Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Ek-1459-2020.pdf
PDF · 114.9 KB
No categories available
16Ek/1459/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BPT LEASING, a.s., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava-Ružinov, IČO: 31357814, právne zast. Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava-Ružinov, IČO: 30865077, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 059 01 C. D., zast. zákonným zástupcom: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., o vymoženie 913,36 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Radovan Ferenc, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 13, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 317EX 466/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 14.04.2023, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
IV. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekútora vo výške 36 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 18.09.2020, domáhal od povinného vymoženia 913,36 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31Cb/275/03 zo dňa 03.11.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2005, vykonateľnosť dňa 03.12.2005 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 28.09.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Radovan Ferenc, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 13, 080 01 Prešov (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 317EX 466/20. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 28.09.2020. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia.
3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 04.05.2023 predložil súdu Návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s jeho prílohou: rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6Ps/18/2015 zo dňa 24.02.2016, rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3P 118/02 zo dňa 10.06.2003, poštovú podaciu obálku, ďalej Vyjadrenie oprávneného zo dňa 04.05.2023, upovedomenie o začatí exekúcie spolu s potvrdením o doručení oprávnenému a povinnému. Dňa 27.04.2023 Krajský súd v Košiciach predložil súdu odpoveď stave konkurzného konania vedeného na majetok povinného pod sp. zn. 1K/24/1993 (konkurzné konanie neukončené). Dňa 02.05.2023 Okresný súd Kežmarok predložil súdu rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6Ps/18/2015 zo dňa 24.02.2016. Dňa 22.05.2023 Okresný súd Kežmarok predložil súdu rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3P 118/02 zo dňa 10.06.2003, a uznesenie Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P 245/2003 zo dňa 04.12.2003. Dňa 28.07.2023
Mestský súd Bratislava III predložil súdu exekučný titul a potvrdenie o vykonanom doručovaní. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 317EX 466/20 zo dňa 16.12.2020 bolo doručené zákonnému zástupcovi povinného do vlastných rúk dňa 12.04.2023. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 14.04.2023 bol podaný na poštovú prepravu dňa 18.04.2023 a doručený súdnemu exekútorovi dňa 20.04.2023. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
5. Povinný prostredníctvom zákonného zástupcu navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu nedoručenia exekučného titulu, na podklade ktorého prebieha výkon exekúcie, a preto tento je nezákonným a neplatným exekučným titulom. Povinný uviedol, že v čase vydania exekučného titulu bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Povinný dodal, že sa pojednávania v rámci základného konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 31Cb/275/03 nezúčastnil tak ako aj jeho právny zástupca. Povinný a ani spoločnosť SÚGAM nie je dlžníkom oprávneného, vymáhanie pohľadávky je nezákonné. Povinný poukázal na to, že v marci 1993 bol vyhlásený konkurz proti spoločnosti SÚGAM a na majetok povinného, pričom konkurzné konanie naďalej prebieha na Krajskom súde v Košiciach (30 rokov). Povinný namietol, že Okresný súd Spišská Nová Vec vydal nezákonné stanovisko proti povinnému vo veci oprávneného, keďže v tomto prípade existuje zákonná premlčacia doba, ktorá súdnym exekútorom nebola akceptovaná. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Spišská Nová Vec bola v mene povinného napísaná sťažnosť a protest, o ktorej ku dňu vyhotovenia podania povinného nebola poskytnutá odpoveď. Povinný namietol nezákonnosť vydania poverenia na vykonanie exekúcie súdom v exekučnom konaní, ktorý mal v tej istej veci rozhodnúť popri konaniu vedenom na Okresnom súde Topoľčany, kde bol podaný protest bez odpovede ku dňu podania povinného. Povinný uviedol, že od roku 1995 do 1998 bol nezákonne vo väzbe, z ktorej bol prepustený bez odsúdenia, následne bol liečený a niekoľkokrát hospitalizovaný aj na psychiatrii, a v roku 2002 bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu v zmysle príslušných predpisov. Aj z uvedeného dôvodu povinný mal za to, že žiadosť oprávneného je nezákonná a podvodná. Na základe uvedených dôvodov povinný prostredníctvom zákonného zástupcu žiadal zastaviť exekúciu v celom rozsahu.
6. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekúcie. Exekučný titul bol vydaný príslušným súdom v súlade s procesnými pravidlami a bola na ňom riadne význačná doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zatavenie exekúcie. Na základe uvedených dôvodov oprávnený navrhol súdu, aby návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
7. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol skutočnosti týkajúce sa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, podania a doručenia návrhu na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi, spôsobu podania vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
12. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2005 (ďalej len „OSP“) do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
13. Podľa § 47 ods. 2 OSP, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
14. Podľa § 158 ods. 2 OSP, rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.
15. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
16. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
17. Súd po zistení, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku má odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou - účastníkom konania (prostredníctvom ustanoveného opatrovníka oprávneného konať v mene povinného), preskúmal predmetné podanie povinného a dospel k právnemu záveru, že je dôvodné.
18. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nedoručenia exekučného titulu, v čoho dôsledku povinný namietol nedostatok formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý považoval za neprávoplatný a nevykonateľný. Na základe uvedeného súd konštatoval, že povinný namietol nesprávny procesný
postup v základnom konaní pred Okresným súdom Bratislava I týkajúceho sa nedoručenia predmetného exekučného titulu, v čoho dôsledku povinný mal za to, že exekúcia je nezákonná.
19. V zmysle uvedeného súd preskúmal exekučný titul a spôsob doručovania s prihliadnutím na v tom čase účinnú procesnoprávnu normu upravujúcu doručovanie písomnosti súdu do vlastných rúk, ktorým je rozsudok v zmysle § 158 ods. 2 OSP v spojení s § 47 ods. 1 OSP, prípadne aj § 47 ods. 2 OSP. Spôsob doručenia exekučného titulu predstavuje okolnosť, ktorá nastala po vzniku tohto exekučného titulu, a podmieňuje náležitosť formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorá sa preukazuje doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Exekučný súd nie je bezvýhradne viazaný doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou je opatrené rozhodnutie súdu alebo iného orgánu pri posudzovaní vykonateľnosti exekučného titulu, ktorú posudzuje nezávisle od toho, ako vykonateľnosť súd, resp. iný orgán vyznačil na exekučnom titule. Exekučný súd musí na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhodnotiť, či predpoklady formálnej vykonateľnosti exekučného titulu skutočne nastali.
20. Z uvedeného dôvodu súdu v exekučnom konaní bola dňa 28.07.2023 predložená odpoveď Mestského súdu Bratislava III (súdu na ktorého po účinnosti novely zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov od 01.06.2023 prešla spisová agenda Okresného súdu Bratislava I vedená pod sp. zn. 31Cb/275/03 – pozn. súdu) na žiadosť o súčinnosť zo dňa 05.05.2023, z ktorej vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21Cb/275/2003 zo dňa 03.11.2005 bol doručený povinnému fikciou doručenia, keďže si zásielku neprebral v odbernej lehote. Na podporu uvedeného tvrdenia Mestský súd Bratislava III predložil súdu aj poštovú podaciu obálkou, z ktorej vyplýva, že dotknutý rozsudok bol povinnému doručovaný na adresu F. XX/X, XXX XX C. D. (adresa zhodná s adresou uvedenou v hlavičke exekučného titulu, ako aj adresou jeho pobytu v zmysle rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3P/118/02 zo dňa 10.06.2003). Predmetná poštová zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 28.11.2005, uložená u príslušného poštového doručovateľa dňa 30.11.2005, s koncom odbernej lehoty pripadajúcej na deň 10.12.2005 a vrátená súdu s poznámkou „zásielku neprevzal v odbernej lehote“ dňa 23.12.2005. Povinný v uvedenom základnom konaní nebol zastúpený právnym zástupcom alebo opatrovníkom, tak ako to vyplýva z exekučného titulu.
21. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie namietol skutočnosť, že v čase doručovania exekučného titulu bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, v čoho dôsledku súd v exekučnom konaní dňa 11.05.2023 požiadal Okresný súd Kežmarok o predloženie právoplatného rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti na právne úkony povinného a ustanovení opatrovníka v období od vydania rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3P 118/02 zo dňa 10.06.2003 do 31.12.2005. Dňa 22.05.2023 bola súdu doručená odpoveď Okresného súdu Kežmarok, ku ktorému bolo pripojený rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3P 118/02 zo dňa 10.06.2003, ktorého prvým výrokom konajúci súd pozbavil povinného spôsobilosti na právne úkony, druhým výrokom upustil od doručenia predmetného rozhodnutia povinnému ako vyšetrovanému, a tretím výrokom nepriznal štátu právo na náhradu trov konania. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2003. Súčasne bolo predložené súdu v exekučnom konaní aj uznesenie Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P 245/203 zo dňa 04.12.2003, ktorého prvým výrokom povinnému súd ustanovil opatrovníka B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, C. D., druhým výrokom súd vymedzil rozsah práv a povinností opatrovníka tak, že tento je povinný a oprávnený za opatrovanca (povinného) vykonávať všetky právne úkony samostatne a to zastupovať ho v bežných veciach s výnimkou uzatvárania zmlúv týkajúcich sa majetkových prevodov, k čomu je potrebný súhlas súdu, a tretím výrokom uložil opatrovníkovi povinnosť podávať súdu pravidelné správy k 31.12 príslušného kalendárneho roku a o tom, ako je o opatrovaného postarané a o správe jeho majetku. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.01.2004. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6Ps/18/2015 zo dňa 24.02.2016 vyplýva vykonanie zmeny opatrovníka povinnému, pričom do tejto funkcie bol ustanovený vyššie uvedený zákonný zástupca, ktorý je povinný a oprávnený za opatrovanca (povinného vykonávať všetky právne úkony samostatne, zastupovať ho v bežných veciach s výnimkou uzatvárania zmlúv majetkového charakteru, k čomu je potrebný súhlas súdu. Ďalším výrokom uvedeného rozhodnutia bola ustanovená povinnosť podávať súdu pravidelné správy o starostlivosti o opatrovaného a o jeho majetku. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.04.2016. Súd v exekučnom konaní mal po vykonanej súčinnosti zo strany Okresného súdu Kežmarok za preukázané, že povinný v čase rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie (a spätne ako aj v čase začatia exekúcie) je stále pozbavený spôsobilosti na
právne úkony, ako aj skutočnosť ustanovenia príslušného opatrovníka, ktorý je oprávnený konať v mene povinného (predmetný rozsudok nebol zrušený).
22. Zo spisového materiálu mal súd v exekučnom konaní súčasne za preukázané, že v čase vydania a doručovania exekučného titulu tento nebol doručovaný príslušnému ustanovenému zákonnému zástupcovi povinného, ktorý bol v tom čase podľa právoplatného uznesenia Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P 245/03 zo dňa 04.12.2003 ustanovený povinnému, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3P 118/02 zo dňa 10.06.2003. Súd sa žiadosťou zo dňa 05.05.2023 požiadal súd v základnom konaní nielen potvrdenia o doručení exekučného titulu, ale aj vyjadrenia dotknutého súdu o vykonaní doručovania exekučného titulu s prihliadnutím na skutočnosť, že v čase jeho doručovania bol povinný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, pričom z odpovede Mestského súdu Bratislava III vyplýva, že predmetný rozsudok bol doručovaný len povinnému, pričom k vykázaniu doručenia dotknutého rozsudku došlo prostredníctvom fikcie doručenia. Teda súd v základnom konaní vykonal doručovanie exekučného titulu osobe, ktorá v tom čase nedisponovala procesnou subjektivitou, teda nebola oprávnená na výkon procesných úkonov v základnom konaní vrátane preberania poštových zásielok, ktorých obsahom je písomnosť súdu akou je aj rozhodnutie súdu. Z uvedeného je taktiež zrejmé, že súd v základnom konaní nevykonal doručovanie rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní, v tom čase ustanovenom opatrovníkovi povinného, ktorý bol splnomocnený rozhodnutím súdu na vykonanie právneho úkonu prevzatia písomnosti – rozhodnutia súdu, ktorá je adresovaná povinnému do vlastných rúk v zmysle príslušných ustanovení OSP.
23. Súd v tomto bode odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2016, sp. zn.: 3MOboer/1/2015: „Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný, resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť doručené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti.“
24. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 190/2009 zo dňa 30.06.2010, podľa ktorého: „Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote. Obzvlášť doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.“
25. Právoplatnosť súdneho rozhodnutia môže nastať len v prípade, ak súdne rozhodnutie bolo účastníkovi konania riadne doručované a došlo k márnemu uplynutiu lehoty na podanie opravného prostriedku. V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že vykázanie doručenia exekučného titulu fikciou doručenia nemohlo nastať, keďže doručovanie predmetnej zásielky bolo realizované neoprávnenej osobe – povinnému, ktorý v dôsledku pozbavenia spôsobilosti na právne úkony nemal procesnú spôsobilosť, a súčasne v základnom konaní nebolo realizované doručovanie exekučného titulu ustanovenému opatrovníkovi povinného s vykázaním doručenia. Osoba, ktorá bola súdnym rozhodnutím pozbavená spôsobilosti na právne úkony nemôže vykonať právny úkon prevzatia zásielky, a preto nie je
možné, aby dotknuté súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a následnú vykonateľnosť. Rovnako obdobné platí aj pre prípady fikcie doručenia. Na základe uvedeného súd mohol konštatovať, že exekučný titul nebol doručovaný osobe oprávnenej prevziať zásielku v mene povinného, v čoho dôsledku nemohlo dôjsť k vykázaniu doručenia dotknutého rozsudku v zmysle príslušných ustanovení OSP, a preto predmetný rozsudok nemohol nadobudnúť atribút právoplatnosti a následne aj vykonateľnosti, tak tak ako to je vyznačené v doložke právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou je opatrený, a tým pádom tento rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku. Na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul nespĺňa náležitosť formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a na jeho podklade nemožno viesť exekúciu v rámci tohto exekučného konania. Exekúcia v tomto exekučnom konaní nezačala dôvodne pre nedostatok formálnej vykonateľnosti exekučného titulu v dôsledku jeho nezákonného doručovania a nevykázania doručenia osobe oprávnenej konať v mene povinného.
26. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh na zastavenie exekúcie je dôvodný, bol zistený a preukázaný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
27. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
30. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
31. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
32. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 30b ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“), v exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra 2023, ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.
35. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
36. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
37. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
38. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
39. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.
40. Oprávnený si v tomto exekučnom konaní uplatnil nárok na náhradu exekučného konania v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, a uplatnil si aj nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Keďže v tomto exekučnom konaní súd prvým výrokom tohto uznesenia dospel k záveru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, keďže samotná exekúcia čo do vymáhaného nároku ako aj trov exekúcie oprávneného začala nedôvodne, v čoho dôsledku zastavenie exekúcie v celom rozsahu možno pričítať oprávnenému, a preto súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania od povinného nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
41. Povinnému v tomto exekučnom konaní trovy právneho zastúpenia nevznikli, keďže nie je zastúpený právnym zástupcom a zároveň nebol ani z jeho strany uplatnený nárok na ich náhradu v zmysle § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania od oprávneného nepriznal, tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.
42. V okolnostiach veci sa nemusí javiť svojvoľným výkladom ustanovení Exekučného poriadku o trovách konania taký výklad, podľa ktorého oprávnenému je možné pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie ak podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie, v situácii, keď na rozhodnutí súdu bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. IV. ÚS 278/2014-10)
43. Oprávnenému môže byť uložená povinnosť znášať trovy exekúcie ktoré vznikli povinnému v prípade, ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (rozsudok súdu opatrený doložkou právoplatnosti), ale exekúcia musela byť zastavená po tom, ako sa preukázalo, že rozhodnutie nespĺňalo podmienky vykonateľného exekučného titulu. Rozhodnutie súdu, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, ale musí byť odôvodnené ústavne konformným spôsobom /m. m. I. ÚS 411/2012, IV. ÚS 138/2011, IV. ÚS 79/2011).
44. V exekučnom konaní platí trovy súdneho exekútora spravidla povinný. Predmetné pravidlo vychádza zo skutočnosti, že príčinou podania návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného bolo správanie povinného (povinný dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul). Uvedené však neplatí bezvýnimočne. Ak sa exekúcia končí inak ako uspokojením oprávneného, t. j. ak sa skončí zastavením na základe upovedomenia súdneho exekútora o zastavení exekúcie podľa § 61n Exekučného poriadku alebo na základe uznesenia exekučného súdu podľa § 61k a § 61l Exekučného poriadku z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému, platenie trov súdneho exekútora bude povinnosťou oprávneného. Podmienkou na prenesenie povinnosti platiť trovy exekútora z povinného na oprávneného je teda to, že dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému pri posudzovaní tejto otázky je možné dôvod zastavenia
pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli.
45. Exekúcia v tomto exekučnom konaní nezačala dôvodne. Dôvod na zastavenie exekúcie bol namietnutý a aj vznikol v rámci lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku). Exekútorovi patria v prípade zastavenia exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku trovy exekútora v zmysle § 198 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, teda náhrad paušálnych výdavkov. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty (§ 197 ods. 2 Exekučného poriadku). Súd poznamenáva, že má za preukázané, že exekútor je platiteľom DPH. V zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2023 exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 % (§ 22 ods. 2 vyhl.). V tomto konaní má teda exekútor nárok na dôvodné trovy vo výške 36 EUR vrátane DPH (30 EUR paušálna náhrada výdavkov + 20 % DPH).
46. Vychádzajúc z citovaných ustanovení Exekučného poriadku a vyhlášky súdny exekútor má nárok na náhradu paušálnych trov vo výške 30 EUR. Keďže súdny exekútor je aj platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa v zmysle § 197 ods. 2 Exekučného poriadku hodnota paušálnych výdavkov o 20% DPH, t. j. 6 EUR (t. j. spolu 36 EUR s DPH). Súd teda priznal exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov vo výške 36 EUR. 36. Súd v zmysle § 199c ods. 1 Ex. por. uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť trovy exekútora, pretože v danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať (procesnú zodpovednosť za nedôvodne začatú exekúciu znáša oprávnený). Trovy súdneho exekútora vo výške 36 EUR je oprávnený povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, tak ako je uvedené v IV. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.