Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/6/2006

Najvyšší súd 1 M Obdo V 6/2006-263

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Dukesa a členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Margity Fridovej, JUDr. Anny Markovej

a JUDr. Jany Zemaníkovej, v právnej veci žalobcu E., s.r.o., so sídlom v B., P.X. zastúpeného

JUDr. L.L., advokátom, R.X., B. proti žalovanému Fond národného majetku Slovenskej

republiky, Drieňová 27, Bratislava zastúpenému JUDr. Š.D., advokátom, N.X., M., ktorá sa

viedla na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 28. júna 2002 č. k. 50 Cb –153, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 9. júna 2005 č. k. -227, ktoré podal na podnet žalobcu, takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 28. júna 2002 č. k. -153

zamietol žalobu a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 1 294 116,– Sk trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca žalobou žiada od žalovaného

zaplatenie 101 493 248,– Sk z titulu vydania bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným

21 M Obdo V 6/2006

z neplatného právneho úkonu, ktorý bol podľa žalobcu uzatvorený v rozpore so zákonom,

súd sa v konaní zaoberal najskôr otázkou platnosti namietaných právnych úkonov, ako

otázkou predbežnou. Uviedol, že z označenia, ako aj obsahu zmluvy o prechode práv

a záväzkov, uzatvorenej dňa 21. mája 1997 medzi E., a.s., Č.X., B., ako postupcom

a žalobcom ako postupníkom, je zrejmé, že jej účelom a cieľom bola zmena v osobe

kupujúceho formou prechodu práv a povinností pôvodnej zmluvy o odplatnom prevode akcií

kúpou. Takýto postup umožňovali nielen §§ 524 – 533 Obč. zák., ale aj § 19 a ods. 2 zák. č.

v znení platnom k 21. máju 1997. Žalobca poukazoval na to, že prejav vôle

zúčastnených strán zmluvy o prechode práv a záväzkov z 21. mája 1997, ako aj dodatku č. 1

ku zmluve o odplatnom prevode akcií kúpou z 21. mája 1997 smeroval k tomu, aby žalobca

nadobudol 311 503 zaknihovaných akcií, (97%) akcií emitenta E.B., a.s. obchodom mimo

verejný trh v rozpore s v znení platnom k 21. máju 1997 a inak

ako na základe verejného prísľubu v rozpore s ust. § 79a ods. 2 cit. zák. Súd preto posudzoval

náležitosti prípadnej disimulovanej (zastieranej) zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou,

ale aj simulovanej zmluvy o prechode práv a povinností a dospel k záveru, že ak sa

dotknutým právnym úkonom zakrývala zmluva o odplatnom prevode akcií kúpou medzi

spoločnosťou E., a.s. a žalobcom, zmluva o prechode práv a povinností z 21. mája 1997

neobsahovala základné náležitosti zmluvy o odplatnom prevode cenných papierov (akcii)

kúpou, t.j. konkrétne bližšie určenie prevádzaných cenných papierov – ISIN a ani záväzok

žalobcu, ako kupujúceho, zaplatiť kúpnu cenu, ani jej celkovú výšku. Súd prvého stupňa tak

dospel k záveru, že v danom prípade išlo o zmluvu o prechode práv a povinností, uzavretú

podľa § 524 a nasl. Obč. zák. Keďže predmetom platného prevodu práv a záväzkov zo

zmluvy môžu byť len práva a záväzky existujúce, súd v časti o prechode pohľadávky

kupujúceho na vydanie akcií a ich založenia a pohľadávky predávajúceho na zaplatenie časti

kúpnej ceny vo výške 18 000 000,– Sk, považoval zmluvu zo dňa 21. mája 1997 za neplatnú.

V ostatnom došlo k platnému prechodu práv a záväzkov, vrátane záväzku kupujúceho na

zaplatenie kúpnej ceny zostávajúcej časti 102 000 000,– Sk na žalobcu. Dodatok č. 1 ku

zmluve o odplatnom prevode akcií z 21. mája 1997 má náležitosti súhlasu veriteľa k prechodu

záväzku dlžníka – kupujúceho na tretiu osobu podľa § 531 ods. 1 Obč. zák. Z uvedeného

vyplýva, že žalobca platil žalovanému zostávajúcu časť kúpnej ceny akcií v súlade so

zákonom a v súlade so záväzkom, ktorý na neho platne prešiel. Súd prvého stupňa v tejto

súvislosti poukázal na rozpor v tvrdení žalobcu, ktorý žiadal iba vydanie peňažného plnenia,

ktoré poskytol žalovanému, pričom plnenie, ktoré mu na základe tých istých právnych úkonov

31 M Obdo V 6/2006

poskytol žalovaný (prevod akcií), považuje za platné plnenie. Keďže nedošlo k naplneniu

skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu, ani k plneniu na

základe neplatného právneho úkonu, žalobu v celom rozsahu zamietol.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že právo vyvodzuje

z neplatnosti dodatku č. 1 ku zmluve o odplatnom prevode akcií kúpou a zmluvy o prechode

práv a povinností a nie z neplatnosti zmluvy o odplatnom prevode akcií, ako to nesprávne

konštatoval súd prvého stupňa. Postúpiť možno iba pohľadávku, ktorá v čase postúpenia

existuje. V čase postúpenia pohľadávka, ktorá predstavovala právo spoločnosti E., a.s. na

prevod akcií zo žalovaného neexistovala, lebo žalovaný tento záväzok splnil už 17. januára

1997. Preto túto pohľadávku spoločnosť E., a.s. dňa 21. mája 1997 nemohla postúpiť

žalobcovi. Predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka, teda právo na plnenie.

Postúpením nie je možné previesť právo absolútne, preto spoločnosť E., a.s. nemohla postúpiť

žalobcovi svoje práva k predmetným akciám postúpením pohľadávky. V súvislosti s § 39

Obč. zák. uviedol, že právne významným účelom právneho úkonu je taký účel, ktorý sledujú

všetci účastníci právneho úkonu, alebo ktorý sleduje iba niektorý z účastníkov, ostatní však

o tomto cieli vedia, alebo aspoň z okolností, za ktorých došlo k urobeniu právneho úkonu,

ho museli predpokladať. Z dodatku č. 1 je zrejmé, že prejav vôle zúčastnených strán smeroval

k tomu, aby žalobca nadobudol 311 503 zaknihovaných a verejne obchodovateľných akcií,

vydaných spoločnosťou E.B., a.s. za odplatu mimo verejného trhu a bez uskutočnenia

verejného prísľubu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc o odvolaní rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil a žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd

sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že zmluva o prechode práv a povinností bola

uzavretá podľa § 524 a nasl. Obč. zák. a smeruje ku zmene práv a povinností osoby kupujúcej

ako veriteľa a súčasne dlžníka. Pri uzavretí zmluvy v spojení s dodatkom č. 1 tak boli

do jednej zmluvy spojené dva samostatné a oddeliteľné právne úkony. Je pravdou,

že predmetom postúpenia môže byť len existujúca pohľadávka a môže to byť iba právo

zo záväzkového vzťahu, nie právo vecné, alebo iné právo absolútnej povahy. V čase uzavretia

zmluvy o postúpení práv už právo na vydanie akcií neexistovalo a ich odovzdanie bolo

z postúpenia vylúčené. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v tejto

časti išlo o právny úkon neplatný a odporujúci zákonu. Ďalšie žalobcom uvádzané dôvody

41 M Obdo V 6/2006

neplatnosti sú bezpredmetné. Právny úkon, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému

plnenie v spornej výške, teda na základe prevzatej povinnosti kupujúceho zaplatiť kúpnu

cenu, v spojení s dodatkom č. 1 ku zmluve o prevode akcií kúpou (súhlas veriteľa), spĺňa

všetky zákonom stanovené náležitosti a nie je dôvodmi neplatnosti, ktoré namietal žalobca,

so zreteľom k jeho oddeliteľnosti, dotknutý.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 28. júla 2005.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky

mimoriadne dovolanie. Navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dovolaní uviedol, že predaj akcií

zo spoločnosti E., a.s. na žalobcu už nebolo možné považovať za predaj privatizovaného

majetku podľa o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

Pri predaji museli účastníci postupovať podľa o cenných

papieroch v znení účinnom v čase prevodu. Nesplnenie tam uvedených podmienok

a obmedzení má za následok neplatnosť zmluvy a prevodu akcií. Z konaní súdov nevyplynuli

relevantné skutočnosti, na základe ktorých by došlo k prechodu vlastníckeho práva

zaknihovaných akcií akciovej spoločnosti E.B., a.s. zo spoločnosti E., a.s. na žalobcu. Ako

vyplynulo z vyjadrenia žalobcu v konaní, cieľom uzatvorenia „Zmluvy o prechode práv

a povinností“ bolo nahradenie osoby kupujúceho v zmluve o odplatnom prevode akcií kúpou

z 9.januára 1997 a nadobudnutie tých konkrétnych práv a povinností, ktoré z nej vyplynuli

pre spoločnosť E., a.s. teda nadobudnutie celého 97% balíka zaknihovaných cenných papierov

emitenta E.B., a.s. bez ponuky kúpy verejne obchodovateľných akcií tohto emitenta na

verejnom trhu cenných papierov, na základe verejného prísľubu postupom podľa zákona č.

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v platnom znení.

Súd prvého stupňa bol preto povinný skúmať žalobcom prezentovaný účel sledovaný

zmluvnými stranami sporných zmlúv, a to výsluchom druhej zmluvnej strany – spoločnosti

E.B., a.s. Dospel by tak k nespochybniteľnému záveru, či boli dané v konkrétnom prípade

dôvody odôvodňujúce snahu žalobcu a spoločnosti E., a.s. obísť povinnosť verejného

prísľubu. Povinnosť súdu vykonať vyššie uvedené dôkazy bolo nevyhnutné pre správne

právne posúdenie a rozhodnutie vo veci pri riešení prejudiciálnej otázky platnosti zmluvy

o prechode práv a povinností z 21. mája 1997 a Dodatku č. 1 z 21. mája 1997. Súd mal

51 M Obdo V 6/2006

povinnosť rešpektovať vôľu účastníkov právneho úkonu s prihliadnutím k účelu, ktorého

dosiahnutie osoba konajúca právny úkon sledovala. Súdy síce dospeli k záveru, že v časti

zmluvy o prechode práv a povinností, uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou E., a.s.

týkajúce sa prechodu pohľadávky kupujúceho na vydanie akcií a ich založenie, ako aj

pohľadávky predávajúceho na zaplatenie časti kúpnej ceny vo výške 18 000 000,– Sk, sú

neplatné, v ostatnom však podľa ich názoru došlo k platnému prechodu práv a záväzkov zo

zmluvy č. X. z 9. januára 1997, vrátane záväzku kupujúceho na zaplatenie kúpnej ceny

zostávajúcej časti 102 000 000,-- Sk. Takémuto záveru, vzhľadom na absenciu vyššie

uvedených dôkazných prostriedkov, s poukazom na

o cenných papieroch v znení platnom v rozhodnom čase, chýba istý racionálny základ, keďže

reálne možno pochybovať o tom, že účastník právneho vzťahu, majúc na zreteli nemožnosť

nadobudnúť vlastníctvo k cenným papierom, zaviaže sa k úhrade jej kúpnej ceny dohodnutej

medzi žalovaným a treťou osobou.

Vzhľadom na obsah zmluvy o prechode práv a povinností z 21. mája 1997 a dodatku

č. 1 z 21. mája 1997 možno skôr dospieť k záveru, že všetkým trom účastníkom sporných

zmluvných vzťahov bolo zrejmé, že žalobca chcel prevziať všetky povinnosti spoločnosti E.,

a.s. vo vzťahu k žalovanému len preto, aby sa stal majiteľom zaknihovaných cenných

papierov a mal všetky tie práva, ktoré vznikli spoločnosti E., a.s. zo zmluvy o odplatnom

prevode akcií kúpou č. X. z 9. januára 1997 voči žalovanému. Iba samotné prevzatie dlhu

nemá logický zmysel a je nelogické predpokladať, že žalobca chcel prevziať dlh vo výške

102 000 000,– Sk bez nadobudnutia vlastníckeho práva k akciám. Keďže v tejto súvislosti je

nutné najskôr posúdiť náležitosti zmluvy disimulovanej – zastieranej, t. j. zmluvy

o odplatnom prevode cenných papierov kúpou, ktorej jednou z jej náležitostí, takmer

podstatnou, je vyjadrenie vôle predávajúceho previesť vlastníctvo k predmetu kúpy na

kupujúceho. Ak zmluvne dohodnuté práva a im zodpovedajúce povinnosti účastníkov

právneho vzťahu trpia nedostatkami majúcimi za následok ich neplatnosť, je nutné reálne

posúdiť možnosť ich oddelenia od tých práv a povinností, ktoré síce netrpia takými

nedostatkami, ale logicky sú s takými právami a povinnosťami úzko späté, t.j. bez aplikácie

jednej skupiny práv a povinností, by nedošlo

k splneniu ostatných, neplatnosťou nedotknutých práv a povinností. Súdy nebrali do úvahy

žalobcom prezentovanú vôľu nadobudnúť vlastníctvo k zaknihovaným cenným papierom

na základe sporného právneho úkonu mimo verejného trhu. O dôvodnosti uplatneného nároku

61 M Obdo V 6/2006

na vydanie bezdôvodného obohatenia, uplatneného v žalobe z 8. marca 2001, budú môcť súdy

právne správne rozhodnúť až po tom, čo dôsledne zistia vôľu jednotlivých účastníkov

zmluvných strán sporných zmlúv.

Žalobca navrhol, aby dovolací súd mimoriadnemu dovolaniu vyhovel.

Žalovaný žiadal mimoriadne dovolanie zamietnuť a žalobcu zaviazať na zaplatenie

trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa , vec

preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) v napadnutom

rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru, že dovolanie nie

je opodstatnené.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že v procese privatizácie žalovaný zmluvou

o odplatnom prevode akcií z 9. januára 1997 (zmluva označená číslom X.) predal

spoločnosti E., a.s. 311 503 akcií spoločnosti E.B., a.s., ktoré predstavujú 97% - ný podiel na

základnom imaní spoločnosti. Akcie predal za dohodnutú kúpnu cenu 120 mil. Sk, splatnú do

31. decembra 2006, z čoho prvá splátka 18 mil. Sk bola splatná do 60 dní od podpísania

zmluvy. Predávané akcie mali formu zaknihovaných cenných papierov a predávajúci sa

zaviazal previesť ich na účet kupujúceho v Stredisku cenných papierov. Registráciou prevodu

v Stredisku cenných papierov 17. januára 1997 sa kupujúci stal majiteľom akcií. Zaplatenie

kúpnej ceny bolo zabezpečené záložným právom na prevádzané akcie, zriadeným osobitnou

zmluvou v prospech predávajúceho. Kupujúci sa v zmluve zaviazal nepreviesť založené akcie

na iný subjekt.

Žalobca 21. mája 1997, ako kupujúci, uzavrel zmluvu o prechode práv a povinností

so spoločnosťou E., a.s. Predmetom zmluvy bol prechod práv a povinností vyplývajúcich pre

postupcu zo zmluvy o prevode akcií a zo záložnej zmluvy. V čl. IV/1 a 2 sa účastníci zmluvy

dohodli, že postupca odovzdá akcie postupníkovi (žalobca) prevodom na jeho účet

v Stredisku cenných papierov. Príkaz na registráciu prevodu mal dať postupca

do 7 dní od účinnosti zmluvy. V stredisku cenných papierov bol 27. mája 1997 zapísaný

71 M Obdo V 6/2006

prevod zaknihovaných akcií z E., a.s. na žalobcu. Obsahom článku V (i keď nie celkom

zrozumiteľne vyjadreným) je dohoda, že žalobca zaplatí postupníkovi 18 mil. Sk, ktoré

postupník zaplatil žalovanému ako prvú splátku ceny prevádzaných akcií.

V rovnaký deň uzavrel E., a.s. so žalovaným dodatok č. 1 ku zmluve o prevode akcií.

Dodatok podpísal aj žalobca. Obsahom dodatku je súhlas žalovaného s prechodom všetkých

práv a povinností vyplývajúcich pre kupujúceho zo zmluvy na žalobcu. Od účinnosti dodatku

sa za kupujúceho podľa zmluvy o prevode akcií považuje žalobca.

Z uvedeného vyplýva, že hoci predmetom prevodu bolo 97% akcií jedného emitenta,

zmena majiteľa akcií sa uskutočnila bez vyhlásenia verejného prísľubu, ako ho vyžadoval

o cenných papieroch. Uvedený postup bol dôvodom,

pre ktorý Ministerstvo financií Slovenskej republiky uložilo rozhodnutím č. 020/1998/SAN

z 9. júla 1998 žalobcovi pokutu 300 000,– Sk. Rozhodnutie zostalo nedotknuté aj po preskú-

maní v konaní o rozklade. Žalobca bol neúspešný aj v konaní vedenom na Najvyššom súde

Slovenskej republiky pod sp. zn. Sž 46/99. Žalobu, ktorou žalobca žiadal o zrušenie

rozhodnutia Ministerstva financií o uložení pokuty, Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudkom z 30. septembra 1999 žalobu zamietol.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa a dovolacieho súdu

i s názorom dovolateľa, že nedošlo k platnému prevodu akcií zo spoločnosti E., a.s.

na žalobcu. Rovnakého názoru je aj žalobca, ktorý za neplatnú považuje zmluvu o prevode

práv a povinností o dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, z čoho vyvodzuje, že plnenie,

ktoré poskytol žalovanému na zaplatenie kúpnej ceny akcií, bolo plnením z neplatných

právnych úkonov, čím žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie. Podľa žalobcu žalovaný

mu nič neplnil, keďže predmet plnenia – akcie spoločnosti, nevlastnil.

Úvahy o rozsahu, dôvode neplatnosti úkonov a o možnosti oddeliť ich neplatné časti

od častí platných, sú v spojení s motívom ich uzavretia, sú pre posúdenie dôvodnosti žaloby

relevantné len pri posudzovaní toho úkonu, ktorý viedol k dosiahnutiu nedovoleného prevodu

akcií zo spoločnosti E., a.s. na žalobcu. Tým je len zmluva o prevode práv a povinností, ktorú

uzavrel žalobca s dovtedajším vlastníkom akcií. Bez ohľadu na formuláciu predmetu zmluvy

a jej názov, je podstata zmluvy vyjadrená v čl. IV, kde sa v ods. 1 E., a.s. zaväzuje previesť

81 M Obdo V 6/2006

akcie E., a.s. na žalobcu.

Žalovaný nie je účastníkom tejto zmluvy a zo samotnej zmluvy mu nevznikajú žiadne

práva ani povinnosti. I keď to pre posúdenie dôvodnosti žaloby nie je významné, dovolací súd

považuje za užitočné uviesť, že pri postúpení práv a povinností zo zmluvy, ktorá sa už pred

postúpením čiastočne plnila, je prirodzené, že na jej základe dochádza k postúpeniu

(prechodu) len tých práv a povinností, ktoré z nej v čase prechodu ešte vyplývajú. Nemôže

sa dotýkať práv a povinností, ktoré už boli konzumované, pretože ich už povinná strana

splnila. To, že aj účastníci zmluvy takto chápali prevod, naznačuje aj formulácia použitá v čl.

III/3 (postupník súhlasí s prevodom práv a povinností ....zaväzuje sa k prevzatiu odo dňa

účinnosti postupnej zmluvy k ďalšiemu plneniu...). Týka sa to predovšetkým povinnosti

žalovaného previesť na kupujúceho predávané akcie, ale aj povinnosti kupujúceho zaplatiť

prvú splátku. V čase uzavretia zmluvy o prevode práv a povinností už akcie boli na E., a.s.

prevedené, čím žalovaný splnil svoj záväzok z kúpnej zmluvy, čo bolo obom účastníkom

známe. Preto, ako to výslovne vyplýva z čl. IV ods. 1 a 2, predmetom zmluvy nie je

postúpenie práva na vydanie akcií voči žalovanému (toto právo je navyše zrejme

neprevoditeľné), ale priamo prevod akcií z E.B., a.s. na žalobcu. Rovnako je to aj

s povinnosťou kupujúceho zaplatiť prvú splátku ceny akcií, ktorá už v čase prevodu bola

splnená. Zmluva o prevode práv a povinností je neplatná, pretože ako celok viedla

k nedovolenému prevodu akcií na žalobcu.

Neplatnosť zmluvy, označenej za zmluvu o prevode práv a povinností, ktorej

skutočným obsahom bol prevod (predaj) akcií, však v ničom neovplyvňuje práva a povinnosti

žalovaného. Právo žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny akcií vyplýva z kúpnej zmluvy.

Podľa nej bol kupujúci povinný cenu akcií zaplatiť v dohodnutom termíne. Platnosť kúpnej

zmluvy nespochybňoval žiaden z účastníkov konania. Dodatkom č. 1 k zmluve o kúpe akcií

došlo ku zmene v osobe dlžníka (ktorý, ak by v čase postúpenia bola nesplnená niektorá

povinnosť žalovaného zo zmluvy, bol zároveň aj veriteľom). Podstatou dodatku je okrem

iného oznámenie od oboch účastníkov zmluvy o prevode práv, určené žalovanému,

že kupujúci postúpil svoje práva (ako už bolo uvedené, za predpokladu, že dajaké práva

z kúpnej zmluvy, ktoré neboli splnené ešte mal) na žalobcu a že žalobca preberá jeho dlh.

Obsahom dodatku je aj vyjadrenie súhlasu predávajúceho s prevzatím dlhu novým dlžníkom.

Vo vzťahu ku kúpnej cene má dodatok č. 1 všetky znaky prevzatia dlhu, náležitosti podľa

91 M Obdo V 6/2006

§ 531 ods. 1 Obč. zák. a jeho obsah neodporuje zákonu. Žalobca nastúpil ako dlžník na miesto

kupujúceho a vznikla mu povinnosť nezaplatenú časť kúpnej ceny žalovanému zaplatiť

za rovnakých podmienok splatnosti, aké boli dohodnuté v pôvodnej zmluve. Predmetom nie

je prevod akcií, ale len prevzatie povinnosti zaplatiť kúpnu cenu. V čase uzavretia dodatku už

prevod alebo prechod akcií nemohol byť predmetom dohody so žalovaným, keďže ich už

nevlastnil a v zásade na ich ďalší osud nemal vplyv. E., a.s. sa síce v zmluve o kúpe akcií

zaviazal akcie ďalej nepreviesť, bol to však záväzok medzi účastníkmi zmluvy o predaji akcií

a jeho prípadné porušenie (prevod bez súhlasu žalovaného) nemohol mať účinky voči tretím

osobám, teda ani voči ich ďalšiemu nadobúdateľovi. Žalovaný nie je účastníkom zmluvy

o prevode práv a povinností a § 531 Obč. zák. nevyžaduje, aby s ňou súhlasil. Veriteľ

v zásade ani nemusí vedieť, na základe akej skutočnosti nový dlžník dlh preberá. Je len vecou

veriteľa, aké informácie pred súhlasom na prevzatie dlhu vyžaduje a akú mieru rizika,

súvisiacu so zmenou dlžníka, je ochotný znášať. Nie je pritom povinný zaoberať sa motívmi,

ktoré vedú nového dlžníka k prevzatiu dlhu, ani posudzovať platnosť zmluvy medzi

pôvodným a novým dlžníkom. Je pravdepodobné, že žalovaný, ktorý je právnickou osobou

zriadenou osobitným zákonom, ktorá vykonáva činnosť podľa

vo verejnom záujme, dbal pritom na to, aby zmenou v osobe dlžníka nebol poškodený verejný

záujem na zaplatení ceny privatizovaného majetku. Z tohto pohľadu mu nemožno nič vytknúť

už aj preto, že zaplatenie ceny bolo zabezpečené záložným právom na predávané akcie.

Z hospodárskeho hľadiska dvomi spornými zmluvami vznikla štandardná situácia

ďalšieho predaja predmetu kúpy v čase, keď pôvodný kupujúci ešte celkom nezaplatil kúpnu

cenu a pri ktorej sa pôvodný a ďalší kupujúci dohodli, že kúpnu cenu nový kupujúci zaplatí

tým, že za pôvodného kupujúceho uhradí predávajúcemu nezaplatený zvyšok kúpnej ceny.

Predávajúcemu, ktorý s takýmto spôsobom zaplatenia súhlasil, vznikne právo na zaplatenie

nezaplateného zvyšku kúpnej ceny priamo proti novému kupujúcemu. Prípadné nedostatky

dohody medzi pôvodným a ďalším kupujúcim, vrátane jej neplatnosti, ani iné poruchy v ich

právnom vzťahu, sa nemôžu preniesť do vzťahu medzi predávajúcim a novým kupujúcim.

Veriteľ (predávajúci) po tom, ako súhlasil s prevzatím dlhu, prestáva byť v právnom vzťahu

s pôvodným dlžníkom (kupujúcim) a vstupuje do nového vzťahu s ďalším kupujúcim, ktorý

sa stáva jeho novým dlžníkom. Tento vzťah je nezávislý na vzájomnom vzťahu oboch

kupujúcich. Žalovaný predal akcie a má právo na zaplatenie kúpnej ceny a kupujúci

povinnosť ju zaplatiť. Po tom, ako žalobca prevzal so súhlasom žalovaného dlh kupujúceho,

101 M Obdo V 6/2006

prešla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu na neho. Právnym podkladom plnenia uskutočneného

žalobcom bolo prevzatie dlhu obsiahnuté v dodatku č.1 a nie kúpa medzi žalobcom

a žalovaným. Neobstojí preto argumentácia žalobcu v žalobe, že ním poskytnuté plnenie

nemá podklad, pretože žalovaný mu nikdy nič neplnil, pretože akcie emitenta E., a.s.

nevlastnil. Žalovaný akcie vlastnil a predal ich spoločnosti E., a.s., ktorého dlh (povinnosť

zaplatiť cenu akcií) prevzal žalobca. Pri opačnom posudzovaní uvedenej situácie by negatívne

dôsledky neplatnosti zmluvy nepostihli účastníkov, ktorí ju uzavreli, ale tretiu osobu.

Žalovaný prevzal plnenie, na ktoré mal právo od dlžníka, ktorý bol povinný ho plniť.

Nie je to plnenie bez právneho dôvodu, ani plnenie z neplatného právneho úkonu. Žalovaný

sa prijatím kúpnej ceny za predané akcie bezdôvodne neobohatil. Žaloba bola bezdôvodná

a súd prvého stupňa správne žalobu zamietol a odvolací súd správne jeho rozhodnutie

potvrdil. Dovolací súd pri rozhodovaní vychádzal z rovnakých skutkových zistení, ako oba

súdy, žalobu však považoval za bezdôvodnú čiastočne z iných právnych dôvodov.

Mimoriadne dovolanie preto podľa v spojení s zamietol.

Žalovaný mal v dovolacom konaní úspech, patrí mu preto náhrada trov dovolacieho

konania. Podľa povinnosť nahradiť trovy konania má žalobca, na koho

podnet generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu

žiadal priznať trovy dovolacieho konania, nevyčíslil v ňom však ich výšku. Dovolací súd

preto rozhodol a vyhlásil rozsudok, podľa ktorého je žalobca povinný nahradiť žalovanému

trovy dovolacieho konania, vo výške ktorá bude určená v písomnom vyhotovení rozsudku.

Keďže však žalovaný výšku trov konania nevyčíslil ani v lehote 3 dní po vyhlásení rozsudku

a iné trovy konania, ako náhrada trov právneho zastúpenia, zo spisu nevyplývajú, dovolací

súd mu podľa náhradu trov konania nepriznal. Nebol pritom viazaný

výrokom o trovách konania tak, ako bol vyhlásený 30. októbra 2008.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2008

JUDr. Peter Dukes , v. r.

predseda senátu

111 M Obdo V 6/2006