Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Ek/1932/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: H. G.,s.r.o., O.: XX XXX XXX, so sídlom P.. D. XXXX/XX, XXX XX W., , právne zast. I. kancelária P. & H., s.r.o., O.: XX XXX XXX, so sídlom A. XXXX/ X, XXX XX Q., konajúca konateľkou D.. T. P., LL.M., advokátkou, proti povinnému X/: P. construction, spol. s r.o., O.: XX XXX XXX, so sídlom M. XX, XXX XX T., proti povinnému X/: S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, XXX XX T., o vymoženie sumy vo výške X.XXX,XX L. s prísl., rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Z. súdu T. T. sp. zn. XXk/XXXX/XXXX zo dňa XX. decembra XXXX, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. decembra 2020 z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. decembra 2020.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 13.11.2020 sa začalo proti povinným 1/ a 2/ exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 1455/OB/030820 zo dňa 31.08.2020 vydaného Všeobecným Rozhodcovským súdom SR ako stálym rozhodcovským súdom so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava - Staré mesto, (ďalej len „exekučný titul zo dňa 31.08.2020“), pričom exekučný titul sa stal právoplatným dňa 26.10.2020 a vykonateľným dňa 30.10.2020.

2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. zo dňa 16.12.2020, po preskúmaní veci, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti, voči povinnému 2/. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh zistil, že Dohoda o uznaní záväzku č. 14352020 zo dňa 12.06.2020 (ďalej len „dohoda"), ktorej obsahom je aj rozhodcovská doložka, bola uzatvorená medzi veriteľom DANIEL PEŤO, miesto podnikania 067 83 Hažín nad Cirochou 62, IČO: 41 083 415, zastúpeným splnomocnencom PATRIOT GROUP, s.r.o., IČO: 45 407 657, so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín (ďalej len „splnomocnenec") a povinným 1/ ako dlžníkom zastúpeným štatutárnym zástupcom - v návrhu na vykonanie exekúcie označeným ako povinný 2/. Z takto označených strán dohody vyšší súdny úradník nezistil, že by stranou alebo účastníkom tejto dohody bol aj povinný 2/. Vyšší súdny úradník poukázal na to, že zo žiadnych ustanovení zmluvy a ani z jej názvu, záhlavia, či podpisov, nijako nevyplýva, že by jej účastníkom, resp. stranou mal byť aj povinný 2/. Naopak vyplýva z nej, že rozhodcovskú doložku uvedenú v článku III Dohody o uznaní záväzku č. 14352020 zo dňa 12.06.2020 povinný 2/ ako fyzická osoba konajúca vo svojom mene na svoju zodpovednosť písomne neuzatvoril, nebol jej účastníkom. Povinný 2/ predmetnú Dohodu o uznaní záväzku podpísal iba ako štatutárny zástupca - konateľ povinného 1/. Uvedený záver vyplýva z označenia zmluvných strán, kde označenie povinného 2/ úplne absentuje, ako aj z podpisu dohody, ktorý je prinajmenšom pochybný. Zo spoločných a

záverečných ustanovení, ktoré sú obsiahnuté v čl. IV. Dohody, vyšší súdny úradník ďalej zistil, že tieto sú v takom znení, že na základe nich je predmetná dohoda kumulatívnou nováciou, pretože podľa nej nevzniká nový záväzok a pôvodné lehoty splatnosti zostávajú zachované, že je vyhotovená v troch rovnopisoch po jednom pre každého účastníka dohody a že nadobúda platnosť a účinnosť okamihom podpísania dlžníkom a splnomocnencom veriteľa. Vyšší súdny úradník mal potom za preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie podaný oprávneným voči povinnému 2/ je nedôvodný a nepodložený, nakoľko písomná forma o uzatvorení rozhodcovskej doložky medzi povinným 2/ ako fyzickou osobou konajúcou vo vlastnom mene, nie ako štatutár v mene právnickej osoby (t.j. v mene povinného 1/), nebola zo strany oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie preukázaná.

3. Pri odôvodnení uvedeného záveru vyšší súdny úradník poukázal na to, že súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov a poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd, okrem iného zaoberá aj tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu (či už v spotrebiteľskej alebo nespotrebiteľskej veci), je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (judikát R 46/2012). Exekučný súd je v takom prípade povinný návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, ak už pri postupe podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (). Vyšší súdny úradník zdôraznil, že exekučný súd pri skúmaní existencie rozhodcovskej zmluvy (doložky) neposudzoval vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k „zrušeniu" tohto rozhodnutia. Exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Vyšší súdny úradník ďalej poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. 78/2011, ktoré citoval, z ktorého vyplýva, že: „interpretačná prax dovolacieho súdu je jednotná v tom, že predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru správcom konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne dôsledky nulitného aktu dovolací súd dáva do pozornosti rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky' pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998, pričom do osobitnej pozornosti dáva rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 58/1997, ktoré expressis verbis vyslovilo záver, že výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je „exekučný titul" nulitným právnym aktom. Najvyšší súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti rozhodnutie sp. zn. , s ktorým sa plne stotožňuje. Súčasne zdôrazňuje, že práve jednotná interpretácia právnych predpisov je jedným z prostriedkov spravodlivého súdneho procesu".

4. Vzhľadom na uvedenú právnu argumentáciu potom vyšší súdny úradník konštatoval, že pokiaľ exekučný súd zistí, že orgán, ktorý vydal exekučný titul nemal právomoc ho vydať, ide o takú okolnosť, pre ktorú je nútený výkon predmetného rozhodnutia neprípustný a súd je oprávnený v zmysle § 53 Exekučného poriadku takýto návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť. V prípade ak by exekučný súd neposudzoval formálnu vykonateľnosť exekučného titulu (teda toho, či bol exekučný titul vydaný orgánom vybaveným na to právomocou), poskytol takémuto titulu bezdôvodne súdnu ochranu. Taktiež by to znamenalo, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul by mohol vydať rozhodca v akejkoľvek

veci bez založenia jeho právomoci i bez uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, čo by nebolo akceptovateľné a bolo by to v rozpore s právom na súdnu a inú ochranu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, potom vyšší súdny úradník návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe § 53 ods. 3 písm. a) v časti voči povinnému 1/ zamietol.

5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 04.01.2021, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka trpí skutkovými aj právnymi vadami. Oprávnený má zato, že podľa bodu 2.4. dohody sa veriteľ a konateľ Dlžníka, teda povinný 2/, v zmysle ustanovenia a nasl. dohodli, že tento splní za dlžníka jeho záväzok, vyplývajúci z dohody. Oprávnený má za to, že v citovanom bode dohody bol jasne vyjadrený ručiteľský záväzok povinného 2/ ako konateľa povinného 1/. Podľa názoru oprávneného skutočnosť, že predmetná dohoda obsahuje len jeden podpis konateľa povinného 1/, nemôže bez ďalšieho znamenať, že by konateľ povinného 1/ nemal v úmysle byť ňou viazaný ako povinný 2/, a taktiež táto skutočnosť nemôže svedčiť o tom, že by dohoda vrátane rozhodcovskej doložky nebola vo vzťahu k osobe povinného 2/ uzatvorená v písomnej forme. Oprávnený na podporu jeho tvrdení v podanej sťažnosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, spis. zn. : „Skutočnosť, že zmluva, ktorej obsahom je aj ručiteľský záväzok, obsahuje iba jeden podpis za situácie, že záväzok obchodnej spoločnosti zabezpečuje ručením jej spoločník, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť. Ak jedna osoba koná v procese vzniku zmluvy za alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej podpis osobitne za každého z nich.“ V súvislosti s rozhodovacou praxou súdov posudzujúcich otázku viazanosti konateľa spoločnosti ako fyzickej osoby rozhodcovskou doložkou, oprávnený ďalej poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, spis. zn. zo dňa 11. 4. 2019, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, spis. zn. zo dňa 23. 11. 2017, a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, spis. zn. zo dňa 27. 3. 2019. K otázke straty možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, oprávnený cituje záver vyslovený v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 13. 5. 2020 spis. zn. -67. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti podanou sťažnosťou oprávnený žiada konajúci súd, aby uznesenie vyššieho súdneho úradníka spis. zn. zo dňa 16. 12. 2020 zmenil, a to tak, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému 2/ sa povoľuje, a zároveň si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 49,59 EUR vrátane DPH.

6. V zmysle druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. V zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

11. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

12. V zmysle § 3 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

13. V zmysle § 4 ods. 1 ZoRK , rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

14. V zmysle § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

15. V zmysle § 4 ods. 3 ZoRK, písomná forma je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.

16. V zmysle § 4 ods. 4 ZoRK, odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.

17. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 10. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného k sťažnosti povinného uvádza:

18. Po preskúmaní súdneho spisu súd zistil, že oprávnený žiadal vykonať exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom v nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskom rozsudku boli povinní 1/, 2/ zaviazaní plniť v ňom uložené povinnosti oprávnenému spoločne a nerozdielne. Z predloženého rozhodcovského rozsudku súd ďalej zistil, že rozhodcovský súd svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť vyvodil z rozhodcovskej doložky, ktorá mala byť obsiahnutá v Dohode o uznaní záväzku č. 14352020 (ďalej len „dohoda“) zo dňa 12.06.2020, v ktorej bola táto rozhodcovská doložka upravená v čl. III. Súd sa preto zaoberal skúmaním oprávneným tvrdeného spôsobu vzniku rozhodcovskej doložky, t.j. písomnou formou uzatvorenej rozhodcovskej doložky v zmysle § 4 ods. 1 ZoRK medzi oprávneným a povinným 2/.

19. Sudca skúmal uzatvorenie rozhodcovskej doložky v rámci predmetnej Dohody, a zistil, že táto je uzatvorená medzi oprávneným ako splnomocnencom PATRIOT GROUP, s.r.o., IČO: 45 407 657, so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín (ďalej len „splnomocnenec“) veriteľa - DANIEL PEŤO, miesto podnikania 067 83 Hažín nad Cirochou 62, IČO: 41 083 415 a povinným 1/ ako dlžníkom, konajúcim štatutárnym orgánom. Takto sú zmluvné strany označené v záhlaví zmluvy. Oprávnený je označený obchodným menom, sídlom, IČO. Povinný 1/ je označený obchodným menom, sídlom, IČO a zastúpený je konateľom označeným menom, priezviskom a bydliskom, pod čím je uvedené „dlžník“. Z takto označených strán dohody súd nezistil, že by ako strana dohody bol aj označený aj povinný 2/. Obsahom dohody sú ďalej štyri články dohody, miesto a dátum jej uzatvorenia a podpisy zmluvy. Pokiaľ ide o podpisy, na Dohode sa nachádza jeden nečitateľný podpis dlžníka, pod ktorým je rukou napísané „v.z. konateľ a konateľom a konateľ Rudolf Kern“, jeden nečitateľný podpis veriteľa, za ktorého konal splnomocnenec a jeden nečitateľný podpis splnomocnenca zhodný s podpisom veriteľa. Tvrdenie oprávneného, že účastníkom dohody má byť aj konateľ dlžníka, t.j. povinný 2/, nevyplývalo ani z obsahu zmluvy, ani z jej názvu, záhlavia, či podpisov. Z obsahu zmluvy súd zistil, že čl. II. bod 2.4. znie: „Veriteľ a konateľ dlžníka sa týmto v zmysle a nasl. dohodli, že tento splní za dlžníka jeho záväzok vyplývajúci z tejto dohody č. 424/2017.“ Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, táto je obsiahnutá v čl. III. Dohody. Zo spoločných a záverečných ustanovení, ktoré sú obsiahnuté v čl. IV. Dohody súd zistil, že dohoda je kumulatívnou nováciou, že ňou nevzniká nový záväzok a pôvodné lehoty splatnosti zostávajú zachované a že nadobúda platnosť a účinnosť okamihom podpísania dlžníkom a splnomocnencom veriteľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, takto uzatvorenú dohodu, súd považoval za dvojstrannú, nie trojstrannú, ako to tvrdil oprávnený. Súd nemohol prisvedčiť tvrdeniam oprávneného, ktorý k podpisovej časti dohody tvrdil, že z uvedenia slov „dlžník - v zastúpení konateľ a konateľom“ je nepochybné, že účastníkom dohody je aj konateľ dlžníka, ako fyzická osoba a tretia strana dohody, t.j. povinný 2/. Z obsahu zmluvy ako celku, súd konštatuje, že povinný 2/ predmetnú dohodu podpísal iba ako štatutárny zástupca - konateľ povinného 1/. Ako fyzická osoba nebol jej účastníkom, ani ju ako fyzická osoba konajúca vo svojom mene neuzatvoril, nepodpísal. Uvedený záver vyplýva z označenia zmluvných strán, (kde označenie povinného 2/ úplne absentuje) ako aj z podpisu dohody, ktorý je prinajmenšom pochybný. Na uvedenom závere nič nemení ani to, že pod podpisom dlžníka - povinného 1/, je rukou dopísaný dovetok, cit.: „vz. konateľ a konateľom Rudolf Kern“, ktorý bez ďalšieho nemôže založiť postavenie povinného 2/ ako zmluvnej strany ani byť prejavom jeho vôle uzatvoriť dohodu. Okrem absentujúceho prejavu vôle povinného 2/ s uzatvorením viacstranného právneho úkonu, nie je zrejmé ani

to, kto rukou dopísal a kedy uvedený dovetok pod podpis dlžníka. Danosť vôle je pritom elementárnym predpokladom vzniku právneho úkonu, lebo vôľa je vôbec jeho najzákladnejším konštitutívnym prvkom. Ak by konateľ dlžníka bol účastníkom dohody aj ako fyzická osoba, t.j. tretia strana zmluvy, bol by ako strana dohody označený aj v záhlaví zmluvy, čo v danom prípade tak nebolo. V nadväznosti na uvedený záver, súd k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. V 87/2007, na ktoré poukazoval oprávnený uvádza, že právne závery judikované v predmetnom rozhodnutí, sú zhodné so závermi exekučného súdu. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí dospel k svojmu záveru po preskúmaní zmluvy, v ktorej bolo postavenie žalobcu ako veriteľa vyjadrené aj v úvodnej časti zmluvy, postavenie žalovaného ako dlžníka bolo vyjadrené aj v úvodnej časti zmluvy a aj postavenie konateľa žalovaného ako ručiteľa bolo vyjadrené aj v úvodnej časti zmluvy. Za týchto okolností, keď z úvodnej časti zmluvy bolo zrejmé, kto je veriteľom, kto je dlžníkom a kto je ručiteľom, Najvyšší súd SR konštatoval, že odvolací súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď za jediný dôvod neplatnosti zmluvy považoval chýbajúci podpis dlžníka, ktorý bol podpísaný iba nečitateľným podpisom bez toho, že by bol označený ako dlžník okrem podpisu aj uvedením obchodného mena. (zhodne aj ZSR 33/2001, rozsudok NS SR sp. zn. ) V posudzovanej exekučnej veci je skutková situácia odlišná v tom, že z úvodnej časti zmluvy je nepochybné, že ide o dvojstranný (nie trojstranný) právny úkon medzi veriteľom a dlžníkom (povinným 1/).

20. Súd preto dospel k záveru, že uzatvorenie rozhodcovskej doložky medzi oprávneným a povinným 2/ ako fyzickou osobou konajúcou vo svojom mene a na vlastný účet, nie je preukázané. Povinný 2/ pri podpise rozhodcovskej doložky konal iba ako štatutárny zástupca spoločnosti povinného 1/, v jej mene a na jej účet. Rozhodcovská doložka, ktorá bola obsahom Dohody, medzi oprávneným a povinným 2/ nebola uzatvorená.

21. Súd sa zaoberal aj tvrdeniami oprávneného v podanej sťažnosti, o tom, že exekučný súd napadnutým rozhodnutím prekročil svoju právomoc tým, že rozhodcovský rozsudok preskúmal hmotnoprávne, pričom takýto prieskum je vylúčený ustálenou judikatúrou a preskúmaval ho aj procesnoprávne, hoci ide o otázky, ktoré sa majú riešiť v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Tým si mal exekučný súd prisvojiť právomoc rozhodovať o veci už rozhodnutej. Súd k uvedeným tvrdeniam oprávneného uvádza, že tieto nemožno akceptovať. Sudca zdôrazňuje, že exekučný súd je pri každom exekučnom titule oprávnený a povinný v zmysle § 53 Exekučného poriadku skúmať jeho formálnu a materiálnu vykonateľnosť, a to bez rozdielu či ide o rozsudok všeobecného súdu alebo o rozsudok rozhodcovského súdu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. V tomto rozsahu vyšší súdny úradník predložený exekučný titul aj preskúmal, a preto nemožno dospieť záveru, že by exekučný súd prekročil svoju právomoc. K preskúmavaniu hmotnoprávnej správnosti exekučného titulu a už vôbec nie ku konaniu o jeho zrušenie, nedošlo.

22. V prejednávanom prípade, kde je v návrhu na vykonanie exekúcie označený ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu (v nespotrebiteľskej veci), sa exekučný súd zaoberal iba otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky, t.j. či bola daná právomoc rozhodcovského súdu o veci konať a rozhodovať. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. V tejto súvislosti súd považuje za vhodné zdôrazniť aj skutočnosť, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale ide o súkromnoprávne orgány. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami zákona, ale predovšetkým je odvodená od výslovnej a slobodnej vôle zmluvných strán takýmto spôsobom (alternatívnym k sporovému súdnemu konaniu) prejednať prípadný spor medzi nimi, pričom na základe takejto ich vôle uzavrú rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. Len tak môže byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná, v opačnom prípade by mohol akýkoľvek subjekt vydať rozhodnutie a prezentovať ho ako exekučný titul.

23. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. zo dňa 13.10.2011 zaujal stanovisko, že: „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy“ a

konštatuje, že: „Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).“ Vzhľadom na skutočnosť že uvedené rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi účinnými v danom čase (ZoRK, ), sudca konštatuje, že má za to, že postup súdu, keď súd aj v súlade so súčasnou právnou úpravou skúmal formálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, nemožno považovať za posudzovanie vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku a tento postup ani nesmeruje k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Exekučný titul nebol rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka zrušený (a to ani vo vzťahu k povinnému 2/).

24. Pokiaľ ide o posudzovanie nedostatku právomoci súdu, resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, súd poukazuje aj na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého možno uzavrieť, že v rámci exekučného konania je (všeobecný) súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. V uvedenom rozhodnutí Ústavný súd SR konštatuje, že nezistil porušenie , t.j. práva na súdnu a inú právnu ochranu, a nepovažuje za nedôvodné a svojvoľné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o tom, že: „interpretačná prax dovolacieho súdu je jednotná v tom, že predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru správcom konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne dôsledky nulitného aktu dovolací súd dáva do pozornosti rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998, pričom do osobitnej pozornosti dáva rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 58/1997, ktoré expressis verbis vyslovilo záver, že výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je „exekučný titul“ nulitným právnym aktom. Najvyšší súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti rozhodnutie sp. zn. , s ktorým sa plne stotožňuje. Súčasne zdôrazňuje, že práve jednotná interpretácia právnych predpisov je jedným z prostriedkov spravodlivého súdneho procesu“.

25. Právna otázka posudzovania nedostatku právomoci súdu, resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, exekučným súdom, je zhodne vyriešená okrem staršej judikatúry aj v novších rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13.9.2018, ktorý rozhodujúc o sťažnosti v obdobnej právnej veci, v ktorej ad hoc rozhodca založil svoju právomoc konať iba na jednostrannom právnom úkone, uviedol, že „Ústavný súd prisvedčuje názoru okresného súdu, že je povinnosťou exekučného súdu ex offo skúmať a prihliadnuť na zistenú nulitu aktu, ktorá je bez akýchkoľvek pochybností následkom vydania rozhodnutia orgánom, ktorý nedisponuje právomocou na rozhodovanie veci a splnenie tejto povinnosti exekučným súdom nemožno považovať za postup, ktorý je nad rámec jeho právomoci, ako to tvrdí sťažovateľ. Za ústavne akceptovateľnú a udržateľnú ústavný súd považuje aj tú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorej sa sudca okresného súdu nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa o existencii rozhodcovskej zmluvy, ktorú odvodzuje od vlastného jednostranného vyhlásenia, resp. nečinnosti žalovaného v priebehu rozhodcovského konania, o ktorom sa žalovaný

nedozvedel a pri ktorom preto neboli naplnené zákonné podmienky pre uplatnenie fikcie doručovania (keďže adresát bol na mieste doručovania neznámy, pozn.)“.

26. Rovnako aj v rozhodnutí Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 16.10.2018, „Ústavný súd musí prisvedčiť okresnému súdu, že exekučný súd je (aj naďalej) oprávnený a zároveň aj povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný, tým ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Pokiaľ tak okresný súd v aktuálne posudzovanej veci postupoval, nemožno mu ani v tomto smere nič vytknúť.“

27. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR nemožno preto prisvedčiť oprávnenému v tom, že by exekučný súd prekročil svoju právomoc. Exekučný súd je, celkom nepochybne oprávnený skúmať právomoc orgánu, ktorý vydal exekučný titul tak, ako to súd urobil aj v prejednávanej veci. Ak exekučný súd zistí, že orgán, ktorý vydal exekučný titul nemal právomoc ho vydať, potom ide o takú okolnosť pre ktorú je nútený výkon takéhoto rozhodnutia neprípustný a súd je oprávnený v zmysle § 53 Exekučného poriadku (t.j. aj podľa aktuálnej právnej úpravy) takýto návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť. Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu odporujúceho zákonu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku, ak na jeho vydanie rozhodcovský súd nemal danú právomoc od zmluvných strán, o ktorých spore rozhodoval. Takéto rozhodnutie je nulitné a nikoho nezaväzujúce. Takéto rozhodnutie preto ani nemožno považovať za exekučný titul v zmysle § 45 Exekučného poriadku, ktorý by bol vykonateľným, čo je v rozpore s Exekučným poriadkom. Uvedený rozpor je dôvodom na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku. K uvedeným právnym záverom dospel súd použitím metódy logického a systematického výkladu tohto ustanovenia so zreteľom na základné právne princípy a celkový účel a zmysel zákona (Exekučného poriadku). Opačný výklad ustanovenia § 53 Exekučného poriadku, z ktorého by vyplývalo, že je vylúčené, aby exekučný súd skúmal právomoc orgánu, ktorý vydal exekučný titul (ako to tvrdí oprávnený), z daného ustanovenia nijako nevyplýva. Tento by bol podľa názoru súdu neakceptovateľný a v rozpore s podstatou a zmyslom ustanovenia § 53 Exekučného poriadku a celkového účelu zákona. Ak by bol exekučný súd iba v úlohe štatistu, ktorý by bol „povinný“ vydať poverenie súdnemu exekútorovi na základe akéhokoľvek rozhodnutia akejkoľvek osoby, ktoré by mu oprávnený predložil ako exekučný titul, bol by „povinný“ (bezdôvodne) poskytnúť súdnu ochranu akémukoľvek (aj nezmyselnému) exekučnému titulu. To by znamenalo, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul by mohol vydať ktokoľvek označený ako rozhodca v akejkoľvek veci bez založenia jeho právomoci a bez uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Takýto, výlučne gramatický výklad ustanovenia § 53 Exekučného poriadku, na ktorý poukazuje oprávnený, by bol neakceptovateľný a v rozpore s právom na súdnu a inú ochranu.

28. Súd však opätovne zdôrazňuje, že pri skúmaní existencie rozhodcovskej zmluvy (doložky) neposudzuje a ani v tomto prípade neposudzoval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku a postup súdu nijako nesmeroval ani k „zrušeniu“ rozhodcovského rozhodnutia.

29. Teda, s poukazom na právne závery vyplývajúce z vyššie citovanej judikatúry, možno konštatovať, že postup vyššieho súdneho úradníka, keď sa v súlade so súčasnou právnou úpravou zaoberal otázkou, či exekučný titul vydal orgán oprávnený na jeho vydanie a keď skúmal na to nadväzujúcu otázku existencie exekučného titulu a jeho vykonateľnosti vo vzťahu k povinným 1/, 2/, bol správny. Vyšší súdny úradník skúmal predložený exekučný titul v súlade a v medziach priznaných mu ustanovením § 53 Exekučného poriadku. Sudca po preskúmaní veci zistil, že vyšší súdny úradník dospel k správnemu záveru a rovnako konštatuje, že medzi oprávneným a povinným 2/ nevznikla rozhodcovská zmluva. Exekučný súd preto nemôže akceptovať ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, ktorý považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak, akoby neexistoval. Takýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný titul v zmysle 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku), a preto návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým sa navrhuje vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu nemožno vyhovieť a sťažnosť oprávneného bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

30. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

31. V zmysle § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

32. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

33. V zmysle § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.

34. Keďže exekučné konanie sa nachádza v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. pred začatím exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, oprávnenému nevznikol nárok na náhradu trov konania. Súd preto oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o sťažnosti proti napadnutému uzneseniu nepriznal. Výškou nároku sa súd už nezaoberal.

35. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).