Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/107/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX (t.č. už plnoletý), zastúpeného JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou, so sídlom v Žiline, Vojtecha Spanyola 8343/1A, IČO: 42 063 451 a maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko D., E. XXXX/XX, občanov Slovenskej republiky, zastúpené procesným - kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina (u A. B. do nadobudnutia plnoletosti), deti matky F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko D., E. XXXX/XX, občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou, so sídlom v Žiline, Vojtecha Spanyola 8343/1A, IČO: 42 063 451 a otca G. H. B., G., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko D., G. I. XXXX/XX, občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného Mgr. Františkom Řihákom, advokátom, so sídlom v Žiline, Suvorovova 2678/19, IČO: 54 604 567, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti, na pojednávaní na Okresnom súde Žilina dňa 26.4.2023, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. - 746 zo dňa 26. apríla 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -746 zo dňa 26. apríla 2023 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“, prípadne „prvostupňový súd“) rozhodol tak, že: „ I. Otec H. B., nar. XX.X.XXXX, je povinný platiť zvýšené výživné pre už plnoletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 150 EUR mesačne, na sumu 250 EUR mesačne, od 9.9.2022, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám plnoletého dieťaťa. II. Nedoplatok na výživnom pre už plnoletého A. B., za obdobie od 9.9.2022 do 30.4.2023 vo výške 773,33 EUR, je otec H. B. povinný splácať v mesačných splátkach po 50 EUR, spolu s bežným výživným, k rukám plnoletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok. III. Otec H. B., je povinný platiť zvýšené výživné pre maloletú maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 120 EUR mesačne, na sumu 200 EUR mesačne, od 9.9.2022, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa. IV. Nedoplatok na výživnom pre maloletú C. B., za obdobie od 9.9.2022 do 30.4.2023 vo výške 618,66 EUR, je otec H. B. povinný splácať v mesačných splátkach po 40 EUR, spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok. V. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 19.2.2018, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.10.2018, sp. zn. , v časti určeného výživného pre maloletého A. B. a maloletú C. B. a v časti lehoty platenia výživného (pre obidve deti) v kalendárnom mesiaci. VI.Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. V čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného bol A. B. maloletý. V priebehu konania nadobudol plnoletosť a pripojil sa k návrhu matky.

3. Vo vzťahu k návrhu matky na zvýšenie výživného pre už plnoletého A. B. a zvýšenie výživného pre maloletú C. B., sa okresný súd dôsledne oboznámil so spisom Okresného súdu Žilina, sp. zn. a osobitne s rozsudkom zo dňa 19.2.2018, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.10.2018. Tieto rozhodnutia sú dôležité najmä z toho dôvodu, aby okresný súd mohol porovnať pomery účastníkov konania (matky, otca a maloletých detí) v čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného pre maloleté deti v októbri 2018 a prípadnú zmenu pomerov, na ktorú poukazovali účastníci v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti od 9. septembra 2022, pričom okresný súd skúmal pomery účastníkov konania od septembra 2021 do vyhlásenia tohto rozhodnutia, t. j. do 26.4.2023 (rozhodné obdobie). Z obsahu spisu a rozhodnutí vyplynulo, že súd prvej inštancie rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí a upravil práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, že ich zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (tieto dva výroky formou rodičovskej dohody), upravil styk otca s maloletými deťmi a určil výživné otca pre maloletého A. B. v sume 150 EUR mesačne a pre maloletú C. B. v sume 120 EUR mesačne, otec odvolaním napadol výrok o výživnom a súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, „...v čase rozhodovania súdu prvej inštancie matka bývala aj s maloletými deťmi v prenajatom byte od júna 2016 a za bývanie platila 450 EUR, čistý mesačný príjem matky bol ustálený na sumu 576 EUR, maloletý A. bol žiakom 7. ročníka základnej školy, ustálené (niektoré) výdavky boli nasledujúce: strava v jedálni 23 EUR mesačne, hudobný krúžok 36 EUR polročne, literárno - dramatický krúžok 20 EUR polročne, A. nosil okuliare, ostatné ani celkové priemerné mesačné výdavky neboli v rozhodnutí ustálené, maloletá C. bola žiačkou 3. ročníka základnej školy, ustálené (niektoré) výdavky boli: strava v jedálni 23 EUR, školský klub 10 EUR, hudobný krúžok 36 EUR polročné, nosila okuliare, ostatné ani celkové priemerné mesačné výdavky neboli v rozhodnutí ustálené, otec maloletých detí býval v prenajatom byte, za ktorý platil mesačne 350 EUR, obidvaja rodičia mali v spoluvlastníctve byt (ktorý plánovali predať), za čo otec platil mesačne 216 EUR, splácal hypotekárny úver na kúpu bytu 255 EUR, splácal spotrebiteľský úver 214 EUR, rodinné úrazové poistenie 17,31 EUR, otec bol spoločníkom aj konateľom v obchodnej spoločnosti MOBIL WAP SK, s.r.o., aj zamestnancom tejto spoločnosti, jeho príjem bol ustálený na sumu 226 EUR mesačne, bol aj živnostníkom, za rok 2016 boli jeho príjmy zo živnosti 3 655,50 EUR, výdavky 1 671,72 EUR, základ dane 1 983,78 EUR a za rok 2017 mal príjem z vyplatených provízii 3 253,44 EUR, celkový príjem nebol ustálený, obchodná spoločnosť MOBIL WAP SK za rok 2016 vykazovala súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti v sume 26 142,57 EUR, súčet nákladov 22 005,41 EUR, výsledok hospodárenia pred zdanením 4 137,16 EUR, súd určil výživné detí s prihliadnutím na to, že otec je spoločníkom obchodnej spoločnosti, kde je aj zamestnancom a vykonáva aj živnosť, pokiaľ by otec nemal dostatočný príjem z podnikateľskej činnosti, tak by ju nevykonával a súd prihliadol aj na to, že otec platí každému dieťaťu životné poistenie 11,53 EUR mesačne a matka si plní vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti , uspokojovaním bytových potrieb a z rodinného prídavku, v odvolacom konaní ďalšie relevantné skutočnosti neboli zistené.“

4. S poukazom na v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), Zákona o rodine, Zákona o rodine, Zákona o rodine, Zákona o rodine, Zákona o rodine, Zákona o rodine, Zákona o rodine, Zákona o rodine,, (ďalej len ), - (ďalej len ), , , , , , , , , , okresný súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia okresného súdu. Predmetom konania bolo rozhodnúť o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletého A. B. (v čase podania návrhu matkou) a pre maloletú C. B., a to od podania návrhu, t. j. od 9.9.2022.

5. V ods. 15. napadnutého rozsudku okresný súd uviedol k návrhu matky na zvýšenie výživného všeobecné východiská, z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal. Rodičia sa na zvýšení výživného nedohodli. Matka navrhla zvýšiť výživné na sumu 250 a 200 EUR mesačne. Otec v písomných vyjadreniach navrhol návrh matky v celom rozsahu zamietnuť, na pojednávaní navrhol zvýšiť výživné na prvom pojednávaní 180 EUR na A. a 150 EUR na C. a v záverečnom návrhu pre A. na sumu 200 EUR a pre C. na sumu 180 EUR mesačne od podania návrhu. Matka uviedla, že celkové výdavky

pre A. sa zvýšili oproti roku 2018 o sumu 320 EUR mesačne vrátane podielu na bývaní - zvýšenom a u maloletej C. o sumu 268 EUR mesačne (vrátane zvýšeného podielu na bývaní). Právny zástupca otca pripustil, že sa zvýšili odôvodnené potreby detí oproti roku 2018, u A. asi o 180 EUR a u C. asi o 120 EUR. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Matkin zdravotný stav aj maloletých detí je v zásade dobrý. Plnoletý A. je alergik a obidve deti nosia okuliare. Navštevujú pravidelne stomatológa. Otec má zhoršený zdravotný stav, bol dlhodobo dočasne práceneschopný. Nebolo však preukázané, že by bol invalidný, hoci si mal podať žiadosť o priznanie invalidity. Je ťažko zdravotne postihnutý. Otec sa s deťmi nestretáva, neposkytuje im vecné plnenia ani finančné plnenia nad rámec výživného, okrem platenia životného poistenia a platenia mobilného telefónu plnoletému A.. Otec tieto platby poskytoval aj v roku 2018 - v tejto časti sa pomery nezmenili. Matka poskytuje maloletej C. osobnú starostlivosť (čo je forma vyživovacej povinnosti), už plnoletému A. aj maloletej C. zabezpečuje bývanie, stravu a ďalšie potreby. Plnoletý A. už nevyžaduje osobnú starostlivosť. Otec v starostlivosti o maloletú C. matke nepomáha. Nebolo preukázané, že by s otcom alebo s matkou (v spoločnej domácnosti) bývala iná osoba (napr. druh/družka), aj keď matka pripustila, že má priateľa a otec pri prepustení zo zdravotníckeho zariadenia v júni 2022 uviedol, že býva s partnerkou.

6. Okresný súd v súvislosti s návrhom matky dokazovanie zameral predovšetkým na prípadnú zmenu pomerov u otca, matky, detí a na rast životných nákladov. Nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného vo februári 2018, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. V rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. otca, matky, už plnoletého A. a maloletej C., a to od predchádzajúcej úpravy výživného do času rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného.

7. Ako vyplýva z a nasl. , konanie o zmene výživného (aj úpravy styku) patrí medzi mimosporové, nenávrhové konania patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa. V zmysle Zákona o rodine, v spojení s , predstavuje práve zmena pomerov hmotnoprávnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výšky výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov.

8. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie (rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 19.2.2018, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.10.2018, sp. zn. , v časti určeného výživného pre maloletého A. B. a maloletú C. B.) pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie, ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov konania.

9. Pri posudzovaní zmeny pomerov (v súvislosti s návrhom matky na zvýšenie výživného) okresný súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov - osobitne od septembra 2021 (objektívna okolnosť), spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na strane účastníkov konania), najmä nárast odôvodnených výdavkov na strane maloletých detí, nárast príjmu otca a príjmu matky. Životné náklady najmä od roku 2022 vzrástli podstatne, osobitne náklady na energie a potraviny. Okresný súd túto skutočnosť pri posudzovaní návrhu matky na zvýšenie výživného zobral samozrejme do úvahy. „....Celkové zvýšené náklady za rok 2022 predstavujú podľa typu domácnosti 17 - 19 %, čo je viac ako miera inflácie 15,4 % (zdroj: Náklady na život v SR nemeriame dobre analytici J. navrhujú iný výpočet – Forbes <K.>)“. Priemerná inflácia za celý rok 2022 dosiahla úroveň 12,8 %. Vysoký rast cien ovplyvnilo najmä zvýšenie cien energií, v novodobej histórii SR rekordný nárast cien potravín a pohonných hmôt. Zdraženie vybraných potravín každodennej spotreby - chleba, či mliečnych výrobkov s vajcami, ako aj zeleniny prekročilo hranicu 20 % a váhovo menej dôležité oleje a tuky hranicu 40 % (zdroj: Inflácia za rok 2022

- statistics.sk).

10. Okresný súd po vykonaní rozsiahleho dokazovania konštatoval zmenu pomerov u detí, matky a otca. Matka nezmenila zamestnávateľa. Jej čistý príjem bol vo februári 2018 ustálený na sumu 576 EUR, v roku 2022 až marec 2023 sa jej príjem pohybuje priemerne v sume od 733,07 EUR do 1 369,24 EUR (vrátane daňového bonusu za rok 2022, odmeny, preplatenie dovolenky a vyplatenia bonusu za

dochádzku). Príjem matky sa teda zvýšil. Zvýšenú mzdu matky za mesiac február 2023 vysvetlila jej právna zástupkyňa (mzda, daňový bonus za celý rok 2022, jubilejná odmena, dochádzkový bonus, preplatenie dovolenky). Finančne jej pomáha priateľ, s ktorým nebýva v spoločnej domácnosti, a to cca 500 EUR mesačne a viac - podľa predloženej zmluvy. Od júna 2016 bývala s deťmi v prenajatom byte a za bývanie platila 450 EUR. Nadobudla do vlastníctva byt, v ktorom býva s deťmi. Kúpila ho za sumu 94 000 EUR. Na kúpu použila sumu 30 000 EUR z vysporiadania BSM a zobrala si hypotekárny úver v sume 72 000 EUR, s mesačnou splátkou 300 EUR. Za bývanie platí (tri osoby) 200 EUR. Výška príjmu "druhého" rodiča (spravidla rodiča, ktorý má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti - v konkrétnom prípade matky) ovplyvňuje výšku vyživovacej povinnosti výživou povinnej osoby (v tomto prípade otca) len veľmi okrajovo (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 30.4.2019, sp. zn. ).

11. Matka poberá prídavky na dve deti a uplatňuje si daňový bonus. „Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi alebo inštitúciami iných štátov) vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. ). Okresný súd na tento príjem matky pri posudzovaní návrhu na zvýšenie výživného prihliadol. Daňový bonus je forma daňového zvýhodnenia rodičov vyživovaných nezaopatrených detí, ktorí dosahujú aktívne príjmy. O daňový bonus sa znižuje daň. Aj tento príjem rodiča, ktorý si uplatňuje daňový bonus môže slúžiť na čiastočné uhrádzanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Matka si uplatňuje daňový bonus na jedno nezaopatrené dieťa. Podľa okresného súdu, v zhode s ustálenou judikatúrou, prídavok na dieťa aj daňový bonus len sčasti hradia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a nenahrádzajú plnenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča. Okresný súd pri rozhodovaní o návrhu matky zobral aj takzvanú „inflačnú dotáciu“ 200 EUR, ktorá bola vyplatená matke v roku 2022. K iným podstatným zmenám u matky nedošlo.

12. Otec mal v roku 2018 príjem z čiastočného úväzku v obchodnej spoločnosti, kde je konateľom aj spoločníkom 226 EUR mesačne. Okresný súd pri určovaní výšky výživného vychádzal zo skutočností, že bol spoločníkom v obchodnej spoločnosti MOBIL WAP SK, s.r.o., bol aj živnostníkom, za rok 2016 boli jeho príjmy zo živnosti 3 655,50 EUR, výdavky 1 671,72 EUR, základ dane 1 983,78 EUR a za rok 2017 mal príjem z vyplatených provízii 3 253,44 EUR. Na pojednávaní konanom dňa 30.1.2023 uviedol, že spolu s príjmom zo živnosti mal v roku 2018 príjem 500 EUR. Pracovný pomer v obchodnej spoločnosti MOBIL WAP SK, s.r.o. ukončil dohodou k 2.6.2022. V rozhodnej dobe nemal vyplatené príjmy z výkonu funkcie konateľa ani vyplatené podiely na zisku. Otec je stále konateľom a spoločníkom v tejto firme. Nemal príjem z pracovného pomeru uzavretého v tejto obchodnej spoločnosti v roku 2022 (poberal len nemocenské). Od júna 2021 do júna 2022 bol dočasne práceneschopný a bolo mu vyplatené nemocenské v celkovej sumu 1 858,90 EUR - priemerne 142,99 EUR mesačne. Od júna 2022 sa zamestnal vo firme FINXZA, s.r.o., so sídlom v Žiline, s čistým mesačným príjmom za obdobie jún až december 2022 v sume 881,16 EUR a príspevok na stravu 47,98 EUR. Príjem otca zo závislej činnosti sa teda podstatne zvýšil, minimálne o cca 400 EUR mesačne. V roku 2018 mal dva úvery, ktoré platil: hypotekárny úver na kúpu bytu 255 EUR a spotrebiteľský úver 214 EUR, ktoré podľa vyjadrenia otca v roku 2022 zanikli. Otcovi teda zanikli výdavky na splátku dvoch úverov. Otec uviedol nasledovné osobné výdavky: spláca úver fyzickej osobe 200 EUR mesačne, úver od banky mesačne 226,61 EUR, nájomné a služby spojené s bývaním 443 EUR, doplatky na lieky asi 50 EUR mesačne, telefón 32 EUR, poistky na deti 23 EUR, strava asi 200 EUR, oblečenie 70 EUR, hygienické a iné základné potreby 30 EUR, pohonné hmoty 120 EUR, hradí mobil A. cca 15 EUR mesačne - spolu cca 1 400 EUR. Otec vo výpovedi priznal, že mu prichádzajú provízie z predchádzajúcej podnikateľskej činnosti. Otcov príjem, vychádzajúc z uvedených skutočností (jeho výdavkov, ktoré sám uviedol, príjmov, pripisovaných na jeho účet v rozhodnej dobe), preto súd ustálil na výšku minimálne 1 400 EUR netto mesačne.

13. Z výdavkov otca (ktoré sám uviedol), a ktoré sú vyššie, ako deklarované príjmy (rozdiel nevedel vysvetliť), z položiek na jeho osobnom účte (na ktoré podrobne poukázala právna zástupkyňa matky) podľa zistení okresného súdu vyplývalo, že jeho reálne príjmy sú vyššie ako uviedol. Na tomto závere súdu nič nemení ani vysvetlenie otca, že si požičiava od rodinných príslušníkov cca 150 EUR

mesačne (iné finančné prostriedky mu nikto neposkytuje). Dokonca jedna položka na výpise z účtu bola vymazaná a odmietol ju vysvetliť. Otcovi sú pripisované rôzne platby na nie podnikateľský účet - najmä „dobiehajúce provízie“). Niektoré väčšie sumy, napr. v roku 2022 - suma 5 575 EUR, 9 260 EUR - otec vysvetlil tak, že si požičiaval a vkladal na účet. Dokonca sám požičal pánovi G. v roku 2022 sumu 222 EUR, platil si dovolenky, zákonné poistky na tri autá - otec mu jednu platbu zákonnej poistky mal vrátiť. Pripísanie sumy 1 100 EUR na účet - symbol „M“ nevysvetlil. Zaujímavé je poskytnutie úveru otcovi v sume 29 200 EUR, len na základe predloženej pracovnej zmluvy - uzavretej na dobu neurčitú (podľa vyjadrenia otca), ale z pracovnej zmluvy vyplýva, že pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú - do 31.5.2023. Má doma finančnú hotovosť 16. 000 EUR, neskôr uviedol len 10 000 EUR - „... pre pocit istoty, napríklad.“

14. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, „že otec detí nakladá s finančnými prostriedkami „veľmi zaujímavo“ - má podstatne vyššie výdavky ako príjmy, požičiava si peniaze, následne niektoré pôžičky vráti, potom si znova požičia, požičia si aj od finančnej inštitúcie takmer 30 000 EUR, ako osoba ťažko zdravotne postihnutá, s uzavretým pracovným pomerom na dobu určitú, s predpokladom invalidity, následne pôžičky vracia, dokonca sám aj požičia fyzickej osobe ... skoro ako „finančné perpetuum mobile“.

15. Podľa okresného súdu otec opakovanými úvermi berie na seba neprimerané majetkové riziká (ustanovenie § 75 odsek 1 Zákona o rodine). Poistné platil otec deťom aj v roku 2018 - výška sa nezmenila. Hradil aj mobilný telefón synovi A. aj v roku 2018. V týchto výdavkoch okresný súd podstatnú zmenu nekonštatoval. Pokiaľ otec argumentuje, že si nemohol zabezpečiť vlastné bývanie, lebo musel zaplatiť dlhy z manželstva, tak okresný súd poukázal na to, že z predaja spoločného bytu bol uhradený hypotekárny úver a bola mu vyplatená vyššia suma z predaja spoločného bytu. Zmluvu o vyporiadaní BSM zaiste podpísal dobrovoľne a nebolo preukázané, že by mu niečo bránilo zaobstarať si vlastné bývanie. Otec má náklady, ktoré nemusí vynakladať - sám užíva trojizbový byt, pričom nájomnú zmluvu nepredložil - má ju uzavretú ústne so sestrou. Argument otca, že má prenajatý 3 - izbový byt od sestry kvôli výhodnému nájmu, neobstojí. Na výdavok v takomto rozsahu okresný súd podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine neprihliadol a nezobral ho do úvahy. Nízke nemocenské samozrejme súvisí s tým, že otec platil malé nemocenské poistenie, keď bol zdravý, pracoval a podnikal.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Otec musí svoje výdavky korigovať (napríklad na bývanie, pohonné hmoty, oblečenie, mobilný telefón) a prednostne uspokojovať odôvodnené potreby svojich detí. Otec je vzdelaný, je zamestnaný, má prax aj v podnikaní a jeho zdravotný stav nemôže byť natoľko obmedzujúci, ako sám popisuje, keď jazdí na nákupy do Poľska motorovým vozidlom, rekreuje sa v zahraničí, zaváža člny v zahraničí, zabezpečuje bežne nákup nábytku pre iných a podobne. Nepochybne ale otcov zhoršený zdravotný stav mu sčasti obmedzuje schopnosť pracovať, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dosahovanie príjmu však nevylučuje. Otec napriek tomu pracuje v pracovnom pomere, v neskrátenom pracovnom úväzku. Otec v zásade nespochybnil zvýšené výdavky pre deti, aj keď podľa jeho názoru sa zvýšili menej, ako uvádza matka. Otec si zvýšil vzdelanie - magisterské štúdium aj štúdium MBA. Externé štúdium je samozrejme spoplatnené. Cena štúdia MBA sa pohybuje od 3 000 EUR vyššie. MBA titul je postgraduálny program, ktorý pochádza z anglosaských krajín. MBA titul ani štúdium MBA nenahradzuje vysokoškolské vzdelanie ako je bakalárske, magisterské, alebo doktorandské. Okresný súd uviedol, že titul MBA je plán celoživotného kariérneho vzdelávania, ktorý dopĺňa vyššie zmienené formy vysokoškolského štúdia. Štúdium MBA je podľa okresného súdu vhodné pre riadiacich pracovníkov a pracovníčky a v niektorých krajinách je MBA skratka dokonca vstupenkou ku kariérnemu rastu a dosahovaniu vyšších a lepšie platených pracovných pozícií <K.>.Otec si týmto štúdiom vytvoril podmienky na kariérny rast a vyšší príjem. Otec predložil lekársku správu a rozhodnutie ÚPSVaR Žilina, z ktorých vyplývalo, že má zhoršený zdravotný stav a je posudzovaný ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Uviedol, že má výdavky na lieky 50 EUR mesačne. Z lekárskej prepúšťacej správy vyplývajú nasledovné odporúčané lieky - s doplatkami pacienta: Spolu cca 26 EUR mesačne, niektoré lieky majú aj viac ako 30 tbl. - teda na dlhšie obdobie, ako mesiac.

17. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že otcovi bol priznaný status osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Limit spoluúčasti je suma, ktorou sa poistenec spolupodieľa na úhrade lieku, dietetickej potraviny a zdravotníckej pomôcky hradenej z verejného zdravotného poistenia. To znamená, že ak úhrnná výška úhrad poistenca za doplatky za lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické

potraviny prekročí v kalendárnom štvrťroku limit spoluúčasti (tzv. ochranný limit) pre určené skupiny poistencov 0 eur, 12 eur a 30 eur, zdravotná poisťovňa mu uhradí čiastku, o ktorú bol limit spoluúčasti prekročený, za podmienok určených zákonom. S poukazom na limit spoluúčasti vo výške 0 eur sa vzťahuje aj na poistenca, ktorého celkový príjem nie je vyšší ako 180 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa posudzuje nárok poistenca na limit spoluúčasti, a ktorý a) je držiteľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Na otca detí sa teda v súvislosti s úhradou doplatkov za lieky vzťahuje tzv. OCHRANNÝ LIMIT. Preto okresný súd výdavok otca na lieky mesačne 50 EUR neakceptoval. Naviac, otec tento výdavok ani hodnoverne nepreukázal. Nebolo preukázané, že by mal otec príjem z podnikateľskej činnosti.

18. Okresný súd konštatoval, zmenu pomerov na strane už plnoletého A. B.. Maloletý A. bol v roku 2018 žiakom 7. ročníka základnej školy, v súčasnosti je v 3. ročníku strednej školy (bilingválne štúdium). Nepochybne fyzicky a psychicky vyspel a zvýšili sa podstatne aj jeho odôvodnené výdavky. Oproti roku 2018 zanikol výdavok: strava v jedálni 23 EUR mesačne, hudobný krúžok 36 EUR polročne, literárno - dramatický krúžok 20 EUR polročne. Okresný súd zobral pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného nasledovné zvýšené výdavky, prípadne výdavky ktoré pribudli: pribudol výdavok na cestovné do školy 15 EUR, zvýšil sa výdavok na stravu 100 EUR, oblečenie o 30 EUR, hygienické a iné základné potreby vzrástli asi o 20 EUR, výdavky v škole oproti základnej škole vzrástli asi o 15 EUR, stužková 20 EUR výdavky na lieky a okuliare, stomatologická starostlivosť asi o 20 EUR, voľnočasové aktivity, knihy o 30 EUR, mobilný telefón 15 EUR, podiel na zvýšených nákladoch na bývanie 24 EUR mesačne, spolu cca 290 EUR mesačne. Okresný súd odrátal zaniknuté výdavky v sume cca 30 EUR mesačne. Celkovo okresný súd ustálil zvýšené výdavky pre už plnoletého A. oproti roku 2018 o cca 260 EUR mesačne. Plnoletý A. mal príjem na základe brigádnickej činnosti v lete roku 2022. Podľa jeho vyjadrenia sumu 560 EUR použil na úhradu získania vodičského oprávnenia na knihy a kultúrne vyžitie. Ojedinelý príjem dieťaťa (napr. v čase školských prázdnin), ktoré sa inak štúdiom pripravuje na budúce povolanie, spravidla neovplyvňuje vyživovaciu povinnosť rodičov (R 66/1968). Súd posúdil príjem plnoletého dieťaťa v zhode s ustálenou judikatúrou.

19. Zmenu pomerov na strane maloletej C. B. okresný súd vyhodnotil tak, že maloletá C. bola vo februári 2018 žiačkou 3. ročníka základnej školy, v súčasnosti je žiačkou 8. triedy základnej školy (druhý stupeň). Je nepochybné, že taktiež fyzicky a psychicky vyspela a zvýšili sa podstatne jej odôvodnené potreby. Oproti roku 2018 zanikol výdavok na školský klub 10 EUR a hudobný krúžok 36 EUR polročne. Okresný súd zobral pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného nasledovné zvýšené výdavky, prípadne výdavky ktoré pribudli: zvýšili sa výdavky na stravu o 80 EUR (vrátane stravy v škole), oblečenie o 25 EUR, hygienické a iné základné potreby o 15 EUR, výdavky v škole o 10 EUR, pribudol výdavok na tanečnú školu 35 EUR, voľnočasové aktivity (vrátane maľovania doma) o 10 EUR, lieky na bežné ochorenia, okuliare, stomatologické ošetrenie o 25 EUR (neurologické ochorenie), podiel na zvýšených nákladoch na bývanie 24 EUR mesačne - spolu cca 225 EUR. Okresný súd odrátal zaniknuté výdavky v sume 16 EUR mesačne. Celkovo okresný súd ustálil zvýšené výdavky pre maloletú C. oproti roku 2018 o cca 210 EUR mesačne. Okresný súd ustálil uvedené odôvodnené zvýšené potreby detí od februára 2018 na základe výpovede matky (aj výpovede plnoletého A.) a z listinných dôkazov, ktoré preukazujú niektoré výdavky (nie všetky výdavky čo do druhu aj výšky sa dajú exaktne preukázať), po ich korekcii s porovnaním bežných výdavkov detí v tomto veku, takéhoto zdravotného stavu a záujmov, známych okresnému súdu z rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch a z praktických a životných skúseností.

20. Okresný súd uviedol, že otec (ako zodpovedný rodič) si musí zabezpečiť svoje príjmy pravidelným príjmom zo stabilnej práce a svoje výdavky prispôsobiť (korigovať ich) tak, aby uspokojil predovšetkým odôvodnené potreby svojich nezaopatrených detí. Súd pri rozhodovaní o návrhoch matky, bral v prvom rade do úvahy najlepší záujem detí. Potreby vyvíjajúceho sa dieťaťa totiž prirodzene a neustále rastú. Rastú aj životné náklady. Je prvoradou povinnosťou povinného rodiča (v tomto prípade otca), aby zabezpečil odôvodnené potreby svojho dieťaťa.

21. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že nastali také zmeny pomerov na strane otca, matky, maloletej C. B. a už plnoletého A. B., ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného pre

už plnoletého A. B. o 100 EUR mesačne od podania návrhu (9.9.2022) na sumu 250 EUR mesačne a zvýšenie výživného pre maloletú C. B. o sumu 80 EUR mesačne od podania návrhu (9.9.2022) na sumu 200 EUR mesačne. Samozrejme, aj matka má vyživovaciu povinnosť voči deťom (aj vo finančnom plnení) a po zohľadnení prídavkov na deti a uplatneného daňového bonusu, budú spolu s výživným otca uspokojené riadne odôvodnené potreby detí.

22. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že na základe návrhu otca (s čím matka súhlasila), zmenil deň v bežnom mesiaci, dokedy je otec povinný platiť výživné, t. j. z 15. dňa na 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa a k rukám plnoletého dieťaťa, aby sa otec nedostával do omeškania s platením výživného.

23. Keďže okresný súd zvýšil výživné otca od 9.9.2022 u plnoletého A. B. o 100 EUR mesačne, vznikol mu nedoplatok na výživnom za mesiac september 2022 - jeho pomernú časť - v sume 73,33 EUR (100 EUR delené 30 dní - počet dní v mesiaci krát 22 dní) a za mesiace október 2022 až apríl 2023 v sume 700 EUR (7 mesiacov krát 100 EUR. Celkovo za obdobie od 9.9.2022 do 30.4.2023 vznikol otcovi dlh na výživnom vo vzťahu k plnoletému A. B. v sume 773,33 EUR (73,33 EUR plus 700 EUR).

24. Keďže okresný súd zvýšil výživné otca od 9.9.2022 pre maloletú C. B. o 80 EUR mesačne, vznikol mu nedoplatok na výživnom za mesiac september 2022 - jeho pomernú časť - v sume 58,66 EUR (80 EUR delené 30 dní - počet dní v mesiaci krát 22 dní) a za mesiace október 2022 do apríla 2023 v sume 560 EUR (80 EUR krát 7 mesiacov). Celkovo za obdobie od 9.9.2022 do 30.4.2023 vznikol otcovi dlh na výživnom vo vzťahu k maloletej C. B. sume 618,66 EUR (560 EUR plus 58,55 EUR. Otec platil len výživné doteraz určené súdom, neposkytoval deťom naviac finančné ani vecné plnenia. „Súd nezarátal otcovi do dlžného výživného platenie poistného ani platenie mobilného telefónu plnoletému A., pretože takéto plnenie poskytoval otec deťom aj v roku 2018 a výživné bolo určené s prihliadnutím na tieto plnenia.“ Podľa písomného vyjadrenia otca, uhradil synovi výlet 160 EUR dňa 6.9.2022, t. j. pred podaním návrhu, preto túto sumu súd otcovi do dlžného výživného nezarátal (ani sčasti). Okresný súd rozhodol o zvýšení výživného až od 9.9.2022.

25. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že povolil otcovi splácať dlžné výživné v sume 773,33 EUR vo vzťahu k plnoletému A. B. po 50 EUR mesačne, spolu s bežným výživným k rukám plnoletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok a dlžné výživné vo výške 618,66 EUR vo vzťahu k maloletej C. B. po 40 EUR mesačne, spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok. Ak si otec nebude plniť takto určenú vyživovaciu povinnosť (vrátane platenia dlžného výživného), stratí výhodu splátok dlžného výživného a dlžné výživné bude musieť zaplatiť jednorazovo. Okresný súd povolenie splátok odôvodnil výškou zvýšeného výživného, výškou priznaného nedoplatku na zameškanom výživnom a platobnou schopnosťou otca (s prihliadnutím na jeho zhoršený zdravotný stav) a pomermi oprávnených detí, ktorých výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou. Otec si musel byť vedomý toho, že výživné bude zvýšené, a preto sa na takúto situáciu mal v predstihu pripraviť. Naviac, disponuje s finančnou hotovosťou, ako „rezervou“. Otec je povinný uspokojiť predovšetkým potreby svojich detí a až následne svoje potreby. Keďže sa zmenili pomery tak, ako ich okresný súd konštatoval v predchádzajúcej časti tohto rozsudku, potom zmenil - rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 19.2.2018, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.10.2018, sp. zn. , v časti určeného výživného pre maloletého A. B. a maloletú C. B. a v časti lehoty platenia výživného pre obidve deti. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa , , , .

26. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu, a to v rozsiahlom podaní, na ktoré odvolací súd na tomto mieste odkazuje. Otec vyčítal okresnému súdu, že súd prvej inštancie napriek vykonanému rozsahu neprimerane širokému obsiahlemu dokazovaniu v záverečnej fáze svojho rozhodnutia takmer vôbec nerešpektoval skutkové zistenia, ktoré boli preukázané tak na strane oprávnených ako i na strane povinného a viac menej selektívnym a účelovým výkladom prispôsobil preukázané, ktoré akoby už vopred prispôsobil stanovenej výške zvýšeného výživného. Mal za to, že nebola dodržaná rovnosť strán v konaní. Neodôvodnene okresný súd pričítal rozdielnu silu vykonaným dôkazom a z toho vyvodil nesprávne, neoprávnené a dôkazne nepodložené rozhodnutie. Vyjadrenia navrhovateľky tak, ako ich táto predkladala a odôvodňovala v priebehu celého konania, sa podľa otca nezakladajú na pravde, nepreukazujú reálny stav a oprávnené nároky a potreby

spoločných detí, boli účelovo menené smerom nahor a prispôsobené tak, aby v konečnom dôsledku preukazovali stav, ktorý by odôvodňoval zmenu výšky výživného v požadovanom rozsahu. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania a v ňom preukázaných skutočností by mal mať okresný súd preukázané iné, častokrát opačné skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania vyplývajú. Odporca, otec spoločných detí zdôraznil, že k zmene výšky určenej vyživovacej povinnosti v zmysle Zákona o rodine môže a má dôjsť v momente, kedy na strane oprávnených spoločných detí dôjde k zmene pomerov, avšak nie v rozsahu a na základe skutočností, ktoré prezentuje matka a s ktorými sa okresný súd bez výhrady v celom rozsahu stotožnil. Navrhovateľka s deklarovaným a preukázaným príjmom 730 Eur mesačne mala preukázateľne celkové náklady vo výške 1.742,83 Eur, syn A. + dcéra C. a náklady na bývanie. K tomu ešte bolo podľa otca potrebné započítať na život samotnej navrhovateľky, splácanie leasingu na zakúpené nové vozidlo a vytváranie tzv. rezervy, ktoré všetky položky navrhovateľka pred prvostupňovým súdom deklarovala a rovnako vyplývajú z predložených výpisov z účtu navrhovateľky. Podľa skromných odhadov otca na rezervy, na zabezpečenie chodu domácnosti, rodiny a leasing potrebuje podľa otca matka minimálne 2.300 Eur mesačne. Z výpisov z účtu navrhovateľky úhrady takýchto nákladov nevyplývajú. Je viac ako pravdepodobné, že sú to vo väčšine iba tvrdenia, resp. náklady, ktoré sú účelovo predkladané pre potreby prebiehajúceho konania. Túto skutočnosť potvrdzujú aj výpisy z účtu navrhovateľky, kde sa ňou tvrdené plnenia začínajú objavovať až od času, kedy mala vedomosť, že konajúci súd bude požadovať a mal by hodnotiť výpis z účtu ako dôkaz v konaní. V odvolaní otec uviedol, že na strane navrhovateľky preukázateľne existuje príjem zo strany jej dlhoročného partnera vo výške viac ako 600 Eur mesačne, ktorý potvrdzuje, že navrhovateľka v podanom návrhu tento úmyselne zamlčala, na druhej strane potvrdzuje, že v domácnosti navrhovateľky táto osoba trvalo žije, a teda je nutné náklady spojené s bývaním rozpočítať na 4 žijúce osoby a nie na 3 ako navrhovateľka uvádza. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľky o výhodnej pôžičke od pána L. G.. Tiež uviedol, že táto osoba je v pozícii nadriadeného voči navrhovateľke a jeho príjem môže byť približne vo výške 1,5 násobku príjmu navrhovateľky. Zdôraznil odvolateľ, že v rámci výšky určenej vyživovacej povinnosti musí súd komplexne posudzovať pomery, tak na strane oprávnených ako i na strane povinných. Poukázal odvolateľ na § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a konštatoval, že preukázanie takej zmeny pomerov v časovom období od posledného predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výživnom, ktorá jeho zmenu odôvodňuje, nepreukázal. Naposledy bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 19.02.2018 v spojení s rozsudkom krajského súdu zo dňa 25.10.2018 sp.zn. . Od momentu vydania predmetného rozsudku, v zmysle ktorého otec doteraz plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči spoločným deťom, ubehla doba viac ako 5 rokov. Okresný súd neprihliadal na zmeny, ktoré nastali na strane odporcu, čiže otca spoločných detí, ktoré nastali bez jeho zavinenia a rovnako tak bez jeho reálnej možnosti ich nejakým spôsobom ovplyvniť. Otec prekonal mozgový infarkt, bol dlhodobo práceneschopný, poberal nemocenské vo výške od 10 do 160 Eur mesačne takmer celý jeden kalendárny rok, i napriek tomu si určenú vyživovaciu povinnosť riadne plnil. V tomto období došlo k intenzívnemu zadlženiu odporcu. Pokiaľ išlo o pracovný pomer, tak tento bol uzatvorený na dobu určitú, čo preukázal predloženými listinami. Otec zároveň v konaní pred posudkovou komisiou je posudzovaný v rovine priznania invalidného dôchodku. Zasadnutie komisie malo byť dňa 22.06.2023, čo však okresný súd odignoroval. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností. K zmene môže dôjsť len vtedy, ak sa výrazne zmenia okolnosti, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia. Matka uviedla, že celkové výdavky pre A. sa zvýšili oproti roku 2018 o sumu 320 Eur mesačne vrátane podielu na bývaní zvýšenom a u maloletej C. o sumu 268 Eur mesačne vrátane zvýšeného podielu na bývaní. Právny zástupca otca pripustil, že sa zvýšili odôvodnené potreby detí oproti roku 2018, u A. asi o 180 Eur a u C. asi o 120 Eur. Rovnako prvostupňový súd mal preukázané, že otec má zhoršený zdravotný stav, bol dlhodobo práceneschopný. Následne však prvostupňový súd konštatoval, že nebolo preukázané, že by bol invalidný, hoci si mal podať žiadosť o priznanie invalidity. Vyčítal okresnému súdu, že za nesporné považoval, že A. výdavky sa zvýšili o 320 Eur a C. výdavky o 268 Eur. V podanom návrhu ako aj na informatívnom stretnutí rodičov deklarovala sama navrhovateľka celkové náklady na syna A. 380 Eur a na C. 340 Eur. Iba samotný nárast výdavkov na spoločné deti je v podstate tak vysoký ako v pôvodnom návrhu boli celkové výdavky. Zdôraznil, že matka sama dokáže platiť úver, leasing, vytvára rezervu podľa výpisu z bankového účtu bez toho, aby vôbec uvedené úhrady, resp. výbery nim zodpovedajúce boli na uvedenom účte zachytené. Na druhej strane však okresný súd nebral do úvahy zhoršenie zdravotného stavu otca 50% a priznanie ZŤP ako ani prebiehajúce konania pred posudkovou komisiou. Odporca sa v žiadnom prípade nemôže stotožniť s názorom prvostupňového súdu v rozsahu tohto nárastu, označenú hodnotu započítal do zvýšenia za každý jeden rok, čo v konečnom dôsledku znamená zvýšenie o 60 % oproti pôvodne určenej výške. Okresný súd mal za to, že príjem matky sa pohybuje v roku 2022 – 03/2023 od 733,07 Eur do 1.369,24 Eur vrátane

daňového bonusu za rok 2022, odmeny, preplatenie dovolenky, vyplatenie bonusu za dochádzku. Príjem matky sa teda zvýšil. Zdôraznil, že okolnosti zvýšenia, keďže sa jedná o prostriedky finančné, sa zo svojej podstaty a účelu priamo potom tykajú spoločných detí, a teda u ich poberateľa sa dôvodne predpokladá, že na tento účel budú i rovnako použité. Ku konštatovaniam okresného súdu v rovine použitia daňového bonusu, odvolateľ uviedol, že ak finančné prostriedky takto poskytnuté, by nemali byť v celom rozsahu použité na maloleté dieťa, tak má v konečnom dôsledku matka byť zvýhodnená, takže takéto uplatnenie uvedených dávok, resp. zvýhodnení, si bude nárokovať on a následne ich bude, ako to vyplýva z úvahy prvostupňového súdu, ho poskytovať navrhovateľke vo forme určeného výživného. Tiež namietal otec závery v odseku 21. rozsudku okresného súdu, pričom zdôraznil, že matke finančne pomáhal priateľ. Pri podaní návrhu najskôr tvrdila, že žiaden takýto príjem neexistuje. Po predložený výpisov z jej účtu tvrdila, že sa jedná o pôžičku. Napriek rozporom v tejto rovine sa však prvostupňový súd plne stotožnil s tvrdením navrhovateľky, a to v ešte menšej sume ako je preukázané z predložených výpisov z jej účtu. Na strane navrhovateľky je podľa otca preukázaný príjem 1.783 Eur – 2.419 Eur bez rodinných prídavkov a mimoriadnych kompenzačných dávok zo stany štátu. Otec bol od júna 2021 do júna 2022 dočasne práceneschopný, bolo mu vyplatené v celkovej sume nemocenské 1.858,90 Eur, priemerne 142,99 Eur mesačne. Reálny príjem otca sa nezvýšil. Nemal možnosť si zabezpečiť úhradu nákladov spojených rovnako s výkonom uvedenej funkcie. V roku 2018 mal dva úvery, ktoré platil, hypotekárny úver na kúpu bytu 255 Eur a spotrebiteľský úver 214 Eur, ktoré podľa vyjadrenia otca v roku 2022 zanikli. Uvedené úvery nezanikli, ale boli splatené zo strany otca, a to i tým spôsobom, že ich preklenul inými úvermi. O týchto skutočnostiach mal okresný súd vedomosť, keďže ich uviedol i v odôvodnení napadnutého rozsudku. Otec uviedol, že v rozhodnej dobe jeho príjem nepredstavoval 1.400 Eur netto. Ak by to tak bolo, tak by nemusel požiadať o preklenovací úver. Otec rozdiel v príjmoch a výdavkoch nevedel vysvetliť. Z položiek na jeho osobnom účte vyplýva, že jeho reálne príjmy sú vyššie ako uviedol. Na tom nič nemení ani vysvetlenie, že si požičiava od rodinných príslušníkov cca 150 Eur mesačne. Odvolateľ má za to, že pohyby na účte riadne vysvetlil. Použitý termín okresným súdom „zaujímavé poskytnutie“ úveru otcovi v sume 29.200 Eur ako uviedol okresný súd, považoval odvolateľ za mierny výsmech jeho životnej situácie. Vzhľadom na svoj príjem, momentálny zdravotný stav, ekonomické pomery, do ktorých sa dostal správaním a majetkovým vysporiadaním so svojou bývalou manželkou, neexistovala iná reálna možnosť toho, aby mu niektorá iná komerčná banka poskytla akýkoľvek úver. Pokiaľ ide o príspevky od pána L. G., tak podľa otca ide o nekonečný kontokorent. Pokiaľ okresný súd spochybnil odporcom deklarované nedoplatky na predpísaných liekoch, dokonca ich posudzuje na počet jednotlivých tabliet v konkrétnych baleniach, tak má za to otec, že ide o rozdielny prístup k vyhodnoteniu dôkazov produkovaných matkou a rozdielny k dôkazom produkovaným otcom. Výpoveď plnoletého A. prebiehala tým spôsobom, že A. dostal napísaný zoznam toho, čo má pred okresným súdom uviesť, tento čítal, a to za aktívnej pomoci a koordinácie kolíznej opatrovníčky. Odporca nespochybňuje nárast životných nákladov jeho detí a nemá a nikdy nemal záujem svoje deti ukracovať na ich životných potrebách a komforte, avšak snažil sa vysvetliť vzniknutú situáciu. Má za to, že § 78 ods. 1 Zákona o rodine nesmie selektívne byť uplatňovaný vo vzťahu k oprávneným. Poukázal na rovnosť účastníkov konania. Nepopiera zvýšenie oprávnených nárokov detí, nestotožňuje sa s určeným rozsahom. Tiež poukázal na spôsoby, ako kontrolovanie komunikácie deťom zo strany matky, odopieranie styku s otcom. Navrhol zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu tak, že na plnoletého A. B. mu bude uložená povinnosť platiť výživné v sume 200 Eur, nedoplatok za obdobie od 09.09.2022 do 30.04.2023 vo výške 386,70 Eur je povinný splatiť v mesačných splátkach po 50 Eur a na maloletú C. bude povinný platiť výživné v sume 170 Eur mesačne od 09.09.2022 vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky, nedoplatok na výživnom je povinný splatiť v splátkach 40 Eur mesačne a týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 19.02.2018 sp.zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.10.2018, sp.zn. v časti určeného výživného na maloletého A. B. a maloletú C. B. a v časti lehoty platenia výživného pre obidve deti v kalendárnom mesiaci.

27. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila matka plnoletého syna, ktorá navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Matka sa vyjadrila v rozsiahlom podaní, vzhľadom na hustotu a veľkosť použitého písma, na tomto mieste odvolací súd odkazuje na celé obsahové znenie uvedeného vyjadrenia. Mala za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, okresný súd správne vyhodnotil zistený skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyjadril správny právny záver v otázke zmeny pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti ako i v otázke odôvodnených potrieb maloletej C. a plnoletého A.. Otec detí nespochybňuje skutočnosť, že došlo k zmene pomerov na strane oprávnených spoločných detí, má však za to, že rozsah vyživovacej povinnosti zodpovedá len prezentovaným skutočnostiam matkou. Ak vyčítal otec matke, že zamlčala pôžičku od svojho priateľa L. G., tak v danom

prípade zdôraznila matka, že nejde o príjem, ale ide o pôžičku. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že práve tieto platby by bolo možné považovať ako úhradu nákladu za to, že býva s matkou v spoločnej domácnosti, resp. že by bolo preukázané, že trvalo žije v domácnosti navrhovateľky. Považoval takúto pôžičku L. G. za morálne vhodnú poskytnúť, aby matka mohla zabezpečiť výživu detí ako zodpovedá ich potrebám. K pôžičkám sa nevyjadrovala, nepovažovala to za potrebné, ani okresný súd. Výživné nebolo zvyšované po dobu 5 rokov. Ak porovnával otec pôžičku a v tejto časti použil i príjem L. G. s tým, že náklady mali byť rozpočítané nie na 3 osoby, ale na 4 osoby, tak úvaha otca podľa matky je ničím nepodložená a nereálna. I za predpokladu, že boli rozpočítané na L. G., tak L. G. nemá žiaden dôvod podieľať sa na úvere, ktorý prevzala matka detí v súvislosti so zabezpečovaním bývania pre rodinu. Vo vzťahu k tvrdeniu otca o spotrebiteľskom úvere v sume 29.200 Eur s úrokovým zaťažením 5,19 %, pričom z úveru vybral dňa 02.02.2023 sumu 10.000 Eur, ktoré má doma pre pocit istoty a zvyšok je ešte na úverovom účte, bolo okresným súdom správne vyhodnotené konanie otca s nakladaním s finančnými prostriedkami ako neštandardné. Pokiaľ by zdravotný stav otca vykazoval také zhoršenie, že by odôvodňovalo priznanie invalidného dôchodku, nebolo by v reálnych možnostiach otca dosahovať príjem na takej úrovni. Nestotožnila sa matka s tvrdením, že okresný súd nevyhodnocoval pomery na všetkých stranách. Vo vzťahu k zvýšeniu výživného o 60 % oproti pôvodnej výške, zdôraznila matka, že nešlo len o infláciu, išlo o samotnú skutočnosť, že 5 rokov od posledného určenia vyživovacej povinnosti nedošlo k zmene. Ak otec tvrdil príjem matky v rozsahu 1.783 – 2.419 Eur bez rodinných prídavkov a mimoriadnych kompenzačných dávok zo strany štátu, tak ide o ničím nepodložené tvrdenie. Priemerný mesačný príjem matky za toto obdobie činí cca 906 Eur. Pokiaľ ide o Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.11.2022, tak tento si otec zabezpečil až po tom, ako si oprávnené osoby uplatnili návrh na zvýšenie výživného. Otec nepreukázal, že by príjmy, ktoré prichádzali na jeho účet v rozhodnom období, pochádzali z minulých období. Otec nepreukázal žiadnymi dôkazmi, že by čiastky 5.575 Eur a 9.260 Eur prestavovali vklady na účet pôžičiek. Nevierohodnosť jeho tvrdení, že by malo ísť o vklady finančných prostriedkov z pôžičiek potvrdzuje aj skutočnosť, že on sám požičal pánovi G. peniaze, na ktorú pôžičku mu pán G. vrátil sumu 222 Eur. Tvrdenie otca, podľa ktorého realizovaný nákup potravín pre seba a svojich rodičov v Poľsku alebo v Českej republike, ktoré odôvodňoval otec nižšími spotrebiteľskými cenami, súd ich považoval za dovolenku, bol v rozpore s vyhodnotením týchto dôkazov. Sám otec uviedol, že jazdí na nákupy do Poľska motorovým vozidlom, čím zdôvodnil, že zdravotný stav otca nemôže byť natoľko zlý, aby ho obmedzoval v obvyklom spôsobe života. Čo sa týka nákladov na lieky otec detí nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi skutočnú výšku nákladov. K odseku 21. napadnutého rozsudku matka uviedla, že časť kúpnej ceny, ktorá predstavovala 123.000 Eur z predaja bytu patriaceho do BSM rodičov, bola v zmysle čl. VII. kúpnej zmluvy použitá na vyrovnanie spoločného dlhu voči M. v sume 47.547,43 Eur a voči realitnej kancelárii RED s.r.o. v sume 3.000 Eur spolu 50.547,43 Eur a zostávajúca časť kúpnej ceny bola rozdelená medzi rodičov tak, že matka dostala 30.000 Eur a otec dostal 42.452,57 Eur. Neobstojí argument otca, že má prenajatý 3-izbový byt od sestry kvôli výhodnejšiemu nájmu a tiež je výmyslom, že plnoletý A. vo svojej výpovedi bol podporovaný aktívnym spôsobom kolíznou opatrovníčkou. Kolízna opatrovníčka vôbec do výpovede nezasahovala. Je v zásadnom rozpore so skutočnosťou tvrdenie otca detí, podľa ktorého matka detí od rozvodu manželstva vyvíja snahu o obmedzovanie kontaktu otca s deťmi, či už kontrolovaním komunikácie, alebo odopieraním styku s otcom. Kontakty so synom A. nepokračovali s otcom z dôvodu zlého vzťahu. Otec sa ani nepokúsil o prevzatie detí. Matka navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.

28. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý s matkou nesúhlasil, zotrval na odvolacích dôvodoch ako i na tvrdení, že otec iný príjem nemá. V rámci výšky určenej vyživovacej povinnosti musí súd komplexne posudzovať pomery. Príjmy na strane otca, ktoré boli naznačené na účte otca ako vklady v hotovosti cez bankomat, otec vysvetlil. Nižšia cenová úroveň potravín v okolitých krajinách v porovnaní so Slovenkou republikou je všeobecne známa a aj za daného dôvodu nákupnú aktivitu realizuje v istých časových obdobiach nielen otec detí, ale aj väčšina obyvateľov prihraničných oblastí. Poukázal na to, že matka dostala okrem finančného vysporiadania aj osobný automobil značky Citroen C3, ktorý mal a aj slúžil na zabezpečenie potrieb hlavne spoločných detí. Matka sama vie akým spôsobom a s akou intenzitou dokázala pôsobiť na spoločné deti, kontrolovať ich komunikáciu s otcom, permanentne vytvárať negatívny obraz otca pred deťmi. Rovnako matka postupovala pri infikovaní spoločnej mladšej dcéry C. kliešťovou encefalitídou, keď tento stav otcovi ani neoznámila a dozvedel sa to až sprostredkovane.

29. K doručenému vyjadreniu otca sa už kolízny opatrovník ani matka nevyjadrili.

30. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom

- otcom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolaní ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch ( ).

31. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na , odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

32. Odvolací súd za aplikácie v spojitosti s z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa .

33. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v . Ak aj otec (mimo iného) v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd, ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

34. Otec podľa obsahu odvolania namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

35. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (ods. 2).

36. Hodnotenie dôkazov v zmysle je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom, ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

37. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako

už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

38. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako okresný súd.

39. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal východnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

40. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

41. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti záverov okresného súdu, ktorý konštatoval zmenu pomerov na strane už plnoletého A. B.. V čase posledného rozhodovania bol A. ešte maloletý a bol v roku 2018 žiakom 7. ročníka základnej školy, v čase rozhodovania okresného súdu bol v 3. ročníku strednej školy (bilingválne štúdium). Nepochybne fyzicky a psychicky vyspel a zvýšili sa podstatne aj jeho odôvodnené výdavky. Oproti roku 2018 zanikol výdavok: strava v jedálni 23 EUR mesačne, hudobný krúžok 36 EUR polročne, literárno - dramatický krúžok 20 EUR polročne. Okresný súd zobral pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného nasledovné zvýšené výdavky, prípadne výdavky ktoré pribudli: pribudol výdavok na cestovné do školy 15 EUR, zvýšil sa výdavok na stravu 100 EUR, oblečenie o 30 EUR, hygienické a iné základné potreby vzrástli asi o 20 EUR, výdavky v škole oproti základnej škole vzrástli asi o 15 EUR, stužková 20 EUR výdavky na lieky a okuliare, stomatologická starostlivosť asi o 20 EUR, voľnočasové aktivity, knihy o 30 EUR, mobilný telefón 15 EUR, podiel na zvýšených nákladoch na bývanie 24 EUR mesačne, spolu cca 290 EUR mesačne. Okresný súd odrátal zaniknuté výdavky v sume cca 30 EUR mesačne a celkovo ustálil zvýšené výdavky pre už plnoletého A. oproti roku 2018 o cca 260 EUR mesačne. Plnoletý A. mal príjem na základe brigádnickej činnosti v lete roku 2022. Podľa jeho vyjadrenia sumu 560 EUR použil na úhradu získania vodičského oprávnenia na knihy a kultúrne vyžitie. Ojedinelý príjem dieťaťa (napr. v čase školských prázdnin), ktoré sa inak štúdiom pripravuje na budúce povolanie, spravidla neovplyvňuje vyživovaciu povinnosť rodičov (R 66/1968). Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že okresný súd vecne posúdil okolnosti pomerov na strane plnoletého dieťaťa, včítane jeho príjmu, čoby plnoletého dieťaťa, a to v zhode s ustálenou judikatúrou, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v , .

42. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti záverov okresného súdu, ktorý konštatoval zmenu pomerov na strane maloletej C. B. a vyhodnotil ju tak, že maloletá C. bola vo februári 2018 žiačkou 3. ročníka základnej školy, v súčasnosti je žiačkou 8. triedy základnej školy (druhý stupeň). Je nepochybné, že taktiež fyzicky a psychicky vyspela a zvýšili sa podstatne jej odôvodnené potreby. Oproti roku 2018 zanikol výdavok na školský klub 10 EUR a hudobný krúžok 36 EUR polročne. Okresný súd zobral pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného nasledovné zvýšené výdavky, prípadne

výdavky ktoré pribudli: zvýšili sa výdavky na stravu o 80 EUR (vrátane stravy v škole), oblečenie o 25 EUR, hygienické a iné základné potreby o 15 Eur, výdavky v škole o 10 EUR, pribudol výdavok na tanečnú školu 35 EUR, voľnočasové aktivity (vrátane maľovania doma) o 10 EUR, lieky na bežné ochorenia, okuliare, stomatologické ošetrenie o 25 EUR (neurologické ochorenie), podiel na zvýšených nákladoch na bývanie 24 EUR mesačne - spolu cca 225 EUR. Súd odrátal zaniknuté výdavky v sume 16 EUR mesačne. Celkovo okresný súd ustálil zvýšené výdavky pre maloletú C. oproti roku 2018 o cca 210 EUR mesačne. Okresný súd ustálil uvedené odôvodnené zvýšené potreby detí od februára 2018 na základe výpovede matky (aj výpovede plnoletého A.) a z listinných dôkazov, ktoré preukazujú niektoré výdavky (nie všetky výdavky čo do druhu aj výšky sa dajú exaktne preukázať), po ich korekcii s porovnaním bežných výdavkov detí v tomto veku, takéhoto zdravotného stavu a záujmov, známych súdu z rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch a z praktických a životných skúseností. Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že okresný súd vecne posúdil okolnosti pomerov na strane maloletého dieťaťa, a to v zhode s ustálenou judikatúrou, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v , .

43. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného na malo. Dieťa, ani návrh plnoletého dieťaťa na zvýšenie výživného, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

44. K námietke otca, že postupom okresného súdu a spôsobom hodnotenia dôkazov bola porušená zásada rovnosti strán v súdnom procese, odvolací súd uvádza, že táto zásada sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (, ). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci civilného súdneho konania, majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (). Táto zásada, vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces“, nutnosť rovnakých „pravidiel hry“, alebo tiež „princíp rovnosti“, sa premieta predovšetkým v ustanoveniach, upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. Pri uplatňovaní tejto zásady rovnosti v súdnom konaní je však nevyhnutné prihliadať nielen k právam jedného účastníka súdneho konania, v danom prípade odvolateľa, ale aj k právam plnoletého a maloletého dieťa, z ktorého dôvodu nemôže v súdnom konaní dochádzať k výkonu práv jedného z účastníkov súdneho konania na ujmu druhého účastníka súdneho konania. Ani s ohľadom k uvedenej zásade rovnosti, krajský súd nezistil, že by postupom okresného súdu došlo k vade konania, ktorá by mala za následok nesprávne (nezákonné) rozhodnutie vo veci. Princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis – á - vis proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst-Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované vyššie, ods. 59) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp.zn. ). Vychádzajúc z uvedených postulátov odvolací súd konštatuje, že k porušeniu rovnosti účastníkov konania v danej veci nedošlo.

45. V odvolaní otec namietol, že okresný súd vyhodnotil dôvodnosť potreby zvýšenia výživného v rozsahu viac ako 60 % a nedostatočne zistil okolnosti odôvodňujúce zmenu výšky výživného tak na strane oprávnených ako aj na strane povinného. V podanom odvolaní otec konkrétne nespochybňuje jednotlivé náklady vo vzťahu k plnoletému dieťaťu a maloletému dieťaťu, avšak poukazuje a spochybňuje príjem matky s poukazom na celkové náklady so synom A., s dcérou C. a s nákladmi na bývanie. Ak otec v odvolaní uvádzal, že okresný súd mal požadovať a hodnotiť výpis z účtu ako dôkaz v konaní až v začiatku roku 2023, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že samotná skutočnosť uvedených nákladov vo výpise z účtu tak, ako namietal otec, predsa neznamená, že uvedené náklady do času výpisov z účtu neexistovali. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že náklady spojené s bývaním bolo potrebné rozpočítať na 4 žijúce osoby a nie na 3, ako navrhovateľka uvádzala, tak v konaní neboli preukázané iné skutočnosti, než tie, ktoré okresný súd v tejto rovine správne a zodpovedajúco obsahu spisu vyhodnotil v odseku 21. napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd uviedol, že finančne matke pomáha priateľ, s ktorým nebýva v spoločnej domácnosti. Pokiaľ otec označil príjem na strane matky ňou uvedený ako absurdný vo väzbe na príjem zo strany jej dlhoročného partnera, tak z uvedených skutočností, predsa bez ďalšieho nevyplýva, podľa odvolacieho súdu, že matka a jej priateľ žijú v spoločnej domácnosti a takisto neboli predložené ani označené žiadne dôkazy otcom, ktoré by uvedené tvrdenie matky vyvrátili. Ak otec v odvolaní požadoval takého nadriadeného, ako má matka, tak uvedená skutočnosť nie je relevantnou pre posúdenie (ne)správnosti záverov okresného súdu, ktorý zvýšil výživné tak na plnoleté dieťa ako aj na neplnoleté dieťa. Má za to odvolací súd, na rozdiel od odvolateľa, že okresný súd komplexne posudzoval zmeny, a to tak na strane oprávnených ako i na strane povinného.

46. Ak poukázal otec v podanom odvolaní na to, že okresný súd neprihliadol na zmeny, ktoré nastali na strane odporcu spoločných detí, poukázal na nemocenské vo výške od 10 Eur do 160 Eur mesačne, a to takmer celý jeden kalendárny rok, z ktorého dôvodu malo dôjsť k intenzívnemu predĺženiu odporcu, tak v tejto rovine odvolací súd nemal dôvod na základe odvolacej argumentácie otca sa odkloniť od záverov, ktoré boli vyslovené okresným súdom v odseku 21. jeho rozsudku, v časti týkajúcej sa zmeny pomerov na strane otca. Je zrejmé, že okresný súd venoval pozornosť i týmto skutočnostiam, keď uviedol „Od júna 2021 do júna 2022 bol dočasne práceneschopný, bolo mu vyplatené nemocenské v celkovej sume 1 858,90 EUR – priemerne 142,99 EUR mesačne“. V tomto smere je potrebné poukázať i na ďalšie skutočnosti uvádzané v odseku 21. napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré sa týkali pomerov na strane otca, ktoré však nenašli odzrkadlenie v odvolaní otca, na ktoré odôvodnenie odvolací súd na tomto mieste odkazuje cez úpravu v , .

47. V odvolaní otec vyčítal okresnému súdu selekciu predkladaných dôkazov. Poukázal na skutočnosti uvádzané v návrhu a následne v rovine zvýšených výdavkov na plnoletého syna A. a výdavky na maloletú C. mesačne spolu s tvrdeniami na poslednom pojednávaní, kde matka už uviedla celkové výdavky na plnoletého syna A. vo vyššej sume a takisto na dcéru C. vo vyššej sume. Odvolací súd v tejto rovine uvádza, že takýto postup nie je možné vyhodnotiť ako nezákonný, resp. taký, ktorý by preukazoval neodôvodnenú selekciu predkladaných dôkazov, keď k predloženiu dôkazov a tvrdení v tejto rovine došlo v konaní pred prvostupňovým súdom a s dôrazom na charakter predmetného konania o výživnom platná právna úprava takýto postup umožňuje. V odvolaní otec uviedol, že ak samotný nárast výdavkov na spoločné deti je v podstate tak vysoký ako v pôvodnom návrhu boli celkové výdavky, pričom otcovi nie je zrejmé, ako to matka zabezpečovala s tým, že poukázal na účet matky, tak odvolací súd považuje za podstatné v tejto rovine uviesť, že nie všetky výdavky, resp. výbery tak, ako uvádzal otec v odvolaní na č.l. 6 v poslednom odseku, musia byť hradené výhradne z účtu.

48. Ak otec vyčítal okresnému súdu, že nezohľadnil jeho zdravotné poškodenie, dlhotrvajúcu práceneschopnosť, napriek tomu okresný súd konštatoval, že nebolo preukázané, že je invalidný, tak odvolací súd poukazuje na obsah spisového materiálu, z ktorého nie je možné prijať záver v rovine konštatácie rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku otcovi, preto táto odvolacia argumentácia nemohla byť vyhodnotená ako taká, ktorá by mohla mať vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu.

49. Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na priemernú infláciu tak, ako ju prvostupňový súd vyčíslil, ktorá dosiahla podľa otca v roku 2022 úroveň 12,4 % a že uvedenú hodnotu započítal do zvýšenia za každý jeden rok, tak v tejto rovine odvolací súd poukazuje cez úpravu v , na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu s dôrazom najmä na odsek 17. a 20., ktoré nenašli premietnutie v odvolaní otca. Za tejto situácie potom nemohli byť odvolacím súdom

vyhodnotené odvolacie námietky otca v tejto rovine ako také, ktoré by mali vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu v tejto rovine.

50. Otec v odvolaní uviedol, že „s poberaním oboch dávok zo strany navrhovateľky súhlasil v tom domnení, že tieto budú na uvedený účel, teda v prospech ich spoločných detí aj použité“, a vzniesol odvolaciu námietku, že „Nie je preto podľa nášho názoru namieste úvaha súdu o tom, že by tieto nemali byť v celom rozsahu na to použité. V prípade, ak to tak má v konečnom dôsledku byť, dovolí si odporca upozorniť na tú skutočnosť, že vyplatenie a uplatnenie uvedených dávok, resp. zvýhodnení, si bude nárokovať on a následne ich bude, ako to vyplýva z úvahy prvostupňového súdu, poskytovať navrhovateľke vo forme určeného výživného“. V súvislosti s touto argumentáciou otca v odvolaní odvolací súd poukazuje na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu skutočnosti uvádzané otcom rozhodne v takejto formulácii nevyplývajú. Nie je zrejmé, ktorú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku mal otec na mysli, ktorej správnosť takto namietal. Možno sa len domnievať, že ide o časť odseku 21. napadnutého rozsudku, v zmysle ktorej „Len sčasti hradia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, nenahrádzajú plnenie vyživovacej povinnosti rodiča“, keďže ide o konštatovanie okresného súdu v zhode s ustálenou judikatúrou, navyše časť, ktorú odvolateľ namietal presne neoznačil, tak odvolací súd poukazuje na to, že prídavky na dieťa aj daňový bonus predsa nepokryjú všetky potreby a je potrebné, aby sa aj rodičia podieľali na vyživovacej povinnosti. Zdôrazňuje však odvolací súd, že odvolateľ nielenže neoznačil presne časť napadnutého rozsudku okresného súdu (čo samozrejme nie je jeho povinnosťou), ktorú mienil touto odvolacou argumentáciou napadnúť, ale po obsahovej stránke ju odvolací súd nevedel stotožniť ani s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu vychádzajúc z celkovej obsahovej stránky rozhodnutia okresného súdu.

51. Ak otec v odvolaní uvádzal, že príjem matky je vo výške od 1.783 Eur až po 2.419 Eur, tak uvedené skutočnosti zostali bez označenia konkrétnych dôkazov. Odvolací súd mal za to, že príjem matky tak, ako bol ustálený okresným súdom, bol ustálený vecne správne a zodpovedá obsahu spisového materiálu a vykonaným dôkazom.

52. K odvolaciemu dôvodu termínu uvedenia okresného súdu v napadnutom rozsudku „Zaujímavé“ poskytnutie úveru otcovi v sume 29.200 Eur“ (č.l. 9 odvolania), odvolací súd uvádza, že pojem „zaujímavé“ nie je v tomto smere vnímané vôbec ako výsmech momentálnej životnej situácie otca, ide o vyhodnotenie a použitie termínu okresným súdom, označeniu poskytnutého úveru zo strany N. vzhľadom na prezentovanú finančnú situáciu zo strany otca. Pokiaľ ide o tvrdenia k liekom, ktoré užíva otec, tak odvolací súd poukazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

53. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

54. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcimi závermi súdu prvej inštancie, ktoré uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v , , v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, vo vzťahu k plnoletému dieťaťu, ako ani k maloletému dieťaťu vytknúť.

55. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

56. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že v mimosporových konaniach upravených platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení , zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. obsahuje z tejto zásady aj výnimku v zmysle umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na

okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov konania v zmysle , tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle , ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.

57. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle ani pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde ( a ). V dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).