Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-9-2020.pdf
PDF · 228.71 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zastúp. spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúp. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava v konaní o zaplatenie 744,06 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 744,06 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 597,75 EUR od 08.03.2019 do zaplatenia a zo sumy 146,31 EUR od 08.03.2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 11.12.2019 v upomínacom konaní žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 744,06 EUR, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 597,75 EUR od 08.03.2019 do zaplatenia a zo sumy 146,31 EUR od 08.03.2019 do zaplatenia. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
2.Žalobca uviedol, že dňa 04.02.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle M. XXX, O.: Z., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému Pribula MIX, s.r.o., Široká 292, 044 15 Nižná Myšľa, IČO: 36 579 858 (ďalej ako „poškodený“). Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť pod číslom 8013900696. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla M. XXX, O.: Z. v dôsledku poistnej udalosti č. 8013900696 si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v servise H Point, s.r.o., so sídlom: Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, v oddiely Sro, vo vložke č. 20786/V, t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 4 844,74 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. P190038. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.02.2019 žalovaným oznámené, že dňa 20.02.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8013900696 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 8013900696 predstavuje 4 844,74 EUR, suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 3 439,53 EUR. Neuznaná suma 597,75 EUR bola vlastníkom motorového vozidla M. XXX, O.: Z., ktorým je poškodený, postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.02.2019. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie boli pri výpočte poistného plnenia priznané primerané náklady na cenu práce
pre neautorizovaný servis vo výške 25,00 EUR/NH s DPH, čo predstavuje rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou. Podľa výpočtu výšky plnenia faktúra za opravu vozidla číslo P190038 bola vystavená na sumu 4 844,74 EUR. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou tvorí sadzba práce v hodnote 717,30 EUR. Spolu bolo priznaných 4 127,44 EUR, pričom z tejto sumy bola odpočítaná DPH vo výške 687,91 EUR. Poistné plnenie (výška škody bez DPH) teda predstavuje 3 439,53 EUR.
2A.V dôsledku vzniknutej situácie si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo v autoservise H Point, s.r.o., t.j. u žalobcu. Žalovaný túto udalosť zaregistroval pod č. 8006137194. Doba nájmu, ktorého predmetom bolo náhradné vozidlo W. F., EČV: Z., bola v trvaní od 04.02.2019 do 18.02.2019. Náklady na použitie náhradného vozidla boli vo výške 420 EUR bez DPH. Faktúru č. 319026 uhradil poškodený žalobcovi dňa 18.02.2019. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 319026. Následne poškodený Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.02.2019 postúpil na žalobcu svoju pohľadávku vzniknutú voči žalovanému z titulu náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 420 EUR. Poškodenému bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.02.2019 oznámené, že dňa 20.02.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8006137194 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za prenájom náhradného motorového vozidla predstavovala 420 EUR bez DPH. Žalovaným priznaná a uhradená bola však len suma 273,69 EUR. Celková nepriznaná suma po odpočte DPH je 146,31 EUR. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Prenájom náhradného vozidla, fakturovaná doba prenájmu NV 14 dní. Poisťovňa priznáva náklady na prenájom vozidla počas doby nevyhnutnej opravy - priznané 11 dní. Neprimerané náklady na náhradné vozidlo 3 dni. Odpočítané prevádzkové náklady na prenájom vozidla, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla podľa najazdených kilometrov na prenajatom vozidle.“ Podľa výpočtu výšky plnenia náklady na použitie náhradného vozidla podľa faktúry č. 319026 predstavovali 504 EUR. Neprimerané náklady na náhradné vozidlo ( - 3 dni) predstavovali 108 EUR. Odpočet za prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla predstavoval 67,57 EUR. Spolu bolo priznaných 328,43 EUR, z ktorých sa odpočítala DPH vo výške 54,74 EUR. Poistné plnenie (výška škody bez DPH) teda predstavovalo 273,69 EUR. 2B.Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Poukázal na ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. a § 442 ods. 1 a § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, resp. žalobca, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. V zmysle ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca iba žiada zaplatiť sumu za skutočne vykonanú opravu poškodeného motorového vozidla. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Zmyslom a účelom § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zaistiť, aby bola poškodenému v plnej miere vykompenzovaná majetková ujma. Rešpektovanie tohto zmyslu a účelu je nevyhnutné pre správny výklad a aplikáciu tejto právnej normy a teda pre dosiahnutie spravodlivého výsledku. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009: „Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.“ Pri určení rozsahu náhrady škody v zmysle ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka nie je daný žiadny zákonný podklad pre zvýhodnenie buď poškodeného alebo škodcu. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti. 2C.Pri poistnej udalosti č. 8013900696 krátil žalovaný poistné plnenie z dôvodu neprimeraných nákladov na cenu za normohodinu pre neautorizovaný servis. Žalobca si fakturoval za 1 NH práce cenu 62 EUR bez DPH, resp. 74,40 EUR s DPH. Takto žalobcom určenú sumu označil za žalovaný za neprimeranú. Avšak takto určená suma žalobcom je v porovnaní s inými servismi v regióne výhodnejšia, resp. porovnateľná. Preto považoval za nedôvodné, že žalovaný priznal cenu za 1 NH prác len sumu 25 EUR s DPH (20,83 EUR bez DPH). Pre porovnanie poukázal na cenníky lakovacích a mechanických prác v regióne pre rovnaké alebo obdobné motorové vozidlá. Podľa kategorizácie vozidiel BMW 520 je MV, ktoré patrí do skupiny D - vyššia stredná trieda. Do rovnakej kategórie patria napr. vozidlá Audi A6 a
Mercedes-Benz E. Podľa cenníka pre Audi A6 v servise Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, Košice bola cena klampiarskych a lakovacích prác 65 EUR bez DPH za normohodinu a cena mechanických prác 64 EUR bez DPH za normohodinu. Podľa cenníka pre Audi A6 v servise Auto Gábriel, s.r.o. Košice, Osloboditeľov 70, Košice bola cena klampiarskych, mechanických a lakovacích prác 65 EUR bez DPH za normohodinu. Podľa cenníka pre Mercedes-Benz E v servise MOTOR-CAR s.r.o., Dopravná 3697/5, Košice bola cena klampiarskych, mechanických a lakovacích prác 79,17 EUR bez DPH (95 EUR s DPH) za normohodinu. 2D.Žalovaný rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované, avšak všetky tieto servisy podnikajú riadne a legálne, pričom v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k popredajnému trhu - skrátene nazývané "bloková výnimka" majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Vyššie uvedená bloková výnimka dáva možnosť prevádzať nezávislým servisom značkový servis, údržbu a opravy aj nových automobilov v záručnej dobe, a to bez straty záruky samozrejme pri dodržaní postupov a rozsahu prác predpísaných výrobcom automobilu a pri použití originálnych alebo kvalitatívne rovnocenných náhradných dielov, dáva možnosť prístupu k technickým informáciám, dielenským príručkám, a to aj o nových automobiloch, poskytuje možnosť prístupu k originálnym náhradným dielom, originálnej diagnostike a školeniam, a to nediskriminačne, včas a použiteľným spôsobom na rovnakej úrovni ako autorizovaným servisom a poskytuje aj možnosť nakupovať originálne a kvalitatívne rovnocenné náhradné diely, informácie a diagnostiku od nezávislých distribútorov náhradných dielov, a to za účelom rovnocenného postavenia jednotlivých servisov. Bloková výnimka tak odstraňuje prekážky, ktorými sa výrobcovia áut bránili konkurencii. Mal za to, že rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, zmluvné a nezmluvné nemá v oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Ak má servis oprávnenie vykonávať opravárenskú činnosť, potom poskytuje rovnako kvalitné služby ako servis „značkový“ a jeho návšteva nesmie viesť ku zníženiu poistného plnenia zo strany poisťovní. 2E.Servis vykonávajúci opravu vozidla použil pri oprave originálne náhradné diely, čo preukazuje kalkulácia, ktorá tvorí súčasť faktúry, kde pri každom diely je uvedené číslo, podľa ktorého si má žalovaný možnosť overiť, že sa jedná o originálne náhradné diely. V danom prípade žalobca použil na opravu vozidla originálne náhradné diely a všetky opravy boli vykonané v súlade s technologickým postupom výrobcu vozidla. Žalobca je riadne registrovaným servisom majúcim oprávnenie na opravárenskú činnosť, preto je krátenie poistného plnenia s poukazom na to, že oprava prebehla v neznačkovom servise nedôvodné. 2F.Tvrdil tiež, že oznámenie o poistnom plnení žalovaného je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalovaný tvrdí, že poskytol poistné plnenie vo výške primeraných nákladov na opravu vozidla, avšak nikde neuvádza ako a podľa čoho stanovil tieto primerané náklady, preto považoval oznámenie o poistnom plnení zo dňa 21.02.2019 za neodôvodnené. V danom prípade sa teda jedná o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť, pričom táto povinnosť mu priamo vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 6 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. v platnom znení. 2G.Pri poistnej udalosti č. 8006137194 krátil žalovaný poistné plnenie tým, že namiesto zmluvne dojednaných 14 dní prenájmu náhradného vozidla, počas ktorých sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise, priznal iba 11 dní. Poukázal na ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že skutočnou škodou je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. 2H.Škoda bola poškodenému vnútená resp. ak by k nej nedošlo, tak by poškodený mohol naďalej používať svoje motorové vozidlo. Vznikom škody mu bolo zabránené používať predmetné motorové vozidlo a preto mal nárok na náhradné motorové vozidlo. Vychádzajúc z preberacieho protokolu, náhradné vozidlo bolo žalobcovi z prenájmu vrátené dňa 18.02.2019, teda v ten istý deň, ako bolo odovzdané poškodenému jeho opravené vozidlo. Nájom trval len po dobu nevyhnutnú na opravu poškodeného motorového vozidla. Žalobca predložil aj čestné vyhlásenie svojho zamestnanca s podrobným popisom časovej osy opravy vozidla, z ktorého je zrejmé, že doba nájmu náhradného
vozidla bola len počas nevyhnutnej doby opravy poškodeného motorového vozidla. Doba prenájmu bola ovplyvnená objektívnymi skutočnosťami ako dni pracovného pokoja , doba objednania a dodania náhradných dielov a technológiou opravy, na ktoré žalobca nemá vplyv. Z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný priznal poškodenému 11 dní z celkovej doby prenájmu 14 dní, avšak z oznámenia nie je jasné na základe čoho určil práve tento rozsah, čím porušil svoju povinnosť podľa ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP. Jeho závery v oznámení o poistnom plnení sú nedôvodné a nepreskúmateľné. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca nemohol používať nie z vlastnej viny svoje poškodené motorové vozidlo v období od 04.02.2019 do 18.02.2019. Žalobca mal za to, že je jasne preukázaný a odôvodnený nárok poškodeného na náhradné motorové vozidlo v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 14 dní. Žalovaný taktiež neuhradil poškodenému náhradu škody v plnej výške z dôvodu odpočítania pevných prevádzkových nákladov vo výške 67,57 EUR. Takýto postup žalovaného považuje za nepreukázaný a nedôvodný. Žalovaný nepreukázal na základe akých odborných výpočtov a podkladov došiel k tejto sume. V zmysle nájomnej zmluvy do nájmu patrí len nájom za náhradné vozidlo. Prevádzkové náklady si nájomca hradí sám, resp. nie sú súčasťou nájmu. S ohľadom na uvedené je dôvod krátenia nedôvodný a nezákonný. Tým, že žalovaný poškodenému nepriznal plnú sumu za nájom náhradného vozidla, porušil aj princíp spravodlivosti, a teda aby poškodený, ktorý nespôsobil vznik škody, na túto skutočnosť doplácal tým, že mu nebude preplatená náhrada škody v celom rozsahu, resp. všetky účelne vynaložené náklady, kam patrí aj nájom za náhradné motorové vozidlo. 2I.Na základe vyššie uvedeného si tak žalobca uplatnil nárok na poistné plnenie z poistných udalostí č. 8013900696 a č. 8006137194 vo výške 744,06 EUR s príslušenstvom. Zároveň, ak žalovaný podá odpor, navrhol, aby predložil pri svojom prvom úkone likvidačné spisy predmetných poistných udalostí, z ktorých je zrejmé, ako žalovaný vykonával ich šetrenie. 2J.Keďže k škodovej udalosti došlo na ulici Komenského v Košiciach, v mestskej časti Staré Mesto, v zmysle § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov navrhol, v prípade ak žalovaný podá odpor, pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I, ktorého príslušnosť je založená v zmysle § 19 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. 2K.Poukázal na ust. § 517 ods. 2 a § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný listom zo dňa 21.02.2019 oznámil, že dňa 20.02.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8013900696. Žalovaný listom zo dňa 21.02.2019 oznámil, že dňa 20.02.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8006137194. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 597,75 EUR od 08.03.2019 do zaplatenia a zo sumy 146,31 EUR od 08.03.2019 do zaplatenia.
3.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 07.01.2020 v zmysle návrhu žalobcu platobný rozkaz sp. zn. 29Up/1910/2019.
4.Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Tvrdil, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“), s výnimkou § 129, ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené mal za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Tvrdil, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu predmetných škodových udalostí a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa ich týkali. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3 Cdo 192/2004, podľa ktorého: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR podľa žalovaného vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie je toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzky, ktoré spočívali v neuhradených faktúrach. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzujú a preukazujú práve žalobcom predložené (v rámci predmetného súdneho konania) faktúry, v zmysle ktorých subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. V zmysle ust. § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v aktuálnom znení (ďalej len „OZ“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. § 524 OZ vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetných Zmlúv o postúpení pohľadávky teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nemohli vzniknúť), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodeného, ktorý v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Inač povedané, uvedenými postúpeniami došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Zároveň uviedol, že žalobca síce predložil kópiu účtu výlučne o údajnom zaplatení faktúry č. 319026, avšak tento nepreukazuje, že faktúra bola uhradená ešte pred uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávky a rovnako nepreukazuje skutočnosť, že túto faktúru zaplatil poškodený. Žalovaný mal za to, že zo strany žalobcu nebola žiadnym relevantným spôsobom preukázaná ani účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným. Rovnako namietal, že od žalobcom uplatňovaného nároku za prenájom náhradného motorového vozidla neboli odrátané prevádzkové náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho MV, ak by poškodené nebolo. V danej súvislosti poukázal na konštantnú judikatúru (napr. R7/1992), v zmysle ktorej je nevyhnutné od vynaložených nákladov na vypožičanie osobného motorového vozidla odpočítať náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré nemohol používať v dôsledku poškodenia. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 20/2007, zo dňa 29. januára 2008, podľa ktorého: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu Zmlúv o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom Zmlúv o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávok zo strany poškodeného, ktoré práve žalobca ako veriteľ, eviduje voči poškodenému ako voči dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považoval takéto právne úkony podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné. Poukázal aj na to, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetných zmluvách absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok. V predložených zmluvách o postúpení pohľadávky je pritom zmluvnými stranami uvedená len špecifikácia pohľadávky (nimi určenej a vymedzenej, podľa právneho názoru žalovaného neexistujúcej), ktorá následne je premietnutá v predmete samotných zmlúv, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Poukázal tiež na skutočnosť, že samotný predmet zmlúv o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Mal tiež za to, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. Poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu
škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“) je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Na základe vyššie uvádzaných skutočností a dôvodov mal za to, že nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
5.Žalobca vo vyjadrení k odporu s tvrdením žalovaného, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované podľa § 132 CSP, nesúhlasil. V zmysle platnej právnej úpravy tak v žalobnom návrhu má byť uvedená špecifikácia rozhodujúcich skutočností, o ktorých existenciu žalobca opiera svoje tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho práva a je potrebné zabezpečiť jeho ochranu prostredníctvom návrhu podaného na súd. V uvedenom prípade mal za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/neúspech žalobcu v spore. Škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vznik zapríčinil vodič motorového vozidla, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Dopravná nehoda bola žalovanému riadne nahlásená, pričom žalovaný na základe uvedeného priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá v dôsledku škodovej udalosti vznikla. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Preto skutočnosť, ktorou je priebeh dopravnej nehody, považuje za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca. V návrhu na vydanie platobného rozkazu v uvedenej veci žalobca jasne uvádza: 1) že po vzniku škodovej udalosti bola predmetná škodová riadne u žalovaného nahlásená
- uvedené aj pod ktorým číslom poistnej udalosti žalovaný poistnú udalosť zaregistroval, 2) že v dôsledku vzniknutej situácie - škodovej udalosti, si poškodený dal opraviť svoje poškodené motorové vozidlo u žalobcu, 3) vyčíslenie nákladov na opravu vo faktúre, ktorá bola navyše ako dôkaz predložená, 4) doručenie oznámenia žalovaného o likvidácii poistnej udalosti s vymedzením, koľko žalovaný priamo žalobcovi plnil a koľko nie, pričom toto oznámenie o poistnom plnení bolo ako dôkaz v konaní predložené, 5) informácia o tom, že pohľadávka poškodeného, vzniknutá z neuhradenia faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške bola postúpená na žalobcu, pričom ako dôkaz bola predložená zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že do žaloby uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. Preto považuje argumentáciu žalovaného týkajúcu sa nedostatkov náležitostí podania za bezpredmetnú a právne irelevantnú. 5A.K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie s poukazom na to, že poškodený nemohol platne postúpiť pohľadávku na žalobcu, a to z toho dôvodu, že v čase postúpenia bol dlžníkom žalobcu uviedol, že samotná škoda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodený nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP a uviedol, že právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť), teda už samotným vznikom škody na motorovom vozidle, nie až vykonaním opravy poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a faktúrové opravy. Obdobne tak platí aj podľa ustálenej judikatúry: „Škoda, ktorá nastala na strane žalobcu z titulu nákladov na vykonanú opravu, ktorá žalobcovi dopravnou nehodou bola vnútená bola (skutočnou) škodou, vzniknutou vynaložením nákladov na opravu vozidla, aby vozidlo bolo užívania a prevádzky schopné tak, ako tomu bolo pred dopravnou nehodou.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obdo 18/2012) „Výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody.“ (R 5/1988, R 25/1990) Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Faktúra predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby
poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Konanie a tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poškodený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý poškodenému (resp. žalobcovi, na ktorého bola postúpená pohľadávka poškodeného), by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. Zároveň podporne uviedol, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného, spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla vo výške 4 844,74 EUR uznal a priamo na účet žalobcu poukázal sumu 3 439,53 EUR. Rovnako tak uznal nárok vyplývajúci z potreby prenájmu náhradného motorového vozidla, keďže z celkového nároku 420 EUR uznal a priamo na účet žalobcu poukázal sumu 273,69 EUR. V zmysle vyššie uvedeného tak mal tak za to, že žalovaný písomne uznal svoj dlh v zmysle § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „občiansky zákonník“) čo do dôvodu voči žalobcovi, sporná ostala len výška. Podľa § 558 občianskeho zákonníka: „Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Na podporu svojich tvrdení uviedol judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: „K platnosti právneho úkonu uznania dlhu v zmysle § 558 OZ., okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 4 Cdo 116/2009) Žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol dôvod vzniku dlhu - oprava motorového vozidla, resp. potreba prenajatia náhradného motorového vozidla a vyjadril zároveň v akej výške dlh uznáva a taktiež vyjadril prísľub zaplatiť dlh priamo na účet žalobcu. Žalovaný však následne v podanom odpore uvádza svoju argumentáciu, v zmysle ktorej absolútne odmieta existenciu uvedených dlhov. Takéto konanie žalovaného považuje za nedôvodné, arbitrárne a v rozpore s dobrými mravmi a platnou právnou úpravou. K námietke, že nebola preukázaná ani účelnosť prenájmu náhradného motorového vozidla uviedol, že žalovaný poskytnutím poistného plnenia na určitý počet dní prenájmu sám uznal, že tu existovala účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným, a teda jeho terajšie tvrdenie je nelogické a zmätočné s cieľom odvrátiť pozornosť od meritu sporu. Vo vzťahu k neodrátaniu prevádzkových nákladov vynaložených na prevádzku vozidla z ceny prenájmu uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach. Prevádzkové náklady tvoria náklady na pohonné látky , výmena oleja a kvapalín atď. Tieto náklady však nie sú súčasťou ceny za nájom vozidla, pričom uvedené náklady by si poškodený hradil sám. Poškodený, resp. žalobca si uplatnil cenu za nájom požičaného vozidla, čo možno považovať za výdavky, ktoré by nemal, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Suma uplatnená u žalovaného za nájom za náhradné vozidlo už predstavovala rozdiel medzi samotnými nákladmi, ktoré poškodený ako vlastník vynaložil na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, t.j. uplatnil si skutočnú škodu. Žalovaný by mal byť len rád, že poškodenému stačilo vozidlo VW Jetta, teda vozidlo omnoho nižšej triedy ako je vozidlo poškodeného ( BMW radu 5), ktoré by si mohol prenajať, aby mal vozidlo rovnakej triedy a rovnakého komfortu ako to svoje. Prenajatím rovnakého alebo obdobného vozidla by tak vznikli omnoho väčšie náklady, ktoré by žalovaný musel inak hradiť. Preto krátenie v tejto časti pokladal za nedôvodné a priečiace sa dobrým mravom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na početnú judikatúru Krajského súdu v Košiciach - rozsudky sp. zn. 3Cob/75/2017 zo dňa 30.01.2018, sp. zn. 4Cob/60/2017 zo dňa 25.10.2017, sp. zn. 2Cob/136/2017 zo dňa 22.02.2018, kde v skutkovo a právne obdobných veciach súd rozhodol rovnako. Zároveň poukázal aj na základný princíp právnej istoty, kde v právne a skutkovo obdobných veciach má súd rozhodovať obdobne (čl. 2 ods. 2 CSP). 5B.K náležitostiam zmlúv o postúpení pohľadávky uviedol, že zmluvy o postúpení pohľadávky nie sú rozporuplné, nejasné a nie sú nešpecifikované. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka: 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného predmetné zmluvy o postúpení pohľadávky obsahujú jasné
označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v zmluvách špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku škodovej udalosti, resp. prenajatie náhradného MV zapožičaného počas opravy poškodeného MV). Zároveň, v článku I. zmlúv o postúpení pohľadávky označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1. postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 597,75 EUR, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku škodovej udalosti a s tým súvisiacej potreby opravy poškodeného motorového vozidla a neuhradenia nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v tejto výške a pohľadávku vo výške 420 EUR, ktorá predstavuje dlžníkom nezaplatenú faktúru servisu, ktorá bola vystavená za prenájom náhradného motorového vozidla zapožičaného počas opravy poškodeného motorového vozidla. Taktiež v bode 2. predmetného článku I. zmlúv o postúpení pohľadávky je jasne špecifikované, že ide o postúpenie pohľadávky, ktorá je bližšie špecifikovaná v bode 1. predmetných zmlúv, pričom samotný článok II. predmetnej zmluvy obsahuje ďalej špecifikáciu podmienok, podľa ktorých sa pohľadávka postupuje. V článku II. predmetných zmlúv postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávky v konkrétnej výške, vzniknuté z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení. Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Mal za to, že postupca v uvedenom prípade v zmluve o postúpení pohľadávky vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III. predmetných zmlúv v bode 4. zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Poukázal taktiež na judikatúru súdov v otázke nazerania na posudzovanie náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávky: „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015) Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovanému ako dlžníkovi ani neprináleží namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky: „Námitka neplatnosti postupní smlouvy s výjimkou případů uvedených v § 525 OZ dlužníkovi vůči postupníkovi nepřísluší.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 31 Cdo 1328/2007) Mal tak za to, že predmetné zmluvy vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti spĺňajú a obsahujú všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky, preto považuje tvrdenia žalovaného ohľadne rozporuplnosti týkajúcej sa predmetu postúpenia o ohľadne neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky za bezpredmetné a právne irelevantné. Zároveň poukázal aj na početnú judikatúru, kde žalovaný rovnako namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom takéto námietky boli už v právne a skutkovo obdobných veciach riešené Krajským súdom v Košiciach, ktorý vyslovil platnosť zmlúv o postúpení a neopodstatnenosť námietok, v konaniach pod sp. zn.: 3Cob/31/2018, 4Cob/60/2017, 4Cob/111/2018, 4Cob/31/2018, 2Cob/84/2018, 2Cob/75/2018, 4Cob/107/2018, ako aj v mnohých ďalších konaniach na Krajskom súde v Košiciach ako aj iných súdoch Slovenskej republiky. 5C.Nesúhlasil s tvrdením žalovaného vo vzťahu k poistnému plneniu. Žalovaný krátil výplatu poistného plnenia z dôvodu neprimerane účtovanej ceny práce, s dôrazom, že žalobcovi boli priznané maximálne náklady pre neautorizovaný servis. Žalobca zdôraznil, že žalovaným uvádzané dôvody krátenia považuje za nezákonné a ničím neodôvodnené. Žalovaný svoje tvrdenia neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu. Vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Žalobca poukázal na ust. § 153 ods. 1 a 2
CSP a mal za to, že koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní je, aby danú skutočnosť preukázal, a to znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať ohľad aj na hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku konania. Žalobca tvrdil, že dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazne bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné. 5D.Vo vzťahu k úrokom z omeškania uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018, podľa ktorého: „Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona č. 381/2001 Z. z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv poškodeného, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. do omeškania.“ Žalovaný rozporuje žalobcom uplatnený úrok z omeškania pri poistnej udalosti z dôvodu, že úrok z omeškania je viazaný na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o PZP, t.j. povinnosti do troch mesiacov ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný argumentuje, že túto povinnosť si splnil v uvedenej lehote, a preto žalobca nemá nárok na uplatnený úrok z omeškania. Návrhom na vydanie platobného rozkazu si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 597,75 EUR od 08.03.2019 do zaplatenia a zo sumy 146,31 EUR od 08.03.2019 do zaplatenia čo právne odôvodnil ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako sankciu za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy, t.j. riadne a včas uhradiť poistné plnenie. Žalobca nežiadal o zaplatenie úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP za omeškanie žalovaného so splnením nepeňažnej povinnosti (ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom). Vychádzajúc zo znenia ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP tieto nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podstatným kritériom pre rozlíšenie považuje to, že v ustanovení § 11 ods. 8 zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP, a teda ho nemožno sankcionovať podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, nevylučuje to aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoj nárok na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a žalovaný plniť tento preukázaný nárok odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Mal za to, že v predmetnom súdnom konaní preukázal, že ním uplatnený nárok na doplatenie náhrady škody v sume 744,06 EUR je dôvodný. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie žalovanej sumy 744,06 EUR žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal. Závery v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - zákona o PZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo
nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Ak by sa pripustili závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok na zaplatenie úroku z omeškania priamo od škodcov podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z PZP takýto nárok nemali. V prípade aplikácie daného rozsudku by tak došlo k popretiu povinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň v prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorý by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Uvedený výklad jednoznačne nie je zámerom zákonodarcu. Žalobca, resp. jeho právny predchodca predložil žalovanému faktúry za opravu vozidla a za prenajatie náhradného vozidla, ktoré bol žalovaný povinný prešetriť v rámci šetrenia poistnej udalosti, a do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalobcovi poskytnúť poistné plnenie. Ak žalovaný, čo i len časť zo žalobcom uhradenej faktúry neuhradil, pričom v súdnom konaní sa preukáže nárok žalobcu na zaplatenie celej fakturovanej sumy, nie je dôvod na nepriznanie úrokov z omeškania, keďže je zrejmé, že žalovaný neplnil peňažné plnenie riadne a včas. Tento skutkový stav sa nijakým spôsobom neodlišuje od klasického záväzkového vzťahu, kedy ak veriteľ vyzve dlžníka na zaplatenie peňažného dlhu, ktorý však neakceptuje veriteľom požadovanú výšku plnenia, pričom v súdnom konaní sa neskôr preukáže, že veriteľ má nárok na ním požadovanú výšku plnenia, súd zaviaže dlžníka aj na úhradu úroku z omeškania za nesplnenie peňažného dlhu riadne a včas. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 369 Obchodného zákonníka). Ak by sa pripustili závery z rozsudku Najvyššieho súdu SR, neexistovala by žiadna sankcia pre poisťovňu v prípade, ak by neposkytla peňažné plnenie riadne a včas, čo by malo za následok aj nárast počtu súdnych konaní a zaťaženia súdov súdnymi konaniami voči poisťovniam. Na podporu týchto tvrdení poukázal aj na judikatúru: „Zákon č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov je osobitným zákonom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku (OZ), ktorý je všeobecným právnym predpisom upravujúcim súkromnoprávne vzťahy (§ 1 ods. 2 OZ). Vzťah týchto dvoch predpisov vyplýva zo zásady „lex specialis derogat legi generali“, čo znamená, že ustanovenia osobitného predpisu sa použijú prednostne v prípade, ak tento osobitný zákon upravuje niektorú otázku odlišne od všeobecného právneho predpisu. Ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP výslovne ustanovuje, kedy vzniká poistiteľovi povinnosť poskytnúť poistné plnenie poškodenému. Ide zároveň o úpravu termínu, kedy nastáva splatnosť poistného plnenia. Omeškanie dlžníka je sankciou za porušenie povinností splniť dlh riadne a včas. Omeškanie začína uplynutím doby splatnosti, ktorá vyplýva z hmotného práva. Vo všeobecnosti platí, že ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od neho popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ). Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP upravuje osobitnú sankciu vo forme peňažných úrokov z omeškania pre prípad, ak poisťovateľ nesplní svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona, teda v lehote do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti neskončí prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností, resp. neposkytne poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne, plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 zákona, a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení.“(rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/335/2017 zo dňa 22.11.2018) Povinnosť nepeňažnej povahy, ktorá je stanovená v ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP, pri nesplnení ktorej vzniká poškodenému nárok na úrok z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, si zároveň nemožno vykladať tak, že na jej splnenie postačuje, ak poisťovňa len formálne zašle poškodenému oznámenie o výsledku šetrenia poistnej udalosti, ak výsledok šetrenia je neodôvodnený a nepreskúmateľný. Z uvedeného dôvodu preto v danom prípade nemožno ani prijať záver, že by si žalovaný splnil povinnosť stanovenú v § 11 ods. 6 zákona o PZP tým, že v lehote stanovenej v zákone oznámil poškodenému výsledky šetrenia poistnej udalosti. Poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov v obdobných prípadoch, kde v zmysle uvedených judikátov vyplýva a je prezentovaný právny názor, v zmysle ktorého má žalobca v obdobných prípadoch nárok na úhradu úrokov z omeškania od 16. dňa po dni, ktorý je v oznámení žalovaného uvedený ako deň skončenia predmetnej škodovej udalosti, aj keď žalovaný ukončil šetrenie v
zákonom stanovenej trojmesačnej lehote: „32. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 33. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostane do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z. z. má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 3 citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok tohto šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil.“ (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 4Cob/31/2018) „Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Obč. zák. Tvrdenie žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania je upravená § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z. je síce namieste, ale toto ustanovenie zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 tohto zákonného ustanovenia, t.j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavujú poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a to i v prípade, ak poisťovňa svoje povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 splnila včas (t.j. skončila prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytla poškodenému písomné vysvetlenie o odmietnutí poistného plnenia). Odvolací súd považuje za opodstatnený argument žalobcu, že v prípade prijatia výkladu žalovaného, by prakticky nebolo možné v prípade uplatnenia si poistného plnenia priznať v takomto konaní úrok z omeškania. Pokiaľ však zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému prevádzkou motorového vozidla nahradenie škody a to v čo najkratšom čase, nie je možné, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala odkladom splatnosti tejto povinnosti na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenia a preto je namieste výklad ustanovenia § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. podaný súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku.“ (Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 3Co/193/2015) Poukazujúc na vyššie uvedenú judikatúru, zastával názor, že má nárok na úroky z omeškania tak, ako si uplatnil v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Mal za to, že opačný názor by legalizoval protizákonný postup poisťovne, keď síce ukončila šetrenie predmetnej poistnej udalosti v zákonom stanovenej lehote, avšak poistnú udalosť neprešetrila riadne, a tak protizákonne krátila úhradu poistného plnenia bez akéhokoľvek sankčného postihu. 5E.Vo vzťahu k určeniu miestnej príslušnosti zotrval na doterajších vyjadreniach. 6.Na pojednávanie dňa 08.09.2020 sa nedostavil riadne predvolaný právny zástupca žalovaného, ktorý svoju neúčasť žiadal ospravedlniť a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
7.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:
8.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: Posudok/kalkuláciu č. ZP000462, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 21.02.2019 (k poistnej udalosti č. 8013900696), Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 21.02.2019 (k poistnej udalosti č. 8006137194), Faktúru č. P190038 vystavenú žalobcom spoločnosti Pribula MIX s.r.o., Faktúru č. 319026 vystavenú žalobcom spoločnosti Pribula MIX s.r.o., Nájomnú zmluvu zo dňa 04.02.2019 spolu s cenníkom požičovne a s Odovzdávacím/preberacím protokolom, Žiadosť o náhradu škody, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.02.2019, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.02.2019, Správu o nehode, kategorizáciu vozidiel, Cenníky servisných služieb (Auto Gábriel, s.r.o. Košice, MOTOR-CAR s.r.o a Moris Slovakia s.r.o.), Čestné vyhlásenie a doklad o zaplatení sumy 420 EUR.
9.Žalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy.
10.Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 04.02.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle M. XXX, EČV: Z., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému Pribula MIX, s.r.o., Široká 292, 044 15 Nižná Myšľa, IČO: 36 579 858. Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť pod číslom 8013900696. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla M. XXX, O.: Z. v dôsledku poistnej udalosti č. 8013900696 si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v servise H Point, s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli podľa faktúry č. P190038 vo výške 4 844,74 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.02.2019 žalovaným oznámené, že dňa 20.02.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8013900696 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 8013900696 predstavuje 4 844,74 EUR, suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 3 439,53 EUR. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie boli pri výpočte poistného plnenia priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 25,00 EUR/NH s DPH, čo predstavuje rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou. Podľa výpočtu výšky plnenia faktúra za opravu vozidla číslo P190038 bola vystavená na sumu 4 844,74 EUR. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou tvorí sadzba práce v hodnote 717,30 EUR. Spolu bolo priznaných 4 127,44 EUR, pričom z tejto sumy bola odpočítaná DPH vo výške 687,91 EUR. Poistné plnenie (výška škody bez DPH) teda predstavuje 3 439,53 EUR. Nebolo tiež sporné, že bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28.02.2019. Sporné medzi stranami nebolo ani to, že dôsledku vzniknutej situácie si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo v autoservise H Point, s.r.o., t.j. u žalobcu. Žalovaný túto udalosť zaregistroval pod č. 8006137194. Doba nájmu, ktorého predmetom bolo náhradné vozidlo W. F., EČV: Z., podľa odovzdávacieho/preberacieho protokolu trvala od 04.02.2019 do 18.02.2019. Náklady na použitie náhradného vozidla boli faktúrou č. 319026 vyúčtované vo výške 420 EUR bez DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného. Poškodenému bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.02.2019 oznámené, že dňa 20.02.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8006137194 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za prenájom náhradného motorového vozidla predstavovala 420 EUR bez DPH. Žalovaným priznaná a uhradená bola však len suma 273,69 EUR. Celková nepriznaná suma po odpočte DPH je 146,31 EUR. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Prenájom náhradného vozidla, fakturovaná doba prenájmu NV 14 dní. Poisťovňa priznáva náklady na prenájom vozidla počas doby nevyhnutnej opravy - priznané 11 dní. Neprimerané náklady na náhradné vozidlo 3 dni. Odpočítané prevádzkové náklady na prenájom vozidla, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla podľa najazdených kilometrov na prenajatom vozidle.“ Podľa výpočtu výšky plnenia náklady na použitie náhradného vozidla podľa faktúry č. 319026 predstavovali 504 EUR. Neprimerané náklady na náhradné vozidlo ( - 3 dni) predstavovali 108 EUR. Odpočet za prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla predstavoval 67,57 EUR. Spolu bolo priznaných 328,43 EUR, z ktorých sa odpočítala DPH vo výške 54,74 EUR. Poistné plnenie (výška škody bez DPH) teda predstavovalo 273,69 EUR. Nebolo tiež sporné, že bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 18.02.2019. 11.Sporné medzi stranami je, či má návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu (žaloba) všetky náležitosti podľa ust. § 129 a § 132 CSP, či je žalobca v konaní aktívne legitimovaný, či je zmluva o postúpení pohľadávky platná a či má žalobca nárok na zaplatenie sumy 744,06 EUR s prísl. voči žalovanému. 12.Zo správy o nehode súd zistil, že dňa 04.02.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle M. XXX, O.: Z., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo spoločnosti Pribula MIX, s.r.o., Široká 292, 044 15 Nižná Myšľa, IČO: 36 579 858. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla D. D., EČV: Z., ktorého vlastník E.. W. Z. mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t. j. v poisťovni KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group.
13.Faktúrou č. P190038 zo dňa 18.02.2019 splatnou 04.03.2019, na sumu 4 844,74 EUR bolo súdu preukázané, že žalobca vyúčtoval spoločnosti Pribula MIX s.r.o. cenu za opravu poškodeného vozidla s EČV: Z..
14.Oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.02.2019 bolo súdu preukázané, že žalovaný dňa 20.02.2019 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti (č. 8013900696) s tým, že poistné plnenie vo
výške 3 439,53 EUR v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na základe predložených dokladov poukazuje na účet žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 25 EUR/ NH s DPH .
15.Podľa kalkulácie opravy č. ZP0000462 zo dňa 18.02.2019 (vyhotovenej žalobcom) náklady na opravu vozidla M. XXXD, EVČ: Z. predstavujú 4 844,74 EUR s DPH. Cena za jednu NH prác bola určená sumou 62 EUR bez DPH.
16.Na preukázanie výšky cien autoopravárenských prác v regióne predložil žalobca kategorizáciu vozidiel a cenníky autoservisov, podľa ktorých (pre porovnateľné auto) v autoservise Moris Slovakia s.r.o. je ich cena 64 EUR bez DPH (mechanická dielňa) a 64 EUR bez DPH (karosárska a lakovacia dielňa), v autoservise Auto Gábriel, s.r.o. je ich cena 65 EUR bez DPH a v autoservise MOTOR-CAR s.r.o. je ich cena 95 EUR s DPH.
17.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.02.2019 mal súd preukázané, že postupca (spoločnosť Pribula MIX s.r.o.) postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 597,75 EUR (vrátane príslušenstva) na žalobcu. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. P190038, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 8013900696. Predmetom zmluvy je postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 597,75 EUR s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Odplata za postúpenie je predmetom osobitnej dohody. V čl. II. zmluvy postupca prehlásil, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. V čl. III. bode 4. zmluvy účastníci prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu.
18.Nájomnou zmluvou zo dňa 04.02.2019 bolo súdu preukázané, že žalobca prenajal spoločnosti Pribula MIX, s.r.o., Široká 292, 044 15 Nižná Myšľa, IČO: 36 579 858 motorové vozidlo W. F. s EČV: Z.. Cena prenájmu vyplývala z pripojeného cenníka požičovne.
19.Odovzdávacím/preberacím protokolom mal súd preukázané, že nájom vozidla na základe vyššie uvedenej zmluvy trval od 04.02.2019 do 18.02.2019.
20.Faktúrou č. 319026 zo dňa 18.02.2019 splatnou 04.03.2019, na sumu 504 EUR bolo súdu preukázané, že žalobca vyúčtoval spoločnosti Pribula MIX s.r.o. cenu za prenájom vozidla W. F. s EČV: Z..
21.Na preukázanie úhrady faktúry č. 319026 v sume 420 EUR žalobca predložil kópiu pokladničného dokladu.
22.Z čestného vyhlásenia H. R., zamestnanca žalobcu, zo dňa 12.11.2019 súd zistil, že oprava predmetného vozidla M. XXXD, EVČ: Z., poškodeného poistnou udalosťou evidovanou pod č. 8013900696 trvala 14 dní - od 04.02.2019 do 18.02.2019.
23.Listom zo dňa 04.02.2019 bolo súdu preukázané, že spoločnosť Pribula MIX s.r.o. žiadala poisťovňu (žalovaného) o náhradu škody za prenájom náhradného vozidla.
24.Oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.02.2019 bolo súdu preukázané, že žalovaný dňa 20.02.2019 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti (č. 8006137194) s tým, že poistné plnenie vo výške 273,69 EUR v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na základe predložených dokladov poukazuje na účet žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie sa jednalo o prenájom náhradného vozidla s fakturovanou dobou prenájmu náhradného vozidla 14 dní. Poisťovňa priznala náklady na prenájom vozidla počas doby nevyhnutnej opravy za 11 dní a nepriznala náklady na náhradné vozidlo za 3 dni. Boli odpočítané aj prevádzkové náklady na prenájom vozidla, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla podľa najazdených kilometrov na prenajatom vozidle.
25.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.02.2019 mal súd preukázané, že postupca (spoločnosť Pribula MIX s.r.o.) postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 420 EUR (vrátane príslušenstva)
na žalobcu. Táto suma predstavuje dlžníkom nezaplatenú faktúru servisu č. 319026, ktorá bola vystavená za prenájom náhradného motorového vozidla zapožičaného počas opravy M. XXX, EČV: Z., ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 8006137194. Predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 tejto zmluvy vo výške 420 EUR, čo predstavuje reálnu škodu (faktúra servisu) z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Postúpenie pohľadávky je odplatné. Odplata za postúpenie je totožná s výškou postúpenej pohľadávky, t.j. rovná sa nominálnej hodnote postúpenej pohľadávky. V čl. II. zmluvy postupca prehlásil, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. V čl. III. bode 4. zmluvy účastníci prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu.
26.Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi 744,06 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 597,75 EUR od 08.03.2019 do zaplatenia a zo sumy 146,31 EUR od 08.03.2019 do zaplatenia.
27.Podľa ust. § 129 CSP: (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
28.Podľa ust. § 132 CSP: (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
29.Žalovaný namietal, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nemá všetky náležitosti podľa ust. § 129 a § 132 CSP.
30.K predmetnej námietke žalovaného je potrebné uviesť, že škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody na motorovom vozidle, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému - spoločnosti Pribula MIX s.r.o. a škoda bola spôsobená poistencom žalovaného (E.. W. Z.). Žalovaný škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť. Žalovaný na základe predloženého oznámenia o poistnom plnení priamo žalobcovi sčasti uhradil poistné plnenie, ktoré vzniklo v dôsledku poistnej, resp. škodovej udalosti. Žalovaný teda nárok žalobcu, resp. poisteného na náhradu škody ako taký uznal, sporný bol len rozsah náhrady škody. Preto mal súd za to, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.
31.Žalovaný namietal, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný a že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná.
32.Podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka: (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
33.Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
34.Podľa ust. § 35 Občianskeho zákonníka: (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
35.Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
36.Z obsahu predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky súd zistil, že majú všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, sú určité, zrozumiteľné a platné. Účastníci zmluvy sú riadne označení. Postúpené pohľadávky sú jednoznačne identifikovateľné. Výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmluvy je riadne uvedený a určený - jedná sa o postúpenie pohľadávky. V článku II. predmetných zmlúv postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Zo obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov je potrebné poukázať a prihliadnuť aj na žalobcom uvedený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetné zmluvy o postúpení pohľadávky, vzhľadom na vyššie uvedené spĺňajú a obsahujú všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky.
37.Žalovaný tvrdil, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodeného, ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. K tvrdeniam žalovaného je potrebné uviesť, že samotná škoda vznikla poistenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúry slúžili len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu a za prenájom náhradného vozidla. V zmysle ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. v platnom znení poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Nie je sporné, že predmetnú faktúru za opravu vozidla a faktúru za prenájom náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému, teda na základe týchto faktúr mal plniť poškodený žalobcovi. Žalobca nemohol faktúry vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmlúv o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému - rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti. Nešlo teda o postúpenie pohľadávok z faktúr č. P190038 a č. 319026, ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaný.
38.Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 36. a 37. odôvodnenia tohto rozsudku mal súd za to, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.
39.Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých neeviduje predmetné faktúry, nakoľko v oznámeniach o poistnom plnení zo dňa 21.02.2019 ich sám uvádza a odvoláva sa na ne.
40.Podľa ust. § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
41.Podľa ust. § 4 zák. č. 381/2001 Z.z.: (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. (3) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. (4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. (5) Ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského štátu, poškodenému sa poskytne poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu. (6) Na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla občanovi členského štátu na území cudzieho štátu, v ktorom nepôsobí príslušná kancelária poisťovateľov, počas jeho cesty z územia jedného členského štátu na územie iného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy členského štátu, na ktorého území sa motorové vozidlo spravidla nachádza.
42.Podľa ust. § 11 zák. č. 381/2001 Z.z.: (1) Poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu potvrdenie o poistení zodpovednosti a zelenú kartu; na tento účel je poisťovateľ povinný zabezpečiť, aby potvrdenie o poistení zodpovednosti obsahovalo ochranný prvok. Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska, ustanoví náležitosti potvrdenia o poistení zodpovednosti. Poisťovateľ je povinný zabezpečiť evidenciu o vydaných potvrdeniach o poistení zodpovednosti. (2) Poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu na účel zabezpečenia náhrady vzniknutej škody tlačivo na vypísanie údajov o dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ich účastníkoch, zúčastnených vozidlách a ich poškodení, poistení zodpovednosti a zavinení; poisťovateľ je povinný vydať poistníkovi tlačivo aj na požiadanie. (3) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznamovať kancelárii údaje o vzniku, zmene a zániku poistenia zodpovednosti a o poistných zmluvách, ktoré uzavrel vrátane údajov podľa § 25 ods. 2 písm. a) a b). Poistník je povinný poskytovať poisťovateľovi údaje podľa § 25 ods. 2 písm. a) a b) a ich zmeny. Poisťovateľ je povinný overiť si údaje o motorovom vozidle evidované kanceláriou. (4) Poisťovateľ je povinný do 15 dní po zániku poistenia zodpovednosti vydať poistníkovi doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti. Ak poistník nesplnil povinnosť podľa § 9 ods. 5, nie je poisťovateľ povinný do splnenia tejto povinnosti vrátiť poistné podľa odseku 11. (5) Poisťovateľ bez zbytočného odkladu ustanoví poistenému na základe jeho písomnej žiadosti právneho zástupcu 15) v konaní o náhradu škody pred súdom, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. (6) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. (8) Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 15a) (9) Odseky 6 až 8 sa použijú rovnako aj vtedy, ak nárok na náhradu škody uplatnil poškodený proti likvidačnému zástupcovi (§ 15a). (10) Ak nie je ohrozené trestné
konanie podľa osobitného predpisu 15b) alebo prejednávanie priestupku, oznamuje orgán činný v trestnom konaní alebo orgán prejednávajúci priestupok poisťovateľovi alebo kancelárii na požiadanie údaje o dopravnej nehode v rozsahu podľa osobitného predpisu, 15c) alebo mu umožní nahliadať do spisu a vyhotovovať z neho výpisy vo veci týkajúcej sa škodovej udalosti. (11) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk. (12) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na poistné až do konca tohto poistného obdobia. (13) Poisťovateľ je povinný poistníkovi písomne oznámiť najneskôr desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia a) výšku poistného podľa § 8 na nasledujúce poistné obdobie, b) dátum skončenia poistného obdobia, c) termín, do ktorého je možné podať výpoveď príslušnej poistnej zmluvy podľa osobitného predpisu. 15ca)
43.Podľa ust. § 15 zák. č. 381/2001 Z.z.: (1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21) (2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 22)
44.Podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
45.Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
46.Žalovaný podľa žalobcom predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.02.2019 (poistná udalosť č. 8013900696) krátil poistné plnenie v časti výšky priznanej ceny za normohodinu opravárenských prác.
47.Súd pri posudzovaní nároku žalobcu z poistnej udalosti evidovanej pod č. 8013900696 vychádzal z ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z.. Krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z faktúry č. P190038 zo dňa 18.02.2019 vyplýva vyúčtovanie nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 4 844,74 EUR. Žalobca, resp. poškodený predložil relevantné dôkazy súvisiace s opravou daného motorového vozidla.
48.Z posúdenia primeranosti nákladov na opravu predmetného vozidla stanovených žalovaným (uvedených v oznámení o poistnom plnení) je zrejmé, že žalovaný svojvoľne určuje cenu práce (bez ohľadu na ceny prác v regióne), pričom určenie ceny nijak neodôvodnil.
49.Cena za práce účtovaná žalobcom vo výške 62 EUR bez DPH za normohodinu nie je neobvyklá v danom regióne o čom svedčia aj predložené cenníky servisov (bod 16. odôvodnenia tohto rozsudku). Pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku. V značkových opravovniach v regióne je cena za jednu normohodinu týchto prác vyššia od cien žalobcu. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, splnil všetky povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Žalovaný nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že v predmetnou faktúrou boli vyúčtované účelné, primerané a skutočné náklady na opravu vozidla. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká
právo na plnenie ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda už samotným vznikom škody.
50.S poukazom na vyššie uvedené súd mal za to, že krátenie plnenia zo strany žalovaného v časti stanovenia výšky ceny za normohodinu opravárenských prác je nedôvodné.
51.Žalovaný podľa žalobcom predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.02.2019 (poistná udalosť č. 8006137194) krátil poistné plnenie v časti doby na zapožičanie náhradného vozidla (resp. priznal plnenie len v časti) a zároveň z nákladov na prenájom odpočítal prevádzkové náklady na prenajatom vozidle.
52.Súd pri posudzovaní nároku žalobcu z poistnej udalosti evidovanej pod č. 8006137194 vychádzal z ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj z ustanovení občianskeho zákonníka. Krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z faktúry č. 319026 vyplýva vyúčtovanie nákladov za prenájom náhradného vozidla Škoda Octavia vo výške 504 EUR. Žalobca, resp. poškodený predložil relevantné dôkazy súvisiace s prenájmom motorového vozidla vo vzťahu k dĺžke nájmu (Nájomnú zmluvu, faktúru, cenník požičovne, čestné vyhlásenie zamestnanca opravovne a odovzdávací a preberací protokol). Právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody, teda v predmetnom prípade vznikom škodovej udalosti, ktorá vznikla dňa 04.02.2019. Poškodený si uplatnil nárok na nájomné za prenájom náhradného vozidla za dobu od 04.02.2019 do 18.02.2019, teda za 14 dní. Dĺžka opravy vozidla spoločnosti Pribula MIX s.r.o. bola súdu preukázaná žalobcom predloženým čestným vyhlásením jeho zamestnanca, faktúrou, ako aj odovzdávací a preberací protokol. Na základe uvedeného mal súd za to, že dĺžka nájmu motorového vozidla 14 dní zodpovedala nevyhnutnej potrebe užívania náhradného vozidla spoločnosťou Pribula MIX s.r.o.. Čo sa týka odpočítania „prevádzkových nákladov“ z ceny nájmu žalovaný nepreukázal dôvodnosť takéhoto postupu. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaného nájomného, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
53.K námietke žalovaného, že žalobca nepreukázal účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu náhradného vozidla je potrebné uviesť, že žalovaný v oznámení o poistnom plnení, kde krátil náklady za prenájom náhradného motorového vozidla ako dôvod krátenia neuviedol túto skutočnosť. Nie je možné prihliadať na zmenu dôvodov krátenia poistného plnenia po ukončení šetrenia poistnej udalosti. Žalovaný mal povinnosť riadne prešetriť poistnú udalosť a za tým účelom vykonať potrebné dokazovanie v priebehu šetrenia poistnej udalosti. Žalovaný tak mal uviesť v oznámení o poistnom plnení, na základe akých skutočností krátil poistné plnenie a neuhradil poškodeným, resp. žalobcovi náhradu škody v plnom rozsahu a najmä podložiť svoje tvrdenia právne relevantnými dôkazmi. Ak tak neurobil v priebehu šetrenia predmetnej poistných udalostí, nie je možné, aby túto svoju povinnosť prenášal na žalobcu a súd v priebehu súdneho konania. Ani v zmysle ustálenej judikatúry súdov nie je možné prihliadať na neskoršiu argumentáciu. Prihliada sa len na ten dôvod, resp. dôvody krátenia poistného plnenia, ktoré sú uvedené v oznámení o poistnom plnení. Na tie dôvody, ktoré poisťovňa (žalovaný) v priebehu konania mení, sa neprihliada. Je potrebné dodať, že poškodený je podnikateľom a náhradné motorové vozidlo používal na dochádzku do práce a na výkon podnikateľskej činnosti, čo uviedol aj v odovzdávacom/ preberacom protokole, týkajúcom sa prenájmu náhradného motorového vozidla, preto mal súd za to, že potreba, resp. nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla z jeho strany bola preukázaná.
54.Nakoľko žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, dostal sa do omeškania a je povinný zaplatiť úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
55.Pri posudzovaní nároku žalobcu na úroky z omeškania súd vychádzal z ust. § 11 ods. 6, 7 a 8 zák. č. 381/2001 Z.z. v platnom znení. Tunajší súd sa stotožnil s názorom Krajského súdu v Košiciach vyjadreným v rozsudku sp. zn. 4Cob/60/2017 zo dňa 25.10.2017, podľa ktorého z ustanovenia § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. (v platnom znení) vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 6 citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok šetrenia a
rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ však poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil.
56.Žalovaný ukončil šetrenie predmetných poistných udalostí dňa 20.02.2019, preto sa do omeškania so zaplatením sumy 589,50 EUR a sumy 146,31 EUR dostal dňa 08.03.2019. Výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
57.Na záver je potrebné opätovne zdôrazniť, že žalovaný v tomto konaní neoznačil a nepredložil a dôkazy na vyvrátenie tvrdení žalobcu.
58.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel.
59.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
60.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
61.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP )
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).