Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/16/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. K.K.,

bývajúceho u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ú., dieťa rodičov Ing. G. K.K.,

zastúpenej Mgr. E. B., advokátkou v B. a Ing. R. K.K., zastúpeného JUDr. E. H., advokátkou

v B., o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a o zvýšenie

výživného, vedenej na Okresnom súde Levice

pod sp.zn. , o dovolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Krajského súdu

v Nitre zo 16. septembra 2011, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 16. septembra

2011, sp.zn. vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti

týkajúcej sa zvýšenia vyživovacej povinnosti matky voči maloletému A... tak, že matka je

povinná prispievať na výživu maloletého A. zvýšeným výživným zo sumy 46,47 €

na sumu 100 € mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca,

počnúc od 1. septembra 2010 z r u š u j e a v rozsahu zrušenia mu vec vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Levice rozsudkom z 15. marca 2011, č.k. -358 uložil

rodičom maloletého dieťaťa Ing. G. K. a lng. R. K. povinnosť podrobiť sa intenzívnej

rodičovskej terapii v ambulancii MUDr. N. K., v trvaní šesť týždňov, v rozsahu dve hodiny

týždenne, v dňoch a čase určených MUDr. K.. Maloletému A... uložil povinnosť podrobiť sa

psychoterapii v súkromnej Špeciálno-pedagogickej poradni PaedrDr. E. G., počas štyroch

týždňov, bezprostredne nasledujúcich po ukončení terapie rodičov, v rozsahu dve hodiny

týždenne, v dňoch a čase určených PaedrDr. G. s tým, že prvé dva týždne maloletý

psychoterapiu absolvuje bez prítomnosti rodičov a nasledujúce dva týždne za prítomnosti

matky. Matku zaviazal prispievať na výživu maloletého A. zvýšeným výživným zo sumy

46,47 € na sumu 80 € mesačne, vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám

otca, počnúc dňom

1. septembra 2010. Ďalej rozhodol, že zaostalé výživné za obdobie od 1. septembra 2010

do 15. marca 2011 vo výške 201,18 € je matka povinná zaplatiť v mesačných splátkach

po 10 € popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok, počnúc výživným splatným

v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh otca

na zvýšenie výživného zamietol. Zároveň zamietol návrh matky na zverenie maloletého A. do

jej osobnej starostlivosti. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 5. júna

2008 č.k. -407 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 15.

januára 2009 č.k. -157 v časti výživného pre maloletého A. a v časti

nariadeného výchovného opatrenia. Taktiež vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá práva

na náhradu trov konania a o náhrade trov štátu rozhodne samostatným uznesením.

Krajský súd v Nitre na odvolanie otca maloletého dieťaťa rozsudkom zo 16. septembra

2011, sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa

zvýšenia vyživovacej povinnosti matky voči maloletému A... zmenil tak, že matka je povinná

prispievať na výživu maloletého A. zvýšeným výživným zo sumy 46,47 €

na sumu 100 € mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca,

počnúc od 1. septembra 2010. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa

5. júna 2008 č.k. -407 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa

15. januára 2009, č.k. -157 v časti výživného pre maloletého A.. V časti

zaostalého výživného a náhrady trov konania účastníkov napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a vec v týchto častiach vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Zmeňujúci výrok rozsudku odôvodnil tým, že súd prvého stupňa pri určení výživného

nedostatočne prihliadol na zmenu pomerov na strane maloletého a jeho matky, nedostatočne

prihliadol aj na ustanovenie § 62 ods. 4 Zákona o rodine, keď vzhľadom na vek maloletého

dostatočne neprihliadol na mieru osobnej starostlivosti otca o maloletého, ktorá je postavená

na roveň finančného plnenia. S poukazom na zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové

pomery matky dospel k záveru, že matka maloletého si môže plniť vyživovaciu povinnosť

v rozsahu určenom odvolacím súdom, zodpovedajúcom odôvodneným potrebám maloletého,

i po zohľadnení skutočnosti, že nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ako aj po zohľadnení jej

ostatných udávaných mesačných účelných výdavkov, pričom odvolací súd poukázal na to, že

výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Takto určené výživné spolu s rodinnými

prídavkami, ako aj s vyživovacou povinnosťou otca i formou jeho osobnej starostlivosti

o maloletého, bude primerane kryť odôvodnené potreby maloletého tak, aby životná úroveň

rodičov a ich maloletého dieťaťa bola približne rovnaká. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti

určenia zaostalého výživného a v časti trov konania zrušil z dôvodu, že odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvého stupňa je v tejto časti v rozpore s ustanovením ,

keď z neho určite a zrozumiteľne nevyplýva, ako súd prvého stupňa dospel k výpočtu výšky

zaostalého výživného za rozhodné obdobie, nevyplýva z neho ani riadne zdôvodnenie

povolenia splátok zaostalého výživného podľa a určenia výšky mesačných

splátok zaostalého výživného vzhľadom na celkové pomery účastníkov konania.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, čo do zmeňujúceho výroku, podala

dovolanie matka maloletého dieťaťa, ktorá navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho

súdu v časti zvýšenia bežného výživného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň

navrhla odložiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia. Prípustnosť dovolania

odôvodnila ustanovením , tvrdiac, že postupom odvolacieho súdu jej bola

odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces

v zmysle a nasl. a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Za takú vadu označila skutočnosť, že napriek tomu, že sa

dňa 13. júla 2011 vyjadrila k odvolaciemu konaniu a odvolací súd zásielku dňa 15. júla 2011

prevzal, jej vyjadrenie pri svojom rozhodnutí opomenul a s jej argumentáciou sa vôbec

nezaoberal. Namietala, že pri vyhodnotení argumentov uvedených vo vyjadrení k odvolaniu

a pri zachovaní princípu ústavne súladnej interpretácie noriem rodinného práva nemohol

odvolací súd dôjsť k záveru, že odvolanie otca je dôvodné. Mala za to, že odvolací súd mal

v rámci intencií rozhodnutie prvostupňového súdu zmeniť tak, že

zvýšenie výživného prizná v primeranej miere, t.j. 66 €. Podľa názoru matky maloletého

dieťaťa je 115% navýšenie výživného jednoznačným vybočením z medzí zákonnosti

a základnej požiadavky spravodlivého súdneho konania. V dôvodoch dovolania podrobne

rozoberala skutkový a právny stav veci.

Otec maloletého dieťaťa navrhol dovolanie matky, podané prostredníctvom právnej

zástupkyne, ako dovolanie podané neoprávnenou osobou odmietnuť, prípadne ako

neodôvodnené v celom rozsahu zamietnuť. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom

odvolacieho súdu uvedeným v dovolaním napadnutom rozsudku a mal za to, že nie sú dané

dôvody, pre ktoré by bolo napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spôsobilým predmetom

dovolania v zmysle

Kolízny opatrovník mal za to, že nie je v jeho kompetencii sa k predmetnému

dovolaniu vyjadrovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom ( 241

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku,

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Osobitne však treba

zdôrazniť, že v zmysle dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených

zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení

alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní

rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí

rodičovstva alebo o osvojení.

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým sa

rozhodlo vo veci upravenej Zákonom o rodine (vo veci výživného). Nejde pritom o rozsudok

o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich

výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení

rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. Napadnutý rozsudok nevykazuje znaky

rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné, ale práve naopak, znaky rozsudku, v prípade

ktorého je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale

zaoberal sa aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

podľa , t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

pred ním konať.

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom. Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba

rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Matka maloletého dieťaťa odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie práva

na spravodlivý súdny proces vyvodzuje z toho, že napriek tomu, že sa dňa 13. júla 2011

vyjadrila k odvolaciemu konaniu a odvolací súd zásielku dňa 15. júla 2011 prevzal, jej

vyjadrenie pri svojom rozhodnutí opomenul a s jej argumentáciou sa vôbec nezaoberal.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS

14/2001, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie

a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

ESĽP vo svojom rozhodnutí zo dňa 27. apríla 2010 v prípade Hudáková proti

Slovenskej republike, poukázal na to, že princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho

konceptu spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná

primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne

nevýhodnejšej pozície vis – á - vis proti jej protistrane (pozri, napríklad, Nideröst-Huber proti

Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I).

Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje

právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť

nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa

so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie

súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované

vyššie, ods. 59). Právo na spravodlivé súdne konanie však nie je absolútne a jeho rozsah sa

môže meniť v závislosti od špecifických okolností predmetného prípadu (pozri Asnar proti

Francúzsku (č. 2), č. 12316/04, ods. 26, 18. október 2007; a Vokoun proti Českej republike,

č. 20728/05, ods. 26, 3. júl 2008).

Dovolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že dovolateľka vytýka vadu

konania v zmysle dôvodne.

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že vyjadrenie matky maloletého dieťaťa

k odvolaniu otca sa v spise nenachádza a odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal

z toho, že matka maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca nevyjadrila. Dovolateľka však

v rámci dovolacieho konania preukázala, že sa prostredníctvom právnej zástupkyne

k odvolaniu otca maloletého dieťaťa vyjadrila, keď spolu s dovolaním predložila „Vyjadrenie

k odvolaniu otca v časti výživné a návrh matky – “ zo dňa 13. júna 2011 (č.l. 415

spisu), fotokópiu podacieho lístka o podaní doporučenej zásielky na Poštu B.

zo dňa 13. júla 2011 (č.l. 420 spisu), ako aj fotokópiu Výsledku reklamačného konania S.P.,

a.s. (č.l. 419 spisu), z ktorého vyplýva, že reklamovaná zásielka bola dodaná dňa 15. júla

2011. Preto ak sa odvolací súd predmetným vyjadrením matky maloletého dieťaťa

k odvolaniu napriek vyššie uvedeným skutočnostiam nezaoberal, odňal jej možnosť pred

súdom konať ( ).

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je vždy zo zákona

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konaní touto

vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to

rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom výroku zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil

na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. marca 2012

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová