Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-37-2020.pdf
PDF · 236.7 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/37/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zastúp. spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúp. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422 v konaní o zaplatenie 501,33 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 501,33 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 368,20 EUR od 16.01.2020 do zaplatenia a zo sumy 133,13 EUR od 16.01.2020 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 15.04.2020 v upomínacom konaní žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 501,33 EUR, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 368,20 EUR od 16.01.2020 do zaplatenia a zo sumy 133,13 EUR od 16.01.2020 do zaplatenia. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
2.Žalobca uviedol, že dňa 05.11.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Š. H., Z.: K., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: Domáci Servis, s.r.o., so sídlom: Povstanie českého ľudu 24, 040 22 Košice, IČO: 46 532 439, konajúca prostredníctvom J.. V. N. konateľa (ďalej aj len ako „poškodený“). Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8014154023. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla Š. H., Z.Č.: K., v dôsledku poistnej udalosti č. 8014154023, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise H Point, s.r.o., sídlo: Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 3 677,36 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2019436. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 02.01.2020 žalovaným oznámené, že dňa 31.12.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8014154023 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 8014154023 predstavuje 3 677,36 EUR. Suma priznaná a uhradená žalovaným po odpočítaní DPH však bola iba vo výške 2 746,23 EUR. Celková nepriznaná suma po odpočte DPH je 368,20 EUR. Táto neuznaná suma 368,20 EUR bola vlastníkom motorového Š. H., Z.: K., ktorým je poškodený, postúpená na žalobcu a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2020. Podľa
vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie poistnej udalosti: „KL, Náklady na opravu priznané podľa výpočtu programom Audatex. Práce a ceny náhradných dielov a lakovacieho materiálu sú podľa údajov dodaných od výrobcu vozidla. Lakovacia konštanta priznaná 100%. Cena za 1Nh práce je priznaná priemerná cena podľa cien opravcov v regióne - 24 EUR s DPH, nakoľko z PZP sa hradia primerané náklady na opravu v regióne v prípade neautorizovaných opravcov. Rozdiel v práci 35,52-24 = 11,52 EUR x 33,1 Nh = 381,31 EUR. Rozdiel v lakovacom materiály 657,54 EUR - 597,01 = 50,53EUR.“ Podľa výpočtu výšky plnenia faktúra za opravu vozidla číslo 2019436 bola vystavená na sumu 3 677,36 EUR. Faktúra za odťah vozidla číslo 2019737 bola vystavená na sumu 60,00 EUR. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou v cene za 1 Nh (33,1Nh x 11,52) predstavuje 381,31 EUR. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou v lakovacom materiály predstavuje 60,53 EUR. Spolu bolo priznaných 3 295,52 EUR, pričom odpočet DPH predstavoval 549,25 EUR. Výška škody bez DPH (poistné plnenie) bolo 2 746,27 EUR. 2A.V dôsledku vzniknutej situácie si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo v autoservise H Point, s.r.o., t. j. u žalobcu. Žalovaný túto udalosť zaregistroval pod č. 8006459839. Doba nájmu, ktorého predmetom bolo náhradné motorové vozidlo KIA RIO, Z.: K., bola v trvaní od 05.11.2019 do 16.12.2019. Náklady na použitie náhradného vozidla boli vo výške 1 230,00 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 319161. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 02.01.2020 oznámené, že dňa 31.12.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8006459839 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za prenájom náhradného motorového vozidla predstavovala celkovo 1 230,00 EUR. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 891,87 EUR. Celková nepriznaná suma po odpočítaní DPH je vo výške 133,13 EUR. Táto suma bola poškodeným postúpená na žalobcu a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa10.03.2020. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Prenájom NV po dobu 41 dní, najazdené 2076 km.“ Podľa výpočtu výšky plnenia faktúra za prenájom NV: 319161 bola vystavená na sumu 1 230,00 EUR. Odpočet za prevádzkové náklady a amortizáciu vozidla počas prenájmu NV predstavuje 159,76 EUR. Spolu bolo priznaných 1 070,24 EUR, z ktorých bola odpočítaná DPH vo výške 178,37 EUR. Výška škody bez DPH (poistné plnenie) predstavuje 891,87 EUR. 2B.Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. V zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“ Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, t.j. žalobca, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. V zmysle § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Právo na plnenie vznikne ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť.“ V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia teda právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca iba žiada zaplatiť sumu za skutočne vykonanú opravu poškodeného motorového vozidla. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“ Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Zmyslom a účelom § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka je zaistiť, aby bola poškodenému v plnej miere vykompenzovaná majetková ujma. Rešpektovanie tohto zmyslu a účelu je nevyhnutné pre správny výklad a aplikáciu tejto právnej normy a teda pre dosiahnutie spravodlivého výsledku. „Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009) Pri určení rozsahu náhrady škody v zmysle ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka nie je daný žiadny zákonný podklad pre zvýhodnenie buď poškodeného alebo škodcu. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti. Pri poistnej udalosti č. 8014154023 krátil žalovaný poistné plnenie z dôvodu neprimeraných nákladov na cenu práce za normohodinu pre neautorizovaný servis. Uviedol, že žalobca si fakturoval za 1NH práce cenu 29,60 EUR bez DPH. Takto žalobcom určenú sumu označil žalovaný za neprimeranú. Avšak takto určená suma žalobcom je v porovnaní s inými servismi v regióne výhodnejšia resp. porovnateľná. Preto
považuje za nedôvodné, že žalovaný priznal cenu za 1 NH prác vo výške len 20,00 EUR bez DPH. Pre porovnanie uviedol ceny lakovacích a mechanických prác pre rovnaké alebo obdobné motorové vozidlá vybraných servisoch v danom regióne. Podľa kategorizácie vozidiel ŠKODA Fabia je MV, ktoré patrí do skupiny B-malé motorové vozidlá. Do rovnakej kategórie patrí napríklad motorové vozidlo aj VW Polo. V servise Auto Gábriel, s.r.o. Košice, Osloboditeľov č. 70, 040 17 Košice, IČO: 31 699 090 (pre auto ŠKODA Fabia), je cena klampiarskych a lakovacích prác 37 EUR bez DPH/NH a cena mechanických prác je 37 EUR bez DPH/NH. V servise Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, 040 11 Košice, IČO: 36 214 574 (pre auto ŠKODA Fabia), je cena klampiarskych a lakovacích prác 32 EUR bez DPH EUR/NH a cena mechanických prác je 35 EUR bez DPH/NH. V servise Auto Gábriel, s.r.o. Košice, Osloboditeľov č. 70, 040 17 Košice, IČO: 31 699 090 (pre vozidlo VW Polo), je cena klampiarskych a lakovacích prác 40 EUR bez DPH/NH; cena mechanických prác je40 EUR bez DPH/NH. 2C.Žalovaný rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované, avšak všetky tieto servisy podnikajú riadne a legálne, pričom v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k popredajnému trhu - skrátene nazývané "bloková výnimka" majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Vyššie uvedená bloková výnimka dáva možnosť prevádzať nezávislým servisom značkový servis, údržbu a opravy aj nových automobilov v záručnej dobe, a to bez straty záruky samozrejme pri dodržaní postupov a rozsahu prác predpísaných výrobcom automobilu a pri použití originálnych alebo kvalitatívne rovnocenných náhradných dielov; dáva možnosť prístupu k technickým informáciám, dielenským príručkám, a to aj o nových automobiloch; poskytuje možnosť prístupu k originálnym náhradným dielom, originálnej diagnostike a školeniam, a to nediskriminačne, včas a použiteľným spôsobom na rovnakej úrovni ako autorizovaným servisom a poskytuje aj možnosť nakupovať originálne a kvalitatívne rovnocenné náhradné diely, informácie a diagnostiku od nezávislých distribútorov náhradných dielov, a to za účelom rovnocenného postavenia jednotlivých servisov. Bloková výnimka tak odstraňuje prekážky, ktorými sa výrobcovia áut bránili konkurencii. Mal za to, že rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, zmluvné a nezmluvné nemá v oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Ak má servis oprávnenie vykonávať opravárenskú činnosť, potom poskytuje rovnako kvalitné služby ako servis „značkový“ a jeho návšteva nesmie viesť ku zníženiu poistného plnenia zo strany poisťovní. 2D.Ďalej uviedol, že zo strany žalovaného boli uznané nedostatočné náklady na lakovací materiál vo výške lakovacej konštanty 100%. Pracovný postup zahŕňal dve vrstvy metalízy, pričom uznané náklady nie je možné považovať za primerané, z dôvodu nedostatočného pokrytia nákladov vynaložených na lakovací materiál ako brúsne kotúče a lakovacie pištole. Výška lakovacej konštanty podľa kalkulácií predstavuje 110%, z čoho vyplýva, že zo strany žalovaného došlo ku kráteniu koeficientu lakovacej konštanty o 10%. V zmysle vyššie uvedeného je teda žalovaný povinný uhradiť všetky náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, ktoré súvisia s poistnou udalosťou. V danom prípade všetky žalobcom prevedené opravy boli vykonané len za účelom navrátenia poškodeného motorového vozidla do stavu v akom bolo pred poistnou udalosťou, teda boli vykonané účelne, preto je žalovaný povinný uhradiť mu sumu vynaloženú za všetky tieto náklady. 2E.Pri poistnej udalosti č. 8006459839 krátil žalovaný poistné plnenie tým, že neuhradil poškodenému náhradu škody v plnej výške z dôvodu odpočítania prevádzkových nákladov a amortizácie vo výške 133,13 EUR. Takýto postup žalovaného považuje za nepreukázaný a nedôvodný. Žalovaný vôbec nepreukázal, na základe akých odborných výpočtov a podkladov došiel vôbec k výpočtu sumy 133,13 EUR. V zmysle nájomnej zmluvy do nájmu patrí len nájom za náhradné motorové vozidlo. Prevádzkové náklady si nájomca hradí sám, resp. nie sú súčasťou nájmu. S ohľadom na túto skutočnosť je dôvod krátenia nedôvodný a nezákonný. Žalovaný krátil poistne plnenie teda z dôvodu, že poukazuje na potrebu prihliadania na amortizáciu poškodeného motorového vozidla za dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. S týmto názorom žalovaného nesúhlasil. Uplatnenie amortizácie predstavuje porušenie zásady neminem laedere - nikoho nepoškodzovať. Nemožno prenášať povinnosť úhrady nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla na poškodeného a znevýhodňovať ho tak na úkor škodcu. Poškodenému by tak bolo domnelé "zhodnotenie" vozidla vnútené (keby k dopravnej nehode nedošlo, nebolo by jeho motorové vozidlo poškodené, čím by nevznikla potreba dať ho do opravy a prenajať si náhradné motorové vozidlo). Faktúra č. 319161 za prenájom náhradného
motorového vozidla tak predstavuje časť výšky škody, ktorá poškodenému vznikla v súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú nezavinil. Aj princípu spravodlivosti sa prieči to, aby poškodený, ktorý nezavinil nehodu a nespôsobil vznik škody, na túto skutočnosť doplácal tým, že mu nebude preplatená náhrada škody v celom rozsahu. „V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou), a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j., že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere
- nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho konania, je taký postup, aby sa poškodenému - žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.marca 2013, sp. zn.: 2 Obdo 48/2012). Mal za to, že obdobne tak možno tento judikát využiť aj v tomto konkrétnom prípade. Právny predchodca žalobcu - poškodený si prenajal náhradné motorové vozidlo práve preto, že jeho motorové vozidlo bolo poškodené a bolo nevyhnutné opraviť ho, pričom poškodenie vzniklo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú nezavinil. Poškodený tak nie z vlastnej vôle nemohol užívať svoje motorové vozidlo. Poškodenému ako právnemu predchodcovi žalobcu tak bol prenájom náhradného motorového vozidla vnútený, musel vynaložiť na prenájom finančné prostriedky, ktoré predstavujú škodu (majetkovú ujmu), ktorá mu v súvislosti so škodovou udalosťou vznikla. Je preto absurdný výklad žalovaného, podľa ktorého by sa poškodený ako právny predchodca žalobcu mal obohatiť tým, že neužíva svoje poškodené motorové vozidlo, ale cudzie (prenajaté) náhradné motorové vozidlo. Žalovaný v Oznámení o poistnom krátil poistné plnenie poškodenému, resp. žalobcovi z dôvodu odpočítania prevádzkových nákladov vo výške 133,13 EUR, avšak z Oznámenia nie je jasné, na základe čoho určil práve tento rozsah, čím porušil svoju povinnosť podľa ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP. Jeho závery v oznámení o poistnom plnení sú neodôvodnené, nepreskúmateľné. „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.“ Poukázal na ustanovenie § 442 ods. 1) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“ Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Zdôraznil, že škoda bola poškodenému vnútená resp. ak by k nej nedošlo, tak by poškodený mohol naďalej používať svoje motorové vozidlo Š. H., Z. K.. Vznikom škody mu bolo zabránené používať predmetné motorové vozidlo a preto mal nárok na náhradné motorové vozidlo. Tým, že žalovaný poškodenému nepriznal plnú sumu za nájom náhradného vozidla porušil aj princíp spravodlivosti, a teda, aby poškodený, ktorý nespôsobil vznik škody, na túto skutočnosť doplácal, tým, že mu nebude preplatená náhrada škody v celom rozsahu, resp. všetky účelne vynaložené náklady, kam patrí aj nájom za náhradné motorové vozidlo. 2F.Na základe uvedeného, žalobca si týmto návrhom uplatnil nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 8014154023 a poistnej udalosti č. 8006459839,ktoré bolo neoprávnene krátené, a to v celkovej výške 501,33 EUR s príslušenstvom. 2G.Keďže ku škodovej udalosti došlo v Košiciach, na ulici Hviezdoslavova, nachádzajúcej sa na sídlisku Košice - Staré Mesto, žalobca v zmysle § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov taktiež navrhuje, v prípade ak žalovaný podá odpor, pokračovanie v konaní
na Okresnom súde Košice I, ktorého príslušnosť je založená v zmysle § 19 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého platí: „Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode: b) nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody,“ 2H.V zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“ Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“ Žalovaný listom zo dňa 02.01.2020 oznámil, že dňa 31.12.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8014154023 a listom zo dňa 02.01.2020 oznámil, že dňa 31.12.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8006459839. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 368,20 EUR od 16.01.2020 do zaplatenia a zo sumy 133,13 EUR od 16.01.2020 do zaplatenia.
3.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 28.04.2020 v zmysle návrhu žalobcu platobný rozkaz sp. zn. 19Up/719/2020.
4.Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Tvrdil, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“), s výnimkou § 129, ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené mal za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Tvrdil, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu predmetných škodových udalostí a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa ich týkali. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3 Cdo 192/2004, podľa ktorého: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR podľa žalovaného vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie je toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzky, ktoré spočívali v neuhradených faktúrach. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzujú a preukazujú práve žalobcom predložené (v rámci predmetného súdneho konania) faktúry, v zmysle ktorých subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. V zmysle ust. § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v aktuálnom znení (ďalej len „OZ“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. § 524 OZ vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetných Zmlúv o
postúpení pohľadávky teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nemohli vzniknúť), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodeného, ktorý v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Inač povedané, uvedenými postúpeniami došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Žalovaný mal za to, že zo strany žalobcu nebola žiadnym relevantným spôsobom preukázaná ani účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným. Rovnako namietal, že od žalobcom uplatňovaného nároku za prenájom náhradného motorového vozidla neboli odrátané prevádzkové náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho MV, ak by poškodené nebolo. V danej súvislosti poukázal na konštantnú judikatúru (napr. R7/1992), v zmysle ktorej je nevyhnutné od vynaložených nákladov na vypožičanie osobného motorového vozidla odpočítať náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré nemohol používať v dôsledku poškodenia. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 20/2007, zo dňa 29. januára 2008, podľa ktorého: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu Zmlúv o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom Zmlúv o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávok zo strany poškodeného, ktoré práve žalobca ako veriteľ, eviduje voči poškodenému ako voči dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považoval takéto právne úkony podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné. Poukázal aj na to, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetných zmluvách absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok. V predložených zmluvách o postúpení pohľadávky je pritom zmluvnými stranami uvedená len špecifikácia pohľadávky (nimi určenej a vymedzenej, podľa právneho názoru žalovaného neexistujúcej), ktorá následne je premietnutá v predmete samotných zmlúv, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Poukázal tiež na skutočnosť, že samotný predmet zmlúv o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Mal tiež za to, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. Poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“) je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Na základe vyššie uvádzaných skutočností a dôvodov mal za to, že nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
5.Žalobca vo vyjadrení k odporu s tvrdením žalovaného, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované podľa § 132 CSP, nesúhlasil. V zmysle platnej právnej úpravy tak v žalobnom návrhu má byť uvedená špecifikácia rozhodujúcich skutočností, o ktorých existenciu žalobca opiera svoje tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho práva a je potrebné zabezpečiť jeho ochranu prostredníctvom návrhu podaného na súd. V uvedenom prípade mal za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/neúspech žalobcu v spore. Škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vznik zapríčinil vodič motorového vozidla, ktorý mal
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Dopravná nehoda bola žalovanému riadne nahlásená, pričom žalovaný na základe uvedeného priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá v dôsledku škodovej udalosti vznikla. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Preto skutočnosť, ktorou je priebeh dopravnej nehody, považuje za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca. V návrhu na vydanie platobného rozkazu v uvedenej veci žalobca jasne uvádza: 1) že po vzniku škodovej udalosti bola predmetná škodová riadne u žalovaného nahlásená
- uvedené aj pod ktorým číslom poistnej udalosti žalovaný poistnú udalosť zaregistroval, 2) že v dôsledku vzniknutej situácie - škodovej udalosti, si poškodený dal opraviť svoje poškodené motorové vozidlo u žalobcu, 3) vyčíslenie nákladov na opravu vo faktúre, ktorá bola navyše ako dôkaz predložená, 4) doručenie oznámenia žalovaného o likvidácii poistnej udalosti s vymedzením, koľko žalovaný priamo žalobcovi plnil a koľko nie, pričom toto oznámenie o poistnom plnení bolo ako dôkaz v konaní predložené, 5) informácia o tom, že pohľadávka poškodeného, vzniknutá z neuhradenia faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške bola postúpená na žalobcu, pričom ako dôkaz bola predložená zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že do žaloby uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. Preto považuje argumentáciu žalovaného týkajúcu sa nedostatkov náležitostí podania za bezpredmetnú a právne irelevantnú. 5A.K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie s poukazom na to, že poškodený nemohol platne postúpiť pohľadávku na žalobcu, a to z toho dôvodu, že v čase postúpenia bol dlžníkom žalobcu uviedol, že samotná škoda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodený nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP a uviedol, že právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť), teda už samotným vznikom škody na motorovom vozidle, nie až vykonaním opravy poškodeného motorového vozidla. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a faktúrové opravy. Obdobne tak platí aj podľa ustálenej judikatúry: „Škoda, ktorá nastala na strane žalobcu z titulu nákladov na vykonanú opravu, ktorá žalobcovi dopravnou nehodou bola vnútená bola (skutočnou) škodou, vzniknutou vynaložením nákladov na opravu vozidla, aby vozidlo bolo užívania a prevádzky schopné tak, ako tomu bolo pred dopravnou nehodou.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obdo 18/2012) „Výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody.“ (R 5/1988, R 25/1990) Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Faktúra predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Konanie a tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poškodený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý poškodenému (resp. žalobcovi, na ktorého bola postúpená pohľadávka poškodeného), by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. Zároveň podporne uviedol, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného, spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla vo výške 3 064,47 EUR uznal a priamo na účet žalobcu poukázal sumu 2 746,27 EUR. Rovnako tak uznal nárok vyplývajúci z potreby prenájmu náhradného motorového vozidla, keďže z celkového nároku 1 025 EUR uznal a priamo na účet žalobcu poukázal sumu
891,87 EUR. Predložil súdu aj doklad o úhrade faktúry za zvyšnú časť nájmu za náhradné motorové vozidlo. K úhrade došlo dňa 21.01.2020. V zmysle vyššie uvedeného tak mal tak za to, že žalovaný písomne uznal svoj dlh v zmysle § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „občiansky zákonník“) čo do dôvodu voči žalobcovi, sporná ostala len výška. Podľa § 558 občianskeho zákonníka: „Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.“ Na podporu svojich tvrdení uviedol judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: „K platnosti právneho úkonu uznania dlhu v zmysle § 558 OZ., okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 4 Cdo 116/2009) Žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol dôvod vzniku dlhu - oprava motorového vozidla, resp. potreba prenajatia náhradného motorového vozidla a vyjadril zároveň v akej výške dlh uznáva a taktiež vyjadril prísľub zaplatiť dlh priamo na účet žalobcu. Žalovaný však následne v podanom odpore uvádza svoju argumentáciu, v zmysle ktorej absolútne odmieta existenciu uvedených dlhov. Takéto konanie žalovaného považuje za nedôvodné, arbitrárne a v rozpore s dobrými mravmi a platnou právnou úpravou. K námietke, že nebola preukázaná ani účelnosť prenájmu náhradného motorového vozidla uviedol, že žalovaný poskytnutím poistného plnenia na určitý počet dní prenájmu sám uznal, že tu existovala účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným. Poukázal na ust. § 797 ods. 7 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobca nie je povinný preukazovať v konaní pred súdom účelnosť a nevyhnutnosť nájmu v predmetnom spore, keďže žalovaný túto účelnosť a nevyhnutnosť aj sám uznal, a teda nie je sporná. Vo vzťahu k neodrátaniu prevádzkových nákladov vynaložených na prevádzku vozidla z ceny prenájmu uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach. Tvrdil, že žalovaný prekrúca uvádzanú judikatúru (R7/1992). V zmysle R7/1992: „Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. ( R7/1992).“ Teda v rámci predmetného rozsudku, na ktorý sám žalovaný vo svojom odpore poukazuje, je žalovaný povinný nahradiť všetky účelne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla. Poškodený nemôže byť sankcionovaný za to, že mu vznikla škoda a bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo. Podotýkame, že samotným poškodením motorového vozidla sa následná cena poškodeného motorového vozidla rapídne znižuje, čo žalovaný už nijako nezohľadňuje. Tým že, žalovaný poškodenému nepriznal plnú sumu za nájom náhradného vozidla porušil princíp spravodlivosti. A teda, aby poškodený, ktorý nespôsobil vznik škody, na túto skutočnosť doplácal, tým, že mu nebude preplatená náhrada škody v celom rozsahu, resp. všetky účelne vynaložené náklady kam patrí aj nájom za náhradné motorové vozidlo. Ak by k škodovej udalosti nedošlo, poškodený mohol naďalej používať svoje motorové vozidlom, vznikom škody to bolo znemožnené. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov, ktoré musel poškodený vynaložiť v súvislosti s poškodením jeho motorového vozidla. Tieto náklady tvoria náklady na opravu poškodeného motorového vozidla a zároveň aj náklady za prenájom náhradného motorového vozidla po dobu opráv na predmetnom poškodenom motorovom vozidle. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že bol aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na početnú judikatúru Krajského súdu v Košiciach - rozsudky sp. zn. 3Cob/75/2017 zo dňa 30.01.2018, sp. zn. 4Cob/60/2017 zo dňa 25.10.2017, sp. zn. 2Cob/136/2017 zo dňa 22.02.2018, kde v skutkovo a právne obdobných veciach súd rozhodol rovnako. Zároveň poukázal aj na základný princíp právnej istoty, kde v právne a skutkovo obdobných veciach má súd rozhodovať obdobne (čl. 2 ods. 2 CSP). 5B.K náležitostiam zmlúv o postúpení pohľadávok uviedol, že zmluvy o postúpení pohľadávky nie sú rozporuplné, nejasné a nie sú nešpecifikované. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka: 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného predmetné zmluvy o postúpení pohľadávky obsahujú jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v zmluvách špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (poistnej udalosti). Zároveň, v článku I. zmlúv o postúpení pohľadávky označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1. postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku v predmetnej výške, ktorá mu vznikla
v dôsledku vzniku škodovej udalosti a s tým súvisiacej potreby opravy poškodeného motorového vozidla a neuhradenia nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v tejto výške a pohľadávku vo výške, ktorá predstavuje dlžníkom nezaplatenú faktúru servisu, ktorá bola vystavená za prenájom náhradného motorového vozidla zapožičaného počas opravy poškodeného motorového vozidla. Taktiež v bode 2. predmetného článku I. zmlúv o postúpení pohľadávky je jasne špecifikované, že ide o postúpenie pohľadávky, ktorá je bližšie špecifikovaná v bode 1. predmetných zmlúv, pričom samotný článok II. predmetnej zmluvy obsahuje ďalej špecifikáciu podmienok, podľa ktorých sa pohľadávka postupuje. V článku II. predmetných zmlúv postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávky v konkrétnej výške, vzniknuté z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení. Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Mal za to, že postupca v uvedenom prípade v zmluve o postúpení pohľadávky vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III. predmetných zmlúv v bode 4. zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Poukázal taktiež na judikatúru súdov v otázke nazerania na posudzovanie náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávky: „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015) Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovanému ako dlžníkovi ani neprináleží namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky: „Námitka neplatnosti postupní smlouvy s výjimkou případů uvedených v § 525 OZ dlužníkovi vůči postupníkovi nepřísluší.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 31 Cdo 1328/2007) Mal tak za to, že predmetné zmluvy vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti spĺňajú a obsahujú všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky, preto považuje tvrdenia žalovaného ohľadne rozporuplnosti týkajúcej sa predmetu postúpenia o ohľadne neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky za bezpredmetné a právne irelevantné. Zároveň poukázal aj na početnú judikatúru, kde žalovaný rovnako namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom takéto námietky boli už v právne a skutkovo obdobných veciach riešené Krajským súdom v Košiciach, ktorý vyslovil platnosť zmlúv o postúpení a neopodstatnenosť námietok, v konaniach pod sp. zn.: 3Cob/31/2018, 4Cob/60/2017, 4Cob/111/2018, 4Cob/31/2018, 2Cob/84/2018, 2Cob/75/2018, 4Cob/107/2018, ako aj v mnohých ďalších konaniach na Krajskom súde v Košiciach ako aj iných súdoch Slovenskej republiky. 5C.Nesúhlasil s tvrdením žalovaného vo vzťahu k poistnému plneniu. Žalovaný krátil výplatu poistného plnenia z dôvodu neprimerane účtovanej ceny práce, s dôrazom, že žalobcovi boli priznané maximálne náklady pre neautorizovaný servis. Žalobca zdôraznil, že žalovaným uvádzané dôvody krátenia považuje za nezákonné a ničím neodôvodnené. Žalovaný svoje tvrdenia neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu. Vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Žalobca poukázal na ust. § 153 ods. 1 a 2 CSP a mal za to, že koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní je, aby danú skutočnosť preukázal, a to znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať ohľad aj na hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku konania. Žalobca tvrdil, že dôvodnosť
svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazne bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné. 5D.Vo vzťahu k úrokom z omeškania uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018, podľa ktorého: „Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona č. 381/2001 Z. z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv poškodeného, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. do omeškania.“ Žalovaný rozporuje žalobcom uplatnený úrok z omeškania pri poistnej udalosti z dôvodu, že úrok z omeškania je viazaný na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o PZP, t.j. povinnosti do troch mesiacov ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný argumentuje, že túto povinnosť si splnil v uvedenej lehote, a preto žalobca nemá nárok na uplatnený úrok z omeškania. Návrhom na vydanie platobného rozkazu si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 368,20 EUR od 16.01.2020 do zaplatenia a zo sumy 133,13 EUR od 16.01.2020 do zaplatenia čo právne odôvodnil ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako sankciu za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy, t.j. riadne a včas uhradiť poistné plnenie. Žalobca nežiadal o zaplatenie úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP za omeškanie žalovaného so splnením nepeňažnej povinnosti (ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom). Vychádzajúc zo znenia ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP tieto nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podstatným kritériom pre rozlíšenie považuje to, že v ustanovení § 11 ods. 8 zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP, a teda ho nemožno sankcionovať podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, nevylučuje to aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoj nárok na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a žalovaný plniť tento preukázaný nárok odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Mal za to, že v predmetnom súdnom konaní preukázal, že ním uplatnený nárok na doplatenie náhrady škody v sume 501,33 EUR je dôvodný. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie žalovanej sumy 501,33 EUR žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal. Závery v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - zákona o PZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Ak by sa pripustili závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok na zaplatenie úroku z omeškania priamo od škodcov podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi
by titulom uplatnenia nároku z PZP takýto nárok nemali. V prípade aplikácie daného rozsudku by tak došlo k popretiu povinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň v prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorý by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Uvedený výklad jednoznačne nie je zámerom zákonodarcu. Žalobca, resp. jeho právny predchodca predložil žalovanému faktúry za opravu vozidla a za prenajatie náhradného vozidla, ktoré bol žalovaný povinný prešetriť v rámci šetrenia poistnej udalosti, a do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalobcovi poskytnúť poistné plnenie. Ak žalovaný, čo i len časť zo žalobcom uhradenej faktúry neuhradil, pričom v súdnom konaní sa preukáže nárok žalobcu na zaplatenie celej fakturovanej sumy, nie je dôvod na nepriznanie úrokov z omeškania, keďže je zrejmé, že žalovaný neplnil peňažné plnenie riadne a včas. Tento skutkový stav sa nijakým spôsobom neodlišuje od klasického záväzkového vzťahu, kedy ak veriteľ vyzve dlžníka na zaplatenie peňažného dlhu, ktorý však neakceptuje veriteľom požadovanú výšku plnenia, pričom v súdnom konaní sa neskôr preukáže, že veriteľ má nárok na ním požadovanú výšku plnenia, súd zaviaže dlžníka aj na úhradu úroku z omeškania za nesplnenie peňažného dlhu riadne a včas. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 369 Obchodného zákonníka). Ak by sa pripustili závery z rozsudku Najvyššieho súdu SR, neexistovala by žiadna sankcia pre poisťovňu v prípade, ak by neposkytla peňažné plnenie riadne a včas, čo by malo za následok aj nárast počtu súdnych konaní a zaťaženia súdov súdnymi konaniami voči poisťovniam. Na podporu týchto tvrdení poukázal aj na judikatúru: „Zákon č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov je osobitným zákonom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku (OZ), ktorý je všeobecným právnym predpisom upravujúcim súkromnoprávne vzťahy (§ 1 ods. 2 OZ). Vzťah týchto dvoch predpisov vyplýva zo zásady „lex specialis derogat legi generali“, čo znamená, že ustanovenia osobitného predpisu sa použijú prednostne v prípade, ak tento osobitný zákon upravuje niektorú otázku odlišne od všeobecného právneho predpisu. Ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP výslovne ustanovuje, kedy vzniká poistiteľovi povinnosť poskytnúť poistné plnenie poškodenému. Ide zároveň o úpravu termínu, kedy nastáva splatnosť poistného plnenia. Omeškanie dlžníka je sankciou za porušenie povinností splniť dlh riadne a včas. Omeškanie začína uplynutím doby splatnosti, ktorá vyplýva z hmotného práva. Vo všeobecnosti platí, že ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od neho popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ). Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP upravuje osobitnú sankciu vo forme peňažných úrokov z omeškania pre prípad, ak poisťovateľ nesplní svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona, teda v lehote do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti neskončí prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností, resp. neposkytne poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne, plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 zákona, a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení.“(rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/335/2017 zo dňa 22.11.2018) Povinnosť nepeňažnej povahy, ktorá je stanovená v ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP, pri nesplnení ktorej vzniká poškodenému nárok na úrok z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, si zároveň nemožno vykladať tak, že na jej splnenie postačuje, ak poisťovňa len formálne zašle poškodenému oznámenie o výsledku šetrenia poistnej udalosti, ak výsledok šetrenia je neodôvodnený a nepreskúmateľný. Z uvedeného dôvodu preto v danom prípade nemožno ani prijať záver, že by si žalovaný splnil povinnosť stanovenú v § 11 ods. 6 zákona o PZP tým, že v lehote stanovenej v zákone oznámil poškodenému výsledky šetrenia poistnej udalosti. Poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov v obdobných prípadoch, kde v zmysle uvedených judikátov vyplýva a je prezentovaný právny názor, v zmysle ktorého má žalobca v obdobných prípadoch nárok na úhradu úrokov z omeškania od 16. dňa po dni, ktorý je v oznámení žalovaného uvedený ako deň skončenia predmetnej škodovej udalosti, aj keď žalovaný ukončil šetrenie v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote: „32. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 33. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostane do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z. z. má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 3 citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok tohto šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil.“ (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 4Cob/31/2018) „Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Obč. zák. Tvrdenie žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania je upravená § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z. je síce namieste, ale toto ustanovenie zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 tohto zákonného ustanovenia, t.j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavujú poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a to i v prípade, ak poisťovňa svoje povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 splnila včas (t.j. skončila prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytla poškodenému písomné vysvetlenie o odmietnutí poistného plnenia). Odvolací súd považuje za opodstatnený argument žalobcu, že v prípade prijatia výkladu žalovaného, by prakticky nebolo možné v prípade uplatnenia si poistného plnenia priznať v takomto konaní úrok z omeškania. Pokiaľ však zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému prevádzkou motorového vozidla nahradenie škody a to v čo najkratšom čase, nie je možné, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala odkladom splatnosti tejto povinnosti na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenia a preto je namieste výklad ustanovenia § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. podaný súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku.“ (Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 3Co/193/2015) Poukazujúc na vyššie uvedenú judikatúru, zastával názor, že má nárok na úroky z omeškania tak, ako si uplatnil v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Mal za to, že opačný názor by legalizoval protizákonný postup poisťovne, keď síce ukončila šetrenie predmetnej poistnej udalosti v zákonom stanovenej lehote, avšak poistnú udalosť neprešetrila riadne, a tak protizákonne krátila úhradu poistného plnenia bez akéhokoľvek sankčného postihu. 5E.Vo vzťahu k určeniu miestnej príslušnosti zotrval na doterajších vyjadreniach.
6.Na pojednávanie dňa 16.1.2020 sa nedostavili riadne predvolaní žalovaný a jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť žiadali ospravedlniť a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.
7.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:
8.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: Posudok/kalkuláciu č. ZP000849, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 02.01.2020 (k poistnej udalosti č. 8006459839), Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 02.01.2020 (k poistnej udalosti č. 8014154023), Faktúru č. 2019436 vystavenú žalobcom spoločnosti Domáci Servis, s.r.o., Faktúru č. 319161 vystavenú žalobcom spoločnosti Domáci Servis, s.r.o., Nájomnú zmluvu zo dňa 05.11.2019 spolu s cenníkom požičovne a s Odovzdávacím/preberacím protokolom, Žiadosť o náhradu škody za prenájom náhradného vozidla zo dňa 05.11.2019, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2020, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2020, Záznam o dopravnej nehode, kategorizáciu vozidiel, Cenníky servisných služieb (Auto Gábriel, s.r.o. Košice a Moris Slovakia s.r.o.), doklad o zaplatení sumy 133,13 EUR.
9.Žalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy.
10.Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 05.11.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Š. H., Z.: K., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: Domáci Servis, s.r.o., so sídlom: Povstanie českého ľudu 24, 040 22 Košice, IČO: 46 532 439, konajúca prostredníctvom J.. V. N. konateľa (ďalej aj len ako „poškodený“). Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola
žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8014154023. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla Š. H., Z.: K., v dôsledku poistnej udalosti č. 8014154023, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise H Point, s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli podľa faktúry č. 2019436 vo výške 3 677,36 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 02.01.2020 žalovaným oznámené, že dňa 31.12.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8014154023 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným po odpočítaní DPH však bola iba vo výške 2 746,23 EUR. Celková nepriznaná suma po odpočte DPH je 368,20 EUR. Sporné nebolo ani to, že bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2020. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie poistnej udalosti: „KL, Náklady na opravu priznané podľa výpočtu programom Audatex. Práce a ceny náhradných dielov a lakovacieho materiálu sú podľa údajov dodaných od výrobcu vozidla. Lakovacia konštanta priznaná 100%. Cena za 1Nh práce je priznaná priemerná cena podľa cien opravcov v regióne - 24 EUR s DPH, nakoľko z PZP sa hradia primerané náklady na opravu v regióne v prípade neautorizovaných opravcov. Rozdiel v práci 35,52-24 = 11,52 EUR x 33,1 Nh = 381,31 EUR. Rozdiel v lakovacom materiály 657,54 EUR - 597,01 = 50,53EUR.“ Medzi stranami nebolo sporné ani to, že v dôsledku vzniknutej situácie si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo v autoservise H Point, s.r.o., t. j. u žalobcu. Žalovaný túto udalosť zaregistroval pod č. 8006459839. Doba nájmu, ktorého predmetom bolo náhradné motorové vozidlo K. T., Z.: K., bola v trvaní od 05.11.2019 do 16.12.2019. Náklady na použitie náhradného vozidla boli podľa faktúry č. 319161 vo výške 1 230,00 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 02.01.2020 oznámené, že dňa 31.12.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8006459839 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za prenájom náhradného motorového vozidla predstavovala celkovo 1 230,00 EUR. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 891,87 EUR. Celková nepriznaná suma po odpočítaní DPH je vo výške 133,13 EUR. Nebolo medzi stranami sporné, že bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2020. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Prenájom NV po dobu 41 dní, najazdené 2076 km.“
11.Sporné medzi stranami je, či má návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu (žaloba) všetky náležitosti podľa ust. § 129 a § 132 CSP, či je žalobca v konaní aktívne legitimovaný, či je zmluva o postúpení pohľadávky platná a či má žalobca nárok na zaplatenie sumy 501,33 EUR s prísl. voči žalovanému.
12.Zo záznamu o dopravnej nehode súd zistil, že dňa 05.11.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Š. H., Z.: K., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému Domáci Servis, s.r.o.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla E. E. W., Z.: K., ktorého vlastník ANTIK TELECOM s.r.o. mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t. j. v poisťovni KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group.
13.Faktúrou č. 2019436 zo dňa 18.02.2019 splatnou 30.12.2019, na sumu 3 677,36 EUR bolo súdu preukázané, že žalobca vyúčtoval spoločnosti Domáci Servis, s.r.o. cenu za opravu poškodeného vozidla Š. H. B. Z.: K..
14.Oznámením o poistnom plnení zo dňa 02.01.2020 bolo súdu preukázané, že žalovaný dňa 31.12.2019 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti (č. 8014154023) s tým, že poistné plnenie vo výške 2 746,27 EUR v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na základe predložených dokladov poukazuje na účet žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie náklady na opravu boli priznané podľa výpočtu programom Audatex. Práce a ceny náhradných dielov a lakovacieho materiálu sú podľa údajov dodaných od výrobcu vozidla. Lakovacia konštanta bola priznaná vo veľkosti 100%. Čo sa týka ceny za 1Nh práce, táto bola priznaná ako priemerná cena podľa cien opravcov v regióne vo výške 24 EUR s DPH, nakoľko z PZP sa hradia primerané náklady na opravu v regióne v prípade neautorizovaných opravcov. Rozdiel v práci predstavuje 35,52-24 = 11,52 EUR x 33,1 Nh = 381,31 EUR. Rozdiel v lakovacom materiály predstavuje 657,54 EUR - 597,01 = 50,53EUR.
15.Podľa kalkulácie opravy č. ZP0000849 zo dňa 30.12.2019 (vyhotovenej žalobcom) náklady na opravu vozidla Š. H., Z.: K. predstavujú 3 677,36 EUR s DPH. Cena za jednu NH prác bola určená sumou 29,60 EUR bez DPH. Výška použitej lakovacej konštanty bola 110%.
16.Na preukázanie výšky cien autoopravárenských prác v regióne predložil žalobca kategorizáciu vozidiel a cenníky autoservisov, podľa ktorých (pre porovnateľné auto) v autoservise Moris Slovakia s.r.o. je ich cena 35 EUR bez DPH (mechanická dielňa) a 32 EUR bez DPH (klampiarska a lakovacia dielňa), v autoservise Auto Gábriel, s.r.o. je ich cena 37 EUR bez DPH.
17.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2020 mal súd preukázané, že postupca (spoločnosť Domáci Servis s.r.o.) postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 368,20 EUR (vrátane príslušenstva) na žalobcu. Postupca prehlásil, že má voči dlžníkovi KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group pohľadávku z poistnej udalosti č. 8014154023 vo výške 368,20 EUR. Predmetom zmluvy je postúpenie tejto pohľadávky z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Odplata za postúpenie je predmetom osobitnej dohody. V čl. II. zmluvy postupca prehlásil, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. V čl. III. zmluvy účastníci prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu.
18.Nájomnou zmluvou zo dňa 05.11.2019 bolo súdu preukázané, že žalobca prenajal spoločnosti Domáci Servis, s.r.o., IČO: 46 532 439 motorové vozidlo K. T. B. Z.Č.: K.. Cena prenájmu vyplývala z pripojeného cenníka požičovne.
19.Odovzdávacím/preberacím protokolom mal súd preukázané, že nájom vozidla na základe vyššie uvedenej zmluvy trval od 05.11.2019 do 16.12.2019.
20.Faktúrou č. 319161 zo dňa 30.12.2019 splatnou 13.01.2020 na sumu 1 230 EUR bolo súdu preukázané, že žalobca vyúčtoval spoločnosti Domáci Servis, s.r.o. cenu za prenájom vozidla K. T. B. Z.: K..
21.Na preukázanie úhrady časti faktúry č. 319161 v sume 133,13 EUR žalobca predložil kópiu pokladničného dokladu.
22.Listom zo dňa 05.11.2019 bolo súdu preukázané, že spoločnosť Domáci Servis, s.r.o. žiadala poisťovňu (žalovaného) o náhradu škody za prenájom náhradného vozidla.
23.Oznámením o poistnom plnení zo dňa 02.01.2020 bolo súdu preukázané, že žalovaný dňa 31.12.2019 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti (č. 8006459839) s tým, že poistné plnenie vo výške 891,87 EUR v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na základe predložených dokladov poukazuje na účet žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie bola uznaná doba prenájmu 41 dní a najazdené bolo 2076 km. Podľa výpočtu výšky plnenia boli odpočítané prevádzkové náklady a amortizácia vozidla počas prenájmu náhradného vozidla vo výške 159,76 EUR (s DPH).
24.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2020 mal súd preukázané, že postupca (spoločnosť Domáci Servis, s.r.o.) postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 133,13 EUR (vrátane príslušenstva) na žalobcu. Táto suma predstavuje dlžníkom nezaplatenú časť faktúry servisu č. 319161, ktorá bola vystavená za prenájom náhradného motorového vozidla zapožičaného počas opravy vozidla s Z.: K., ktoré bolo poškodené v dôsledku škodovej udalosti č. 8006459839. Predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 tejto zmluvy vo výške 133,13 EUR, čo predstavuje reálnu škodu (faktúra servisu) z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Postúpenie pohľadávky je odplatné. Odplata za postúpenie je totožná s výškou postúpenej pohľadávky, t.j. rovná sa nominálnej hodnote postúpenej pohľadávky. V čl. II. zmluvy postupca prehlásil, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. V čl. III. bode 4. zmluvy účastníci prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu.
25.Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi 501,33 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 368,20 EUR od 16.01.2020 do zaplatenia a zo sumy 133,13 EUR od 16.01.2020 do zaplatenia.
26.Podľa ust. § 129 CSP: (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1
súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
27.Podľa ust. § 132 CSP: (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
28.Žalovaný namietal, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nemá všetky náležitosti podľa ust. § 129 a § 132 CSP.
29.K predmetnej námietke žalovaného je potrebné uviesť, že škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody na motorovom vozidle, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému - spoločnosti Domáci Servis, s.r.o. a škoda bola spôsobená poistencom žalovaného (ANTIK TELECOM s.r.o.). Žalovaný škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť. Žalovaný na základe predloženého oznámenia o poistnom plnení priamo žalobcovi sčasti uhradil poistné plnenie, ktoré vzniklo v dôsledku poistnej, resp. škodovej udalosti. Žalovaný teda nárok žalobcu, resp. poisteného na náhradu škody ako taký uznal, sporný bol len rozsah náhrady škody. Preto mal súd za to, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.
30.Žalovaný namietal, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný a že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná.
31.Podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka: (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
32.Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
33.Podľa ust. § 35 Občianskeho zákonníka: (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
34.Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
35.Z obsahu predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky súd zistil, že majú všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, sú určité, zrozumiteľné a platné. Účastníci zmluvy sú riadne označení. Postúpené pohľadávky sú jednoznačne identifikovateľné. Výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmluvy je riadne uvedený a určený - jedná sa o postúpenie pohľadávky. V článku II. predmetných zmlúv postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov je potrebné poukázať a prihliadnuť aj na žalobcom uvedený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetné zmluvy o postúpení pohľadávky, vzhľadom na vyššie uvedené spĺňajú a
obsahujú všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky.
36.Žalovaný tvrdil, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodeného, ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. K tvrdeniam žalovaného je potrebné uviesť, že samotná škoda vznikla poistenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúry slúžili len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu a za prenájom náhradného vozidla. V zmysle ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. v platnom znení poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Nie je sporné, že predmetnú faktúru za opravu vozidla a faktúru za prenájom náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému, teda na základe týchto faktúr mal plniť poškodený žalobcovi. Žalobca nemohol faktúry vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmlúv o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému - rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti. Nešlo teda o postúpenie pohľadávok z faktúr č. 2019436 a č. 319161, ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaný.
37.Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 35. a 36. odôvodnenia tohto rozsudku mal súd za to, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.
38.Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých neeviduje predmetné faktúry, nakoľko v oznámeniach o poistnom plnení zo dňa 02.01.2020 ich sám uvádza a odvoláva sa na ne.
39.Podľa ust. § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
40.Podľa ust. § 4 zák. č. 381/2001 Z.z.: (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. (3) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. (4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. (5) Ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského štátu, poškodenému sa poskytne poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe
poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu. (6) Na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla občanovi členského štátu na území cudzieho štátu, v ktorom nepôsobí príslušná kancelária poisťovateľov, počas jeho cesty z územia jedného členského štátu na územie iného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy členského štátu, na ktorého území sa motorové vozidlo spravidla nachádza.
41.Podľa ust. § 11 zák. č. 381/2001 Z.z.: (1) Poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu potvrdenie o poistení zodpovednosti a zelenú kartu; na tento účel je poisťovateľ povinný zabezpečiť, aby potvrdenie o poistení zodpovednosti obsahovalo ochranný prvok. Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska, ustanoví náležitosti potvrdenia o poistení zodpovednosti. Poisťovateľ je povinný zabezpečiť evidenciu o vydaných potvrdeniach o poistení zodpovednosti. (2) Poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu na účel zabezpečenia náhrady vzniknutej škody tlačivo na vypísanie údajov o dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ich účastníkoch, zúčastnených vozidlách a ich poškodení, poistení zodpovednosti a zavinení; poisťovateľ je povinný vydať poistníkovi tlačivo aj na požiadanie. (3) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznamovať kancelárii údaje o vzniku, zmene a zániku poistenia zodpovednosti a o poistných zmluvách, ktoré uzavrel vrátane údajov podľa § 25 ods. 2 písm. a) a b). Poistník je povinný poskytovať poisťovateľovi údaje podľa § 25 ods. 2 písm. a) a b) a ich zmeny. Poisťovateľ je povinný overiť si údaje o motorovom vozidle evidované kanceláriou. (4) Poisťovateľ je povinný do 15 dní po zániku poistenia zodpovednosti vydať poistníkovi doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti. Ak poistník nesplnil povinnosť podľa § 9 ods. 5, nie je poisťovateľ povinný do splnenia tejto povinnosti vrátiť poistné podľa odseku 11. (5) Poisťovateľ bez zbytočného odkladu ustanoví poistenému na základe jeho písomnej žiadosti právneho zástupcu 15) v konaní o náhradu škody pred súdom, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. (6) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. (8) Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 15a) (9) Odseky 6 až 8 sa použijú rovnako aj vtedy, ak nárok na náhradu škody uplatnil poškodený proti likvidačnému zástupcovi (§ 15a). (10) Ak nie je ohrozené trestné konanie podľa osobitného predpisu 15b) alebo prejednávanie priestupku, oznamuje orgán činný v trestnom konaní alebo orgán prejednávajúci priestupok poisťovateľovi alebo kancelárii na požiadanie údaje o dopravnej nehode v rozsahu podľa osobitného predpisu, 15c) alebo mu umožní nahliadať do spisu a vyhotovovať z neho výpisy vo veci týkajúcej sa škodovej udalosti. (11) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk. (12) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na poistné až do konca tohto poistného obdobia. (13) Poisťovateľ je povinný poistníkovi písomne oznámiť najneskôr desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia a) výšku poistného podľa § 8 na nasledujúce poistné obdobie, b) dátum skončenia poistného obdobia, c) termín, do ktorého je možné podať výpoveď príslušnej poistnej zmluvy podľa osobitného predpisu. 15ca)
42.Podľa ust. § 15 zák. č. 381/2001 Z.z.: (1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21) (2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 22)
43.Podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
44.Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
45.Žalovaný podľa žalobcom predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa 02.01.2020 (poistná udalosť č. 8014154023) krátil poistné plnenie v časti výšky priznanej ceny za normohodinu opravárenských prác a v časti priznanej ceny za lakovací materiál a lakovanie vo vzťahu k lakovacej konštante, ktorú určil vo výške 100%.
46.Súd pri posudzovaní nároku žalobcu z poistnej udalosti evidovanej pod č. 8014154023 vychádzal z ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z.. Krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z faktúry č. 2019436 zo dňa 30.12.2019 vyplýva vyúčtovanie nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 3 677,36 EUR. Žalobca, resp. poškodený predložil relevantné dôkazy súvisiace s opravou daného motorového vozidla.
47.Z posúdenia primeranosti nákladov na opravu predmetného vozidla stanovených žalovaným (uvedených v oznámení o poistnom plnení) je zrejmé, že žalovaný svojvoľne určuje cenu práce (bez ohľadu na ceny prác v regióne), pričom určenie ceny nijak neodôvodnil.
48.Cena za práce účtovaná žalobcom vo výške 29,60 EUR bez DPH za normohodinu nie je neobvyklá v danom regióne o čom svedčia aj predložené cenníky servisov (bod 16. odôvodnenia tohto rozsudku). Pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku. V značkových opravovniach v regióne je cena za jednu normohodinu týchto prác vyššia od cien žalobcu. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, splnil všetky povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Žalovaný nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že v predmetnou faktúrou boli vyúčtované účelné, primerané a skutočné náklady na opravu vozidla. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká právo na plnenie ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda už samotným vznikom škody. Žalovaný nepreukázal výšku priemerných cien autoopravárenských prác v regióne, nenavrhol ani nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, zmluvné a nezmluvné nemá v oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Ak má servis oprávnenie vykonávať opravárenskú činnosť, potom poskytuje rovnako kvalitné služby ako servis „značkový“ a jeho návšteva nesmie viesť ku zníženiu poistného plnenia zo strany poisťovní.
49.S poukazom na vyššie uvedené súd mal za to, že krátenie plnenia zo strany žalovaného v časti stanovenia výšky ceny za normohodinu opravárenských prác je nedôvodné.
50.Žalovaný nepreukázal súdu ani dôvodnosť krátenia poistného plnenia za lakovací materiál. Nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie správnosti svojho postupu pri výpočte, resp. stanovení výšky náhrady škody.
51.Je potrebné poznamenať, že poškodené vozidlo malo lak - dvojvrstvovú metalízu. Je všeobecne známe, že špeciálne farby sú drahšie a práca s nimi je náročnejšia ako s bežnými farbami. Použitie vyššej
lakovacej konštanty teda vyplývalo z náročnosti použitých technologických postupov opravy. Pracovný postup zahŕňal dve vrstvy metalízy, pričom uznané náklady nie možné považovať za primerané, z dôvodu nedostatočného pokrytia nákladov vynaložených na lakovací materiál. Výška lakovacej konštanty sa môže pohybovať v rozmedzí od 100 do 150 %, v závislosti aj na druhu laku nachádzajúceho sa na vozidle. Žalobca pri výpočte ceny lakovacieho materiálu a prác použil lakovaciu konštantu vo výške 110 %.
52.S poukazom na vyššie uvedené a žalobcom predložené dôkazy súd dospel k záveru, že krátenie plnenia zo strany žalovaného v časti stanovenia výšky ceny za lakovací materiál je nedôvodné.
53.Žalovaný podľa žalobcom predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa 02.01.2020 (poistná udalosť č. 8006459839) krátil poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla tak, že z nákladov na prenájom odpočítal prevádzkové náklady na prenajatom vozidle a amortizáciu vozidla počas prenájmu náhradného vozidla.
54.Súd pri posudzovaní nároku žalobcu z poistnej udalosti evidovanej pod č. 8006459839 vychádzal z ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj z ustanovení občianskeho zákonníka. Krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z faktúry č. 319161 vyplýva vyúčtovanie nákladov za prenájom náhradného vozidla Kia Rio vo výške 1 230 EUR. Žalobca, resp. poškodený predložil relevantné dôkazy súvisiace s prenájmom motorového vozidla vo vzťahu k dĺžke nájmu (Nájomnú zmluvu, faktúru, cenník požičovne a odovzdávací a preberací protokol). Právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody, teda v predmetnom prípade vznikom škodovej udalosti, ktorá vznikla dňa 05.11.2019. Poškodený si uplatnil nárok na nájomné za prenájom náhradného vozidla za dobu od 05.11.2019 do 16.12.2019, teda za 41 dní. Dĺžka opravy vozidla poškodeného, teda dĺžka doby nájmu náhradného vozidla nebola sporná. Čo sa týka odpočítania „prevádzkových nákladov a amortizácie“ z ceny nájmu žalovaný nepreukázal dôvodnosť takéhoto postupu. Prevádzkové náklady si nájomca hradí sám, teda nie sú súčasťou nájmu. S ohľadom na túto skutočnosť je dôvod krátenia nedôvodný a nezákonný. Čo sa týka amortizácie súd mal za to, že nemožno prenášať povinnosť úhrady nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla na poškodeného a znevýhodňovať ho tak na úkor škodcu. Poškodenému by tak bolo domnelé "zhodnotenie" vozidla vnútené (keby k dopravnej nehode nedošlo, nebolo by jeho motorové vozidlo poškodené, čím by nevznikla potreba dať ho do opravy a prenajať si náhradné motorové vozidlo). Aj princípu spravodlivosti sa prieči to, aby poškodený, ktorý nezavinil nehodu a nespôsobil vznik škody, na túto skutočnosť doplácal tým, že mu nebude preplatená náhrada škody v celom rozsahu. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaného nájomného, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
55.Nakoľko žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, dostal sa do omeškania a je povinný zaplatiť úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
56.Pri posudzovaní nároku žalobcu na úroky z omeškania súd vychádzal z ust. § 11 ods. 6, 7 a 8 zák. č. 381/2001 Z.z. v platnom znení. Tunajší súd sa stotožnil s názorom Krajského súdu v Košiciach vyjadreným v rozsudku sp. zn. 4Cob/60/2017 zo dňa 25.10.2017, podľa ktorého z ustanovenia § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. (v platnom znení) vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 6 citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ však poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil.
57.Žalovaný ukončil šetrenie predmetných poistných udalostí dňa 31.12.2019, preto sa do omeškania so zaplatením sumy 368,20 EUR a sumy 133,13 EUR dostal dňa 16.01.2020. Výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
58.Na záver je potrebné opätovne zdôrazniť, že žalovaný v tomto konaní neoznačil a nepredložil a dôkazy na vyvrátenie tvrdení žalobcu.
59.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel.
60.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
61.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
62.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP )
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).