Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/81/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu Coca-Cola HBC Česko a Slovensko, s.r.o., Českobrodská 1329, 198 21 Praha 9 - Kyje, Česká republika, IČO: 411 89 698, práv. zast. Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., Justičná 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 789 615, proti žalovanému L.. J. K., B.. XX.XX.XXXX, T. XXXX/X, XXX XX L., práv. zast. slc partners s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 246 634, o zaplatenie 22.286,83 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. -67 zo dňa 29.4.2025, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. -67 zo dňa 29.4.2025 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22.286,83 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 1.305,- EUR od 22.6.2023 do zaplatenia, zo sumy 20.981,83 EUR od 20.10.2023 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a druhým výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.2.2024 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom titulom nesplnenia si povinnosti vyplývajúcej z ručiteľského záväzku. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a spoločnosť Cafe Milano s.r.o. uzavreli 30.3.2020 zmluvu o spôsobe podpory predaja, v zmysle ktorej žalobca poskytol spoločnosti Cafe Milano s.r.o. vopred zálohovú platbu ako zálohu na bonus, na ktorú spoločnosti Cafe Milano s.r.o. mal vzniknúť nárok v budúcnosti za splnenia dojednaných podmienok. Záloha na bonus bola poskytnutá vo výške 28.100,46EUR na obdobie 6 rokov. Zmluvné strany sa zároveň dohodli na vzájomnom započítaní pohľadávok, a to pohľadávky žalobcu voči spoločnosti Cafe Milano s.r.o. vo výške 4.100,46EUR a pohľadávky spoločnosti Cafe Milano s.r.o. voči žalobcovi vo výške 28.100,46EUR. Započítaním pohľadávok čiastočne zanikla povinnosť žalobcu zaplatiť zálohu a zostávajúca časť zálohy 24.000,-EUR bola uhradená na bankový účet spoločnosti Cafe Milano s.r.o.. V prípade, ak spoločnosť Cafe Milano s.r.o. splní podmienky a vznikne jej v danom období nárok na zľavu, mala byť poskytnutá záloha postupne zúčtovávaná na účet spoločnosti Cafe Milano s.r.o. po skončení daného obdobia. Záloha mala byť zúčtovaná oproti dobropisu vystaveného žalobcom po každom kalendárnom štvrťroku o príslušnú čiastku zľavy, na ktorú vznikol spoločnosti Cafe Milano s.r.o. nárok. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosti Cafe Milano s.r.o. (ďalej ako „dlžník“) nevznikol za uplynulé

sledované obdobie nárok na bonus aspoň vo výške odpovedajúcej štvrťročnej zálohe, žalobca, v súlade s čl. Záloha na bonus/y bod 2 Prílohy č. 1, vystavil dlžníkovi faktúru č. 1901526004 na zaplatenie sumy vo výške 1.305,-EUR s dátumom splatnosti 21.6.2023. Žalobca dňa 7.8.2023 vypovedal Zmluvu o spôsobe podpory predaja a vyzval dlžníka na vrátenie nevyčerpanej časti zálohy na Bonus. Výpoveď zmluvy sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote 31.8.2023. V súlade s článkom VI. bod 2 končí účinnosť Zmluvy 14. dňom po vrátení nedoručenej poštovnej zásielky späť žalobcovi. Žalobca následne vystavil dlžníkovi faktúru č. 1901552459 na zaplatenie sumy vo výške 20.981,83EUR s dátumom splatnosti 19.10.2023. Dlžník si do podania žaloby svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy nesplnil ani len čiastočne. Žalovaný žalobcovi v článku Ručiteľské prehlásenie Prílohy č. 1 písomne vyhlásil, že uspokojí jeho pohľadávku. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor.

3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu žalobcom uplatnený nárok neuznal a uviedol, že záväzok dlžníka bol zabezpečený ručiteľským vyhlásením žalovaného, pričom spoločnosť dlžníka zanikla výmazom z obchodného registra k 29.10.2022. Právnym dôvodom zrušenia bolo rozhodnutie konkurzného súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu (dlžníka) nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty. Uviedol, že dlžník nemohol plniť podmienky vzniku nároku na bonus už začiatkom roka 2022, keďže konkurz bol vyhlásený zverejnením v zbierke listín 6.4.2022, sp. zn. . Nakoľko sledované obdobia pre čerpanie zálohy boli štvrťročné, žalobca musel mať minimálne už v kalendárnom štvrťroku 2.4 - 1.7.2022 vedomosť, že dlžník si neplní svoje zmluvné záväzky. Žalobca však napriek tomu nevystavil faktúry, ktoré boli podmienkou vzniku nároku žalobcu na vrátenie nevyčerpanej časti bonusu, svoju pohľadávku neuplatnil v konkurze a naopak až po zániku spoločnosti dlžníka zaslal už neexistujúcej spoločnosti výpoveď zmluvy o spôsobe podpory. Žalovaný považoval výpoveď zmluvy o spôsobe podpory predaja za právne nulitný akt, keďže dlžník zanikol výmazom z obchodného registra takmer rok pred výpoveďou zmluvy o spôsobe podpory predaja, v dôsledku čoho zanikol aj hlavný záväzok, ktorý bol založený práve zmluvou o spôsobe podpory predaja, pričom v čase zániku hlavného záväzku neexistovali pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi. Žalovaný sa bránil tým, že žalobca dlžníka v čase jej existencie nikdy nevyzval na plnenie a ani nevystavil faktúry, ktoré sú podmienkou vzniku jeho nároku, následné vypovedanie zmluvy takmer rok po zániku zmluvnej strany a vystavenie faktúr predstavuje snahu žalobcu neoprávnene dosiahnuť peňažné plnenie od žalovaného, ktorý síce bol ručiteľom zo zmluvy o spôsobe podpory predaja, avšak v čase zániku dlžníka a hlavného záväzkového vzťahu žiadne pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi neexistovali. Dodatočné vystavenie faktúr zaniknutej zmluvnej strane a výpoveď zo zmluvy považoval žalovaný za zmätočné úkony zo strany žalobcu. Žalovaný sa bránil tým, že absentuje existencia splatnej pohľadávky ako zákonný predpoklad zakladajúci povinnosť žalovaného ako ručiteľa plniť.

4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spôsobe podpory predaja poskytol dlžníkovi ako kupujúcemu zálohu na bonus vo výške 28.100,46EUR, ktorú sa kupujúci zaviazal po dobu trvania zmluvy (6 rokov) žalobcovi vrátiť tak, že buď kupujúcemu za dané obdobie vznikne podľa uvedenej zmluvy právo na poskytnutie bonusu, alebo poskytnutú zálohu vráti v peniazoch. Zmluvné strany da dohodli, že povinnosť dlžníka vrátiť predávajúcemu (žalobcovi) nevyčerpanú resp. nezúčtovanú časť zálohy na bonus vznikla: (a) okamihom vystavenia faktúry, (b) ukončením trvania zmluvy pred uplynutím doby jej trvania a (c) uzatvorením prevádzkarne, zmenou nájomcov prevádzkarní, prevodom vlastníckych práv na inú osobu. Nebolo spornou skutočnosťou, že dlžník si svoje zmluvné povinnosti neplnil už od začiatku roku 2022 a preto nespĺňal podmienky pre vznik nároku na bonus, na jeho majetok bol 6. apríla 2022 vyhlásený konkurz, pričom najneskôr k 29. októbru 2022, kedy bol vymazaný z obchodného registra - zanikol bez právneho nástupcu, muselo dôjsť k uzatvoreniu jeho prevádzkarne, čím mu v zmysle čl. Záloha na bonus/y ods. 4 prílohy č. 1 k zmluve vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi časť nevyčerpanej resp. nevyúčtovanej zálohy. Súd prvej inštancie ustálil, že nárok žalobcu na vrátenie nezúčtovanej časti zálohy vznikol najneskôr v deň výmazu kupujúceho z obchodného registra, keďže najneskôr v tom čase musela byť už jeho prevádzkareň bez akýchkoľvek pochybností uzatvorená. Uviedol, že na uvedenom závere nič nemení ani žalovaným namietané zaslanie výpovede zmluvy o spôsobe podpory predaja zo 7.8.2023, uskutočnené žalobcom až po zániku spoločnosti dlžníka, a ani vystavenie predmetných faktúr, ktorými navyše žalobca (z formálneho hľadiska) naplnil podmienku vzniku nároku na vrátenie zvyšnej časti zálohy uvedenú v čl. Záloha na bonus/y ods. 2 prílohy č. 1 k zmluve o spôsobe podpory predaja, keďže predpokladom vzniku nároku na vrátenie nevyčerpanej časti zálohy bolo len samotné vystavenie faktúry, nie jej doručenie kupujúcemu. Nebolo sporné, že žalovaný podpisom zmluvy o spôsobe podpory predaja obsahujúcej

ručiteľské vyhlásenie, že ako fyzická osoba neodvolateľne, bezvýhradne a osobne ručí za všetky finančné záväzky dlžníka voči žalobcovi vyplývajúce zo zmluvy a zaväzuje sa žalobcovi zaplatiť na prvú výzvu, bez omeškania a výhrad dlžnú sumu vrátane príslušných úrokov, s ktorej platením bude dlžník v omeškaní, sa stala ručiteľom za dlžníka. Súd prvej inštancie poukázal na ustálenú súdnu prax a uzavrel, že zánikom právnickej osoby bez právneho nástupcu jej záväzky nezanikajú a zabezpečenie týchto záväzkov, poskytnuté tretími osobami, trvá aj naďalej, keďže ručiteľ je aj napriek zániku právnickej osoby (dlžníka) bez právneho nástupcu naďalej zaviazaný plniť v prospech veriteľa v pôvodnom rozsahu a za pôvodne vymedzených a dohodnutých podmienok, čo vyplýva priamo z ust. , . Platí tiež, že ručenie nezaniká ani vtedy, ak zanikol hlavný záväzok pre nemožnosť plnenia dlžníka, pokiaľ je záväzok splniteľný ručiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1. januára 2011, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2012, sp. zn. ).

5. Súd prvej inštancie mal preukázané, že k úhrade nezúčtovanej časti žalobcom poskytnutej zálohy vo výške 22.286,83EUR nedošlo, pričom žalovaný nepreukázal, že by tento záväzok zanikol iným zákonom stanoveným spôsobom. Súd prvej inštancie neprihliadol na obranu žalovaného a uzavrel, že došlo k naplneniu druhej výnimky uvedenej v , druhá veta , teda že výzva dlžníkovi nebola v danom prípade potrebná, keďže bolo nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, keďže dlžník zanikol bez právneho nástupcu ku dňu výmazu z obchodného registra. Konštatoval, že na základe uvedeného došlo podľa , druhej vety k vzniku práva žalobcu vymáhať pohľadávku od žalovaného ako ručiteľa, ručiteľský záväzok žalovaného naďalej trvá a žalobca sa voči nemu domáha plnenia dôvodne, a preto jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Vzhľadom k tomu, že dlžník sa so zaplatením žalovanej sumy dostal do omeškania, súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť dlžnú sumu spolu so zákonným úrokom z omeškania v zmysle žalobného petitu. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa , v spojení s nariadenia č. . O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. , a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamieta a žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnil v súlade s , . Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že svoje závery o ručení žalovaného založil na nesprávnom určení predpokladov a okamihu vzniku povinnosti vrátiť nezúčtovanú časť zálohy na základy zmluvy o spôsobe podpory predaja. Opakovane uviedol, že dlžník nemohol plniť podmienky vzniku nároku na bonus už začiatkom roka 2020 a že žalobca musel mať o tejto skutočnosti v kalendárnom štvrťroku vedomosť o tom, že Cafe Milano s.r.o. si neplní svoje záväzky a nemá nárok na vznik bonusu v súlade so zmluvou. Poukázal na bod 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorý potvrdzuje tvrdenia žalovaného o neexistencii pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi v čase zániku dlžníka a hlavného záväzkového vzťahu, nakoľko okamihom splatnosti mal byť práve okamih zániku hlavného dlžníka a teda aj hlavného záväzkového vzťahu. Poukázal na ust. , a , a zdôraznil, že ručiteľ je povinný plniť až vtedy, keď dlžník nesplní svoju splatnú pohľadávku. Uviedol, že žalobca dlžníka v čase jeho existencie nikdy nevyznal na plnenie a nevystavil faktúry, ktoré sú titulom a podmienkou vzniku jeho nároku, pričom v dôsledku tejto skutočnosti zanikol hlavný záväzkový vzťah medzi žalobcom a Cafe Milano s.r.o. bez toho, aby do okamihu zániku tohto vzťahu existovali akékoľvek pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi. Záverom žalovaný zotrval a odkázal na svoje predchádzajúce podania pred súdom prvej inštancie.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca v reakcii na obsah odvolania zotrval na svojich vyjadreniach prezentovaných v konaní na súde prvej inštancie a vo vzťahu k existencii pohľadávky uviedol, že výmaz spoločnosti dlžníka z obchodného registra nemá za následok zánik pohľadávok veriteľov. Nárok na vrátenie nezaúčtovanej zálohy na bonus vznikol najneskôr v deň výmazu dlžníka z obchodného registra. Vznik pohľadávky je viazaný na skutkové okolnosti, ktoré založili povinnosť vrátiť nevyčerpanú časť zálohy na bonus, t. j. na neplnenie zmluvných podmienok zo strany dlžníka. Vznik povinnosti vrátiť nevyčerpaný bonus je preto potrebné viazať k tomuto okamihu, nie k dátumu vystavenia faktúry. Vo vzťahu k existencii ručenia žalobca poukázal na zmysel ručenia a výnimku v , podľa ktorej výzva nie je potrebná,

ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní. V danom prípade výzva dlžníkovi nebola potrebná, keďže bolo nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní vzhľadom na to, že zanikol bez právneho nástupcu ku dňu výmazu z obchodného registra. Ručiteľ je aj napriek zániku spoločnosti bez právneho nástupcu naďalej zaviazaný plniť v prospech veriteľa v pôvodnom rozsahu a za pôvodne vymedzených a dohodnutých podmienok.

8. Žalovaný vo svojej odvolacej replike zotrval na svojich argumentoch v podanom odvolaní, zopakoval ním tvrdené podstatné skutočnosti k predmetu sporu najmä, že žalobca vystavil faktúry až po zániku hlavného dlžníka. Mal za to, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému nebola v čase zániku hlavného dlžníka splatná. Zdôraznil zásadu vigilantibus iura scripta sunt /práva patria len bdelým/ a opakovane uviedol, že žalobca bol pri ochrane svojich práv pasívny. Mal za to, že žalobca vo svojom vyjadrení ničím nespochybnil dôvodnosť jeho odvolacích dôvodov.

9. Žalobca vo svojej odvolacej duplike sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného a v celom rozsahu zotrval na všetkých svojich tvrdeniach uvedených v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.8.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť.

11. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

14. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 30.3.2020 žalobca uzatvoril so spoločnosťou Cafe Milano s.r.o. Zmluvu o spôsobe podpory predaja, ktorej súčasťou bola príloha č. 1 - Obchodné podmienky. Na uvedenom zmluvnom základe žalobca poskytol spoločnosti Cafe Milano s.r.o. zálohu na bonus vo výške 28.100,46EUR, a zmluvné strany si dojednali podmienky vzniku práva na poskytnutie bonusu ako aj na vrátení nevyčerpanej, resp. nezaúčtovanej časti zálohy na bonus žalobcovi. Súčasťou Prílohy č. 1 k zmluve bolo ručiteľské prehlásenie žalovaného o ručení za všetky finančné záväzky dlžníka vyplývajúce z predmetnej zmluvy a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi na prvú výzvu, bez meškania a výhrad, dlžnú sumu, vrátane príslušných úrokov, s ktorej platením bude spoločnosť Cafe Milano s.r.o. (v postavení dlžníka) v omeškaní. Nebolo sporné, že dlžník nespĺňal podmienky pre vznik nároku na bonus a tiež, že na jeho majetok bol dňa 6.4.2022 vyhlásený konkurz, pričom k 29.10.2022 bol vymazaný z obchodného registra a zanikol bez právneho nástupcu. Žalobca vystavil zaniknutému dlžníkovi faktúru č. 1901526004 na úhradu sumy 1.305,-EUR s dátumom splatnosti 21.6.2023. Následne žalobca dňa 7.8.2023 vypovedal Zmluvu o spôsobe podpory predaja a vyzval dlžníka na vrátenie nevyčerpanej časti zálohy na bonus. Výpoveď zmluvy sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 31.8.2023. V zmysle zmluvy končí účinnosť zmluvy 14. dňom po vrátení nedoručenej poštovnej zásielky späť žalobcovi. Žalobca následne vystavil dlžníkovi faktúru č. 1901552459 na úhradu sumy 20.981,83EUR s dátumom splatnosti 19.10.2023. Žalobca listom zo dňa 30.11.2023 vyzval žalovaného ako ručiteľa zaniknutého dlžníka k úhrade dlžnej sumy vo výške 22.286,83EUR s príslušenstvom v lehote splatnosti do 15.12.2023 (č.l. 15). Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi ručiteľský záväzok, čím sa dostal do omeškania s jeho plnením. Predmetom sporu je pohľadávka žalobcu z titulu Zmluvy o spôsobe podpory predaja a jej výpovede v celkovej sume 22.286,83EUR s príslušenstvom.

15. V rozsahu odvolacej námietky žalovaného, že súd prvej inštancie založil svoje závery o ručení žalovaného na nesprávnom určení predpokladov a okamihu vzniku povinnosti vrátiť nezaúčtovanú časť zálohy, odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie najmä v bode 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatuje, že nárok žalobcu na vrátenie nezúčtovanej zálohy vznikol najneskôr deň výmazu obchodnej spoločnosti dlžníka z obchodného registra, keďže najneskôr v tom čase musela byť už jeho prevádzkareň bez akýchkoľvek pochybností uzatvorená. Odvolacie námietky žalovaného, ktoré spočívali v tom, že žalobca vystavil sporné faktúry a vypovedal zmluvu po zániku spoločnosti dlžníka, a že svoje pohľadávky si neuplatnil v konkurze, sú právne nevýznamné. Za danej situácie je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nemôže splniť, pretože zanikol bez právneho nástupcu. Po jeho zániku nárok žalobcu na vrátenie nezúčtovanej zálohy už nebol viazaný už splnením ďalších formálnych podmienok voči zaniknutému dlžníkovi (vystavenie faktúry, výpoveď zmluvy, výzva na plnenie) ale bolo potrebné vychádzať z výnimky podľa ust. , , a žalobcovi vzniklo právo žalovať priamo žalovaného (ručiteľa dlžníka). Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že žalovaná suma zostala nezúčtovaná, ide o platný peňažný záväzok, ktorý bol zabezpečený ručiteľským vyhlásením žalovaného, a keďže dlžník neexistuje a nemôže plniť, povinnosť vrátiť predmet sporu prechádza na ručiteľa - žalovaného. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukázal zánik dlhu dlžníka. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentom žalovaného o tom, že hlavný záväzok zanikol výmazom spoločnosti z obchodného registra a uzatvára, že súd prvej inštancie správne aplikoval , , ktorý výslovne ustanovuje, že ručenie nezaniká pre zánik právnickej osoby, ktorá v záväzkovom vzťahu vystupovala ako dlžník. Keďže záväzok dlžníka voči žalobcovi vznikol počas jeho existencie, ručiteľský záväzok naďalej trvá aj po výmaze dlžníka z obchodného registra bez právneho nástupcu. Odvolací súd tiež dáva do pozornosti napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2012, sp. zn. , v zmysle ktorého: „Ak ručí niekto za záväzky právnickej osoby ako dlžníka, záväzok ručiteľov nezaniká zánikom tejto osoby, a to ani vtedy, keď jej záväzky neprechádzajú na právneho nástupcu. Platí tiež, že ručenie nezaniká ani vtedy, ak zanikol hlavný záväzok pre nemožnosť plnenia dlžníka, pokiaľ je záväzok splniteľný ručiteľom.“. Odvolací argument žalovaného o tom, že dlh v čase zániku dlžníka nebol splatný, neobstojí z dôvodu, že zánik dlžníka ako obchodnej spoločnosti bez právneho nástupcu má špecifické právne dôsledky na splatnosť záväzkov a na povinnosť ručiteľa plniť. Z dôvodu, že dlžník neexistuje, momentom výmazu spoločnosti dlžníka dochádza k splatnosti záväzku. Odvolací súd dodáva, že ani neprihlásenie pohľadávky žalobcu do konkurzu dlžníka nespôsobuje zánik ručiteľského záväzku, podstatné v spore bolo posúdenie, že dlžná suma nebola dlžníkom uhradená. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu, vyplýva, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom zistil a mal za riadne preukázané, že žalobcovi vznikol nárok naplatenie žalovanej sumy. Odvolací súd sa stotožňuje s vecne správnym odôvodnením napadnutého rozsudku a v ďalšom naň odkazuje. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé zmeniť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny podľa , , , potvrdil. Predmetom odvolacieho prieskumu bol napadnutý aj výrok II. rozhodnutia týkajúci sa nároku na náhradu trov konania, tento nárok vyhodnotil odvolací súd ako súvisiaci. Vo vzťahu k tomuto výroku považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne vzhľadom na správnosť výroku I. napadnutého rozhodnutia.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 16.11.2011).

18. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s , a , , tak, že súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom

rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. , , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( .) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (, ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).