Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-21-2020.pdf
PDF · 254.88 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: VEKTOR s.r.o., Bystrická 65, 040 11 Košice - mestská časť Pereš, IČO: 36 201 235, zastúp. spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúp. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422 v konaní o zaplatenie 300,45 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 300,45 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 189,26 EUR od 03.03.2019 do zaplatenia a zo sumy 111,19 EUR od 08.08.2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 18.11.2019 (v upomínacom konaní) žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 300,45 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 189,26 EUR od 03.03.2019 do zaplatenia a zo sumy 111,19 EUR od 08.08.2019 do zaplatenia. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
2.Žalobca uviedol, že dňa 08.06.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle D. P., G.: E., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: P.. Z. Č. XX.XX.XXXX, R. C.: R. K. XX, E. (ďalej ako „poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, ktorého vlastník (ďalej ako „vinník nehody“) mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t. j. v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. 9567406336. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený dal svoje poškodené motorové vozidlo HYUNDAI I30, G.:E. , opraviť v servise VEKTOR s.r.o., so sídlom: Bystrická 65, Košice - mestská časť Pereš, IČO: 36 201 235, t. j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 584,45 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č.20190402. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 23.07.2019 oznámené, že dňa 19.07.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9567406336 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Krátenie poistného plnenia - cena práce priznaná vo výške 20,00 eur/hod, lakovacia konštanta 100,00 %.“ Podľa výpočtu výšky plnenia faktúra za opravu vozidla bola vystavená na sumu 584,45 EUR. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou predstavoval 111,19 EUR. Spolu bolo priznaných (poistné plnenie predstavovalo) 473,26 EUR. Fakturovaná suma za opravu
motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9567406336 predstavovala 584,45 EUR. Suma priznaná a uhradená žalovaným, však bola iba 473,26 EUR. Celková nepriznaná suma je 111,19 EUR. Neuznaná suma 111,19 EUR bola vlastníkom motorového vozidla D. P., G.: E., ktorým je poškodený P.. Z. Č., postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.08.2019. 2A.Dňa 05.01.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA Q., G.: E., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: SKIA s.r.o., sídlo: Plzenská 1599/127, IČO: 36 591 025 (ďalej ako „poškodený“). Poškodený mal so žalovaným uzatvorenú zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla č. poistnej zmluvy: 6571205568. Poškodený hneď po poistnej udalosti túto nahlásil u žalovaného, pričom ten ju zaregistroval pod č. 9851100596. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený dal svoje poškodené motorové vozidlo Š. Q., G.:E. opraviť v servise VEKTOR s.r.o., so sídlom: Bystrická 65, Košice - mestská časť Pereš, IČO: 36 201 235, t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1 587,76 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20190072. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 19.02.2019 oznámené, že dňa 15.02.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9851100596 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „V zmysle zmluvných dojednaní: po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na oprav, alebo znovuzriadenie MV a to účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa zmluvných dojednaní s opravcom, ktoré sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu. Cena za opravu max. 20,00 EUR s DPH/nh.“ Podľa výpočtu výšky plnenia faktúra za opravu vozidla bola vystavená na sumu 1 587,76 EUR. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou predstavoval 189,26 EUR. Spolu bolo priznaných 1 398,50 EUR. Spoluúčasť bola 165,97 EUR. Poistné plnenie predstavovalo 1 232,53 EUR. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9851100596 predstavovala 1 587,76 EUR. Suma priznaná a uhradená žalovaným, však bola iba 1 232,53 EUR. Celková nepriznaná suma je 189,26 EUR. Neuznaná suma 189,26 EUR bola vlastníkom motorového vozidla ŠKODA Q., G.: E., ktorým je poškodený SKIA s.r.o., postúpená na žalobcu a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.03.2019. 2B.K nároku č. 1 uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení, resp. vo výpočtoch poistného plnenia uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť náhrade škody v plnom rozsahu, na ktorú má poškodený, resp. žalobca nárok. V zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o PZP“): „Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,” V zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“ Poškodený z dopravnej nehody, resp. žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na náhradu škody z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. V zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“ Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. „Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009) Právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na náhradu škody poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a fakturované opravy. Servis, t.j. žalobca pri oprave poškodených motorových vozidiel postupoval tak, aby motorové vozidlá boli z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovými udalosťami. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou udalosťou. Zo strany žalovaného bolo nedôvodne vykonané krátenie poistného plnenia za žalobcom údajne nadhodnotenú cenu za 1nh prác a za výšku lakovacej konštanty. Náklady na prácu a lakovanie, sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane
DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukázal na cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre daný typ motorového vozidla. V servise Auto Gábriel, s.r.o. Košice, Osloboditeľov 70, Košice bola cena mechanických prác 36 EUR bez DPH a cena klampiarskych a lakovacích prác 32 EUR bez DPH. V servise Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, Košice bola cena prác v mechanickej dielni 36 EUR bez DPH a v karosárskej a lakovacej dielni 28 EUR bez DPH. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle D. P. , G.: E. za 1 normohodinu mechanickej práce a taktiež za 1normohodinu lakovacej práce sumu 25 EUR (bez DPH), čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto považuje za nedôvodne, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Uviedol, že zo strany žalovaného boli uznané nedostatočné náklady na lakovací materiál, výška lakovacej konštanty 100%. Lakovacia konštanta 100% pokrýva len náklady na farbu a nepokrýva iné režijné náklady ako sú brusné kotúče, lakovacie pištole a pod. Pracovný postup zahŕňal dve vrstvy laku - metalýzu, pričom uznané náklady nie je možné považovať za primerané, z dôvodu nedostatočného pokrytia nákladov vynaložených na lakovací materiál. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov, ktoré musel žalobca, resp. poškodený vynaložiť v súvislosti s opravou poškodeného motorového vozidla. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.“ Tvrdil, že žalovaný porušil svoju základnú povinnosť a to vykonať riadne šetrenie škodovej udalosti a svoje závery o znížení poistného plnenia riadne zdôvodniť a preukázať, čo však v danom prípade neučinil. Z jeho oznámenia o poistnom plnení nie je vôbec zrejmé ako dospel k primeranej cene 20,00 EUR bez DPH a k výške lakovacej konštanty 100%. Škoda, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku poistnej udalosti č. 9567406336 mu bola vnútená a teda má právo, aby mu žalovaný uhradil náklady na opravu poškodeného motorového vozidla v plnej výške. 2C.K nároku č. 2 uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení č. 9851100596 uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. V zmysle § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „ Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“ Podľa vyššie uvedeného ustanovenia právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Poškodený resp. žalobca žiada len zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla. V zmysle ustanovenia §7 88 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.“ Vzhľadom k vyššie uvedenému je zrejmé, že medzi poškodeným a žalovaným je zmluvný vzťah, na základe ktorého bola medzi nimi dojednaná povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie v dojednanom rozsahu, ak dôjde k poškodeniu, zničeniu motorového vozidla ŠKODA Q., G.: E. alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou s výnimkou výluk výslovne uvedených vo všeobecných zmluvných podmienkach alebo v príslušných zmluvných dojednaniach. V zmysle čl. IX. bod 1 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO (ďalej len „Zmluvné dojednania“): „Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B, poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.“ V zmysle čl. IX. bod 2 písm. b) Zmluvných dojednaní: „Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR.“ Zo strany žalovaného došlo ku kráteniu poistného plnenia za 1NH lakovníckych a mechanických prác, pričom priznal normohodinu vo výške 20,00 EUR za 1NH prác. Takéto krátenie zo strany žalovaného prebehlo nedôvodne. Uviedol, že podľa čl. IX bod 2 písm. b)
Zmluvných dojednaní sa náklady na prácu a lakovanie vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade ak bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukázal na cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla. V servise Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, Košice je cena týchto prác 28,00 EUR/25,00 EUR (bez DPH) a v servise Auto Gábriel, s.r.o. Košice, Osloboditeľov č.70, Košice je cena týchto prác 28,00EUR/27,00EUR (bez DPH). Žalobca, ktorý vykonával opravu poškodeného motorového vozidla si účtoval za 1NH klampiarskej a lakovníckej práce sumu 25,00EUR bez DPH, resp. 33,00 EUR s DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v regióne porovnateľná, výhodnejšia, resp. nižšia suma. Považuje preto za nedôvodné, že v prípade opravy poškodeného vozidla bola priznaná cena práce za 1NH klampiarskej a lakovníckej práce iba vo výške 20,00 EUR s DPH. Uviedol, že kalkulácia žalovaného je stále len predbežná, pričom likvidátori majú možnosť zasahovať a vstupovať do jednotlivých výpočtov, nakoľko môžu vkladať rôzne parametre. V zmysle čl. IX bod 1 Zmluvných dojednaní: „Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B, poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.“ V zmysle vyššie uvedeného je teda žalovaný povinný uhradiť všetky náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, ktoré súvisia s poistnou udalosťou. V danom prípade všetky žalobcom prevedené opravy boli vykonané len za účelom navrátenia poškodeného motorového vozidla do stavu v akom bolo pred poistnou udalosťou teda boli vykonané účelne, preto je žalovaný povinný uhradiť mu sumu vynaloženú za všetky tieto náklady. Tvrdil, že kalkulácia žalovaného je stále len predbežná, nepredstavuje objektívny výpočet nákladov na opravu vozidla, pretože likvidátori majú možnosť vstupovať do kalkulácie a umelo upravovať jednotlivé položky. Podľa § 799 ods. 3 Zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník: „Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.“ Zo strany poškodeného nedošlo k žiadnemu vedomému porušeniu povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, preto bolo krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného vykonané nedôvodne. Na základe uvedeného žiadal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi neodôvodnene krátenú sumu z poistnej udalosti č. 9851100596 vo výške 189,26 EUR s príslušenstvom. 2D.Na základe uvedeného navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 189,26 EUR z poistnej udalosti č. 9851100596 a sumu 111,19 EUR z poistnej udalosti č. 9567406336 t.j. spolu vo výške 300,45 EUR, resp. ak žalovaný podá odpor navrhol súdu, aby žalovaného zaviazal predložiť celý likvidačný spis týkajúci sa poistnej udalosti č. 9851100596 a poistnej udalosti č. 9567406336. 2E.K miestnej príslušnosti uviedol, že podľa § 19 písm. c) Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok: „Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor týka tejto zložky.“ Organizačná zložka žalovaného je umiestnená na ulici Mäsiarska 11, 040 01 Košice, ktorá spadá pod miestnu príslušnosť Okresného súdu Košice I, pričom zároveň táto organizačná zložka vykonávala šetrenie predmetných poistných udalostí, preto navrhol aby miestne príslušným súdom bol Okresný súd Košice I. 2F.Vo vzťahu k úroku z omeškania poukázal na ust. § 517 ods. 2 a § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný listom zo dňa 23.07.2019 oznámil, že dňa 19.07.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9567406336 a listom zo dňa 19.02.2019 oznámil, že dňa 15.02.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9851100596. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 189,26 EUR od 03.03.2019 do zaplatenia a zo sumy 111,19 EUR od 08.08.2019 do zaplatenia.
3.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 02.12.2019 platobný rozkaz sp. zn. 18Up/1292/2019.
4.Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Tvrdil, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie
použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“), s výnimkou § 129, ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené mal za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Tvrdil, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu predmetných škodových udalostí (škodovej udalosti 1 a škodovej udalosti 2) a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa ich týkali. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3 Cdo 192/2004, podľa ktorého: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR podľa žalovaného vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie je toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) poškodení mali voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre 1 a neuhradenej faktúre 2. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodení predstavovali subjekty, ktoré boli dlžníkmi žalobcu. Uvedené potvrdzujú a preukazujú práve žalobcom predložené (v rámci predmetného súdneho konania) faktúry, v zmysle ktorých subjektom zaviazaným na plnenie boli práve poškodení. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v aktuálnom znení (ďalej len „OZ“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 OZ vyplýva, že nakoľko poškodení predstavovali dlžníkov žalobcu, nemohli so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodených na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodených, ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 OZ. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008, podľa ktorého: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmlúv o postúpení pohľadávky medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmlúv o postúpení pohľadávok bolo postúpenie pohľadávok zo strany poškodených, ktoré žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodeným ako dlžníkom (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považoval takéto právne úkony podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatné. Zároveň vo vzťahu k uzatvoreným zmluvám o postúpení pohľadávky poukázal aj na skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetných zmluvách absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok. V predložených zmluvách o postúpení pohľadávky je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa právneho názoru žalovaného neexistujúcej) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného
cieľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku (resp. jej časť). Tvrdil, že uvedením predmetných skutočností (špecifikácia a predmet zmlúv o postúpení pohľadávok) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. Poukázal aj na skutočnosť, že samotný predmet zmlúv o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení 1 poukázal tiež na toto Oznámenie o poistnom plnení, v ktorom sa uvádza, že normohodina za práce bola priznaná v sume 20 EUR/hod. s výškou lakovacej konštanty 100%. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení 2 poukázal na skutočnosti uvádzané v predmetnom Oznámení, v ktorom sa uvádza, že v zmysle zmluvných dojednaní je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV 2, a to účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa zmluvných dojednaní s opravcom, ktoré sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom na opravu. Cena za opravu (normohodinu prác) bola priznaná v sume 20 EUR/hod.. Namietal aj uplatnený úrok z omeškania, nakoľko mal za to, že si splnil voči poškodeným všetky povinnosti, nakoľko poskytol plnenie a zároveň uviedol z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. To, že žalobca sa nestotožňuje s takýmto odôvodnením, nemožno vykladať tak, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil a prijať záver, že sa tak žalovaný dostal do omeškania. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že plnenie zo strany žalovaného predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
5.Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 20.04.2020 k námietke žalovaného, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované podľa ust. § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj ako „CSP“) uviedol, že tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 132 CSP) v žalobnom návrhu má byť uvedená špecifikácia rozhodujúcich skutočností, o ktorých existenciu žalobca opiera svoje tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho práva a je potrebné zabezpečiť jeho ochranu prostredníctvom návrhu podaného na súd. V uvedenom prípade mal za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/neúspech žalobcu v spore. Škoda pri nároku č. 1 vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vznik zapríčinil vodič motorového vozidla, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, resp. pri nároku č. 2 mal poškodený so žalovaným uzatvorené havarijné zmluvné poistenie pre motorové vozidlá. Dopravná nehoda bola žalovanému riadne nahlásená, pričom žalovaný na základe uvedeného priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, resp. poistné plnenie ktoré v dôsledku predmetných škodových udalostí vzniklo. Sám žalovaný tak uznal nároky žalobcu, resp. poškodených na náhradu škody, resp. poskytol poistné plnenie, a preto sporný je len rozsah náhrady škody, resp. poistného plnenia. Preto skutočnosť, ktorou je priebeh jednotlivých dopravných nehôd, považuje vzhľadom na vyššie uvedené za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca. Zároveň nie je jasné, čo žalovaný myslí pod označením „ďalšie realizované úkony.“ V návrhu na vydanie platobného rozkazu v uvedenej veci žalobca jasne uvádza: 1) že po vzniku škodových udalostí boli predmetné škodové udalosti riadne u žalovaného nahlásené (je uvedené aj pod ktorými číslami poistných udalosti žalovaný poistné udalosti zaregistroval), 2) že v dôsledku vzniknutej situácie - škodových udalostí si poškodení dali opraviť svoje poškodené motorové vozidlá u žalobcu, 3) vyčíslenie nákladov na opravu vo faktúrach, ktoré boli navyše ako dôkazy predložené, 4) doručenie oznámení žalovaného o likvidácii predmetných poistných udalostí s opisom a vymedzením, koľko žalovaný priamo žalobcovi plnil a koľko nie, pričom tieto oznámenia žalovaného boli ako dôkazy v konaní predložené, 5) informácia o tom, že pohľadávky poškodenému, resp. poistenému vzniknuté z neuhradenia faktúr za opravu poškodených vozidiel, boli postúpené na žalobcu, pričom ako dôkaz boli predložené jednotlivé zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré obsahujú všetky zákonné náležitosti. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že žalobca do žaloby uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. Preto považuje argumentáciu žalovaného týkajúcu sa nedostatkov náležitostí podania za bezpredmetnú a právne irelevantnú. 5A.K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že samotná škoda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 zákona o PZP a tvrdil, že právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až
opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Obdobne tak platí aj podľa ustálenej judikatúry: „Škoda, ktorá nastala na strane žalobcu z titulu nákladov na vykonanú opravu, ktorá žalobcovi dopravnou nehodou bola vnútená bola (skutočnou) škodou, vzniknutou vynaložením nákladov na opravu vozidla, aby vozidlo bolo užívania a prevádzky schopné tak, ako tomu bolo pred dopravnou nehodou.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obdo 18/2012) „Výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody.“ (R 5/1988, R 25/1990) Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Faktúra predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Konanie a tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poškodený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bola oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý poškodenému (resp. žalobcovi, na ktorého bola postúpená pohľadávka poškodeného), by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. Pohľadávka č. 2, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený, resp. žalobca, na základe uzatvorenej poistnej zmluvy so žalovaným. Žalovaný sa svojimi tvrdeniami opakovane pokúša odpútať pozornosť od základu nároku žalobcu, ktorý je jasný a preukázaný. Autori publikácie s názvom Poistné zmluvy, Ing. Mgr. Petruľák, a Mgr. Šulíková na str. 1 tejto publikácie uvádzajú: „podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“ „Úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“ Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poistený (poškodený poistnou udalosťou) mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia. Poukázal na ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť), teda už samotným vznikom škody na motorovom vozidle, nie až vykonaním opravy poškodeného motorového vozidla. Nárok na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a neviaže sa na vykonanie opravy poškodeného motorového vozidla a nie je teda ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do pôvodného stavu kto a ako (platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Zároveň uviedol, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného, resp. poisteného, spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovaných súm za opravu motorových vozidiel vo výške 584,45 EUR a 1 587,76 EUR uznal a priamo na účet žalobcu poukázal sumy 473,26 EUR a 1 232,53 EUR. V zmysle vyššie uvedeného tak mal za to, že žalovaný písomne uznal svoj dlh v zmysle § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „občiansky zákonník“) čo do dôvodu voči žalobcovi, sporná ostala len výška. Podľa § 558 občianskeho zákonníka: „Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.“ Na podporu svojich tvrdení uviedol judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: „K platnosti právneho úkonu uznania dlhu v zmysle § 558 OZ., okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 4 Cdo 116/2009) Žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol dôvod vzniku dlhu - oprava motorového vozidla a vyjadril zároveň v akej výške dlh uznáva
a taktiež vyjadril prísľub zaplatiť dlh priamo na účet žalobcu. Žalovaný však následne v podanom odpore uvádza svoju argumentáciu, v zmysle ktorej absolútne odmieta existenciu uvedených dlhov. Takéto konanie žalovaného považuje za nedôvodné, arbitrárne a v rozpore s dobrými mravmi a platnou právnou úpravou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Poukázal aj na početnú judikatúru krajského súdu v Košiciach: Rozsudok Krajského súdu v Košiciach 3Cob/75/2017 zo dňa 30.01.2018, 4Cob/60/2017 zo dňa 25.10.2017, 2Cob/136/2017 zo dňa 22.02.2018, kde v skutkovo a právne obdobných veciach súd rozhodol rovnako. Zároveň poukázal aj na základný princíp právnej istoty, kde v právne a skutkovo obdobných veciach má súd rozhodovať obdobne. Podľa čl. 2 CSP ods. 2 „Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“ Žiadal konajúci súd, aby rozhodol v súlade s vyššie uvedeným ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaným princípom právnej istoty. 5B.K náležitostiam zmlúv o postúpení pohľadávok uviedol, že podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka: 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluvy o postúpení pohľadávky z 15.08.2019 a 04.03.2019 obsahujú jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupované pohľadávky sú v predmetných zmluvách špecifikované čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku škodovej udalosti). Zároveň, v článku I. zmlúv o postúpení pohľadávky z dní 15.08.2019 a 04.03.2019 označenom ako „Predmet zmluvy“, postupcovia jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadrujú svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému majú pohľadávky v určitej výške (v zmluvách riadne uvedenej výške), ktoré im vznikli v dôsledku vzniku škodovej udalosti a s tým súvisiacej potreby opravy poškodených motorových vozidiel. Taktiež v bode 2. predmetného článku I. oboch uvedených zmlúv o postúpení pohľadávok je jasne špecifikované, že ide o postúpenie pohľadávok, ktoré sú bližšie špecifikované v bode 1. predmetných zmlúv, pričom samotný článok I. predmetných zmlúv obsahuje ďalej špecifikáciu podmienok, podľa ktorých sa pohľadávky postupujú. V článku II. predmetných zmlúv postupcovia jednoznačne prehlasujú, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupcovia prehlasujú, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna, musia mať vedomosť o tom, že tieto pohľadávky sú predmetom postúpenia a teda aj takto prejavujú svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle § 34 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „občiansky zákonník“). Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Mal za to, že postupcovia v uvedených prípadoch vyjadrili svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovaných pohľadávok. Taktiež v článku III. predmetných zmlúv v bode 4. zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Poukázal taktiež na judikatúru súdov v otázke nazerania na posudzovanie náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávky: „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015) Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovanému ako dlžníkovi ani neprináleží namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky: „Námitka neplatnosti postupní smlouvy s výjimkou případů uvedených v § 525 OZ dlužníkovi vůči postupníkovi nepřísluší.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 31 Cdo 1328/2007) Mal tak za to, že predmetné zmluvy vzhľadom na vyššie uvedené spĺňajú a obsahujú všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky, preto považujeme tvrdenia žalovaného
ohľadne rozporuplnosti týkajúcej sa predmetu postúpenia a prejavu vôle postupcov za bezpredmetné a právne irelevantné. Zároveň poukázal aj na početnú judikatúru, kde žalovaný rovnako namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom takéto námietky boli už v právne a skutkovo obdobných veciach riešené Krajským súdom v Košiciach, ktorý vyslovil platnosť zmlúv o postúpení a neopodstatnenosť námietok, v konaniach pod sp. zn.: 3Cob/31/2018, 4Cob/60/2017, 4Cob/111/2018, 4Cob/31/2018, 2Cob/84/2018, 2Cob/75/2018, 4Cob/107/2018, ako aj v mnohých ďalších konaniach na Krajskom súde v Košiciach ako aj iných súdoch Slovenskej republiky. 5C.K poistnému plneniu uviedol, že žalovaný uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu pretože: „uplatnené nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné“, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti postupu žalovaného. Svoje tvrdenia neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu. Žalobca mal za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Poukázal na ust. § 153 ods. 1 a 2 CSP a uviedol, že koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní je, aby danú skutočnosť preukázal, a to znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať ohľad aj na hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku konania. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazne bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné. Zároveň žiadal, aby žalovaný predložil celý likvidačný spis k poistnej udalosti č. 9567406336 a poistnej udalosti č. 9851100596, z ktorých je zrejmé, ako vykonával šetrenie. Likvidačné spisy predstavujú základné dokumenty poisťovne, z ktorých je zrejme, ako bolo vykonané šetrenie a z akých podkladov žalovaný vychádzal pri určení a výške vyplateného nároku, a zároveň táto dokumentácia pomôže pri určení, ktoré skutočnosti sú v tomto konaní sporné a ktoré nie. 5D.K úrokom z omeškania uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného o tom, že tento si splnil voči poškodeným všetky povinnosti, nakoľko poskytol, a zároveň uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu a to, že žalobca sa nestotožňuje s takýmto odôvodnením, nemožno vykladať tak, že žalovaný si túto povinnosť nesplnil, a prijať záver, že sa tak žalovaný dostal do omeškania. Žalobca vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania pri poistnej udalosti č. 9567406336 a poistnej udalosti č. 9851100596 v súvislosti so žalovaným prezentovaným rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 uviedol, že predmetný rozsudok sa zaoberal aplikáciou predmetných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. o Povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel, a preto jeho aplikácia pri poistnej udalosti č. 9851100596 je vylúčená z dôvodu, že nárok sa týka poistnej udalosti uzatvorenej na základe platného Občianskeho zákonníka, a nie podľa subsidiárnej právnej normy akým je zákon o PZP. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018: "Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona č. 381/2001 Z. z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv poškodeného, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. do omeškania." Žalovaný rozporuje žalobcom uplatnený úrok z omeškania pri poistnej udalosti z dôvodu, že úrok z omeškania je viazaný na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o PZP, t.j. povinnosti do troch mesiacov ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný argumentuje, že túto povinnosť si splnil v uvedenej lehote, a preto žalobca nemá nárok na uplatnený úrok z omeškania. K obrane
žalovaného uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 18.11.2019 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 189,26 EUR od 03.03.2019 a 5 % ročne zo sumy 111,19 EUR od 08.08.2019 do zaplatenia, čo právne odôvodnil ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako sankciu za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy, t.j. riadne a včas uhradiť poistné plnenie. Žalobca nežiadal o zaplatenie úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP za omeškanie žalovaného so splnením nepeňažnej povinnosti (ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom). Vychádzajúc zo znenia ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP tieto nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podstatným kritériom pre rozlíšenie považuje to, že v ustanovení § 11 ods. 8 zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP, a teda ho nemožno sankcionovať podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, nevylučuje to aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoj nárok na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a žalovaný plniť tento preukázaný nárok odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Mal za to, že žalobca v predmetnom súdnom konaní preukázal, že ním uplatnený nárok na doplatenie náhrady škody v sume 189,26 EUR je dôvodný. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie sumy vo výške 189,26 EUR
- náklady za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal. Závery v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - zákona o PZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Ak by sa pripustili závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok na zaplatenie úroku z omeškania priamo od škodcov podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z PZP takýto nárok nemali. V prípade aplikácie daného rozsudku by tak došlo k popretiu povinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň v prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorý by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Uvedený výklad jednoznačne nie je zámerom zákonodarcu. Žalobca, resp. jeho právny predchodca predložil žalovanému faktúru za opravu vozidla , ktorú bol žalovaný povinný prešetriť v rámci šetrenia poistnej udalosti, a do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalobcovi poskytnúť poistné plnenie. Ak žalovaný, čo i len časť zo žalobcom uhradenej faktúry neuhradil, pričom v súdnom konaní sa preukáže nárok žalobcu na zaplatenie celej fakturovanej sumy, nie je dôvod na nepriznanie úrokov z omeškania, keďže je zrejmé, že žalovaný neplnil peňažné plnenie riadne a včas. Tento skutkový stav sa nijakým spôsobom neodlišuje od klasického záväzkového vzťahu, kedy ak veriteľ vyzve dlžníka na zaplatenie peňažného dlhu, ktorý však neakceptuje veriteľom požadovanú výšku plnenia, pričom v súdnom konaní sa neskôr preukáže, že veriteľ má nárok na ním požadovanú výšku plnenia, súd zaviaže dlžníka aj na úhradu úroku z omeškania za nesplnenie peňažného dlhu riadne a včas. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 369 Obchodného zákonníka). Ak by sa pripustili závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR, neexistovala by žiadna sankcia pre poisťovňu v prípade, ak by neposkytla peňažné plnenie riadne a včas, čo by malo za následok aj nárast počtu súdnych konaní a zaťaženia súdov súdnymi konaniami voči poisťovniam. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na nasledovnú
judikatúru: „Zákon č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov je osobitným zákonom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku (OZ), ktorý je všeobecným právnym predpisom upravujúcim súkromnoprávne vzťahy (§ 1 ods. 2 OZ). Vzťah týchto dvoch predpisov vyplýva zo zásady „lexspecialis derogat legi generali“, čo znamená, že ustanovenia osobitného predpisu sa použijú prednostne v prípade, ak tento osobitný zákon upravuje niektorú otázku odlišne od všeobecného právneho predpisu. Ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP výslovne ustanovuje, kedy vzniká poistiteľovi povinnosť poskytnúť poistné plnenie poškodenému. Ide zároveň o úpravu termínu, kedy nastáva splatnosť poistného plnenia. Omeškanie dlžníka je sankciou za porušenie povinností splniť dlh riadne a včas. Omeškanie začína uplynutím doby splatnosti, ktorá vyplýva z hmotného práva. Vo všeobecnosti platí, že ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od neho popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP upravuje osobitnú sankciu vo forme peňažných úrokov z omeškania pre prípad, ak poisťovateľ nesplní svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona, teda v lehote do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti neskončí prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností, resp. neposkytne poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne, plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 zákona, a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení."(rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/335/2017 zo dňa 22.11.2018) Povinnosť nepeňažnej povahy, ktorá je stanovená v ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP, pri nesplnení ktorej vzniká poškodenému nárok na úrok z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, si zároveň nemožno vykladať tak, že na jej splnenie postačuje, ak poisťovňa len formálne zašle poškodenému oznámenie o výsledku šetrenia poistnej udalosti, ak výsledok šetrenia je neodôvodnený a nepreskúmateľný. Z uvedeného dôvodu preto v danom prípade nemožno ani prijať záver, že by si žalovaný splnil povinnosť stanovenú v § 11 ods. 6 zákona o PZP tým, že v lehote stanovenej v zákone oznámil poškodenému výsledky šetrenia poistnej udalosti. Poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov v obdobných prípadoch, kde v zmysle uvedených judikátov vyplýva a je prezentovaný právny názor, v zmysle ktorého má žalobca v obdobných prípadoch nárok na úhradu úrokov z omeškania od 16. dňa po dni, ktorý je v oznámení žalovaného uvedený ako deň skončenia predmetnej škodovej udalosti, aj keď žalovaný ukončil šetrenie v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote: „32. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 33. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostane do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z. z. má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 3 citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok tohto šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti
- v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil.“ (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 4Cob/31/2018) „Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Obč. zák. Tvrdenie žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania je upravená § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z. je síce namieste, ale toto ustanovenie zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 tohto zákonného ustanovenia, t.j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavujú poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a to i v prípade, ak poisťovňa svoje povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 splnila včas (t.j. skončila prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytla poškodenému písomné vysvetlenie o odmietnutí poistného plnenia). Odvolací súd považuje za opodstatnený argument žalobcu, že v prípade prijatia výkladu žalovaného, by prakticky nebolo možné v prípade uplatnenia si poistného plnenia priznať v takomto konaní úrok z omeškania. Pokiaľ však zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť
poškodenému prevádzkou motorového vozidla nahradenie škody a to v čo najkratšom čase, nie je možné, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala odkladom splatnosti tejto povinnosti na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenia a preto je namieste výklad ustanovenia § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. podaný súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku.“ (Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 3Co/193/2015) Poukazujúc na vyššie uvedenú judikatúru mal za to, že žalobca má nárok na úroky z omeškania tak, ako si uplatnil v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 18.11.2019. Tvrdil, že opačný názor by legalizoval protizákonný postup poisťovne, keď síce ukončila šetrenie predmetnej poistnej udalosti v zákonom stanovenej lehote, avšak poistnú udalosť neprešetrila riadne, a tak protizákonne krátila úhradu poistného plnenia bez akéhokoľvek sankčného postihu. 5E.Žalobca v zmysle § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I, ktorého príslušnosť je založená v zmysle § 19 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého platí: „Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode c) je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor týka tejto zložky,“ Z Oznámenia o poistnom plnení je zrejmé, že šetrenie vykonávala organizačná zložka žalovaného t.j. Centrum likvidácie Košice na ulici Mäsiarska 11, 040 01 Košice, pričom táto oblasť spadá do rozhodovacej právomoci pre Okresný súd Košice I, preto navrhol aby bolo predmetné konanie prejednané na Okresnom súde Košice I. Žalobca má možnosť voľby medzi všeobecným súdom žalovaného a súdom daným na výber podľa § 19 CSP. Na podporu založenia miestnej príslušnosti, ako to navrhol vyššie, uviedol, že v obdobných prípadoch už existuje početná judikatúra. Podľa Uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Ncb 10/2017: „Organizačnou zložkou pre účely ustanovenia § 19 písm. c) CSP sa rozumie nielen odštepný závod, resp. iná organizačná zložka právnickej osoby zapísaná v obchodnom registri, ale aj prevádzka, pobočka, obchodné zastúpenie a iné zložky právnickej osoby, ktoré nedisponujú právnou subjektivitou. Tieto si právnická osoba zriaďuje najmä za účelom priblíženia svojich služieb zákazníkom. Pre určenie, či je daná miestna príslušnosť súdu na výber v zmysle § 19 písm. c) CSP treba najmä skúmať, či sa spor týka tejto zložky, t.j. či práva, ktoré si žalobca v spore uplatňuje alebo ochranu ktorých žiada, vyplývajú priamo zo vzťahu s touto organizačnou zložkou
6.Na pojednávanie dňa 09.10.2020 sa nedostavil právny zástupca žalovaného, ktorý podaním zo dňa 09.10.2020, doručeným konajúcemu sudcovi po pojednávaní, svoju neúčasť ako aj neúčasť žalovaného žiadal ospravedlniť a súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti.
7.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:
8.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: Faktúru č. 20190402 vystavenú žalobcom Z. Č., Kalkuláciu nákladov na opravu č. 2019/018PU zo dňa 02.07.2019, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 23.07.2019, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.08.2019 uzavretú medzi P.. Z. Č. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, Faktúru č. 20190072 vystavenú žalobcom spoločnosti SKIA s.r.o., Kalkuláciu nákladov na opravu č. 2019/02-KE zo dňa 29.01.2019, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 19.02.2019, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 04.03.2019 uzavretú medzi spoločnosťou SKIA s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, cenníky servisných prác (Moris Slovakia s.r.o., Auto Gábriel, s.r.o.), Kategorizáciu vozidiel.
9.Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil súdu ako dôkazy: Kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom zo dňa 08.06.2019, Kalkuláciu nákladov na opravu zo dňa 05.01.2019.
10.Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 08.06.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle D. P., G.: E., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému P.. Z. Č.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, ktorého vlastník (ďalej ako „vinník nehody“) mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. 9567406336. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený dal svoje poškodené motorové vozidlo D. P., G.:E., opraviť v servise VEKTOR s.r.o., t. j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 584,45 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20190402.
Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 23.07.2019 oznámené, že dňa 19.07.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9567406336 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Krátenie poistného plnenia - cena práce priznaná vo výške 20,00 eur/hod, lakovacia konštanta 100,00 %.“ Podľa výpočtu výšky plnenia faktúra za opravu vozidla bola vystavená na sumu 584,45 EUR. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou predstavoval 111,19 EUR. Spolu bolo priznaných (poistné plnenie predstavovalo) 473,26 EUR. Celková nepriznaná suma je 111,19 EUR. Neuznaná suma 111,19 EUR bola vlastníkom motorového vozidla D. P., G.: E., ktorým je poškodený P.. Z. Č., postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.08.2019.
11.Nebolo medzi stranami sporné, že dňa 05.01.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Š. Q., G.: E., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému- spoločnosti SKIA s.r.o., ktorý mal so žalovaným uzatvorenú zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla č. poistnej zmluvy: 6571205568. Poškodený hneď po poistnej udalosti túto nahlásil u žalovaného, pričom ten ju zaregistroval pod č. 9851100596. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený dal svoje poškodené motorové vozidlo Š. Q., G.:E. opraviť v servise VEKTOR s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1 587,76 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20190072. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 19.02.2019 oznámené, že dňa 15.02.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9851100596 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „V zmysle zmluvných dojednaní: po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na oprav, alebo znovuzriadenie MV a to účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa zmluvných dojednaní s opravcom, ktoré sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu. Cena za opravu max. 20,00 EUR s DPH/nh.“ Podľa výpočtu výšky plnenia faktúra za opravu vozidla bola vystavená na sumu 1 587,76 EUR. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou predstavoval 189,26 EUR. Spolu bolo priznaných 1 398,50 EUR. Spoluúčasť bola 165,97 EUR. Poistné plnenie predstavovalo 1 232,53 EUR. Celková nepriznaná suma je 189,26 EUR. Neuznaná suma 189,26 EUR bola vlastníkom motorového vozidla Š. Q., G.: E., ktorým je poškodený SKIA s.r.o., postúpená na žalobcu a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.03.2019.
12.Sporné medzi stranami je, či má návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu (žaloba) všetky náležitosti podľa ust. § 129 a § 132 CSP, či je žalobca v konaní aktívne legitimovaný, či sú zmluvy o postúpení pohľadávky platné a či má žalobca nárok na zaplatenie sumy 300,45 EUR s prísl. voči žalovanému.
13.Faktúrou č. 20190402 zo dňa 02.07.2019 splatnou 16.07.2019, na sumu 584,45 EUR bolo súdu preukázané, že žalobca vyúčtoval Z. Č. cenu za opravu vozidla D. P. L., G.: E.. Cena za 1 Nh prác bola vo výške 25 EUR bez DPH.
14.Faktúrou č. 20190072 zo dňa 06.02.2019 splatnou 13.03.2019, na sumu 1 587,76 EUR bolo súdu preukázané, že žalobca vyúčtoval spoločnosti SKIA s.r.o. cenu za opravu vozidla Š. Q., G.: E.. Cena za 1 Nh prác bola vo výške 25 EUR bez DPH.
15.Z kalkulácie nákladov na opravu č. 2019/018PU vyhotovenej žalobcom dňa 02.07.2019 súd zistil, že náklady na opravu vozidla D. P. L., G.: E. predstavovali 584,45 EUR vrátane DPH. Cena za 1 Nh prác bola vo výške 25 EUR bez DPH. Lakovacia konštanta bola 130%, na auto bol nanesený lak dvojvrstvový
- metalíza.
16.Z kalkulácie nákladov na opravu č. 2019/02-KE vyhotovenej žalobcom dňa 29.01.2019 súd zistil, že náklady na opravu vozidla Š. Q., G.: E. predstavovali 1 587,76 EUR vrátane DPH. Cena za 1 Nh prác bola vo výške 25 EUR bez DPH. Lakovacia konštanta bola 110%, na auto bol nanesený lak dvojvrstvový
- uni.
17.Z kalkulácie nákladov na opravu rozpočtom vyhotovenej žalovaným dňa 08.06.2019 súd zistil, že náklady na opravu vozidla D. P., G.Č.: E. predstavovali 473,26 EUR vrátane DPH. Cena za 1 Nh prác a výška použitej lakovacej konštanty z predmetnej kalkulácie nevyplývajú (nie sú v nej uvedené).
18.Z kalkulácie nákladov na opravu vyhotovenej žalovaným dňa 05.01.2019 súd zistil, že náklady na opravu vozidla Š. Q., G.N.: E. predstavovali 1 398,50 EUR. Cena za 1 Nh prác bola vo výške 16,67 EUR bez DPH. Lakovacia konštanta bola zrejme 100%, keďže nebola v kalkulácii uvedená iná hodnota.
19.Oznámením o poistnom plnení zo dňa 23.07.2019 bolo súdu preukázané, že žalovaný dňa 19.07.2019 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti (č. 9567406336) s tým, že poistné plnenie vo výške 473,26 EUR v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na základe predložených dokladov poukazuje na účet žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie bolo krátené poistné plnenie, pričom cena práce bola priznaná vo výške 20 EUR/hod. a výška priznanej lakovacej konštanty bola 100%. Z Prílohy k Oznámeniu o poistnom plnení súd zistil, že faktúra za opravu vozidla bola vystavená na sumu 584,45 EUR. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou bol 111,19 EUR. Spolu bolo priznaných (poistné plnenie predstavovalo) 473,26 EUR.
20.Oznámením o poistnom plnení zo dňa 19.02.2019 bolo súdu preukázané, že žalovaný dňa 15.02.2019 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti (č. 9851100596) s tým, že poistné plnenie vo výške 1 232,53 EUR v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na základe predložených dokladov poukazuje na účet žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „V zmysle zmluvných dojednaní: po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu, alebo znovuzriadenie MV a to účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa zmluvných dojednaní s opravcom, ktoré sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu. Cena za opravu max. 20 EUR s DPH/nh.“ Z Prílohy k Oznámeniu o poistnom plnení súd zistil, že faktúra za opravu vozidla bola vystavená na sumu 1 587,76 EUR. Rozdiel medzi faktúrou a priznanou sumou bol 189,26 EUR. Spolu bolo priznaných (poistné plnenie predstavovalo) 1 232,53 EUR.
21.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.08.2019 mal súd preukázané, že postupca (P.. Z. Č.) postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 111,19 EUR (vrátane príslušenstva) na žalobcu. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 20190402, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 9567406336. Predmetom zmluvy je postúpenie nezaplatenej pohľadávky vo výške 111,19 EUR s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Odplata za postúpenie je predmetom osobitnej dohody. Podľa čl. II. zmluvy postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. V čl. III. bode 4. zmluvy účastníci prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu.
22.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.03.2019 mal súd preukázané, že postupca (spoločnosť SKIA s.r.o.) postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 189,26 EUR (vrátane príslušenstva) na žalobcu. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 20190072, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 9851100596. Predmetom zmluvy je postúpenie nezaplatenej pohľadávky vo výške 189,26 EUR s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi servisom fakturovanou sumou a sumou zaplatenou poisťovňou, z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Odplata za postúpenie je predmetom osobitnej dohody. Podľa čl. II. zmluvy postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. V čl. III. bode 4. zmluvy účastníci prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu.
23.Na preukázanie výšky cien autoopravárenských prác v regióne predložil žalobca kategorizáciu vozidiel a cenníky autoservisov, podľa ktorých (pre D. P., resp. porovnateľné auto) v autoservise Moris Slovakia s.r.o. je ich cena 31 EUR bez DPH (mechanické práce) a 36 EUR bez DPH (karosárske a lakovacie práce), v autoservise Auto Gábriel, s.r.o. je ich cena 32 EUR bez DPH (mechanické) a 36 EUR bez DPH (klampiarske a lakovacie práce). Pre vozidlo ŠKODA Roomster, resp. porovnateľné auto v autoservise Moris Slovakia s.r.o. je ich cena 25 EUR bez DPH (mechanické práce) a 28 EUR bez DPH (karosárske a lakovacie práce), v autoservise Auto Gábriel, s.r.o. je ich cena 29 EUR bez DPH (mechanické) a 37 EUR bez DPH (klampiarske a lakovacie práce).
24.Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi 300,45 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 189,26 EUR od 03.03.2019 do zaplatenia a zo sumy 111,19 EUR od 08.08.2019 do zaplatenia.
25.Podľa ust. § 129 CSP: (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
26.Podľa ust. § 132 CSP: (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
27.Žalovaný namietal, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nemá všetky náležitosti podľa ust. § 129 a § 132 CSP.
28.K predmetnej námietke žalovaného je potrebné uviesť, že škoda na vozidle D. P. poškodeného P.. Z. Č. vznikla v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej vozidlom, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poistenému žalovaného. Žalovaný škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť. Žalovaný na základe predloženého oznámenia o poistnom plnení priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej, resp. škodovej udalosti. Žalovaný teda nárok žalobcu, resp. poisteného na náhradu škody ako taký uznal, sporný bol len rozsah náhrady škody. Preto mal súd za to, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti na potrebné preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.
29.K námietke žalovaného uvedenej v bode 27. odôvodnenia tohto rozsudku je potrebné uviesť, že škoda na vozidle Š. Q. poškodenej spoločnosti SKIA s.r.o. vznikla v dôsledku dopravnej nehody, pričom vozidlo v čase škodovej udalosti patrilo poistenej žalovaného. Žalovaný škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť. Žalovaný na základe predloženého oznámenia o poistnom plnení priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej, resp. škodovej udalosti. Žalovaný teda nárok žalobcu, resp. poisteného na náhradu škody ako taký uznal, sporný bol len rozsah náhrady škody. Preto mal súd za to, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.
30.Žalovaný namietal, že žalobca nie v konaní aktívne legitimovaný a že zmluvy o postúpení pohľadávok sú neplatné.
31.Podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka: (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
32.Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
33.Podľa ust. § 35 Občianskeho zákonníka: (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
34.Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
35.Z obsahu predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky (body 21. a 22. odôvodnenia tohto rozsudku) súd zistil, že majú všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, sú určité, zrozumiteľné a platné. Účastníci zmluvy sú riadne označení. Postúpené pohľadávky sú jednoznačne identifikovateľná uvedením čísiel poistných udalosti a čísiel faktúr. Výšky postúpených pohľadávok sú v zmluve uvedené a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmluvy je riadne uvedený a určený - jedná sa o postúpenie pohľadávky. V článku II. predmetných zmlúv postupcovia jednoznačne prehlasujú, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov je potrebné poukázať a prihliadnuť aj na žalobcom uvedený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetné zmluvy o postúpení pohľadávky, vzhľadom na vyššie uvedené spĺňajú a obsahujú všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky.
36.Žalovaný tvrdil, že nakoľko poškodení predstavovali dlžníkov žalobcu, nemohli so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodených na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodených, ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávku žalobcu. K tvrdeniam žalovaného je potrebné uviesť, že samotná škoda vznikla poisteným momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúry slúžili len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Poškodeným už vznikla škoda momentom vzniku škodovej udalosti. V zmysle ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. v platnom znení poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Nie je sporné, že predmetné faktúry za opravu vozidla vystavil žalobca poškodeným, teda na základe týchto faktúr mali plniť poškodení žalobcovi. Žalobca nemohol faktúry vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmlúv o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupcovia postúpili na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému - rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodeným momentom vzniku škodovej udalosti. Nešlo teda o postúpenie pohľadávok z faktúr č. 20190402 a č. 20190072, ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaný.
37.Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 35. a 36. odôvodnenia tohto rozsudku mal súd za to, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.
38.Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých neeviduje predmetné faktúry, nakoľko v oznámeniach o poistnom plnení z dní 23.07.2019 a 19.02.2019 ich sám uvádza a odvoláva sa na ne.
39.Podľa ust. § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
40.Podľa ust. § 4 zák. č. 381/2001 Z.z.: (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. (3) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. (4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. (5) Ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského štátu, poškodenému sa poskytne poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu. (6) Na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla občanovi členského štátu na území cudzieho štátu, v ktorom nepôsobí príslušná kancelária poisťovateľov, počas jeho cesty z územia jedného členského štátu na územie iného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy členského štátu, na ktorého území sa motorové vozidlo spravidla nachádza.
41.Podľa ust. § 11 zák. č. 381/2001 Z.z.: (1) Poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu potvrdenie o poistení zodpovednosti a zelenú kartu; na tento účel je poisťovateľ povinný zabezpečiť, aby potvrdenie o poistení zodpovednosti obsahovalo ochranný prvok. Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska, ustanoví náležitosti potvrdenia o poistení zodpovednosti. Poisťovateľ je povinný zabezpečiť evidenciu o vydaných potvrdeniach o poistení zodpovednosti. (2) Poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu na účel zabezpečenia náhrady vzniknutej škody tlačivo na vypísanie údajov o dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ich účastníkoch, zúčastnených vozidlách a ich poškodení, poistení zodpovednosti a zavinení; poisťovateľ je povinný vydať poistníkovi tlačivo aj na požiadanie. (3) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznamovať kancelárii údaje o vzniku, zmene a zániku poistenia zodpovednosti a o poistných zmluvách, ktoré uzavrel vrátane údajov podľa § 25 ods. 2 písm. a) a b). Poistník je povinný poskytovať poisťovateľovi údaje podľa § 25 ods. 2 písm. a) a b) a ich zmeny. Poisťovateľ je povinný overiť si údaje o motorovom vozidle evidované kanceláriou. (4) Poisťovateľ je povinný do 15 dní po zániku poistenia zodpovednosti vydať poistníkovi doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti. Ak poistník nesplnil povinnosť podľa § 9 ods. 5, nie je poisťovateľ povinný do splnenia tejto povinnosti vrátiť poistné podľa odseku 11. (5) Poisťovateľ bez zbytočného odkladu ustanoví poistenému na základe jeho písomnej žiadosti právneho zástupcu 15) v konaní o náhradu škody pred súdom, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. (6) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. (8) Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 15a) (9) Odseky 6 až 8 sa použijú rovnako aj vtedy, ak nárok na náhradu škody uplatnil poškodený proti likvidačnému zástupcovi (§ 15a). (10) Ak nie je ohrozené trestné konanie podľa osobitného predpisu 15b) alebo prejednávanie priestupku, oznamuje orgán činný v trestnom konaní alebo orgán prejednávajúci priestupok poisťovateľovi alebo kancelárii na požiadanie údaje o dopravnej nehode v rozsahu podľa osobitného predpisu, 15c) alebo mu umožní nahliadať do
spisu a vyhotovovať z neho výpisy vo veci týkajúcej sa škodovej udalosti. (11) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk. (12) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na poistné až do konca tohto poistného obdobia. (13) Poisťovateľ je povinný poistníkovi písomne oznámiť najneskôr desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia a) výšku poistného podľa § 8 na nasledujúce poistné obdobie, b) dátum skončenia poistného obdobia, c) termín, do ktorého je možné podať výpoveď príslušnej poistnej zmluvy podľa osobitného predpisu. 15ca)
42.Podľa ust. § 15 zák. č. 381/2001 Z.z.: (1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21) (2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 22)
43.Podľa ust. § 788 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
44.Podľa ust. § 790 Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
45.Podľa ust. § 791 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila. Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.
46.Podľa ust. § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
47.Podľa ust. § 797 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,
keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
48.Podľa ust. § 798 Občianskeho zákonníka poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné.
49.Podľa ust. § 799 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
50.Podľa ust. § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
51.Podľa ust. § 809 Občianskeho zákonníka poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.
52.Podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
53.Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
54.Žalovaný podľa žalobcom predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.11.2018 (pri poistnej udalosti č. 9567406336 u poškodeného Ing. Milana Čapa) krátil poistné plnenie v časti priznanej normohodiny za vykonané práce, pričom priznal ju len vo výške 16,67 EUR bez DPH (20 EUR s DPH) a v časti lakovacej konštanty, ktorú priznal vo výške 100%.
55.Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil len kalkuláciu nákladov na opravu zo dňa 08.06.2019, z ktorej nevyplýva aká cena bola stanovená za normohodinu opravárenských prác a prečo bola priznaná taká cena za normohodinu opravárenských prác aká bola uvedená v oznámení o poistnom plnení. Nevyplýva z nej ani zdôvodnenie použitia lakovacej konštanty vo výške 100%.
56.Pri posudzovaní nároku žalobcu vo vzťahu k poistnej udalosti č. 9567406336 súd vychádzal z ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z.. Krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z faktúry č. 20190402 zo dňa 02.07.2019 vyhotovenej žalobcom vyplýva vyúčtovanie nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 584,45 EUR. Žalobca, resp. poškodený predložil relevantné dôkazy súvisiace s opravou daného motorového vozidla.
57.Cena za práce účtovaná žalobcom vo výške 25 EUR bez DPH za normohodinu nie je neobvyklá v danom regióne o čom svedčia aj predložené cenníky servisov (bod 23. odôvodnenia tohto rozsudku). Pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku. V značkových opravovniach v regióne je cena za jednu normohodinu týchto prác porovnateľná, resp. vyššia od cien žalobcu. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, splnil všetky povinnosti, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Žalovaný nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu, že poškodené vozidlo malo pred dopravnou nehodou lak metalíza nanesený v dvoch vrstvách, pričom taký postup bolo potrebné vykonať aj pri oprave poškodeného motorového vozidla, v dôsledku čoho bola lakovacia konštanta 130%. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, preto žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi celú škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti a teda aj preukázané náklady na lakovanie a lakovací materiál tak, ako sú uvedené vo faktúre č. 20190402. Lakovacia konštanta 130% je primeraná technológii, pracovnému postupu a kvalite laku, ktorý použil žalobca pri oprave poškodeného motorového vozidla. Lakovacia konštanta tiež zahŕňa aj režijný materiál potrebný na lakovanie ako sú brúsne kotúče, lakovacie pištole atď. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že v predmetnou faktúrou boli vyúčtované účelné, primerané a skutočné náklady na opravu vozidla. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (vo vzťahu k výške ceny za 1 Nh a vo vzťahu k výške lakovacej konštanty). Samotné predloženie kalkulácie ceny opravy vyhotovenej žalovaným, bez riadneho odôvodnenia použitia určitej ceny za normohodinu a bez riadneho odôvodnenia použitia určitej výšky lakovacej konštanty, nemôže byť relevantným dôkazom na preukázanie odôvodnenosti ich použitia v určitej konkrétnej výške. Je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká právo na plnenie ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda už samotným vznikom škody.
58.S poukazom na vyššie uvedené súd mal za to, že krátenie plnenia zo strany žalovaného za vykonané práce vo výške 111,19 EUR je nedôvodné.
59.Pri posudzovaní nároku žalobcu na úroky z omeškania súd vychádzal z ust. § 11 ods. 6, 7 a 8 zák. č. 381/2001 Z.z. v platnom znení. Tunajší súd sa stotožnil s názorom Krajského súdu v Košiciach vyjadreným v rozsudku sp. zn. 4Cob/60/2017 zo dňa 25.10.2017, podľa ktorého z ustanovenia § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. (v platnom znení) vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 6 citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ však poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil.
60.Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 9567406336 dňa 19.07.2019, preto sa do omeškania so zaplatením sumy 111,19 EUR dostal dňa 04.08.2019. Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania až od 08.08.2019. Výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
61.Žalovaný podľa žalobcom predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19.02.2019 (pri poistnej udalosti č. 9851100596 u poškodenej spoločnosti SKIA s.r.o.) krátil poistné plnenie s poukazom na to, že je povinná hradiť primerané náklady na opravu, alebo znovuzriadenie MV a to účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa zmluvných dojednaní s opravcom, ktoré sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu. Cenu za normohodinu servisných prác určil sumou 20,00 EUR s DPH/nh.
62.Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil len kalkuláciu nákladov na opravu zo dňa 05.01.2019.
63.Nebolo medzi stranami sporné, že na predmetnú opravu sa vzťahujú zmluvné dojednania dohodnuté medzi žalovaným a spoločnosťou SKIA s.r.o.. Nebolo sporné, že podľa zmluvných dojednaní za škodu vzniknutú poistnou udalosťou poisťovňa poskytne poistné plnenie v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou a že po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR.
64.Súd pri posudzovaní nárokov žalobcu z poistnej udalosti č. 9851100596 vychádzal z § 788 Občianskeho zákonníka, kde poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa ust. § 797 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má pokiaľ nie je v tomto zákone, alebo v poistných podmienkach ustanovené inak ten, na ktorého majetok život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa ods. 2 právo na plnenie vznikne ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť ( poistná udalosť ).
65.Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný nepostupoval v súlade s dohodnutými zmluvnými dojednaniami. Žalobca pri oprave auta ŠKODA Roomster uplatnil cenu za jednu normohodinu prác 25 EUR bez DPH. Pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku. Z predložených cenníkov opravovní bolo zistené, že vo väčšine z nich je cena za jednu normohodinu týchto prác vyššia od cien žalobcu, pričom ich ceny sú vyššie ako cena priznaná žalovaným. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, splnil všetky povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Zo žalobcom predložených cenníkov za opravy vozidiel vyplýva, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne a náklady na opravu vozidla sú primerané, preto určenie ceny za normohodinu opravárenských prác žalovaným sumou 16,67 EUR bez DPH je nedôvodné. Žalovaný nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise sumou 16,67 EUR bez DPH. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že faktúrou č. 20190072 boli vyúčtované účelné, primerané a skutočné náklady na opravu predmetného vozidla. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Samotné predloženie kalkulácie ceny opravy vyhotovenej žalovaným, bez riadneho odôvodnenia použitia určitej ceny za normohodinu a bez riadneho odôvodnenia krátenia poistného plnenia, nemôže byť relevantným dôkazom na preukázanie odôvodnenosti výšky poskytnutého poistného plnenia. Je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká právo na plnenie ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda už samotným vznikom škody. Žalovaný
66.S poukazom na vyššie uvedené krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zmluvných dojednaniach.
67.Z faktúry za opravu č. 20190072 a kalkulácie č. 2019/02-KE zo dňa 29.01.2019 jednoznačne vyplýva vyúčtovanie nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla ŠKODA Roomster. Žalobca predložil relevantné dôkazy súvisiace s opravou daného motorového vozidla. Je potrebné poukázať aj na to, že právo na zníženie poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka vznikne poisťovni iba za predpokladu, že vedomé porušenie oznamovacej povinnosti uvedenej v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia malo buď podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Vzhľadom na uvedené žalovaný nebol oprávnený poistné plnenie znížiť podľa ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zo žalobcom predložených cenníkov za opravy vozidiel vyplýva, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne a náklady na opravu vozidla sú primerané.
68.Nakoľko žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti č. 9851100596 (15.02.2019), dostal sa do omeškania (dňom 03.03.2019) so zaplatením sumy 189,26
EUR a je povinný zaplatiť úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je v súlade s ustanoveniami § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
69.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel.
70.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
71.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
72.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP )
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).