Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/123/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: Mgr. Maroš Fekete a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného splnomocnencom: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: JASPLASTIK-SK, spol. s r.o., so sídlom Matúškovo 913, IČO: 36 242 578, zastúpenému splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s. r. o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 2, Bratislava, IČO: 36 861 227, o zaplatenie 767.088,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -318 zo dňa 24. júna 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100% trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , (ďalej len „“) a ust. , (ďalej len „“).

3. Vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 767.088,-Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe rámcovej zmluvy uzavretej so spoločnosťou PB Power Trade, a.s. (ďalej len „PB PT, a.s.“) prešla pohľadávka spoločnosti PB PT, a.s. na žalobcu. Súd mal za preukázané, že žalobca so spoločnosťou PB PT, a.s. uzavreli rámcovú zmluvu, v zmysle ktorej postupca odplatne postupoval žalobcovi svoje pohľadávky do celkovej sumy 2.200.000,- Eur, ktorej obsah bol modifikovaný dodatkami. Účastníci zmluvného vzťahu si presne v zmluve vymedzili postup pri odplatnom postúpení pohľadávok v článku IV. tak, že počas lehoty predloží postupca postupníkovi žiadosť. Prílohu žiadosti tvoria dokumenty prináležiace k jednotlivej pohľadávke a úvodný list. V prípade, že postupník akceptuje v žiadosti uvedené pohľadávky, postupník prijme postupcov návrh na odplatné postúpenie pohľadávok, a to tým spôsobom, že na žiadosti uvedie jej akceptáciu a o tejto akceptácii informuje postupcu. Predložením žiadosti postupcom a jej akceptáciou postupníkom, postupca a postupník uzavreli jednotlivú zmluvu. Z vyšetrovacieho spisu, ako aj samotného oznámenia v trestnom konaní podaného žalobcom súd zistil, že spoločnosť PB PT, a.s. je dcérskou spoločnosťou PB PT Holding, a.s., ktorej je 81% akcionárom a je klasickou holdingovou spoločnosťou, ktorá riadi aktivity skupiny. Spoločnosť PB PT Holding, a.s. riadi predstavenstvo v zložení

Ing. A. N. a Ing. U. T.. Podľa názoru žalobcu, jeho klienti PB PT, a.s. a PB PT Holding, a.s. banku uviedli do omylu v úmysle vylákať peniaze a financovať premyslenú stratégiu obchodu otvárajúcu otázku aj v prípadnej daňovej trestnej činnosti. Medzi klientmi banky a žalovaným existoval „kruh“, pričom každý mal naspäť svoje peniaze, ale klientom banky obrat prispel k lepšej vyjednávacej pozícii s bankou. Teda žalovaný bol súčasťou vzťahu medzi spoločnosťami PB PT, a.s. a PB PT Holding, a.s. za účasti žalobcu. Žalovaný na začiatku konania namietal platnosť postúpenia pohľadávky. Neskôr uvádzal, že nejde o neplatnosť, ale o jeho neexistenciu z dôvodu, že nebol naplnený rámcovou zmluvou predpokladaný postup k vzniku osobitnej zmluvy o postúpení. Súd uviedol, že je pravdivé tvrdenie žalobcu, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, pričom súd poukázal na záver rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2003 sp. zn. publikovaného pod R 19/2003: „Z citovaného ustanovenia / / vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na to, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“ Súd prvej inštancie v danom prípade mal za to, že rámcová zmluva je platne uzavretá. Na námietku žalovaného sa súd zaoberal otázkou existencie pohľadávky u žalobcu. V tomto smere súd poukázal na článok IV. bod 1 rámcovej zmluvy, v ktorom si zmluvné strany ustanovili postup pri odplatnom postúpení pohľadávok. Žalobca súdu predložil Žiadosť z 20. augusta 2014, ktorou spoločnosť PB PT, a.s. navrhla odkúpenie pohľadávky tvoriacej predmet konania, ktorá bola podpísaná za spoločnosť bez pečiatky spoločnosti. Prílohu žiadosti majú tvoriť dokumenty prináležiace k jednotlivým pohľadávkam v zmysle rámcovej zmluvy a úvodný list, podpísaný osobami oprávnenými konať za postupcu. Ak postupník akceptuje v žiadosti uvedené pohľadávky, postupník prijme postupcov návrh tým spôsobom, že na žiadosti uvedie jej akceptáciu a o akceptácii informuje postupcu. Z predloženej žiadosti nevyplýva, že by žalobca akceptoval postúpenú pohľadávku a že by o akceptácii informoval postupcu. Dokonca pani T. čestným prehlásením preukázala, že žalobca v danom prípade neinformoval spoločnosť o akceptácii. Súd mal za to, že pohľadávka spoločnosti PB PT, a.s. voči žalovanému, k žalobcovi neprešla. Dokonca žalobca spochybnil prechod pohľadávky na žalobcu doručeným listom žalovanému z 24. septembra 2014, ktorým žalobca oznámil žalovanému vznik záložného práva k pohľadávkam a súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie záväzkov na účet spoločnosti PB PT, a.s. Žalobca sa obraňoval tým, že sa jednalo o všeobecnú výzvu na zaplatenie pohľadávok a že oznamoval vznik záložného práva, žalovanému. Žalovaný spochybnil tvrdenie žalobcu, že sa jednalo o všeobecnú výzvu, pretože žalovaný mal voči spoločnosti PB PT, a.s. iba predmetnú pohľadávku. Súd potom poukázal na to, že pokiaľ je banka inštitúciou špecializujúcou sa na „obchod peňazí“, čiže na zhromažďovanie voľných finančných prostriedkov, poskytovanie úverov a prípadne sprostredkovanie ďalších bankových operácií, obchodov a transakcií, tak takáto inštitúcia má k dispozícii právne oddelenie a nemôže na trhu pôsobiť neprofesionálnym spôsobom, ktorá oznámením spochybnila prechod pohľadávky na žalobcu.

4. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. Postúpenie pohľadávky upravuje a ustanovenie túto zákonnú úpravu dopĺňa. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, ktorými sú predovšetkým právo zo zabezpečenia záväzkov. Postúpením sa postavenie ručiteľa nemení. Postupca nie je povinný požadovať súhlas ručiteľa s postúpením pohľadávky. V rámcovej zmluve sa strany v článku VIII. dohodli, že pohľadávky postupníka k postupcovi budú zabezpečené zabezpečeniami spolu s vyhlásením ručiteľov o zaplatení pohľadávky v prípade jej nezaplatenia zo strany postupcu. Účinnosť postúpenia zabezpečovanej pohľadávky voči ručiteľovi sa viaže na skutočnosť, že ručiteľ sa musí o postúpení dozvedieť. Žalobca tvrdil, že pohľadávku prihlásil voči dlžníkovi PB PT, a.s. vo výške 690.379,20-Eur v rámci konkurzného konania na základe notárskej zápisnice. Súd sa touto otázkou bližšie nezaoberal, pretože zistil, že v konaní uplatnená pohľadávka na žalobcu neprešla. Súd uviedol, že rozhodujúcou otázkou v prejednávanej veci bolo, či na žalobcu prešla pohľadávka na základe

uzavretej rámcovej zmluvy od spoločnosti PB PT, a.s. Nakoľko však pohľadávka spoločnosti PB PT, a.s. neprešla na žalobcu, ktorú skutočnosť potvrdil žalobca v oznámení, keď vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky spoločnosti PB PT, a.s., súd žalobu žalobcu zamietol.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa (ďalej len „“) a v spore plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zastúpenia v celom rozsahu odvolanie z dôvodov, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku ( a ). Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu. Dôvodil, že dňa 21.12.2012 uzatvoril žalobca so spoločnosťou PB Power Trade, a.s., Za Plavárňou 3937/1, Žilina, IČO: 44 063 555 (ďalej len „PB PT, a.s.“) rámcovú zmluvu o podmienkach pre odplatné postúpenie pohľadávok č. 142 575 (ďalej len „Rámcová zmluva“). Predmetom Rámcovej zmluvy bola úprava práv a povinností medzi žalobcom, ako bankou, a spoločnosťou PB PT, a.s., ako úverovým klientom, pri dlhodobom a opakujúcom sa odkupovaní pohľadávok spoločnosti PB PT, a.s., ktoré táto spoločnosť evidovala voči žalovanému. Rámcová zmluva predstavovala štandardný bankový produkt, ktorým žalobca poskytol financovanie spoločnosti PB PT, a.s. tak, že odkupoval jej nesplatné pohľadávky z vystavených faktúr voči žalovanému. Spoločnosť PB PT, a.s. tak mala okamžite k dispozícii peňažné prostriedky (z hľadiska cash - flow) a nemusela čakať na úhradu faktúr v lehote ich splatnosti. Náklady žalobcu na odkúpenie pohľadávky boli následne kompenzované úhradou postúpenej pohľadávky zo strany žalovaného. Z právneho hľadiska išlo o simplexný faktoringový obchod. Počas trvania Rámcovej zmluvy došlo medzi žalobcom a spoločnosťou PB PT, a.s. k postúpeniu niekoľkých desiatok pohľadávok voči žalovanému, ktoré žalovaný vždy žalobcovi uhradil. Proces postupovania pohľadávok na žalobcu bol upravený v čl. IV Rámcovej zmluvy tak, že: a) spoločnosť PB PT, a.s. predložila žalobcovi tzv. „žiadosť o postúpenie“, ktorej vzor bol upravený Rámcovou zmluvou. K žiadosti o postúpenie bola pripojená dokumentácia k postupovanej pohľadávke (faktúra a dodací list) a tzv. „úvodný list“, ktorý obsahoval vyhlásenia postupcu o kvalite postupovanej pohľadávky. Žiadosť o postúpenie sa považovala za návrh na uzavretie samostatnej zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorej obsah bol definovaný Rámcovou zmluvou a jej predmet bol definovaný žiadosťou o postúpenie; b) žalobca mohol žiadosť o postúpenie akceptovať alebo odmietnuť/neakceptovať. Ak žalobca žiadosť o postúpenie neakceptoval, bol povinný do 5 dní osobitne písomne oznámiť spoločnosti PB PT, a.s. dôvody neakceptovania žiadosti o postúpenie pohľadávky; c) ak žalobca žiadosť o postúpenie pohľadávky akceptoval, spoločnosť PB PT, a.s. zaslala „úvodný list“ na podpis žalovanému (dlžník postupovanej pohľadávky). Úvodný list obsahoval oznámenie o postúpení pohľadávky a osobitné vyhlásenie žalovaného, o tom, že svojho záväzku sa zbaví iba plnením žalobcovi; d) k postúpeniu pohľadávky došlo podpisom úvodného listu zo strany žalovaného a jeho doručením žalobcovi (čo je osobitne uvedené aj v znení úvodného listu). Následne žalobca, ako postupník, uhradil odplatu za postúpenie spoločnosti PB PT, a.s., ako postupcovi. V posudzovanom prípade žalobca postupom podľa Rámcovej zmluvy nadobudol od spoločnosti PB PT, a.s. peňažnú pohľadávku voči žalovanému z faktúry č. 14010075 zo dňa 20.8.2014 vo výške 767.088,- Eur, so splatnosťou 20.9.2014. Spoločnosť PB PT, a.s. riadne a včas oznámila v úvodnom liste postúpenie pohľadávky žalovanému. Ten zároveň na úvodnom liste písomne potvrdil, že postúpenie pohľadávky mu bolo postupcom notifikované a vyhlásil, že pohľadávku z faktúry č. 14010075 bude hradiť výlučne žalobcovi (ako novému veriteľovi). Žalovaný následne doručil úvodný list žalobcovi a žalobca zaplatil spoločnosti PB PT, a.s. odplatu za postúpenie. Pohľadávku z faktúry č. 14010075 však žalovaný žalobcovi neuhradil, v dôsledku čoho žalobca podal žalobu o jej zaplatenie. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nie je veriteľom žalovanej pohľadávky, keďže nedošlo k jej platnému postúpeniu, nakoľko nebol dodržaný postup podľa Rámcovej zmluvy, keďže žalobca na žiadosti o postúpenie pohľadávky z faktúry č. 14010075 nevyznačil akceptáciu postúpenia pohľadávky a túto akceptáciu neoznámil obchodnej spoločnosti PB PT, a.s. K postúpeniu pohľadávky tak podľa záverov súdu prvej inštancie nedošlo a žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní o jej zaplatenie. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie interpretoval Rámcovú zmluvu tak, že postupovanie pohľadávok medzi spoločnosťou PB PT, a.s. a žalobcom pozostávalo z dvoch samostatných častí. V prvej časti bola uzavretá Rámcová zmluva, ktorá všeobecne upravovala postup kontrahentov pri cesii pohľadávok. V druhej časti boli realizované úkony kontrahentov,

ktorých následkom dochádzalo k postupovaniu jednotlivých pohľadávok. Vo vzťahu k prvej časti súd uviedol, že Rámcová zmluva je platná. Vo vzťahu k druhej časti uzavrel, že pri postupovaní pohľadávky z faktúry č. 14010075 absentujú akceptačné úkony žalobcu, v dôsledku čoho je postúpenie „neexistentné“. Podľa žalobcu však súd prvej inštancie vyhodnotil postupovanie pohľadávok podľa Rámcovej zmluvy nesprávne. Samotná Rámcová zmluva totiž predstavovala iba predbežný základ zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá vznikala samostatne ad hoc pre každú jednu postupovanú pohľadávku. Právnym titulom cesie pohľadávky z faktúry č. 14010075 tak bola individuálna zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá vznikala spôsobom predpokladaným Rámcovou zmluvou. Žalobca dôvodil, že súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s okolnosťami vzniku samostatnej zmluvy o postúpení pohľadávky z faktúry č. 14010075. Zároveň nijakým spôsobom nevyhodnotil to, že žalobca v lehote 5 dní neoznámil spoločnosti PB PT, a.s. neakceptovanie postúpenia pohľadávky z faktúry č. 14010075. Práve naopak, spoločnosť PB PT, a.s. zaslala úvodný list k faktúre č. 14010075 na podpis žalovanému, čo v zmysle Rámcovej zmluvy znamenalo, že žiadosť o postúpenie bola žalobcom akceptovaná. Žalovaný následne podpísal úvodný list a doručil ho žalobcovi, čím došlo k postúpeniu pohľadávky č. 14010075 na žalobcu („dlžníkovou akceptáciou úvodného listu a jeho doručením na adresu postupníka dôjde k postúpeniu pohľadávky“). Žalovaný osobitne písomne vyhlásil, že pohľadávku z faktúry č. 14010075 bude plniť iba žalobcovi. Zároveň spoločnosť PB PT, a.s. inkasovala od žalobcu odplatu za postúpenie pohľadávky z faktúry č. 14010075. Za daných okolností sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s argumentáciou, ktorá bola uvádzaná žalobcom a ktorá jednoznačne preukazuje, že žalobca je riadnym veriteľom žalovanej pohľadávky. Táto argumentácia nie je vo vzťahu k meritu veci bezvýznamná a bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa k nej podrobne vyjadriť v intenciách .

7. Žalobca v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca neoznámil akceptáciu postúpenia pohľadávky z faktúry č. 14010075 spoločnosti PB PT, a.s. (súd prijal tento skutkový záver na základe čestného prehlásenia Ing. U. T., bývalej členky predstavenstva spoločnosti PB PT, a.s.). Poukazoval na to, že predsa spoločnosť PB PT, a.s. zaslala žalovanému, pri postúpení pohľadávky z faktúry č. 14010075, úvodný list na podpis. Žalovaný úvodný list podpísal a tento bol doručený žalobcovi. Následne žalobca uhradil odplatu za postúpenie. Tvrdenie, že za daných okolností spoločnosť PB PT, a.s. nebola informovaná o akceptácii postúpenia zo strany žalobcu, je tak podľa žalobcu účelové a absurdné. Je iracionálne, že žalovaný presvedčil súd prvej inštancie o tom, že k akceptácii postúpenia zo strany žalobcu nedošlo a tým nedošlo ani k samotnému postúpeniu pohľadávky. Takýto záver je „odtrhnutý“ od reality a nezodpovedá obchodnej praxi, interpretácii Rámcovej zmluvy a jednotlivých úkonov, ktoré dotknuté subjekty pri faktoringu pohľadávok dlhodobo realizovali. Žalobca zdôraznil, že na základe Rámcovej zmluvy žalobca, žalovaný a spoločnosť PB PT, a.s. obchodovali totožným spôsobom niekoľko desiatok pohľadávok, pričom žalovaný nikdy nespochybňoval žiadne z týchto postúpení a postupované pohľadávky bez ďalšieho uhrádzal žalobcovi. Nepochybne teda išlo o ustálenú prax, a to nielen z hľadiska . V nadväznosti na následné vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti PB PT, a.s. žalovaný (zrejme motivovaný touto skutočnosťou) odmietol plniť na v poradí poslednú postúpenú pohľadávku z faktúry č. 14010075 a kreoval dubióznu obranu, ktorá ho má zdanlivo oslobodiť od jeho peňažného záväzku. Takýto postup žalovaného je zjavne účelový a súd mu nemôže poskytovať ochranu.

8. Žalobca dôvodil, že predsa súd prvej inštancie sám uviedol, že oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky od dlžníka (súd citoval aj judikát R 119/2003: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“). Postupca PB PT, a.s. pritom v úvodnom liste riadne oznámil žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky z faktúry č. 14010075 na žalobcu. Bolo teda logické, aby súd prvej inštancie v súlade s rozhodnutím R 119/2003 považoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za nespornú a preukázanú, a to už na základe oznámenia postupcu PB PT, a.s. o postúpení pohľadávky. Namiesto toho súd prvej inštancie ad absurdum otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu spochybnil, hoci v odôvodnení sám uviedol, že ju v zmysle rozhodnutia R 119/2003 spochybňovať nemôže. Na závere, že žalobca nie je veriteľom pohľadávky následne založil celé svoje meritórne rozhodnutie. Dôvody, prečo súd prvej inštancie postupoval inak, ako deklaroval v časti odôvodnenia svojho rozhodnutia, a prečo sa odklonil od R 119/2003, nijakým spôsobom nešpecifikoval. Pri pohľadávke z faktúry č. 14010075 bolo realizované riadne a účinné oznámenie spoločnosti PB

Power Trade, a.s. o jej postúpení na žalobcu. Samotné oznámenie zakladá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní (R 119/2003). Je preto nepochopiteľné, ako mohol súd prvej inštancie právnu pozíciu žalobcu svojvoľne negovať. Navyše po tom, čo sám konštatoval existenciu riadneho oznámenia o postúpení pohľadávky a vlastnú viazanosť recentnou judikatúrou. Aktívna vecná legitimácia toho, kto je ako postupník označený v oznámení postupcu o cesii pohľadávky ( ), musí byť pritom v konaní o zaplatenie postúpenej pohľadávky principiálne daná. Platí to bez ohľadu na existenciu alebo neexistenciu zmluvy o postúpení pohľadávky. V danom smere je rozhodujúce iba oznámenie postupcu podľa . Oznámenie postupcu je plnohodnotným legitimačným nástrojom, ktorý dlžníkovi záväzne identifikuje osobu postupníka a núti ho plniť výlučne nadobúdateľovi pohľadávky. Žiadny ďalší právny úkon, ani inú právnu skutočnosť zákon v tejto súvislosti nevyžaduje. Na základe uvedeného dospela aplikačná prax k záveru, že dlžník musí po oznámení postupcu plniť v prospech postupníka a nie je oprávnený namietať prípadnú neplatnosť alebo neexistenciu samotnej cesie. Súd v konaní proti dlžníkovi vychádza z právnych účinkov notifikačného úkonu postupcu a platnosť zmluvy o postúpení neskúma ani ako prejudiciálnu otázku. Dlžník sa teda za daných okolností nemôže prípadnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky efektívne dovolať (ŠTEVČEK, M. a kol.: II. Komentár. C.H. Beck, Praha 2015, s. 1827). Dlžník nielenže nemá povinnosť, ale ani právo zisťovať platnosť zmluvy o postúpení (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 10.2.2010; rozsudok NS ČR zo dňa 28.11.2011 sp. zn. ; ÚS ČR sp. zn. ). Zmluvné dojednania medzi postupcom a postupníkom nemajú žiaden vzťah k právnej pozícii dlžníka a nemôžu mať vplyv na jeho povinnosť plniť postúpenú pohľadávku postupníkovi v zmysle a 526 (rozsudok NS SR zo dňa 30.6.2008, sp. zn. ). Povinnosť dlžníka sa po tom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy postúpenie oznámi, mení len v tom, že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Na platnosť dohody o postúpení pohľadávky sa súhlas dlžníka nevyžaduje (rozsudok NS SR zo dňa 20.5.2009 sp. zn. ). Povinnosť dlžníka zaplatiť peňažnú pohľadávku nie je existenciou, resp. neexistenciou zmluvy o postúpení pohľadávky (t.j. hmotnoprávnym vzťahom výlučne medzi postupcom a postupníkom) nijakým spôsobom dotknutá. Dlžník má bez ohľadu na to, kto je veriteľom peňažnej pohľadávky, stále povinnosť túto pohľadávku zaplatiť. Pre dlžníka je rozhodujúce iba to, aby sa zaplatením pohľadávky zbavil svojho peňažného dlhu. Dlžník sa zbaví svojho dlhu tak, že ho splní svojmu veriteľovi. Veriteľom dlžníka je osoba, ktorej je dlžník povinný plniť. V prípade cesie je dlžník povinný plniť tomu, kto je v oznámení postupcu po postúpení pohľadávky označený ako postupník (nový veriteľ). Pôvodnému veriteľovi nemôže po notifikácii dlžník plniť s účinkami splnenia dlhu ( ) a pri takejto notifikácii sa nemôže dožadovať ani preukázania zmluvy o postúpení ( ). Žalovaný v tomto prípade paradoxne neplnil postupcovi ani postupníkovi a svojej povinnosti vo výške viac než jeden milión eur (vrátane príslušenstva) sa „vďaka“ súdu prvej inštancie môže úplne zbaviť. Keďže v zmysle a postupca nie je povinný preukazovať dlžníkovi postúpenie pohľadávky predložením zmluvy o postúpení pohľadávky (postačuje iba oznámenie) je zrejmé, že dlžník nemôže nijakým spôsobom napádať alebo spochybňovať existenciu samotnej cesie. Vzťahy medzi postupcom a postupníkom sú v tomto prípade pre dlžníka nepodstatné, keďže disponuje jasným príkazom svojho pôvodného veriteľa (postupcu) komu má plniť tak, aby sa účinne zbavil svojho dlhu. Ak by sa dlžník mohol voči postupníkovi brániť námietkou neplatnosti, resp. neexistencie postúpenia, do vzťahu medzi postupcom a postupníkom by to vnieslo právnu neistotu, ktorá je prakticky neriešiteľná. Ak by totiž súd akceptoval námietku dlžníka a skúmal platnosť postúpenia pohľadávky, tak by meritórne posudzoval hmotnoprávny vzťah medzi postupcom a postupníkom, a to bez účasti postupcu v súdnom konaní. Ak by eventuálne súd vyslovil neplatnosť postúpenia a na základe toho by žalobu postupníka o zaplatenie postúpenej pohľadávky zamietol (ako v tomto prípade), zasiahol by do právneho postavenia postupcu neudržateľným spôsobom. Dlžník by totiž nebol povinný splniť svoj peňažný záväzok postupníkovi, a to v rozpore s oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Postupca by bol naďalej veriteľom pohľadávky voči dlžníkovi a bol by povinný vrátiť postupníkovi odplatu za postúpenie (ku ktorému nedošlo). Zároveň by stratil reálnu možnosť vymáhať svoju pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá by sa medzičasom nepochybne premlčala. Takýto stav je v rozpore nielen so zákonnými pravidlami cesie, ale aj s elementárnou spravodlivosťou. Dlžník by sa tak zbavil dlhu na základe námietky neplatnosti hmotnoprávneho vzťahu, ktorého nie je účastníkom. Objektívne právo však predpokladá, že dlžník sa má zbaviť svojho dlhu predovšetkým splnením, a nie účelovými procesnými či hmotnoprávnymi obštrukciami. Nároky z prípadnej neplatnosti postúpenia pohľadávky si majú vzájomne medzi sebou vysporiadať postupca a postupník. Do toho vysporiadania dlžník nemôže a ani nemá zasahovať. Dlžník má povinnosť svoj záväzok splniť a nemá možnosť účelovo namietať komu má plniť. Judikatúra a právna teória preto zhodne uzavreli, že ak existuje riadne oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky, doručené dlžníkovi, aktívna vecná legitimácia

postupníka v konaní o zaplatenie pohľadávky je bez ďalšieho daná. Žalobca tiež poukázal na stanoviská právnej doktríny a praxe k tejto otázke, a to vo FEKETE, I.: . Veľký komentár. EURO KODEX, Bratislava 2011, s. 1509: „Oznámením o postúpení pohľadávky, vyvolá postupca zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie a tiež berie na seba riziko, že v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh postupníkovi. V prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba (postupník) oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa (postupcu). Z a a contrario vyplýva, že pre dlžníka je právne významná tá skutočnosť, či mu bolo postupcom oznámené postúpenie pohľadávky. Pokiaľ sa tak nestalo, je dlžník povinný splniť svoj dlh postupníkovi, aj v prípade, keby zmluva o postúpení nebola platná.” FEKETE, I.: . Veľký komentár. EURO KODEX, Bratislava 2011, s. 1511: „Otázku, či pohľadávka bola skutočne postúpená a či postúpenie bolo platné, možno riešiť len vo vzťahu medzi postupcom a postupníkom. Preto, okrem iného, nemusí postupca preukazovať, že došlo k postúpeniu; z hľadiska vzťahu medzi dlžníkom a postupníkom je táto otázka ľahostajná.“ VOJČÍK, P.: . Stručný komentár. IURA EDITION, Bratislava 2008, s. 662: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.“ SVOBODA, J.: . Komentár. V. vydanie. EUROUNION, Bratislava 2004, s. 483: „Ak pôvodný veriteľ postúpenie pohľadávky dlžníkovi už oznámil, ten už nemôže požadovať od nového veriteľa, aby preukazoval zmluvu o postúpení a je povinný mu plniť. Prípadná neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nemá vplyv na právne postavenie dlžníka.“ R (ČR) 16/2004 civ.: „Ak oznámil postupca dlžníkovi postúpenie pohľadávky a dlžník na základe tohto oznámenia splnil dlh postupníkovi, došlo k splneniu dlhu, aj keď zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná.“ R (ČR) 61/2010 civ.: „Ak postupca oznámil dlžníkovi, že postúpil pohľadávku postupníkovi, potom dlžník nemá voči postupníkovi v spore o zaplatenie pohľadávky k dispozícii obranu založenú na námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.“ Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 1.7.2004, sp. zn. : „Záväzok dlžníka zaniká splnením postupníkovi aj v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávky neexistuje (z akéhokoľvek dôvodu).“ Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.11.2007, sp. zn. : „Ak by dlžník napriek riadnemu oznámeniu o postúpení pohľadávky plnil pôvodnému veriteľovi, išlo by o plnenie bez právneho dôvodu a záväzok dlžníka plniť by nezanikol.“ R (ČR) 95/2008 civ.: „Ak dlžníkovi, ktorému postupca riadne oznámil postúpenie pohľadávky, neprislúcha voči postupníkovi bez ďalšieho námietka neplatnosti zmluvy o postúpení, potom nemôže s touto obranou v spore o pravosť a určenie pohľadávky uspieť ani popierajúci správca konkurznej podstaty ani popierajúci veritelia.“ Vzhľadom na uvedené mal žalobca za nepochybné, že žalovaný nie je oprávnený namietať, či spochybňovať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z faktúry č. 14010075. Žalovanému bolo totiž postúpenie tejto pohľadávky riadne oznámené spoločnosťou PB PT, a.s. (postupcom) v tzv. úvodnom liste zo dňa 20.8.2014 (úvodný list je zároveň podpísaný žalovaným, ktorý v ňom vyhlásil, že postupovanú pohľadávku uhradí iba žalobcovi). Aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní je daná a súd nebol oprávnený pre jej údajnú absenciu žalobu zamietnuť.

9. K námietke žalovaného, že mu žalobca doručil písomné oznámenie o vzniku záložného práva zo dňa 24.9.2014, v ktorom ho údajne vyzval na úhradu uplatňovanej pohľadávky z faktúry č. 14010075 na účet spoločnosti PB PT, a.s. žalobca uviedol, že súd prvej inštancie predmetné tvrdenia žalovaného nekriticky prevzal a uzavrel, že tým mal žalobca de facto potvrdiť, že nie je veriteľom pohľadávky. Tento argument súdu však podľa žalobcu vychádza z totálneho nepochopenia vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou PB PT, a.s. a poukazuje na zjavnú absenciu poznatkov o výkone záložného práva k pohľadávkam. Žalobca, ako banka, poskytoval svojmu klientovi PB PT, a.s. aj iné bankové produkty na základe zmluvy o financovaní č. 260130707 zo dňa 3.8.2012, a to formou kontokorentného úveru a fixných tranží až do výšky 4.700.000,- Eur. Tento bankový úver bol okrem iného zabezpečený aj záložným právom, zriadeným v prospech žalobcu k pohľadávkam spoločnosti PB PT, a.s. Žalobca, ako záložný veriteľ, bol oprávnený v prípade nesplatenia úveru vymáhať úver výkonom záložného práva k pohľadávkam. Výkon záložného práva k pohľadávkam sa v súlade s realizuje tak, že záložný veriteľ oznámi a preukáže poddlžníkom záložcu, že má zriadené záložné právo k pohľadávkam. Poddlžníci od tohto momentu plnia všetky svoje splatné záväzky voči záložcovi výlučne podľa pokynov záložného veriteľa. V posudzovanom prípade spoločnosť PB PT, a.s. porušila podmienky bankového úveru č. 260130707, v dôsledku čoho žalobca začal svoju úverovú pohľadávku legitímne vymáhať. Uvedené vymáhanie nijakým spôsobom nesúviselo so zaplatením faktúry č. 14010075 zo strany žalovaného. Žalobca písomne oznámil všetkým poddlžníkom spoločnosti PB PT, a.s. (vrátane žalovaného), že má zriadené záložné právo k pohľadávkam spoločnosti PB PT, a.s. Žalobca zároveň vyzval všetkých poddlžníkov spoločnosti PB PT, a.s. (vrátane žalovaného), aby svoje záväzky hradili

na bankový účet spoločnosti PB PT, a.s. vedený u žalobcu (v bankovom systéme žalobcu bolo nastavené debetovanie bankového účtu spoločnosti PB PT, a.s. tak, že každá došlá platba bola automaticky zúčtovaná na úhradu úveru č. 260130707). Oznámenie o vzniku záložného práva adresoval žalobca aj žalovanému, keďže pochopiteľne mal vedomosť, že spoločnosti PB PT, a.s. a žalovaný medzi sebou vzájomne obchodovali. Na strane spoločnosti PB PT, a.s. tak mohli existovať akékoľvek ďalšie pohľadávky voči žalovanému, ktoré mohli byť predmetom záložného práva žalobcu. V oznámení o vzniku záložného práva zo dňa 24.9.2014 žalobca vyzval žalovaného iba na to, aby svoje záväzky voči spoločnosti PB PT, a.s. (t.j. záväzky, ktoré ku dňu oznámenia o vzniku záložného práva eviduje voči spoločnosti PB PT, a.s.) plnil na stanovený účet. Išlo o všeobecné oznámenie záložného veriteľa podľa , adresované žalovanému, ako poddlžníkovi. Toto oznámenie nijakým spôsobom nesúviselo a ani nesmerovalo k vymáhaniu postúpenej pohľadávky z faktúry č. 14010075. Veriteľom pohľadávky z tejto faktúry bol totiž v čase oznámenia o vzniku záložného práva žalobca. Oznámenie o vzniku záložného práva je tak vo vzťahu k posudzovaniu nároku žalobcu na zaplatenie pohľadávky z faktúry č. 14010075 irelevantné. Napriek tomu, že žalobca dôsledne prezentoval túto argumentáciu v konaní, súd prvého stupňa ju v flagrantne ignoroval a nijako sa s ňou v odôvodnení nevysporiadal. Išlo pritom o zásadnú právnu argumentáciu žalobcu proti skutkovým a právnym tvrdeniam, ktoré boli základom napadnutého rozhodnutia. Žalobca uviedol tiež to, že mu nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie vykonával päť rokov rozsiahle dokazovanie vo vzťahu k relevancii postúpenej pohľadávky a ostatným súvisiacim otázkam spojeným s predmetom podnikania spoločnosti PB PT, a.s. a žalovaného. Súd prvej inštancie totiž žalobu zamietol iba na základe údajnej absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú zistil z listinných dôkazných prostriedkov, priložených už k žalobe. Napadnuté súdne rozhodnutie je tak jednoznačne prekvapivé, keďže súd prvej inštancie v konaní neuviedol v rámci predbežného právneho posúdenia veci ( ), že mu nie je jasná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Namiesto toho bola činnosť súdu, vyjadrenia sporových strán a dokazovanie smerované na úplne iné otázky, ktorým sa súd v meritórnom rozhodnutí nakoniec odmietol zaoberať, keďže to nepovažoval za potrebné. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle odvolacieho návrhu.

10. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca sa v tomto spore domáha zaplatenia sumy vo výške 767.088,- Eur s prísl., pohľadávky, ktorá má vyplývať z nezaplatenej faktúry zo dňa 20.8.2014, č. 14010075 vo výške 767.088,- Eur a ktorú mal žalobca získať postúpením od spoločnosti PB PT, a.s. Postúpenie pohľadávky zo spoločnosti PB PT, a.s., ako postupcu, na žalobcu, ako postupníka, malo byť vykonané na základe Rámcovej zmluvy o podmienkach pre odplatné postúpenie pohľadávok č. 142 575 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou PB PT, a.s. dňa 21.12.2012, a to postupom v nej predpokladaným. Ako sám žalobca uvádza v odvolaní, Rámcová zmluva predstavovala štandardný bankový produkt, ktorým žalobca poskytol financovanie spoločnosti PB PT, a.s. tak, že odkupoval jej nesplatné pohľadávky z vystavených faktúr voči žalovanému. Rámcová zmluva upravovala postup, na základe ktorého malo dochádzať k postúpeniu jednotlivých pohľadávok, pričom na základe tohto postupu dochádzalo k uzatvoreniu jednotlivých zmlúv o odplatnom postúpení pohľadávky. Tento postup bol Rámcovou zmluvou predpokladaný tak, že spoločnosť PB PT, a.s. mala predložiť žalobcovi návrh na odplatné postúpenie pohľadávky tak, že mu predloží žiadosť, ktorej vzor bol prílohou Rámcovej zmluvy. V prípade, že žalobca akceptoval v žiadosti uvedenú pohľadávku (bol na to oprávnený, nie povinný), prijal návrh spoločnosti PB PT, a.s. na odplatné postúpenie, a to tým spôsobom, že na predloženej žiadosti spoločnosti PB PT, a.s. uviedol jej akceptáciu a o takejto akceptácii informoval spoločnosť PB PT, a.s. Predložením žiadosti spoločnosti PB PT, a.s. a jej akceptáciou žalobcom spôsobom predpokladaným v Rámcovej zmluve tieto spoločnosti uzatvorili jednotlivú zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky s obsahom podľa Rámcovej zmluvy. Tento postup upravoval čl. IV. Rámcovej zmluvy. Žalobca a spoločnosť PB PT, a.s. nedodržali ohľadom spornej pohľadávky postup predpokladaný Rámcovou zmluvou, a preto nikdy nedošlo k uzatvoreniu jednotlivej zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu, t. j. žalobca sa nikdy nestal veriteľom predmetnej pohľadávky. Žalobca v tomto spore nepreukázal, že z jeho strany došlo k akceptácii žiadosti spoločnosti PB PT, a.s. na postúpenie spôsobom predpokladaným Rámcovou zmluvou, nakoľko súdu predložil len žiadosť spoločnosti PB PT, a.s. (postupca) na postúpenie predmetnej pohľadávky, táto však neobsahuje akceptáciu zo strany žalobcu (postupník). Z tohto dôvodu sa teda žalobca nikdy nestal veriteľom predmetnej pohľadávky a žalovaný bol oprávnený započítať si túto pohľadávku s pohľadávkou spoločnosti PB PT, a.s. voči nemu. Žalobca účelovo prezentuje postup pri odplatnom postupovaní pohľadávok podľa Rámcovej zmluvy tak, aby vyhovoval jemu prezentovaným tvrdeniam. Z bodu 2. čl. IV. Rámcovej zmluvy jasne

vyplýva, čo sa považuje za návrh na uzatvorenie jednotlivej zmluvy o postúpení pohľadávky, ako aj čo sa považuje za prijatie takého návrhu (akceptácia vyznačená na žiadosti o postúpenie). Za návrh na uzatvorenie zmluvy sa považovalo predloženie žiadosti a za prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy sa považovala akceptácia na predloženej žiadosti a jej spätné doručenie. Pokiaľ jeden alebo druhý právny úkon absentoval, nemohlo dôjsť k uzatvoreniu jednotlivej zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko nedošlo k prejavom vôle predpokladaným v Rámcovej zmluve. Skutočnosť, že žalobca nedoručil spoločnosti PB PT, a.s. písomnú odpoveď s výhradami alebo dôvodmi neakceptácie predloženej žiadosti o postúpenie, nepredstavuje taký prejav vôle, ktorý by znamenal prijatie žiadosti o postúpenie. Žalobca účelovo vypúšťa časti článku IV. Rámcovej zmluvy o jeho povinnosti vyznačiť akceptáciu na žiadosti tak, aby prijal návrh na postúpenie pohľadávky v zmysle Rámcovej zmluvy, pričom aj čl. I Rámcovej zmluvy definuje akceptovanú pohľadávku ako pohľadávku postupcu, ktorú postupník akceptoval na odplatné postúpenie v nominálnej hodnote alebo so spoluúčasťou postupcu. List žalobcu označený ako „Oznámenie o vzniku záložného práva k pohľadávkam“, v ktorom sa označil za záložného veriteľa a nie za veriteľa pohľadávky a čestné vyhlásenie Ing. U. T. všetky vyššie uvedené tvrdenia potvrdzujú. Žalovaný teda mohol započítať svoju pohľadávku, ktorú mal voči spoločnosti PB PT, a.s. s pohľadávkou, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu, nakoľko táto pohľadávka nikdy neprešla na žalobcu, t. j. nikdy nedošlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti PB PT, a.s., ako postupcu, na žalobcu, ako postupníka. Pohľadávka zanikla započítaním. Inak povedané, veriteľom pohľadávky nebol v čase jej započítania (19.9.2014) žalobca, ale spoločnosť PB PT, a.s. Žalobca v odvolaní opakovane poukazuje na rozhodnutie R 119/2003 a kritizuje súd ohľadom interpretácie názorov z neho vyplývajúcich. Žalovaný mal za to, že sa súd dostatočne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu v tomto smere keď uviedol, že tvrdenie žalobcu ohľadom jeho aktívnej vecnej legitimácie je pravdivé, avšak súd sa musel zaoberať tou otázkou, ktorá je najdôležitejšia pre správne a spravodlivé rozhodnutie v tejto veci a to otázkou existencie, resp. neexistencie žalovanej pohľadávky, pričom dospel k záveru, že napriek platnosti Rámcovej zmluvy nikdy nedošlo k uzatvoreniu jednotlivej zmluvy o postúpení žalovanej pohľadávky spôsobom v tejto Rámcovej zmluve predpokladaným. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že povinnosť dlžníka zaplatiť peňažnú pohľadávku nie je existenciou, resp. neexistenciou zmluvy o postúpení pohľadávky nijakým spôsobom dotknutá, nakoľko táto determinovala možnosť zániku tejto pohľadávky započítaním. Žalobca argumentoval, že: „...Dlžník má bez ohľadu na to, kto je veriteľom peňažnej pohľadávky, stále povinnosť túto pohľadávku zaplatiť. Pre dlžníka je rozhodujúce iba to, aby sa zaplatením pohľadávky zbavil svojho peňažného dlhu. Dlžník sa zbaví svojho dlhu tak, že ho splní svojmu veriteľovi. Veriteľom dlžníka je osoba, ktorej je dlžník povinný plniť. V prípade cesie je dlžník povinný plniť tomu, kto je v oznámení postupcu po postúpení pohľadávky označený ako postupník (nový veriteľ)...“. Žalovaný uviedol, že s týmito základnými poznatkami ohľadom cesie síce súhlasí, avšak v žiadnom prípade sa tento bezchybný model postúpenia neaplikuje na prípad žalovaného, resp. na prípad predmetnej pohľadávky, nakoľko žalovaný sa ako dlžník zbavil svojho dlhu započítaním. Dlžník mal síce bez ohľadu na to, kto je veriteľom peňažnej pohľadávky, stále povinnosť túto pohľadávku zaplatiť, avšak nie pokiaľ jeho záväzok ju zaplatiť zanikol, tak ako je to v tomto prípade. Žalovaný bona fide spôsobil zánik predmetnej pohľadávky započítaním, pričom na tento zápočet spoločnosť PB PT, a.s. dobrovoľne pristúpila. Všetky žalobcove argumenty ohľadom nemožnosti namietať vady zmluvy o postúpení (či už súdna prax alebo odborná literatúra) sú bezpredmetné, nakoľko smerujú len k tomu, že dlžník nemôže namietať platnosť zmluvy o postúpení v súvislosti s otázkou komu má plniť, čo nie je tento prípad. Žalobca v odvolaní viackrát spomínal výraz „neplatnosť“, ako napríklad: „Dlžník by sa tak zbavil dlhu na základe námietky neplatnosti hmotnoprávneho vzťahu, (...) Zdôrazňujeme, že nároky z prípadnej neplatnosti postúpenia pohľadávky si majú vzájomne medzi sebou vysporiadať postupca a postupník....“. Žalovaný k tomu uviedol, že všetky uvedené argumenty však smerujú k otázke komu je povinný dlžník plniť, a že pri takejto otázke nemožno namietať neplatnosť postúpenia pohľadávky, má sa plniť postupníkovi a následne ten si bude riešiť akékoľvek ďalšie nároky s postupcom. Žalovaný však opakovane zdôrazňuje, že v tomto spore sa takáto otázka nerieši. V rozsudku sa nikde nespomína nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, práve naopak, v odseku 44. rozsudku dáva súd žalobcovi za pravdu, že jeho aktívna vecná legitimácia je v tomto spore, pričom nikde neuvádza, že žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Súd nemá povinnosť vyjadrovať sa ku každej otázke vznesenej sporovou stranou počas konania, a to bez ohľadu na to, za akú zásadnú právnu argumentáciu takúto svoju otázku ktorákoľvek zo sporových strán považuje a bez ohľadu na to, ako sporové strany dôsledne prezentujú ich argumentáciu v konaní. Podľa žalovaného teda rozsudok je riadne odôvodnený, súd jasne a výstižne vysvetlil svoj myšlienkový proces a dostatočne sa vysporiadal so vzniknutou skutkovou situáciou. Súd nemusí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, keď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé len všetky pre rozhodnutie podstatné

skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Rozsudok nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a ani konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu nemalo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozsudok je vo výroku vecne správny. Preto žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že odmieta spôsob, akým sa žalovaný snaží zbaviť svojej povinnosti zaplatiť faktúru č. 14010075 zo dňa 20.8.2014 vo výške 767.088,- Eur, so splatnosťou 20.9.2014. Žalovaný vo svojom vyjadrení opakovane poukazuje na údajné neakceptovanie úvodného listu žalobcom, v dôsledku ktorého nemalo dôjsť k postúpeniu spornej pohľadávky na žalobcu. Žalovaný sa izolovane a bez ohľadu na všetky relevantné súvislosti uvedené v odvolaní (uhradenie odplaty za postúpenie faktúry č. 14010075 a záväzné písomné vyhlásenie žalovaného, že faktúru č. 14010075 bude hradiť výlučne žalobcovi) snaží domnelo legitimizovať svoju platobnú delikvenciu. Je pritom nesporné, že medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou PB PT, a.s. došlo rovnakým spôsobom k postupovaniu desiatok rovnakých pohľadávok, a to na základe totožných právnych vzťahov (zaužívaná stabilná obchodná prax). Až v čase, keď bola spoločnosť PB PT, a.s. platobne neschopná a boli splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu sa žalovaný svojvoľne rozhodol neuhradiť faktúru č. 14010075 a účelovo kreovať úkony, ktoré mali viesť k domnelému zániku tejto pohľadávky započítaním (nie reálnou úhradou). Žalovaný sa tak v rozpore s jeho záväzkom hradiť faktúru č. 14010075 výlučne žalobcovi protiprávne rozhodol minimalizovať vlastné ekonomické riziká platobnej neschopnosti spoločnosti PB PT, a.s. na úkor žalobcu. V danom smere preto zjednodušené a účelové poukazovanie na údajný nedostatok v procese postupovania pohľadávky z faktúry č. 14010075 neobstojí. Iracionálne vyznieva aj argumentácia žalovaného o tom, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s rozhodnutím R 119/2003 a nadväzujúcou mnohopočetnou judikatúrou, na ktorú v konaní poukázal žalobca. V zmysle tejto judikatúry nemôže dlžník po oznámení pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky namietať novému veriteľovi domnelú neplatnosť zmluvy o postúpení. Aktívna vecná legitimácia postupníka v konaní o zaplatenie pohľadávky je daná už samotným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2010 pod č. 16 (R 71/2010): „Prípadné nedostatky dohody medzi pôvodným a ďalším kupujúcim, vrátane jej neplatnosti, ani iné poruchy v ich právnom vzťahu, sa nemôžu preniesť do vzťahu medzi predávajúcim a novým kupujúcim.“ Prípadné akceptovanie akýchkoľvek námietok dlžníka voči cesii, po oznámení postupcu o postúpení pohľadávky, by viedlo k absurdným právnym záverom. Odhliadnuc od skutočnosti, že cesia je súkromnoprávnym vzťahom medzi postupcom a postupníkom (inter partes), a teda bez účasti dlžníka, postupca a postupník sa po jej vzniku správajú v zmysle samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Pohľadávku teda ďalej vo vlastnom mene vymáha postupník a postupca inkasuje odplatu (kúpnu cenu pohľadávky). Ak by bola námietka neplatnosti cesie zo strany dlžníka prípustná a dlžník by sa výlučne týmto spôsobom ubránil žalobe postupníka na plnenie, v podstate by sa uvedenou obštrukciou „zbavil svojho dlhu“, pretože postupca si pôvodnú pohľadávku už uplatniť nemôže pre vysoko pravdepodobné premlčanie. Z hľadiska elementárnej spravodlivosti je neprípustné, aby sa dlžník de facto zbavil svojho dlhu bez ďalšieho tým, že namietne vadu autonómneho súkromnoprávneho úkonu tretích osôb (postupca a postupník), ktorého vôbec nie je účastníkom. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že pravidlá cesie, ktoré žalobca prezentoval vo svojom odvolaní, nemožno aplikovať v posudzovanom prípade, keďže pohľadávka žalovaného zanikla započítaním. Započítanie, na ktoré opakovane poukazuje žalovaný, sa malo údajne realizovať až po oznámení pôvodného veriteľa (PB Power Trade, a.s.), že jeho pohľadávka z faktúry č. 14010075 bola postúpená na nového veriteľa (žalobca). V súlade s môže dlžník použiť na započítanie proti novému veriteľovi (postupník) pohľadávku, ktorú má proti pôvodnému veriteľovi (postupcovi) iba v prípade, ak vznik a existenciu takýchto pohľadávok spôsobilých na započítanie oznámil novému veriteľovi bez zbytočného odkladu. Žalovaný neoznámil ani nijakým iným spôsobom neinformoval žalobcu (nový veriteľ), že disponuje pohľadávkami proti pôvodnému veriteľovi, ktoré majú byť údajne spôsobilé na započítanie proti pohľadávke z faktúry č. 14010075. Naopak, žalovaný osobitne písomne vyhlásil, že pohľadávku č. 14010075 bude plniť iba žalobcovi (táto pohľadávka tak môže zaniknúť výlučne peňažným plnením, ktoré príjme žalobca). Žalobca navyše v konaní opakovane namietal, že údajná pohľadávka žalovaného, ktorá mala byť proti postúpenej pohľadávke započítaná, je fiktívna a fingovaná iba na tento účel. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nezaoberal zánikom spornej pohľadávky. Z tejto domnelej skutočnosti neodvodzoval žiadne právne závery a ani na nej nezaložil svoje rozhodnutie. Zmätočné a absurdné ignorovanie R 119/2003 zo strany súdu prvej inštancie tak nemožno dodatočne odôvodňovať domnelým zohľadňovaním ďalších

skutočnosti, ktoré sa mali týkať tvrdeného započítania. Žalobca preto zotrváva na svojom návrhu, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov celého konania.

12. Žalobca v ďalšom svojom podaní zo dňa 24.6.2021 poukázal na judikát obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR R 62/2020 (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11.12.2019, sp. zn. ) podľa ktorého: „Neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nemožno vyvodiť len zo skutočnosti, že súdu nie je známa odplata za postúpenie pohľadávky.“ Dôvodil, že dovolací súd v tomto uznesení opätovne (a totožne s R 119/2003) zdôraznil, že povinnosť dlžníka plniť postupníkovi sa viaže výlučne na oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky, čo korešponduje so znením . Mal za to, že pokiaľ by sa odvolací súd odklonil od uvedenej ustálenej rozhodovacej praxe, (rozhodnutia NS SR sp. zn. , , , , , , , ) a závermi právnej doktríny, vyžaduje dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Žalobca zdôraznil, že v rámci sporného faktoringového zmluvného vzťahu došlo počas trvania rámcovej zmluvy rovnakým spôsobom k bezproblémovej cesii 58 pohľadávok v celkovej výške viac než 46 miliónov Eur, pričom až túto 59. pohľadávku žalovaný svojvoľne odmietol banke zaplatiť a v spore špekulatívne namieta neplatnosť jej postúpenia. Ide teda zároveň o exces vo vzťahu k zaužívanej a rešpektovanej obchodnej praxi medzi zmluvnými stranami, ktorá má v obchodných záväzkových vzťahoch osobitný význam (, , a pod.). V súvislosti s namietanou neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola dôvodom zamietnutia žaloby, žalobca poukázal na princíp preferencie platnosti súkromnoprávnych úkonov, v zmysle ktorého je neplatnosť zmluvy mimoriadnou výnimkou a prichádza do úvahy iba v prípade, ak právny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Tento princíp prezentuje aj mnohopočetná judikatúra Najvyššieho a Ústavného súdu, napr. , , , , , , alebo .

13. Ďalšie písomné vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo predovšetkým posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, keď uzavrel, že žalobca v spore nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, pretože mu pohľadávka nebola postúpená postupom v zmysle čl. IV. Rámcovej zmluvy, nakoľko na predloženej žiadosti postupcu spoločnosti PB PT, a.s. zo dňa 20.8.2014 o odkúpenie pohľadávky, absentuje akceptácia žalobcu- postupníka, v dôsledku čoho pohľadávka na žalobcu dohodnutým spôsobom neprešla, preto mal byť daný dôvod na zamietnutie predmetnej žaloby a nadväzne rozhodnuté o náhrade trov konania žalovanému.

16. Žalobca s týmto záverom súdu prvej inštancie v podanom odvolaní nesúhlasil najmä z dôvodu, že postupca PB PT, a.s. zaslal úvodný list na podpis žalovanému - dlžníkovi, ktorý ho akceptoval a zaviazal sa, že pohľadávku uhradí žalobcovi; zároveň žalobca ako postupník uhradil odplatu za postúpenie spoločnosti PB PT, a.s. ako postupcovi. Išlo pritom o ustálenú prax medzi postupcom a postupníkom, na základe ktorej došlo totožným spôsobom k postúpeniu desiatok pohľadávok. Žalobca

tiež poukazoval na judikát R 119/2003, v zmysle ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, pričom súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Poukazoval na rozhodnutia súdov a právnické komentáre na tento judikát nadväzujúce a dôvodil, že dlžník nemá v tomto spore námietku neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ale na základe oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky sa má zbaviť dlhu jeho splnením postupníkovi.

17. Odvolací súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou, či súd prvej inštancie v spore dôvodne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na základe námietky žalovaného, že k riadnemu postúpeniu žalovanej pohľadávky z postupcu - spoločnosti PB PT, a.s. na žalobcu nedošlo.

18. Zásadne platí, že stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno- právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. ).

19. V predmetom spore žalovaný spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu tým, že namietal, že k riadnemu postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu nedošlo, pretože neboli splnené podmienky v zmysle Rámcovej zmluvy.

20. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému (ods. 1). S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (ods. 2).

21. Podľa a , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia (ods. 1). Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom (ods. 2).

22. Podľa , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení (ods. 2).

23. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom (postupca) a dlžníkom, vstúpi nový veriteľ (postupník), ktorý preberie pohľadávku pôvodného veriteľa. Pri postúpení pohľadávky dochádza k trvalej zmene v osobe veriteľa bez toho, aby sa súčasne zmenil obsah doterajšieho záväzkového vzťahu. Ak v zmluve o postúpení pohľadávky nie je dohodnuté inak, dochádza k zmene osoby veriteľa už samotným uzavretím zmluvy, bez ohľadu na to, či postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámil, prípadne postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Po uzavretí nastupuje nový veriteľ na miesto pôvodného veriteľa. Vzhľadom na to, že dlžník nie je účastníkom právneho pomeru postúpenia, jeho privolene ani súčinnosť sa nevyžaduje. Postúpenie pohľadávky nemá vplyv na právne postavenie dlžníka, najmä sa jeho právne postavenie

nesmie postúpením pohľadávky zhoršiť. Dlžník je povinný splniť aj po postúpení ten istý dlh. Do doby, pokiaľ sa dlžník o postúpení nedozvie, môže svoj dlh plniť pôvodnému veriteľovi ( ), a to so všetkými právnymi účinkami, ktoré so sebou prináša riadne a včasné splnenie dlhu. Preto hoci sa na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky súhlas dlžníka nevyžaduje, nakoľko zmenou v osobe veriteľa sa nemení obsah záväzku, je potrebné dlžníkovi uvedenú zmenu v osobe veriteľa bez zbytočného odkladu oznámiť, resp. mu uzavretie zmluvy preukázať. Pokiaľ ide o procesnoprávne dôsledky postúpenia pohľadávky, postupník je aktívne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky v momente, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na neho.

24. Aktívna vecná legitimácia pri súdnom vymáhaní postúpenej pohľadávky teda svedčí postupníkovi od účinnosti cesie, resp. od postúpenia pohľadávky. Ak nebol dlžník notifikovaný postupcom, môže postupník súdu preukázať vlastnú aktívnu vecnú legitimáciu iba zmluvou o postúpení pohľadávky. Tým súčasne dôjde k preukázaniu postúpenia žalovanému dlžníkovi, a to buď súdnym doručením zmluvy dlžníkovi spolu so žalobou (prípadne pri inom úkone) alebo vykonaním tohto listinného dôkazného prostriedku na pojednávaní.

25. Podľa , ak postúpenie pohľadávky oznámil dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. To znamená, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú má voči nemu, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je samotné oznámenie jeho pôvodného veriteľa. Je to preto, že dlžník nemá dôvod dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože na jeho právnom postavení sa nič nemení. Ak na základe oznámenia postupcu dlžník plnil v súlade s pokynmi postupcu osobe označenej za postupníka, nemôže mu to byť za žiadnych okolností na škodu. Aj plnením domnelému postupníkovi dlh zaniká v prípade, ak obsah oznámenia postupcu nezodpovedal skutočnosti a reálnemu právnemu stavu (napr. ak bola cesia neplatná, alebo došlo k odstúpeniu od zmluvy s účinkami ex tunc). Zodpovednosť za následky nesprávneho oznámenia o postúpení znáša postupca.

26. To však neplatí, pokiaľ si je dlžník napriek oznámeniu postupcu vedomý toho, že pohľadávka nemohla byť platne postúpená na tretiu osobu pre rozpor s alebo osobitnými predpismi. Obdobne je nevyhnutné právne posúdiť aj situáciu, keď dlžník poskytne postupníkovi plnenie na základe preukázanej cesie. Oboznámenie sa so zmluvou o postúpení pohľadávky zakladá u dlžníka sprísnenie kritérií pre vyhodnotenie dobromyseľnosti. Okrem dôvodov, ktoré vylučujú ochranu dlžníka pri oznámení cesie postupcom (rozpor s alebo osobitnými predpismi), nie je dlžník pri preukázaní cesie postupníkom chránený ani v prípade, ak na základe predloženej zmluvy vedel alebo musel vedieť, že k postúpeniu pohľadávky nedošlo (najčastejšie pre zjavnú neplatnosť zmluvy) (in Števček M., Dulak, A., Bajánková J., Fečík M., Sedlačko F., Tomašovič, M., a kol. II. - 880. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2015, s. 1826).

27. Iba platná zmluva o postúpení pohľadávky totiž môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa, keď nový veriteľ/postupník nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie a úplný výkon. Naproti tomu, otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je z hľadiska účinku splnenia záväzku dlžníkom postupníkovi nerozhodná, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca. Za situácie, keď dlžník nie je oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky, zaniká jeho záväzok splnením postupníkovi aj v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávky neexistuje (z akéhokoľvek dôvodu) (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 21.5.2003, sp. zn. ; tiež Rc 16/2004).

28. Podľa R 119/2003 (Najvyšší súd SR sp. zn. ) na ktoré sa v spore odvolával žalobca: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“

29. Na základe vyššie uvedeného rozhodnutia dospela aplikačná prax pôvodne k záveru, že dlžník musí po oznámení postupcu plniť v prospech postupníka a nie je oprávnený namietať prípadnú neplatnosť

alebo neexistenciu samotnej cesie. Dlžník sa teda za daných okolností nemôže prípadnej neplatnosti zmluvy o postúpení dovolať. Súdna prax sa však od judikátu R 119/2003 postupne odklonila. Námietka neplatnosti cesie, totiž evidentne musí dlžníkovi ostať zachovaná v prípade, ak je postúpenie pohľadávky v rozpore s . Aj bez oboznámenia sa s obsahom zmluvy je totiž dlžník spôsobilý objektívne posúdiť, že cesia nepostupiteľnej pohľadávky nemôže byť platným právnym úkonom. Uvedená výnimka sa vzťahuje aj na prípady neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor cesie s osobitnými predpismi. Pokiaľ z týchto predpisov vyplýva, že pohľadávka je vylúčená z možnosti postúpenia musí byť dlžníkovi bez ďalšieho zachovaná námietka neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a súd túto skutočnosť posúdi ako otázku predbežnú vo vzťahu ku konečnému výroku na plnenie. Neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky môže dlžník účinne namietnuť aj v prípade, ak mu cesiu preukázal postupník predložením spornej zmluvy. (in Števček M., Dulak, A., Bajánková J., Fečík M., Sedlačko F., Tomašovič, M., a kol. II. - 880. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2015, s. 1827). V ostatných prípadoch, najmä pri štandardnom oznámení postupcu o postúpení pohľadávky, je dlžník povinný plniť osobe označenej za postupníka, a to aj v prípade neplatnosti alebo neexistencie zmluvy o postúpení pohľadávky. Právny vzťah medzi postupcom a postupníkom je založený na zmluve o postúpení pohľadávky, ktorej nie je dlžník účastníkom. Jej eventuálna (pre dlžníka neznáma) neplatnosť sa právneho postavenia dlžníka bezprostredne netýka a nemôže mu byť na škodu. Zmluvou o postúpení pohľadávky sa súd v tom prípade nezaoberá a neskúma prejudiciálne ani jej platnosť. Za správnosť svojho notifikačného úkonu zodpovedá postupca, ktorý znáša následky prípadného dobromyseľného plnenia dlžníka tretej osobe.

30. Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 28.1.2009, sp. zn. (uverejneným v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2009; označovanom tiež ako R 46/2009) uviedol, že: „Z nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Na takéto rozlišovanie (dualitu) v postavení dlžníka (porovnaj R 119/2003) nemožno nájsť oporu v ustanovení . Podľa tohto ustanovenia ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno činiť záver, že „dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“ Ak postúpenie pohľadávky oznámil dlžníkovi postupca, prípadne dlžníkovi takéto postúpenie preukázal postupník a dlžník záväzok splnil postupníkovi, záväzok dlžníka týmto splnením postupníkovi zaniká aj v takom prípade, keď zmluva o postúpení pohľadávky je neplatnou alebo keď zmluva o postúpení vôbec neexistuje. V spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnene, kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo) ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo. Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona (ex lege) a od počiatku (ex tunc) sa na dotknutý právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o absolútnej neplatnosti právnych úkonov a v konkrétnom prípade aj obsoletnosť ustanovenia (keďže k tejto úprave by sa nemalo prihliadnuť.“

31. Ďalej Najvyšší súd v tomto rozsudku uviedol, že: „Ustanovenie druhá veta , podľa ktorého dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, má svoj zásadný význam na riešenie otázky splnenia dlhu. Splnenie dlhu v súlade s citovaným ustanovením môže nastať dokonca i v prípade, keď predmetná pohľadávka už nepatrí postupcovi, keď ju medzičasom zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil postupníkovi, avšak postúpenie pohľadávky ešte nebolo oznámené, resp. preukázané dlžníkovi, ako to vyžaduje citovaná právna úprava. V takomto prípade ide o výnimku z princípu zániku záväzku jeho splnením veriteľovi (, ). Táto úprava ( druhá veta ) spolu s úpravou v (ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení) je premietnutím zásady ochrany dobrej viery dlžníka, t. j. aby nebol poškodený, ak konal v dôvere v doterajší záväzkový vzťah, resp. v dôvere aj v postupcove oznámenie o postúpenie pohľadávky. Zmyslom takejto ochrany dobrej viery dlžníka je vylúčiť, aby dlžník bol v budúcnosti nútený opätovne plniť postupcovi, resp. od postupníka vymáhať spätne plnenie mu

poskytnuté z dôvodu neplatnosti alebo neexistencie zmluvy o postúpení pohľadávky. Otázka neplatnosti teda nie je nevýznamná, ak je predmetom sporu o neplatnosť takejto zmluvy, ako je tomu v tomto prípade, resp. ak sa požaduje (uplatňuje) plnenie, ktoré predstavuje hodnotu neuhradenej postúpenej pohľadávky; táto otázka je však úplne irelevantná vo vzťahu k účinkom splnenia pohľadávky (záväzku) dlžníkom postupníkovi. Preto ak postúpenie pohľadávky oznámil dlžníkovi postupca, prípadne dlžníkovi takéto postúpenie preukázal postupník a dlžník záväzok splnil postupníkovi, záväzok dlžníka týmto splnením postupníkovi zaniká aj v takom prípade, keď zmluva o postúpení pohľadávky je neplatnou alebo keď zmluva o postúpení vôbec neexistuje. V spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie, kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo) ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo. Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona (ex lege) a od počiatku (ex tunc) sa na dotknutý právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o absolútnej neplatnosti právnych úkonov a v konkrétnom prípade aj obsoletnosť ustanovenia (keďže k tejto úprave by sa nemohlo prihliadnuť).

32. Najvyšší súd SR tiež v rozsudku zo dňa 24.4.2018 sp. zn. v bode 24. odôvodnenia uviedol, že pokiaľ ide o judikát uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR pod č. 119/2003, sp. zn. , tak ide o judikát v obchodnoprávnom spore staršieho dáta, ktorý primárne rozoberá notifikačnú povinnosť s dôrazom na to, ako vplýva toto oznámenie (táto právna skutočnosť) na zmenu v obsahu záväzku vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť v obchodnoprávnom vzťahu. Treba mať však na zreteli, že uvedený judikát nevylučuje (a ani nemôže) možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podľa obsahujúce ustanovenia o zákaze postúpenia ( ). Je preto podľa Najvyššieho súdu logické, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Je potrebné si uvedomiť, že oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré je adresované dlžníkovi, dochádza v prvom rade k tomu, že postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie a zároveň berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe (postupníkovi). Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku než v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa. Dovolací súd preto uzatvára, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom ( ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.

33. Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 29.7.2020 sp. zn. konštatoval, že: „.. súdna prax sa už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. (R 119/2003, pozn.). Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.5.2008, pod sp. zn. , ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.1.2009, pod sp. zn. , podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky.

34. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 3.7.2012 sp. zn. , kde poukázal na to, že z neskoršieho rozhodnutia najvyššieho súdu (rozsudok sp. zn. z 28.januára 2009) vyplýva, že: „Z nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie postupca síce dlžníkovi neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Pre takéto rozlišovanie (dualitu) v postavení dlžníka (porovnaj R 119/2003) nemožno nájsť oporu v ustanovení Obč. zák. „ Podľa ústavného súdu tak najvyšší súd prijal opačný záver, ako je ten, ktorý vyplýva zo skoršieho rozhodnutia najvyššieho súdu...“

35. S týmito závermi súdov vyššej inštancie nie je v rozpore ani žalobcom predložený judikát Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.12.2019, sp. zn. , zverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí

súdov SR, ktorého právna veta znie: „Neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nemožno vyvodiť len zo skutočnosti, že súdu nie je známa odplata za postúpenie pohľadávky.“ V tomto rozhodnutí sa totiž neriešila situácia rovnaká, ako v danom spore.

36. Odvolací súd preto v predmetnom spore k argumentácii odvolateľa, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, poukazuje na základe vyššie uvedených novších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR na to, že rozpor právneho úkonu so zákonom zakladá jeho absolútnu neplatnosť, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti ex offo, a to aj bez toho, aby ju niektorá zo strán namietala ( ), i keď v predmetnom spore takúto námietku vzniesol priamo žalovaný dlžník. Oznámenie spoločnosti PB PT a.s. o postúpení pohľadávky žalobcovi adresované žalovanému bolo splnením povinnosti pôvodného veriteľa ako postupcu v zmysle . Takéto oznámenie má len tie právne účinky, že kým nie je postúpenie pohľadávky oznámené dlžníkovi, môže plniť aj pôvodnému veriteľovi (postupcovi), ktorý je povinný prijať takto poskytnuté plnenie. Ustanovenie teda slúži na ochranu dlžníka, ktorý splnil svoj záväzok osobe, ktorá v dobe plnenia podľa hmotného práva nebola veriteľom pohľadávky, napr. preto, že zmluva o jej postúpení bola neplatná. Oznámenie podľa teda predstavuje právnu skutočnosť, na základe ktorej vzniká povinnosť dlžníka plniť pohľadávku postupníkovi, avšak nekonvaliduje sama o sebe neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Je logické, že ak bola pohľadávka postúpená na základe právneho úkonu, ktorý je absolútne neplatný, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Naďalej teda platí, že predpokladom právnej účinnosti postúpenia pohľadávky, je oznámenie tohto postúpenia dlžníkovi podľa . Ten je až od tohto okamihu povinný plniť postupníkovi, ako svojmu veriteľovi s tým, že pokiaľ mu postúpenie pohľadávky oznámi samotný pôvodný veriteľ - postupca, postupník nemá povinnosť nič preukazovať a dlžník je povinný plniť postupníkovi bez ohľadu na to, či je zmluva o postúpení pohľadávky platná, alebo nie a takýmto splnením záväzok dlžníka zaniká. Od tejto situácie je však treba odlíšiť stav, ako v predmetnej právnej veci, kedy k splneniu záväzku dlžníkom avizovanému postupníkovi nedôjde a jeho zaplatenie sa stane predmetom súdneho sporu. V takomto prípade je potom potrebné v rámci skúmania aktívnej legitimácie pre vymáhanie pohľadávky riešiť aj otázku platnosti zmluvy o postúpenie pohľadávky, keď v dôsledku jej neplatnosti k zmene v osobe veriteľa dôjsť nemôže, navyše ak dlžníkovi bolo spolu so žalobou predložená aj zmluva o postúpení pohľadávky, čím dlžník nadobudol vedomosť o jej obsahu a o jej prípadnej neplatnosti, na ktorú v spore poukazuje, teda by pri plnení dlhu postupníkovi za takejto situácie nebol ani dobromyseľný.

37. Vzhľadom na to, že žalobca sa domáha zaplatenia pohľadávky, ktorú mal nadobudnúť ako postupník od pôvodného veriteľa (PB PT, a.s.) zo zmluvy, ktorú tento uzavrel so žalovaným, bolo potrebné, aby v prvom rade preukázal svoju aktívnu legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených práv od pôvodného veriteľa.

38. Námietka žalovaného v spore spočívala v tom, že postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu nebolo riadne, nakoľko nebol dodržaný postup podľa čl. IV. Rámcovej zmluvy, keď na žiadosti o odplatné postúpenie pohľadávky absentuje písomná akceptácia žalobcu.

39. Na zmluvu o postúpení pohľadávky sa vzťahujú všetky požiadavky na platný právny úkon ( a nasl. ). Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranným právnym úkonom. Podmienkou jej platnosti je písomná forma (, ). Podpisy oboch zmluvných strán nemusia byť na tej istej listine, možno ju teda uzavrieť na základe písomného návrhu a písomnej akceptácie na dvoch rôznych listinách.

40. Ustanovenia až 530 o postúpení pohľadávky platia aj pre obchodné záväzkové vzťahy, nakoľko nemá vlastnú úpravu postúpenia pohľadávky ( ).

41. K obligatórnym obsahovým náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky vedľa vlastného označenia účastníkov zmluvy (postupcu a postupníka), patrí identifikácia pohľadávky čo do jej výšky a skutočností, na ktorých sa zakladá. Postupované pohľadávky musia byť identifikované dostatočne určito, aby neboli zameniteľné s inou pohľadávkou postupcu, voči tomu istému dlžníkovi a aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Predmet postúpenia musí byť v zmluve dostatočne vymedzený, v záujme splnenia všeobecnej podmienky určitosti právneho úkonu (§

37 ods. 1 ). Aj v prípadoch tzv. rámcového postupovania pohľadávok, je nevyhnutné následne presne špecifikovať každú jednotlivú postupovanú pohľadávku a to tak, aby bolo splnené kritérium určitosti.

42. Ak by došlo k postúpeniu pohľadávky v rozpore so zákonom, zmluva o postúpení pohľadávky by bola absolútne neplatná ( ). Táto neplatnosť pôsobí od začiatku (ex tunc), pričom túto neplatnosť nemožno zhojiť. Návrh na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky môže podať aj dlžník, ak preukáže, že má na tomto určení naliehavý právny záujem, nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník (R 46/2009).

43. Dôsledkom neplatnosti prevodu pohľadávky je, že postupca zostáva naďalej veriteľom svojej pohľadávky a dlžník je povinný plniť tomu, kto zostáva jeho veriteľom. Ak by dlžník napriek tomu plnil postupníkovi, potom jeho dlh nezanikne, pretože plnil postupníkovi bez právneho dôvodu ( ).

44. Vychádzajúc z uvedeného, ak je pre platnosť postúpenia pohľadávky potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie v zmysle ust. , je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle aktuálne platných ust. a tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia.

45. Zmluva o postúpení pohľadávky musí byť predovšetkým uzatvorená písomne. Opomenutie písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu ( ). Pre zachovanie jednoduchej písomnej formy stačí, ak dôjde k písomnému návrhu (oferta) a písomnému prijatiu (akceptácia). Písomná forma právneho úkonu potom predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosti a podpisu konajúcej osoby. Písomný prejav teda musí byť zároveň podpísaný. Zmluva, ktorá musí byť písomná, ale nebola jej účastníkmi podpísaná, nemôže spôsobiť zamýšľané právne následky. Ak postupca zaslal žalobcovi (postupníkovi) písomný návrh na uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom postupník postupcovi nezaslal ale ani nevyhotovil písomné prijatie tohto návrhu, je potrebné takúto zmluvu považovať za neplatnú (rovnako rozsudok NS ČR z 29.1.2009, sp. zn. ). sankcionuje nedostatok náležitosti zákonnej formy právneho úkonu tým, že stíha tento úkon jeho absolútnou neplatnosťou, t. j. ide o počiatočnú neplatnosť právneho úkonu (na právny úkon sa hľadí akoby nebol urobený), neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona, súd na ňu prihliada z úradnej moci a neplatnosť tu pôsobí voči každému (každý sa jej môže dovolať).

46. V predmetnej právnej veci uzavrel právny predchodca žalobcu (VOLKSBANK Slovensko, a.s.) so spoločnosťou PB PT, a.s. dňa 21.12.2012 písomne Rámcovú zmluvu o podmienkach pre odplatné postúpenie pohľadávok č. 142 575, v zmysle ktorej postupca odplatne postupoval žalobcovi svoje pohľadávky do celkovej sumy 2.200.000,-Eur, ktorej obsah bol modifikovaný dodatkami. Zmluvné strany si presne v zmluve vymedzili postup pri odplatnom postúpení pohľadávok, a to v článku IV. tak, že počas lehoty predloží postupca postupníkovi žiadosť, ktorá sa považuje za samostatný, neodvolateľný návrh na uzatvorenie jednotlivej zmluvy o odplatnom postúpení konkrétnej pohľadávky, ktorej prílohu tvoria dokumenty prináležiace k jednotlivej pohľadávke a úvodný list. V tomto článku bolo výslovne dohodnuté, že v prípade, ak postupník akceptuje v žiadosti uvedené pohľadávky, postupník prijme postupcov návrh na odplatné postúpenie pohľadávok, a to tým spôsobom, že na žiadosti uvedie jej akceptáciu a o tejto akceptácii informuje postupcu. Predložením žiadosti postupcom a jej akceptáciou postupníkom, postupca a postupník uzavreli jednotlivú zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky s obsahom uvedeným v rámcovej zmluve.

47. Odvolací súd sa preto ďalej zaoberal otázkou, či samotnú rámcovú zmluvu možno považovať za platnú zmluvu o postúpení pohľadávky podľa a nasl. . Z ust. vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky musí byť písomná a zároveň v nej musí byť presne špecifikovaná postupovaná pohľadávka, pričom nedodržanie týchto podmienok je sankcionované absolútnou neplatnosťou tohto právneho úkonu, a to v zmysle a .

48. Ako bolo uvedené, jednou z obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávky je presná identifikácia postúpenej pohľadávky, a to dostatočne určite tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu. Samotná rámcová zmluva o postupovaní pohľadávok požiadavku určitosti predmetu postúpenia nespĺňa, preto dospel odvolací súd k záveru, že samotná rámcová zmluva platnou zmluvou o postúpení pohľadávok v zmysle ust. nie je. Pretože však ide o platnú rámcovú

zmluvu upravujúcu podmienky, za ktorých budú postupované jednotlivé pohľadávky, môže potom k platnému postúpeniu pohľadávky dôjsť iba pri existencii ďalšieho hmotnoprávneho úkonu, ktorý by spĺňal podmienky kladené na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.

49. Z toho potom vyplýva, že aj v prípadoch tzv. rámcového postupovania pohľadávok, je nevyhnutné následne ďalšou samostatnou jednotlivou zmluvou presne špecifikovať každú jednu postupovanú pohľadávku (aby bolo splnené kritérium určitosti zmluvy), a preto je nevyhnutné trvať na tom, že tak rámcová zmluva o postúpení pohľadávky ako aj na ňu nadväzujúca a z nej vyplývajúca samostatná zmluva o postúpení individuálnej pohľadávky, musia mať písomnú formu. Rámcová zmluva totiž presne nešpecifikuje každú jednu postupovanú pohľadávku a tým je do času uzavretia individuálnej zmluvy o postúpení pohľadávky neurčitá. Preto aj v tomto prípade až uzavretím každej jednotlivej zmluvy o odplatnom postúpení konkrétnej pohľadávky, došlo k naplneniu všetkých obsahových náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávky. Je potom prípustný postup, dohodnutý stranami v čl. IV. Rámcovej zmluvy, kedy sa pre uzavretie jednotlivej zmluvy o postúpení pohľadávky vyžaduje zaslanie písomného návrhu na uzavretie zmluvy formou Žiadosti a písomného prijatia tohto návrhu vyznačením akceptácie návrhu postupníkom na žiadosti. Tým je splnená podmienka písomného návrhu a písomnej akceptácie podľa . Dodržanie písomnej akceptácie návrhu, potom vyžaduje písomné vyjadrenie akceptácie a podpis konajúcej osoby.

50. V tomto konkrétnom prípade, však žalobca ako dôkaz uzavretia jednotlivej zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky predložil listinu - Žiadosť zo dňa 20.8.2014, ktorá síce obsahuje návrh postupcu adresovaný postupníkovi na uzavretie zmluvy, avšak absentuje na nej písomné prijatie tohto návrhu postupníkom v zmysle čl. IV. Rámcovej zmluvy. Písomná akceptácia žalobcu sa nenachádza ani na inej listine. V prípade postupovania pohľadávky z faktúry č. 14010075 vystavenej 20.8.2014 na sumu 767.088,- Eur, tak nebola dodržaná písomná forma právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle . Okolnosť, že žalobca postupcov návrh na uzavretie zmluvy prijal konkludentne tým, že postupcovi za túto postupovanú pohľadávku uhradil odplatu, na absencii písomnej formy tohto právneho úkonu nič nemení. Táto jednotlivá zmluva o postúpení pohľadávky, je teda absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť musel súd prihliadnuť nielen na námietku dlžníka, ale aj ex offo.

51. Rovnako nie je rozhodná argumentácia žalobcu v podanom odvolaní, že takýmto spôsobom (že žalobca na žiadosti v rozpore s čl. IV. rámcovej zmluvy nevyznačil akceptáciu), došlo medzi postupcom a postupníkom k uzavretiu desiatok takýchto zmlúv, preto malo ísť o ustálenú prax medzi nimi. Obchodné zvyklosti možno vymedziť ako ustálenú obchodnú prax, avšak neznamená to ešte, že každé zaužívané pravidlo správania sa účastníkov obchodných vzťahov musí predstavovať obchodnú zvyklosť. Nebude tomu tak najmä v prípadoch opakovaného porušovania práv a povinností (či už subjektívnych alebo objektívnych), nakoľko je pojmovo vylúčené, aby pravidlo správania, ktoré je v rozpore so zákonom či zmluvnou úpravou, bolo spôsobilé nadobudnúť formu obchodnej zvyklosti (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22.3.2011, sp. zn. ). Z toho vyplýva, že ani pravidelné porušovanie povinnosti uzavrieť každú jednotlivú individuálnu zmluvu o postúpení pohľadávky zákonom vyžadovanou písomnou formou, dodržaním písomnej akceptácie návrhu na uzavretie zmluvy žalobcom, ktorá je v rozpore so zákonom, nemožno považovať za obchodnú zvyklosť.

52. Na základe uvedeného odvolací súd v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a na ich základe správne právne odôvodnil svoje rozhodnutie, že nakoľko žalobca v danom prípade písomne neakceptoval návrh postupcu na uzavretie jednotlivej zmluvy o postúpení pohľadávky, nestal sa veriteľom žalovaného, a preto je jeho pohľadávka uplatnená v tomto konaní nedôvodná. Odvolací súd teda v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom spore.

53. S poukazom na uvedené závery, ďalšie argumenty žalobcu uplatnené v odvolaní považoval odvolací súd pre rozhodnutie v predmetnej veci už za nerozhodné bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán.

(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na ostatnú argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

54. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolaním žiadnej zo strán osobitne nenapadnutého, s použitím potvrdil.

55. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).