Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Ek/1070/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej T.. C. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX V. C., právne zast. Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, konajúca konateľom JUDr. Antonom Slamkom, advokátom, proti povinnému T.. Z. A., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX V. C., právne zast. JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom Aleja Slobody 1890/50, 026 01 Dolný Kubín, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Martinom Pírym, so sídlom exekútorského úradu Framborská 3605/41, 010 01 Žilina, pod sp. zn. 376EX 414/19, o vymoženie 18.220,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 5. decembra 2019, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 5. decembra 2019 z a m i e t a.

II. Súd oprávnenej p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 5. decembra 2019, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 214,48,-EUR.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 26.6.2019 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávnenej, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 12.4.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.5.2019 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. dňa 14.8.2019 súdneho exekútora JUDr. Martina Píryho, so sídlom exekútorského úradu Framborská 3605/41, 010 01 Žilina. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 14.8.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 5.12.2019, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

4. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že exekučný titul nie je právoplatný ani vykonateľný a že nikdy nemal byť ani vydaný z dôvodu, že uplatnený nárok oprávneného je premlčaný, na čo súd v základnom konaní neprihliadol a napriek tomu nezákonne vydal exekučný titul. Poukázal na ustanovenia o splnení záväzku a na ustanovenie , o premlčaní. V prílohe pripojil k návrhu na zastavenie exekúcie odpor voči exekučnému titulu,

datovaný dňa 4.7.2019. Oprávnená, vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedla, že na exekúcii trvá a námietku premlčania vznesenú povinným je potrebné považovať za nedôvodnú, nakoľko po vydaní exekučného titulu je premlčacia lehota 10 rokov. Konanie o zaplatenie pohľadávky, ktorej premlčanie povinný namieta až v exekučnom konaní, bolo právoplatne ukončené vydaním platobného rozkazu sp. zn. dňa 14.5.2019. Keďže počas neho dlžník námietku premlčania nevzniesol, po vzniku exekučného titulu, mu už toto právo zaniklo.

5. Vyšší súdny úradník po preskúmaní súdneho spisu konštatoval, že zistil, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 4.9.2019 a návrh na zastavenie exekúcie podal dňa 3.9.2019, teda skôr ako mu začala plynúť lehota na jeho podanie. Keďže ho tak nepodal v lehote v ktorej mal. jeho návrh nemá odkladný účinok. Ďalej sa zaoberal dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, ktorého existenciu povinný namietal. Poukázal na to, že premlčanie vymáhaného nároku, nevykonateľnosť exekučného titulu, či jeho neúčinnosť, sú v zásade dôvody, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. V danom prípade však nie sú dané. Pokiaľ ide o vznesenie námietky premlčania exekučného titulu, poukázal vyšší súdny úradník na znenie ustanovenie , v zmysle ktorého, ak bolo právo priznané exekučným titulom, premlčí sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Keďže platobný rozkaz, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom bol povinnému doručený dňa 26.4.2019, lehota na plnenie povinnému začala plynúť dňa 27.4.2019 a uplynula mu dňa 13.5.2019, dňa 14.5.2019 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Márnym uplynutím lehoty na plnenie začala povinnému plynúť nová 10-ročná premlčacia lehota. Oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie dňa 26.6.2019. Preto námietka premlčania, uvedená povinným dňa 4.7.2019 v odpore, doručenom súdnemu exekútorovi spolu s návrhom na zastavenie exekúcie, t.j. vznesená dňa 3.9.2019, nie je dôvodná. K ďalším námietkam povinného vyšší súdny úradník uviedol, že exekučný titul považuje za materiálne aj formálne vykonateľný exekučný titul, pričom povinný nepreukázal súdu žiadne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé naplniť uvedený dôvod na zastavenie exekúcie. Zdôraznil, že pre exekučný súd sú, vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúce skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a nie pred jeho vydaním. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol ani relevantným spôsobom nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ustanovení spája so zastavením exekúcie, a ktoré sú uvedené taxatívne, vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie, podľa ust. Exekučného poriadku, ako nedôvodný zamietol. K trovám exekúcie vyšší súdny úradník uviedol, že z dôvodu, že si ich oprávnený, ktorý bol úspešný neuplatnil, nerozhodoval o nich.

6. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi povinnému doručené dňa 23.12.2019, podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu, dňa 7.1.2020, teda v zákonnom stanovenej lehote, sťažnosť.

7. V podanej sťažnosti povinný uviedol, rovnaké skutočnosti, na ktoré poukazoval už v podanom návrhu na zastavenie exekúcie. So závermi vyššieho súdneho úradníka sa nestotožnil. Považoval ho za nesprávne, pričom mal za to, že na jeho vydanie neboli splnené ani procesné podmienky, povinnému bolo znemožnené vykonávať jeho procesné práva čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces povinného. Rozhodoval vylúčený sudca alebo bol nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie, súd nevykonal navrhované dôkazy a dospel k neprávnym skutkovým zisteniam, rovnako ani zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a teda, sú dané odvolacie dôvody v zmysle , , , , , a .

8. Ďalej povinný poukázal na to, že podľa jeho názoru, podaný návrh na vykonanie exekúcie má odkladný účinok. Ešte v auguste 2019 mu totiž boli doručené tri upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti, z ktorých sa o exekúcii dozvedel a teda mu nemôže byť dané za vinu, že mu upovedomenie o začatí exekúcie bolo súdnym exekútorom doručené neskôr. Ide o jeho prvý návrh na zastavenie exekúcie a preto má odkladný účinok. Povinný uviedol, že dňa 22.8.2019 podal žalobu na obnovu konania v ktorom bol vydaný exekučný titul, ktorá je vedená pod sp. zn. a o ktorej konanie nie je skončené. Povinný vytkol exekučnému súdu, že stav uvedeného konania vôbec nezisťoval. Vyšší súdny úradník sa nijako nevysporiadal ani s ďalšími jeho tvrdeniami a to s nevykonateľnosťou exekučného titulu z dôvodu, že v procese, ktorý predchádzal jeho vydaniu bol porušený zákon a teda nemože byť zákonným a ani vykonateľným exekučným titulom. Exekučný súd má

v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku právomoc preskúmavať zákonnosť exekučného titulu a prípadný jeho rozpor s hmotným právom., čo neurobil Poukázal na rozhodnutie . Za najzávažnejšie nedostatky exekučného titulu však považuje nedostatok právomoci a príslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica, na prejednanie sporu v rámci upomínacieho konania. Súd konal a rozhodol na podklade ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke a písomného uznania dlhu povinným, ktoré povinný nikdy nevidel, na základe nejednoznačnej identifikácie účastníkov právneho úkonu, bez výpisov z účtov o čiastočných úhradách, ich započítania aj na úroky z pôžičky, ktoré neboli predmetom návrhu. Okresný súd Banská Bystrica mal návrh na vydanie platobného rozkazu odmietnuť a nie vydať platobný rozkaz. Prehliadnutím uvedených významných skutočností, porušil právo povinného na súdnu ochranu podľa SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, čl. 20 a čl. 47 Charty základných práv EÚ. Platobný rozkaz tak bol vydaný v rozpore s právnymi predpismi. Ďalej povinný poukázal na to, že považuje za nemysliteľné, aby v spore medzi fyzickými osobami, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmluvy o pôžičke po viac ako 10-tich rokoch od uzatvorenia zmluvy, bol vydaný platobný rozkaz a tento sa stal vykonateľným. Zákon ( Exekučného poriadku) umožňuje zastaviť exekúciu ex officio aj z dôvodu podľa Exekučného poriadku v prípade premlčania pohľadávky priznanej exekučným titulom za predpokladu, že sa povinný premlčania dovolá (uznesenie NS SR sp. zn. ). Na uplatnenie námietky premlčania musí súd prihliadnuť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Hoci povinný vzniesol námietku premlčania v zmysle (3-ročná premlčacia doba odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz) s poukazom na (ak nie je dohodnutý dátum splatnosti, je dlžník povinný plniť prvý deň po požiadaní veriteľa, čo bolo až 26.2.2019), vyšší súdny úradník ju vyhodnotil nesprávne. Povinný ďalej podrobne vyložil pojem splatnosť záväzku, vrátane citovania množstva judikatúry. Povinný je toho názoru, že námietku premlčania môže vzniesť kedykoľvek a to aj v rámci exekučného konania. V tomto prípade povinný vzniesol námietku premlčania v rámci odporu voči platobnému rozkazu dňa 4.7.2019, v rámci žaloby na obnovu konania dňa 22.8.2019. Exekučný titul je tak v rozpore so zákonom a výkon práv z neho je v rozpore s dobrými mravmi. Povinný ako prílohy predložil súdu aj vyššie uvedený odpor a žalobu na obnovu konania, v ktorých nezákonnosť exekučného titulu podrobne popísal, pričom žiada exekučný súd, aby exekučný titul preskúmal aj po hmotnoprávnej stránke, keďže je na to oprávnený a ide o nové skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu, keďže sa o jeho existencii dozvedel až po jeho vydaní a nezákonnom doručení fikciou. Napokon povinný poukázal aj na to, že nakoľko sa vyšší súdny úradník meritórne nezaoberal všetkými námietkami, ktoré vzniesol, odňal mu možnosť konať pred súdom, čím opätovne porušil jeho právo na súdnu ochranu, garantovanú mu SR a medzinárodnými dohovormi. Poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa práva na reálny prístup k súdu a na súdnu ochranu, napríklad , , , , a . Nečinnosť a prieťahy Okresného súdu Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. nemôžu byť na ťarchu povinnému. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhol povinný, aby súd exekúciu vedenú voči nemu zastavil a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Súd dňa 9.3.2020 zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenej. Oprávnená sa k sťažnosti povinného vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu, písomným podaním zo dňa 20.3.2020, ktoré však z dôvodu nesprávne uvedenej spisovej značky, bolo do správneho súdneho spisu zaradené až dňa 7.5.2020. V písomnom vyjadrení oprávnená zotrvala na doterajších svojich vyjadreniach. Právomoc aj príslušnosť súdu konajúceho v upomínacom konaní bola podľa názoru oprávnenej nepochybne daná. Súd rozhodoval na základe predložených listín, pričom uznanie dlhu vlastnoručne povinný podpísal dňa 23.4.2009. Oprávnená nevidí žiadne nezákonnosti a nejasnosti v postupe súdu a ani porušenie práv povinného na spravodlivé súdne konanie. Ďalej oprávnená opätovne zdôraznila rozdiel medzi námietkou premlčania nejudikovanej a judikovanej pohľadávky, s ktorou sa podľa jej názoru správne vysporiadal aj súd v napadnutom uznesení. Napokon, pokiaľ ide o dobré mravy, na ktoré sa povinný odvoláva, oprávnená poukázal na to, že práve konanie povinného je v rozpore s dobrými mravmi, keď popiera, že vlastnoručne podpísal uznanie záväzku. Oprávnená žiada, aby súd sťažnosť povinného považoval za nedôvodnú a priznal jej výdavky na zastupovanie v súvislosti so sťažnosťou povinného v rozsahu 100%.

10. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

11. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

13. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

15. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

16. V zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

17. V zmysle , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. V zmysle (ďalej len „ "), ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

19. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Sudca preto dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

20. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 14. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti uvádza, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

21. Je potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavat' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Tvrdenia povinného o opaku preto súd nemohol akceptovať. Naopak, obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nemožno preto prisvedčiť obrane

povinného, ktorý v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v podanej sťažnosti, uvádza skutkové tvrdenia, ktoré vychádzajú z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli objektívne dané už pred vydaním exekučného titulu (skutkové okolnosti týkajúce sa formy uzatvoreného zmluvného vzťahu povinného s oprávneným, okamihu splatnosti záväzku, jeho uznania, jeho plnenia, výzvy veriteľa na plnenie, premlčania vymáhaného nároku a pod., rovnako ako právomoc a príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní), s ktorými sa, v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný už vysporiadal, alebo mal vysporiadať súd prvej inštancie. Na namietanie a posúdenie týchto skutočností bol priestor práve v konaní, v ktorom súd rozhodoval o vydaní exekučného titulu, pričom ak povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím súdu prvej inštancie - s platobným rozkazom, mal možnosť podať voči nemu odpor s cieľom, aby bol platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom by súd jeho skutkové tvrdenia právne posúdil. Takto však povinný nepostupoval a aj keď odpor voči platobnému rozkazu podal, urobil tak ak až takmer po troch mesiacoch, v čase keď už bol exekučný titul vykonateľný, konanie o nároku oprávneného bolo právoplatne ukončené a dokonca bola začatá exekúcia. Exekučný súd tak už môže iba konštatovať, že povinný svoje práva nebránil dostatočne, zanedbal ich a že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa spôsobilým exekučným titulom. Skutočnosť, že sa povinný subjektívne nestotožňuje s právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom, neznamená že jeho tvrdenia bude preskúmavať exekučný súd. Exekučný súd, ako už bolo uvedené, nie je ďalšou odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva (podmienky a uzatvorenie zmluvy, podpis na zmluve a pod.) a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Exekučné konanie nie je konaním o opravnom prostriedku voči exekučnému titulu.

22. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

23. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva je totiž potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu a to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinného. Ochrana práv a právom chránených záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.

24. K povinným namietanej právomoci všeobecného súdu rozhodovať súkromnoprávne spory súd konštatuje, že táto je celkom nepochybne daná ( ). Exekučný titul tak bol vydaný orgánom na to oprávneným - všeobecným súdom Slovenskej republiky. Upomínacie konanie je upravené v o upomínacom konaní, z ktorého je, okrem iného zrejmé aj to, že na upomínacie konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica. Preto súd nemal pochybnosti ani o príslušnosti súdu. Exekučný súd ďalej konštatuje, že exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť, teda musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Materiálne

predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie a to tak, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -35 z 26.6.2013). Práve tieto náležitosti robia exekučný titul materiálne vykonateľným. Iba rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Formálnu vykonateľnosť exekučného titulu stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. V tomto prípade a zákon o upomínacom konaní. Vzhľadom na uvedené preto možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, sudca konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t.j. skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle Exekučného poriadku, a tento dôvod na zastavenie exekúcie súd preto považoval za nepreukázaný.

25. Súd ďalej, k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, poukazuje na vyššie citovanú zákonnú úpravu, z ktorej je zrejmé, že povinný má právo v priebehu exekučného konania podať viac návrhov na zastavenie exekúcie. Zákon však rozlišujeme medzi návrhom za zastavenie exekúcie podaným v lehote do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, kedy musí povinný súdu uviesť a preukázať všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie (v danom prípade do 26.6.2019), návrhom za zastavenie exekúcie podaným po uplynutí lehoty do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, kedy môže povinný súdu uviesť a preukázať už iba tie právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty a ďalším návrhom na zastavenie exekúcie (t.j. návrhom v poradí tretím, štvrtým, ...), v ktorom môže povinný súdu uviesť a preukázať už iba tie právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní jeho predchádzajúceho návrhu. V posudzovanom prípade povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa deň pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie a uviedol v ňom všetky skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie (aj skutočnosti existujúce pred vznikom exekučného titulu). Išlo nepochybne o jeho prvý návrh na zastavenie exekúcie, pričom vzhľadom na okolnosti prípadu a neštandardné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie zo strany súdneho exekútora, až po doručení upovedomení o jednotlivých spôsoboch exekúcie, súd pristúpil k výkladu daných ustanovení zákona tak, aby nesprávny postup v poradí doručovania upovedomení súdnym exekútorom, nebol v neprospech práv povinného. Konajúci súd je tak toho názoru, že návrh na zastavenie exekúcie podaný povinným dňa 3.9.2019, má odkladný účinok.

26. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania povinným súd poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého sa právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu premlčuje za 10 rokov odo dňa, kedy sa malo podľa rozhodnutia plniť. Súd konštatuje, že nakoľko exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.5.2019 a návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 26.6.2019, právo priznané exekučným titulom oprávnenému bolo oprávneným uplatnené včas, t.j. v lehote 10 rokov odo dňa keď sa právo malo plniť. Ani tu preto súd nemohol prisvedčiť argumentácii povinného, ktorý mal za to, že premlčacia lehota je 3 ročná. Nemožno prehliadnuť, že právo oprávneného už nadobudlo kvalitu judikovaného práva, ktoré sa premlčuje v 10 ročnej premlčacej lehote. S povinným tak možno súhlasiť iba v tom, že je pravdou, že povinný má právo kedykoľvek, t.j. aj v priebehu exekučného konania, vzniesť námietku premlčania a súd sa ňou musí zaoberať, avšak je potrebné aplikovať premlčaciu lehotu, ktorá sa na dané právo vzťahuje.

27. K povinným namietanej nedostatočnej odôvodnenosti napadnutého rozhodnutia, súd uvádza, že tieto tvrdenia povinného taktiež súd neakceptoval. Súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, možno považovať za dostatočné, jasné, logické, presvedčivé a v súlade s ustanovením . Vyšší súdny úradník sa zaoberal a dostatočne vysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie súdu, relevantnými námietkami povinného. Sudca v tejto súvislosti poukazuje na to, že judikatúra nielen na vnútroštátnej ale aj na európskej úrovni je v otázke odôvodňovania súdnych rozhodnutí do takej miery jednotná, že nemožno mať pochybnosti o tom ako má byť súdne rozhodnutie odôvodnené, aby ho nebolo možné považovať

za arbitrárne. Ako príklad súd uvádza uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. mája 2011, sp. zn. , v zmysle ktorého: „K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.X..1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, ), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. zo dňa 12.5.2004, zo dňa 23.6.2004, sp. zn. zo dňa 15.3.2006, sp. zn. zo dňa 23.8.2006, sp. zn. zo dňa 4.5.2010, sp. zn. zo dňa 12.6.2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).“ Súd sa preto, vzhľadom na uvedené, nezaoberal napríklad tvrdeniami povinného o odvolacích dôvodoch (keďže podal sťažnosť), resp. o prostriedkoch procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (viď § 200 Exekučného poriadku), či poukazovaním na ustanovenie Exekučného poriadku, ktoré už boli novelizované (§57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a pod., nakoľko pre rozhodnutie súdu neboli relevantné a ako súd už uviedol, exekučné konanie nie je konaním odvolacím.

28. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s rozhodnutím, ktoré je predložené súdu ako exekučný titul, exekučný súd poukazuje, okrem už uvedenej zásady „práva patria bdelým“, aj na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, nie je právo na úspech v spore, resp. právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom strany sporu ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strán sporu. Tu súd poukazuje aj na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ), ktorý konštantne uvádza, že nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.

29. Napokon, pokiaľ ide o tvrdenia povinného, že exekučný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci tým, že sa nezaoberal dostatočne obsahom návrhu na zastavenie exekúcie, súd uvádza, že s týmto tvrdením povinného nemožno súhlasiť. S tvrdeniami povinného rozhodujúcimi pre posúdenie veci, sa vyšší súdny úradník vysporiadal správne a v dostatočnom rozsahu (body 14. až 23. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Nie je úlohou ani povinnosťou exekučného súdu zisťovať či bolo všeobecnými súdmi rozhodnuté o mimoriadnych opravných prostriedkoch podaných proti exekučnému titulu predloženému v konkrétnom exekučnom konaní, alebo nie. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno nepatrí súdu ale, v súvislosti s tvrdeniami uvedenými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, nositeľom dôkazného bremena je výlučne povinný, ktorý ich tvrdí. Povinný súdu nepreukázal, že by obnova konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, bola povolená a že by bolo rozhodnuté v súlade s jeho právnym názorom a založil by tak niektorý dôvod na zastavenie exekúcie. Preto, keďže ďalším z dôvodov, o ktorom povinný tvrdil, že je dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, bolo podanie mimoriadneho opravného prostriedku (žaloby na obnovu konania), súd konštatuje, že ani táto skutočnosť, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Samotné podanie žaloby na obnovu konania, celkom nepochybne nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, t.j. takým, ktorý by bránil vymáhateľnosti exekučného titulu. Tvrdenie povinného o opaku, tak nemá oporu v zákone. Súd ho preto považoval za nedôvodné.

30. Súd v tomto smere pre úplnosť dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnená disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol zrušený, pričom na „zrušenie“ exekučného titulu nepostačuje tvrdenie povinného o podaní mimoriadneho opravného prostriedku, súd nemôže oprávnenej odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnená si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu (stále) právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktoré jej nebolo splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

31. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

32. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

33. V zmysle ust. § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti návrhom na zastavenie exekúcie.

34. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

35. V zmysle § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

36. Podľa § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.

37. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

38. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, povinnému nevznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré si návrhom uplatnil z dôvodu, že v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie vrátane konania o sťažnosti nebol úspešný a exekúcia voči nemu nebola zastavená.

39. Oprávnená si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia iba vo vyjadrení k sťažnosti povinného. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, súd priznal oprávnenej trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Sudca konštatuje, že oprávnená má, v konaní o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 5.12.2019, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s , , a ods. 2 písm. c), , vyhl. MS SR č. v platnom znení, za jeden úkon právnej služby, a to za písomné vyjadrenie k sťažnosti povinného. Súd, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci ako ju vyčíslila oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vo výške 18.220,-EUR, priznal oprávnenej trovy právneho zastúpenia vo výške 168,47,-EUR za jeden úkon právnej služby, za vyjadrenie sa k sťažnosti povinného, spolu s režijným paušálom pre rok 2020, vo výške 10,26,-EUR, čo je spolu suma 178,73,- EUR, ktorá je po zvýšení o DPH (35,75,-EUR) vo výške 214,48,-EUR.

40. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku.

41. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).