Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 370/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., Záhradnícka 51, Bratislava, proti postupu a uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. -3526 z 26. februára 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. apríla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa (ďalej len „“), základného práva na súdnu ochranu podľa , svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a uznesením mestského súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Navrhuje tiež priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 2 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého uznesenia a ďalších príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou v konaní vedenom na mestskom súde pod sp. zn. domáha proti žalovanému v 1. rade zaplatenia 136 083,34 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody použitím umeleckého výkonu vysielaním diel uvedených v žalobe v špecifikovanom období a pokiaľ by súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade nie je pasívne vecne legitimovaný, tak eventuálnym petitom sa proti žalovanému v 2. rade , spol. s r.o. domáha zaplatenia 40 615,23 eur, proti žalovanému v 3. rade s.r.o. zaplatenia 7 938,81 eur a žalovanému v 4. rade zaplatenia 13 899,31 eur z titulu

bezdôvodného obohatenia. Uznesením z 13. augusta 2025 súd pripustil zmenu žaloby a zároveň prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na mestskom súde pod sp. zn. a . Následne výzvou z 13. augusta 2025 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za rozšírenie žaloby vo výške 7 761 eur podľa položky 1 písm. a) prílohy č. 1 sadzobníka súdnych poplatkov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Sťažovateľ žiadosťou z 20. augusta 2025 požiadal podľa (ďalej aj „“) o oslobodenie od súdneho poplatku v celom rozsahu, a to z dôvodu svojich nepriaznivých majetkových, sociálnych a zdravotných pomerov. Napadnutým uznesením (vo výroku II) mestský súd priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50 %. V odôvodnení uviedol, že z vykonanej lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že sťažovateľ je poberateľom starobného dôchodku vo výške 803,20 eur mesačne a túto skutočnosť sťažovateľ v predloženom tlačive o svojich pomeroch neuviedol, a to napriek tomu, že čestne vyhlásil pravdivosť a úplnosť ním uvedených údajov. Uvedené pochybenie sťažovateľa mestský súd zohľadnil pri celkovom hodnotení jeho pomerov, avšak súčasne prihliadol aj na jeho nepriaznivý zdravotný stav, dlhodobo pretrvávajúce zdravotné obmedzenia v súvislosti s onkologickým ochorením, obmedzené možnosti pracovného uplatnenia a celkovú sociálnu situáciu. Po zvážení všetkých uvedených okolností, ako aj výšky súdneho poplatku v sume 7 761 eur dospel súd k záveru, že pomery sťažovateľa odôvodňujú priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov v tomto konaní v čiastočnom rozsahu, a to vo výške 50 %, čo znamená, že poplatková povinnosť sťažovateľa po priznaní oslobodenia predstavuje sumu 3 880,50 eur. Sťažovateľ po prijatí napadnutého uznesenia podal 13. marca 2026 opakovanú žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku v celom rozsahu, v ktorej zotrval na svojich tvrdeniach o svojej nepriaznivej sociálnej a ekonomickej situácii a zároveň uviedol, že skutočnosť, že je poberateľom starobného dôchodku, nebola v tlačive o pomeroch strany sporu uvedená nedopatrením. V nadväznosti na to mestský súd prípisom sťažovateľovi oznámil, že vzhľadom na to, že o jeho skoršej žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku bolo právoplatne rozhodnuté napadnutým uznesením a z podania sťažovateľa vyplýva, že nedošlo k podstatnej zmene okolností a 9. marca 2026 súdny poplatok v rozsahu 50 % zaplatil, súd o opakovanej žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nebude rozhodovať.

II. Argumentácia sťažovateľa

3. Proti napadnutému uzneseniu o priznaní oslobodenia sťažovateľovi od súdnych poplatkov v rozsahu 50 % podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje: a) Mestský súd nesprávne, neúplne a arbitrárne posúdil majetkové pomery sťažovateľa. Vzhľadom na svoje aktuálne majetkové pomery sťažovateľ objektívne nedisponuje vlastnými finančnými prostriedkami na úhradu súdneho poplatku, ktorý pre neho predstavuje neprimeranú finančnú záťaž a jeho vyrubenie má v prípade sťažovateľa za následok porušenie jeho ústavne garantovaného práva na prístup k súdu, čím zároveň došlo k popretiu účelu a podstaty práva na spravodlivý proces. b) Napadnuté uznesenie je nedostatočne odôvodnené vo vzťahu k relevantným argumentom sťažovateľa odôvodňujúcim jeho návrh na oslobodenie od súdneho poplatku, špeciálne k argumentu, v zmysle ktorého mestský súd v inom konaní vedenom pod sp. zn. uznesením z 30. januára 2024 priznal oslobodenie od súdneho poplatku v celom rozsahu, a teda

mestský súd v dvoch konaniach posúdil otázku oslobodenia sťažovateľa od poplatkovej povinnosti rozdielne.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na spravodlivý proces ( a dohovoru) a porušenie základného práva vlastniť majetok a práva na pokojné užívanie majetku ( a dodatkového protokolu) uznesením mestského súdu o priznaní oslobodenia sťažovateľovi od súdnych poplatkov v rozsahu 50 % z dôvodu jeho nesprávnosti, neúplnosti, arbitrárnosti a nedostatočného odôvodnenia.

5. S ohľadom na vymedzený predmet konania ústavný súd už viackrát zdôraznil, že rozhodovanie o súdnych poplatkoch – napr. o oslobodení od súdnych poplatkov, o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku a podobne – spravidla nemôže byť predmetom ústavnej ochrany, pretože aj keď sa jeho výsledok sekundárne dotýka účastníka konania, samotný „spor“ o oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom na podstatu konania v zásade nedosahuje intenzitu opodstatňujúcu porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa (, , , ). Rozhodovanie o tom, či sú splnené zákonom ustanovené podmienky, napríklad pre oslobodenie od súdnych poplatkov, o následkoch nepriznania oslobodenia od povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku spadá výlučne do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov. Je preto vecou judikatúry všeobecných súdov, aby vymedzila kritériá, z ktorých bude pri aplikácii zákonných ustanovení týkajúcich sa súdnych poplatkov vychádzať (porov. , , ).

6. Aj rozhodovanie všeobecných súdov o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok však musí mať zákonný podklad a nemôže byť výsledkom svojvoľného prístupu či zjavne nesprávneho posúdenia situácie predpisom podústavného práva, ktorým sú v tomto prípade a . Zároveň musí odôvodnenie súdneho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne poskytovať odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, ).

7. V reakcii na argumentáciu sťažovateľa ústavný súd akcentuje s prihliadnutím na predmet ústavného prieskumu, že nepredstavuje opravnú inštanciu všeobecných súdov (napr. ), a preto nemôže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov z pohľadu ich zákonnosti, správnosti či pravdivosti. Ústavný súd ako najvyšší súdny orgán ochrany ústavnosti nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu tak môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, m. m. , , , ).

8. Rozhodovanie o oslobodení od platenia súdnych poplatkov, ako to je aj v tomto prípade, sa predmetom ústavnej ochrany môže stať vtedy, keď jeho výsledok dosahuje intenzitu opodstatňujúcu porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa. Ústavný súd je oprávnený v ojedinelých prípadoch zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o poplatkovej povinnosti za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu o neoslobodení od povinnosti zaplatiť súdny poplatok, resp. čiastočnom oslobodení od povinnosti zaplatiť súdny poplatok došlo vzhľadom na sumu súdneho poplatku posudzovanú v rámci konkrétnych okolností prípadu a v rámci ekonomických (finančných) možností sťažovateľa zaplatiť tento súdny poplatok a vzhľadom na fázu konania pred všeobecným súdom k obmedzeniu samotnej podstaty práva sťažovateľa na súdnu ochranu (porovnaj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Jedamski a Jedamska proti Poľsku z 26. 7. 2005, body 60 a 66). Príčinou uvedeného stavu býva najčastejšie úplná rezignácia všeobecného súdu na vyvažovanie verejného a súkromného záujmu, prípadne nedôsledné vyvažovanie (opomenutie podstatnej „premennej“ pri vyvažovaní). Opodstatnenosť ústavnej sťažnosti podľa prichádza do úvahy tiež v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré môžu mať za následok porušenie garantovaných základných práv a slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia všeobecným súdom.

9. To však nie je prípad sťažovateľa. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje, že mestský súd pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa na oslobodenie od súdneho poplatku za rozšírenie žaloby interpretoval a uplatnil spôsobom, ktorý je ústavne konformný a nearbitrárny. Ide o aplikáciu a výklad podústavného práva upravujúceho otázku možného oslobodenia od povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

10. Z dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, že mestský súd fakticky preskúmal a zohľadnil osobné, majetkové a zárobkové pomery sťažovateľa (body 6 a 12 napadnutého uznesenia), pričom v zásade vysvetlil, na akých skutočnostiach založil svoj záver o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu 50 %. Vzal pritom na zreteľ, že pomery strany možno chápať širšie ako spoločensko-ekonomické podmienky, v ktorých poplatník žije, keď zohľadnil nepriaznivý zdravotný stav sťažovateľa, dlhodobo pretrvávajúce zdravotné obmedzenia v súvislosti s onkologickým ochorením, obmedzené možnosti pracovného uplatnenia a celkovú sociálnu situáciu. Mestský súd však v rámci posudzovania pomerov sťažovateľa prihliadol i na to, že sťažovateľ v predloženom tlačive o svojich pomeroch, ktoré tvorilo prílohu jeho návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku, neuviedol, a to napriek tomu, že čestne vyhlásil pravdivosť a úplnosť ním uvedených údajov, že je poberateľom starobného dôchodku vo výške 803,20 eur (toho času 833 eur, pozn.) mesačne.

11. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia, v rámci ktorej sťažovateľ poukázal na to, že v inom spore mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, ústavný súd uvádza, že prípadné odchýlenie súdu od existujúcej skoršej rozhodovacej praxe v konkrétnom prípade by mohlo predstavovať zásah do základných práv a slobôd účastníka konania len za predpokladu, že by bolo dôsledkom arbitrárnosti alebo zjavnej neodôvodnenosti súdneho rozhodnutia v prerokovávanej veci (pozri napr. nález ústavného súdu sp. zn.

z 30. januára 2013). Prihliadajúc na relevantné časti odôvodnenia napadnutého uznesenia, ústavný súd zastáva názor, že mestský súd sa dostatočným spôsobom zaoberal návrhom sťažovateľa i jeho pomermi, ktoré sám deklaroval alebo ktoré mestský súd zistil vlastnou činnosťou, a zvolené premisy pri ich posúdení, ako aj závery z nich vyplývajúce ústavný súd považuje za zodpovedajúce zákonnému a ústavnému rámcu upravujúcemu podmienky na oslobodenie spod poplatkovej povinnosti. Napadnuté rozhodnutie mestského súdu tak nemožno považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.

12. Je pravdou, že mestský súd sa mohol v napadnutom uznesení explicitne vysporiadať s otázkou, prečo v tomto prípade vyhovel návrhu sťažovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov len čiastočne, ak v minulosti priznal jeho úplné oslobodenie spod poplatkovej povinnosti. Z dôvodov jeho rozhodnutia však možno vyvodiť, že špecifickou v tomto prípade bola skutočnosť, že z vykonanej lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že sťažovateľ sa stal poberateľom starobného dôchodku, čo v čase rozhodovania (30. januára 2024) v konaní vedenom pod sp. zn. neplatilo, a tiež to, že uvedenú skutočnosť v prerokovávanej veci sťažovateľ zamlčal, aj keď za pravdivosť a úplnosť poskytnutých údajov o svojich pomeroch sťažovateľ zodpovedá. To možno vnímať ako podstatný rozdiel od rozhodnutia, na ktorého podklade bol sťažovateľ v minulosti oslobodený od súdnych poplatkov v celom rozsahu.

13. Ústavný súd preto nezistil relevantnú ústavnoprávnu súvislosť medzi namietaným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a jeho práva na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru a napadnutým uznesením mestského súdu. Ústavný súd nepovažuje záver mestského súdu o priznaní oslobodenia sťažovateľa od súdneho poplatku v rozsahu 50 % opierajúci sa o vyhodnotenie osobných a majetkových pomerov sťažovateľa za svojvoľný, zjavne neodôvodnený ani za extrémne vybočujúci zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

14. Pokiaľ sťažovateľ porušenie svojich majetkových práv odvíja od porušenia práv podľa a dohovoru, vzhľadom na to, že ústavný súd nedospel k záveru o ich porušení, je logické, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva sťažovateľa podľa a dodatkového protokolu (porov. ).

15. Z už uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

16. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2026

Peter Molnár

predseda senátu