Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/142/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: C Trip s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves, Mlynská 39, IČO: 46 586 148, zastúpeného JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so sídlom Spišská Nová Ves, Štefánikovo nám. č. 13, a Mgr. Martinom Tomášom, advokátom, so sídlom Spišská Nová Ves, Trieda 1. mája 31 proti žalovanému: 1/ A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom v B., D. E. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, 2/ B. F. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom v B., B. XXX, zastúpenému JUDr. Petrom Krafčíkom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Štefánikova 4, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 08. februára 2023 sp. zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 08. februára 2023 č.k. -99.

Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 08. februára 2023 č.k. -99 žalobu zamietol (výrok I.) a žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a v práve prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami v akúkoľvek hodinu cez parcely vo vlastníctve a spoluvlastníctve žalovaných za odplatu 23.000 €.

3. Vecné bremeno malo byť zriadené vo vzťahu k parcele č. 1021/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2, parcele č. 1018/4, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 72 m2, parcele č. 1018/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 183 m2, nachádzajúcim sa v k.ú. B. a zapísaným na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/ a parcele č. 1021/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 642 m2, parcele č. 1021/5, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 117 m2, parcele č. 1018/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 634 m2, parcele č. 1016, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 715 m2 nachádzajúcim sa v k.ú. B. a zapísaným na LV č. XXXX v podielovom spoluvlastníctve žalovaných (každý 1 k celku) v prospech vlastníkov stavieb – obchodný dom ELÁN so súp. č. XXX, stojacej na parcele č. 1020/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1227 m2 a kotolne bez súpisného čísla, stojacej na parcele č. 1019, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 220 m2

nachádzajúcich sa v k.ú. B., zapísaných na LV č. XXXX. Stavba je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalobca tvrdil, že iný prístup k svojej nehnuteľnosti než zriadením vecného bremena nemá.

4. Právne vec posúdil podľa ust. ,, (ďalej len ) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

5.1 Vychádzajúc z ust. súd konštatoval, že zriadiť vecné bremeno pre žalobcu ako vlastníka stavby je možné, ak prístup žalobcu k tejto stavbe by nebolo možné zabezpečiť inak. Žalobca konštatoval, že jeho právny predchodca v minulosti viedol so žalovanými rokovania o umožnení prechodu cez pozemky v ich vlastníctve, avšak k dohode nedošlo. Je zrejmé, že žalobca so žalovanými neviedol žiadne rokovania pred podaním žaloby, ale až po podaní žaloby. 5.2 Z obsahu výzvy zo dňa 30.06.2022 vyplynulo, že žalobca požiadal žalovaných o zaslanie návrhu nájomnej zmluvy, ku ktorej mal následne zaujať svoje stanovisko. Súd zdôraznil, že zriadenie vecného bremena zo strany súdu je možné iba v prípade podľa , ak tento prístup nemožno zabezpečiť inak. Žalobca nepreukázal, že prístup k stavbe, ktorej je vlastníkom, je možný iba zriadením vecného bremena rozhodnutím súdu. 5.3 Zároveň vlastník stavby, a teda žalobca, nešpecifikoval svoje právo prechodu, prípadne právo prejazdu cez pozemky vlastníkov, resp. spoluvlastníkov odôvodnenými potrebami (účelom stavby) a v nevyhnutnom rozsahu (geometrickým plánom) za primeranú odplatu. Žalobca pred podaním žaloby žalovaným nepredložil znalecký posudok, ktorým by špecifikoval nevyhnutný rozsah cesty motorovými a nemotorovými vozidlami a prechodu peši pre potreby účelného využitia nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a geometrický plán vyhotovený súkromným znaleckým posudkom znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorý by vymedzil tento nevyhnutný rozsah pre potreby zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľnosti. 5.4 Ak by súd mal preukázané, že v danom prípade je možné zabezpečiť prístup k nehnuteľnosti jedine formou súdneho rozhodnutia o zriadení vecného bremena, nebolo by možné vyhovieť žalobe z dôvodu, že žalobca nepredložil skôr uvedené súkromné znalecké posudky podľa /nenavrhol znalecké dokazovanie podľa /, ktorými by preukázal nevyhnutný rozsah práva prejazdu a práva prechodu cez nehnuteľnosti žalovaných a následne ich lokalizoval, identifikoval a individualizoval v zmysle predloženého geometrického plánu, ktorý by bol súčasťou rozhodnutia vo veci samej a bol grafickým znázornením vecného bremena podľa , o katastri nehnuteľností a vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. . Predmetné znalecké posudky sú nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie súdu podľa .

6. O trovách konania rozhodol podľa a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7.1 Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , , , , a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 7.2 Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie a poukázal na to, že rozhodnutie je veľmi stručné a v podstate neobsahuje žiadne odôvodnenie, okrem popísania podaní strán sporu a citácie zákonných znení príslušných právnych noriem. Vzhľadom na to, že súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, k veci nič iné neuviedol, odôvodnenie rozhodnutia preto nespĺňa požadované náležitosti v zmysle ust. . 7.3 Žalobca zastáva názor, že je naplnený odvolací dôvod podľa spočívajúci v tom, že po oboznámení predbežného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie na prvom pojednávaní dňa 08.02.2023 súd neumožnil účastníkom konania na tento reagovať, a taktiež im neumožnil ani vykonať dôkazy vzhľadom na obsah tohto predbežného právneho posúdenia. Inštitút tzv. predbežného právneho posúdenia podľa umožňuje predvídať, akým smerom majú účastníci konania zamerať svoje dokazovanie. Pokiaľ súd mal svoje výhrady voči žalobe tak ako ich uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, mal iným spôsobom umožniť stranám reagovať na toto predbežné posúdenie veci napr. na pojednávaní, čo sa však nestalo. Samotné konanie pred súdom prvej inštancie vykazuje viaceré nedostatky, ktoré sú v príkrom rozpore so zákonným procesným postupom v zmysle . Žalobca zastáva názor, že aj keď súd uviedol, že vychádzal z predložených listín, reálne nepristúpil k oboznámeniu listinných dôkazov na pojednávaní, nevyzval účastníkov na vyjadrenia sa, či majú ďalšie návrhy na dokazovanie v predmetnej veci, resp. na vyjadrenie sa, či

sa účastníci chcú vyjadriť k oboznámeným listinným dôkazom, pretože súd žiadne listinné dôkazy ani neoboznamoval. Skutočnosť, že by súd na pojednávaní konanom dňa 08.02.2023 vykonal listinné dôkazy oboznamovaním ich obsahu nevyplýva ani zo zápisnice o tomto pojednávaní. Súd pred rozhodnutím v merite veci neprerušil pojednávanie a priamo vyhlásil rozsudok. Takýmto spôsobom došlo k závažnému zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, čo samo o sebe je relevantným odvolacím dôvodom. 7.4 Žalobca namieta aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nie je mu zrejmé ako súd dospel k vyššie uvedeným záverom, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za nejasné, nezrozumiteľné, a teda nepreskúmateľné. Následne žalobca poukázal na rozsiahlu judikatúru venujúcu sa problematike nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia. 7.5 K odvolaciemu dôvodu podľa žalobca uviedol, že zo strany súdu nedošlo k vykonaniu navrhnutých dôkazov zo strany žalobcu, a to najmä z dôvodu, že súd nesprávne procesne postupoval, kedy hneď po otvorení pojednávania odmietol vykonať akékoľvek ďalšie dokazovanie a pristúpil rovno k vyhláseniu rozhodnutia. Zásada koncentrácie konania neznamená, že súd ho môže zneužívať tak, že nepripustí ďalšie dôkazy, ak je to potrebné pre spravodlivé rozhodnutie najmä po tom, čo oboznámi sporové strany so svojím predbežným právnym posúdením a sporová strana sa snaží argumentovať a reagovať. 7.6 Odvolaciemu dôvodu podľa žalobca uviedol, že súd nevykonal žiadne dôkazy, z ktorých by mohol vyplynúť záver ku ktorému dospel. Žalobca nad rámec uvádza, že súd vôbec uvedené skutočnosti neskúmal, a preto nemožno súhlasiť so závermi, ktoré uviedol súd v napadnutom rozsudku. 7.7 K odvolaciemu dôvodu podľa žalobca uviedol, že pokiaľ by súd umožnil reagovať na svoje predbežné právne posúdenie, by mohol žalobca využiť v danom prípade ďalšie prostriedky procesnej obrany a útoku, ktoré však neboli uplatnené z dôvodu, že potreba ich uplatnenia nevyvstala až do samotného pojednávania, keď súd vyjadril svoje predbežné právne posúdenie. Žalobca mal za to, že v danom prípade bolo mimoriadne vhodné, aby súd reálne skúmal, či už z listinných dôkazov predložených žalobcom alebo aj obhliadkou na mieste samom tú skutočnosť, či je alebo nie je možné žalobcom užívať svoj majetok prístupom iným ako prístupom k nehnuteľnosti, ktorého zriadenia sa domáhal podaním tejto žaloby. 7.8 K odvolaciemu dôvodu podľa žalobca uviedol, že podľa neho boli splnené hmotnoprávne podmienky pre úspešnosť podanej žaloby. Zo strany súdu došlo k nesprávnemu výkladu ust. . Judikatúra, na ktorú súd poukázal konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. je v prejednávanej veci bez právneho významu, pretože citované rozhodnutie nie je možné aplikovať na daný prípad, keďže ide o úplne odlišnú právnu vec a skutkovú situáciu. V uvedenom rozsudku súd skúma určitosť právnych vzťahov pri zriaďovaní vecného bremena zmluvne, navyše len pre prípad, kedy má byť vecné bremeno zriadené len na časť nehnuteľnosti a nie na celú nehnuteľnosť. Žalobca sa však domáhal zriadenia vecného bremena cez celé parcely žalovaných a rozsah vecného bremena definoval určito a jednoznačne. Pokiaľ by súd sa oboznámil so stavom jednak skúmaním listinných dôkazov alebo obhliadkou na mieste samom zistil by, že vzhľadom na charakter stavby je nevyhnutne potrebné zabezpečiť prístup cez celé pozemky (parcely) žalovaných, tak, ako to vo svojom žalobnom návrhu požaduje žalobca. Na upresnenie situácie žalobca uviedol, že prístup cez dotknuté parcely bol v minulosti vždy umožnený každému majiteľovi dotknutej nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný však svojím účelovým a úmyselným konaním rozkúskovali priľahlé pozemky tak, že vznikli z nich inak nevyužiteľné parcely o nízkej výmere, ktoré môžu slúžiť jedine prístupu k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. 7.9 Povinnosťou súdu je brať na zreteľ charakter nehnuteľnosti, možnosť jej riadneho využitia a tiež účel vecného bremena. V danom prípade je predmetnou nehnuteľnosťou obchodný dom a zákazníkom nie je možné prikázať, kadiaľ majú chodiť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že zriadenie vecného bremena, ktorému zodpovedá právo cesty cez priľahlý pozemok ku stavbe, predstavuje určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom stavby, ku ktorému nie je prístup a vlastníkom priľahlého pozemku v zmysle ust. . Z toho vyplýva, že súd nemôže bez ďalšieho zamietnuť žalobu vlastníka stavby o takom vyporiadaní iba preto, že navrhovaný rozsah vecného bremena sa mu zdá ako neprimeraný. Súd by mal v takom prípade aj za pomoci znaleckého posudku posúdiť možnosť takého rozsahu vecného bremena, ktorý by zaťažoval vlastníka priľahlého pozemku čo najmenej a zároveň by zabezpečil vlastníkovi stavby prístup ku stavbe v nevyhnutnom rozsahu (Števček, M., Dulák, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kolektív, I, . Komentár. Praha: C.H.Beck, 1291s.). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pokiaľ bol súd toho názoru, že je potrebné presne stanoviť rozsah vecného bremena, ktorého zriadenie sa v tomto konaní žalobca

domáha napriek tomu, že je v danom prípade potrebné zriadiť vecné bremeno nie k časti pozemkov, ale k pozemkom ako celkom, mal pripustiť návrh žalobcu na vykonanie dokazovania, ktorý predniesol po vyslovení predbežného právneho posúdenia na pojednávaní dňa 08.02.2023 a nariadiť znalecké dokazovanie. Žalobca zároveň nesúhlasí so závermi súdu o predčasnosti podanej žaloby z dôvodu, že žalobca neviedol so žalovanými žiadne rokovania. Medzi žalovanými a predchádzajúcim vlastníkom predmetnej stavby, ktorým je obchodná spoločnosť vo vlastníctve tých istých osôb ako žalobca, teda ide o subjekty personálne prepojené, prebehlo množstvo komunikácie medzi tými istými osobami a súčasný stav je výsledkom konania žalovaných, ktorí bránia užívaniu stavby súčasným majiteľom tak, ako aj predchádzajúcim a trvá od roku 2005. O tom svedčí vybudovanie železobetónového múru a tiež nakladanie s priľahlými pozemkami.

8. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne i právne správne a dôvodom odvolania je subjektívna nespokojnosť žalobcu s výsledkom sporu a nie naplnenie žalobcom označeného odvolacieho dôvodu. Žalobca neuviedol žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by mal odvolací súd rozhodnúť tak, ako navrhuje žalobca. Z obsahu zápisnice zo dňa 08.02.2023 je zrejmé, že súd udelil stranám rozsiahly priestor na ich vyjadrenia a prednesy, samotná právna zástupkyňa sa vyjadrovala päťkrát. Z obsahu zápisnice ďalej vyplýva, že súd poučil strany v zmysle a , vyzval strany, aby zhrnuli svoje návrhy, vyjadrili sa k dôkazom, ako aj k právnej stránke veci. Nakoľko po vyjadrení strán súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Žalovaný v tomto smere uvádza aj to, že všetky písomné podania, ako aj dôkazy boli stranám v priebehu konania doručované, a preto musia byť stranám známe a súd nemusí oboznamovať ich obsah. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že nemohlo dôjsť k zásahu do žalobcovho práva na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie nemá zákonom predpísané náležitosti, s touto námietkou nesúhlasí. Súd jasne a výstižne zdôvodnil, prečo považuje návrh žalobcu za nedôvodný a žalovaný uvádza opätovne, že len samotná subjektívna nespokojnosť žalobcu s výsledkom sporu, nie je dôvodom na podanie odvolania. Ak žalobca poukazuje a vyčíta súdu, že sa nezaoberal podstatnými argumentmi žalobcu, v odvolaní už neuvádza, ktoré podstatné tvrdenia žalobcu súd nezodpovedal. Vzhľadom na uvedené je tento odvolací dôvod neurčitý a neodôvodnený. Pokiaľ súd nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, žalovaný uvádza, že žalobcom navrhnuté dôkazy boli takého rázu, ktoré bolo potrebné zo strany žalobcu predložiť už spoločne so žalobou, preto zo strany žalobcu neexistuje ospravedlniteľný dôvod, prečo si svoje dôkazné bremeno nesplnil riadne a včas, a to aj s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. K námietke nesprávneho právneho posúdenia žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že iný prístup k jeho stavbe nie je možný, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Nie je povinnosťou súdu navrhovať dôkazy na preukázanie žalobcom tvrdených skutočností. Ani žalobca sám vo svojom odvolaní nepoukazuje na tieto dôkazy, ktoré by mali údajne ním tvrdenú skutočnosť preukazovať, a to z dôvodu, že taký dôkaz žalobca v konaní nepredložil. Nie je naplnený ani odvolací dôvod podľa , pretože žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by spĺňali zákonné podmienky v zmysle ust. , novoty v odvolaní. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalobcu o nesprávnom právnom posúdení. Žalovaný zastáva názor, že výklad ust. prezentovaný žalobcom, teda iba s prihliadnutím na lokalizáciu predmetnej nehnuteľnosti, nie je možný. Žalovaný v konaní uviedol, že ani zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez parcelu č. 1018/4, 1018/1, 1018/2 a 1016 žalobcovi nezabezpečí prístup k jeho stavbe na verejnú komunikáciu, pretože tieto parcely so žiadnou verejnou komunikáciou nesusedia. Zdôraznil, že pri aplikácii ust. je potrebné rešpektovať viaceré zásady vyplývajúce nielen z tohto ustanovenia, ale aj z právneho poriadku SR, medzi iným aj to, že zriadenie nevyhnutnej cesty je ultima racio, keď prístup k stavbe si stavebník nemôže zabezpečiť inak (na výšku nákladov alebo na hľadisko tzv. pohodlnejšieho prístupu k stavbe sa neprihliada) (pozri Fekete, I: , 2. zväzok, Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a bezdôvodné obohatenie, Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie, Bratislava, Eurokódex 2015, s. 555). Žalovaný zastáva názor, že v danom prípade nebola naplnená hmotnoprávna podmienka, a to preukázanie, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe obligačného vzťahu, t.j. na základe zmluvy. Ako žalovaný v konaní preukázal, už predchádzajúcemu vlastníkovi stavby bolo ponúknuté uzatvorenie nájomnej zmluvy, ktorý návrh bol bez náležitého odôvodnenia odmietnutý. Žalovaný uvádza, že riešenie, ktoré bolo predostreté už predchádzajúcemu vlastníkovi stavby, považuje za dostatočné na zabezpečenie potrieb žalobcu i v súčasnej dobe je možné pristúpiť k uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Takýto navrhovaný postup má prednosť pred núteným zriadením vecného bremena, ktoré je vo všeobecnosti považované za závažný zásah do práva vlastníka pozemku a ktoré má slúžiť

iba ako krajné núdzové riešenie, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Nie bez významu je i skutočnosť, že žalobca si svoju situáciu spôsobil výlučne svojím konaním, keď kúpou nadobudol stavbu, ku ktorej, ako sám tvrdí, nemá prístup. Ako dôkaz označil kúpnu zmluvu V 542/21 z 22.03.2021, ktorú navrhol súdu vyžiadať z katastra nehnuteľností. Záverom uviedol, že žalobca má prístup k stavbe cez parcelu 1019 k.ú. B.. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne a právne správne.

9. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, žalobca svoje výhrady špecifikoval v častiach II. až VI. svojho odvolania. Žalovaný konštatoval, že výhrada žalobcu, že súd nepristúpil k oboznámeniu listinných dôkazov na pojednávaní, je nedôvodná, pretože stranám boli listinné dôkazy zasielané spolu s procesnými podaniami pred konaním pojednávania, preto s poukazom na súd nemusel tieto dôkazy oboznamovať, a teda nemohol porušiť procesné práva žalobcu. Nie je dôvodnou ani výhrada, že súd nevyzval účastníkov na vyjadrenie sa, či majú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Poukázal na to, že každá sporová strana má možnosť navrhnúť ďalšie dôkazy vždy pred skončením pojednávania, a to v rámci postupu podľa , pričom súd rozhodne, či tieto návrhy akceptuje a dôkazy vykoná alebo vyhlási dokazovanie za skončené. Žalobca pri procesne správnom postupe súdu predniesol návrhy na doplnenie dokazovania, teda mal zákonnú možnosť ich predniesť, a preto nemožno na základe uvedeného uzavrieť, že by došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Výhrada žalobcu v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je neodôvodnená, keďže súd odôvodnenie jednoznačne vyhodnotil, že nie je splnený hmotno-právny predpoklad pre , a teda prístup k stavbe žalobcu nemožno zabezpečiť inak. Dôvodil tam súd aj s poukazom na dôkazy predložené stranami v konaní najmä, že žalobca sa nepokúsil so žalovanými zabezpečiť si prístup k stavbe inak. A inými slovami dôvodil tiež to, že žalobca ani nedokončil rokovania o možnostiach prístupu ku svojej stavbe so žalovanými. Už len na základe uvedeného bolo možné po práve žalobu zamietnuť, súd však nad rámec toho argumentoval aj inými výhradami voči žalobe /nepredložením posudku, geometrického zamerania atď./, pričom by tých týchto výhrad, ako mal žalobca žalobu predložiť a akými dôkazmi, by mohlo byť aj viac, bolo by to ale nad rámec potrebného odôvodnenia súdu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca ako sporová strana nemôže od súdu očakávať, že mu súd na prvom pojednávaní vysloví predbežné právne posúdenie tak, aby ho inštruoval, čo všetko má žalobca v konaní predložiť, pričom to mohol predložiť k žalobe, resp. v štádiu vyjadrení strán a predkladaní dôkazov pred nariadením prvého pojednávania. Žiaden dôkaz o tom, že prístup k stavbe žalobcu nemožno zabezpečiť inak, než len zriadením vecného bremena, nebol predložený, naopak, žalovaní preukázali, že je to možné inak, takže tvrdenie žalobcu o naplnenie tohto odvolacieho dôvodu je nesprávne a nepodložené. Žalobca nebol dôsledný pri preukázaní ním tvrdených skutočností v rámci žaloby a ďalšieho postupu pred nariadením pojednávania, preto v zmysle základných princípov /čl. 6 a čl. 8/, rovnosti práv strán a hospodárnosti na ďalšie správne neprihliadol. Žalovaný má dôvodne za to, že súd dôsledne právne posúdil a vyhodnotil, že nie je splnený hmotnoprávny predpoklad daný pre ust. , a teda že prístup žalobcu k stavbe nemožno zriadiť inak. Žalobca so žalovanými nedovŕšil rokovania, ktoré začal aj tak až po začatí konania, po podaní žaloby, a to len na námietky žalovaných, a to napriek prejavenej vôli poskytnúť žalobcovi prístup prostredníctvom nájomnej zmluvy. Žalobca tiež nadobudol nehnuteľnosť, stavbu, s vedomím, ktoré prezentuje, teda že k nej nemá prístup, a napriek tomu autoritatívne bez využitia možnosti zabezpečiť prístup inak, podal priamo žalobu. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

10. Žalobca v odvolacej replike a žalovaní v odvolacích duplikách zotrvali na svojich vyjadreniach uvedených v odvolaní, resp. vo vyjadrení k odvolaniu. Odvolacia duplika žalovaných bola žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu doručená dňa 09.08.2023. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( , ďalej len ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (,, , , ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia v tomto rozsahu potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.11.2023 o 9.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 14.11.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia , , a a contrario.

14. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ustanovenia , , , , , t. j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (g/), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

15. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené žalobcom v odvolaní nie sú naplnené.

16. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia , . Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

18. Správne, aj keď stručné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

19. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci.

20. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

21. Predmetom tohto konania je zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a v práve prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami v ktorúkoľvek hodinu cez žalobcom označené parcely, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného 1/ (LV č. XXXX, k.ú. B.) a podielovom spoluvlastníctve žalovaných (LV č. XXXX, k.ú. B.) v prospech vlastníka stavby - žalobcu.

22. Podľa ust. (ďalej len „“), ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

23. Zriadenie vecného bremena konštitutívnym rozhodnutím súdu pre závažný zásah do právnej pozície vlastníka veci prichádza do úvahy výlučne v taxatívne vymedzených prípadoch a to 1/ pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa , 2/ v sporoch týkajúcich sa

neoprávnenej stavby na cudzom pozemku podľa a 3/ pri zriadení práva cesty cez priľahlý pozemok v prospech vlastníka stavby podľa .

24. Žalobca sa domáhal zriadenia vecného bremena podľa ustanovenia . Citované zákonné ustanovenie rieši konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku s cieľom zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie cez priľahlý pozemok. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať výlučne vlastník stavby, ktorý je aktívne vecne legitimovaný (ak je vlastníkov stavby viac, žaloba musí byť podaná všetkými vlastníkmi) a žaloba smeruje proti vlastníkovi pozemku, ktorý je pasívne vecne legitimovaný v takomto konaní. Uvedené vyplýva aj z toho, že sa jedná o vecné bremeno charakteru in rem, ktoré vecno-právne zaťažuje aktuálneho aj každého ďalšieho vlastníka pozemku a zakladá právo cesty cez zaťažený pozemok súčasnému aj každému ďalšiemu vlastníkovi stavby. Vecné bremeno na strane oprávneného je naviazané na vlastníctvo k stavbe.

25. Pre úspech žaloby o zriadenie práva cesty vo forme vecného bremena musia byť splnené dve základné hmotnoprávne podmienky. Prvou podmienkou zriadenia vecného bremena vo forme práva cesty súdom je, že buď celá stavba stojí na cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí na pozemku vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie, je vo vlastníctve inej osoby. Pod pojmom „priľahlý pozemok“ má pritom na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), príp. k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Priľahlým pozemkom môžu byť teda aj vzdialenejšie pozemky, ak právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero pozemkov tak, aby vlastník stavby mal prístup k svojej stavbe. Právo cesty možno zriadiť súdom aj v prípade, ak stavba je síce obklopená pozemkami vlastníka stavby, ale tento nemá ani cez svoje pozemky zabezpečený prístup k verejnej komunikácii (pozri rozsudok NS ČR z 30. augusta 2005, sp.zn. ). Prístup vlastníka stavby musí byť zabezpečený k verejnej komunikácii (ceste). Nevyhnutnú cestu podľa ustanovenia však možno zriadiť len za účelom prístupu k stavbe. Právo cesty nemožno zriadiť za účelom prístupu k inému pozemku. Druhou podmienkou pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty súdom je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že právo cesty cez cudzí pozemok je výnimočným (núdzovým) riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Podmienka, že prístup vlastníka ku stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, je ochotný zriadiť právo cesty (a to či už vecné alebo záväzkové) a vlastník stavby by uzavretie zmluvy odmietol.

26. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zriadiť vecné bremeno pre žalobcu ako vlastníka stavby možno za predpokladu, ak prístup žalobcu k tejto stavbe by nebolo možné zabezpečiť inak. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, predložených žalovanými mal súd za preukázané, že žalovaní boli ochotní so žalobcom uzatvoriť nájomnú zmluvu, avšak k jej samotnému uzavretiu už nedošlo.

27. Odvolací súd preto rovnako zastáva názor, že neboli vyčerpané všetky možnosti, nakoľko sa javí, že právo užívania cesty je možné zriadiť na základe záväzkového zmluvného vzťahu (nájomnou zmluvou). Nebol preto dôvod pre tak krajné a výnimočné riešenie, ako je zriadenie vecného bremena práva cesty v neprospech žalovaných zvlášť za situácie, že žalobca pri kúpe nehnuteľnosti (stavby) v jeho vlastníctve mal vedomosť o tom, že nemá zabezpečený prístup k danej stavbe.

28. Pre nesplnenie tejto základnej podmienky súd nepovažoval žalobu za dôvodnú a nezaoberal sa (už) tým, či boli splnené ďalšie podmienky zriadenia vecného bremena. t.j. či vlastník stavby je alebo nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a či cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaných bude pre žalobcu ako vlastníka stavby zabezpečený prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu.

29. Odvolací súd sa preto nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu o nesprávnom právnom posúdení sporu, a najmä s výkladom ust. , nakoľko výklad prezentovaný žalobcom (súd zriadi vecné bremeno, ak nie je možné zabezpečiť prístup vlastníka nehnuteľnosti inak, t.j. napr. cez iný pozemok) je výkladom výlučne pre potreby žalobcu. Citované zákonné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že je vždy vhodné uprednostniť zmluvný vzťah na prechod cez akýkoľvek pozemok, nakoľko zriadenie vecného bremena je výnimočným (núdzovým) riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu, tak, ako bolo vysvetlené vyššie.

30. V prejednávanom spore žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že zabezpečenie prístupu k stavbe na základe zmluvného vzťahu s vlastníkom pozemku nie je možné, a nepreukázal ani to, že iný prístup k jeho stavbe nie je možný. Naopak žalovaní listinnými dôkazmi preukázali, že medzi stranami sporu prebiehali rokovania ohľadne nájomnej zmluvy, uzavretie ktorej však dosiahnuté nebolo z dôvodov na strane žalobcu.

31. Z uvedeného dôvodu nebolo úlohou súdu skúmať, či je alebo nie je možné žalobcom užívať svoj majetok prístupom iným, ako prístupom k nehnuteľnosti, prostredníctvom vecného bremena, nakoľko „prístup vlastníka zabezpečiť inak“ neznamená len prístup cez iný (než žalovaných) pozemok ale aj na základe zmluvného vzťahu (napríklad so žalovanými). Nebol tak naplnený odvolací dôvod podľa ust. a .

32. K odvolacej námietke žalobcu ohľadne nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia odvolací súd poznamenáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia je síce stručné, avšak vystihuje podstatu predmetu sporu a súd sa vysporiadal so zásadnými predpokladmi podstatnými pre rozhodnutie vo veci, keď posudzoval predpoklady, za akých možno súdom rozhodnúť o zriadení vecného bremena.

33. Nad rámec základného dôvodu, prečo súd žalobe nevyhovel (že prístup možno zabezpečiť aj inak), súd prvej inštancie doplnil, že žalobca presne nešpecifikoval rozsah vecného bremena, keď nepredložil špecifikáciu práva prechodu, prípadne právo prejazdu cez pozemky vlastníkov (spoluvlastníkov) odôvodnenými potrebami /účelom stavby/ a v nevyhnutnom rozsahu /geometrickým plánom/ za primeranú odplatu.

34. K odvolacej námietke žalobcu, že súd nevykonal dokazovanie dôkazmi navrhovanými žalobcom (znalecké dokazovanie, vyhotovenie geometrického plánu, výsluch štatutára žalobcu) odvolací súd uvádza, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

35. V súdnej praxi je už ustálená odpoveď na uvedenú otázku, a to tak, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania, viď bližšie napr. uznesenie NS SR sp.zn. , , sp.zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. .

36. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nie je povinný vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy. Súd sám posudzuje, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, vychádzajúc z úvahy, ktoré dôkazy považuje za podstatné pre preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva sú významné a ktoré dôkazy nevykoná považujúc ich za nadbytočné alebo bez významu z hľadiska hmotného práva.

37. Dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd nie je v civilnom konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu a nie strán sporu. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (tu por. R

125/ 1999). V takom prípade môžu byť síce nedostatočne zistené rozhodujúce skutkové okolnosti (čo v konečnom dôsledku môže viesť až k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), táto nesprávnosť ale na základe záverov už dávnejšej judikatúry najvyššieho súdu nezakladá vadu zmätočnosti (k tomu por. R 37/1993 a , , , , , , a ).

38. V prejednávanom spore odvolací súd nepovažoval za naplnený odvolací dôvod podľa nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci s poukazom na to, že dospel k záveru o nesplnení základnej podmienky pre zriadenie vecného bremena. Nevykonanie týchto dôkazov vo svojom rozhodnutí síce neodôvodnil, avšak dôvod ich nevykonania vyplýva priamo zo základného dôvodu, pre ktorý bola žaloba zamietnutá.

39. Aj odvolací súd zastáva názor, že vykonanie navrhnutých dôkazov (znalecké dokazovanie, vyhotovenie geometrického plánu, výsluch štatutára žalobcu) by nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti konania, bolo by nadbytočné, vzhľadom na vecne správny záver súdu prvej inštancie, že nebola splnená základná podmienka pre zriadenie vecného bremena.

40. Navyše, ak by súd prvej inštancie po záverečnej reči sporových strán mal za to, že je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, nevyhlásil by uznesením dokazovanie za skončené ( druhá veta per analogiam).

41. Aj keď žalobca čiastočne dôvodne namieta, že súd na pojednávaní postupoval v rozpore s ustanoveniami (), keď neumožnil stranám reagovať na predbežné posúdenie veci, týmto nesprávnym procesným postupom súdu nedošlo k odňatiu jeho procesných práv v takej miere, že by tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

42. Súd sa teda dopustil procesného pochybenia, ak na pojednávaní postupoval v rozpore s ustanoveniami a nedal stranám možnosť vyjadriť sa bezprostredne vo väzbe na predbežné právne posúdenie veci, napriek tomu však nedošlo k odňatiu práva žalobcu na spravodlivý proces, pretože žalobca prostredníctvom právnych zástupcov mal možnosť reagovať na predbežné právne posúdenie a to v záverečnej reči, ktorú možnosť aj právna zástupkyňa žalobcu využila.

43. K odvolacej námietke žalobcu, že súd reálne nepristúpil k oboznámeniu listinných dôkazov na pojednávaní, nevyzval účastníkov na vyjadrenie sa, či majú ďalšie návrhy na dokazovanie v predmetnej veci resp. na vyjadrenie sa, či sa chcú vyjadriť k oboznámeným listinným dôkazom odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná, nakoľko žalobca resp. strany sporu mali vedomosť o všetkých listinách tvoriacich obsah súdneho spisu, nakoľko podania strán boli protistrane doručované v priebehu prípravy spisu na pojednávanie, k týmto listinách a k podaniam sa mali strany sporu možnosť vyjadriť sa.

44. Navyše, pokiaľ súd reálne nepristúpil k oboznámeniu listinných dôkazov na pojednávaní, bol zachovaný postup podľa ust. , podľa ktorého dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah, to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

45. Z obsahu spisu vyplýva, že listinné dôkazy a to LV, korešpondencia ohľadne práva prechodu, prejazdu a krátkodobého parkovania z r. 2019 medzi žalovanými a zrejme predošlým vlastníkom stavby IMBIZ s.r.o., a korešpondencia medzi stranami sporu o mimosúdnom urovnaní sporu z r. 2022-2023 boli stranám sporu doručované v priebehu sporu a neboli protistranou spochybnené. Iné listinné dôkazy nie sú obsahom spisu. Na vykonanie dôkazu listinou prečítaním jej obsahu alebo oznámením jej obsahu preto nebol dôvod.

46. Súd nevyzval strany sporu vo vzťahu k ďalším návrhom na vykonanie dokazovania, nakoľko v záverečnej reči sa k tomu všetci právny zástupcovia vyjadrili.

47. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ust. pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí

byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.).

48. Vo všeobecnosti pri posudzovaní, či sa strane sporu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, je potrebné zdôrazniť, že aj keď procesný predpis upravuje postup súdu a strán v civilnom sporovom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových strán a právnou úpravou civilného sporového konania dbá o to, aby rozhodnutie súdu bolo vecne správne a spravodlivé, nemôže vo všeobecnosti zabezpečiť, že každé konanie bude v plnom rozsahu (v každom momente konania) zodpovedať jeho ustanoveniam a že súdmi bude vždy rozhodnuté iba správne. neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje procesný predpis , ktorý predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v civilnom sporovom konaní, a v nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v odvolacom a dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším procesným vadám konania, ktoré sú taxatívne vymenované v ( ) ako prípady „zmätočnosti“, pripisuje osobitný význam, preto vady tejto povahy považuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania (odvolacie dôvody podľa ,, ). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania pripisuje význam, avšak pri nich je nutné rozlišovať, či tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo nie (odvolací dôvod podľa ).

49. So zreteľom na právne závery ústavného súdu zaujaté v niektorých jeho nálezoch (viď napr. sp. zn. ) treba dodať, že je vždy vecou individuálneho posúdenia v každom jednotlivom prípade, aké dôsledky majú tie procesné nedostatky, ku ktorým prípadne došlo v civilnom sporovom konaní v postupe súdov. Pri zvažovaní dôsledkov zistených procesných nesprávností treba mať vždy na zreteli materiálne hľadisko, tzn. reálny dopad namietaného postupu súdu na procesnú situáciu strán sporu (pozri uznesenie NS SR sp.zn. ). Konštantná judikatúra najvyššieho súdu dospela napríklad k názoru, že „podmienka prípustnosti dovolania podľa (účinného do 30.06.2016) nie je splnená v prípade, ak sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom pre časť konania, avšak účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie“.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené, aj keď bola čiastočne dôvodná námietka žalobcu o procesnom pochybení súdu, ak nepostupoval výslovne v súlade s ust. , odvolací súd nepovažuje vytýkaný postup súdu za vadu takej intenzity, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo by sa ňou strane sporu odňala možnosť konať pred súdom do takej miery, že tá následne nemohla uplatniť svoj vplyv na výsledok konania.

51. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. ako vecne správny potvrdil.

52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. a . V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešným žalovaným 1/ a 2/. Odvolací súd preto priznal žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).