Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/81/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. M., bývajúceho vo

S. a 2/ M. Z., bývajúcej vo S., zastúpených JUDr. Mgr. Š. B., advokátom so sídlom v Ţ., proti

ţalovanému O. B., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. B. O., advokátkou so sídlom v Ţ.,

o určenie dedičského práva, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo 16. decembra 2009 sp. zn.

rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline zo 16. decembra

2009 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina rozsudkom z 31. marca 2009 č.k. -125 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali voči ţalovanému určenia, ţe sú dedičmi zo zákona

v štvrtej dedičskej skupine po poručiteľovi M. T., zomrelému 1.4.2005, naposledy bytom vo

S.. Zamietnutie ţaloby odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil

záver, ţe dedičské právo svedčí ţalovanému ako dedičovi v tretej dedičskej skupine, pretoţe

bolo preukázané, ţe s poručiteľom po dobu najmenej jedného roka tvorili spoločnú

domácnosť, spoločné sa o ňu starali a uhrádzali jej náklady.

Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací na odvolanie ţalobcov rozsudkom zo

16. decembra 2009 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Zároveň

rozhodol, ţe ţalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Prvostupňový

rozsudok povaţoval za vecne správny, aj keď z iných, neţ v ňom uvedených dôvodov. Na

rozdiel od súdu prvého stupňa vyslovil názor, ţe ţalobu bolo potrebné zamietnuť z dôvodu, ţe

v dedičskom konaní po poručiteľovi M. T. bolo potrebné povaţovať za menej pravdepodobné

dedičské právo ţalovaného, preto na podanie ţaloby o určenie dedičského práva v zmysle §

175k ods. 2 mal byť odkázaný on a nie ţalobcovia.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie ţalobcovia. Ţiadali, aby

dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnili odňatím moţnosti konať pred súdom, ku ktorému malo dôjsť tým, ţe

odvolací súd zamietol ţalobu iba z procesných dôvodov.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţiadal tento mimoriadny opravný prostriedok ako

nedôvodný zamietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe dovolanie podali

včas účastníci konania, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

Podľa ustanovenia moţno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti

( veta druhá ). Existenciu vád konania uvedených v ţalobcovia

tvrdili, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať

sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu

prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).

Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom je takouto vadou

vyplývajúcou z uvedeného ustanovenia postihnuté. Odvolací súd totiţ potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa o zamietnutí ţaloby z celkom iného právneho dôvodu, neţ ktorým odôvodnil

zamietnutie ţaloby prvostupňový súd, a to bez toho, aby umoţnil ţalobcom vyjadriť sa

k moţnosti takéhoto iného právneho posúdenia veci. Tým nerešpektoval zásadu

dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, v dôsledku čoho bola ţalobcom odňatá

moţnosť konať pred súdom.

Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie

práva na spravodlivý proces, zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť,

dovolací súd podľa rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

Uvedená vada však nebráni dovolaciemu súdu zaujať stanovisko k právnemu názoru

odvolacieho súdu, podľa ktorého mala byť ţaloba zamietnutá, pretoţe v dedičskom konaní

nemali byť na jej podanie odkázaní ţalobcovia. Tento právny názor nie je správny. Pokiaľ by

totiţ malo ísť o ţalobu, na podanie ktorej boli ţalobcovia odkázaní v dedičskom konaní

uznesením vydaným podľa , súd v konaní o tejto ţalobe otázku správnosti

odkázania ţalobcov na podanie ţaloby o určenie dedičského práva nie je oprávnený riešiť, ale

je povinný z takéhoto uznesenia vychádzať. Právoplatné uznesenie súdu v dedičskom konaní,

vydané podľa , je pre tú časť dedičského konania, v ktorej sa rieši otázka

dedičského práva, uznesením vo veci samej. V zmysle v spojení s

ods. 2 je právoplatný výrok tohto uznesenia pre súd v konaní o ţalobe o určenie

dedičského práva, na podanie ktorej bol účastník odkázaný v dedičskom konaní, záväzný.

Dovolací súd ďalej dodáva, ţe samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na

strane ţalobcu alebo ţalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce

skutočnosti a predloţiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia

a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma

práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, ţe skutočnosti navodzujúce ţalované právo

musí tvrdiť ţalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záleţitosťou ţalovaného.

Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu

konania. V priebehu sporu sa môţe meniť, teda môţe dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri

posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.

negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, ţe neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa

zásadne nepreukazuje. Na nikom totiţ nemoţno spravodlivo ţiadať, aby preukázal reálnu

neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V prejednávanej veci to potom znamená, ţe

ţalobcovia nemali povinnosť preukázať neexistenciu skutočností, z ktorých odvodzoval svoje

dedičské právo ţalovaný, ale naopak ich preukázanie bolo povinnosťou ţalovaného.

Napokon dovolací súd poznamenáva, ţe ak ţaloba o určenie dedičského práva, na

podanie ktorej boli ţalobcovia odkázaní v dedičskom konaní, bola uţ v predchádzajúcom

inom konaní právoplatne zamietnutá, a súd v dedičskom konaní ďalším uznesením neodkázal

ţalobcov na jej opätovné podanie (hoci, vzhľadom na okolnosti jej zamietnutia, by takýto

postup vyţadovala zásada spravodlivej ochrany práv), potom opakovaná ţaloba so zmeneným

petitom, ktorá je predmetom konania v preskúmavanej veci, nemôţe byť posudzovaná ako

ţaloba majúca svoj základ v , ale ako určovacia ţaloba v zmysle

písm. c/ Na podaní takejto ţaloby, pri zrejmej spornosti dedičského práva, majú

ţalobcovia naliehavý právny záujem.

V ďalšom konaní bude povinnosťou odvolacieho súdu prejednať odvolanie ţalobcov

z hľadiska správnosti procesného postupu súdu prvého stupňa ako aj správnosti jeho

skutkových a právnych záverov a v novom rozhodnutí rozhodnúť znova aj o trovách

pôvodného a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2010

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Klaudia Vrauková