Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Ek/1932/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PATRIOT GROUP, s. r. o., IČO: 45 407 657, so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o., IČO: 47 256 907, so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, v mene ktorej koná konateľ

- JUDr. Barbora Koncová, LL.M., Trenčianska 397/113, 018 61 Beluša, proti proti povinnému 1/ Kern construction, spol, s.r.o., IČO.: 31 325 751, so sídlom Čermyševského 46, 851 01 Bratislava, proti povinnému 2/ S. P., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č.L. XXXX/XX, XXX XX T., o vymoženie sumy vo výške 1.254,86 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému 2/ z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania voči povinnému 2/ n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 13.11.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 1.254,86 Eur - istiny s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp.zn. 1455/OB/030820 zo dňa 31.08.2020 vydaného Všeobecným Rozhodcovským súdom SR ako stálym rozhodcovským súdom so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava - Staré mesto, (ďalej len „exekučný titul zo dňa 31.08.2020“), pričom exekučný titul sa stal právoplatným dňa 26.10.2020 a vykonateľným dňa 30.10.2020.

2. Podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), „exekučného poriadku Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.“

3. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, „exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.“

4. Podľa ust. § 48 ods.1 Exekučného poriadku, „exekučné konanie sa začína na návrh.“

5. Podľa ust. § 48 ods.2 Exekučného poriadku, „exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.“

6. Podľa ust. § 48 ods.3 Exekučného poriadku, „návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať

a)označenie súdu, ktorému je určený, b)označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania

1.fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom,

2.právnická osoba, označuje sa názvom alebo obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom organizácie alebo iným identifikačným údajom; ak ide o zahraničnú právnickú osobu, tieto údaje sa musia osvedčiť pripojeným výpisom z registra alebo výpisom z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná,

c)označenie zástupcu oprávneného, a ak návrh podáva viacero oprávnených, označenie spoločného zástupcu oprávnených,

d)označenie exekútora, ak sa návrh na vykonanie podáva prostredníctvom exekútora,

e)označenie exekučného titulu, na základe ktorého možno viesť exekúciu, z ktorého vyplýva oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému; ak ide o právne nástupníctvo, opis skutočností, z ktorých právne nástupníctvo vyplýva,

f)opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným, ak má byť exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou; to platí aj v prípade, ak sa preukazuje oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie nepretržitým radom indosamentov,

g)označenie vymáhaného nároku; ak ide o nárok na peňažné plnenie, s rozdelením na istinu, opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, kapitalizované príslušenstvo pohľadávky, zmluvnú pokutu, trovy exekúcie oprávneného,

h)označenie účtu oprávneného v banke, na ktorý mu má byť poukázané vymožené plnenie, ak má oprávnený vedený účet v banke,

i)uvedenie elektronickej adresy oprávneného na účely elektronickej komunikácie s exekútorom, ak ide o oprávneného, ktorý nemá aktivovanú elektronickú schránku,

j)vyhlásenie oprávneného o splnení podmienky alebo vzájomnej povinnosti, ak to, čo exekučný titul ukladá povinnému, sa viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti, a označenie dôkazov,

k)vyhlásenie oprávneného, že povinnosť podľa exekučného titulu nebola dobrovoľne splnená; ak povinnosť nebola splnená čiastočne, vyhlásenie, v akej časti ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie,

l)dátum podania.“

7.Podľa ust. § 48 ods.4 Exekučného poriadku, „k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť a)rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, ak sa vyžaduje; platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní nie je potrebné pripojiť,

b)istina, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo; ak právne nástupníctvo vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra, postačí na ne odkázať,

c)listina, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo vzájomná povinnosť, ak vyplývala z exekučného titulu,

d)spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní.“

8. Podľa ust. , súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

9. Podľa ust. § 53 ods. 3 písm. b), Exekučného poriadku, „súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak b) sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie,“

10. Podľa ust. Exekučného poriadku, „na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.“

11. Podľa ust. , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), „ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.“

12.Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

13.Podľa , rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

14.Podľa , rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

15.Podľa , písomná forma je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.

16.Podľa , odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.

17.Podľa , rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

18.Podľa , doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa , má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.

19. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu, ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 13.11.2020 a jeho prílohy. Súd v prvom rade prihliadol na

to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle ust. . Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 13.11.2020 a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa ust. Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu zo dňa 31.08.2020.

20. Predpokladom zákonného vedenia exekúcie je existencia rozhodnutia (exekučného titulu) vykonateľného tak po materiálnej, ako aj po formálnej stránke. Ak bolo rozhodnutie vydané organom na to nepríslušným, takéto rozhodnutie je nulitným aktom, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň, akoby neexistoval (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22. 04. 2009). Predpokladom existencie právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu) vec prejednať a rozhodnúť je platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Exekučný súd má v zmysle Exekučného poriadku, povinnosť zisťovať súlad exekučného titulu s Exekučným poriadkom, a teda, okrem iného aj to, či je exekučný titul podľa § 45 Exekučného poriadku vykonateľný. Súd pri tomto zisťovaní posudzuje nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05. 12. 2012).

21.Exekučný súd sa pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 13.11.2020 voči povinnému 2./ zaoberal tým, či bol exekučný titul zo dňa 31.08.2020 vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (či už v spotrebiteľskej alebo nespotrebiteľskej veci). Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (judikát R 46/2012).

22. Vo vzťahu k právomoci posudzovania exekučného titulu exekučný súd uvádza, že exekučný súd je oprávnený pri každom exekučnom titule skúmať jeho formálnu a materiálnu vykonateľnosť, pričom formálnou stránkou vykonateľnosti je aj skúmanie, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený. Pokiaľ exekučný súd preskúmava platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) preskúmava formálnu stránku vykonateľnosti oprávneným predloženého exekučného titulu. Preskúmavanie formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom je prijímané bez výhrad aj rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky: č.k. -19 zo dňa 18. 02. 2010; č. k. -15 zo dňa 09. 12. 2010; č.k. -17 zo dňa 29. 03. 2011; č.k. -19 zo dňa 23. 11. 2011; č.k. -19 zo dňa 22. 08. 2012 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: zo dňa 27. 01. 1997; zo dňa 22. 04. 2009; sp. zn. zo dňa 13. 09. 2010; sp. zn. zo dňa 23. 06. 2011; zo dňa 22. 05. 2013, č. k. zo dňa 16. 10. 2018. K tvrdeniam oprávneného, že exekučné konanie sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, ktorý by bolo možné zmeniť len rozhodnutím o zrušení rozhodcovského rozsudku súd uvádza, že exekučný súd rozhodnutím neruší rozhodcovský rozsudok, iba ho považuje za exekučne nevykonateľný. K možnosti preskúmavania formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti v prípade po udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd uvádza, že exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. 01. 1997). Poverenie na vykonanie exekúcie nebráni preskúmaniu exekučného titulu v neskorších fázach vedenej exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní existencie rozhodcovskej zmluvy (doložky) neposudzoval vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu.

23.Súd preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie a predložených príloh zistil, že exekučným titulom bola povinnému 1./ a povinnému 2./ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.254,86 Eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.254,86 Eur od 24.06.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 127,25 Eu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti exekučného titulu. Predmetný exekučný titul zo dňa 31.08.2020 bol vydaný rozhodcom JUDr. Martinom Leškom ako rozhodcom Všeobecného Rozhodcovského súdu SR ako stáleho rozhodcovského súdu so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava - Staré mesto. Rozhodca odvodzoval svoju právomoc rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným 2./ od rozhodcovskej doložky uvedenej v článku III Dohody o uznaní záväzku č. 14352020 zo dňa 12.06.2020, (ďalej len „Dohoda o uznaní záväzku“), podľa , uzatvorenej medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným 2./ ako pristupujúcim dlžníkom. Pre platnú existenciu rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je podľa potrebné splniť, okrem iných, aj podmienku dodržania písomnej formy jej uzatvorenia. Písomnú forma uzatvorenia rozhodcovskej doložky nemal súd v danom prípade za preukázanú. Rozhodcovskú doložku zachytenú v článku III Dohody o uznaní záväzku žalovaný 2./ ako fyzická osoba konajúca vo svojom mene na svoju zodpovednosť písomne neuzatvoril. Žalovaný 2./ Dohodu o uznaní záväzku podpísala ako konateľ spoločnosti - Kern construction, spol, s.r.o., IČO.: 31 325 751, so sídlom Čermyševského 46, 851 01 Bratislava (povinný 1./), čo je zrejmé z označenia pod podpisom, kde je uvedené, cit.: „dlžník vz. konateľom a konateľ Rudolf Kern“. Taktiež označenie zmluvných strán Dohody o uznaní záväzku je: „veriteľ“, „splnomocnenec veriteľa“ a „dlžník“. Ako dlžník je označený subjekt Kern construction, spol, s.r.o., IČO.: 31 325 751, so sídlom Čermyševského 46, 851 01 Bratislava (povinný 1./). Iný subjekt ako dlžník v dohode označený nie je. Z označenia zmluvných strán a podpisov Dohody o uznaní záväzku vyplýva, že povinný 2./ ako fyzická osoba nebola jej účastníkom, ani ju ako fyzická osoba konajúca vo svojom mene neuzatvoril, nepodpísal. Povinný 2./ vystupoval iba ako konateľ spoločnosti - Kern construction, spol, s.r.o., IČO.: 31 325 751, so sídlom Čermyševského 46, 851 01 Bratislava (povinný 1./), teda konal ako štatutárny orgán právnickej osoby. Konanie povinného 2./ v Dohode o uznaní záväzku zaväzuje právnickú osobu, spoločnosť - Kern construction, spol, s.r.o., IČO.: 31 325 751, (povinného 1./), ktorej bol a je konateľom. Preskúmaním Dohody o uznaní záväzku, ktorej súčasťou bola aj rozhodcovská doložka, dospel súd k záveru, že písomná forma o uzatvorení rozhodcovskej doložky medzi povinným 2./ ako fyzickou osobou konajúcou vo svojom mene, nie v mene právnickej osoby, nie je preukázaná.

24.Exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Exekučný titul zo dňa 31.08.2020, vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie voči povinnému 2./, považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), a teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak, akoby neexistoval. Takýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný titul v zmysle 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

25.V prípade posudzovania nedostatku právomoci súdu, resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, súd poukazuje aj na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého možno uzavrieť, že v rámci exekučného konania je (všeobecný) súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. V uvedenom rozhodnutí Ústavný súd SR konštatuje, že nezistil porušenie , t.j. práva na súdnu a inú právnu ochranu, a nepovažuje za nedôvodné a svojvoľné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o tom, že: „interpretačná prax dovolacieho súdu je jednotná v tom, že predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom štátnej správy,

resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru správcom konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne dôsledky nulitného aktu dovolací súd dáva do pozornosti rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998, pričom do osobitnej pozornosti dáva rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 58/1997, ktoré expressis verbis vyslovilo záver, že výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je „exekučný titul“ nulitným právnym aktom. Najvyšší súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti rozhodnutie sp. zn. , s ktorým sa plne stotožňuje. Súčasne zdôrazňuje, že práve jednotná interpretácia právnych predpisov je jedným z prostriedkov spravodlivého súdneho procesu“.

26.Pokiaľ exekučný súd zistí, že orgán, vydal exekučný titul a nemal právomoc ho vydať, je zrejmé, že ide o takú okolnosť pre ktorú je nútený výkon predmetného rozhodnutia neprípustný a súd je oprávnený v zmysle § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku exekučné konanie zamietnuť. V prípade ak by exekučný súd neposudzoval formálnu vykonateľnosť exekučného titulu (teda toho, či bol exekučný titul vydaný orgánom vybaveným na to právomocou), poskytol takémuto titulu bezdôvodne súdnu ochranu. Taktiež by to znamenalo, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul by mohol vydať rozhodca v akejkoľvek veci bez založenia jeho právomoci i bez uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, čo by nebolo akceptovateľné a bolo by to v rozpore s právom na súdnu a inú ochranu. Súd však opätovne zdôrazňuje, že pri skúmaní existencie rozhodcovskej zmluvy (doložky) neposudzuje a ani v tomto prípade neposudzoval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku a postup súdu nijako nesmeroval ani k „zrušeniu“ rozhodcovského rozhodnutia.

27.Súd má zato, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale ide o súkromnoprávne orgány. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami zákona, ale predovšetkým je odvodená od výslovnej a slobodnej vôle zmluvných strán takýmto spôsobom prejednať prípadný spor medzi nimi, pričom na základe takejto ich vôle uzavrú rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. Voľa strán smeruje aj k výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, v tomto prípade, ad hoc rozhodcu. Len v takomto prípade môže byť daná právomoc súkromnoprávneho orgánu, v opačnom prípade by mohol akýkoľvek subjekt vydať rozhodnutie a prezentovať ho ako exekučný titul.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 13.11.2020 zistil materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu zo dňa 31.08.2020 voči povinnému 2/ a preto v súlade s ustanovením ust.§ 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 13.11.2020 voči povinnému 2/ zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku č. I. tohto uznesenia.

29. Podľa § 199a Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

30. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

31. Podľa § 199d Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

32. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.

33. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému 2/ došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie voči povinnému 2/ nevydal, súd o nároku na

náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania voči povinnému 2/ nepriznal tak, ako je uvedené vo výroku č. II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.