Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-1147-2019.pdf
PDF · 79.83 KB
Case nature
Subarea
16Ek/1147/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Július Rosina, súdny exekútor, so sídlom Stummerova 1553/47, 955 01 Topoľčany, IČO: 42 051 444, proti povinnému: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, o vymoženie pohľadávky vo výške 75,89 eur s príslušetnstvom, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Barbora Božíková Ághová, Exekútorský úrad so sídlom Jaskový rad 79, 831 03 Bratislava, pod sp. zn. 405EX 197/19, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/1147/2019 zo dňa 29. novembra 2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/1147/2019 zo dňa 29. novembra 2019 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.07.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 75,89 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu
- uznesenia Okresného súdu Nitra č.k. 17Er/267/2009-28 zo dňa 13.06.2018. K exekučnému titulu bola predložená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, z ktorej vyplývalo, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2018 a stal sa vykonateľným dňa 18.12.2018. Dňa 22.07.2019 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.
2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 16Ek/1147/2019 zo dňa 29.11.2019 exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal, oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal a oprávneného zaviazal povinnosťou zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekútora vo výške 72 eur. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 3 prvá veta, § 45 ods. 1, § 46 ods. 1 písm. a), § 200, § 195, § 196, § 197, § 198 ods. 2, § 199, § 199a ods. 1, 2, § 199b, § 199c ods. 1, § 199d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), na ust. § 106 ods. 1 písm. b), § 226, § 232 ods. 1, § 238 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že exekučný titul sa po začatí exekúcie stal formálne nevykonateľným, keďže vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu bola z dôvodu nezákonnosti doručenia zrušená, v čoho dôsledku na podklade nespôsobilého exekučného titulu nemožno viesť exekúciu, a preto musela byť exekúcia zastavená. Poukázal na svoju povinnosť v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania ex offo skúmať vykonateľnosť exekučného titulu z formálnej ako aj z materiálnej stránky v súlade s rozhodnutím II. ÚS 545/2010-15. Odkázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predovšetkým na uznesenie sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, sp. zn. 3MOboer/1/2015 zo dňa 30.03.2016 a sp. zn. 5Cdo 190/2009 zo dňa 30.06.2010, ktoré všetky potvrdzujú názor vyjadrený v napádanom rozhodnutí o tom, že iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu, pričom ak nebol exekučný titul správne doručený, má to priamo za následok vadnosť a nezákonnosť doručenia,
s ktorým sú spojené účinky nenadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti. Vyšší súdny úradník zistil, že exekučný titul bol omylom doručený pôvodnému oprávnenému, v dôsledku čoho bola nesprávne vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť na exekučnom titule, následne súd v základnom konaní zrušil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti k exekučnému titulu a vykonal riadne doručenie predmetného rozhodnutia oprávnenému, ktorý podal proti rozhodnutiu sťažnosť, pričom predmetný exekučný titul doteraz nenadobudol právoplatnosť a nestal sa vykonateľným.
3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, čo do výroku o zastavení exekúcie a o zaviazaní oprávneného nahradiť trovy súdnej exekútorke, podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote dňa 18.12.2019 sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté výroky uznesenia zrušiť a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť. Sťažnosť odôvodnil tým, že predložením doložky právoplatnosti a vykonateľnosti riadne preukázal, že exekučný titul bol v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného právoplatný a vykonateľný. Povinný pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce zrušenie doložky právoplatnosti, takýto dôkaz v rozpore s platnými normami procesného práva a nad rámec svojich povinností a oprávnení zadovážil až exekučný súd, ktorý požiadal Okresný súd Nitra o súčinnosť - o predloženie potvrdení o doručení exekučného titulu, predloženie vyjadrenia OS Nitra a o predloženie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti k exekučnému titulu. Exekučný súd tak priamo zabezpečil vytvorenie dôkazu po tom, ako povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, avšak dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, pričom inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom. Súčasne navrhol zrušiť výrok IV. uznesenia, ktorým bol zaviazaný k úhrade trov súdnej exekútorke vo výške 72 eur z dôvodu, že ak súd vyhovie jeho sťažnosti voči zastaveniu exekúcie, neexistuje právny dôvod, aby oprávnený tieto trovy uhrádzal.
4. Povinný sa k sťažnosti oprávneného v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Súd po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Súd má za to, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany oprávneného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych
predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávneného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vysporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.
13. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení správne vyhodnotil, že exekúcia musí byť z dôvodu nedostatku formálnej vykonateľnosti exekučného titulu ex offo zastavená. Exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda nemôže sa zaoberať správnosťou resp. nesprávnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie sp. zn. 5Cdo 191/2011 zo dňa 15.12.2011) prieskumná činnosť súdu je obmedzená iba na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný, a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu; v tomto rozsahu je exekučný súd oprávnený skúmať exekučný titul kedykoľvek počas exekučného konania a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže súd exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Z uvedeného vyplýva, že v rozpore s argumentáciou oprávneného súd môže, ba má povinnosť zisťovať zákonnosť doručenia exekučného titulu ako jednu z podmienok splnenia formálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Vykonateľnosť rozhodnutia nastáva priamo zo zákona splnením procesných podmienok pre nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia (doručenie, právoplatnosť, uplynutie lehoty na plnenie) a teda vykonateľnosť rozhodnutia nenastáva vyznačením doložky vykonateľnosti, keďže táto doložka nekonštituuje vykonateľnosť, pričom vyznačenie doložky vykonateľnosti predstavuje iba administratívno-technický úkon súdu. Je neprípustné, aby bola exekúcia vedená na podklade takého súdneho rozhodnutia, ktoré síce bolo na začiatku opatrené pečiatkou vykonateľnosti, ale po formálnej stránke vykonateľné nebolo. Pre posúdenie vykonateľnosti je procesnoprávne relevantné preskúmanie zákonných náležitostí pre vykonateľnosť rozhodnutia, pričom posúdenie vykonateľnosti má prednosť pred formálnym vyznačením doložky. Ústavný súd Slovenskej republiky zastáva názor, že exekútor, ani exekučný súd nie sú bezvýhradne viazaní doložkou vykonateľnosti a posudzujú otázku vykonateľnosti rozhodnutí samostatne (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 203/09 z 9. decembra 2009). S poukazom na uvedené preto neobstojí názor oprávneného týkajúci sa existencie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti k exekučnému titulu v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného. Súd nezistil oprávneným tvrdenú svojvoľnosť v tom smere, že súd sám zisťoval otázku vykonateľnosti exekučného titulu. Vyšší súdny úradník správne na podklade zisteného skutkového stavu neakceptoval nezákonný stav, kedy sa viedla exekúcia na základe súdneho rozhodnutia, ktoré sa dosiaľ nestalo vykonateľným a preto exekúciu v súlade so zákonom zastavil. Podľa § 45 ods. 1, 2, § 48 ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku je možné exekúciu vykonať len na podklade exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie súdu. V zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, bolo potrebné exekúciu zastaviť v celom rozsahu, pretože súd mal preukázanú existenciu skutočnosti, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Súd dospel k záveru, že vyšší súdny úradník vyhodnotil nedostatok formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je v tomto prípade absencia vykonateľnosti exekučného titulu a to pod vplyvom napadnutia exekučného titulu odvolaním. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa súd nestotožnil s výrokom oprávneného uvedeným v sťažnosti, podľa ktorého by rozhodnutie súdu malo byť zrušené a exekúcia ďalej vedená. Súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci exekúciu zastavil z dôvodu zistenia nedostatku formálnej vykonateľnosti exekučného titulu.
14. Oprávnený napádal aj výrok o trovách, kedy ho súd zaviazal na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke a to z dôvodu, že mu súd nesprávne pričítal zavinenie zastavenia exekúcie, keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne.
15. V okolnostiach veci sa nemusí javiť svojvoľným výkladom ustanovení Exekučného poriadku o trovách konania taký výklad, podľa ktorého oprávnenému je možné pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie ak podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie, v situácii, keď na rozhodnutí súdu bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. IV. ÚS 278/2014-10)
16. Oprávnenému môže byť uložená povinnosť znášať trovy exekúcie ktoré vznikli povinnému v prípade, ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (rozsudok súdu opatrený doložkou právoplatnosti), ale exekúcia musela byť zastavená po tom, ako sa preukázalo, že rozhodnutie nespĺňalo podmienky vykonateľného exekučného titulu. Rozhodnutie súdu, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, ale musí byť odôvodnené ústavne konformným spôsobom /m. m. I. ÚS 411/2012, IV. ÚS 138/2011, IV. ÚS 79/2011).
17. V konaní tak neobstojí argument oprávneného, že v čase začatia exekučného konania neexistovali akékoľvek procesné prekážky, ktoré by bránili oprávnenému podať návrh na vykonanie exekúcie. S upriamením pozornosti na vyššie citované judikáty Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR má súd za to, že vyšší súdny úradník správne zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie, keď oprávnenému z procesného hľadiska pričítal zavinenie zastavenia exekúcie.
18. Po prihliadnutí na tieto skutkové okolnosti, súd nevzhliadol žiadny dôvod na vyhovenie sťažnosti oprávneného a preto súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/1147/2019 zo dňa 29.11.2019 ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.