Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 497 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (531)e6f/367280.c8cdac.pdf
PDF · 95.92 KB
No categories available
6Cdo/81/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 81/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. M., bývajúceho vo
S. a 2/ M. Z., bývajúcej vo S., zastúpených JUDr. Mgr. Š. B., advokátom so sídlom v Ţ., proti
ţalovanému O. B., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. B. O., advokátkou so sídlom v Ţ.,
o určenie dedičského práva, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 13 C 59/2008,
o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo 16. decembra 2009 sp. zn.
7 Co 151/2009 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline zo 16. decembra
2009 sp. zn. 7 Co 151/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ţilina rozsudkom z 31. marca 2009 č.k. 13 C 59/2008-125 zamietol
ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali voči ţalovanému určenia, ţe sú dedičmi zo zákona
v štvrtej dedičskej skupine po poručiteľovi M. T., zomrelému 1.4.2005, naposledy bytom vo
S.. Zamietnutie ţaloby odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil
záver, ţe dedičské právo svedčí ţalovanému ako dedičovi v tretej dedičskej skupine, pretoţe
bolo preukázané, ţe s poručiteľom po dobu najmenej jedného roka tvorili spoločnú
domácnosť, spoločné sa o ňu starali a uhrádzali jej náklady.
Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací na odvolanie ţalobcov rozsudkom zo
16. decembra 2009 sp. zn. 7 Co 151/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Zároveň
rozhodol, ţe ţalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Prvostupňový
rozsudok povaţoval za vecne správny, aj keď z iných, neţ v ňom uvedených dôvodov. Na
rozdiel od súdu prvého stupňa vyslovil názor, ţe ţalobu bolo potrebné zamietnuť z dôvodu, ţe
v dedičskom konaní po poručiteľovi M. T. bolo potrebné povaţovať za menej pravdepodobné
dedičské právo ţalovaného, preto na podanie ţaloby o určenie dedičského práva v zmysle §
175k ods. 2 O.s.p. mal byť odkázaný on a nie ţalobcovia.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie ţalobcovia. Ţiadali, aby
dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dovolanie odôvodnili odňatím moţnosti konať pred súdom, ku ktorému malo dôjsť tým, ţe
odvolací súd zamietol ţalobu iba z procesných dôvodov.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţiadal tento mimoriadny opravný prostriedok ako
nedôvodný zamietnuť.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali
včas účastníci konania, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.
Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v § 237 O.s.p. ţalobcovia
tvrdili, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného
zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu
prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).
Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom je takouto vadou
vyplývajúcou z uvedeného ustanovenia postihnuté. Odvolací súd totiţ potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa o zamietnutí ţaloby z celkom iného právneho dôvodu, neţ ktorým odôvodnil
zamietnutie ţaloby prvostupňový súd, a to bez toho, aby umoţnil ţalobcom vyjadriť sa
k moţnosti takéhoto iného právneho posúdenia veci. Tým nerešpektoval zásadu
dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, v dôsledku čoho bola ţalobcom odňatá
moţnosť konať pred súdom.
Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie
práva na spravodlivý proces, zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť,
dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.
Uvedená vada však nebráni dovolaciemu súdu zaujať stanovisko k právnemu názoru
odvolacieho súdu, podľa ktorého mala byť ţaloba zamietnutá, pretoţe v dedičskom konaní
nemali byť na jej podanie odkázaní ţalobcovia. Tento právny názor nie je správny. Pokiaľ by
totiţ malo ísť o ţalobu, na podanie ktorej boli ţalobcovia odkázaní v dedičskom konaní
uznesením vydaným podľa § 175k ods. 2 O.s.p., súd v konaní o tejto ţalobe otázku správnosti
odkázania ţalobcov na podanie ţaloby o určenie dedičského práva nie je oprávnený riešiť, ale
je povinný z takéhoto uznesenia vychádzať. Právoplatné uznesenie súdu v dedičskom konaní,
vydané podľa § 175k ods. 2 O.s.p., je pre tú časť dedičského konania, v ktorej sa rieši otázka
dedičského práva, uznesením vo veci samej. V zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167
ods. 2 O.s.p. je právoplatný výrok tohto uznesenia pre súd v konaní o ţalobe o určenie
dedičského práva, na podanie ktorej bol účastník odkázaný v dedičskom konaní, záväzný.
Dovolací súd ďalej dodáva, ţe samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na
strane ţalobcu alebo ţalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce
skutočnosti a predloţiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, ţe skutočnosti navodzujúce ţalované právo
musí tvrdiť ţalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záleţitosťou ţalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu
konania. V priebehu sporu sa môţe meniť, teda môţe dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri
posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, ţe neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa
zásadne nepreukazuje. Na nikom totiţ nemoţno spravodlivo ţiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V prejednávanej veci to potom znamená, ţe
ţalobcovia nemali povinnosť preukázať neexistenciu skutočností, z ktorých odvodzoval svoje
dedičské právo ţalovaný, ale naopak ich preukázanie bolo povinnosťou ţalovaného.
Napokon dovolací súd poznamenáva, ţe ak ţaloba o určenie dedičského práva, na
podanie ktorej boli ţalobcovia odkázaní v dedičskom konaní, bola uţ v predchádzajúcom
inom konaní právoplatne zamietnutá, a súd v dedičskom konaní ďalším uznesením neodkázal
ţalobcov na jej opätovné podanie (hoci, vzhľadom na okolnosti jej zamietnutia, by takýto
postup vyţadovala zásada spravodlivej ochrany práv), potom opakovaná ţaloba so zmeneným
petitom, ktorá je predmetom konania v preskúmavanej veci, nemôţe byť posudzovaná ako
ţaloba majúca svoj základ v § 175k ods. 2 O.s.p., ale ako určovacia ţaloba v zmysle § 80
písm. c/ O.s.p. Na podaní takejto ţaloby, pri zrejmej spornosti dedičského práva, majú
ţalobcovia naliehavý právny záujem.
V ďalšom konaní bude povinnosťou odvolacieho súdu prejednať odvolanie ţalobcov
z hľadiska správnosti procesného postupu súdu prvého stupňa ako aj správnosti jeho
skutkových a právnych záverov a v novom rozhodnutí rozhodnúť znova aj o trovách
pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2010
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Klaudia Vrauková