Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_9CoP-45-2018.pdf
PDF · 73.05 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/45/2018
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Y. F. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom A., V. L. XXXX/XA a manžela navrhovateľky: C. S. nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Y. F. XXXX/XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advokáti Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Závodská cesta 3911/24, IČO: 36 864 455, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: E. S. nar. XX.XX.XXXX a A. S., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na odvolanie otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/93/2016-307 zo dňa 19.02.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, odvolaním nenapadnutý, ostáva n e d o t k n u t ý .
V ostatnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina rozhodol o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že manželstvo účastníkov rozviedol. Ohľadom výchovy a stretávania sa schválil medzi rodičmi uzatvorenú rodičovskú dohodu v tom znení, že maloleté deti E. a A. sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a upravený bol styk otca s deťmi počas školského roku aj letných prázdnin. Otec maloletých detí bol zároveň zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu maloletého E. výživným vo výške 150,00 Eur mesačne, na výživu maloletej A. výživným vo výške 120,00 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie zdôvodnil s poukazom na ust. § 24 Zákona o rodine, resp. ust. § 25, § 62 a § 75 Zákona o rodine. Konštatoval, že manželstvo účastníkov je vážnym spôsobom a dlhodobo narušené, neplní svoje základné funkcie, preto rozhodol o rozvode a na čas po rozvode upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby, ako aj na možnosti a schopnosti rodičov. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 CMP.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu, čo do výroku o výživnom, podal odvolanie otec maloletých detí. Napadol výrok, ktorým súd rozhodol o výške výživného. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi a tvrdeniami otca, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 CSP). Súd by mal skúmať faktické príjmy a výdavky
povinného, pričom súd v odôvodnení rozsudku len stručne uviedol vyjadrenia otca a matky ohľadom ich mesačných príjmov a výdavkov, ako aj ohľadom výšky mesačných výdavkov oboch maloletých detí. Súd sa nedostatočne vysporiadal s odôvodnenými potrebami detí a majetkovými pomermi otca. Matka maloletých detí v priebehu konania menila požadovanú výšku výživného od sumy 180,00 Eur až po sumu 250,00 Eur mesačne. K tomu, že takto navrhovaná výška výživného je nereálna, dospel aj súd, keď stanovil výživné na E. 150,00 Eur mesačne a na maloletú A. 120,00 Eur mesačne. Aj takto stanovené výživné je nad možnosti otca s prihliadnutím na jeho príjmy, ako aj skutočnosť, že po odchode matky zo spoločnej domácnosti ostali na ňom všetky záväzky a pasíva pochádzajúce z manželstva a súvisiace so správou spoločného majetku. Tieto výdavky znáša otec sám. Nestotožnil sa ani s deklarovanými výdavkami, ktoré má mať matka v súvislosti so zabezpečením potrieb maloletých detí. Otec maloletých okrem výživného uhrádza aj mesačné poistenie každému z detí vo výške 11,50 Eur a náklady na telefón synovi 10,00 Eur mesačne. Po zohľadnení majetkových pomerov otca a odôvodnených potrieb maloletých detí považuje za dostatočnú výšku výživného 100,00 Eur mesačne na každé dieťa. Poukázal tiež na opakovanú pracovnú neschopnosť v rokoch 2016 a 2017, čo viedlo k zníženiu jeho príjmu. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne vymedzenie navrhol, aby napadnutý rozsudok odvolací súd zmenil a vo výroku o výške výživného zaviazal otca na platenie na maloletého E. vo výške 100,00 Eur a na maloletú A. vo výške 100,00 Eur mesačne na čas po rozvode manželstva.
3. K podanému odvolaniu sa matka maloletých detí ani opatrovník nevyjadrili.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Výrok o rozvode manželstva rozsudku súdu prvej inštancie ostal nedotknutý.
5. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom konania je rozhodovanie o rozvode manželstva a zároveň v zmysle § 100 CMP rozhodovanie o úprave práv pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Pri rozhodovaní o odvolaní mal odvolací súd posúdiť, či prvoinštančný súd riadnym spôsobom zistil skutočnosti rozhodné pre určenie výživného pre maloleté deti na čas po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie prihliadal na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na možnosti a schopnosti oboch rodičov. Deti bývajú s matkou v prenajatom byte, sú žiakmi základnej školy 7. a 3. ročníka, okrem obvyklých školských platieb navštevujú záujmové krúžky (syn hudobný, dcéra tanečný) a obaja nosia okuliare. Matka maloletých detí má príjem z pracovného pomeru v priemere 576,00 Eur mesačne v čistom. Otec maloletých detí je konateľ spoločnosti a zároveň zamestnancom MOBIL WAP SK, s.r.o., okrem toho má príjem aj zo živnosti, ktorú vykonáva ako poradca ďalšej firmy. Podľa daňového priznania príjmy zo živnosti predstavovali 3.655,00 Eur, výdavky 1.671,00 Eur a základ dane 1.983,78 Eur (rok 2016). V roku 2017 boli vyplatené provízie vo výške 3.253,44 Eur. Za obdobie 2 - 5/2017 bol príjem otca z pracovného pomeru v priemere 217,00 Eur mesačne. Príjem a výdaje spoločnosti MOBIL WAP SK, s.r.o. 78.400,00 Eur a 74.111,00 Eur, výsledok hospodárenia pred zdanením 4.288,96 Eur (rok 2016).
6. Rozsah stanovenia vyživovacej povinnosti sa odvíja od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli splnené všetky základné potreby vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je možno očakávať. Miera potreby je rôzna, závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťu, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj na ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa, ako sú potreby kultúrne, rekreačné, športové a podobne. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.
7. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov s poukázaním na ustanovenie § 62 ods. 1, 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, postupoval pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie správne a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu zhoduje a na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. V danom prípade súd prvej inštancie riadne zdôvodnil svoje rozhodnutie, primerane opísal stanoviská procesných strán, zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil. Súd zároveň svoje závery primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil. Nakoľko odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, ktoré by v tomto prípade dávalo možnosť zrušiť alebo zmeniť napadnuté rozhodnutie, rozsudok ako vecne správny potvrdil, okrem výroku o rozvode manželstva, ktorý odvolaním dotknutý nebol.
8. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 CMP v spojení s § 396 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).