Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 17 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (26)a21/367015.bf38a8.pdf
PDF · 148.72 KB
No categories available
5Cdo/190/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 190/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. D. podnikajúci v K.
v dovolacom konaní zastúpený JUDr. D. advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v B.
M. proti ţalovanému J. H. podnikajúci v K. X. o zaplatenie 2 401,23 € s príslušenstvom,
ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Komárno pod sp.zn. 7 C 116/2005, o dovolaní ţalobcu
proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 13. júna 2008 sp.zn. 6 Co 106/2008, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Nitre z 13. júna 2008 sp.zn. 6 Co 106/2008 z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Nitre (odvolací súd) uznesením z 13. júna 2008 sp.zn. 6 Co 106/2008
odmietol odvolanie ţalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 30. novembra 2007
č.k. 7 C 116/2005 a o trovách konania rozhodol tak, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo na ich
náhradu. O odmietnutí odvolania rozhodol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho
poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (OSP) majúc za to, ţe ţalobca
ho podal oneskorene. Vychádzal z toho, ţe rozsudok súdu prvého stupňa bol zástupcovi
ţalobcu doručovaný 25. februára 2008 a 26. februára 2008 a „po náhradnom doručení“ bol
uloţený na pošte. Uplynutím tretieho dňa od uloţenia zásielky (29. februára 2008) vznikla
v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 OSP fikcia doručenia zásielky. Ţalobcovi tak začala plynúť
pätnásťdňová lehota na podanie odvolania dňa 1. marca 2008 a uplynula 15. marca 2008. Ak
ţalobca (jeho zástupca) podal odvolanie faxom a aj na pošte aţ dňa 20. marca 2008, urobil tak
oneskorene.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Uviedol, ţe tak robí
z dôvodu, ţe napadnutým rozhodnutím mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ OSP. Na odôvodnenie dovolania uviedol, ţe jeho zástupca prevzal
rozsudok súdu prvého stupňa 6. marca 2008 a ak proti nemu podal odvolanie 20. marca 2008,
urobil tak včas. Podľa ţalobcu súd prvého stupňa ho mal „striktne upozorniť na dôsledky ust.
§ 47 ods. 2 OSP“. Dodal, ţe jeho zástupca bol od 2. januára 2008 aţ do 2. apríla 2008
práceneschopný v dôsledku váţnej choroby a zásielky nepreberal. Okrem toho, doručovateľ
mu ani neoznámil, ţe zásielku príde doručiť znova, keďţe zásielka bola zasielaná do
P.O. Box-u jeho zástupcu. Navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.
Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods.1 OSP), po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania, ktorý je zastúpený advokátom (§ 240 ods. 1, § 241
ods. 1 OSP), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 OSP), či jeho
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom moţno
napadnúť.
V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
ods. 1 OSP platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej
forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1
OSP v znení v čase podania dovolania). Podľa § 239 ods. 2 OSP je dovolanie prípustné tieţ
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,
pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením odmietol odvolanie ţalobcu majúc za to, ţe
bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty.
So zreteľom na obsah dovolania a osobitne na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu
vyplývajúcu z ustanovenia § 242 ods. 1 OSP, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa § 239 OSP, ale sa zaoberal aj otázkou, či
v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle § 237 OSP. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom a ak g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe
namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 OSP pritom nemá ţiadne
obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom
dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto
ustanovení, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia (okrem rozhodnutí o rozvode manţelstva),
proti ktorým dovolanie inak nie je procesne prípustné. Pre posúdenie existencie procesnej
vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, ţe
v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce
zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je
postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ OSP (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom).
Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia je taký
vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom
(a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia) treba povaţovať aj
odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP v prípade, ţe podmienky preň neboli
splnené, pretoţe odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote.
Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu sú touto
vadou postihnuté. Odvolací súd totiţ odmietol odvolanie ţalobcu, hoci pre také rozhodnutie
neboli splnené podmienky. V preskúmavanej právnej veci totiţ nebolo mimo rozumných
pochybností preukázané, ţe ţalobca podal odvolanie oneskorene.
Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú
funkciu. Súd totiţ môţe konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, ţe účastníci
dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu
v konaní, pouţitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších
úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote. Obzvlášť
doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného
skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie
vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných
podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych
opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy
účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom
tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov
upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou
vadou sú spojené závaţné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia
alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôţe rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.
Podľa § 47 ods. 2 OSP v znení do 15. októbra 2008, ak nebol adresát písomnosti, ktorá
sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje, doručovateľ
ho vhodným spôsobom upovedomí, ţe mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu
uvedenú v oznámení; ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloţí doručovateľ
písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí;
ak si adresát zásielku do troch dní od uloţenia nevyzdvihne, povaţuje sa posledný deň tejto
lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uloţení nedozvedel.
Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení ("... povaţuje sa
posledný deň lehoty za deň doručenia ...") je nutné súčasné splnenie týchto podmienok:
a/ moţnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená (viď napr. § 114 ods. 4 OSP),
b/ adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţoval,
c/ doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil o tom, kedy príde
písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), d/ druhý pokus o doručenie zostal
taktieţ bezvýsledný, e/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uloţení
písomnosti na pošte alebo orgáne obce, f/ adresát si zásielku do 3 dní od upovedomenia
nevyzdvihol.
Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia
späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup
pri doručení, vrátane údajov vyţadovaných ustanovením § 47 ods. 2 OSP, osvedčuje
pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Doručenka vrátená súdu
osvedčuje súdu vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nie je preukázaný opak. (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 1992 sp.zn. 1 Cdo 37/92).
Odvolací súd zaloţil svoj záver o vzniku fikcie doručenia na tom, ţe „ bol rozsudok
súdu prvého stupňa doručovaný právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 25.2.2008 a dňa
26.2.2008 po náhradnom doručení, bol uloţený na pošte“. Z doručenky pripojenej k č.l. 138
spisu ale taký záver nie je moţné vyvodiť. Na doručenke v rubrike pre poznámky pošty
(označenej „Nedoposielať“) v bode 1. („Neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované
doručenie dňa ...“), ani v bode 2. („Opakované doručenie“) nie je nič doručovateľom
vyznačené. Jedine v bode 3. („Deň uloţenia zásielky“) je vyznačený odtlačkom pečiatky
dátum „26.02.2008“. Z obsahu spisu teda nemoţno vyvodiť, ţe by doručovateľ pri doručovaní
zásielky obsahujúcej rozsudok súdu prvého stupňa zachoval postup podľa ustanovenia § 47
ods. 2 OSP.
Postup podľa ostatne uvedeného ustanovenia mal byť zachovaný bez ohľadu na to, ţe
zástupca ţalobcu za odovzdávacie miesto jemu určených zásielok určil poštový priečinok
(P.O.Box) a vyhradil si odnášku zásielok (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 26. augusta 2003, sp.zn. 2 Cdo 53/2003).
Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte, pre záver o nesplnení
podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok
konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. V prípade, ak všeobecný súd
nemá záver o nedodrţaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného
prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, ţe
opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (tak napr. III. ÚS 331/04 a III. ÚS 249/08).
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého
stupňa nebol doručený správne podľa predpisov upravujúcich tento úkon, ktorá vada má
priamo za následok nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závaţné
procesnoprávne účinky. Preto ak odvolací súd odvolanie ţalobcu odmietol ako oneskorene
podané, odňal mu právo, aby na základe jeho včas podaného odvolania bol ním napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaný odvolacím súdom (porovnaj R 23/1994).
Ţalobca teda dôvodne vytýka (hoci sčasti z iných dôvodov), ţe konanie a z neho
pochádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu podľa § 237 písm. f/ OSP.
So zreteľom na vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 písm. f/ OSP,
dovolanie ţalobcu je prípustné a zároveň je tieţ dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky
preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 243b ods. 2 OSP).
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1
OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová