Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/294/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : Ing. D. U., bývajúci v B.,

v dovolacom konaní zastúpený JUDr. I. P., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom

v B., proti žalovanej : Slovenská republika – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o splnenie povinnosti zaplatiť 30 000 000,-- Sk,

ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. , o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 15. marca 2007 sp.zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I (súd prvého stupňa) rozsudkom z 10. októbra 2005 č.k.

-38 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal splnenia povinnosti žalovanou

zaplatiť mu 30 000 000,-- Sk spolu s náhradou trov konania 776 462,-- Sk. Žalovanej

nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak majúc za to, že neboli splnené predpoklady

vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá podľa tvrdenia žalobcu mala vzniknúť

nesprávnym úradným postupom súdov v jeho právnych veciach.

Krajský súd v Bratislave, konajúci o odvolaní žalobcu (odvolací súd), rozsudkom

z 15. marca 2007 sp.zn. potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Dospel k záveru, že rozhodnutie

súdu nižšieho stupňa o veci samej aj o trovách konania je správne. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu bol splnený iba

predpoklad nesprávneho úradného postupu súdov spočívajúci v zbytočných prieťahoch

v konaní Okresného súdu Bratislava I vedenom pod sp.zn. , nie však aj

predpoklad vzniku škody a existencie príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym

úradným postupom súdu.

Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobca podal dovolanie. Odôvodnil ho tým, že

napadnuté rozhodnutie vo veci samej je v rozpore so zásadou objektívnej zodpovednosti štátu,

ktorej sa štát nemôže zbaviť, a v časti o trovách konania je v rozpore s ustanovením „§ 137

“ Prípustnosť svojho mimoriadneho opravného prostriedku žalobca vyvodzuje

z ustanovenia Podľa žalobcu vada konania podľa uvedeného ustanovenia

spočíva v tom, že odvolací súd, pokiaľ ide o jeho námietky porušenia jeho základných

ľudských práv, „konanie v tejto veci neprerušil podľa SR (a to ani

z dôvodov ust. ) a podľa SR

nepredložil túto vec Ústavnému súdu SR na začatie konania o súlade právneho poriadku SR

s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak, ako bol povinný, ale vo veci

dňa 15. marca 2007 konal sám, čím mi odňal možnosť, aby o porušení (či neporušení) mojich

základných ľudských práv rozhodol ako zákonný sudca, sudca z Ústavného súdu SR.“

Žalovaná sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

takému rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním, keďže podľa

dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len pokiaľ to zákon

pripúšťa.

Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením, pripúšťa

ustanovenie až g/ dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných, v ňom vymenovaných

procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, zákonom predpísaného spôsobu začatia

konania, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo nesprávne obsadeným súdom). Na tieto vady konania odvolacieho súdu prihliada

dovolací súd vždy, t.j. aj vtedy, ak to účastník v dovolaní výslovne nenamieta (§ 242 ods. 1

druhá veta ). Ustanovenie pritom nemá žiadne obmedzenia vo výpočte

rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je

konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť

aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.

Odňatím možnosti konať pred súdom podľa ustanovenia je taký

nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci, postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať procesné práva

priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. V zmysle majú

účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im

rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv (napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách

stanovených zákonom - , nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy - ,

vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali - , byť

predvolaní na súdne pojednávanie - , na to, aby im bol rozsudok doručený

do vlastných rúk - atď.).

Podľa žalobcu spočíva vada konania podľa v tom, že odvolací

súd „konanie v tejto veci neprerušil podľa SR (a to ani z dôvodov ust.

) a podľa SR nepredložil túto vec

Ústavnému súdu SR na začatie konania o súlade právneho poriadku SR s Dohovorom

o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak ako bol povinný, ale vo veci dňa 15. marca

2007 konal sám, čím mi odňal možnosť, aby o porušení (či neporušení) mojich základných

ľudských práv rozhodol ako zákonný sudca, sudca z Ústavného súdu SR.“

Žalobcom tvrdené porušenie ústavnej povinnosti prerušiť konanie podľa čl. 144 ods. 2

za účelom začatia konania pred Ústavným súdom Slovenskej

republiky „o súlade právneho poriadku SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd“ nijak nenapĺňa znaky vady konania v zmysle vyššie uvedeného. K tejto

dovolacej námietke dovolací súd iba poznamenáva, že

v predmetnom , na ktorý nadväzuje , súdu ukladá

povinnosť prerušiť konanie len v prípade, že sa domnieva, že iný právny predpis odporuje

zákonu. Je preto nepochybné, že spomenutý postup súdu je viazaný na výsledok procesu

tvorenia jeho názoru na prejednávanú vec i právnu úpravu, ktorej aplikácia prichádza

do úvahy. Súd takto potom postupuje len vtedy, ak dospeje k názoru svedčiacemu o existencii

naznačeného rozporu. Potreba tohto postupu preto nie je daná v prípade, že o ústavnosti

zákona (nie právneho poriadku) má pochybnosti účastník, nie však prejednávajúci súd. Pokiaľ

preto súd rozpor zákona (nie celého právneho poriadku) s alebo iným zákonom alebo

medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, nezistí (či už preto, že tento

rozpor neexistuje alebo preto, že si to neuvedomí) a konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/

nepreruší, nejde o vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci (porovnaj R 53/1999). V preskúmavanej veci nejde o žiadny rozpor ustanovení

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo

jeho nesprávnym úradným postupom, podľa ktorých súdy predmetné veci posudzovali,

s alebo iným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika

viazaná. Z námietky žalobcu vyplýva, že nerobí žiadny rozdiel medzi konaním o žalobe

(návrhu na začatie konania) podľa a konaním o sťažnostiach

fyzických osôb a právnických osôb, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným

zásahom sa porušili ich základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv

a slobôd nerozhoduje iný súd podľa a nasl. o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.

Z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že konanie a rozhodnutie odvolacieho

súdu nie sú postihnuté vadou podľa a nezistil ani to, že by odvolací súd

zaťažil svoje konanie vadami podľa -e/ a Dovolanie žalobcu tak nie je

možné vyvodiť z ustanovení , ako to neopodstatnene robí žalobca v dovolaní.

Dovolanie žalobcu by nebolo prípustné ani vtedy, ak by konanie súdov bolo prípadne

postihnuté inou (v ustanovení neuvedenou) vadou, ktorá by mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktorú vadu je dovolací súd inak povinný prihliadnuť aj

vtedy, ak nie je uplatnená v dovolaní ( druhá veta ). Pre iné než

v ustanovení uvedené vady rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania,

dovolanie totiž nie je prípustné. Takáto vada môže byť právne významná len pri inak

prípustnom dovolaní.

Nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav) je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). I keby teda rozhodnutia nižších súdov spočívali na nesprávnom právnom

posúdení veci, mala by táto vada za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia,

nezakladala by ale prípustnosť dovolania podľa V dôsledku toho by posúdenie, či

odvolací súd použil na zistený skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne

aplikoval, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné.

Po zistení, že v prejednávanej veci nie je daný dôvod zakladajúci v zmysle

ustanovenia prípustnosť dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

skúmal dovolací súd, či sú splnené zákonné podmienky stanovené Občianskym súdnym

poriadkom osobitne pre prípad, že dovolanie smeruje proti rozsudku (v danej veci odvolací

súd rozhodol v tejto procesnej forme).

V zmysle ustanovenia platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok

( ). Ak dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ). Napokon, dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného vo veci ( ).

Dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je prípustné ani podľa

ustanovení - 3 Ním napadnutý rozsudok vo veci samej nevykazuje znaky

rozsudku uvedeného v – 3 , pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, pričom odvolací súd v ňom nevyslovil prípustnosť dovolania a nepredchádza

mu ani rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým by bol odvolací súd viazaný.

Pokiaľ rozsudok odvolacieho súdu obsahuje aj časť, ktorou sa rozhodlo o trovách

konania (ktorú časť výroku rozsudku odvolacieho súdu žalobca výslovne napáda), prípustnosť

dovolania proti tejto časti rozsudku treba posudzovať podľa a nie podľa

Ide totiž o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia v zmysle , a to aj

v prípade, že je pojaté do rozsudku o veci samej. Ani v takom prípade totiž nezmení

rozhodnutie o trovách konania svoju procesnú povahu, a preto z hľadiska prípustnosti

dovolania treba na neho hľadieť ako na uznesenie. Ustanovenie ale

výslovne ustanovuje, že predchádzajúce odseky 1 a 2 (pripúšťajúce dovolanie proti uzneseniu

odvolacieho súdu) neplatia, ak ide o uznesenie o trovách konania.

Keďže ustanovenia , – 3, dovolanie žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 15. marca 2007 sp.zn. nepripúšťajú, bolo

potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť podľa v spojení

s v znení

Vzhľadom na uvedené, dovolacie konanie sa obmedzilo iba na fázu zisťovania

podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej

správnosti napadnutého rozhodnutia.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

). Dovolací súd jej ale napriek tomu náhradu trov konania nepriznal, pretože

v dovolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. mája 2009

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková