb). Ak žalobca namieta výšku všeobecnej hodnoty predmetov dražieb č. X M. Č.. X, resp. ak namieta, že znalci pri vypracovaní znaleckých posudkov nepostupovali správne, sama táto skutočnosť, ak by sme aj pripustili, že znalecké posudky sú nesprávne, tak táto skutočnosť nezakladá porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách zo strany žalovaného 2/. (Uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 233/2010, zo dňa 03.10.2013). Žalobca ako predchádzajúci vlastník predmetov dražieb č. X M. Č.. X počas dražobného procesu nijakým spôsobom nespochybňoval správnosť znaleckých posudkov v zákonnej prekluzívnej lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 12 ods. 5 zákona o
dobrovoľných dražbách, teda ani výšku v posudku znalcom stanovenej všeobecnej hodnoty predmetov dražieb č. X M. Č.. X. Vzhľadom na preklúziu lehoty uvedenej v § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách v súčasnosti nie je žalobca oprávnený akýmkoľvek spôsobom namietať znalcami stanovenú všeobecnú hodnotu predmetov dražieb č. 1 až 3, resp. požadovať vyhotovenie nového znaleckého posudku.
40. Žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražieb nikdy predmety dražieb č. X M. Č.. X na tretiu osobu nepreviedol. Pri dražbe totiž dochádza k prechodu (nie prevodu) vlastníckeho práva na základe inej právnej skutočnosti, ktorou je príklep licitátora. Pritom prechod vlastníckeho práva sa do katastra zapisuje záznamom na podklade notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dobrovoľnej dražby.
41. Žalobca ďalej namietal, že predmet dražby bol vydražený za cenu nižšiu než ustanovuje zákon, pričom § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách stanovuje výšku najnižšieho podania, avšak nestanovuje výšku, za ktorú sa má nehnuteľnosť ako predmet dražby vydražiť. V prípade dražby P. boli nehnuteľnosti vydražené za 75 percent hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom, pričom v rámci Dražby č. X. došlo k znižovaniu najnižšieho podania, ktoré bolo pôvodne stanovené vo výške 90% hodnoty predmetu dražby. Namietaná skutočnosť, že prišlo k nesprávnemu rozdeleniu výťažku z dražby nemá na platnosť dražby vplyv, keďže dražba je ex lege ukončená momentom udelenia príklepu. Čo sa deje po udelení príklepu, preto nie je v konaní o určenie neplatnosti dražby podstatné (žalovaný 2/ tvrdenie žalobcu poprel). Ďalej súd má za to, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda ani za rozpor či už s vnútroštátnym právom alebo rozporný s právom Európskej únie, nakoľko takúto rozpornosť vylučuje v súčasnosti judikatúra ESD. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je naopak v celom rozsahu súladný s právom Európskej únie, ba dokonca v prípade spotrebiteľských vzťahov jediný možný. (Rozsudok SD EÚ z 21.03.2013 vo veci C-92/11 RWE Vertrieb).
42. Následkom porušenia právnej povinnosti záložným veriteľom v zmysle § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka (t.j. „postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu“) nie je neplatnosť právneho úkonu (v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka), ktorým dochádza k predaju zálohu. Ak záložný veriteľ svojím zavineným postupom poruší právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka a tým zavinene spôsobí ujmu na majetku alebo právach záložcu alebo záložného dlžníka, môže zodpovedať za vzniknutú škodu podľa § 420 a násl. Občianskeho zákonníka.
43. Súd chce zdôrazniť, že ak by sa aj v konaní preukázalo, že k porušeniu konkrétneho, žalobcom uvádzaného ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, pričom súd musí skúmať aj to, či porušenie konkrétneho v žalobe uvedeného ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách skutočne malo (avšak nie hypoteticky mohlo mať) vplyv na práva žalobcu. Žalobca teda musí vždy tvrdiť a preukázať, aké jeho právo (vyplývajúce pre neho samotného zo zákona o dobrovoľných dražbách) bolo porušené a ako sa toto porušenie skutočne dotýka (dotklo) jeho práv, ktoré mu v dražbe priznáva zákon. Časť žalobcom citovaných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách ako predchádzajúceho vlastníka predmetov držieb sa netýka (a ani nemôže týkať) jeho práv. Žalobcovi neprislúcha domáhať sa neplatnosti dražby z dôvodov, ktorých podstata tkvie v údajnej dotknutosti na právach inej osoby (napr. porušenie ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách), nakoľko to vylučuje priamo § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných.
44. Záverom súd uvádza, že nebolo povinnosťou reagovať v situácii, kedy pohľadávka bola splatná, o čom žalobca bol upovedomený aj predchádzajúcim veriteľom. Žalobca nevykonal žiadne úkony k splneniu, pretože keby k zaplateniu došlo v deň konania dražby, došlo by k zastaveniu predmetnej dražby. Žalobca nepreukázal ujmu, ktorá mu mala vzniknúť v prípade tvrdených porušení, pričom je potrebné zdôrazniť, že nie každé porušenie spôsobuje neplatnosť vykonanej dražby. Samozrejme nemožno schvaľovať nelegálne konanie, ktoré označil žalobca a je predmetom trestného konania, avšak nemalo vplyv na zákonnosť vykonania dražby za situácie splatnosti pohľadávky a skutočnosti, že žalobca pohľadávku, čo do dôvodov a výšky nenamietal.
45. Čo sa týka žaloby v časti určenia vlastníckeho práva žalobcu o určenie vlastníckeho práva, súd žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu s poukazom § 34 ods. 2 Katastrálneho
zákona a § 21 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách. Možnými žalovanými vo veciach o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti môžu byť výlučne tie subjekty, ktoré sú ako vlastníci zapísané v katastri nehnuteľností (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 MCdo 1/2010).
46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže došlo k zamietnutiu žalobného návrhu, stala sa strana žalovaných 1/, 2/, 3/ a 4/ stranou úspešnou v spore, a preto žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.