Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoZm/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a Mgr. Miroslava Šeptáka, v sporovej právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpený: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanej: v 1/ rade Ing. C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. T. XXX/X, XXX XX C. (ďalej aj len „žalovaná"), právne zastúpenej: JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom Moyzesova 5, 036 01 Martin, IČO: 36 862 819, o zaplatenie zmenkovej pohľadávky 64.498,50 Eur a ostatných postihových práv s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -316 zo dňa 11. septembra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -316 zo dňa 11. septembra 2018 p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) žalobu voči žalovanej v rade 1/ v celom rozsahu zamietol a žalovanej v rade 1/ priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých zhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 07.12.2015 domáhal voči žalovanej v rade 1/ a pôvodne žalovanému v rade 2/ C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XX-XXX D., Poľská republika vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by okresný súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 64.498,50 Eur, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 64.498,50 Eur od 01.07.2015 do zaplatenia, odmenu vo výške 214,99 Eur a náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je majiteľom vlastnej zmenky vystavenej v Martine dňa 08.02.2009 vystaviteľom KODET ART, s.r.o., znejúcej na zmenkovú sumu 64.498,50 Eur, splatnej dňa 30.06.2015 s doložkou „bez protestu“ a platobným miestom v Bratislave, Suché Mýto 6. Uviedol, že zmenku žalobca nadobudol od obchodnej spoločnosti D. D., a.s. rubopisom. Dňa 30.06.2015 žalobca predložil zmenku na plnenie v Bratislave na adrese Suché Mýto 6, pričom vystaviteľ zmenkovú sumu ku dňu podania žaloby nezaplatil. Za zaplatenie zmenky vystaviteľom sa pre celú zmenkovú sumu zaručili zmenkovým ručením žalovaní v rade 1/ a 2/. Žalovaní ku dňu podania žaloby zmenkovú sumu nezaplatili. „V doplnení návrhu zo dňa 06.04.2016 s poukazom na ustanovenie v znení účinnom od 23.12.2015 žalobca uviedol, že medzi D. D., a.s. ako pôvodným veriteľom zo zmenky a žalovanými ako avalistami zmenky nebol a nie je žiaden kauzálny vzťah, ktorý by sa týkal tejto zmenky. Žalovaní zmenku avalovali ako spoločníci vystaviteľa zmenky.“

3. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ okresný súd na pojednávaní konanom dňa 11.09.2018 vylúčil žalobný návrh na samostatné konanie, „a to s poukazom na samostatné procesné spoločenstvo žalovaných a okolnosti priebehu sporu, keď ku dňu uskutočnenia pojednávania dňa 11.09.2018, súd nemal vykázané riadne doručenie predvolania na pojednávanie žalovanému v rade 2/ a súčasne na predmetnom pojednávaní prebiehalo dokazovanie len vo vzťahu k žalovanej v r. 1/, ktoré sa netýkalo procesnej obrany, ani samotného postavenia žalovaného v rade 2/. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval súd za hospodárne v konaní ďalej pokračovať len voči žalovanej v r. 1/ a voči žalovanému v r. 2/ zvoliť osobitný postup v rámci samostatného konania.“

4. K aplikácii procesného predpisu v ďalšom konaní a rozhodovaní okresný súd uviedol, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis , ktorý v prechodnom uvádza, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na znenie pri zohľadnení skutočnosti, že konanie v prejednávanej veci sa začalo podaním žaloby na Okresnom súde Žilina dňa 07.12.2015, pričom nedošlo k vydaniu zmenkového platobného rozkazu, tak okresný súd v predmetnej právnej veci aplikoval na procesný postup ustanovenia .

5. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu Čl. I v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), Čl. I , a ZZŠ, Čl. I , ZZŠ, Čl. I , ZZŠ, Čl. I , , , ZZŠ, Čl. I , , ZZŠ, Čl. I a ZZŠ, okresný súd žalobu voči žalovanej v rade 1/ zamietol.

6. Vzhľadom na úpravu vyplývajúcu zo účinnú od 23.12.2015 okresný súd prihliadal na úpravu podľa čl. I , keď žalobca uplatnil právo zo zmenky voči žalovanej ako fyzickej osobe. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že dôvody vystavenia zmenky sa viazali k podnikateľskej činnosti výstavcu zmenky, ktorej bola žalovaná spoločníčkou, a teda napriek postaveniu žalovanej ako fyzickej osoby, zmenka nesúvisela so spotrebiteľskou zmluvou, preto nebola na mieste aplikácia ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa.

7. Z prvopisu zmenky, z ktorej žalobca uplatňoval príslušný zmenečný nárok vyplývalo, že predmetná zmenka je svojou povahou vlastnou zmenkou vystavenou bez protestu „výstavcom - spoločnosťou KODET ART, s.r.o., Československej armády 3/1697, IČO: 36 407 437, konajúca RSDr. Františkom Pokrivčákom dňa 08.02.2009 v Martine. Predmetnou zmenkou sa výstavca zmenky zaviazal zaplatiť v prospech D. D. a.s., Suché Mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653 dňa 30.06.2015 zmenkovú sumu 64.498,50 eur s miestom platenia D. D., a.s., Suché Mýto 6, Bratislava. Predmetná zmenka je avalovaná Ing. C. G., P. XXXX/XX, XXX XX C. a C. J., O. XXX, D. XX-XXX, Poľská republika. Z obsahu zmenky ďalej vyplýva, že predmetná zmenka bola rubopisovaná na rad spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 31 127 798 „sine obligo“ podpísaná Y. Y. a JUDr. K. B., na základe pripojených plných mocí zo dňa 07.12.2011 a 13.03.2014.“

8. Námietka, že na zmenke uvedený ručiteľ zmenku nepodpísal, je svojou povahou námietkou absolútnou, ktorú je možné zo strany zmenkového dlžníka bez ďalšieho vznášať proti každému majiteľovi zmenky bez toho, aby bola podriadená čl. I § 17 ZZŠ, a teda indosácia zmenky na možnosť uplatnenia tejto námietky nemá vplyv. Zmenka má charakter súkromnej listiny a pokiaľ žalovaný poprie pravosť svojho podpisu na zmenke, t. j. poprie pravosť predloženej zmenky ako súkromnej listiny, dôkazné bremeno preukázania pravosti podpisu žalovanej prechádza na žalobcu, ktorý zmenku v konaní ako dôkaz predložil a ktorý zo skutočnosti na zmenke uvedenej vyvodzuje uplatnený nárok (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. a sp. zn. ). Napriek dôkaznej povinnosti žalobcu žalovaná navrhla vykonať dôkaz znaleckým dokazovaním na posúdenie pravosti jej podpisu na zmenke a dohode o vyplňovacom práve. Žalovaná tak namietala neplatnosť zmenkových prehlásení, teda jednalo sa o námietku absolútnu, pričom žalovaná je oprávnená takúto námietku uplatniť voči komukoľvek, kto sa práv zo zmenky domáha.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uplatňoval svoje nároky zo zmenky, bolo pre ďalší postup v konaní určujúce, či vzhľadom na uplatnenú procesnú obranu žalovanej vznikol zmenkový záväzok žalovanej v postavení avalistu predmetnej zmenky, teda či podpis, ktorým je zmenka za avalistu opatrená, je vlastnoručným podpisom žalovanej. Na preukázanie spornej skutočnosti žalovaná navrhla nariadiť znalecké dokazovanie znalcom grafológom.

10. Okresný súd Žilina uznesením č. k. -95 zo dňa 05.04.2017 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo (identifikácia pisateľa), pričom za znalca ustanovil Mgr. Miroslava Koutného, bytom L. Y., J.. Úlohou znalca bolo oboznámiť sa s obsahom spisového materiálu Okresného súdu Žilina sp.zn. a posúdiť pravosť podpisu žalovanej Ing. C. G. pod označením avalistu na prvopise (origináli) zmenky vystavenej obchodnou spoločnosťou KODET ART, s.r.o. dňa 08.02.2009 v Martine, na zmenkovú sumu 64.498,50 Eur. Okresným súdom ustanovený znalec v znaleckom posudku č. 2/2018 zo dňa 29.01.2018 na základe znaleckého posúdenia ustálil, že podpis pod označením avalistu na prvopise zmenky vystavenej obchodnou spoločnosťou KODET ART, s.r.o. dňa 08.02.2009 v Martine na zmenkovú sumu 64.498,50 Eur, nie je možné uznať za pravý podpis C. G., t.j. žalovanej. V znaleckom posudku okresným súdom ustanovený znalec vychádzal z porovnávacích materiálov zabezpečených prostredníctvom Okresného súdu Žilina, za využitia viacerých metód skúmania podpisov a s použitím technických prostriedkov označených v posudku, v rámci ktorých hodnotil, či na spornej písomnosti sa vyskytujú stopy, ktoré by nasvedčovali technickému falšovaniu sporného podpisu, vykonával vytipované identifikačne hodnotné znaky sporného podpisu a porovnávacích podpisov, tieto následne komparoval s cieľom overenia, či sa identifikačne hodnotné znaky charakterizujúce porovnávacie podpisy vyskytujú v spornom podpise v takej miere a v takej hodnote, že je možné na základe nich potvrdiť alebo vylúčiť pravosť sporného podpisu. Súdny znalec skonštatoval, že znaleckým posúdením neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu podpisu, čo znamená, že sporný podpis je výsledkom autentického pisárskeho prejavu, pričom analýzou porovnávacích podpisov žalovanej dospel k záveru, že jednotlivé podpisy vykazujú podobné, zhodné a identifikačne hodnotné rozdielne znaky, na základe ktorých ustálil, že podpis pod označením avalistu na prvopise originálu zmenky nie je možné uznať za pravý podpis žalovanej.

11. K námietke žalobcu v rovine nesprávne formulovanej znaleckej úlohy okresným súdom, okresný súd konštatoval, že pre posúdenie relevantnosti procesnej obrany žalovanej, ktorou žalovaná spochybnila platnosť zmenkového vyhlásenia, ktoré by malo zakladať platný zmenkový záväzok žalovanej, bolo nevyhnutné posúdenie pravosti podpisu, ktorým je opatrená sporná zmenka pod označením avalistu Ing. C. G.. Na základe procesného návrhu žalovanej okresný súd vyhovel dôkaznému návrhu vykonať znalecké dokazovanie, pričom toto dokazovanie obmedzil na skúmanie podpisu, ktorým je opatrená listina - zmenka, ktorá inkorporuje právo jej majiteľa na vykonanie postihu - uplatnenie zmenkových nárokov. V konaní bolo „podstatnou skutočnosťou, či podpis v poradí prvého avalistu na zmenke, je vlastnoručným podpisom žalovanej, čo sa premietlo do vymedzenia znaleckej úlohy v uznesení súdu o nariadení znaleckého dokazovania. Súd preto námietku žalobcu k vymedzeniu znaleckej úlohy vyhodnotil ako nedôvodnú.“

12. Okresným súdom ustanovený znalec v písomnom vyjadrení k námietkam žalobcu zo dňa 05.06.2018 „uviedol, že porovnávacie podpisy predkladané na znalecké skúmanie nemusia spĺňať podmienku úradného overenia, pričom autenticitu porovnávacích podpisov potvrdzuje charakter písomností a okolnosti jej podpísania. Uviedol, že laikovi sa podpisy môžu javiť ako rozdielne, pričom uvedené podpisy boli použité na porovnanie so sporným podpisom. Za bežné a prirodzené označil, že pisateľ používa niekoľko podpisov. To, čo sa javí laikovi ako odlišnosť, odborník môže vyhodnotiť ako variabilitu podpisovania toho istého pisateľa. Zhodu zásadne nie je možné vnímať ako absolútnu zhodu, pretože žiadne dva náhodne vybrané podpisy nemôžu byť absolútne zhodné. Absolútna zhoda by znamenala falšovanie. Uviedol, že znalecký posudok netrpí žiadnymi závadami a polemiky žalobcu o preskúmateľnosti a vierohodnosti komparatívnej metódy skúmania označil za zavádzajúce a mätúce. Uviedol, že o dôveryhodnosti porovnávacích podpisov znalec nemal pochybnosti, tieto boli predložené znalcovi súdom. Ak by mal žalobca pochybnosti o dôveryhodnosti porovnávacích podpisov, označil za nutné uviesť ktorý z porovnávacích podpisov trpí vadou. Znalec uviedol, že niektoré podpisy boli podpísané pred orgánmi verejnej a štátnej správy a spĺňajú podmienku objektivity.“

13. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že v rámci výsluchu na pojednávaní znalec Mgr. Miroslav Koutný potvrdil závery znaleckého posudku tak, ako sú obsiahnuté v písomne podanom znaleckom posudku, zodpovedal na otázky žalobcu a žalovaného, poskytol vysvetlenia k obsahu znaleckého posudku procesným stranám so záverom, že napriek doplňujúcim otázkam procesných strán zotrváva na konštatovaní, že sporný podpis žalovanej na zmenke nie je možné uznať za pravý podpis žalovanej.

14. Na základe procesného návrhu žalobcu okresný súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkýň p. Ing. S. D. a p. Ing. R. E., zamestnankýň D. D., a.s. v čase vystavenia spornej zmenky, ktoré svedkyne sa vyjadrili k praxi peňažného ústavu pri podpisovaní zmeniek. Svedkyňa p. Ing. D. potvrdila, že pokiaľ ide o zavŕšenie kontraktačného procesu pri uzatváraní zmlúv a ich podpisovaní bez rozdielu, či ide o obchody súvisiace so zmenkou alebo bez týchto zmeniek, sú listiny podpisované jednak zástupcom banky, ktorý predmetnú dokumentáciu spracováva a ďalej osobou, ktorá kontroluje formálnu správnosť a úplnosť zmluvy. Svedkyňa p. D. potvrdila pravosť svojho podpisu, ktorým je opatrený originál Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008. Na okolnosti podpisu predmetnej zmluvy si vzhľadom na odstup času nepamätala. Pri podpísaní predmetnej zmluvy svedkyňa vystupovala ako osoba kontrolujúca formálnu úplnosť zmluvy a pripustila, že k jej podpisu mohlo dôjsť pred tým, ako zmluva bola opatrená podpismi ďalších zúčastnených osôb. Uviedla, že u kontrolujúcej osoby nie je vylúčené, že zmluvu podpisuje v štádiu predtým, ako je táto zmluva predložená ostatným stranám zmluvy.

15. Svedkyňa p. Ing. R. E. potvrdila, že podpis, ktorým je opatrená zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, je podpisom svedkyne. Ku konkrétnym okolnostiam podpísania dohody si však vzhľadom na odstup času nepamätala. Popísala štandardné postupy pri podpisovaní zmlúv, kedy je preverovaná totožnosť podpisujúcich osôb. Svedkyňa potvrdila, že pri uzatváraní zmluvy a jej podpise vystupovala v pozícii spracovateľa obchodného prípadu. Uviedla, že štandardne je zmluva aj zmenka podpisovaná na pobočke banky. K existencii zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, ktorej rovnopisom disponuje žalovaná, a ktorá nie je opatrená podpisom žalovanej ako avalistu zmenky, sa svedkyňa nevedela vyjadriť a absenciu tohto podpisu na dohode nevedela vysvetliť. Uviedla, že štandardne kontroluje, či všetky vyhotovenia zmlúv sú podpísané všetkými osobami, ktoré sú na zmluvách uvedené. „Právny zástupca žalovanej pri výsluchu oboch svedkýň poukázal na obsah zmluvného ustanovenia čl. I bod 4 písm. c) Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, podľa ktorého ustanovenia vystaviteľ týmto potvrdzuje, že na zabezpečenie pohľadávky vystavil blankozmenku a avalisti zároveň potvrdzujú, že avalovali blankozmenku s nasledovnými údajmi po c) miesto a dátum vystavenia: v Martine dňa 08.02.2008. Právny zástupca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že po vystavení zmenky nepochybne došlo k manipulácii s predmetnou zmenkou, keď na zmenke, z ktorej žalobca uplatňuje predmetný nárok, bola vykonaná zmena, a to prepísaním dátumu vystavenia zmenky na deň 08.02.2009, pričom žiadna zo svedkýň vypočutých v konaní nevedela vysvetliť dôvod zásahu do textu zmenkovej listiny. Na otázku právneho zástupcu žalovanej svedkyňa Ing. E. uviedla, že podľa jej predpokladu sporná zmenka bola vystavená v roku 2008, avšak dôvod, pre ktorý došlo k oprave dátumu vystavenia zmenky na rok 2009, nevedela objasniť. Uviedla, že si nepamätá, či žalovaná 1/ alebo žalovaný 2/ pred svedkyňou podpisovali predloženú zmenku, a to vzhľadom na odstup času ako aj skutočnosť, že predmetný prípad nebol pre svedkyňu ničím výnimočným.“

16. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca v konaní navrhnutými a vykonanými dôkazmi nepreukázal základnú spornú skutočnosť, a to platnosť zmenkového vyhlásenia žalovanej v postavení avalistu zmenky, z ktorej žalobca uplatňuje príslušný zmenkový nárok. Okresným súdom „vypočuté svedkyne vo všeobecnosti popísali proces podpisovania obchodných zmlúv a zmeniek, avšak na konkrétne okolnosti spornej zmenky sa nepamätali a podpísanie zmenky žalovanou 1/ nepotvrdili. Žiadna zo svedkýň nevedela objasniť skutočnosť, prečo existuje rozpor medzi údajom uvedeným v zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve pri označení dátumu vystavenia zmenky, ktorý mal byť podľa dohody byť dňom 08.02.2008, pričom na zmenke, z ktorej žalobca uplatňuje svoj zmenkový nárok, obsahuje prepis dátumu vystavenia zmenky pri prečiarknutí číslice 8 s vyznačením číslice 9, čo nasvedčuje tomu, že do zmenky bol vykonaný zásah v označení dátumu vystavenia zmenky. Rovnako svedkyne neobjasnili spornú skutočnosť, prečo existuje jedno vyhotovenie zmluvy o vyplňovacom práve, ktorým disponuje žalovaná, ktoré neobsahuje podpis žalovanej 1/ ako avalistu zmenky, a to napriek nimi uvádzaným štandardným kontraktačným postupom.“

17. S prihliadnutím na závery znaleckého posudku, výsluch znalca v konaní a výpovede svedkýň okresný súd konštatoval, že v konaní nebolo spoľahlivo preukázané, že podpis, ktorým je opatrený prvopis zmenky, z ktorej žalobca uplatňuje predmetný nárok voči žalovanej, je vlastnoručným podpisom žalovanej, a teda žalobca nepreukázal platnosť zmenkového vyhlásenia žalovanej. Žalovaná jednoznačne spochybnila pravosť podpisov, ktoré sa viažu k jej menu na zmenke a na Zmluve o vyplňovacom práve, pričom dôvodnosť tejto námietky žalovanej mal okresný súd z vykonaných dôkazov za preukázanú. „Žiaden z ostatných dôkazov označených žalobcom závery znaleckého posudku nespochybnil, a sporné skutočnosti manipulácie s obsahom zmenkovej listiny pri označení dátumu vystavenia zmenky a existencie žalovanou nepodpísanej dohody o zmenkovom vyplňovacom práce neobjasnil.“

18. Pokiaľ žalobca v rámci procesného útoku uviedol, že žalovaná v konaní nepreukázala tvrdenie, že podpis, ktorým je opatrená Zmluva o vyplňovacom práve, nie je podpisom žalovanej, tak okresný súd konštatoval, že predmetná zmluva má povahu dôkazného prostriedku, avšak sporný nárok je uplatňovaný zo zmenky. Teda ani okolnosť preukázania pravosti podpisu na Zmluve o vyplňovacom práve bez preukázania pravosti podpisu na zmenke, ktorá je cenným papierom, v ktorom je inkorporované právo majiteľa zmenky domáhať sa voči zmenkovo zaviazaným osobám svojich zmenkových nárokov, nezakladala legitimáciu žalobcu pre priznanie žalovaného nároku voči žalovanej. Teda pokiaľ v konaní nie je jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že zmenka je opatrená pravým podpisom žalovanej ako avalistu zmenky, nie je možné uplatňovať akékoľvek zmenkové nároky voči takejto osobe. Z uvedeného dôvodu okresný súd návrh na výsluch žalovanej k pravosti podpisu žalovanej na Zmluve o vyplňovacom práve zamietol, keďže vykonanie takéhoto dôkazu by bolo spojené s odročením pojednávania, hoci v doterajšom konaní žalovaná uviedla, že Zmluvu o vyplňovacom práve nepodpísala, na preukázanie čoho predložila rovnopis zmluvy, kde podpis žalovanej absentuje. Svedkyňami popísané štandardné postupy pri uzatváraní a podpisovaní zmlúv a zmeniek neumožňujú bez ďalšieho prijať záver o platnosti zmenkového vyhlásenia žalovanej, a preto okresný súd žalobu voči žalovanej v celom rozsahu ako nepreukázanú zamietol. Z dôvodu procesnej ekonómie sa okresný súd bližšie nezaoberal ostatnými námietkami žalovanej, keďže predpokladom posúdenia ich dôvodnosti je existencia platného záväzku žalovanej ako zmenkového ručiteľa, čo v konaní preukázané nebolo. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa , a .

19. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), pretože podľa neho: „- súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, ako dôkaz ktorý nepreukazuje, že žalovaná avalovala vystavenú v Martine dňa 08.02.2009 (ďalej ako „“);

- súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že ani okolnosť preukázania pravosti podpisu na zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve nezakladá legitimáciu žalobcu pre priznanie žalovaného nároku voči žalovanej.“ Podľa žalobcu okresný súd „dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) - nakoľko nesprávne dospel ku skutkovému zisteniu, že: -podpis na nie je vlastnoručným podpisom žalovanej; - súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu na základe nesprávneho posúdenia vykonaných dôkazov, nakoľko vypracovaný znalecký posudok posúdil ako dôkaz s vyššou dôkaznou silou, ako zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, ktorá je opatrená vlastnoručným podpisom žalovanej a ktorá obsahuje prehlásenie žalovanej, že avalovala predmetnú . Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), pretože súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, a to výsluch žalovanej.“

20. V odvolaní žalobca uviedol, že „v konaní pred súdom prvej inštancie bolo na základe vykonaných dôkazov preukázané, že žalovaná avalovala , na základe ktorej sme si uplatňovali svoj nárok v konaní pred súdom prvej inštancie“. Okresný súd podľa žalobcu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o nepravosti podpisu žalovanej ako avalistu na predmetnej , pričom k tomuto nesprávnemu skutkovému zisteniu dospel na základe nesprávneho právneho posúdenia, „....týkajúceho sa dôkaznej sily jednotlivých dôkazných prostriedkov.“ Pravosť podpisu žalovanej na bola podľa žalobcu preukázaná Zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008. „V zmysle čl. I

bod 4 zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 žalovaná ako avalista potvrdila, že avalovala blankozmenku s nasledujúcimi údajmi: a) označenie, že ide o , vyjdrené v texte listiny, b) bezpodmienečný sľub zaplatiť zaplatiť určitú peňažnú sumu, c) miesto a dátum vystavenia: v Martine, dňa 08.02.2008, d) na rad D. D., a.s. Suché mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653, e) doložka „bez protestu“, f) splatné v D. D., a.s. Suché mýto 6, Bratislava, g) vystaviteľ KODET ART, s.r.o., Čsl. armády 3/1697, 036 57 Martin, IČO: 36 407 437, konajúci RSDr. František Pokrivčák, rod. č. XXXXXX/XXX a podpis vystaviteľa; PER AVAL: Ing. C. G., P. XXXX/XX, XXX XX C., rod. č. XXXXXX/XXXX a C. J., O. XXX, D. XX-XXXX, Poľská republika, rod č. XXXXXX/ XXXXX. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie, vo svojom vyjadrení zo dňa 18.07.2016, tvrdila, že zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 vôbec nepodpísala, pričom predložila nepodpísané vyhotovenie zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve. Žalobca na uvedené písomné vyjadrenie reagoval písomným vyjadrením zo dňa 21.09.2016, ktorým účinne poprel skutkové tvrdenia žalovanej, nakoľko predložil zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, ktorá bola vlastnoručne podpísaná žalovanou.“ Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. K „predloženému dôkazu, t.j. k podpísanému vyhotoveniu zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, sa žalovaná vôbec nevyjadrila, a teda nerozporovala skutočnosť, že podpis nachádzajúci sa na uvedenej zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve je jej vlastnoručným podpisom“, čo mal uviesť aj na pojednávaní okresného súdu dňa 11.09.2018, keď vyzval právneho zástupcu žalovanej, aby sa vzhľadom k predloženej Zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 vyjadril, či tento podpis je vlastnoručným podpisom žalovanej. „Napriek našej výzve však žalovaná nepoprela, že podpis na zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 je jej vlastnoručným podpisom.“ Podpísané vyhotovenie predmetnej zmluvy doložil do spisu ako prílohu písomného podania zo dňa 21.09.2016, a teda žalovaná strana mala podpísanú Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 v osobnej dispozícii takmer 2 roky. Napriek tomu však žalovaná nerozporovala svoj podpis na tejto zmluve. S poukazom na vyššie uvedené a s odvolaním sa na „ a tvrdíme, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že podpis žalovanej na zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 je vlastnoručným podpisom žalovanej.“

21. V odvolaní žalobca uviedol, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 30) „zarážajúco uviedol, že žalovaná jednoznačne spochybnila pravosť podpisu, ktorý sa viaže k zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve, pričom dôvodnosť tejto námietky žalovanej mal súd prvej inštancie za preukázanú. Súd prvej inštancie v odôvodnení Rozsudku uvádza tvrdenia, ktoré sa nezhodujú so skutočnosťou, nakoľko žalovaná nespochybnila pravosť svojho podpisu na zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe strategicky uviedla, že nepodpísala zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, a pripojila jej nepodpísané vyhotovenie. Je preto nesprávne tvrdenie súdu, že žalovaná namietala pravosť svojho podpisu, pretože na zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve predloženej žalovanou sa nenachádzal žiadny podpis - a teda žalovaná nemala aký podpis namietať. Žalobca sa k týmto skutkovým tvrdeniam a predloženým dôkazom žalovanej vyjadril, pričom ich úspešne vyvrátil predložením zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008. Žalovaná sa po predložení zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, ktorá obsahovala jej vlastnoručný podpis k tejto vôbec nevyjadrila, a to napriek skutočnosti, že túto mala k dispozícii takmer 2 roky.“

22. Žalobca v odvolaní uviedol, že mu nie „je zrejmé, z akých skutkových tvrdení žalovanej a dôkazov vychádza súd prvej inštancie, keď uvádza, že žalovaná namietala pravosť svojho podpisu na zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, a takúto námietku považuje za dôvodnú.“ Postup okresného súdu bol v rozpore so zásadou rovnosti strán konania, nakoľko zo strany žalovanej vôbec nebola vznesená námietka nepravosti podpisu na Zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 a tiež z , pretože nevychádzal z nesporných skutkových tvrdení, ktoré vyšli v konaní pred súdom prvej inštancie najavo. „Celá koncepcia je postavená na tom, že nesporné skutkové tvrdenia nie sú predmetom ďalšieho dokazovania. Opačný výklad by bol absolútnym popretím zmyslu právnej úpravy skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení ako

prostriedkov sporovými stranami sporná otázka správneho vyplnenia a taktiež nebola sporná výška zmenkovej sumy, ktorej zaplatenia sme sa domáhali v konaní pred súdom prvej inštancie. Tvrdíme, že súd prvej inštancie navyše postupoval v rozpore zo zásadou rovnosti strán, pretože v odôvodnení Rozsudku, namiesto konštatovania nesporových skutkových tvrdení, uvádza námietku žalovanej, ktorú vôbec nevzniesla.“

23. Namietal žalobca v odvolaní, že napadnutý rozsudok okresného súdu je nesprávny i z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkaznú silu jednotlivých dôkazov. V konaní bol predložený dôkaz

- Zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 „vlastnoručne podpísaná žalovanou, z ktorého jednoznačne vyplývalo prehlásenie žalovanej, že avalovala (pôvodne blankozmenku). Tvrdíme, že v prípade, ak by žalovaná nepodpísala , neučinila by písomné vyhlásenie uvedené v čl. I bod 4 zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, že avalovala blankozmenku s nasledujúcimi údajmi: a) označenie, že ide o , vyjdrené v texte listiny, b) bezpodmienečný sľub zaplatiť zaplatiť určitú peňažnú sumu, c) miesto a dátum vystavenia: v Martine, dňa 08.02.2008, d) na rad D. D., a.s. Suché mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653, e) doložka „bez protestu“, f) splatné v D. D., a.s. Suché mýto 6, Bratislava, g) vystaviteľ KODET ART, s.r.o., Čsl. armády 3/1697, 036 57 Martin, IČO: 36 407 437, konajúci RSDr. František Pokrivčák, rod. č. XXXXXX/XXX a podpis vystaviteľa; PER AVAL: Ing. C. G., P. XXXX/XX, XXX XX C., rod. č. XXXXXX/XXXX a C. J., O. XXX, D. XX-XXXX, Poľská republika, rod č. XXXXXX/XXXXX. Nepopierame, že v konaní pred súdom prvej inštancie sme sa domáhali zaplatenia zmenečného nároku z titulu a nie zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve, avšak súd prvej inštancie výrazne pochybil, keď sa nezaoberal obsahom zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, ktorá je písomným potvrdením žalovanej o avalovaní , respektíve Blankozmenky.“

24. Žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná iba na základe vykonaného znaleckého dokazovania, avšak opomenul skutočnosť, že v konaní pred súdom prvej inštancie sa nachádza i dôkaz, ktorý má vyššiu dôkaznú silu. Podľa , vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdom ( SR). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. „Tento jeho postup však musí byť v istom zmysle objektivizovaný konceptom takého hodnotenia dôkazov, ktoré obstojí z hľadiska jeho prípadného rozporu so zákazom arbitrárnej jurisdikčnej ľubovôle. Inak povedané, „voľnosť“ hodnotenia dôkazov neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými príncípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia naopak, konečné meritórne rozhodnutie malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Koncept voľného hodnotenia dôkazov je derivátom tzv. akuzačného typu procesu v ktorom zákon pojmovo nemôže predpisovať zákonnú silu jednotlivým dôkazom. Naopak, v inkvizičnom procese dominuje tzv. legálna dôkazná teória, ktorá pojmovo vyžaduje zákonnú silu, „váhu“, jednotlivých dôkazov - tento typ procesu sa však považuje za dejinne prekonaný, aj keď jeho jednotlivé prvky prerástli medzičasom do konceptuálnej sústavy iných ako sporových konaní (mimosporov) predovšetkým cez prizmu tzv. vyšetrovacieho princípu a princípu oficiality. Tieto parciálne segmenty mimosporového konania sa však rovnako spravujú kľúčovým princípom voľného hodnotenia dôkazov, kde sa priradenie sily či váhy jednotlivým vykonaným dôkazom ponecháva na uvážení sudcu so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Preto sa pojmový koncept voľného hodnotenia dôkazov považuje v tomto zmysle za spravodlivejší ako legálna dôkazná teória, nakoľko umožňuje viac individualizovať rozhodnutie súdu - inak povedané, napríklad svedecká výpoveď alebo znalecký posudok nemajú žiadnu predpísanú zákonnú silu, „váhu“, čím je umožnené sudcovi in concreto prisudzovať týmto dôkazom dôkaznú silu na účely konkrétneho konania a nebyť viazaný absolútnym, neprekročiteľným zákonným príkazom. Nevyhnutným pojmovým predpokladom tohto konceptu hodnotenia dôkazov však je náležité odôvodnenie meritórneho rozhodnutia. Sudca tak napríklad nemusí rozhodnúť v zhode s vykonaným znaleckým dokazovaním, jeho povinnosťou je však takýto postup náležite a presvedčivo odôvodniť a vylúčiť tak pochybnosti vo vzťahu k spomínanej (prípadnej) arbitrárnosti tohto postupu. (Komentár k ). Súd prvej inštancie postupoval podľa žalobcu arbitrárne, pričom odôvodnenie napadnutého rozsudku žalobca považoval za nepostačujúce vo vzťahu k vyriešeniu dôkaznej sily jednotlivých dôkazných prostriedkov, a to znaleckého

posudku a Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008. „Zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, ktorá obsahuje vyhlásenie žalovanej o avalovaní je dôkazným prostriedkom vyššej dôkaznej váhy, ako vypracovaný znalecký posudok, ktorý opätovne spochybňujeme.“

25. V odvolaní žalobca uviedol v súvislosti so znaleckým posudkom, že nebolo možné zistiť, či podpis na je vlastnoručným podpisom žalovanej, ale iba, či podpis na a 18 podpisov na porovnávacích materiáloch, sú alebo nie sú podpismi tej istej osoby. Bez toho, aby bola vyriešená otázka, či podpisy na označených porovnávacích materiáloch sú podpismi žalovanej, nebolo možné presvedčivo dospieť k záveru, že podpis na nie je pravým podpisom žalovanej. Z uvedených dôvodov navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalovanej, aby uviedla, či podpisy na porovnávacích materiáloch označených v čl. I bod 5, str. 2-3 znaleckého posudku, sú alebo nie sú jej vlastnoručnými podpismi. Uvedené dokazovanie však súd prvej inštancie nevykonal a odňal tak žalobcovi právo na spravodlivý proces, pretože mu ako strane konania odňal možnosť uplatňovať si svoje práva. V súvislosti so znaleckým posudkom uviedol, že nesúhlasí so záverom znalca, že podpis žalovanej na nie je možné uznať za pravý podpis C. G., nar. XX.XX.XXXX a znalecký posudok v celom rozsahu spochybnil. Pri skúmaní sporného podpisu bola využitá aj komparatívna metóda skúmania sporného podpisu s porovnávacími podpismi. „Po oboznámení sa s porovnávacími podpismi je nutné konštatovať, že napriek tomu, že ide údajne o vlastnoručné a pravé podpisy žalovanej, tieto nie sú zhodné a vykazujú jednoznačné odlišnosti. Tvrdíme, že komparatívnou metódou skúmania sporného podpisu s porovnávacími podpismi nie je možné objektívnym spôsobom dospieť k záveru, že sporný podpis na nie je pravým podpisom žalovanej, respektíve, že ide o podpisy inej osoby. Na str. 9 znaleckého posudku je uvedené, že sporný podpis a porovnávacie podpisy vykazujú rozdielny počet písmových tvarov v koncovej časti podpisu. Je však evidentné, že samotné porovnávacie podpisy nevykazujú rovnaký počet písmových tvarov v koncovej časti, hoci má ísť o vlastnoručné podpisy žalovanej. Žalobcovi preto nie je zrejmé, z akého dôvodu znalec posúdil porovnávacie podpisy ako pravé podpisy žalovanej a sporný podpis ako podpis, ktorý nie je jeho pravým vlastnoručným podpisom. Na uvedenú otázku nebola znalcom Mgr. Miroslavom Koutným poskytnutá odpoveď ani na pojednávaní súdu dňa 11.09.2018, na ktorom bol vypočutý. Súd prvej inštancie z nám neznámych dôvodov výsluch znalca v zápisnici z pojednávania neprotokoloval, pričom v zápisnici iba konštatuje, že výsluch znalca je obsahom zvukového záznamu z priebehu pojednávania. Tvrdíme, že po vypočutí zvukového záznamu z pojednávania súdu prvej inštancie zo dňa 11.09.2018, by i odvolací súd dospel k záveru, že odpovede znalca sú nejednoznačné. Znalec najmä žiadnym spôsobom neobjasnil vyššie uvedené rozpory medzi počtom písmových tvarov v porovnávacích podpisoch (str. 9 znaleckého posudku), t.j. nezodpovedal na otázku, prečo evidentne odlišné porovnávacie podpisy (čo vyplýva i zo záverov prijatých v znaleckom posudku) posúdil ako vlastnoručné podpisy žalovanej. Vypracovaný znalecký posudok spochybňujeme i z dôvodu, že znalec Mgr. Miroslav Koutný uviedol, že pravdepodobnosť pravosti podpisu nie je možné v danej veci určiť. Tvrdenia uvádzané znalcom považujeme za navzájom si odporujúce, keď na jednej strane uvádza, že podpis na nie je možné uznať za pravý podpis žalovanej, avšak percentuálnu pravdepodobnosť pravosti podpisu nevedel vyjadriť, a údajne takúto nie je možné určiť. Tvrdíme, že obdobné znalecké posudky vždy obsahujú percentuálne vyjadrenie prijatého záveru, nakoľko znaleckým dokazovaním z odboru písmoznalectvo a grafológia nie je nikde možné zistiť na 100 %, či ide, alebo nejde o podpis danej osoby. V uvedenom prípade sú však tvrdenia a závery znalca Mgr. Miroslava Koutného zmätočné, nakoľko i na pojednávaní súdu potvrdil, že formuláciu „na základe zistených rozdielnych znakov nie je možné uznať podpis na za pravý podpis žalovanej“, zvolil na základe skutočností, že sporný podpis obsahoval aj niektoré zhodné znaky s porovnávacími podpismi žalovanej. Tvrdíme, že za použitia metódy porovnávania ukážok podpisov so sporným podpisom možno skonštatovať, že žiadny z uvedených podpisov nie je zhodný a nemožno ňou dospieť k záveru, že sporný podpis je podpisom inej osoby, a už vôbec nie k záveru, že nie je pravým podpisom žalovanej. V prípade, ak by sme skúmali akýkoľvek z predložených porovnávacích podpisov, každý vykazuje zhodné aj rozdielne znaky, tak ako aj sporný podpis, ktorý sa od porovnávacích podpisov žiadnym výrazným spôsobom neodlišuje. Ako porovnávací materiál bolo v znaleckom posudku použitých 18 podpisov, ktoré boli pri vypracovaní znaleckého posudku porovnávané so sporným podpisom. Opätovne zdôrazňujeme, že všetkých 18 podpisov vykazuje odlišné znaky, hoci znalec s týmito automaticky pracoval ako s vlastnoručnými podpismi žalovanej. Na základe znaleckého posudku nevieme posúdiť, akým spôsobom je možné vyhodnotiť 18 odlišných podpisov ako podpisy pravé a 19-ty podpis, ako podpis údajne nepravý. Ak by sa žalovaná sa na podpísala rozdielne od iných podpisov, ktoré sú však taktiež vzájomne rozdielne, nemožno z toho vyvodiť, že nejde o vlastnoručný podpis žalovanej.

Je pravdepodobné, že žalovaná sa podpisuje odlišne, preto nemožno považovať komparatívnu metódu skúmania pravosti podpisu za vierohodnú. Záver prijatý v znaleckom posudku by si bolo možné osvojiť iba prípade, ak by bolo 18 porovnávacích podpisov zhodných a neboli by pochybnosti o tom, že ide o pravé podpisy žalovanej. Tvrdíme, že zo znaleckého posudku nevyplýva, že sporný podpis nie je podpisom žalovanej. Zastávame názor, že z dôvodu rozdielnych znakov všetkých porovnávacích podpisov, záver o zistení rozdielnych znakov sporného podpisu a porovnávacích podpisov, nemôže byť záverom o nepravosti podpisu žalovanej na (a to aj z dôvodu, že nie je zrejmé kto sa podpísal na porovnávacích materiáloch). Predmetný znalecký posudok trpí vadami, pretože znalec konštatuje určitý fakt (pravosť 18 porovnávacích podpisov ako pravých podpisov žalovaného v 1. rade), avšak nevysvetlil, ako k nemu dospel, respektíve z akého prameňa ho zistil. Takýto postup spôsobuje nepreskúmateľnosť znaleckého posudku, pretože nielen rozsudok, ale aj znalecký posudok musí byť preskúmateľný. V tejto súvislosti citujeme rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. : „Aby súd mohol znalecký posudok zodpovedne hodnotiť, nesmie sa znalec obmedziť vo svojom posudku na podanie odborného záveru a z jeho posudku musí mať súd možnosť poznať, z ktorých zistení v posudku znalec vychádza, akou cestou k týmto zisteniam dospel a na základe akých úvah došiel k svojmu záveru.“ Znalecký posudok však trpí vadami, pretože znalec neuviedol, akou cestou dospel ku skutkovému zisteniu, že porovnávacie podpisy sú pravé podpisy žalovanej. I keď nesúhlasíme zo závermi prijatými znalcom, tvrdíme, že znalecký záver mal znieť, že podpisy na 18-tich porovnávacích podpisoch sú podpismi inej osoby ako podpis na . Následne mal súd prvej inštancie na základe nášho návrhu vykonať výsluch žalovanej a overiť pravosť podpisov na porovnávacích materiáloch. Na základe dokazovania, tak ako bolo vykonané v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je vylúčené, že podpis na je vlastnoručným podpisom žalovanej a 18 porovnávacích podpisov patrí inej osobe. Dovoľujeme si uviesť, že vystavenie a avalovanie bolo dohodnuté ako odkladacia podmienka poskytnutia úveru. Je preto zrejmé, že v prípade, ak by zo strany žalovanej nedošlo k avalovaniu , nedošlo by ani k poskytnutiu finančných prostriedkov právnym predchodcom žalobcu na základe zmluvy o úvere č. 0352401510/1/2008 zo dňa 08.02.2008. Podľa bodu 7.1.9. Všeobecných obchodných podmienok, poskytnutie úveru je podmienené splnením odkladacích podmienok uvedených nižšie, prípadne akýchkoľvek ďalších odkladacích podmienok uvedených v zmluve o úvere, ak bolo medzi bankou a klientom dohodnuté vystavenie vlastnej klienta a uzatvorenie zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve k klienta, odovzdanie banke riadne vyplnenej a podpísanej klientom a uzatvorenie zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve, ktorá oprávňuje Banku vyplniť údaje vo vlastnej podľa podmienok dohodnutých v zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve a takáto a zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve spĺňa všetky bankou požadované náležitosti. Z bodu 7.1.9 Všeobecných obchodných podmienok teda vyplýva, že žalovaní udelili banke zmenkové vyplňovacie oprávnenie, vzťahujúce sa na vystavenú blankozmenku, kde bola žalovaná podpísaná ako avalista. Podané odvolanie ďalej odôvodňujeme tým, že súd prvej inštancie odmietol vykonať nami navrhnuté dôkazy, a takýmto postupom nám znemožnil uskutočňovať nám patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V konaní pred súdom prvej inštancie sme považovali za potrebné za účelom zistenia rozhodujúcich skutkových otázok vypočuť žalovanú, avšak súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal. Žalovaná sa pritom osobne nezúčastnila žiadneho súdneho pojednávania, pričom takýto postup považujeme za strategický, nakoľko by sa musela vyjadriť ku skutkovej otázke, z akého dôvodu podpísala prehlásenie o avalovaní blankozmenky - t.j. zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008. Žalovanú sme navrhli predvolať za účelom zodpovedania otázky, či podpisy na porovnávacích materiáloch, na základe ktorých bol vypracovaný znalecký posudok, sú jej vlastnoručnými podpismi. Tento návrh na vykonanie dokazovania sme navrhli elektronickým podaním zo dňa 06.03.2018, avšak zo strany súdy prvej inštancie nebol vykonaný. Súd prvej inštancie vychádzal pri hodnotení znaleckého posudku zo skutočnosti, že podpisy na porovnávacích materiáloch sú vlastnoručnými podpismi žalovanej, avšak preverením tejto skutočnosti sa nezaoberal ani na základe našich námietok a návrhov. Súd prvej inštancie teda nevypočul napriek návrhu žalobcu žalovanú, a odňal tak žalobcove právo na spravodlivý súdny proces. Nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti výroku o nároku na náhradu trov konania odôvodňujeme nesprávnym rozhodnutím vo veci samej.“ Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, prípadne aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

26. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žalobca sám uvádzal, že si je vedomý, že si v konaní uplatňuje práva zo , nie zo záväzkového vzťahu, ku ktorému je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov na vrátenie poskytnutej pôžičky. Žalobca

spochybnil závery znaleckého dokazovania znalca Mgr. Miroslava Koutného, ktorý v znaleckom posudku č. 2/2018 z 29.01.2018 ako aj pri jeho výsluchu, ktorý na návrh žalobcu nariadil a vykonal okresný súd na pojednávaní dňa 11.09.2018, jednoznačne potvrdil, že na predmetnej listine (zmenke) sa nenachádza podpis žalovanej. Okresný súd žiadnym spôsobom pri vykonávaní tohto dôkazu neporušil práva žalobcu. Žalobca sa k znaleckému posudku vyjadril, okresný súd na jeho návrh vykonal výsluch znalca a žalobca napriek tomu, že mal značný časový priestor na to, aby relevantným a preukázateľným spôsobom odborne riadne vykonal/navrhol dôkaz o ním tvrdených výrokoch, takto nekonal. Žalobca pri svojej argumentácii poukázal aj na znenie Všeobecných obchodných podmienok bod 7.1.9, podľa ktorých, je poskytnutie úveru podmienené splnením odkladacích podmienok - viazané na vystavenie vlastnej , uzatvorenie Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve, odovzdanie riadnej vyplnenej a podpísanej neuvádzal, že predmetná mala byť vystavená 08.02.2009, ale úverová zmluva, Zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve boli vyhotovené a úver poskytnutý už 08.02.2008. Aj právny zástupca žalovanej si túto skutočnosť uvedomil až na pojednávaní dňa 11.09.2018, kedy žiadal, aby bola okresným súdom predložená ako dôkaz predmetná , na ktorej je preškrtnutý a prepísaný dátum vystavenia . Žalovaná od počiatku tvrdila a napokon to bolo aj dokázané, že , z ktorej vyvodzuje svoje práva v tomto konaní žalobca, nepodpísala a nemohla sa preto stať jej avalistom. Predložila aj exemplár Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve z 08.02.2008, kde chýba jej podpis, teda ani túto nepodpísala. Z podaného znaleckého posudku vykonaného v tomto konaní je bez pochybností podľa žalovanej zjavné, že žalovaná nepodpísala - nestala sa jej avalistom. Z vykonaného dokazovania, ako to vyplynula z oboznámenia sa s originálom na pojednávaní dňa 11.09.2018 vyšlo dokonca najavo, že na tejto je pozmenený -prepísaný dátum jej vystavenia. Všetky tieto okolnosti preukazujú relevantnú pochybnosť o existencii avalu žalovanou. Žalobca si v konaní uplatňoval a svoj žalobný návrh odôvodnil existenciou záväzku žalovanej zo , titulom jej avalu žalovanou. Žalobca si neuplatňoval svoje práva a toto neodôvodnil iným právnym titulom (pôžička, iný zmluvný vzťah alebo právna skutočnosť zakladajúca právo na plnenie). Okresný súd sa preto správne vysporiadal s právnou otázkou neexistencie ručenia (avalu) žalovanej na , z ktorej malo vyplývať právo na plnenie žalobcovi. z neurčitého dátumu s uvedením podpisu žalovanej, ktorý nie je jej podpisom, a to nielen na základe tvrdenia žalovanej, ale aj na základe podaného znaleckého posudku, ktorého záver je jednoznačný, nemôže byť právnym titulom na to, aby súd mohol žalobe žalobcu vo vzťahu k žalovanej vyhovieť.

27. K doručenému vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na skutkových tvrdeniach uvedených v podanom odvolaní a mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, ako dôkaz, ktorý nepreukazuje, že žalovaná avalovala vystavenú v Martine dňa 08.02.2009. Okresný súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu na základe nesprávneho posúdenia vykonaných dôkazov, keď vypracovaný znalecký posudok Mgr. Miroslava Koutného č. 2/2018 posúdil ako dôkaz s vyššou dôkaznou silou, ako Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, ktorá je opatrená vlastnoručným podpisom žalovanej a ktorá obsahuje prehlásenie žalovanej, že avalovala predmetnú . Žalobca výslovne popiera skutkové tvrdenia žalovanej z podaného vyjadrenia, a to najmä tvrdenia, „že žalovaná predložila aj exemplár Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve z 08.02.2008, kde chýba jej podpis a tento ani túto nepodpísala.“ Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie, vo svojom vyjadrení zo dňa 18.07.2016, tvrdila, že Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 vôbec nepodpísala, pričom predložila nepodpísané vyhotovenie Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve. Žalobca na uvedené písomné vyjadrenie reagoval písomným vyjadrením zo dňa 21.09.2016, ktorým účinne poprel skutkové tvrdenia žalovanej, nakoľko predložil Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, ktorá bola vlastnoručne podpísaná žalovanou. K žalobcom predloženému dôkazu, t.j. k podpísanému vyhotoveniu Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, sa žalovaná vôbec nevyjadrila, a teda nerozporovala skutočnosť, že podpis nachádzajúci sa na uvedenej Zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve je jej vlastnoručným podpisom. Uvedenú skutočnosť žalobca uviedol aj na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 11.09.2018, keď vyzval právneho zástupcu žalovanej, aby sa vzhľadom k predloženej Zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 vyjadril, či tento podpis je vlastnoručným podpisom žalovanej. Napriek tejto výzve však žalovaná nepoprela, že podpis na Zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 je jej vlastnoručným podpisom, pričom podpísané vyhotovenie predmetnej zmluvy doložil do spisu ako prílohu písomného podania zo dňa 21.09.2016, a teda žalovaná strana mala podpísanú Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 v osobnej dispozícii takmer dva roky. Napriek tomu žalovaná nerozporovala svoj podpis na tejto zmluve. Bolo podľa žalobcu nepochybné, že podpísanie Zmluvy

o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 nebolo medzi stranami sporné, pričom pravosť podpisu žalovanej na „bola preukázaná zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008.“ Žalovaná podľa žalobcu účelovo obchádzala ďalší dôkaz, ktorý v konaní pred súdom prvej inštancie naopak preukázal avalovanie žalovanou, a to potvrdenie žalovanej v Zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 s poukazom na čl. I bod 4. „Tvrdíme, že zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, ktorá obsahuje vyhlásenie žalovanej o avalovaní je dôkazným prostriedkom vyššej dôkaznej váhy, ako vypracovaný znalecký posudok, ktorý opätovne spochybňujeme. V tomto bode sa v celom rozsahu pridržiavame čl. III odvolania proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 11.09.2018, č.k. -316.“

28. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá poukázala na svoje predchádzajúce vyjadrenie. Novou tvrdenou skutočnosťou bolo podľa žalovanej vyjadrenie žalobcu, že existujú dôkazy vyššej a inej „dôkaznej váhy". Žiadne ustanovenie neustanovuje, ktorý z dôkazov, ktoré súd v konaní vykoná je „vyššej" a ktorý „nižšej" dôkaznej váhy. Súd hodnotí dôkazy, ktoré v konaní vykoná v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov a vo svojom rozhodnutí sa musí vysporiadať s tým, ktorý dôkaz považoval za podstatný, ako ho vyhodnotil a ako sa vyhodnotenie toho-ktorého dôkazy následne prejavilo vo výroku súdu o podanej žalobe. Okresný súd sa v konaní dôsledne pridržiaval uvedenej povinnosti, vo svojom rozhodnutí riadne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré dôkazy vykonal, ako ich vyhodnotil a ako ich aplikoval na predmet konania. Uvedené sa týka aj Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve z 08.02.2008 a jej súvislosti so zo dňa 08.02.2009. Žalovaná z 08.02.2009, z ktorej vyvodzuje svoje práva v tomto konaní žalobca, nepodpísala. Predložila aj exemplár Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve z 08.02.2008, kde chýba jej podpis, teda ani túto nepodpísala. Túto zmluvu s údajným podpisom žalovanej mal k dispozícii len žalobca. Z vykonaného dokazovania, ako to vyplynulo z oboznámenia sa s originálom na pojednávaní dňa 11.09.2018 vyšlo dokonca najavo, že na tejto je pozmenený - prepísaný dátum jej vystavenia. Všetky tieto okolnosti preukazovali relevantnú pochybnosť o existencii avalu žalovanou. Žalovaná zdôraznila, že žalobca si v konaní uplatňoval práva zo , titulom jej avalu žalovanými a žalobca si neuplatňoval svoje práva z iného právneho titulu. Okresný súd sa podľa žalovanej správne vysporiadal s právnou otázkou neexistencie ručenia (avalu) žalovanej a žalobu voči žalovanej zamietol.

29. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zo dňa 06.03.2019 uviedol, že žalovaná uvádza, že novou tvrdenou skutočnosťou žalobcu je tvrdenie, že existujú dôkazy vyššej a inej dôkaznej váhy a že neustanovuje, ktorý z vykonaných dôkazov je vyššej a ktorý nižšej dôkaznej váhy. Súd hodnotí dôkazy, ktoré v konaní vykoná v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov a vo svojom rozhodnutí sa musí vysporiadať. Žalobca v celom rozsahu zotrváva na skutkových tvrdenia uvedených v podanom odvolaní, pretože má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, ako dôkaz ktorý nepreukazuje, že žalovaná avalovala . Žalobca nepopiera, že zákon nepredpisuje jednotlivým dôkazom vyššiu alebo nižšiu dôkaznú silu, nakoľko vyhodnotenie dôkaznej sily vykonaných dôkazov ponecháva na súd. Citoval , a zdôraznil, že zásadu voľného hodnotenia dôkazov nemožno vykladať tak, že ide o absolútnu voľnosť súdu pri hodnotení dôkazov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Tento postup však musí byť v istom zmysle objektivizovaný konceptom takého hodnotenia dôkazov, ktoré obstojí z hľadiska jeho prípadného rozporu so zákazom arbitrárnej jurisdikčnej ľubovôle. Takýto postup podľa žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie dodržaný nebol. „Žalobca netvrdil, že zákon predpisuje dôkaznú váhu jednotlivým dôkazom, tak ako zavádzajúco uvádza žalovaná, naopak žalobca tvrdil, že dôkazy je potrebné posudzovať individuálne podľa okolnosti konkrétneho prípadu, pričom upozornil, že ani znalecký posudok nemá žiadnu predpísanú zákonnú silu, „váhu", čím je umožnené sudcovi in concreto prisudzovať dôkazom dôkaznú silu na účely konkrétneho konania a nebyť viazaný absolútnym, neprekročiteľným zákonným príkazom. Žalobca naďalej zotrváva na právnom názore, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu na základe nesprávneho posúdenia vykonaných dôkazov, keď vypracovaný znalecký posudok posúdil ako dôkaz s vyššou dôkaznou silou, ako zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, ktorá je opatrená vlastnoručným podpisom žalovanej a ktorá obsahuje prehlásenie žalovanej, že avalovala predmetnú .“ Žalovaná vo svojom vyjadrení ďalej uvádza, že predložila exemplár Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, kde chýba jej podpis, a teda ani túto nepodpísala. Žalovaná tvrdí, že túto zmluvu s údajným podpisom žalovanej mal k dispozícii iba žalobca, ktoré tvrdenia žalobca považoval za špekulatívne,

zavádzajúce a v celom rozsahu ich výslovne popieral. Podľa žalobcu žalovaná si uvedomila, „že v konaní pred súdom prvej inštancie nerozporovala svoj podpis na zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, a tento namieta až v odvolacom konaní, avšak to ako nové skutkové tvrdenie, ktoré predstavuje tzv. novotu odvolacieho konania. Žalobca tvrdí, že na tieto skutkové tvrdenia žalovanej nemožno prihliadať, pretože ich neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie.“ Žalovaná pritom nepravdivo uvádzala, že Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 s jej podpisom mal k dispozícii iba žalobca. Uvedenú zmluvu mala k dispozícii aj žalovaná, pretože žalobca ju predložil v konaní pred súdom prvej inštancie ako prílohu písomného podania zo dňa 21.09.2016. K predloženému dôkazu, t.j. k podpísanému vyhotoveniu Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, sa žalovaná vôbec nevyjadrila, a teda nerozporovala skutočnosť, že podpis nachádzajúci sa na uvedenej Zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve je jej vlastnoručným podpisom. Uvedenú skutočnosť uviedol žalobca aj na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 11.09.2018, keď vyzval právneho zástupcu žalovanej, aby sa vzhľadom k predloženej Zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 vyjadril, či tento podpis je vlastnoručným podpisom žalovanej. Napriek tejto výzve však žalovaná podľa žalobcu nepoprela, že podpis na Zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 je jej vlastnoručným podpisom. K týmto skutočnostiam sa však podľa žalobcu žalovaná „doposiaľ“ vôbec nevyjadrila a naďalej účelovo tvrdila, že predložila nepodpísanú zmluvu. Predloženie „nepodpísanej zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 nie je vznesenie námietky nepravosti podpisu na zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, ktorú predložil žalobca. Takáto námietka v konaní pred súdom prvej inštancie zo strany žalovanej vznesená nebola.“ Podpísanie Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 nebolo medzi stranami sporné, pričom pravosť podpisu žalovanej na bola preukázaná prehlásením žalovanej v Zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008.

30. Vo vyjadrení žalobca citoval ZZŠ a uviedol, že ak bol text zmenený, sú tí, ktorí sa podpísali na po tejto zmene, zaviazaní podľa zmeneného textu; tí, ktorí sa podpísali prv, sú zaviazaní podľa textu pôvodného, ak tento zákon neustanovuje inak. „Žalovaná tvrdí, že dátum je pozmenený, pretože bol prepísaný dátum vystavenia, pričom ide o okolnosti, ktoré preukazujú relevantnú pochybnosť o existencii avalu žalovanou. V prvom rade žalobca uvádza, že nemá vedomosť o tom kedy, akým spôsobom a akou osobou došlo k zmene dátumu vystavenia na predmetnej . Túto skutočnosť však žalobca považuje za bezpredmetnú, a to s poukazom na ustanovenie Zákona zmenkového a šekového. Žalobca zároveň tvrdí, že skutočnosť, že došlo k zmene textu vôbec nie je okolnosťou, ktorá by preukazovala relevantnú pochybnosť o existencii avalu žalovanou. Za pochybné žalobca považuje skutkové tvrdenia, ako aj konanie, žalovanej, ktorá podpísala vyhlásenie (zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve) o tom, že avalovala , a následne rozporuje svoj podpis na predmetnej .“

31. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná v súlade s výsledkami znaleckého dokazovania vykonaného v tomto konaní súdom prvej inštancie uviedla, že z 08.02.2009, z ktorej vyvodzuje svoje práva v tomto konaní žalobca, nepodpísala. Žalovaná sa preto titulom avalu nemohla stať a ani nestala osobou povinnou plniť zo . Žalovaná okresnému súdu predložila aj exemplár Zmluvy o zmenkovom vyplnovacom práve z 08.02.2008, kde chýba jej podpis, teda ani túto nepodpísala. Túto zmluvu s údajným podpisom žalovanej mal k dispozícii len žalobca. Z vykonaného dokazovania, ako to vyplynulo z oboznámenia sa s originálom na pojednávaní dňa 11.09.2018 vyšlo dokonca najavo, že na tejto je pozmenený - prepísaný dátum jej vystavenia. Všetky tieto okolnosti žalovaná uvádzala a poukazovala na ne v súvislosti s preukázaním relevantnej pochybnosti o existencii avalu žalovanou. Žalovaná zdôraznila, že ako avalista nepodpísala. Táto bola pozmenená. Nemala k dispozícii Zmluvu o zmenkovou vyplňovacom práve, kde by sa nachádzal jej podpis. Pozmenenie dátumu vystavenia a existencia zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve bez jej podpisu a nepochybná skutočnosť, že na nie je jej podpis, dávajú dohromady dostatočné odôvodnenie zamietnutia žaloby voči jej osobe. Žalobca si v konaní uplatňoval práva zo , titulom jej avalu žalovanými. Žalobca si neuplatňoval svoje práva z iného právneho titulu. Okresný súd sa preto správne vysporiadal s právnou otázkou neexistencie ručenia (avalu) žalovanej a žalobu voči žalovanej zamietol. Ak by titulom plnenia malo byť niečo iné než ručenie - aval , boli by práva žalobcu voči žalovanej aj tak premlčané. Ak teda žalobca opakovane a bez toho, že by došlo k zmene dôkaznej situácie vytrvalo poukazoval na to, že vyvodzuje existenciu záväzku plniť podľa podanej žaloby už nie zo , ale z iného právneho titulu, ktorý neuviedol, žalovaná z dôvodu odstránenia pochybnosti a odstránenia stavu právnej neistoty navodzovaného žalobcom, namietala

premlčanie práva žalobcu domáhať sa akéhokoľvek plnenia z obchodnoprávneho vzťahu založeného medzi D. D. a. s., Bratislava ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou KODET ART, s.r.o., Martin, podľa Zmluvy o úvere č. 0352401510/1/2008 z 08.02.2008 ako aj premlčania akýchkoľvek práv vyplývajúcich zo zabezpečenia splnenia záväzkov podľa tejto zmluvy žalovanou.

32. K doručenému vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v konaní sa už vyčerpávajúcim spôsobom vyjadril ku všetkým skutočnostiam, ako aj ku skutkovým tvrdeniam žalovanej a že v celom rozsahu zotrváva na skutkových tvrdeniach uvedených v podanom odvolaní a mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, ako dôkaz ktorý údajne nepreukazuje, že žalovaná avalovala vystavenú v Martine dňa 08.02.2009. Žalobca nepopiera, že zákon nepredpisuje jednotlivým dôkazom vyššiu alebo nižšiu dôkaznú silu, nakoľko vyhodnotenie dôkaznej sily vykonaných dôkazov ponecháva na súd. V tomto bode žalobca rozporuje tvrdenia žalovanej, ktorá podľa neho zavádzajúco tvrdí, že žalobca rozdeľuje dôkazy na dôkazy vyššej a nižšej dôkaznej sily. Žalobca v podanom odvolaní napáda spôsob, akým súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy, s tým, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Z dôvodu zmätočnosti skutkových tvrdení uvádzaných žalovanou žalobca uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie sa domáhal voči žalovanej zaplatenia nároku z titulu vystavenej v Martine dňa 08.02.2008, ktorú avalovala žalovaná. „Ako dôkaz o uvedenej skutočnosti jednoznačne slúži zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, ktorá je opatrená vlastnoručným podpisom žalovanej v 1. rade a ktorá obsahuje prehlásenie žalovanej v 1. rade, že avalovala predmetnú .“ „Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 žalobca v konaní predložil, pričom jedno vyhotovenie bolo zaslané aj žalovanej v 1. rade, ktorá neorozporovala svoj podpis na tejto listine.“ Žalovaná vo svojom vyjadrení ďalej uvádza, že na je pozmenený dátum vystavenia, z čoho má vyplývať údajná pochybnosť o existencii avalu žalovanou. Žalovaná avalovala dňa 08.02.2008, je zmena textu, ku ktorej došlo až po avalovaní žalovanou (prečiarknutá číslica 8 a napísaná číslica 9) vo vzťahu k žalovanej, právne irelevantná. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovanou žalobca uvádzal, že túto považoval za zmätočnú a právne irelevantnú. Žalobca si uplatnil svoj nárok z titulu , ktorú avalovala žalovaná. Pretože žalovaná je avalistkou, námietka premlčania je námietkou, ktorá jej vôbec neprináleží. Aj v prípade, ak by mala takáto námietka právnu relevanciu, išlo by o tzv. novotu odvolacieho konania, pretože žalovaná ju neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie.

33. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila (č.l. 426 rub spisu), v ktorom vyjadrení zotrvala na svojej argumentácii uvedenej v konaní pred okresným súdom ako i vo vyjadreniach v odvolacom konaní.

34. Žalobca sa k doručenému vyjadreniu žalovanej (č.l. 426 rub spisu) k momentu rozhodnutia odvolacieho súdu už nevyjadril (prípis č.l. 433 spisu, doručenka č.l. 434 spisu).

35. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) postupom v medziach podľa , , bez nariadenia pojednávania s odkazom na a contrario a verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa , v spojení s napadnutý rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

36. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

37. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

38. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

39. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

40. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní ( , ), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcom. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie , odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

41. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. - 461 zo dňa 18.1.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

42. V procesnej rovine žalobca považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný pre neúplnosť dôvodov podľa odvolateľa rozhodných pre vecne správne rozhodnutie sporu. Za naplnenie nesprávneho procesného postupu, znemožňujúceho žalobcovej strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, považoval odvolateľ najmä to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré považuje za nepreskúmateľné, nevysporiadal so všetkými dôkazmi a tvrdeniami uplatnenými v rámci uplatneného nároku žalobcom, tiež že vydal arbitrárne-prekvapivé rozhodnutie, nevykonal dokazovanie v súlade s .

43. K vyššie uvedenému odvolací súd primárne uvádza, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ). Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa k veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

44. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil, že by jeho odôvodnenie nezodpovedalo vyššie uvedenej právnej úprave. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa záverov zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016 „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa nedotkli podstaty a zmyslu vyššie uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto

stanovisko považovať za aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 19. apríla 2017). Uvedené primerane platí aj pre odvolacie konanie.

45. V prejednávanej veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva podklad pre uplatnenie druhej vety Stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Niet pochýb, že len skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je podľa predstáv strán sporu, sama o sebe nezakladá odvolací dôvod podľa . Niet pochýb ani o tom, že len subjektívny názor strán sporu o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny procesný postup súdu, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, avšak to až do toho momentu, kým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

46. Po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd konštatuje, že k takej žalobcom namietanej vade procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorá by predstavovala naplnenie , ale ani podľa nedošlo. Odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (k tomu pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno to chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A s. 12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higius c. Francúzsko z 19. februára 1998) [pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 z 26.11.2012]. Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok okresného súdu splnil. K tomuto záveru dospel odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyjadril k skutkovým a právnym otázkam relevantným pre rozhodnutie o spore. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vykonal, ktoré nevykonal a prečo, ako vykonané dôkazy zhodnotil a v akých vzájomných súvislostiach. Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný zistený skutkový stav a podľa akej právnej normy bola vec posúdená. V tomto smere je dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, právnych noriem, ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplýva, akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované a ako sa premietli do samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie (pozri ). To, že sa odvolateľ nestotožnil so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (sporovej strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

47. V odvolaní žalobca namietal, že „Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), pretože súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, a to výsluch žalovanej“, a tiež uviedol, že „Žalovanú sme navrhli predvolať za účelom zodpovedania otázky, či podpisy na porovnávacích materiáloch, na základe

ktorých bol vypracovaný znalecký posudok, sú jej vlastnoručnými podpismi. Tento návrh na vykonanie dokazovania sme navrhli elektronickým podaním zo dňa 06.03.2018, avšak zo strany súdy prvej inštancie nebol vykonaný.“ V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu sa odvolací súd oboznámil s elektronickým podaním žalobcu zo dňa 6.3.2018 (čl. 192 spisu), z ktorého však nie je možné prijať záver o návrhu žalobcu vypočuť žalovanú, tak ako uvádzal v odvolaní v časti V., keďže z predmetného podania žalobcu (č.l. 192 a nasl. spisu) v časti pod označením III. vyplýval návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom znalca a označených zamestnankýň D. D., a.s.

48. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, vzhľadom na vyššie uvedené, že z napadnutého rozsudku okresného súdu z bodu 31. vyplývalo, že „pokiaľ v konaní nie je jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že je opatrená pravým podpisom žalovanej ako avalistu , nie je možné uplatňovať akékoľvek zmenkové nároky voči takejto osobe. Z uvedeného dôvodu súd návrh na výsluch žalovanej k pravosti podpisu žalovanej na zmluve o vyplňovacom práve zamietol, keďže vykonanie takéhoto dôkazu by bolo spojené s odročením pojednávania, hoci v doterajšom konaní žalovaná uviedla, že zmluvu o vyplňovacom práve nepodpísala, na preukázanie čoho predložila rovnopis zmluvy, kde podpis žalovanej absentuje. Súd má za to, že svedkyňami popísané štandardné postupy pri uzatváraní a podpisovaní zmlúv a zmeniek neumožňujú bez ďalšieho prijať záver o platnosti zmenkového vyhlásenia žalovanej, a preto súd žalobný návrh voči žalovanej v celom rozsahu ako nepreukázaný zamietol“, je teda zrejmé, že okresný súd venoval dôkazným návrhom žalobcu dostatočnú pozornosť, posúdil ich a pokiaľ im aj nevyhovel, a to výsluchu žalovanej, vo vzťahu k Zmluve o vyplňovacom práve, tak tento výsluch sporovej strany k Zmluve o vyplňovacom práve, je len jedným z dôkazných prostriedkov a pokiaľ v konaní pred okresným súdom k veci boli produkované iné tvrdenia a dôkazy, z ktorých okresný súd ustálil dôvodnosť obrany žalovanej voči žalobou uplatnenému nároku, tak ani z tejto roviny nebolo možné konštatovať, že by postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Krajský súd k úplnosti veci poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého právnej vety ...„výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. “.

49. V odvolaní žalobca uviedol, že „Súd prvej inštancie vychádzal pri hodnotení znaleckého posudku zo skutočnosti, že podpisy na porovnávacích materiáloch sú vlastnoručnými podpismi žalovanej, avšak preverením tejto skutočnosti sa nezaoberal ani na základe našich námietok a návrhov.“ V súvislosti s týmto konštatovaním žalobcu upriamil pozornosť odvolací súd na obsah spisového materiálu v rozsahu tohto tvrdenia žalobcu, najmä na Vyjadrenie znalca k námietkam žalobcu (č.l. 239 spisu), ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 14.06.2018 (čl. 251 spisu). Znalec vo vyjadrení uviedol, že s nimi (s námietkami žalobcu) nesúhlasí, pretože „...Porovnávacie podpisy nemusia spĺňať podmienku úradného overenia. Autenticitu porovnávacích podpisov potvrdzuje charakter písomností a okolnosti jej podpísania. Na ilustračných obrázkoch nižšie uvádzam podpisy a PM-7(dohoda o ukončení so SLSP):PM-13(zmena obsahu pracovnej zmluvy). Je prirodzené, že laikovi sa podpisy javia ako rozdielne: Uvedené podpisy boli použité na porovnanie so sporným podpisom. Ak má žalobca pochybnosti o pravosti podpisovPM-13 a PM-18, bude potrebné spochybniť právny akt, ktorý bol týmito podpismi potvrdený. Je bežné a prirodzené, že pisateľ používa niekoľko podpisov“. „To čo sa javí laikovi ako odlišnosť môže odborník vyhodnotiť ako variabilitu podpisovania sa toho istého pisateľa. Zhodu nie je možné vnímať ako absolútnu zhodu, pretože žiadne dva náhodne vybrané podpisy nemôžu byť absolútne zhodné. Absolútna zhoda znamená falšovanie. Znalecký posudok „netrpí“ žiadnymi závadami a polemiky žalobcu o preskúmateľnosti a vierohodnosti komparatívnej metódy skúmania sú zavadzajúce a mätúce“. „Ak má žalobca pochybnosti o dôveryhodnosti porovnávacích podpisov je nutné uviesť konkrétne ktorých, predovšetkým s poukazom na porovnávacie podpisy PM-2-2, PM-6, PM-7, PM-13, PM-14, PM-16, PM-18, ktoré spĺňajú podmienku objektivity a boli podpísané pred orgánmi verejnej a štátnej správy. Žalobca predkladá len manipulatívne podozrenie, že podpisy nie sú pravé, dôkaz však chýba. Ak žalobca predloží nesporne pravé(podľa jeho názoru aj úradne overené)porovnávacie podpisy, ktoré budú so sporným podpisom vykazovať identifikačne hodnotné zhodné znaky v rámci prirodzenej variability porovnávacích podpisov, bude možné Znalecký posudok doplniť“ (č.l. 239 spisu). Na vyjadrenie znalca nadväzovala jeho výpoveď pred okresným súdom podľa obsahu zápisnice z 11.9.2018 (č.l. 289 spisu). Z obsahu námietok žalobcu tak ako sú formulované žalobcom v odvolaní ….sme navrhli vykonať dokazovanie výsluchom žalovanej, aby uviedla, či podpisy na porovnávacích materiáloch označených v čl. I bod 5, str. 2-3 znaleckého posudku, sú alebo nie sú jej vlastnoručnými podpismi. Uvedené dokazovanie však súd prvej inštancie nevykonal a odňal tak naše právo na spravodlivý proces, pretože

nám ako strane konania odňal možnosť uplatňovať si naše práva“, vo väzbe na obsah spisového materiálu, odvolací súd konštatuje, že bez ďalšieho, nebolo tieto odvolacie dôvody, možné stotožniť s procesnými návrhmi žalobcu na dokazovanie učinené v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd vo vzťahu k vyhodnoteniu procesných návrhov žalobcu v rovine výsluchu žalovanej konštatoval, že žalobca navrhol na ústnom pojednávaní dňa 11.9.2018 výsluch žalovanej, o ktorom návrhu bolo okresným súdom rozhodnuté, ktorý postup bol náležite odôvodnený v bode 31. napadnutého rozsudku, pričom odvolací súd nemal dôvod na základe tejto odvolacej námietky žalobcu, sa od záverov okresného súdu odkloniť. Pre odstránenie pochybností odvolací súd uvádza, že ak by aj bol takýto návrh vznesený „...vykonať dokazovanie výsluchom žalovanej, aby uviedla, či podpisy na porovnávacích materiáloch označených v čl. I bod 5, str. 2-3“ (odvolací súd zotrváva na zistení, že takto formulovaný a uskutočnený nebol), že uvedené námietky zostali vo všeobecnej rovine, bez konkrétnych tvrdení a dôkazov, žalobca sa obmedzil len na poukaz na čl. 2-3 znaleckého posudku, kde sú vymenované porovnávacie materiály. Odvolací súd v rovine týchto svojich záverov ozrejmuje, že sa oboznámil s porovnávacím materiálom, tak ako bol súčasťou znaleckého posudku ako i argumentáciou znalca vo vyjadrení k námietkam žalobcu voči znaleckému posudku, v zmysle ktorých znalec uviedol, že „Ak má žalobca pochybnosti o dôveryhodnosti porovnávacích podpisov je nutné uviesť konkrétne ktorých, predovšetkým s poukazom na porovnávacie podpisy PM-2-2, PM-6, PM-7, PM-13, PM-14, PM-16, PM-18, ktoré spĺňajú podmienku objektivity a boli podpísané pred orgánmi verejnej a štátnej správy“ a konštatuje, že žalobca neuviedol v tejto rovine žiadne tvrdenia, okolnosti a ani skutočnosti, ktoré by relevantne dokázali spochybniť tieto tvrdenia znalca, tak aby mohli byť predmetom odvolacieho prieskumu s odlišným záverom, ktorý by spochybnil závery okresného súdu. Nemožno opomenúť, že žalobca mal možnosť podľa vyjadrenia znalca (č.l. 239 spisu) „...Ak žalobca predloží nesporne pravé(podľa jeho názoru aj úradne overené) porovnávacie podpisy, ktoré budú so sporným podpisom vykazovať identifikačne hodnotné zhodné znaky v rámci prirodzenej variability porovnávacích podpisov, bude možné Znalecký posudok doplniť“, ku ktorej sa žalobca (vyjadrenie znalca doručené žalobcovi čl. 251 spisu) nevyjadril a ani nenamietal takýto postup, avšak ho ani nevyužil. Na zdôraznenie vyššie uvedenej argumentácie krajský súd tiež upriamuje pozornosť na judikát R 6/2000, podľa ktorého právnej vety, ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR , právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní (v občiansko- právnom spore) a toto právo preto nezahŕňa nárok na vyhovenie žalobe na základe uplatneného nároku žalobcom. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania. Podľa judikátu R 37/1993, nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postup, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.

50. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu, že „...Tvrdíme, že súd prvej inštancie postupoval arbitrárne, pričom odôvodnenie rozsudku považujeme za nepostačujúce vo vzťahu k vyriešeniu dôkaznej sily jednotlivých dôkazných prostriedkov, a to znaleckého posudku a zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008. Tvrdíme, že zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, ktorá obsahuje vyhlásenie žalovanej o avalovaní je dôkazným prostriedkom vyššej dôkaznej váhy, ako vypracovaný znalecký posudok, ktorý opätovne spochybňujeme“, na ktorú argumentáciu nadväzovala i tá vo vyjadrení žalobcu na čl. 377 spisu, v zmysle ktorej „... zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, ktorá obsahuje vyhlásenie žalovanej o avalovaní je dôkazným prostriedkom vyššej dôkaznej váhy, ako vypracovaný znalecký posudok, ktorý opätovne spochybňujeme“, odvolací súd poukazuje na tú vo vyjadrení na čl. 416 spisu, v ktorej už sám žalobca uvádzal „Žalobca nepopiera, že zákon nepredpisuje jednotlivým dôkazom vyššiu alebo nižšiu dôkaznú silu, nakoľko vyhodnotenie dôkaznej sily vykonaných dôkazov ponecháva na súd.“ Odvolací súd v tejto rovine konštatuje, že civilné procesné právo nepozná štandard miery dôkazu a teda, že súdy nerozhodujú podľa toho ako sa im vec, či skutočnosť javí. Súd nepovažuje skutočnosť za preukázanú podľa toho, či sa mu javí pravdepodobnejšia než jej opozit, ale preto, že z vykonaného dôkazného prostriedku o jej existencii (pravdivosti) nie sú objektívne dané dôvodné pochybnosti. Civilný proces pozná mieru dôkazu, (ktorú v rámci teórie práva prof. JUDr. Jozef Macur, Dr.Sc nazýva aj praktická istota / nie absolútna/), t.j. vysoká miera pravdepodobnosti a tá pri zachovaní rovnosti zbraní v rámci dôkazného konania rovnako „zaťažuje“ obidve strany. Rozhodujúcim potom nie je miera dôkazu so zreteľom na princíp rovnosti zbraní, ale rovnomerné rozloženie dôkazného bremena, aby pri zachovaní rovnosti strán

a „férovosti“ procesu neprimerane nezaťažovalo jednu zo strán. Z napadnutého rozsudku okresného súdu, jeho dôvodov, nie je možné podľa odvolacieho súdu prijať záver, že by okresný súd postupoval v rozpore s , , tak ako namietal žalobca v odvolaní. Odvolací súd v tejto rovine poukazuje na celé odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu najmä na jeho závery. „S prihliadnutím na závery znaleckého posudku, výsluch znalca v konaní a výpovede svedkýň súd konštatuje, že v konaní nebolo spoľahlivo preukázané, že podpis, ktorým je opatrený prvopis , z ktorej žalobca uplatňuje predmetný nárok voči žalovanej 1/, je vlastnoručným podpisom žalovanej, a teda nepreukázal platnosť zmenkového vyhlásenie žalovanej 1/. Žalovaná jednoznačne spochybnila pravosť podpisov , ktoré sa viažu k jej menu na a na zmluve o vyplňovacom práve, pričom dôvodnosť tejto námietky žalovanej mal súd z vykonaných dôkazov za preukázanú. Žiaden z ostatných dôkazov označených žalobcom závery znaleckého posudku nespochybnil, a sporné skutočnosti manipulácie s obsahom zmenkovej listiny pri označení dátumu vystavenia a existencie žalovanou nepodpísanej dohody o zmenkovom vyplňovacom práce neobjasnil. Pokiaľ žalobca v rámci procesného útoku uviedol, že žalovaná v konaní nepreukázala tvrdenie, že podpis, ktorým je opatrená zmluva o vyplňovacom práve, nie je podpisom žalovanej, súd konštatuje, že predmetná zmluva má povahu dôkazného prostriedku, avšak sporný nárok je uplatňovaný zo . Teda ani okolnosť preukázania pravosti podpisu na zmluve o vyplňovacom práve bez preukázania pravosti podpisu na , ktorá je cenným papierom, v ktorom je inkorporované právo majiteľa domáhať sa voči zmenkovo zaviazaným osobám svojich zmenkových nárokov, nezakladá legitimáciu žalobcu pre priznanie žalovaného nároku voči žalovanej. Teda pokiaľ v konaní nie je jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že je opatrená pravým podpisom žalovanej ako avalistu , nie je možné uplatňovať akékoľvek zmenkové nároky voči takejto osobe. Z uvedeného dôvodu súd návrh na výsluch žalovanej k pravosti podpisu žalovanej na zmluve o vyplňovacom práve zamietol, keďže vykonanie takéhoto dôkazu by bolo spojené s odročením pojednávania, hoci v doterajšom konaní žalovaná uviedla, že zmluvu o vyplňovacom práve nepodpísala, na preukázanie čoho predložila rovnopis zmluvy, kde podpis žalovanej absentuje. Súd má za to, že svedkyňami popísané štandardné postupy pri uzatváraní a podpisovaní zmlúv a zmeniek neumožňujú bez ďalšieho prijať záver o platnosti zmenkového vyhlásenia žalovanej, a preto súd žalobný návrh voči žalovanej v celom rozsahu ako nepreukázaný zamietol“, s ktorými sa ako s vecne správnymi cez úpravu v , stotožnil. Vo vzťahu k týmto záverom odvolací súd poukazuje na to, že „...Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi, napr. namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a pod. To znamená, že hodnotenie dôkazov a teda ani skutkové zistenia ako jeho výsledok z iných, než z vyššie uvedených dôvodov nemožno dovolaním úspešne napadnúť“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 28. februára 2011), preto napriek námietkam žalobcu v tejto rovine nie je možné konštatovať, že by sa okresný súd odklonil od záverov vyslovených v tomto rozhodnutí najvyššieho súdu. 51. Žalobca v odvolaní opakovanie namietal, že okresný súd svojím rozhodnutím porušil rovnosť účastníkov konania. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. k rovnosti účastníkov konania uviedol, že „Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane konštatuje, že zásada rovnosti účastníkov konania je súčasťou práva na spravodlivé konanie. Pod pojmom rovnosti účastníkov konania je potrebné rozumieť rovnosť ich príležitostí. To znamená, že každej procesnej strane by mala byť daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej protistrana. Podľa ESĽP sa rovnosťou zbraní rozumie požiadavka, aby každá zo strán konania mohla obhajovať svoju vec za podmienok, ktoré ju z pohľadu konania ako celku vzhľadom na protistranu podstatným spôsobom neznevýhodňujú. Cieľom zásady rovnosti zbraní je dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi stranami sporu. Pod takto definovanú rovnosť strán spadá nielen realizácia ich oprávnení, ale aj otázky dôkazného bremena. V ústavnoprávnej rovine potom platí, že súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie je aj zásada rovnosti zbraní, čo v civilnom súdnom konaní zahŕňa tiež rovnosť dôkazných bremien, ktoré sú na strany sporu kladené a ktoré nesmú byť neprimerané, pretože v opačnom prípade nemožno konanie ako celok považovať za spravodlivé. Obdobne aj ESĽP v rozsudku č. 34976/05 vydanom vo veci Metalco Bt. proti Maďarsku z 1. 2. 2011 dospel k záveru, že uloženie nesplniteľného dôkazného bremena na jednu stranu civilného sporu je porušením zásady rovnosti zbraní. Právo na rovnosť účastníkov konania teda vyžaduje, aby dôkazné bremeno kladené na jedného účastníka konania nebolo neprimerané, čo

vychádza zo všeobecnej požiadavky na dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi stranami sporu“ (ďalej aj len „zásada rovnosti“). V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na vyjadrenie žalobcu k znaleckému posudku v podaní na čl. 192 spisu, v ktorom navrhol žalobca dokazovanie výsluchom znalca Mgr. Miroslava Koutného, ktorý vypracoval znalecký posudok a zároveň výsluch zamestnankýň D. D., a.s. Ing. S. D. a Ing. R. E., ktoré sú podpísané na Zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, znalecký posudok ako i ostatné dôkazy, ktoré boli okresným súdom riadne vykonané a vyhodnotené so záverom, „že žalobca v konaní navrhnutými a vykonanými dôkazmi nepreukázal základnú spornú skutočnosť, a to platnosť zmenkového vyhlásenia žalovanej 1/ v postavení avalistu , z ktorej žalobca uplatňuje príslušný zmenkový nárok“ a akcentuje, že pokiaľ výsledky z vykonaného dokazovania nezodpovedali predstavám žalobcu, keďže okresný súd žalobu v konečnom dôsledku zamietol, teda konštatoval neunesenie dôkazného bremena na preukázanie nároku uplatneného žalobou, tak tento postup okresného súdu nie je možné podľa odvolacieho súdu vyhodnotiť ako porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. Z odvolania žalobcu nie je možné prijať záver, že by žalobca spochybňoval závery okresného súdu vo vzťahu k skutočnostiam vyplývajúcim z výpovedí zamestnankýň D. D., a.s. Ing. S. D. a Ing. R. E. tak ako vyplývajú z bodov 26., 27., 28. napadnutého rozsudku, na ktoré body nadväzoval bod 29. napadnutého rozsudku v zmysle, ktorého „.....Súdom vypočuté svedkyne vo všeobecnosti popísali proces podpisovania obchodných zmlúv a zmeniek, avšak na konkrétne okolnosti spornej sa nepamätali a podpísanie žalovanou 1/ nepotvrdili. Žiadna zo svedkýň nevedela objasniť skutočnosť, prečo existuje rozpor medzi údajom uvedeným v zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve pri označení dátumu vystavenia , ktorý mal byť podľa dohody byť dňom 08.02.2008, pričom na , z ktorej žalobca uplatňuje svoj zmenkový nárok, obsahuje prepis dátumu vystavenia pri prečiarknutí číslice 8 s vyznačením číslice 9, čo nasvedčuje tomu, že do bol vykonaný zásah v označení dátumu vystavenia . Rovnako svedkyne neobjasnili spornú skutočnosť, prečo existuje jedno vyhotovenie zmluvy o vyplňovacom práve, ktorým disponuje žalovaná, ktoré neobsahuje podpis žalovanej 1/ ako avalistu , a to napriek nimi uvádzaným štandardným kontraktačným postupom.“ V odvolaní pod označením II. okrem iného žalobca uviedol, že „K nami predloženému dôkazu, t.j. k podpísanému vyhotoveniu zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, sa žalovaná vôbec nevyjadrila, a teda nerozporovala skutočnosť, že podpis nachádzajúci sa na uvedenej zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve je jej vlastnoručným podpisom. Uvedenú skutočnosť, sme uviedli aj na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 11.09.2018, keď sme vyzvali právneho zástupcu žalovanej, aby sa vzhľadom k predloženej zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 vyjadril, či tento podpis je vlastnoručným podpisom žalovanej. Napriek našej výzve však žalovaná nepoprela, že podpis na zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 je jej vlastnoručným podpisom. Dovoľujeme si upozorniť na skutočnosť, že podpísané vyhotovenie predmetnej zmluvy sme doložili do spisu ako prílohu písomného podania zo dňa 21.09.2016, a teda žalovaná strana mala podpísanú zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 v osobnej dispozícii takmer 2 roky. Napriek tomu však žalovaná nerozporovala svoj podpis na tejto zmluve. S poukazom na vyššie uvedené a s odvolaním sa na ust. a tvrdíme, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že podpis žalovanej na zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008 je vlastnoručným podpisom žalovanej.“ Z obsahu spisového materiálu zo zápisnice z ústneho pojednávania spísanej okresným súdom dňa 28.10.2016 podľa zistení odvolacieho súdu vyplýva, že žalovaná, „si nepamätá, že by podpisovala zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve, a že by podpísala predmetnú “ (č.l. 47 spisu). „Na základe vyjadrenia žalovanej predložil žalobca súdu ako aj žalovanej fotokópiu zmluvy o zmenkovom vyplňacom práve, kde sa nachádza podpis žalovanej, ale žalovaná stále zotrváva na tom, že nemá vedomosť o tom, že by podpisovala túto zmluvu, a že by podpísala aj predmetnú , preto žiada, aby bola táto skutočnosť overená, zrejme a jedine a iným spôsobom sa to nebude dať urobiť ako podaním návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania na overenie pravosti podpisu tak na zmluve o zmenkovom vyplňacom práve ako aj samotnej , teda, že sa jedná o jej skutočný podpis, pretože, ona túto skutočnosť spochybňuje“ (čl. 47 spisu). Na uvedené nadväzuje aj tvrdenie žalovanej na čl. 48 spisu o spornosti podpisu žalovanej a tiež i na ústnom pojednávaní dňa 11.9.2018 podľa obsahu zápisnice spísanej okresným súdom, v zmysle ktorej „Pokiaľ ma právny zástupca žalobcu vyzval na to, nech sa jednoznačne moja klientka vyjadrí, či podpísala zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve alebo nie, ja poukazujem už na svoje vyjadrenie k žalobe, kde moja klientka jednoznačne tvrdí, že v jej dispozícii sa nenachádza žiadna zmluva, ktorá by bola ňou podpísaná, práve naopak, nachádza sa v jej dispozícii originál zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve, ktorú nepodpísala a nie je si vedomá toho, že by podpisovala nejakú zmluvu, nejakú , akúkoľvek listinu, ktorú ako dôkaz predložil žalobca v tomto konaní. Preto žiadam, aby súd žalobu zamietol“ (č.l. 295 spisu). Vzhľadom na citované

skutočnosti nebol pre odvolací súdu vytvorený priestor, aby sa stotožnil so žalobcom, že „žalovaná nerozporovala svoj podpis na tejto zmluve“ o vyplňacom práve. K uvedeným záverom odvolacieho súdu pristupujú potom i závery vyplývajúce z výpovedí svedkýň zamestnankýň D. D., a.s. Ing. S. D. a Ing. R. E., ktoré sú podpísané na Zmluve o zmenkovom vyplňacom práve zo dňa 08.02.2008, ktoré boli okresným súdom vyhodnotené v bode 28., 29., 30., 31. napadnutého rozsudku, ktoré neumožňovali v rámci vyvolaného odvolacieho konania stotožniť s tvrdením žalobcu v odvolaní, že „....v odôvodnení Rozsudku (bod 30) zarážajúco uviedol, že žalovaná jednoznačne spochybnila pravosť podpisu, ktorý sa viaže k zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve, pričom dôvodnosť tejto námietky žalovanej mal súd prvej inštancie za preukázanú“, a ani s tvrdením v odvolaní „....Žalobca sa k týmto skutkovým tvrdeniam a predloženým dôkazom žalovanej vyjadril, pričom ich úspešne vyvrátil predložením zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008. Žalovaná sa po predložení zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08.02.2008, ktorá obsahovala jej vlastnoručný podpis k tejto vôbec nevyjadrila, a to napriek skutočnosti, že túto mala k dispozícii takmer 2 roky.“ Pokiaľ žalobca spájal túto odvolaciu argumentáciu s porušením zásady rovnosti v konaní, tak krajský súd nezistil, že by postupom okresného súdu došlo k vade konania, ktorá by mala za následok nesprávne (nezákonné) rozhodnutie vo veci. Princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis - á - vis proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst- Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované vyššie, ods. 59) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp.zn. ), ktoré postuláty boli v konaní a v rozhodnutí okresného súdu podľa zistení odvolacieho súdu dodržané. 52. V odvolaní žalobca namietal, že „...Tvrdenia uvádzané znalcom považujeme za navzájom si odporujúce, keď na jednej strane uvádza, že podpis na nie je možné uznať za pravý podpis žalovanej, avšak percentuálnu pravdepodobnosť pravosti podpisu nevedel vyjadriť, a údajne takúto nie je možné určiť. Tvrdíme, že obdobné znalecké posudky vždy obsahujú percentuálne vyjadrenie prijatého záveru, nakoľko znaleckým dokazovaním z odboru písmoznalectvo a grafológia nie je nikde možné zistiť na 100 %, či ide, alebo nejde o podpis danej osoby.“ V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu odvolací súd uvádza, že sa s ňou dôsledne oboznámil, avšak nemohol konštatovať jej relevanciu vo vzťahu k správnosti záverov prijatých okresným súdom. Je pravdou, že zo znaleckého posudku nevyplýva žalobcom tvrdené percentuálne vyjadrenie, avšak z tejto námietky žalobcu nevyplýva argumentácia v rovine vplyvu percentuálneho vyjadrenia na záver znalca, v zmysle ktorého „na základe zistených rozdielnych znakov nie je možné uznať za pravý podpis C. G., nar. X.X.XXXX“ (čl. 143 spisu), keďže znalec zodpovedal na uloženú otázku jednoznačne, že predmetný podpis „nie je možné uznať za pravý podpis“, ktorý záver bol nielen podľa okresného súdu, ale aj odvolacieho súdu dostatočný. Ak žalobca mal za to, že rozhodné je práve ním uvádzané percentuálne vyjadrenie, ktoré považoval za nosné a rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci, tak bolo podľa odvolacieho súdu na žalobcovi, aby dôvody týchto svojich záverov ozrejmil tak, aby ich bolo možné podrobiť odvolaciemu prieskumu, pretože v odvolacom konaní nie je miesto na dohady a domnienky. Žalobca námietky voči doručenému znaleckému posudku písomne vyjadril v podaní na čl. 192 spisu vo vzťahu ku ktorým navrhol vypočuť znalca a zamestnankyne D. D., a.s. Ing. S. D. a Ing. R. E., čomu bolo okresným súdom vyhovené. K žalobcom namietaným záverom okresného súdu, odvolací súd uvádza, že postup ako i namietané závery okresného súdu, sú v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Mobdo V 11/2008 „I keď má znalecké dokazovanie špecifický charakter a zvláštne postavenie medzi dôkaznými prostriedkami, zostáva jeden z možných dôkazov. Tak ako ostatné dôkazy i znalecký posudok súd musí podrobiť hodnoteniu. Znalecký posudok preto musí spojovať vysokú odbornosť so zrozumiteľnosťou slovného vyjadrenia, záveru a postupu, akým k nemu dospel, aby súd, prípadne iný orgán, pre ktorý je posudok určený, bol schopný pochopiť jeho dôkazný výzvam, aj keď sám nemal odborné vedomosti. Ak sa uvedené zásady nedodržia, prestal byť rozsudok, či iné rozhodnutie, výsledkom rozhodovania súdu (sudcu), ale ide iba o „znalecké rozhodnutie“, kde súd len deklaruje za svoj záver niekoho iného“, pričom sa poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu a obsah spisového materiálu, z ktorých vyplýva, že zásady uvádzané v tomto rozhodnutí najvyšším súdom boli okresným súdom dodržané. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z odvolania žalobcu nevyplývajú dôvody, pre ktoré žalobca vzhľadom na vyjadrený nesúhlas so závermi znaleckého posudku, ktoré považoval za zásadné,

neoznačil v tejto rovine žiadne konkrétne dôkazy, na preukázanie svojich tvrdení, ktoré čiastočne spočívali i v odborných tvrdeniach o nesprávnosti záverov znaleckého dokazovania. Ak okresný súd mal zato, že znalecké dokazovanie ním vykonané je dostatočné, s čím žalobca nesúhlasil ani po výsluchu znalca, tak bolo na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno týchto svojich tvrdení, napr. súkromným znaleckým posudkom. Pre úplnosť a komplexnosť posúdenia argumentácie žalobcu sa uvádza, že žalobca v rámci vyvolaného netvrdil, že tu boli skutočnosti, ktoré mu bránili označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, napr., že nemohol podať súkromný znalecký posudok na preukázanie svojich tvrdení, ktoré by preukázali neúplnosť, príp. nesprávnosť záverov v znaleckom posudku. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. vyplýva, že „procesný postup, ako postupovať v prípade vyhotovenia súkromného znaleckého posudku v priebehu civilného sporového konania je výslovne stanovený v ustanovení . Je na strane, aby správne naformulovala zadanie, a aby presvedčila súd, že je potrebné tento dôkaz vykonať. Len súd totiž rozhoduje o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná () (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., , Komentár, Praha: C. H. BECK 2016, str. 779). Je tak na úvahe súdu, či navrhovaný dôkaz vykoná a v prípade, ak sa rozhodne uvedený dôkaz (súkromný znalecký posudok) nevykonať, súd nemá žiadnu ďalšiu poučovaciu povinnosť vo vzťahu k strane sporu“. Ak žalobca tvrdil, „že obdobné znalecké posudky vždy obsahujú percentuálne vyjadrenie prijatého záveru“, tak bolo v konečnom dôsledku jeho povinnosťou túto skutočnosť (v relevantnom štádiu konania) preukázať, resp. označiť dôkazy na preukázanie tohto svojho tvrdenia, k čomu však nedošlo.

53. Žalobca v odvolaní uviedol, že „...Na uvedenú otázku nebola znalcom Mgr. Miroslavom Koutným poskytnutá odpoveď ani na pojednávaní súdu dňa 11.09.2018, na ktorom bol vypočutý. Súd prvej inštancie z nám neznámych dôvodov výsluch znalca v zápisnici z pojednávania neprotokoloval, pričom v zápisnici iba konštatuje, že výsluch znalca je obsahom zvukového záznamu z priebehu pojednávania. Tvrdíme, že po vypočutí zvukového záznamu z pojednávania súdu prvej inštancie zo dňa 11.09.2018, by i odvolací súd dospel k záveru, že odpovede znalca sú nejednoznačné. Znalec najmä žiadnym spôsobom neobjasnil vyššie uvedené rozpory medzi počtom písmových tvarov v porovnávacích podpisoch (str. 9 znaleckého posudku), t.j. nezodpovedal na otázku, prečo evidentne odlišné porovnávacie podpisy (čo vyplýva i zo záverov prijatých v znaleckom posudku) posúdil ako vlastnoručné podpisy žalovanej. Vypracovaný znalecký posudok spochybňujeme i z dôvodu, že znalec Mgr. Miroslav Koutný uviedol, že pravdepodobnosť pravosti podpisu nie je možné v danej veci určiť.“ V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu odvolací súd poukazuje na vyhlášku č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len „“), a to , ktoré upravuje zápisnicu o súdnom pojednávaní. Z tohto ustanovenia vyplýva, že sa zapisuje podstatný obsah výpovedí, prednesov, ale len ak je to dôležité na posúdenie veci, zapíšu sa odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k nim. Právna úprava nevyžaduje, že musia byť v zápisnici zaprotokolované aj jednotlivé otázky, preto ak tomu tak nie je, nemožno uvedené relevantne namietať v rovine odvolacieho dôvodu, ak okresný súd ani jednotlivo neprotokoloval znenie otázok, na ktoré odpovedal znalec. Krajský súd konštatuje, že z obsahu zápisnice vyplynulo, že sporové strany mali možnosť klásť otázky znalcovi. Nebolo zaznamenané, že by právny zástupca žalobcu právne relevantným spôsobom vzniesol námietku k spôsobu protokolovania výpovede znalca. K žiadnemu zásahu do žalobcom tvrdených práv v rovine vykonávania dôkazov, a to výpoveďou znalca pred okresným súdom nedošlo. Sporová strana, ktorá oproti údajom uvedeným v zápisnici tvrdí opak, je povinná toto svoje tvrdenie preukázať, pričom dôkazné bremeno spočíva na nej. K úplnosti krajský súd dodáva, že pokiaľ by aj boli námietky proti úplnosti alebo zneniu zápisnice o pojednávaní opodstatnené (čo v danej veci nebolo preukázané), bez ďalšieho by nesprávnosť v zápisnici sama o sebe nebola spôsobilá založiť vadu konania, pretože v takomto prípade by mohlo ísť (nanajvýš) o nedostatky, ktoré sa spájajú s tzv. inou vadou konania, ktorá by mohla viesť k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, čo však ani v danom prípade nebolo žalobcom preukázané (primerane uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 10. decembra 2014). K žalobcovmu tvrdeniu v odvolaní „t.j. nezodpovedal na otázku, prečo evidentne odlišné porovnávacie podpisy (čo vyplýva i zo záverov prijatých v znaleckom posudku) posúdil ako vlastnoručné podpisy žalovanej“, odkazuje odvolací súd na vyjadrenie znalca na čl. 239 spisu, ktoré bolo riadne doručené žalobcovi podľa čl. 251 spisu, a to v spojení so samotným znaleckým posudkom a výpoveďou znalca pred okresným súdom dňa 11.9.2018, z ktorých vyplývajú skutočnosti ozrejmené v bode 49. tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré však nenašli premietnutie v odvolacej argumentácii žalobcu, preto ak ich žalobca považoval za nedostatočné, bolo výslovne v jeho dispozícii, aby ich vyvrátil tak v rovine tvrdení ako i preukázaní týchto tvrdení, k čomu nedošlo. Len pre úplnosť

odvolací súd uvádza, že znalec vo svojom vyjadrení k námietkam k znaleckému posudku uviedol, že „....Ak žalobca predloží nesporne pravé (podľa jeho názoru aj úradne overené) porovnávacie podpisy, ktoré budú so sporným podpisom vykazovať identifikačne hodnotné zhodné znaky v rámci prirodzenej variability porovnávacích podpisov, bude možné Znalecký posudok doplniť“(č.l. 239 spisu), k čomu však podľa zistení odvolacieho súdu nedošlo.

54. Po vykonaní odvolacieho prieskumu, vzhľadom na prijaté závery odvolacieho súdu uvedené v tomto rozhodnutí, nie je možné konštatovať, že by sa okresný súd odklonil od záverov vyplývajúcich i z Nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. : „Hodnotit je třeba celý proces utváření znaleckého důkazu, včetně přípravy znaleckého zkoumání, opatřování podkladů pro znalce, průběh znaleckého zkoumání, věrohodnost teoretických východisek, jimiž znalec odůvodňuje své závěry, spolehlivost metod použitých znalcem a ůsob vyvozování závěrů znalce“, pričom odvolací súd naň odkazuje len primerane a podporne a z eurokonformného prístupu (v konečnom dôsledku i žalobca vo svojej argumentácii odkazuje na českú judikatúru).

55. V procesnej rovine ďalej žalobca namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý mal podľa neho za následok arbitrárne - prekvapivé rozhodnutie. Vo vzťahu ku konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku okresného súdu, je v zásade možné súhlasiť s odvolateľom, že z hľadiska ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces je jednou zo základných požiadaviek na súdne rozhodnutie jeho predvídateľnosť. K otázke, čo možno považovať za prekvapivé, či (ne)predvídateľné rozhodnutie súdu, sa už v minulosti vyjadroval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa neho, „O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 21. marca 2018). „Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. októbra 2011, sp.zn. ).

56. Zo žalobcom namietaného postupu okresného súdu, po jeho preskúmaní, odvolací súd nezistil dôvodnosť námietky žalobcu o takom procesnom postupe súdu prvej inštancie, výsledkom ktorého by došlo k prijatiu prekvapivého (nepredvídateľného, ktorý je bližšie ozrejmený v predchádzajúcom odseku tohto rozhodnutia) rozhodnutia vo veci samej. Pri zhodnotení celého priebehu prvoinštančného konania mal žalobca, a to od momentu doručenia žaloby s prílohami okresnému súdu až do momentu vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania na pojednávaní dňa 11.9.2018, vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie dôkazov voči žalovanej. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie sporu je určujúce vykonané dokazovanie a z neho vyvodené skutkové a právne závery. S tým súvisí aj odvolateľom namietané zhodnotenie dôkazného bremena v spore. V nadväznosti na uvedené je potrebné uviesť, že pod dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 24. júna 2010). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu v konaní. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že

skutočnosti navodzujúce žalované právo, musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 31. mája 2010). Krajský súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá neznemožnila žalobcovi ako sporovej strane realizáciu jej procesných oprávnení a ani žalobcovi nebola zmarená možnosť aktívnej účasti na konaní, súčasťou ktorej je aj navrhovanie dôkazov. V konečnom dôsledku právo žalobcu na označovanie, navrhovanie dôkazov bolo žalobcom zrealizované, uplatnené, avšak je potrebné zvýrazniť, že v konečnom dôsledku je to len súd, ktorý rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, resp. nevykoná. 57. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že tiež nemožno opomenúť rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. : „Aby soud mohl znalecký posudek odpovědně hodnotit, nesmí se znalec omezit ve svém posudku na podání odborného závěru, nýbrž z jeho posudku musí mít soud možnost seznat, ze kterých zjištění v posudku znalec vychází, jakou cestou k těmto zjištěním dospěl a na základě jakých úvah došel ke svému závěru“, (na ktorý odkazoval aj žalobca). Odvolací súd konštatuje, že obsah znaleckého posudku teda môže byť podrobený kritike, pretože závery znalca nie sú nedotknuteľné. Nemožno však prehliadnuť, že (ak) sporová strana nemá potrebné odborné znalosti ani formálnu znaleckú kvalifikáciu, (preto by) je (bolo) vhodné, aby bol znalecký posudok podrobený okrem kritiky sporovej strany i kritike iného znalca. Ak sporová strana nesúhlasí so závermi znaleckého posudku súd by mal znalca vypočuť (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ,) k čomu v konaní zo strany okresného súdu došlo. 58. Vo vzťahu k použitiu rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky dáva krajský súd do pozornosti Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -25 zo dňa 28.3.2012, v ktorom ÚS SR okrem iného uviedol: ,,Aj keď judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad ustanovenia.... Citovaný právny názor má relevanciu aj pre prerokúvanú sťažnosť...“

59. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. , a , ). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (, m. m. , , ). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. , ) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. -25).

60. Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

61. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia ( ), nezakladá dôvodnosť odvolania.

62. Ak bola žaloba žalobcu rozsudkom okresného súdu zamietnutá, tak toto rozhodnutie bolo krajským súdom potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa , , keďže neboli

splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.

63. V závere svojho odôvodnenia krajský súd opäť poukazuje na , . Pokiaľ odvolaním žalobcu neboli zadefinované konkrétne odvolacie dôvody k závislému výroku o trovách konania, tak následne ani krajský súd nepodroboval osobitnému prieskumu tento výrok, ktorý bol ako závislý od výroku vo veci samej rovnako potvrdený.

64. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.