Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)350/373399.b84683.pdf
PDF · 163.75 KB
No categories available
1MObdoV/6/2006
Najvyšší súd 1 M Obdo V 6/2006-263
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Dukesa a členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Margity Fridovej, JUDr. Anny Markovej
a JUDr. Jany Zemaníkovej, v právnej veci žalobcu E., s.r.o., so sídlom v B., P.X. zastúpeného
JUDr. L.L., advokátom, R.X., B. proti žalovanému Fond národného majetku Slovenskej
republiky, Drieňová 27, Bratislava zastúpenému JUDr. Š.D., advokátom, N.X., M., ktorá sa
viedla na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 50 Cb 49/01, o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 28. júna 2002 č. k. 50 Cb 49/01–153, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 9. júna 2005 č. k. 3 Obo 37/2003-227, ktoré podal na podnet žalobcu, takto
rozhodol:
Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 28. júna 2002 č. k. 50 Cb 49/01-153
zamietol žalobu a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 1 294 116,– Sk trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca žalobou žiada od žalovaného
zaplatenie 101 493 248,– Sk z titulu vydania bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným
21 M Obdo V 6/2006
z neplatného právneho úkonu, ktorý bol podľa žalobcu uzatvorený v rozpore so zákonom,
súd sa v konaní zaoberal najskôr otázkou platnosti namietaných právnych úkonov, ako
otázkou predbežnou. Uviedol, že z označenia, ako aj obsahu zmluvy o prechode práv
a záväzkov, uzatvorenej dňa 21. mája 1997 medzi E., a.s., Č.X., B., ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom, je zrejmé, že jej účelom a cieľom bola zmena v osobe
kupujúceho formou prechodu práv a povinností pôvodnej zmluvy o odplatnom prevode akcií
kúpou. Takýto postup umožňovali nielen §§ 524 – 533 Obč. zák., ale aj § 19 a ods. 2 zák. č.
92/1991 Zb. v znení platnom k 21. máju 1997. Žalobca poukazoval na to, že prejav vôle
zúčastnených strán zmluvy o prechode práv a záväzkov z 21. mája 1997, ako aj dodatku č. 1
ku zmluve o odplatnom prevode akcií kúpou z 21. mája 1997 smeroval k tomu, aby žalobca
nadobudol 311 503 zaknihovaných akcií, (97%) akcií emitenta E.B., a.s. obchodom mimo
verejný trh v rozpore s § 8 ods. 3 zák. č. 600/1992 Zb. v znení platnom k 21. máju 1997 a inak
ako na základe verejného prísľubu v rozpore s ust. § 79a ods. 2 cit. zák. Súd preto posudzoval
náležitosti prípadnej disimulovanej (zastieranej) zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou,
ale aj simulovanej zmluvy o prechode práv a povinností a dospel k záveru, že ak sa
dotknutým právnym úkonom zakrývala zmluva o odplatnom prevode akcií kúpou medzi
spoločnosťou E., a.s. a žalobcom, zmluva o prechode práv a povinností z 21. mája 1997
neobsahovala základné náležitosti zmluvy o odplatnom prevode cenných papierov (akcii)
kúpou, t.j. konkrétne bližšie určenie prevádzaných cenných papierov – ISIN a ani záväzok
žalobcu, ako kupujúceho, zaplatiť kúpnu cenu, ani jej celkovú výšku. Súd prvého stupňa tak
dospel k záveru, že v danom prípade išlo o zmluvu o prechode práv a povinností, uzavretú
podľa § 524 a nasl. Obč. zák. Keďže predmetom platného prevodu práv a záväzkov zo
zmluvy môžu byť len práva a záväzky existujúce, súd v časti o prechode pohľadávky
kupujúceho na vydanie akcií a ich založenia a pohľadávky predávajúceho na zaplatenie časti
kúpnej ceny vo výške 18 000 000,– Sk, považoval zmluvu zo dňa 21. mája 1997 za neplatnú.
V ostatnom došlo k platnému prechodu práv a záväzkov, vrátane záväzku kupujúceho na
zaplatenie kúpnej ceny zostávajúcej časti 102 000 000,– Sk na žalobcu. Dodatok č. 1 ku
zmluve o odplatnom prevode akcií z 21. mája 1997 má náležitosti súhlasu veriteľa k prechodu
záväzku dlžníka – kupujúceho na tretiu osobu podľa § 531 ods. 1 Obč. zák. Z uvedeného
vyplýva, že žalobca platil žalovanému zostávajúcu časť kúpnej ceny akcií v súlade so
zákonom a v súlade so záväzkom, ktorý na neho platne prešiel. Súd prvého stupňa v tejto
súvislosti poukázal na rozpor v tvrdení žalobcu, ktorý žiadal iba vydanie peňažného plnenia,
ktoré poskytol žalovanému, pričom plnenie, ktoré mu na základe tých istých právnych úkonov
31 M Obdo V 6/2006
poskytol žalovaný (prevod akcií), považuje za platné plnenie. Keďže nedošlo k naplneniu
skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu, ani k plneniu na
základe neplatného právneho úkonu, žalobu v celom rozsahu zamietol.
Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že právo vyvodzuje
z neplatnosti dodatku č. 1 ku zmluve o odplatnom prevode akcií kúpou a zmluvy o prechode
práv a povinností a nie z neplatnosti zmluvy o odplatnom prevode akcií, ako to nesprávne
konštatoval súd prvého stupňa. Postúpiť možno iba pohľadávku, ktorá v čase postúpenia
existuje. V čase postúpenia pohľadávka, ktorá predstavovala právo spoločnosti E., a.s. na
prevod akcií zo žalovaného neexistovala, lebo žalovaný tento záväzok splnil už 17. januára
1997. Preto túto pohľadávku spoločnosť E., a.s. dňa 21. mája 1997 nemohla postúpiť
žalobcovi. Predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka, teda právo na plnenie.
Postúpením nie je možné previesť právo absolútne, preto spoločnosť E., a.s. nemohla postúpiť
žalobcovi svoje práva k predmetným akciám postúpením pohľadávky. V súvislosti s § 39
Obč. zák. uviedol, že právne významným účelom právneho úkonu je taký účel, ktorý sledujú
všetci účastníci právneho úkonu, alebo ktorý sleduje iba niektorý z účastníkov, ostatní však
o tomto cieli vedia, alebo aspoň z okolností, za ktorých došlo k urobeniu právneho úkonu,
ho museli predpokladať. Z dodatku č. 1 je zrejmé, že prejav vôle zúčastnených strán smeroval
k tomu, aby žalobca nadobudol 311 503 zaknihovaných a verejne obchodovateľných akcií,
vydaných spoločnosťou E.B., a.s. za odplatu mimo verejného trhu a bez uskutočnenia
verejného prísľubu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc o odvolaní rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil a žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd
sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že zmluva o prechode práv a povinností bola
uzavretá podľa § 524 a nasl. Obč. zák. a smeruje ku zmene práv a povinností osoby kupujúcej
ako veriteľa a súčasne dlžníka. Pri uzavretí zmluvy v spojení s dodatkom č. 1 tak boli
do jednej zmluvy spojené dva samostatné a oddeliteľné právne úkony. Je pravdou,
že predmetom postúpenia môže byť len existujúca pohľadávka a môže to byť iba právo
zo záväzkového vzťahu, nie právo vecné, alebo iné právo absolútnej povahy. V čase uzavretia
zmluvy o postúpení práv už právo na vydanie akcií neexistovalo a ich odovzdanie bolo
z postúpenia vylúčené. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v tejto
časti išlo o právny úkon neplatný a odporujúci zákonu. Ďalšie žalobcom uvádzané dôvody
41 M Obdo V 6/2006
neplatnosti sú bezpredmetné. Právny úkon, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému
plnenie v spornej výške, teda na základe prevzatej povinnosti kupujúceho zaplatiť kúpnu
cenu, v spojení s dodatkom č. 1 ku zmluve o prevode akcií kúpou (súhlas veriteľa), spĺňa
všetky zákonom stanovené náležitosti a nie je dôvodmi neplatnosti, ktoré namietal žalobca,
so zreteľom k jeho oddeliteľnosti, dotknutý.
Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 28. júla 2005.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky
mimoriadne dovolanie. Navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dovolaní uviedol, že predaj akcií
zo spoločnosti E., a.s. na žalobcu už nebolo možné považovať za predaj privatizovaného
majetku podľa § 14 zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.
Pri predaji museli účastníci postupovať podľa § 79a zák. č. 600/1992 Zb. o cenných
papieroch v znení účinnom v čase prevodu. Nesplnenie tam uvedených podmienok
a obmedzení má za následok neplatnosť zmluvy a prevodu akcií. Z konaní súdov nevyplynuli
relevantné skutočnosti, na základe ktorých by došlo k prechodu vlastníckeho práva
zaknihovaných akcií akciovej spoločnosti E.B., a.s. zo spoločnosti E., a.s. na žalobcu. Ako
vyplynulo z vyjadrenia žalobcu v konaní, cieľom uzatvorenia „Zmluvy o prechode práv
a povinností“ bolo nahradenie osoby kupujúceho v zmluve o odplatnom prevode akcií kúpou
z 9.januára 1997 a nadobudnutie tých konkrétnych práv a povinností, ktoré z nej vyplynuli
pre spoločnosť E., a.s. teda nadobudnutie celého 97% balíka zaknihovaných cenných papierov
emitenta E.B., a.s. bez ponuky kúpy verejne obchodovateľných akcií tohto emitenta na
verejnom trhu cenných papierov, na základe verejného prísľubu postupom podľa zákona č.
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v platnom znení.
Súd prvého stupňa bol preto povinný skúmať žalobcom prezentovaný účel sledovaný
zmluvnými stranami sporných zmlúv, a to výsluchom druhej zmluvnej strany – spoločnosti
E.B., a.s. Dospel by tak k nespochybniteľnému záveru, či boli dané v konkrétnom prípade
dôvody odôvodňujúce snahu žalobcu a spoločnosti E., a.s. obísť povinnosť verejného
prísľubu. Povinnosť súdu vykonať vyššie uvedené dôkazy bolo nevyhnutné pre správne
právne posúdenie a rozhodnutie vo veci pri riešení prejudiciálnej otázky platnosti zmluvy
o prechode práv a povinností z 21. mája 1997 a Dodatku č. 1 z 21. mája 1997. Súd mal
51 M Obdo V 6/2006
povinnosť rešpektovať vôľu účastníkov právneho úkonu s prihliadnutím k účelu, ktorého
dosiahnutie osoba konajúca právny úkon sledovala. Súdy síce dospeli k záveru, že v časti
zmluvy o prechode práv a povinností, uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou E., a.s.
týkajúce sa prechodu pohľadávky kupujúceho na vydanie akcií a ich založenie, ako aj
pohľadávky predávajúceho na zaplatenie časti kúpnej ceny vo výške 18 000 000,– Sk, sú
neplatné, v ostatnom však podľa ich názoru došlo k platnému prechodu práv a záväzkov zo
zmluvy č. X. z 9. januára 1997, vrátane záväzku kupujúceho na zaplatenie kúpnej ceny
zostávajúcej časti 102 000 000,-- Sk. Takémuto záveru, vzhľadom na absenciu vyššie
uvedených dôkazných prostriedkov, s poukazom na § 79a ods. 2 zákona č. 600/1992 Zb.
o cenných papieroch v znení platnom v rozhodnom čase, chýba istý racionálny základ, keďže
reálne možno pochybovať o tom, že účastník právneho vzťahu, majúc na zreteli nemožnosť
nadobudnúť vlastníctvo k cenným papierom, zaviaže sa k úhrade jej kúpnej ceny dohodnutej
medzi žalovaným a treťou osobou.
Vzhľadom na obsah zmluvy o prechode práv a povinností z 21. mája 1997 a dodatku
č. 1 z 21. mája 1997 možno skôr dospieť k záveru, že všetkým trom účastníkom sporných
zmluvných vzťahov bolo zrejmé, že žalobca chcel prevziať všetky povinnosti spoločnosti E.,
a.s. vo vzťahu k žalovanému len preto, aby sa stal majiteľom zaknihovaných cenných
papierov a mal všetky tie práva, ktoré vznikli spoločnosti E., a.s. zo zmluvy o odplatnom
prevode akcií kúpou č. X. z 9. januára 1997 voči žalovanému. Iba samotné prevzatie dlhu
nemá logický zmysel a je nelogické predpokladať, že žalobca chcel prevziať dlh vo výške
102 000 000,– Sk bez nadobudnutia vlastníckeho práva k akciám. Keďže v tejto súvislosti je
nutné najskôr posúdiť náležitosti zmluvy disimulovanej – zastieranej, t. j. zmluvy
o odplatnom prevode cenných papierov kúpou, ktorej jednou z jej náležitostí, takmer
podstatnou, je vyjadrenie vôle predávajúceho previesť vlastníctvo k predmetu kúpy na
kupujúceho. Ak zmluvne dohodnuté práva a im zodpovedajúce povinnosti účastníkov
právneho vzťahu trpia nedostatkami majúcimi za následok ich neplatnosť, je nutné reálne
posúdiť možnosť ich oddelenia od tých práv a povinností, ktoré síce netrpia takými
nedostatkami, ale logicky sú s takými právami a povinnosťami úzko späté, t.j. bez aplikácie
jednej skupiny práv a povinností, by nedošlo
k splneniu ostatných, neplatnosťou nedotknutých práv a povinností. Súdy nebrali do úvahy
žalobcom prezentovanú vôľu nadobudnúť vlastníctvo k zaknihovaným cenným papierom
na základe sporného právneho úkonu mimo verejného trhu. O dôvodnosti uplatneného nároku
61 M Obdo V 6/2006
na vydanie bezdôvodného obohatenia, uplatneného v žalobe z 8. marca 2001, budú môcť súdy
právne správne rozhodnúť až po tom, čo dôsledne zistia vôľu jednotlivých účastníkov
zmluvných strán sporných zmlúv.
Žalobca navrhol, aby dovolací súd mimoriadnemu dovolaniu vyhovel.
Žalovaný žiadal mimoriadne dovolanie zamietnuť a žalobcu zaviazať na zaplatenie
trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení,
že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e O.s.p., vec
preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) v napadnutom
rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie nie
je opodstatnené.
Medzi účastníkmi nie je sporné, že v procese privatizácie žalovaný zmluvou
o odplatnom prevode akcií z 9. januára 1997 (zmluva označená číslom X.) predal
spoločnosti E., a.s. 311 503 akcií spoločnosti E.B., a.s., ktoré predstavujú 97% - ný podiel na
základnom imaní spoločnosti. Akcie predal za dohodnutú kúpnu cenu 120 mil. Sk, splatnú do
31. decembra 2006, z čoho prvá splátka 18 mil. Sk bola splatná do 60 dní od podpísania
zmluvy. Predávané akcie mali formu zaknihovaných cenných papierov a predávajúci sa
zaviazal previesť ich na účet kupujúceho v Stredisku cenných papierov. Registráciou prevodu
v Stredisku cenných papierov 17. januára 1997 sa kupujúci stal majiteľom akcií. Zaplatenie
kúpnej ceny bolo zabezpečené záložným právom na prevádzané akcie, zriadeným osobitnou
zmluvou v prospech predávajúceho. Kupujúci sa v zmluve zaviazal nepreviesť založené akcie
na iný subjekt.
Žalobca 21. mája 1997, ako kupujúci, uzavrel zmluvu o prechode práv a povinností
so spoločnosťou E., a.s. Predmetom zmluvy bol prechod práv a povinností vyplývajúcich pre
postupcu zo zmluvy o prevode akcií a zo záložnej zmluvy. V čl. IV/1 a 2 sa účastníci zmluvy
dohodli, že postupca odovzdá akcie postupníkovi (žalobca) prevodom na jeho účet
v Stredisku cenných papierov. Príkaz na registráciu prevodu mal dať postupca
do 7 dní od účinnosti zmluvy. V stredisku cenných papierov bol 27. mája 1997 zapísaný
71 M Obdo V 6/2006
prevod zaknihovaných akcií z E., a.s. na žalobcu. Obsahom článku V (i keď nie celkom
zrozumiteľne vyjadreným) je dohoda, že žalobca zaplatí postupníkovi 18 mil. Sk, ktoré
postupník zaplatil žalovanému ako prvú splátku ceny prevádzaných akcií.
V rovnaký deň uzavrel E., a.s. so žalovaným dodatok č. 1 ku zmluve o prevode akcií.
Dodatok podpísal aj žalobca. Obsahom dodatku je súhlas žalovaného s prechodom všetkých
práv a povinností vyplývajúcich pre kupujúceho zo zmluvy na žalobcu. Od účinnosti dodatku
sa za kupujúceho podľa zmluvy o prevode akcií považuje žalobca.
Z uvedeného vyplýva, že hoci predmetom prevodu bolo 97% akcií jedného emitenta,
zmena majiteľa akcií sa uskutočnila bez vyhlásenia verejného prísľubu, ako ho vyžadoval
§ 79a ods. 2 zák. č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch. Uvedený postup bol dôvodom,
pre ktorý Ministerstvo financií Slovenskej republiky uložilo rozhodnutím č. 020/1998/SAN
z 9. júla 1998 žalobcovi pokutu 300 000,– Sk. Rozhodnutie zostalo nedotknuté aj po preskú-
maní v konaní o rozklade. Žalobca bol neúspešný aj v konaní vedenom na Najvyššom súde
Slovenskej republiky pod sp. zn. Sž 46/99. Žalobu, ktorou žalobca žiadal o zrušenie
rozhodnutia Ministerstva financií o uložení pokuty, Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom z 30. septembra 1999 žalobu zamietol.
Dovolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa a dovolacieho súdu
i s názorom dovolateľa, že nedošlo k platnému prevodu akcií zo spoločnosti E., a.s.
na žalobcu. Rovnakého názoru je aj žalobca, ktorý za neplatnú považuje zmluvu o prevode
práv a povinností o dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, z čoho vyvodzuje, že plnenie,
ktoré poskytol žalovanému na zaplatenie kúpnej ceny akcií, bolo plnením z neplatných
právnych úkonov, čím žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie. Podľa žalobcu žalovaný
mu nič neplnil, keďže predmet plnenia – akcie spoločnosti, nevlastnil.
Úvahy o rozsahu, dôvode neplatnosti úkonov a o možnosti oddeliť ich neplatné časti
od častí platných, sú v spojení s motívom ich uzavretia, sú pre posúdenie dôvodnosti žaloby
relevantné len pri posudzovaní toho úkonu, ktorý viedol k dosiahnutiu nedovoleného prevodu
akcií zo spoločnosti E., a.s. na žalobcu. Tým je len zmluva o prevode práv a povinností, ktorú
uzavrel žalobca s dovtedajším vlastníkom akcií. Bez ohľadu na formuláciu predmetu zmluvy
a jej názov, je podstata zmluvy vyjadrená v čl. IV, kde sa v ods. 1 E., a.s. zaväzuje previesť
81 M Obdo V 6/2006
akcie E., a.s. na žalobcu.
Žalovaný nie je účastníkom tejto zmluvy a zo samotnej zmluvy mu nevznikajú žiadne
práva ani povinnosti. I keď to pre posúdenie dôvodnosti žaloby nie je významné, dovolací súd
považuje za užitočné uviesť, že pri postúpení práv a povinností zo zmluvy, ktorá sa už pred
postúpením čiastočne plnila, je prirodzené, že na jej základe dochádza k postúpeniu
(prechodu) len tých práv a povinností, ktoré z nej v čase prechodu ešte vyplývajú. Nemôže
sa dotýkať práv a povinností, ktoré už boli konzumované, pretože ich už povinná strana
splnila. To, že aj účastníci zmluvy takto chápali prevod, naznačuje aj formulácia použitá v čl.
III/3 (postupník súhlasí s prevodom práv a povinností ....zaväzuje sa k prevzatiu odo dňa
účinnosti postupnej zmluvy k ďalšiemu plneniu...). Týka sa to predovšetkým povinnosti
žalovaného previesť na kupujúceho predávané akcie, ale aj povinnosti kupujúceho zaplatiť
prvú splátku. V čase uzavretia zmluvy o prevode práv a povinností už akcie boli na E., a.s.
prevedené, čím žalovaný splnil svoj záväzok z kúpnej zmluvy, čo bolo obom účastníkom
známe. Preto, ako to výslovne vyplýva z čl. IV ods. 1 a 2, predmetom zmluvy nie je
postúpenie práva na vydanie akcií voči žalovanému (toto právo je navyše zrejme
neprevoditeľné), ale priamo prevod akcií z E.B., a.s. na žalobcu. Rovnako je to aj
s povinnosťou kupujúceho zaplatiť prvú splátku ceny akcií, ktorá už v čase prevodu bola
splnená. Zmluva o prevode práv a povinností je neplatná, pretože ako celok viedla
k nedovolenému prevodu akcií na žalobcu.
Neplatnosť zmluvy, označenej za zmluvu o prevode práv a povinností, ktorej
skutočným obsahom bol prevod (predaj) akcií, však v ničom neovplyvňuje práva a povinnosti
žalovaného. Právo žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny akcií vyplýva z kúpnej zmluvy.
Podľa nej bol kupujúci povinný cenu akcií zaplatiť v dohodnutom termíne. Platnosť kúpnej
zmluvy nespochybňoval žiaden z účastníkov konania. Dodatkom č. 1 k zmluve o kúpe akcií
došlo ku zmene v osobe dlžníka (ktorý, ak by v čase postúpenia bola nesplnená niektorá
povinnosť žalovaného zo zmluvy, bol zároveň aj veriteľom). Podstatou dodatku je okrem
iného oznámenie od oboch účastníkov zmluvy o prevode práv, určené žalovanému,
že kupujúci postúpil svoje práva (ako už bolo uvedené, za predpokladu, že dajaké práva
z kúpnej zmluvy, ktoré neboli splnené ešte mal) na žalobcu a že žalobca preberá jeho dlh.
Obsahom dodatku je aj vyjadrenie súhlasu predávajúceho s prevzatím dlhu novým dlžníkom.
Vo vzťahu ku kúpnej cene má dodatok č. 1 všetky znaky prevzatia dlhu, náležitosti podľa
91 M Obdo V 6/2006
§ 531 ods. 1 Obč. zák. a jeho obsah neodporuje zákonu. Žalobca nastúpil ako dlžník na miesto
kupujúceho a vznikla mu povinnosť nezaplatenú časť kúpnej ceny žalovanému zaplatiť
za rovnakých podmienok splatnosti, aké boli dohodnuté v pôvodnej zmluve. Predmetom nie
je prevod akcií, ale len prevzatie povinnosti zaplatiť kúpnu cenu. V čase uzavretia dodatku už
prevod alebo prechod akcií nemohol byť predmetom dohody so žalovaným, keďže ich už
nevlastnil a v zásade na ich ďalší osud nemal vplyv. E., a.s. sa síce v zmluve o kúpe akcií
zaviazal akcie ďalej nepreviesť, bol to však záväzok medzi účastníkmi zmluvy o predaji akcií
a jeho prípadné porušenie (prevod bez súhlasu žalovaného) nemohol mať účinky voči tretím
osobám, teda ani voči ich ďalšiemu nadobúdateľovi. Žalovaný nie je účastníkom zmluvy
o prevode práv a povinností a § 531 Obč. zák. nevyžaduje, aby s ňou súhlasil. Veriteľ
v zásade ani nemusí vedieť, na základe akej skutočnosti nový dlžník dlh preberá. Je len vecou
veriteľa, aké informácie pred súhlasom na prevzatie dlhu vyžaduje a akú mieru rizika,
súvisiacu so zmenou dlžníka, je ochotný znášať. Nie je pritom povinný zaoberať sa motívmi,
ktoré vedú nového dlžníka k prevzatiu dlhu, ani posudzovať platnosť zmluvy medzi
pôvodným a novým dlžníkom. Je pravdepodobné, že žalovaný, ktorý je právnickou osobou
zriadenou osobitným zákonom, ktorá vykonáva činnosť podľa zákona č. 92/1991 Zb.
vo verejnom záujme, dbal pritom na to, aby zmenou v osobe dlžníka nebol poškodený verejný
záujem na zaplatení ceny privatizovaného majetku. Z tohto pohľadu mu nemožno nič vytknúť
už aj preto, že zaplatenie ceny bolo zabezpečené záložným právom na predávané akcie.
Z hospodárskeho hľadiska dvomi spornými zmluvami vznikla štandardná situácia
ďalšieho predaja predmetu kúpy v čase, keď pôvodný kupujúci ešte celkom nezaplatil kúpnu
cenu a pri ktorej sa pôvodný a ďalší kupujúci dohodli, že kúpnu cenu nový kupujúci zaplatí
tým, že za pôvodného kupujúceho uhradí predávajúcemu nezaplatený zvyšok kúpnej ceny.
Predávajúcemu, ktorý s takýmto spôsobom zaplatenia súhlasil, vznikne právo na zaplatenie
nezaplateného zvyšku kúpnej ceny priamo proti novému kupujúcemu. Prípadné nedostatky
dohody medzi pôvodným a ďalším kupujúcim, vrátane jej neplatnosti, ani iné poruchy v ich
právnom vzťahu, sa nemôžu preniesť do vzťahu medzi predávajúcim a novým kupujúcim.
Veriteľ (predávajúci) po tom, ako súhlasil s prevzatím dlhu, prestáva byť v právnom vzťahu
s pôvodným dlžníkom (kupujúcim) a vstupuje do nového vzťahu s ďalším kupujúcim, ktorý
sa stáva jeho novým dlžníkom. Tento vzťah je nezávislý na vzájomnom vzťahu oboch
kupujúcich. Žalovaný predal akcie a má právo na zaplatenie kúpnej ceny a kupujúci
povinnosť ju zaplatiť. Po tom, ako žalobca prevzal so súhlasom žalovaného dlh kupujúceho,
101 M Obdo V 6/2006
prešla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu na neho. Právnym podkladom plnenia uskutočneného
žalobcom bolo prevzatie dlhu obsiahnuté v dodatku č.1 a nie kúpa medzi žalobcom
a žalovaným. Neobstojí preto argumentácia žalobcu v žalobe, že ním poskytnuté plnenie
nemá podklad, pretože žalovaný mu nikdy nič neplnil, pretože akcie emitenta E., a.s.
nevlastnil. Žalovaný akcie vlastnil a predal ich spoločnosti E., a.s., ktorého dlh (povinnosť
zaplatiť cenu akcií) prevzal žalobca. Pri opačnom posudzovaní uvedenej situácie by negatívne
dôsledky neplatnosti zmluvy nepostihli účastníkov, ktorí ju uzavreli, ale tretiu osobu.
Žalovaný prevzal plnenie, na ktoré mal právo od dlžníka, ktorý bol povinný ho plniť.
Nie je to plnenie bez právneho dôvodu, ani plnenie z neplatného právneho úkonu. Žalovaný
sa prijatím kúpnej ceny za predané akcie bezdôvodne neobohatil. Žaloba bola bezdôvodná
a súd prvého stupňa správne žalobu zamietol a odvolací súd správne jeho rozhodnutie
potvrdil. Dovolací súd pri rozhodovaní vychádzal z rovnakých skutkových zistení, ako oba
súdy, žalobu však považoval za bezdôvodnú čiastočne z iných právnych dôvodov.
Mimoriadne dovolanie preto podľa § 243b ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. zamietol.
Žalovaný mal v dovolacom konaní úspech, patrí mu preto náhrada trov dovolacieho
konania. Podľa § 148a ods. 2 O.s.p. povinnosť nahradiť trovy konania má žalobca, na koho
podnet generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu
žiadal priznať trovy dovolacieho konania, nevyčíslil v ňom však ich výšku. Dovolací súd
preto rozhodol a vyhlásil rozsudok, podľa ktorého je žalobca povinný nahradiť žalovanému
trovy dovolacieho konania, vo výške ktorá bude určená v písomnom vyhotovení rozsudku.
Keďže však žalovaný výšku trov konania nevyčíslil ani v lehote 3 dní po vyhlásení rozsudku
a iné trovy konania, ako náhrada trov právneho zastúpenia, zo spisu nevyplývajú, dovolací
súd mu podľa § 151 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal. Nebol pritom viazaný
výrokom o trovách konania tak, ako bol vyhlásený 30. októbra 2008.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2008
JUDr. Peter Dukes , v. r.
predseda senátu
111 M Obdo V 6/2006