Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-132-2021.pdf
PDF · 98.56 KB
Case nature
Subarea
8Co/132/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a Mgr. Patrície Skotnickej v právnej veci žalobcov: X/ L. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. XX, B., X/ Ľ. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. XX, B., obaja zastúpení: VICOVÁ & ŠUMICHRAST advokátska kancelária, so sídlom Račianska 1572/72, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: SUPREME development s. r. o., so sídlom Záborského 29, 831 03 Bratislava, IČO: 43 989 675, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.októbra 2021, č. k. 51C/53/2021-92, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovia 1/ a 2/ majú spoločne a nerozdielne proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania na pozemku parcely reg. C, parc. č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1564 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného k pozemku 1/1 k celku, zapísanej pre A..Ú.. J., obec: B. - F..Č.. J., H.: B. D., na E. Č.. XXXX evidovanom Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor, ktoré by bránilo žalobcom, ich rodinným príslušníkom a návštevníkom v prechode a prejazde cez dotknutý pozemok k ich stavbe súp. č. XXXX, druh stavby: rodinný dom, postavený na parc. reg. C, parc. č.: XXXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 178 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobcov 1/1 k celku, zapísaných pre A..Ú.. J., H.: B. - F..Č.. J., H.: B. D., na E. Č.. XXXX, evidovanom Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor, a za účelom zabezpečenia výkonu neodkladného opatrenia uložil žalovanému povinnosť odstrániť betónové panely z dotknutého pozemku. Žalovanému tiež uložil povinnosť strpieť prechod a prejazd žalobcov, ich rodinných príslušníkov a návštevníkov cez dotknutý pozemok k ich rodinnému domu a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Žalobcom uložil povinnosť v lehote 90 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej, ktorou sa ako žalobcovia budú domáhať voči žalovanému zriadenia vecného bremena na priznanie práva prechodu a prejazdu cez dotknutý pozemok. Po právnej stránke súd vec posúdil podľa § 324 ods. 1, ods.3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods.1, § 329 ods.1, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1 a 2 C.s.p. a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Vychádzajúc z návrhu žalobcov a z nimi predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že v danej veci sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú, aby sa žalovaný zdržal akýchkoľvek úkonov na pozemku žalovaného, ktoré by boli spôsobilé brániť žalobcom v prechode a prejazde cez tento pozemok, nakoľko žalobcovia sú vlastníkmi rodinného domu a k nemu priľahlých pozemkov a žalovaný umiestnením betónových panelov na susednom pozemku v jeho vlastníctve žalobcom v tomto prechode zabránil, čím zasiahol do dovtedajšieho pokojného stavu medzi stranami
sporu a podstatným spôsobom sťažil žalobcom užívanie ich rodinného domu a k nemu priľahlých pozemkov a znemožnil žalobcom využívanie ich garáže na stanovený účel. Mal za to, že žalobcovia v konaní osvedčili (najmä fotodokumentáciou a kópiou katastrálnej mapy), že ich rodinný dom a k nemu priľahlé pozemky sú z troch strán zastavané inými rodinnými domami a jediná prístupová cesta z miestnej komunikácie k nemu vedie cez pozemok hlavného mesta a pozemok žalovaného, ktorý žalovaný obložil betónovými panelmi, čím znemožnil akýkoľvek prístup k rodinnému domu žalobcov motorovými vozidlami. Z katastrálnej mapy, ktorú predložili žalobcovia, síce vyplýva, že medzi pozemkami a rodinným domom žalobcov, pozemkom žalovaného a miestnou komunikáciou O. sa nachádza ešte pozemok vo vlastníctve hlavného mesta, avšak pod pojmom "priľahlý pozemok" sa má na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok (čo je v danom prípade pozemok hlavného mesta), ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby (žalobcovia) môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), príp. k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii (teda pozemku žalovaného). Z listu vlastníctva č. XXXX, na ktorom je pozemok žalovaného zapísaný, vyplýva spôsob využitia pozemku žalovaného ako pozemku, na ktorom je cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Pokiaľ je žalovaný vlastníkom tohto pozemku už od roku 2008 a takmer 13 rokov bol uvedený pozemok využívaný žalobcami ako prechodová cesta, nemožno za daných skutkových okolností, keď nebolo preukázané, že by došlo k zmene existujúceho stavu a ani k zmene účelu využitia pozemku žalovaného, považovať konanie žalovaného, ktorý pozemok ohradil betónovými panelmi, za také konanie, ktorého cieľom je výlučne zabezpečenie ochrany výkonu jeho vlastníckych oprávnení. Za daných skutkových okolností, keď medzi stranami existuje dlhé roky pokojný stav využívania pozemku žalovaného žalobcami na prechod a prejazd k ich nehnuteľnosti, navyše za stavu, keď došlo k zamietnutiu návrhu žalovaného na vydanie stavebného povolenia (a s tým spojenú možnú zmenu využitia jeho pozemku), tak súčasným konaním žalovaného, ktorý znemožnil prístup žalobcov k ich nehnuteľnosti (rodinný dom a pozemok), dochádza neprimeraným spôsobom k zásahu do práva žalobcov. Vzhľadom na uvedené mal za to, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie dočasného charakteru, ktorým bude do rozhodnutia súdu vo veci samej, opätovne umožnené žalobcom využívať pozemok žalovaného ako prechodovú cestu k ich rodinnému domu a k nemu priľahlých pozemkov. Nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu je aj v súlade zásadou primeranosti a proporcionality, keďže ujma, ktorá žalovanému vznikne tým, že bude povinný strpieť prechod a prejazd žalobcov cez dotknutý pozemok a s tým ukladaná povinnosť odstrániť betónové panely z pozemku žalovaného, bude mať za následok len obnovenie predchádzajúceho pokojného stavu existujúceho takmer 13 rokov, pričom z dôkazov, ktoré žalobcovia predložili nevyplýva, že by žalovaný v súčasnosti užíval svoj pozemok akýmkoľvek spôsobom, ktorý by bol nezlučiteľný s výkonom oprávnení žalobcov vyplývajúcich im z nariadeného neodkladného opatrenia. Jeho nariadením nedôjde ani k zásahu do práva žalovaného ako vlastníka užívať dotknutý pozemok v súlade s účelom jeho využitia, tak ako je zapísaný aj na liste vlastníctva a žalobca môže aj naďalej svoj pozemok užívať na jeho určený účel. Záverom dodal, že aj samotný žalovaný si je vedomý, že v danom prípade je nevyhnutnou podmienkou užívania nehnuteľností
- rodinných domov vo vlastníctve žalobcov, prechod a prejazd cez jeho pozemok a rovnako sám žalovaný deklaroval vôľu rešpektovať pôvodný pokojný stav, keď to bol práve žalovaný, ktorý sám na ním prevádzkovanej stránke N..O..sk uviedol, že jeho projekt zahŕňa aj zriadenie vecných bremien práva prechodu a prejazdu cez pozemok aj pre majiteľov rodinných domov v jeho susedstve. Vzhľadom na to, že žalobcovia v danom štádiu konania dostatočne spoľahlivo osvedčili nárok, ktorému neodkladným opatrením žiadali zabezpečiť ochranu, a keďže s ohľadom na zistené skutočnosti bolo nevyhnutne potrebné poskytnúť žalobcom okamžitú ochranu ich práv a zamedziť tak žalovanému ako vlastníkovi priľahlého pozemku brániť prístupu žalobcov ako vlastníkov stavby k ich nehnuteľnosti, a to až do doby vyriešenia vzájomných vzťahov medzi stranami sporu konečným súdnym rozhodnutím vo veci samej, neodkladné opatrenie navrhované žalobcami nariadil. Keďže žalobcami navrhovaným neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a takéto opatrenie je možné nariadiť len dočasne za účelom obnovenia pokojného stavu, ktorý vytvorí predpoklad pre rozhodovanie súdu vo veci samej, zároveň v súlade s § 336 C.s.p. uložil žalobcom povinnosť podať v lehote 90 dní od doručenia tohto uznesenia, žalobu vo veci samej, ktorou sa žalobcovia budú domáhať voči žalovanému zriadenia vecného bremena k pozemku žalovaného, nakoľko jedine právoplatným rozhodnutím súdu v konaní vo veci samej, ktorého predmetom bude zriadenie vecného bremena, dôjde k trvalej úprave pomerov medzi stranami. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 251 a § 255 ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov, že neboli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to, že neexistuje potreba neodkladne upraviť pomery, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že kúpil predmetný pozemok v dobrej viere s tým, že je možné na predmetnom pozemku vybudovať v zmysle platného územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy viacpodlažnú zástavbu obytného územia. V tejto súvislosti poukázal na dokument "Materiál na rokovanie mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 25. 9. 2008", kde sa uvádza, že kupujúci požiadal o kúpu predmetného pozemku z dôvodu výstavby bytového domu v súlade s platným územným plánom, a nie na účel prevádzkovania verejného parkoviska. V kúpnej zmluve prehlásil, že mu je predmet kúpy dobre známy a že ho kupuje v takom stave, v akom sa nachádza, z čoho je zrejmé, že aj vrátane spevnenej plochy parkoviska, ktorá sa na predmetnom pozemku nachádza, ako vedľajšia vec a nemá charakter samostatnej stavby v zmysle Stavebného zákona. Poukázal na to, že na projekt bolo dňa 14.2.2014 vydané súhlasné záväzné stanovisko k investičnej činnosti a dňa 1.6.2020 vydala Mestská časť B. J. rozhodnutie, ktorým jeho žiadosť o vydanie územného rozhodnutia a zamietla, dňa 23.10.2020 vydal Okresný úrad Bratislava rozhodnutie, ktorým zrušil v celom rozsahu rozhodnutie o zamietnutí územného rozhodnutia a vec vrátil na nové konanie. Následne dňa 23.7.2021 bolo vydané rozhodnutie, ktorým bol opätovne zamietnutý jeho návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby - bytový dom O.. Proti uvedenému rozhodnutiu podal dňa 13.8.2021 odvolanie. Namietal, že by uložením betónových panelov na svoj pozemok porušil pokojný stav vzhľadom na skutočnosť, že pozemok už bol oplotený aj v minulosti, a to konkrétne v októbri 2018, pričom všetci obyvatelia v danej lokalite, vrátane žalobcu, boli o skutočnosti, že nebude tolerovať parkovanie na svojom pozemku, a ani prechod a prejazd cez svoj pozemok bez existencie vecného práva zodpovedajúceho právu prechodu a prejazdu tolerovať. Opätovne v novembri 2002 sa snažil oplotiť pozemok, pričom mu v tom bolo zabránené protiprávne vydaným rozhodnutím o predbežnom opatrení zo dňa 13.11.2020, ktoré bolo následne zrušené. Namietal, že by predmetný pozemok bol určený na parkovanie, keď v zmysle platného územného plánu je určený na realizáciu viacpodlažnej zástavby obytného územia. Uviedol, že žalobcovia, ako aj ich susedia a záchranné zložky majú prístup, teda prechod a prejazd na ich pozemok aj v súčasnosti, a to cez pozemok parcela číslo XXXXX/X zapísanom na LV číslo XXXX vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy a ktorý aj momentálne na prejazd motorovými vozidlami k svojim nehnuteľnostiam používajú; niet preto dôvod na vydanie neodkladného opatrenia, základným predpokladom ktorého je existencia potreby neodkladne upraviť pomery, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia majú plnohodnotný prístup k svojej nehnuteľnosti cez susedný pozemok. Namietal súvis uloženia betónových panelov s vydaním zamietavého rozhodnutia, naopak v tejto súvislosti len realizoval svoj dlhodobý plán, aby zamedzil nelegálnemu parkovaniu tretích osôb na svojom pozemku, pričom žalobcovia majú riadny prístup k svojej nehnuteľnosti.
3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázali na to, že žalovaný mal vedomosť o skutočnosti, že na jeho pozemku sa nachádza verejné parkovisko, o čom svedčí skutočnosť, že výstavba bytového domu na pozemku bola podmienená zachovaním 28 parkovacích státí. Parkovisko na pozemku bolo verejným parkoviskom od času jeho výstavby v roku 1980. V roku 2018 bola oplotená len malá časť parkoviska, ktorá nebránila prístupu k radovej zástavbe rodinných domov, ani samotnému užívaniu parkoviska verejnosťou. Toto oplotenie bolo nakoniec odstránené samotným vlastníkom oplotenia. Taktiež v novembri 2020 nedošlo k trvalému oploteniu parkoviska na pozemku. Preto vzhľadom na skutočnosť, že parkovisko slúžilo viac ako 41 rokov na parkovanie pre verejnosť a prístup k rodinným domom, ohraničenie malej časti parkoviska nachádzajúceho sa na pozemku nebrániace v prístupu k rodinnému domu žalobcov v roku 2018 a pokus o oplotenie parkoviska v novembri 2020, nepredstavujú porušenie pokojného stavu trvajúceho 41 rokov, ktorý bol narušený až v auguste 2021, kedy došlo k zablokovaniu prístupovej cesty k rodinnému domu žalobcov. Pozemok parcela číslo XXXXX/X je úzky pás trávnatej plochy zarastenej stromami oddeľujúcej pozemok miestnej komunikácie O.; tento pozemok užívali ako alternatívny prejazd v období od 14.8. do 24.8.2021, kedy bol tento prejazd zatarasený betónovými panelmi. Záverom zdôraznili, že konanie žalovaného považujú za konanie v rozpore s dobrými mravmi, zásah do pokojného stavu zo strany žalovaného nemá žiaden legitímny právny dôvod. Prechodom a prejazdom cez pozemok žalovanému nespôsobujú žiadnu školu a ani žiadnym spôsobom nezasahujú do jeho práv a právom chránených záujmov. Žalovaný
svojím konaním nesleduje ochranu svojho vlastníckeho práva, ale pre neho vyhovujúce rozhodnutie v územnom konaní o umiestnení stavby. Žalovaný ohradením svojho pozemku neprimeraným spôsobom zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalobcov, pričom týmto jeho konaním zároveň vzniká hrozba ešte väčších škôd na zdraví a majetku. Je preto potrebné, aby boli upravené pomery strán nariadením neodkladného opatrenia, čím sa zabráni vzniku ďalšej ujmy na strane žalobcu.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
7. Súd prvej inštancie po dôkladnom zvážení posúdil splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade relevantnými ustanoveniami zákona a svoje rozhodnutie založil na konkrétnych skutočnostiach majúcich podklad v obsahu spisu. Žalovaný neuviedol, ani nepreukázal žiadne podstatné skutočnosti ani vo svojom odvolaní, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky. Možno preto prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že listinné doklady založené v spise umožnili vysloviť záver o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania dôsledne vysporiadal so všetkými skutočnosťami a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou, a preto mu nemožno vytknúť žiadne pochybenie. V danom prípade žalobcovia osvedčili také svoje právo, ktorého ohrozenie je nevyhnutne potrebné chrániť neodkladným opatrením, ako aj naliehavosť situácie vyžadujúcej si okamžitú úpravu pomerov spôsobom nimi navrhovaným pre eliminovanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na ich právach.
8. Vychádzajúc z obsahu spisu v preskúmavanej veci dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobcovia na základe nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností a pripojených listinných dokladov osvedčili dôvodnosť nároku, zabezpečenia ochrany ktorého sa navrhovaným neodkladným opatrením domáhajú. Žalovaný v podanom odvolaní nespochybňoval, že žalobcom svedčí právo na zriadenie práva cesty cez priľahlý pozemok v jeho vlastníctve a ako na to poukázal i súd prvej inštancie, bol uzrozumený s tým, že prejazd cez jeho pozemok je nevyhnutnou podmienkou užívania rodinného domu žalobcami, a teda že v rámci projektu výstavby bude riešené aj zriadenie vecných bremien práva prechodu a prejazdu cez jeho pozemok pre majiteľov rodinných domov v susedstve pozemku.
9. Pokiaľ ide o osvedčenie nevyhnutnosti naliehavej potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, táto zákonná podmienka bola nepochybne splnená vzhľadom na to, že žalovaný zamedzil cez svoj pozemok žalobcom nerušený prejazd za účelom ich prístupu k svojmu rodinnému domu tým, že zablokoval jedinú cestnú prístupovú komunikáciu k rodinnému domu žalobcov. Žalovaný v podanom odvolaní síce poukazoval na to, že žalobcovia majú zabezpečený prístup k svojmu rodinnému domu cez parcelu č. XXXXX/X vo vlastníctve Hl. mesta SR Bratislavy, avšak nijako nespochybnil tvrdenie žalobcov v návrhu, že aj tento alternatívny prístup cez trávnatý pozemok im žalovaný zablokoval panelovými blokmi. Navyše v prípade parc.č. XXXXX/X ide podľa zápisu v katastri nehnuteľností o pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím
alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. Oproti tomu vo vlastníctve žalovaného je pozemok, na ktorom je podľa zápisu v katastri nehnuteľností postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Bez významu nie je ani skutočnosť, že žalovaný rešpektoval použitie svojho pozemku po dobu 13 rokov na prejazd motorovými vozidlami majiteľmi rodinných domov a na parkovanie pre verejnosť.
10. Neodkladné opatrenie nepredstavuje neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného, zodpovedá miere nevyhnutne potrebnej pre dosiahnutie účelnosti a efektívnosti úpravy pomerov. V právnych vzťahoch medzi stranami sa nevytvorí trvalý a nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na listinné dôkazy týkajúce sa stavebného konania, tieto považoval odvolací súd za bezpredmetné.
11. Po vecnom a právnom posúdení veci sa stotožnil odvolací súd so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia dostatočne v danom štádiu konania osvedčili bezprostredne hroziace nebezpečenstvo reálnej obavy z takého konkrétneho správania žalovaného, ktoré je spôsobilé privodiť ujmu na právach a majetku žalobcov do rozhodnutia o ich nároku v základom konaní, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods.1 C.s.p.).
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcom 1/ a 2/, ktorí mali v tomto konaní úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).