Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/87/2007

Najvyšší súd 1 Obdo V 87/2007-218

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. P. zastúpeného

advokátom JUDr. J. proti žalovanému 1/ C., 2/ A., zastúpenému JUDr. R., o zaplatenie

19 916,35 eur s príslušenstvom (600 000,-- Sk), ktorá sa viedla na Krajskom súde

v Košiciach pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 28. marca 2007 č. k. -191 v znení opravného

uznesenia z 12. septembra 2007 č. k. -213, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 15. marca 2004 č. k. 4 Cb 995/1996–101 uložil

žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 600 000,-- Sk s 0,5% úrokom z omeškania

denne od 1. septembra 1996 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 40 710,-- Sk

a na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 87 736,-- Sk v lehote do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu

plnenia povinnosť druhého žalovaného. V prevyšujúcej časti konanie zastavil. V odôvodnení

rozsudku uviedol, že žalobca sa voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy 600 000,-- Sk

s 0,5 % úrokom z omeškania od 1. apríla 1996 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom

dohody o vyporiadaní spoločníkov zo dňa 30. júna 1995. Súd považoval za preukázané, že

medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola 30. júna 1995 uzatvorená dohoda o vysporiadaní

spoločníkov, predmetom ktorej bolo majetkové vysporiadanie pôžičky ku dňu odstúpenia

žalobcu zo žalovaného 1/, vo výške 1 200 000,-- Sk. Z uvedenej zmluvy vyplýva, že

žalovaný 1/ sa zaviazal urobiť finančné vysporiadanie so žalobcom v 11 splátkach vo výške

100 000,-- Sk (splatnosť splátok k 30. kalendárnemu dňu daného mesiaca). Sklad

21 Obdo V 87/2007

vo vlastníctve žalovaného 1/, nachádzajúci sa na pozemku spoločnosti A. mal prejsť

do dvoch dní od jeho vypratania na žalobcu, najneskôr do 31. decembra 1995. Podľa dohody

o odovzdaní, sa mal spísať krátky záznam a zarátať na splatenie pôžičky

vo výške 100 000,-- Sk. Z bodu IV dohody vyplýva, že žalovaný 2/ ručí za splnenie záväzku.

Zmluvu podpísal A. (žalovaný 2/ a Ing. P. (žalobca). Z príjmových a výdavkových

pokladničných dokladov je zrejmé, že žalovaný 1/ postupne vyplatil žalobcovi sumu spolu

vo výške 500 000,-- Sk a previedol na žalobcu sklad v hodnote 100 000,-- Sk. Súd mal za to,

že žalobca a žalovaný v l. rade uzatvorili inominátnu zmluvu s poukazom na § 269 ods. 2

. Predmet záväzku je v nej dostatočne určitý a jej obsah nie je

v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. V konaní nebolo preukázané, že dohoda

o vysporiadaní spoločníkov nebola urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, nebola

ani v rozpore s dobrými mravmi. Keďže doposiaľ žalovaný 1/ nezaplatil 600 000,-- Sk,

s poukazom na a , považoval súd žalobu aj

vo vzťahu k žalovanému 2/ za dôvodnú. Súd ďalej konštatoval, že keďže žalovaný 1/ plnil

čiastočne svoj záväzok, malo toto plnenie s poukazom na § 407 ods. 3 Obchodného

zákonníka účinky uznania zvyšku dlhu a toto uznanie malo účinky aj voči ručiteľovi.

Na odvolanie žalovaného 2/, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací,

rozsudkom z 28. marca 2007 č. k. -191 v znení opravného uznesenia

z 12. septembra 2007 č. k. -213, rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že

žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 2/ trovy prvostupňového

i odvolacieho konania v sume 92 714,-- Sk na účet jeho právneho zástupcu. V odôvodnení

rozhodnutia poukázal na veta prvá , podľa ktorého

ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Žalobca uplatnený

nárok oprel o dohodu o vysporiadaní spoločníkov z 30. júna 1995. V čase uzavretia dohody

bol jej konateľom a spoločníkom žalobca aj žalovaný 2/ a za spoločnosť v tom čase konali

a podpisovali konatelia každý samostatne a to tak, že k písanému alebo tlačenému

obchodnému menu spoločnosti pripojili svoj podpis. Odvolací súd mal za to, že žalovaný 2/

nevystupoval ako konateľ spoločnosti, teda dlžník, ale ako ručiteľ – fyzická osoba. Žalovaný

1/ túto dohodu teda neuzavrel, nakoľko chýba jeho v obchodom registri ako zaväzujúci

označený podpis, ktorý by ho platne zaviazal. Na základe uvedeného odvolací súd

konštatoval, že spornou dohodou nevznikol žalovanému 1/ žiaden záväzok. Teda ak

neexistuje dlh, nie je ani ručenie.

31 Obdo V 87/2007

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29. mája 2007.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol zrušiť rozhodnutie

odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dovolaní uviedol, že odvolací súd

nesprávne právne vec posúdil. Názor odvolacieho súdu o neexistencii záväzkov z dohody

o vysporiadaní spoločníkov zo dňa 30. júna 1995 žalovaného 1/ voči žalobcovi a následne

i ručiteľského záväzku žalovaného 2/ voči žalobcovi nie je vôbec právne odôvodnený.

Odvolací súd sa vôbec nezaoberal inými dôkazmi, len dohodou o vysporiadaní spoločníkov

pričom pri jeho názore, že písomná dohoda o vysporiadaní spoločníkov je neplatná, sa

nezaoberal možnosťou existencie záväzku žalovaného v 1/ voči žalobcovi na základe ústnej

dohody. Názor odvolacieho súdu je formalistický, v rozpore s doterajšou judikatúrou.

Z dohody je zrejmé, že jej účastníkmi sú na jednej strane žalovaný 1/ ako dlžník a žalovaný 2/

ako ručiteľ a žalobca ako veriteľ. Vlastnoručný podpis obidvoch konateľov žalovaného 1/ je

pripojený na druhom liste dohody aj s uvedením ich mien, keďže podpisy nie sú čitateľné.

Podpisy boli úradne overené a účastníci konania ich nepopreli. Rozdiel medzi písomným

prejavom žalovaného 1/ na dohode a podľa zápisu v obchodnom registri je v tom, že pri

podpise konateľov žalovaného 1/ nie je vytlačené jeho obchodné meno, ktoré je však uvedené

v tlačenej forme v záhlaví zmluvy pri označení účastníkov a požíva sa v celej zmluve.

Pre tento právny úkon nie je predpísaná písomná forma. Dovolateľ pokladá napadnuté

rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Uviedol, že možno len dedukovať,

že odvolací súd považuje dohodu za neplatný právny úkon len pre nedostatok písomnej

formy. V tomto prípade však ide o relatívnu neplatnosť, na ktorú súd nemal prihliadať bez

toho, aby sa jej niekto dovolával.

Žalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozsudku, ktorý možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru,

že dovolanie je opodstatnené.

41 Obdo V 87/2007

Základom napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je záver, že medzi žalobcom

a žalovaným 1/ nedošlo k platnému uzavretiu dohody o vysporiadaní spoločníkov. Keďže

nevznikol záväzok dlžníka, nemohol vzniknúť ani záväzok ručiteľa. Odvolací súd sa zaoberal

len otázkou platnosti, resp. neplatnosti dohody o vysporiadaní spoločníkov zo dňa 30. júna

1995. Za jediný dôvod neplatnosti podľa odôvodnenia považoval skutočnosť, že na dohode

chýba podpis, ktorý by žalovanú spoločnosť C. platne zaväzoval. Tento záver odvolacieho

súdu dovolací súd nepovažuje za správny.

Zo spisu vyplýva, že dňa 30. júna 1995 v Poprade bola uzavretá „Dohoda

o vysporiadaní spoločníkov“. Podľa jej znenia, ju uzavrela spoločnosť C., spol. s r. o.

(žalovaný 1) ako dlžník a A. označený za ručiteľa, so žalobcom ako veriteľom. Pod dohodou

sú dva nečitateľné podpisy, ktoré sú označené tlačeným písmom ako podpis A. a P.. Medzi

účastníkmi nie je sporné, že ide o podpis žalovaného 2) a žalobcu.

V čase podpisu spornej dohody boli v obchodnom registri ako spoločníci a konatelia

zapísaní žalobca i žalovaný 2/. Z ich prejavov v priebehu konania (okrem iného i z otázok

žalovaného 2/ a jeho zástupkyne kladených žalobcovi na pojednávaní 1. februára 2003)

vyplýva, že žalobca už 30. júna 1995 nebol spoločníkom, ani sa za spoločníka nepovažoval

a za spoločníka ho nepovažoval ani žalovaný (výrazy odišiel zo spoločnosti, vystúpil

zo spoločnosti). Zrejme rovnako to bolo aj s jeho postavením konateľa spoločnosti.

Na zmluve (dohode) sú podpisy dvoch osôb, ktoré boli v tom čase podľa obchodného registra

konateľmi spoločnosti. Zápis o tom, že žalobca je spoločníkom a konateľom, už v čase

podpisu zmluvy nezodpovedal skutočnosti (zápis oboch týchto skutočností má deklaratórny

charakter), o čom žalobca i žalovaný nepochybne vedeli (§ 27 ods. 2 druhá veta Obch. zák.

v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).

Podľa zmluvy má byť zaviazanou stranou spoločnosť a veriteľom žalobca.

Pri podpisoch účastníkov zmluvy nie je uvedené ich postavenie v upravovanom zmluvnom

vzťahu. Niet pochýb o tom, že žalobca podpisoval zmluvu vo svojom mene ako veriteľ, keď

toto jeho postavenie je vyjadrené aj v úvodnej časti zmluvy. Niet pochýb ani o tom, že

v zmluvnom vzťahu žalovaný 2/ vystupoval v postavení ručiteľa (takto je aj v úvodnej časti

zmluvy označený). Z celého znenia zmluvy, jej obsahu a zmyslu, s prihliadnutím aj

na vnútorné pomery v spoločnosti v čase uzavretia, treba dospieť k záveru, že v mene

51 Obdo V 87/2007

žalovanej spoločnosti konal žalovaný 2/, v čase podpisu jediný skutočný spoločník a konateľ

spoločnosti. Žalovaný 2/ tak konal ako v postavení ručiteľa vo svojom mene, tak aj v mene

spoločnosti (žalovaného 1/, ktorej bol nespochybňovaným spoločníkom a konateľom. Bol tak

založený často používaný štandardný stav, keď záväzky spoločnosti zabezpečuje ručením jej

spoločník a konateľ. Ak jedna osoba v procese vzniku zmluvy koná za alebo v mene jej

viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej samostatný podpis za každého

z nich. Stačí jeden jej podpis, ak z obsahu zmluvy vyplýva, k zmluvným prejavom, ktorých

účastníkov zmluvy sa vzťahuje.

Žalovaný v priebehu celého konania ani netvrdil, že pri uzatváraní dohody nekonal

za žalovaného 1/. Považoval ju za neplatnú z viacerých dôvodov (uznaný dlh spoločnosti

nezodpovedá skutočnosti, konal v omyle, v tiesni atd.), nie v však z dôvodu, že nebola v mene

žalovaného 1/ účinne podpísaná. Napokon žalovaný 2/ ani v odvolaní netvrdí, že zmluvu

v mene žalovaného 1/ neuzavrel a zmluva je z tohto dôvodu neplatná.

Ani skutočnosť, že podpísanie dohody za dlžníka nezodpovedá zapísanému spôsobu

v obchodnom registri, podľa ktorého sa podpisovanie vykoná tak, že k písanému alebo

tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí konateľ svoj vlastnoručný podpis, pričom

každý koná samostatne, bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť tejto dohody. Z úvodnej časti

zmluvy je zrejmé, kto je veriteľom, dlžníkom a ručiteľom, o pravosti podpisov niet pochýb

a za žalovanú spoločnosť konala osoba, ktorá bola jej konateľom, teda osoba,

prostredníctvom ktorej spoločnosť s ručením obmedzeným koná (§ 13 ods. 1 v spojení

s § 133 ods. 1 Obch. zák.). Obdobný názor vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky už

vo svojom rozhodnutí z 29. marca 2000 pod sp. zn. , ktoré bolo publikované

pod č. 33 v ročníku 2001 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky.

Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení,

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil ( )

a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ). V ďalšom konaní je

pre odvolací súd právny názor dovolacieho súdu záväzný.

61 Obdo V 87/2007

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2009

JUDr. Peter Dukes , v. r.

predseda senátu