Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/190/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. D. podnikajúci v K.

v dovolacom konaní zastúpený JUDr. D. advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v B.

M. proti ţalovanému J. H. podnikajúci v K. X. o zaplatenie 2 401,23 € s príslušenstvom,

ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Komárno pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu

proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 13. júna 2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Nitre z 13. júna 2008 sp.zn. z r u š u j e

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre (odvolací súd) uznesením z 13. júna 2008 sp.zn.

odmietol odvolanie ţalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 30. novembra 2007

č.k. a o trovách konania rozhodol tak, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo na ich

náhradu. O odmietnutí odvolania rozhodol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho

poriadku, v znení neskorších predpisov majúc za to, ţe ţalobca

ho podal oneskorene. Vychádzal z toho, ţe rozsudok súdu prvého stupňa bol zástupcovi

ţalobcu doručovaný 25. februára 2008 a 26. februára 2008 a „po náhradnom doručení“ bol

uloţený na pošte. Uplynutím tretieho dňa od uloţenia zásielky (29. februára 2008) vznikla

v zmysle ustanovenia fikcia doručenia zásielky. Ţalobcovi tak začala plynúť

pätnásťdňová lehota na podanie odvolania dňa 1. marca 2008 a uplynula 15. marca 2008. Ak

ţalobca (jeho zástupca) podal odvolanie faxom a aj na pošte aţ dňa 20. marca 2008, urobil tak

oneskorene.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Uviedol, ţe tak robí

z dôvodu, ţe napadnutým rozhodnutím mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia . Na odôvodnenie dovolania uviedol, ţe jeho zástupca prevzal

rozsudok súdu prvého stupňa 6. marca 2008 a ak proti nemu podal odvolanie 20. marca 2008,

urobil tak včas. Podľa ţalobcu súd prvého stupňa ho mal „striktne upozorniť na dôsledky ust.

“. Dodal, ţe jeho zástupca bol od 2. januára 2008 aţ do 2. apríla 2008

práceneschopný v dôsledku váţnej choroby a zásielky nepreberal. Okrem toho, doručovateľ

mu ani neoznámil, ţe zásielku príde doručiť znova, keďţe zásielka bola zasielaná do

P.O. Box-u jeho zástupcu. Navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania, ktorý je zastúpený advokátom (§ 240 ods. 1, § 241

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či jeho

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom moţno

napadnúť.

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

ods. 1 platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej

forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1

v znení v čase podania dovolania). Podľa je dovolanie prípustné tieţ

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením odmietol odvolanie ţalobcu majúc za to, ţe

bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty.

So zreteľom na obsah dovolania a osobitne na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu

vyplývajúcu z ustanovenia , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle . Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom a ak g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe

namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie pritom nemá ţiadne

obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom

dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto

ustanovení, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia (okrem rozhodnutí o rozvode manţelstva),

proti ktorým dovolanie inak nie je procesne prípustné. Pre posúdenie existencie procesnej

vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, ţe

v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce

zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je

postihnuté vadou podľa (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom).

Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia je taký

vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom

(a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia) treba povaţovať aj

odmietnutie odvolania podľa v prípade, ţe podmienky preň neboli

splnené, pretoţe odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu sú touto

vadou postihnuté. Odvolací súd totiţ odmietol odvolanie ţalobcu, hoci pre také rozhodnutie

neboli splnené podmienky. V preskúmavanej právnej veci totiţ nebolo mimo rozumných

pochybností preukázané, ţe ţalobca podal odvolanie oneskorene.

Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú

funkciu. Súd totiţ môţe konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, ţe účastníci

dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu

v konaní, pouţitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších

úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote. Obzvlášť

doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného

skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie

vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných

podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych

opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy

účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom

tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov

upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou

vadou sú spojené závaţné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia

alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôţe rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.

Podľa v znení do 15. októbra 2008, ak nebol adresát písomnosti, ktorá

sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje, doručovateľ

ho vhodným spôsobom upovedomí, ţe mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu

uvedenú v oznámení; ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloţí doručovateľ

písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí;

ak si adresát zásielku do troch dní od uloţenia nevyzdvihne, povaţuje sa posledný deň tejto

lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uloţení nedozvedel.

Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení ("... povaţuje sa

posledný deň lehoty za deň doručenia ...") je nutné súčasné splnenie týchto podmienok:

a/ moţnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená (viď napr. ),

b/ adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţoval,

c/ doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil o tom, kedy príde

písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), d/ druhý pokus o doručenie zostal

taktieţ bezvýsledný, e/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uloţení

písomnosti na pošte alebo orgáne obce, f/ adresát si zásielku do 3 dní od upovedomenia

nevyzdvihol.

Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia

späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup

pri doručení, vrátane údajov vyţadovaných ustanovením , osvedčuje

pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Doručenka vrátená súdu

osvedčuje súdu vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nie je preukázaný opak. (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 1992 sp.zn. ).

Odvolací súd zaloţil svoj záver o vzniku fikcie doručenia na tom, ţe „ bol rozsudok

súdu prvého stupňa doručovaný právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 25.2.2008 a dňa

26.2.2008 po náhradnom doručení, bol uloţený na pošte“. Z doručenky pripojenej k č.l. 138

spisu ale taký záver nie je moţné vyvodiť. Na doručenke v rubrike pre poznámky pošty

(označenej „Nedoposielať“) v bode 1. („Neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované

doručenie dňa ...“), ani v bode 2. („Opakované doručenie“) nie je nič doručovateľom

vyznačené. Jedine v bode 3. („Deň uloţenia zásielky“) je vyznačený odtlačkom pečiatky

dátum „26.02.2008“. Z obsahu spisu teda nemoţno vyvodiť, ţe by doručovateľ pri doručovaní

zásielky obsahujúcej rozsudok súdu prvého stupňa zachoval postup podľa ustanovenia § 47

ods. 2 .

Postup podľa ostatne uvedeného ustanovenia mal byť zachovaný bez ohľadu na to, ţe

zástupca ţalobcu za odovzdávacie miesto jemu určených zásielok určil poštový priečinok

() a vyhradil si odnášku zásielok (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 26. augusta 2003, sp.zn. ).

Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte, pre záver o nesplnení

podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok

konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. V prípade, ak všeobecný súd

nemá záver o nedodrţaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného

prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, ţe

opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (tak napr. a ).

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého

stupňa nebol doručený správne podľa predpisov upravujúcich tento úkon, ktorá vada má

priamo za následok nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závaţné

procesnoprávne účinky. Preto ak odvolací súd odvolanie ţalobcu odmietol ako oneskorene

podané, odňal mu právo, aby na základe jeho včas podaného odvolania bol ním napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaný odvolacím súdom (porovnaj R 23/1994).

Ţalobca teda dôvodne vytýka (hoci sčasti z iných dôvodov), ţe konanie a z neho

pochádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu podľa .

So zreteľom na vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia ,

dovolanie ţalobcu je prípustné a zároveň je tieţ dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky

preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová