Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-138-2022.pdf
PDF · 178.32 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/138/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcov v 1. rade: K. J. M. Y. A. L. W. Q. T. Ý. , L. K. XX.X.XXXX, P. J. J., Y. Č.. XXXX/XX, E. X. O.: Ľ. J. M. Y. A. L. W. Q. T. Á. , L. K. XX.X.XXXX, P. J. J., Y. Č.. XXXX/XX, obaja zastúpení spoločnosťou VICOVÁ & ŠUMICHRAST advokátska kancelária, IČO: 50 118 617, Bernolákovo, Družstevná č. 10, za ktorú koná JUDr. Alexandra Šumichrast Vicová a Mgr. Igor Šumichrast, SUPREME development s. r. o. , IČO: 43 989 675, Bratislava, Záborského č. 29, zastúpený advokátom Mgr. Ivan Uhlár, Bratislava, Šoltésovej č. 14, o zriadenie vecného bremena, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II.) zo dňa 6. apríla 2022, č.k. 16 C 2/2022-164, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II.) zo dňa 6. apríla 2022, č.k. 16 C 2/2022-164,
- vo výrokoch I., II. p o t v r d z u j e ,
- vo výroku III. m e n í tak, že žalobcom v 1., 2. rade spoločne a nerozdielne p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
II. Žalobcom v 1., 2. rade spoločne a nerozdielne p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 6.4.2022, č.k. 16 C 2/2022-164, I. zriadil v prospech žalobcov v 1., 2. rade ako vlastníkov stavby súpisné č. XXXX, druh stavby rodinný dom, postavenej na parcele registra „C“, parcela č. XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 178 m2, zapísanej pre katastrálne územie O., obec BA - m. č. O., okres Bratislava II, na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor, vecné bremeno in rem spočívajúce v práve prechodu a prejazdu vo vyznačenom rozsahu dielov č. 1, 2, 3, 4, 9 o celkovej výmere vecného bremena 259 m2 v súlade s Geometrickým plánom č. XXXX/XX, vyhotoviteľ GEOMAP2 s.r.o., IČO: 47 826 631, Bratislava, Borekova č. 54, vyhotoveným dňa 13.4.2021 Ing. L. Q., autorizačne overeným dňa 13.4.2021 Ing. L. Q., úradne overeným dňa 17.6.2021 pod č. Gl-1230/21 Ing. C. K., a to na pozemku parcely registra „C“ parcela č. XXXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.564 m2, zapísanej pre katastrálne územie O., obec BA - m. č. O., okres Bratislava II, na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor, ktorá kópia geometrického plánu tvorí prílohu rozsudku; II. obom žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu vo výške 4.247,84 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; III. žalobcom v 1., 2. rade priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením.
1.2. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 14.1.2022, ktorou sa žalobcovia v 1., 2. rade domáhali zriadenia práva vecného bremena, ktoré bude zaťažovať pozemok vo vlastníctve žalovaného, pričom v žalobe uviedli, že sú vlastníkmi: a/ stavby súpisné č. XXXX, druh stavby rodinný dom (ďalej „rodinný dom“), postavenej na parcele registra „C“, parcela č. XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 178 m2, b/ parcely registra „C“, parcela č. XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 178 m2, c/ parcely registra „C“, parcela č.: XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 62 m2 a d/ parcely registra „C“, parcela č. XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 156 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, zapísaných pre katastrálne územie O., obec BA - m. č. O., okres Bratislava II, na liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaný je vlastníkom pozemku parcely registra „C“, parcela č. XXXXX/X (ďalej „pozemok“), druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.564 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/1 k celku, zapísanej pre katastrálne územie O., obec BA - m. č. O., okres Bratislava II, na liste vlastníctva č. XXXX. Spôsob využitia pozemku je podľa uvedeného listu vlastníctva vymedzený nasledovne: „Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.“ Na predmetnom pozemku sa nachádza parkovisko, ktoré spája (verejnú) miestnu komunikáciu Y. s pozemkom parcely registra „C“ parcela č. XXXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 2.346 m2, zapísanej pre katastrálne územie O., obec BA - m. č. O., okres Bratislava II, na liste vlastníctva č. X (ďalej „mestský pozemok“). Mestský pozemok je vo výlučnom vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislava a bezprostredne susedí s pozemkami a ich rodinným domom. Aby sa dostali z rodinného domu na miestnu komunikáciu Y., musia prejsť cez pozemok žalovaného. Taktiež garáž nachádzajúca sa v rodinnom dome má vyústenie na mestskom pozemku bezprostredne hraničiacom s pozemkom žalovaného a predpokladom výjazdu z garáže na miestnu komunikáciu Y., je prejazd motorovým vozidlom cez tento pozemok. Rodinný dom je z ľavého boku, pravého boku a zozadu zastavaný inými rodinnými domami. Pozemok teda predstavuje jediný prístup k rodinnému domu a bez prechodu, resp. prejazdu motorovým vozidlom cez tento pozemok, sa nedostanú na miestnu komunikáciu Y.. Pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalovaného k pozemku, bol tento vo výlučnom vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislava a slúžil na parkovanie motorových vozidiel pre verejnosť. Dňa 22.10.2008 bolo vlastnícke právo k pozemku odplatne prevedené kúpnou zmluvou na žalovaného. Aj po prevode vlastníckeho práva k pozemku tento ďalej, takmer 13 rokov slúžil na parkovanie motorových vozidiel pre verejnosť. Pozemok zároveň doteraz pre nich slúžil ako jediná cestná prístupová komunikácia (vrátane predchádzajúcich vlastníkov rodinného domu), jeho užívanie na parkovanie, prechod a prejazd bolo bezproblémové. Dňa 14.8.2021 žalovaný ohradil vstup na pozemok pletivovým oplotením, čím znemožnil prejazd cez pozemok. Toto pletivové oplotenie bolo dňa 20.8.2021 nahradené panelovými blokmi. Konaním žalovaného tak došlo k zablokovaniu jedinej cestnej prístupovej komunikácie k rodinnému domu. Dňa 24.8.2021 žalovaný panelovými blokmi zablokoval aj alternatívny prístup cez trávnatú plochu parcely registra „C“, parcela č. XXXXX/ X, druh pozemku ostatná plocha o výmere 510 m2 zapísanej pre katastrálne územie O., obec BA - m. č. O., okres Bratislava II, na liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaný zároveň svojim konaním znemožnil akýkoľvek prístup hasičskému záchrannému zboru a rýchlej zdravotnej pomoci k rodinnému domu, čo priamo ohrozuje ich zdravie, život a majetok, sú v dôchodkovom veku, obaja majú 70 rokov, majú vážne zdravotné problémy a ich mobilita je značne obmedzená. Obaja sa pohybujú s problémami, avšak pre nedostatok parkovacích miest v okolí (z dôvodu blokácie pozemku, na ktorom je 72 parkovacích miest), musia parkovať motorové vozidlo aj vo vzdialenosti niekoľko stoviek metrov od rodinného domu, čo značne komplikuje ich pravidelné lekárske prehliadky. Takéto konanie žalovaného priamo zasahovalo do ich každodenného života. Z dôvodu nemožnosti využívania garáže v rodinnom dome, zanikal jej stavebný a hospodársky význam. Mali za to, že osvedčili skutočnosť, že sú bezpodielovými vlastníkmi stavby rodinného domu a zároveň je žalovaný vlastníkom pozemku, ktorý sa považuje za priľahlý pozemok v zmysle § 15lo ods. 3 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti nie je prekážkou ani to, že medzi pozemkom a rodinným domom sa nachádza mestský pozemok. Pod pojmom „priľahlý pozemok“ Občiansky zákonník a ustálená judikatúra rozumie „nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby (oni) môže dostať k verejnej komunikácii (miestnej komunikácii Y., pozn.), príp. k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii.“ Z predloženej fotodokumentácie vrátane informatívnej kópie katastrálnej mapy vyplýva, že ich prístup k verejnej miestnej komunikácii Y. nie je možné zabezpečiť inak (inou prístupovou cestou) ako cez pozemok žalovaného. Za účelom presného vymedzenia vecného bremena in rem bol vypracovaný Geometrický plán č. XXXX/XX na vyznačenie rozsahu vecného bremena na pozemku, vyhotoviteľ GEOMAP2 s.r.o., IČO: 47 826 631, Bratislava,
Borekova č. 54, vyhotovený dňa 13.4.2021 Ing. L. Q., autorizačne overený dňa 13.4.2021 Ing. L. Q., úradne overený dňa 17.6.2021 pod č. Gl-1230/21 Ing. C. K. (ďalej „geometrický plán“). Vyhotoviteľ zhotovil geometrický plán tak, aby vyznačené vecné bremeno čo najmenej zaťažovalo žalovaného, t. j. aby vecné bremeno bolo zriadené len v rozsahu nevyhnutnom pre ich prechod a prejazd, ich rodinných príslušníkov a návštevníkov k rodinnému domu. Za účelom určenia náhrady za zriadenie vecného bremena bol vypracovaný znalecký posudok č. XXX/XXXX (ďalej „znalecký posudok“) znalcom Ing. C. W., PhD., evidenčné č. XXXXXX, znalec z odboru Stavebníctvo - Pozemné stavby, Poruchy stavieb, Statika stavieb, Odhad hodnoty nehnuteľností a v zmysle bodu 5.5.1. piata tabuľka znaleckého posudku bola náhrada za zriadenie vecného bremena určená v sume 14.159,45 €. Poukázali na to, že pozemok slúžil viac ako 41 rokov na parkovanie pre verejnosť a prístup k šiestim rodinným domom na ulici Y. č. XX až č. XX (sú vlastníkom rodinného domu č. XXXX/XX). V čase, keď žalovaný ako realitný developer kupoval pozemok od Hlavného mesta SR Bratislava vedel, že je na pozemku parkovisko, čo vyplývalo z listu vlastníctva č. XXXX i dôvodovej správy k návrhu na predaj pozemku zo dňa 25.9.2008. Taktiež v zmysle záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti zo dňa 14.2.2014 sa v časti „UPOZORNENIE“ konštatuje, že parkovisko na pozemku slúži ako prístupová komunikácia zabezpečujúca dopravné sprístupnenie rodinných domov, garáží a verejných parkovacích miest z Y. ulice, pričom parkovisko má povahu účelovej komunikácie. Z uvedeného je zrejmé, že strata prístupu rodinného domu k verejnej komunikácii nebola zavinená, a to ani čiastočne nimi. Pred prevodom vlastníckeho práva k pozemku v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 22.10.2008, bolo možné využívať pozemok, ktorý patril Hlavnému mestu SR Bratislava z titulu § 3 ods. 2 písm. e/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. K zániku tohto práva však došlo bez ich zavinenia. Sám žalovaný vo svojom vyjadrení zverejnenom na webovej stránke <https://hranicnadevelopment.sk> uviedol, že plánovaná výstavba bytového domu na pozemku bola podmienená zachovaním 28 parkovacích státí pre verejnosť, že v rámci projektu je pripravená aj dokumentácia pre územné rozhodnutie, ktorá okrem 28 parkovacích státí zahŕňa aj „zriadenie vecných bremien práva prechodu a prejazdu cez pozemok aj pre majiteľov rodinných domov v jeho susedstve.“ Inými slovami povedané, časť pozemku, na ktorej sa má zriadiť vecné bremeno, si naďalej zachová svoje určenie účelovej komunikácie. Navyše vecné bremeno bude v rozsahu dielu č. 1 až 4, za predpokladu zriadenia vecných bremien tiež v prospech ostatných vlastníkov radovej zástavby rodinných domov, slúžiť na prechod a prejazd i týchto osôb, teda náhrada za zriadenie vecného bremena v rozsahu dielu č. 1 bude spolu šesťnásobná, v rozsahu dielu č. 2 štvornásobná, v rozsahu dielu č. 3 trojnásobná a v rozsahu dielu č. 4 dvojnásobná. V tejto súvislosti navrhli, aby boli uvedené skutočnosti zohľadnené pri rozhodovaní o náhrade za zriadené vecné bremeno, ktorá by bola určená vo výške 30 % zo sumy určenej znaleckým posudkom, t.j. vo výške 4.247,84 €.
2.1. Žalovaný bol uznesením prvoinštančného súdu zo dňa 14.2.2022, č.k. 16 C 2/2022-152, vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia písomne vyjadril k žalobe; žalovaný uznesenie súdu spolu so žalobou, prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach prevzal dňa 18.2.2022, ale povinnosti uložené mu uvedeným uznesením si nesplnil, k žalobe sa nevyjadril a v konaní ostal nečinný, z dôvodu ktorého skutkové tvrdenia uvádzané oboma žalobcami v žalobe nespochybnil. 2.2. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na termín 6.4.2022, vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol riadne predvolaný a poučený o následkoch nedostavenia sa, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil, hoci mu bolo predvolanie na pojednávanie spolu s príslušnými procesnými poučeniami riadne doručené dňa 23.3.2022, svoju neúčasť neospravedlnil dôležitými dôvodmi, ani nepožiadal o odročenie pojednávania a tak vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcami v 1., 2. rade, na základe čoho zistil nasledujúci skutkový stav veci. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, vedený katastrom nehnuteľností pre okres Bratislava II, obec Bratislava - O., katastrálne územie O., zo dňa 25.8.2021 vyplýva, že k uvedenému dátumu bol žalovaný v spoluvlastníckom podiele 1/1, vlastníkom pozemku parcela č. XXXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, ktorý sa využíva ako cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Predmetný pozemok žalovaný (vtedy ešte pod obchodným menom CELLSTAV, s. r. o.) nadobudol kúpnou zmluvou č. XXXXXXXXXXXX, zo dňa 22.10.2008, od predávajúceho Hlavného mesta SR Bratislava. Podľa výpisu listu vlastníctva č. XXXX, vedený katastrom nehnuteľností pre okres Bratislava II, obec Bratislava - O., katastrálne územie O., zo dňa 25.8.2021, boli k uvedenému dátumu obaja žalobcovia v spoluvlastníckom podiele 1/1, vlastníkmi pozemkov parcela č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX a č. XXXXX/XX. Na pozemku parcela č. XXXXX/XX je umiestnená stavba - rodinný dom so súpisným č. XXXX, nachádzajúci sa v Bratislave,
Y. č. XX. Z výpisu listu vlastníctva č. X, vedený katastrom nehnuteľností pre okres Bratislava II, obec Bratislava - O., katastrálne územie O., zo dňa 25.8.2021 mal za preukázané, že k uvedenému dátumu bolo Hlavné mesto SR Bratislava v spoluvlastníckom podiele 1/1, vlastníkom pozemku parcela č. XXXXX/XX - pozemok, ktorý neposkytuje trvalý úžitok. Z predloženej katastrálnej mapy vyplýva, že medzi rodinným domom žalobcov v 1., 2. rade a k nemu priľahlými pozemkami, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve oboch žalobcov, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a miestnou komunikáciou Y., ktorá je jedinou dostupnou komunikáciou, sa nachádza pozemok Hlavného mesta SR Bratislavy parcela č. XXXXX/XX a pozemok žalovaného parcela č. XXXXX/X. Podľa fotodokumentácie predloženej žalobcami v 1., 2. rade, je pozemok žalovaného v súčasnosti po obvode obložený betónovými panelmi, ktoré bránia vjazdu a prejazdu motorovým vozidlám cez predmetný pozemok. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX, zo dňa 3.8.2021, vypracovaného Ing. C. W., PhD., znalcom z odboru Stavebníctvo - Pozemné stavby, Poruchy stavieb, Statika stavieb, Odhad hodnoty nehnuteľností, vo veci Odhad hodnoty nehnuteľností, Stanovenie všeobecnej hodnoty vecných bremien - pozemok parcela č. XXXXX/X - diely 1 - 13 s príslušenstvom, Y. ulica XX, XX,XX, XX, XX Bratislava, zistil hodnotu vecného bremena pre oprávneného z vecného bremena - vlastníkov stavby súpisné č. XXXX (oboch žalobcov) v sume 14.159,45 €, pričom vecným bremenom sú zaťažené diely parcely CKN č. XXXXX/X č. X, X, X, X a X. Vo vyjadrení zverejnenom na internetovej stránke www.hranicnadevelopment.sk <http://www.hranicnadevelopment.sk>, žalovaný uviedol, že jeho pozemok „bol doteraz napriek jeho súkromnému vlastníctvu využívaný na bezplatné parkovanie obyvateľov a návštevníkov okolitých nehnuteľností.“ Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 8.10.2021, č.k. 51 C 53/2021-92, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania na pozemku parcely registra „C“, parcela č. XXXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.564 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného k pozemku 1/1 k celku, zapísanej pre katastrálne územie O. obec BA - m.č. O., okres Bratislava II, na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor, ktoré by bránilo obom žalobcom, ich rodinným príslušníkom a návštevníkom v prechode a prejazde cez dotknutý pozemok k ich stavbe súpisné č. XXXX, druh stavby rodinný dom, postavený na parcele registra „C“ č. XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 178 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobcov v 1., 2. rade 1/1 k celku, zapísaných pre katastrálne územie Ružinov, obec BA - m.č. Ružinov, okres Bratislava II, na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor a za účelom zabezpečenia výkonu neodkladného opatrenia uložil žalovanému povinnosť odstrániť betónové panely z dotknutého pozemku, ako aj povinnosť strpieť prechod a prejazd oboch žalobcov, ich rodinných príslušníkov a návštevníkov cez dotknutý pozemok k ich rodinnému domu; žalobcom v 1., 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 10.1.2011, č.k. 8 Co 132/2021-193, potvrdil uvedené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.
3.1. Súd prvej inštancie rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 151 ods. 1, § 167 ods. 2, § 180 ods. 1 Civilného sporového poriadku., § 151o ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, dôvodiac tým, že v danej veci sú splnené zákonné predpoklady pre zriadenie vecného bremena. Uviedol, že žalobcovia v 1., 2. rade v konaní preukázali (najmä fotodokumentáciou a kópiou katastrálnej mapy), že ich rodinný dom a k nemu priľahlé pozemky sú z troch strán zastavané inými rodinnými domami a jediná prístupová cesta z miestnej komunikácie k rodinnému domu a garáži v ich vlastníctve vedie cez pozemok hlavného mesta a pozemok žalovaného (ktorý žalovaný obložil betónovými panelmi, čím znemožnil akýkoľvek prístup k rodinnému domu žalobcov motorovými vozidlami). Z katastrálnej mapy, ktorú predložili obaja žalobcovia síce vyplýva, že medzi pozemkami a ich rodinným domom, pozemkom žalovaného a miestnou komunikáciou Y., sa nachádza ešte pozemok vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, avšak aj z obsahu ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že Občiansky zákonník má v uvedenom zákonnom ustanovení pod pojmom „priľahlý pozemok“ na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok (čo je v danom prípade pozemok hlavného mesta), ale aj pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), prípadne k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii (pozemku žalovaného). Jediným možným prístupom a príjazdom pre motorové vozidlá k rodinnému domu žalobcov v 1., 2. rade je teda výlučne prejazd cez pozemok žalovaného v rozsahu požadovaného vecného bremena, pričom tento prejazd cez pozemok žalovaného bol využívaný oboma žalobcami, ako aj ďalšími osobami ešte predtým, ako k pozemku nadobudol vlastnícke práva žalovaný, ktorý mal od počiatku vedomosť o tomto spôsobe využívania pozemku a aj po nadobudnutí vlastníckeho práva
k pozemku, tento pozemok nasledujúcich 13 rokov slúžil ako jediná cestná prístupová komunikácia pre žalobcov v 1., 2. rade (ako aj na parkovanie motorových vozidiel pre verejnosť). Jeho užívanie na parkovanie, prechod a prejazd bolo bezproblémové. Z uvedeného vyplýva, že žalobcami v 1., 2. rade požadovaným zriadením vecného bremena, nedôjde k neprimeranému obmedzeniu žalovaného. Poukázal čo je obsahom vecného bremena a na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22 Cdo 2977/2009. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že vychádzajúc zo znaleckého posudku predloženého oboma žalobcami i geometrického plánu a fotodokumentácie dospel k záveru, že vecné bremeno zriadené v rozsahu požadovanom žalobcami v 1., 2. rade obmedzí vlastníka pozemku (žalovaného) v primeranej (v čo najmenšej) miere. K náhrade za zriadenie vecného bremena dôvodil, že Občiansky zákonník v tomto prípade priamo neurčuje, či je vecné bremeno zriaďované súdom za náhradu alebo bez náhrady. Avšak, vychádzajúc z ustanovenia článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd („Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu“), možno konštatovať, že zriadiť vecné bremeno cesty súdom je možné len za náhradu. Tá musí byť primeraná ujme, ktorú utrpí vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty. Keďže finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je teda nepochybne majetkovým právom, ktoré patrí žalovanému, zároveň určil obom žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanému finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena. Pri určení tejto náhrady vzal do úvahy, že vecné bremeno bude v rozsahu dielu č. 1 až 4, za predpokladu zriadenia vecných bremien aj v prospech ostatných vlastníkov radovej zástavby rodinných domov, slúžiť na prechod a prejazd i týchto osôb a tak je predpoklad, že náhrada za zriadenie vecného bremena v rozsahu dielu č. 1 bude spolu šesťnásobná, v rozsahu dielu č. 2 štvornásobná, v rozsahu dielu č. 3 trojnásobná a v rozsahu dielu č. 4 dvojnásobná. Z uvedeného dôvodu určil náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 30 % zo sumy určenej znaleckým posudkom, t. j. vo výške 4.247,84 €, keď táto náhrada je primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia tohto vecného bremena utrpí. Vzhľadom k tomu, že v rozhodnutí o zriadení vecného bremena práva cesty je potrebné stanoviť v prípade, ak cesta vedie cez časť pozemku, kadiaľ presne cesta povedie, vyznačuje sa táto časť pozemku v geometrickom pláne (žalobcovia v 1., 2. rade ho predložili ako súčasť žaloby), preto rozhodol, že geometrický plán bude súčasťou rozsudku, nakoľko bez pripojenia tohto plánu by bol rozsudok súdu nevykonateľný. 3.2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol právne podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcom v 1., 2. rade, ktorí mali v konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. f/, g/ C.s.p). Uviedol, že nadobudol pozemok parcela č. XXXXX/X, katastrálne územie O. od Hlavného mesta SR Bratislavy na základe kúpnej zmluvy č. XXXXXXXXXXXX, zo dňa 22.10.2008, ktorá bola riadne schválená mestským zastupiteľstvom Hlavného mesta SR Bratislavy dňa 25.9.2008. Tento pozemok kúpil v dobrej viere s tým, že je možné na predmetnom pozemku vybudovať v zmysle platného územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy viacpodlažnú zástavbu obytného územia, pričom aj magistrát pred kúpou pozemku konštatoval, že jeho zámer je v súlade s predmetným územným plánom, a to konkrétne v dokumente „Materiál na rokovanie Mestského zastupiteľstva Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 25.9.2008“, keď v samotnom materiáli sa uvádza v časti „Skutkový stav“, že kupujúci požiadal o kúpu predmetného pozemku z dôvodu výstavby bytového domu v súlade splatným územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy, nie na účel prevádzkovania verejného parkoviska. Súčasťou predmetného materiálu je aj kladné stanovisko starostu Mestskej časti Bratislava - Ružinov. V čl. III. ods. 1 kúpnej zmluvy ho Hlavné mesto SR Bratislava ako predávajúci svojim prehlásením uistilo, že na predávanej nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, bremená ani iné právne povinnosti. V čl. V. ods. 2 kúpnej zmluvy kupujúci prehlásil, že mu je predmet kúpy dobre známy a že ho kupuje v takom stave, v akom sa nachádza, z čoho je zrejmé, že aj vrátane spevnenej plochy parkoviska, ktorá sa na predmetnom pozemku nachádza, ako vedľajšia vec a nemá charakter samostatnej stavby v zmysle stavebného zákona. Následne po kúpe predmetného pozemku začal v súlade s uvedeným materiálom i s platnými regulatívmi územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy pripravovať podklady pre vydanie záväzného stanoviska k investičnej činnosti k projektu „Bytový dom Hraničná“, pričom pri príprave projektovej dokumentácie postupoval a konzultoval v úzkej súčinnosti s jednotlivými odbornými sekciami magistrátu, aby bol dosiahnutý súlad projektu s územným plánom. Za týmto účelom bol projekt viackrát prerábaný a upravovaný. Na základe uvedených skutočností Hlavné mesto SR Bratislava pre daný projekt dňa 14.2.2014 vydalo súhlasné záväzné stanovisko k investičnej
činnosti č. MAGS ORM 41552/14-17330. Po vydaní tohto záväzného stanoviska začal pripravovať projekt pre územné rozhodnutie, dňa 1.6.2020 Mestská časť Bratislava - Ružinov vydala rozhodnutie SU/CS66/2020/17 MGU, ktorým jeho žiadosť o vydanie územného rozhodnutia zamietla. Okresný úrad Bratislava uvedené rozhodnutie dňa 23.10. 2020 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil mestskej časti na nové konanie. Opätovne mu bol Mestskou časťou Bratislava - Ružinov dňa 23.7.2021, rozhodnutím č. SU/CS1278/2021/14/MGU, zamietnutý návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Bytový dom Y., Y. ulica“, voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie dňa 13.8.2021. Okrem toho sa pozemok snažil znova oplotiť už novembri 2020, ale bolo mu v tom protiprávne zabránené rozhodnutím o predbežnom opatrení zo dňa 13.11.2020, voči ktorému sa odvolal a nadriadený orgán - Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, rozhodnutie zo dňa 20.4.2021 v celom rozsahu ako nezákonné zrušil. Poukázal na to, že napriek skutočnosti, že žalobcovia v 1., 2. rade, ako aj ich susedia vedeli, že cez jeho pozemok nemajú zákonné ani zmluvné právo prechodu a prejazdu, ho počas celých 13 rokov ani raz nevyzvali na rokovanie o zriadení vecných bremien. Naopak, on to urobil niekoľkokrát, ale bez reakcie z ich strany. Akurát v poslednej dobe došlo zo strany oboch žalobcov k návrhu na zriadenie vecného bremena na základe geometrického plánu, avšak on na viacerých stretnutiach uviedol, že so zriadením vecného bremena v danom rozsahu nesúhlasí, pretože nebol pripravený tak, aby v čo najmenšej miere zasahoval do jeho vlastníckych práv, a to v nevyhnutnej miere pre prechod a prejazd žalobcov v 1., 2. rade, ich rodinných príslušníkov a návštevníkov k rodinnému domu. Predložil obom žalobcom, že v ich prospech je ochotný zriadiť vecné bremeno, ale v súlade so situáciou, ktorá je uvedená v prílohe č. 1, ktorá im umožňuje prechod a prejazd k ich rodinnému domu v nevyhnutnom rozsahu. Navyše 28 parkovacích státí na povrchu pozemku bude slúžiť na parkovanie pre verejnosť, teda i žalobcov v 1., 2. rade. Nestotožnil sa s tvrdením oboch žalobcom a ani súdu prvej inštancie, že predmetný pozemok je určený na parkovanie, nakoľko v zmysle platného územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy, je predmetný pozemok určený na funkciu označenú kódom 101, t. j. na realizáciu viacpodlažnej zástavby obytného územia. Nesúhlasí ani s ďalším ich tvrdením, že jedinou prístupovou komunikáciou k ich nehnuteľností je jeho pozemok. Prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia v 1., 2. rade, ich susedia a aj záchranné zložky majú prístup, teda prechod aj prejazd na ich pozemok aj v súčasnosti cez pozemok parcela č. XXXXX/X zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie BA - O., ktorý je vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy a ktorý aj svojho času používali. Záverom dodal, že nemal v čase kúpy predmetného pozemku žiaden dosah na to, aby predávajúci Hlavné mesto SR Bratislava na predmetný pozemok zriadil vecné bremeno v prospech oboch žalobcov, keďže mali možnosť sa z verejných zdrojov oboznámiť so skutočnosťou, že daný pozemok je na predaj a osloviť predávajúceho pred samotným predajom o zriadenie vecného bremena. Nesúhlasil na základe uvedeného ani so stanovením náhrady za zriadenie vecného bremena vo výške 4.247,84 €. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť.
5. Žalobcovia v 1., 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázali na ustanovenia § 149, § 151, § 152, § 153, § 154, § 366 C.s.p. a uviedli, že žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie nečinný a až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania súdom prvej inštancie neuplatnil voči nim žiadne prostriedky procesnej obrany, kam spadajú najmä skutkové tvrdenia, popretie ich skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k ich návrhom na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Súd prvej inštancie potom vychádzal z nerozporovaných/nesporných tvrdení a dôkazov, ktoré predložili v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli rozhodujúce pre určenie skutkového stavu. Prvoinštančný súd napadnutý rozsudok riadne odôvodnil v súlade so zisteným skutkovým stavom a tak nemôže byť daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. Žalovaným prvýkrát uvedené prostriedky procesnej obrany obsiahnuté v jeho odvolaní môžu byť odvolacím dôvodom len za predpokladu, že je splnená niektorá z podmienok v zmysle § 366 písm. a/, b/, c/, d/ C.s.p. V tejto súvislosti poukázali na to, že žalovaný nepodložil ním uvádzané skutkové tvrdenia žiadnymi dôkazmi a jeho tvrdenia obsiahnuté v bode 10. až 12. odvolania v celom rozsahu popierajú. Žalovaný mohol v odvolaní uvádzané prostriedky procesnej obrany riadne uplatniť už pred súdom prvej inštancie, avšak rozhodol sa ostať pasívny, v odvolaní neuviedol prostriedky procesnej obrany, ktoré by sa týkali procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu a neuviedol prostriedky procesnej obrany, ktoré by preukazovali, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň takéto vady v odvolaní ani nevytýkal, potom nie je daný ani odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p. Nakoľko odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú vo vzťahu k napadnutému rozsudku založené, navrhli odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť; žiadali náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov v 1., 2. rade k jeho odvolaniu uviedol, že podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, ktorého sa v plnej miere pridržiava a z ktorého je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam najmä pokiaľ ide o rozsah zriadenia vecného bremena pre oboch žalobcov. Opätovne konštatoval, že je ochotný zriadiť pre žalobcov v 1., 2. rade vecné bremeno in rem, ale pokiaľ ide o vchod do ich nehnuteľnosti len v nevyhnutnej miere, pričom ich na osobných rokovaniach s týmto rozsahom oboznámil a odovzdal im situačný plán, z ktorého je zrejmý rozsah vecného bremena. Zdôraznil, že rozsah takto zriadeného vecného bremena žalobcovia v 1., 2. rade nežiadajú preto, že by ho potrebovali na prechod a prejazd do svojej nehnuteľnosti, ale aby zasiahlo aj vedľajšie parkovacie miesta a teda by mu spôsobil problém pri realizácii jeho projektu, ktorý na pozemku chce realizovať, čo vie aj preukázať; ide teda o tzv. šikanózny výkon práva. Súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy fakt, že parkoviská pred vstupom do nehnuteľnosti oboch žalobcov budú verejné parkoviská a súčasne neskúmal, či vecné bremeno v takom rozsahu ako je navrhované spĺňa podmienku nevyhnutnej miery.
7. Žalobcovia v 1., 2. rade k vyjadreniu žalovaného k ich vyjadreniu k odvolaniu žalovaného uviedli, že tvrdenie žalovaného, že rozsah zriadeného vecného bremena žiadajú zriadiť nie z dôvodu, že by ho potrebovali na prechod a prejazd do svojej nehnuteľnosti, ale aby zasiahlo aj vedľajšie parkovacie miesta, aby mu spôsobili problém pri realizácii jeho projektu, ktorý na pozemku chce realizovať, nie je ničím podložené. Vecné bremeno bolo zriadené v takom rozsahu, aby čo najmenej zaťažovalo žalovaného a zároveň aby bolo zriadené v rozsahu nevyhnutnom pre prístup k ich nehnuteľnosti. Rozsah vecného bremena bol vymedzený v zmysle geometrického plánu č. 1514/21, ktorý bol vyhotovený osobou oprávnenou na jeho vyhotovenie. Žalovaný v konaní nenamietal, že by nimi požadovaný rozsah vecného bremena bol neprimeraný s opätovným odkazom na § 149 až § 153 C.s.p. Rovnako s odkazom na citované ustanovenia zákona vyjadrenie žalovaného, že súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy fakt, že parkoviská pred vstupom do ich nehnuteľnosti budú verejné parkoviská a súčasne neskúmal, či vecné bremeno v takom rozsahu, ako je nimi navrhované, spĺňa podmienku nevyhnutnej miery; majú za to, že súd prvej inštancie postupoval zákonným spôsobom a na základe predložených dôkazov rozhodol rozsudkom, ktorý je vecne správny. Zotrvali na odvolacom návrhu.
8. Žalovaný k vyjadreniu oboch žalobcov k jeho vyjadreniu k vyjadreniu žalobcov v 1., 2. rade k jeho odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň prišlo zo strany súdu prvej inštancie k nesprávnemu vyhodnoteniu vykonaných dôkazov, nesprávnosti postupu i záverov pri vytváraní skutkového základu a na základe vykonaných dôkazov dospel nesprávnym skutkovým zisteniam. Prvoinštančný súd nemohol vyhovieť žalobe, pretože neposudzoval, napriek tomu že mal, či medzi verejnou komunikáciou nachádzajúcou sa na parcele č. XXXXX/XX (Y.), ku ktorej chcel žalobca (správne obaja žalobcovia, poznámka odvolacieho súdu) zriadiť prístup a nehnuteľnosťou žalobcov v 1., 2. rade sa nachádza okrem jeho pozemku parcela č. XXXXX/X ďalší pozemok, a to iného vlastníka, pričom túto skutočnosť neuviedli samotní obaja žalobcovia. W. o pozemok tretej osoby o výmere 2.346 m2 parcela č. XXXXX/XX, vlastníka Hlavné mesto SR Bratislava, evidovaný na liste vlastníctva č. X, katastrálne územie Bratislava - O., na ktorom pozemku sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok tvoriaci rovnako prekážku v spojení s verejnou komunikáciou. Poukázal na to, že žalobcovia v 1., 2. rade v konaní nepotvrdili a nepreukázali, že by mali zabezpečený prístup prostredníctvom akéhokoľvek právneho titulu cez uvedený pozemok parcela č. XXXXX/XX. Dal v tejto súvislosti do pozornosti rozhodnutie najvyššieho súdu, z ktorého jednoznačne vyplýva že súd nemôže povoliť cestu cez pozemok žalovaného uvedený v žalobe, ak cez ďalší pozemok, ktorý rovnako predstavuje prekážku pre spojenie s verejnou komunikáciou nemá žalobca zabezpečený prístup (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 10.3.2021, sp. zn. 22 Cdo 1826/2020). Vecné bremeno nevyhnutnej cesty súd zriadi len v prípade, ak bude slúžiť k napojeniu stavby na verejnú komunikáciu, prípadne na inú nehnuteľnosť, ku ktorej má vlastník stavby právny titul na jej užívanie. V opačnom prípade nebude mať žiaden právny význam zriadenie práva nevyhnutnej cesty cez priľahlý pozemok, ak vlastník stavby nebude mať vyriešený prístup k zaťaženému pozemku z inej nehnuteľnosti, prípadne verejnej komunikácie. Ak takýto prístup nemá, bude potrebné, aby predmetom zriadenia vecného bremena bolo niekoľko priľahlých pozemkov, a to až po miesto kde bude ústiť spravidla verejná komunikácia, prípadne pozemok, ku ktorému má užívacie právo. Prvoinštančný súd mal žalobu zamietnuť, nakoľko on nevie zabezpečiť, aby
mali obaja žalobcovia prístup k svojej stavbe, ak potrebujú prístup ešte cez iný pozemok iného vlastníka. Zriadenie takéhoto vecného bremena nemá opodstatnenie, nakoľko žalobcovia v 1., 2. rade nemajú zabezpečený prístup k svojej stavbe. K neprimeranosti navrhovaného vecného bremena konštatoval, že nie je pravdou, že geometrický plán bol zhotovený pre žalobcov v 1., 2. rade tak, aby ho vyznačené vecné bremeno čo najmenej zaťažovalo, teda že by vecné bremeno bolo zriadené len v rozsahu nevyhnutnom pre prechod a prejazd žalobcov v 1., 2. rade, ich rodinných príslušníkov a návštevníkov k rodinnému domu, ako tvrdili obaja žalobcovia, pričom toto tvrdenie súd prvej inštancie bez akéhokoľvek prieskumu prevzal od nich do rozsudku, keďže súdom priznaný rozsah vecného bremena žalobcov v 1., 2. rade neprimerane a nad mieru nevyhnutnú zasahuje do jeho vlastníckeho práva s poukazom na čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie mal ustanoviť znalca a geodeta, ktorý nemá záujem na predmete sporu, ktorý by vyriešil otázku nevyhnutnosti zásahu do vlastníckeho práva. Rovnako prvoinštančný súd vôbec neposudzoval, prečo obaja žalobcovia navrhovali trasovanie vecného bremena geometrickým plánom č. XXXX/XX. iracionálne cez jeho pozemok. Vjazd celého trasovania práva cesty na jeho pozemok označený ako diel č. 1, ktorý je navrhovaný odskokom od hranice pozemku (ako keby stredom) a nie krajom jeho pozemku a súčasne aj všetky nasledujúce diely cesty sú navrhované neprimerane široko (6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13) na to, aby sa dalo hovoriť o nevyhnutnom zásahu do vlastníckeho práva. Šírky jednotlivých dielov i trasovanie vjazdu na pozemok oboch žalobcov boli navrhnuté tendenčne a účelovo v snahe brániť investičnému projektu výstavby „Bytového Domu Hraničná“ a jeho povinnosti splniť záväzok voči hlavnému mestu vybudovať 28 parkovacích miest. Súd musí pomerať, či výhoda ktorú vlastník stavby zriadením vecného bremena získa, nebude v zjavnom nepomere k ujme, ktorá nastane na strane vlastníka zaťaženého pozemku aj za predpokladu, že vecné bremeno sa všeobecne zriaďuje za náhradu, čo sa v tomto konaní nestalo. Súd prvej inštancie nebol viazaný návrhom žalobcov v 1., 2. rade o exaktnom vymedzení vecného bremena (cesty) navrhovaného v geometrickom pláne č. XXXX/XX, ale musí posudzovať, či existuje aj iná možnosť, ktorá by ho zaťažovala čo najmenej; odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 16.8.2013, sp. zn. 22 Cdo 2357/2012. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a nie je pravdou, že pozemok žalobcu (pravdepodobne žalovaného, poznámka odvolacieho súdu) je určený na parkovanie, pretože ako už tvrdil, podľa platného územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy je predmetný pozemok označený a určený funkciou - kódom XXX - viacpodlažná zástavba obytného územia. On si nechal vyhotoviť geometrický plán č. XX/XXXX, spoločnosťou K-GEO, s.r.o., IČO: 36 842 494, Bratislava, Longobardská č. 23, vyhotovený Ing. C. T., dňa 7.3.2023, úradne overený dňa 22.3.2023, č. N Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na svoj pozemok parcela č. XXXXX/X o výmere 1.546 m2, katastrálne územie O., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je zhotovený tak, aby ho vyznačené vecné bremeno čo najmenej zaťažovalo, t. j. aby bolo zriadené len v rozsahu skutočne nevyhnutnom na prejazd oboch žalobcov (alebo vlastníka stavby) k ich nehnuteľnosti. Taktiež vyznačuje spôsob trasovania práva cesty podľa jednotlivých dielov 1 až 12, pričom žalobcov v 1., 2. rade sa právo prejazdu týka v rozsahu vyznačenom dielov č. 1, 3, 5, 7, 9, 10 na pozemku parcela č. XXXXX/X. Prvoinštančným súdom priznané vecné bremeno bolo zriadené v rozpore so základnými princípmi určovania a zriaďovania vecného bremena i princípmi nevyhnutného a minimálneho zásahu do vlastníckeho práva. Vytkol prvoinštančnému súdu, že nepostupoval správne a porušil ústavou garantované práva i tým, že vôbec neskúmal prečo obaja žalobcovia žiadali aj o zriadenie práva prechodu (peši), ak v žalobe argumentovali iba tým, že nemajú zabezpečený prístup prejazdu motorovým vozidlom na komunikáciu Hraničná. Poukázal na to, žalobcovia v 1., 2. rade mali vždy zabezpečený peší prístup k verejnej komunikácií alternatívne buď cez pozemok parcela č. XXXXX/X a pozemok č. XXXXX/XX, prípadne cez pozemok parcela č. XXXXX/XX z ulice C., alebo cez pozemok parcela č. XXXXX/X cez pozemok parcela č. XXXXX/XX, ktoré sú vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislava. Záverom namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenie neobsahuje logickú väzbu právnej argumentácie so skutočným stavom, resp. že v konaní nebolo preukázané, že by išlo o primeraný zásah do jeho vlastníckeho práva, keď považuje za neprípustné aby pri rozhodovaní o zásahu do vlastníckeho práva súd prvej inštancie vychádzal len z tvrdenia oboch žalobcov, ktorých predložené dôkazy dávali jednoznačné pochybnosti o nevyhnutnosti rozsahu navrhovaného vecného bremena. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
9. Odvolací súd vyjadrenie žalovaného uvedené v bode 8. odôvodnenia tohto rozsudku už nedoručoval žalobcom v 1., 2. rade na vyjadrenie, nakoľko ich prípadné vyjadrenie by už nemalo žiaden vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
10. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. októbra 2023; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku v týchto výrokoch ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.
11. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
12. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil v časti týkajúcej sa zriadenia vecného bremena, ako aj finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať.
13. V danej veci je predmetom sporu zriadenie vecného bremena in rem v prospech oboch žalobcov spočívajúce v práve prechodu a prejazdu vo vyznačenom rozsahu dielov č. 1, 2, 3, 4, 9 o celkovej výmere vecného bremena 259 m2 v súlade s geometrickým plánom č. XXXX/XX, ktorý vyhotovila spoločnosť GEOMAP2 s.r.o. dňa 13.4.2021, ktorý bol aj autorizačne overený, tak ako je uvedené v bode I. výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj určenie náhrady za zriadené vecné bremeno.
14. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že v prejednávanej veci boli splnené zákonné predpoklady pre zriadenie vecného bremena i pre určenie náhrady za jeho zriadenie. Žalobcovia v 1., 2. rade preukázali, že sú vlastníkmi nehnuteľností - stavby, rodinného domu súpisné č. XXXX, postavenej na parcele registra „C“, parcela č. XXXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 178 m2, parcely registra „C“, parcela č. XXXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 178 m2, parcely registra „C“, parcela č. XXXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 62 m2 a parcely registra „C“, parcela č. XXXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 156 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, zapísaných na liste vlastníctva č. 1362, pre katastrálne územie O. a že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parcely registra „C“, parcela č. XXXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.564 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie O.. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcov v 1., 2. rade o tom, že im obom znemožnil akýkoľvek prístup k ich nehnuteľnostiam, teda to, že aby sa dostali k svojim nehnuteľnostiam, musia prejsť cez uvedený pozemok žalovaného nijako nepoprel, keď v konaní pred súdom prvej inštancie zostal nečinný. Tak ako uviedol prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 8.), vyzval žalovaného uznesením zo dňa 14.2.2022, č.k. 16 C 2/2022-152, aby sa v lehote 10 dní od doručenia uznesenia vyjadril k predmetnej žalobe, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva spolu s poučeniami, ktoré uznesenie žalovaný prevzal dňa 18.2.2022 (č.l. 154 spisu), avšak na túto výzvu vôbec nereagoval. Prvoinštančný súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 6.4.2022, na ktorý bol žalovaný riadne predvolaný (predvolanie prevzal dňa 23.3.2022; č.l. 158 spisu), avšak na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil, nepožiadal o jeho odročenie, preto súd prvej inštancie prejednal vec v jeho neprítomnosti, tak ako aj konštatoval v bode 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku a na tomto pojednávaní aj rozhodol napadnutým rozsudkom.
15. Odvolací súd poukazuje na to, že nová právna úprava v ustanovení § 150 C <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523150'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.s.p. zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 C <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523153'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.s.p.). Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 C <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523151'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.s.p.), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 C <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523151'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.s.p.). Na odvrátenie fikcie nespornosti (t. j. fikcia založená podľa § 151 ods. 1 C <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z. %2523151'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.s.p.) skutkových tvrdení protistrany postačuje ich generálne popretie, ak strana uvedie vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach. Ak sa niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť uplatneného procesného nároku v priebehu konania stali nespornými, súd môže o tomto procesnom nároku alebo o jeho časti rozhodnúť čiastočným rozsudkom. Ak súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa § 151 C <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z. %2523P151'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.s.p. za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie. Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.4.2010 v prípade Hudáková proti Slovenskej republike poukázal na to, že princíp rovnosti zbraní ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis-á-vis proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst-Huber proti Švajčiarsku, zo dňa 18.2.1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto požiadavky, koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (Nideröst-Huber, už citované, ods. 24; a Milatová, už citované, ods. 59). Právo na spravodlivé súdne konanie však nie je absolútne a jeho rozsah sa môže meniť v závislosti od špecifických okolností predmetného prípadu [Asnar proti Francúzsku (č. 2), č. 12316/04, ods. 26, 18.10.2007; Vokoun proti Českej republike, č. 20728/05, ods. 26, 3.7.2008; citované z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 5 Cdo 16/2012 <aspi://module='JUD'&link='JUD79115SK'&ucin- k-dni='30.12.9999'>].
16. Žalovaný vo svojom odvolaní proti napadnutému rozsudku opísal ako svoju nehnuteľnosť, a to predmetný pozemok nadobudol do vlastníctva, čo chce na ňom vybudovať, že nesúhlasí s názorom oboch žalobcov a súdu prvej inštancie, že jedinou prístupovou komunikáciou k ich nehnuteľnostiam je jeho pozemok, ani s tým, že jeho pozemok je určený na parkovanie. Ďalej v odvolaní tvrdil, že predložil žalobcom v 1., 2. rade, že je ochotný v ich prospech zriadiť vecné bremeno v súlade so situáciou, ktorá je uvedená v prílohe č. 1 (k odvolaniu bola pripojená kópia katastrálnej mapy zo dňa 15.3.2013), ktorá by im umožnila prechod a prejazd k ich rodinnému domu v nevyhnutnom rozsahu. Z uvedeného je zrejmé, že až v odvolaní žalovaný začal popierať skutkové tvrdenia oboch žalobcov, čo však urobil neskoro, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie zostal nečinný a tak ako je uvedené v bode 14. odôvodnenia tohto rozsudku, nereagoval na výzvu prvoinštančného súdu, aby sa vyjadril k žalobe, ani sa nezúčastnil pojednávania. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Koncentrácia tvorí funkčnú a teleologickú jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku (čl. 10 C.s.p.). Vychádza sa z názoru, že sudca so znalosťou konkrétnej veci vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, preto nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie je podľa predkladateľa plne odôvodnené a žiaduce. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí (fakultatívne) na ne prihliadnuť, pričom Civilný sporový poriadok demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napríklad o situáciu, ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ide napríklad o situáciu, keď by strana podala návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka až v rámci záverečnej reči (§ 182 C.s.p.), pričom tento dôkaz mohla navrhnúť vykonať už skôr, napríklad vo vyjadrení podľa § 167 C.s.p. Práve z tohto dôvodu je súd povinný poučiť v prípadoch podľa § 167 ods. 3, ods. 4 C.s.p. o sudcovskej koncentrácii konania. Ak by súd aplikoval § 153 ods. 2 C.s.p. a neprihliadol by na neskoro predložené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, môže sa stať, že skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku môže byť iný než súdom zistený skutkový stav, preto je v ustanovení § 217 ods. 1 C.s.p. ustanovené, že aj napriek tomu, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. V prípade, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol, musí to uviesť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenie § 153 ods. 3 C.s.p. teda dopĺňa povinné náležitosti odôvodnenia rozsudku uvedené v § 220 ods. 2 C.s.p. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí samozrejme, ak súd neaplikoval sudcovskú koncentráciu konania. Možnosť ďalšieho dokazovania po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, v Civilnom sporovom poriadku neprichádza do úvahy. Odvolanie je ale možné odôvodniť aj tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 písm. g/ C.s.p.). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, alebo má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
17. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p., uvedený žalovaným v jeho odvolaní neobstojí, pretože prostriedky procesnej obrany, t. j. skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky, neuplatnil včas. Súd prvej inštancie si svoju povinnosť podľa § 167 ods. 2 C.s.p. (č.l. 152 spisu) splnil a uložil žalovanému lehotu na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany, na čo on ale nereagoval, pojednávania nariadeného vo veci prvoinštančným súdom sa nedostavil a tak časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesnej obrany nevyužil a zostal počas konania pred súdom prvej inštancie absolútne nečinný. Odvolací súd súhlasí s tvrdením oboch žalobcov v ich vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že žalovaný vo svojom odvolaní vôbec neuviedol, že prostriedky procesnej obrany sa týkali procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, alebo nimi malo byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne že ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a tak nie je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p. Ak žalovaný až vo svojom poslednom vyjadrení (č.l. 221 spisu), okrem iného namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predložil dôkaz na preukázanie svojich tvrdení (geometrický plán č. 30/2023), urobil tak neskoro, pretože tieto námietky mal uviesť vo svojom odvolaní, čo neurobil.
18. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovení § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
19. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozsudku aj do výroku III. o náhrade trov konania, ale svoje odvolanie v tomto rozsahu vôbec neodôvodnil. Odvolací súd pripomína, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, takže odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.). Aj napriek uvedenému, odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnutý rozsudok vo výroku III. tak, že žalobcom v 1., 2. rade priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že v danom prípade síce súd prvej inštancie správne aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., ale bez určenia v akom rozsahu je žalovaný povinný zaplatiť obom žalobcom náhradu trov konania, keď na strane žalobcov v 1., 2. rade, ktorí sú manželia ide o nerozlučné spoločenstvo (predmetné nehnuteľnosti majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov).
20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcom v 1., 2. rade, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznáva spoločne a nerozdielne (nerozlučné spoločenstvo vysvetlené v bode 19. odôvodnenia tohto rozsudku) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).