Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/43/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcov: 1. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., zast.: JUDr. Juraj Dziak, advokát, so sídlom Vajanského 26, 080 01 Prešov, IČO: 54348064, 2. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 3. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 4. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 5. I. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 6. L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 7. L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 8. J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 9. G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 10. N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 11. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 12. N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 13. J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 14. C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 15. F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 16. I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 17. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 18. J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 19. J. R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 20. S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 21. B. J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 22. J. I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 23. T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 24. J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., 25. P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., 26. J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., 27. J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., 28. J. K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., 29. Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., 30. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., 31. C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., 32. O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., 33. P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., 34. P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX C., 35. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX C., 36. P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX C., 37. J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX C., 38. J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX C., 39. K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX C., 40. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX C., 41. T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX C., 42. I. J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX C., 43. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX C., 44. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX C., 45. I. H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX C., 46. I. I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX C., 47. J. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX C., 48. S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX C., 49. T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX C., 50. C. G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX C., 51. L. F., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, XXX XX C., 52. C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX C., 53. J. J., nar. XX.XX.XXXX, L. X, XXX XX C., žalobcovia v 1. až 53. rade zastúpení: JUDr. Branislav Kahanec, advokát, so sídlom Vajanského 3, 080 01 Prešov, IČO: 42084792 p r o t i žalovanému: SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, so sídlom Volgogradská 88, 080 01 Prešov, IČO: 31718523, zastúpený: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36854581, o splnenie povinnosti a prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. – 191 zo dňa 31.5.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. Žalovanému voči žalobcom 1/ až 53/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovia nemajú na náhradu trov konania nárok a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že žalobcovia ako vlastníci, niektorí z nich ako spoluvlastníci bytov v C., B. X, X, XX,XX S. L. X, XX ,XX žiadali, aby žalovaný ako správca ich bytov bol zaviazaný vykonať nové zúčtovanie odberov tepla, teplej vody, resp. tepelnej energie u nich za roky 2020 a 2021 v súlade s vyhlášky č. platnej a účinnej do 31.12.2022 tak, že základná zložka tvorí 60% a spotrebná 40% z celkových nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie. Žalobu odôvodnili tým, že v ich bytových domoch boli v danom období zapojené pomerové rozdeľovače a preto zúčtovanie tepla a teplej vody mal žalovaný vykonať podľa citovanej vyhlášky, keďže vlastníci bytov a nebytových priestorov (ďalej len „NP“) sa nedohodli inak. Žalovaný však nesprávne vykonal toto zúčtovanie podľa citovanej vyhlášky, čo konštatovala aj Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len „SOI“) v protokoloch, ktoré doložili. Žalovaný vykonal ročné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2020 a 2021, pri rozpočítaní nákladov za dodávku tepla a teplej vody najprv postupoval podľa vyhlášky č. , keďže v týchto bytových domoch sú inštalované pomerové rozdeľovače. Vo vyúčtovaní za uvedené roky u jednotlivých bytov boli však enormné rozdiely. Žalovaný preto požiadal o výklad možnosti využitia vyhlášky č. SR (ďalej aj „“). To v odpovedi z 10.12.2021 uviedlo, že je potrebné aplikovať taký postup, ktorý umožní rozpočítať množstvo tepla bez použitia nesprávnych alebo nevierohodných údajov z meradiel alebo pomerových rozdeľovačov tepla a preto v danom bytovom dome je vhodným postupom aplikácia vyhlášky MHSR č. Dodalo aj to, že zároveň je potrebné rešpektovať o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „“) a prerokovať zvolený postup rozpočítavania tepla s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „NP“). Žalovaný si objednal u R. I. Q. L., C. vypracovanie štúdie prepočtov potrieb energie na vykurovanie v bytovom dome. Žalovaný následne vypracoval nové - opravné vyúčtovanie za roky 2020-2021 a to podľa vyhlášky č. 240/2016 Z.z Žalovaný inicioval schôdzu vlastníkov bytov na ulici L. S. B.. U žalovaného bola vykonaná kontrola SOI. V protokole z 24.11.2022 sa konštatuje porušenie právnych predpisov žalovaného a v záväznom pokyne bolo uložené žalovanému prejednať iný spôsob vyúčtovania nákladov z dôvodu nadmerných spotrieb tepla za predpokladu splnenia troch podmienok určených v liste spracovanom odborom metodiky energetickej inšpekcie ministerstva hospodárstva. Súd vec právne posúdil podľa ust. , ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ust. o tepelnej energetike, ust. , ust. vyhl. č. Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzal predovšetkým z princípu spravodlivosti, ktorý je súčasťou materiálneho právneho štátu a využíva sa nielen pri tvorbe, ale aj aplikácii práva. Súd v zhode s rozhodovacou činnosťou súdov odmieta pozitivistický prístup k aplikácii zákonov, ktorý sa obmedzuje len na striktný gramatický výklad a je extrémne formalistický. Prvoinštančný súd poukázal na Radbruchovu formulu, princíp dobrých mravov, rozhodnutia najvyššieho súdu týkajúce sa potreby nie príliš formalistického a mechanického výkladu a na požiadavku spravodlivého rozhodovania sudcu vyplývajúcu aj z o sudcoch a prísediacich, podľa ktorého sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. S poukazom na vyššie uvedené závery aj v tomto konkrétnom prípade súd nepristúpil k formalistickému výkladu právnej normy - vyhlášky č. , ale vychádzal z jej zmyslu a účelu, ktorým je čo najspravodlivejší spôsob rozúčtovania nákladov na teplo a teplú vodu jednotlivým vlastníkom bytov v bytovom dome. Účel tejto vyhlášky je potrebné vykladať v súlade s európskou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2018/2002 z 11.12.2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti. Aj keď nemá uvedená smernica priamy účinok pre tento spor, ale súd má povinnosť pri výklade vnútroštátnej právnej úpravy použiť eurokomformný výklad. V tomto prípade nastala výnimočná

situácia, keď vyúčtovanie nákladov podľa vyhlášky č. pri použití pomerových rozdeľovačov viedlo k extrémnym rozdielom u jednotlivých bytov, u niektorých činilo niekoľko tisíc eur a u iných len 130 Eur ročne. Ako ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby súd uvádza aj to, že nie je možné, aby v jednom bytovom dome za to isté obdobie bolo vykonané vyúčtovanie sporných nákladov dvoma rôznymi spôsobmi. Povinnosti správcu a práva vlastníkov bytov vyplývajú zo o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Z uvedeného zákona však nevyplýva (ale ani z iného predpisu), že by vlastník bytu mal právo domáhať sa na súde iného spôsobu vyúčtovania než zvolil správca. Súd nevyhovel návrhu žalobcov na predloženie individuálnych vyúčtovaní všetkých vlastníkov bytov v príslušných bytových domoch za žalované obdobie, keďže tento návrh podal právny zástupca žalobcov až na pojednávaní, hoci nič mu nebránilo požiadať o tieto dôkazy po písomnom vyjadrení žalovaného, ku ktorému boli pripojené prehľady o výške účtovaných nákladov na teplo u jednotlivých vlastníkov. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa a s použitím . V spore bol síce úspešný žalovaný, ktorému tak vznikol nárok na náhradu trov konania podľa , ale súd zohľadnil okolnosti tohto prípadu spočívajúce v právnom posúdení uplatneného nároku, pri ktorom žalobcovia vychádzali striktne z príslušnej právnej úpravy a k podaniu tejto žaloby ich inšpirovalo aj vyjadrenie SOI zo dňa 03.01.2023 a záznamy a protokoly z vykonanej kontroly.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodov uvedených v namietajú, že súd prvej inštancie dospel celkom zjavne k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vyúčtovanie podľa ust. vyhlášky nie je vyúčtovaním v zmysle zákonných požiadaviek, ale len internou databázou žalovaného. Poukázali na to, že vykonaným rozúčtovaním je dotknutých viac ako 80 % vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetných bytových domoch. Všetky súdom prvej inštancie uvádzané rozhodnutia ústavných súdov SR a ČR neriešili situáciu, či súd môže pristúpiť k výkladu contra legem. Súd prvej inštancie dokonca nesprávne pristúpil k eurokomformného výkladu vyhlášky č. s poukazom na účel (cieľ) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2018/2002 z 11.12.2018. V okolnostiach tejto sporovej veci ide podľa žalobcov o situáciu, kedy zmienenej smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok. Súd prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia rozhodnutia nijako nevysporiadal s argumentáciou žalobcov, že povinnosť použiť na rozpočítanie tepla pomerové rozdeľovače vyplývala v danom čase priamo zo , a nie z vyhlášky. Žalobcovia poukázali na to, že súd prvej inštancie odmietol vykonať dokazovanie v tom smere, či skutočne boli zistené takéto extrémny rozdiely, keďže zamietol dokazovanie na zistenie nameraných dielikov na pomerových rozdeľovačoch jednotlivých vlastníkov. Nesprávne rozúčtovanie nemôže vykonať účinky, ktoré sa spájajú s riadnym rozúčtovaním. Za tohto stavu tak žalovaný doposiaľ nesplnil povinnosť vykonať rozúčtovanie za roky 2020 a 2021. Podporne žalobcovia dávajú do pozornosti už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu ČR. K zamietnutiu návrhov žalobcov na doplnenie dokazovania títo poukazujú na skutočnosť, že predmetný návrh vzišiel z predbežného právneho posúdenia veci súdom na pojednávaní konanom dňa 15.05.2024. Žalovaný ako správca s vlastníkmi bytov spôsob zúčtovania pred jeho vykonaním vôbec neprerokoval a pri zúčtovaní za roky 2020 – 2021 konal v rozpore s vtedy platnou a účinnou vyhláškou č. v spojení s ustanovením , čo konštatovala aj Slovenská obchodná inšpekcia. Napadnutý rozsudok považujú žalobcovia za nedostatočne odôvodnený. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovia navrhujú, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a podľa ustanovenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný má za to, že ako správca bytových domov si splnil svoju povinnosť a vykonal v Bytovom dome B. ako aj v Bytovom dome L. vyúčtovanie za roky 2020 a 2021 podľa § 7 vyhlášky č. 240/2016, pričom však zistil, že vykonané vyúčtovanie je nesprávne a nereálne, nakoľko v niektorých prípadoch dochádzalo v týchto bytových domoch k situáciám, že niektorým vlastníkom bytov sa nákladová položka za „spotrebnú zložku“ Práve z tohto dôvodu vykonal žalovaný opravné vyúčtovanie, pri ktorom aplikoval § 5 vyhlášky č. 240/2016, čím dosiahol ďaleko spravodlivejšie a reálnejšie vyúčtovanie zvýšila do tej miery, že to nezodpovedalo objektívnym fyzikálnym možnostiam spotreby tepla, čo znamená, že spotreba tepla nebola v takýchto prípadoch vôbec možná. V nadväznosti na uvedené žalovaný navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal náhradu trov odvolacieho konania žalovanému.

4. Žalobcovia v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedli, že pokiaľ žalovaný ako správca nevykonal rozúčtovanie ustanovením predvídaným spôsobom, a teda

takéto rozúčtovanie za rok 2021 nedoručil žalobcom ako vlastníkom, nevykonal rozúčtovanie podľa ustanovenia vyhlášky č. vôbec. Poukázali tiež na to, že žalovaný so žalobcami neprerokoval zvolený postup rozpočítavania. Žalobcovia zotrvali na podanom odvolaní v celom rozsahu.

5. Žalovaný v celom rozsahu namieta vyššie uvádzané závery žalobcu o tom, že žalovaný nevykonal a nedoručil vlastníkom vyúčtovanie za roky 2020 a 2021. Má za to, že postupoval s odbornou starostlivosťou, odporúčaním Ministerstva hospodárstva SR ako aj cieľom smernice č. 2018/2002, a preto vykonal najspravodlivejšie vyúčtovanie, a to podľa veľkosti podlahovej plochy jednotlivých bytov, t. j. podľa vyhlášky č.

6. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací ( ), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, odvolania žalobcov podľa a , pri viazanosti dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné a správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty uplatnené žalobcami nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pričom nezistil naplnenie ani ďalších uplatnených odvolacích dôvodov a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Odvolacie námietky sú z prevažnej časti len opakovaním argumentácie žalobcov z konania pred súdom prvej inštancie, ktoré už zodpovedal prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a v súvislosti s odvolacími námietkami iba dopĺňa nasledovné:

9. K námietke nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie podľa ust. odvolací súd poznamenáva, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Po preskúmaní spisu a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd nevzhliadol žiadne z vyššie uvedených pochybení, ktoré by svojou intenzitou mali za následok porušenie práva na spravodlivý proces.

10. K námietke nevykonania navrhnutých dôkazov podľa ust. odvolací súd poznamenáva, že ani k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Dokazovanie je časť civilného sporového konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v civilnom sporovom konaní nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy

vecou súdu (viď ), nie strán sporu. Ak teda súd prvej inštancie odmietol vykonať navrhnuté dôkazy s odôvodnením uvedeným v rozsudku konal v rámci svojej právomoci.

11. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa . Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

12. K námietke, že zistený skutkový stav neobstojí z dôvodu prípustnosti ďalších prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku ktoré neboli uplatnené podľa ust. písm. g) odvolací súd poznamenáva, že táto spočíva v nesprávnosti pri aplikácii iných spôsobov vytvárania skutkových zistení. Okrem dokazovania súd buduje skutkový základ veci aj zohľadnením notoriet; zohľadnením rozhodnutí, ktorými je viazaný; úvahami o skutočnostiach patriacich do právomoci iných orgánov; osvojením si zhodných tvrdení strán; „znespornením“ skutkových tvrdení strany v dôsledku ich nepopretia alebo nekvalifikovaného popretia protistranou. Pochybenie súdu môže spočívať v samotnej aplikácii toho ktorého postupu, keď neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu alebo bol aplikovaný nesprávne, alebo sú nesprávne takto vyvodené skutkové zistenia, alebo závery. Príkladom môže byť vyvodenie zjavne nesprávneho záveru o skutočnosti, ktorá nepatrí do právomoci súdu v zmysle ust. CSP, vysporiadanie sa s nepopretým alebo nekvalifikovane popretým skutkovým tvrdením strany so zákonným dôsledkom takéhoto stavu v zmysle ust. a tým vyvodenie nesprávneho záveru o nespornosti/spornosti skutkového tvrdenia. Táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebola odvolacím súdom zistená akákoľvek nesprávnosť pri aplikácii iných spôsobov vytvárania skutkových zistení. Nesprávne vytvorenie konkrétneho skutkového zistenia odvolateľ v podanom odvolaní ani nijako bližšie nekonkretizoval či neidentifikoval. Táto odvolacia námietka zostala teda iba v podobe všeobecne formulovaného odvolacieho dôvodu, ktorý nebolo možné bližšie odvolacím súdom preskúmať.

13. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd za to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (, , , ).

14. Podstatou prejednávanej veci je to, že žalobcovia sa od žalovaného domáhajú splnenia si povinnosti vyplývajúcej mu z ust. , t.j. vykonať riadne rozpočítanie nákladov podľa ust. a ust. vyhl. č.

15. Podstata argumentácia žalobcov spočíva v tom, že žalovaný nebol oprávnený vykonať rozpočítanie nákladov podľa ust. vyhl. č.

16. Podľa ust. , koncový odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa , sú povinní využívať na rozpočítavanie množstva dodaného tepla určené meradlá tepla alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov na vykurovanie u konečného spotrebiteľa, a rozpočítavať náklady na množstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítavania; náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. V zmysle ust. vykonávacej vyhlášky č. , ak sú v objekte rozpočítavania zapojené pomerové rozdeľovače tepla rovnakého typu alebo určené meradlá na meranie tepla rovnakej triedy presnosti na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 60 % a spotrebná zložka tvorí 40 % z celkových nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov nedohodnú inak.

17. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že správca je povinný pri rozpočítavaní tepla dodaného konečnému spotrebiteľovi využívať určené meradlá alebo pomerové rozdeľovače a rozpočítavať množstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítavania stanovených vyhl. č.

18. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ak by správca postupoval podľa ust. vyhl. č. , došlo by k nespravodlivému výsledku, keď by niektorí vlastníci bytov mali náklady za teplo aj niekoľkonásobne vyššie ako iní. V tejto súvislosti odvolacia námietka žalobcov ohľadom charakteru vykonaného prvotného ročného rozúčtovania podľa ust. vyhl. č. , keď žalobcovia namietajú, že tento dokument nespĺňa požiadavky na rozúčtovanie, nakoľko nebol predložený vlastníkom bytov podľa ust. , nie je dôvodná. Z pohľadu dosiahnutého výsledku, t.j. zistenia extrémnych rozdielov pri rozúčtovaní nákladov na jednotlivé byty je irelevantné, či tento výsledok je zachytený v podobe spĺňajúcej formálne podmienky ročného rozúčtovania, alebo len vo forme internej tabuľky. Rozhodujúcim je proces, akým sa správca k výsledkom dopracoval, a teda spôsob rozpočítania nákladov na teplo podľa ust. vyhl. č. Na správnosť výsledkov dosiahnutých rozpočítaním nákladov na teplo podľa ust. vyhl. č. nemá vplyv to, v akej výslednej forme boli zachytené.

19. Po tom, ako žalovaný prvotne aplikujúc pri rozpočítavaní nákladov ust. vyhl. č. zistil extrémne rozdiely pri jednotlivých bytoch, obrátil sa na s požiadavkou na vyjadrenie sa k postupu podľa ust. vyhl. č. , t.j. rozpočítania nákladov na teplo podľa podlahovej plochy bytu a NP.

20. SR takýto postup „odobrilo“ s tým, že je potrebné, okrem iného, rešpektovať príslušné ustanovenia a prerokovať tento postup s vlastníkmi bytov.

Žalovaný použitie náhradného spôsobu rozúčtovania nákladov na teplo prejednal s vlastníkmi bytov na ulici L. dňa 22.11.2022, kde väčšina prítomných vlastníkov s takýmto postupom vyjadrila nespokojnosť, a s vlastníkmi bytov na ulici B. dňa 25.1.2023, ktorí o tomto odmietli hlasovať.

21. Napriek nesúhlasnému stanovisku (a za stavu neexistencie zamietavého výsledku riadneho hlasovania vlastníkov bytov) žalovaný zotrval na vyúčtovaní vykonanom náhradným spôsobom, ako uviedol, aj z dôvodu predídenia vzniku škôd u dotknutých vlastníkov a zamedzeniu nespravodlivosti rozpočítania nákladov na teplo.

22. Odvolací súd nespochybňuje, že v zmysle ust. a ust. vykonávacej vyhlášky č. bol žalovaný ako správca bytového domu pri rozpočítavaní tepla povinný použiť pomerové rozdeľovače, čo by však viedlo k tomu, že niektorí vlastníci bytov by preukázateľne zaplatili za teplo, ktoré by ani objektívne nebolo možné v takej miere spotrebovať, v dôsledku čoho by došlo k vzniku škody.

23. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že do bytových domov na ulici Bratislavskej a Višňovej bolo dodané isté množstvo tepla v určitej hodnote. Toto teplo bolo obyvateľmi bytového domu spotrebované, pričom bolo jednoznačne preukázané, že množstvo tepla rozpočítané podľa ust. § 7 ods. 1 vyhl. u niektorých vlastníkov nie je reálne spotrebovateľné. Keďže však údaje o spotrebe získané na základe pomerových rozdeľovačov sú v tomto konkrétnom prípade nespoľahlivé, a neexistuje iný spôsob ako objektívne zistiť reálnu spotrebu v tom - ktorom byte, nemal správca inú možnosť, ako rozpočítať náklady na teplo podľa ust. vyhl. č. , t.j. podľa podlahovej plochy bytu.

24. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu tak je potrebné uviesť, že cieľom konania žalovaného, ktorý sa rozhodol pre iný spôsob rozpočítavania nákladov za teplo bola práve ochrana spotrebiteľov – tých vlastníkov bytov, ktorí by boli rozpočítaním nákladov podľa ust. vyhl. výrazne negatívne dotknutí.

25. K námietke žalobcov o výklade contra legem odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 10.5.2022, ktorý sa síce týka nadmerného odpočtu dane, avšak ústavný súd v ňom formuloval všeobecne uplatniteľný názor: „Ústavný súd pripomína, že prvoradou úlohou všeobecných súdov a zmyslom súdneho konania je nachádzanie (hľadanie) hmotného práva a spravodlivé riešenie sporov medzi účastníkmi. S touto požiadavkou sa žalobca obracia na súd s návrhom na začatie konania (žalobou), a to isté od súdu očakáva aj strana žalovaná. Opakom hľadania spravodlivosti býva prepiaty formalizmus, keď súd vyloží a použije právne predpisy, avšak v rozpore s ich zmyslom a účelom (). Ústavný súd považuje taktiež za potrebné zdôrazniť, že vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného v interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. , , , , ). Pod prílišným formalizmom sa rozumie taká interpretácia ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych stránkach práva neplní žiadnu rozumnú funkciu, ale naopak, popiera samotný zmysel a účel právnej úpravy (m. m. ). Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu súčasťou práva podľa je ústavne súladný výklad právnych noriem. Podľa názoru ústavného súdu každý má právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, pričom k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná právna norma (napr. , ).“ Zmyslom právnej úpravy obsiahnutej v v súlade s eurokonformným výkladom smernice 2018/2002 je čo najspravodlivejší a najefektívnejší spôsob vyúčtovania nákladov za teplo. Súd je povinný v každom jednom prípade, s prihliadnutím na jeho individuálne okolnosti (ktorými sú v tomto prípade extrémne vysoké náklady za teplo, v niektorých prípadoch s objektívnou nemožnosťou jeho spotreby v takom rozsahu) nájsť spravodlivé riešenie. Spravodlivosť totiž sprostredkováva aplikovateľnosť rozhodnutia preto, že je univerzálnou hodnotou, lebo každý, aj ten najobyčajnejší človek, má schopnosť rozpoznať, čo je a čo nie je spravodlivé. Len napĺňaním idey spravodlivosti právo a prípadne súdy plnia svoju funkciu, pretože ich rozhodnutia sú akceptovateľné väčšinovou mienkou. Hlavne v tomto zmysle je spravodlivosť imanentnou kategóriou práva (porov. zo dňa 3.10.2012).

26. Nepriamy účinok smernice je zásada, podľa ktorej musia súdy členského štátu vykladať vnútroštátne právo tak, aby bolo v súlade s cieľmi a znením smernice EÚ, a to aj v prípade, že smernica nebola riadne implementovaná. Znamená to povinnosť eurokonformného výkladu národných právnych predpisov, ktoré musia byť interpretované v kontexte európskeho práva. Povinnosť vykladať vnútroštátne právo v súlade s právom Európskej únie sa vzťahuje na všetky orgány v členskom štáte, vrátane súdov. Vnútroštátny súd je pri prejednávaní veci medzi jednotlivcami povinný pri uplatňovaní ustanovení vnútroštátneho práva prijatých za účelom prebratia povinností stanovených v smernici zohľadniť celý súbor vnútroštátnych právnych predpisov a vykladať ich, pokiaľ je to možné, vo svetle znenia a účelu smernice, s cieľom dosiahnuť výsledok zodpovedajúci cieľu sledovanému smernicou. Nepriamy účinok sleduje rovnaký cieľ ako priamy účinok, avšak nepriamo – výkladom vnútroštátneho práva (a nie aplikáciou práva Európskej únie). Zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva platí nielen v prípade vnútroštátnych ustanovení osobitne prijatých na vykonanie smernice, ale vzťahuje sa na vnútroštátne právo ako celok (Impact,C-268/06, 15.4.2008, Zb. s. I-2483, bod 115).

27. K rozsudku Súdneho dvora vo veci Smith C – 122/2017, na ktorý opakovane poukazovali žalobcovia odvolací súd dodáva, že v tomto rozsudku Súdny dvor podal výklad k situácii, ak vnútroštátny právny predpis je v priamom rozpore so smernicou, čo však nie je daný prípad. Rozhodujúcim právnym predpisom v prejednávanej veci je a jeho vykonávacia , ktoré v dotknutých ustanoveniach ( a vyhlášky) nie sú v rozpore so smernicou 2018/2002 ( až 11a).

28. Na dôvažok, eurokonformný výklad a vyhlášky č. nie je nosným dôvodom zamietnutia žaloby, preto ani odvolacia argumentácia v tomto smere nie je pre rozhodnutie o odvolaní významná.

29. Žalobcovia ďalej v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že povinnosť správcu použiť pomerové rozdeľovače vyplýva pre žalovaného priamo zo a nie z vyhlášky č. Ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že prvoinštančný súd popri vyhláške č. aplikoval aj príslušné ustanovenia , a to konkrétne ust. xtu odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že prvoinštančný súd podrobil prieskumu postup správcu, ktorý vzhľadom na výnimočné okolnosti nevyužil na rozpočítavanie množstva dodaného tepla pomerové rozdeľovače, ako mu to ukladá , a na to nadväzujúci postup podľa ust. vyhl. č. , ale zvolil iný spôsob, ktorým v tomto konkrétnom prípade bolo možné dosiahnuť spravodlivejšie rozpočítanie nákladov na teplo.

30. K odvolacej námietke týkajúcej sa nevykonania navrhovaných dôkazov odvolací súd uvádza, že nielen súdnou praxou, ale aj teóriou práva je ustálené, že dokazovanie v súdnom spore prebieha vo viacerých fázach - od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Ak však súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. (pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.9.2010). Prvoinštančný súd uviedol dôvody, pre ktoré nevykonal navrhované dôkazy, a odvolací súd tieto dôvody považuje za relevantné a opodstatnené. Súd prvej inštancie odmietol vykonať navrhované dôkazy aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania a taktiež mal za to, že tento návrh bol účelový v snahe predĺžiť konanie. Ako uvádza dôvodová správa k , koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania a je plne v súlade s koncepčným zameraním . Rovnako tvorí funkčnú a teleologickú jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku ( ). Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum, spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie (pozri ), plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené

včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalobcovia ako spotrebitelia sú zastúpení advokátom, a preto podľa ust. sa ustanovenie vylučujúce aplikáciu koncentrácie konania v spotrebiteľských sporoch, nepoužije.

31. Správny je aj záver súdu prvej inštancie o nemožnosti vykonania rozúčtovania nákladov v tom istom dome dvomi rôznymi spôsobmi. Aj keď žalobcovia spochybňujú platnosť vykonaného vyúčtovania, ich subjektívny názor nič nemení na tom, že žalovaný si splnil povinnosť podľa ust. zákona a vykonal vyúčtovanie za roky 2020 a 2021 podľa ust. vyhlášky č. , ktoré následne doručil žalobcom. Ak by súd žalobe vyhovel a uložil by žalovanému povinnosť vykonať nové rozúčtovanie, vzhľadom na subjektívnu záväznosť rozsudku (ust. , v zmysle ktorej je výrok právoplatného rozsudku záväzný predovšetkým pre sporové strany /inter partes/), povinnosť vykonať nové rozúčtovanie podľa ust vyhl. č. by sa vzťahovala len voči žalobcom. Voči ostatným vlastníkom bytov, ktorí nie súd stranami tohto konania, by zostalo platným a účinným už vykonané rozúčtovanie podľa ust. 5 ods. 1 vyhl.

32. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie o tom, že vlastníci bytov nie sú oprávnení rozhodovať o spôsobe rozpočítavania nákladov. Uvedené oprávnenie nevyplýva ani z ust ani z vyhl. č. Podľa ust. vyhl. č. sú vlastníci bytov oprávnení rozhodnúť len o zmene pomeru základnej a spotrebnej zložky. Pokiaľ bol žalovaný v zmysle odpovede ministerstva hospodárstva povinný prerokovať zmenu rozpočítavania s vlastníkmi bytov, tak túto povinnosť si splnil na schôdzi vlastníkov v dňoch 22.11.2022 a 23.1.2023. Naviac, vlastníci bytov na ul. Višňová o odlišnom spôsobe rozúčtovania odmietli hlasovať, v dôsledku čoho žalovaný nedisponoval platným rozhodnutím vlastníkov bytov o zamietnutí takéhoto návrhu. Za takéhoto stavu žalovaný nemal inú možnosť, ak chcel zamedziť vzniku škody u dotknutých vlastníkov, ako vykonať rozúčtovanie podľa ust. vyhl. č. K stanovisku ministerstva hospodárstva, sekcia energetiky zo dňa 10.12.2021 a k záveru SOI uvedenom v protokole o kontrole, odvolací súd dodáva, že , sekcia energetiky, ani SOI nie sú orgánmi oprávnenými na záväzný výklad práva pre (im nepodriadené) fyzické a právnické osoby, záväzný výklad práva podávajú súdy.

33. Vo vzťahu k poukazu žalobcov na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej republiky (, ) k právnej otázke, či správcovi trvá povinnosť vykonať zúčtovanie podľa ust. , ak toto nebolo vykonané riadne a či sa následne možno domáhať v súdnom konaní uloženia povinnosti vykonať riadne zúčtovanie odvolací súd uvádza, že táto česká judikatúra nie je záväzná pre súdy SR. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31.10.2017, cit.: S prihliadnutím na do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú. Ak teda dovolateľka v dovolaní poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. a sp. zn. ako na rozhodnutia spadajúce pod ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd pri riešení právnej otázky zachovania súrodeneckých väzieb pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov odklonil, tak uvedenú argumentáciu dovolateľky nemožno považovať za súladnú s ust. “

34. K námietke nepreskúmateľnosti odvolací súd dodáva, že je nepochybné, že jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je tiež právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (aj keď tento ich vníma ako relevantné), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (porovnaj , ). Treba mať na zreteli aj to, že vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (pri inak správnom rozhodnutí)

nemusí (ale) disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou k porušeniu označeného práva (, , ). určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodenie rozsudku, ktoré sú presne uvedené v ust. . Z tohto ustanovenia sa dá vyvodiť aj záväzná logická štruktúra odôvodnenia. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom možno konštatovať, že tento súd vydal rozhodnutie, ktoré spĺňa požiadavky na odôvodnenie rozsudku podľa . Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. V prvom rade sa súd prvej inštancie riadne zaoberal tým, čoho sa strana žalobcov domáhala, aké skutočnosti tvrdila, a aké dôkazné prostriedky označila, riadne sa zaoberal vyjadreniami žalovanej strany a prostriedkami jej procesnej obrany a taktiež komplexne posúdil čiastkové skutkové tvrdenia strán a tieto aj riadne vyhodnotil. V odôvodnení taktiež uviedol, ktoré z rozhodných skutkových okolností preukázané boli a ktoré nie. Odvolací súd v tomto poukazuje na skutočnosť, že do odôvodnenia súdu prvej inštancie je potrebné zahrnúť iba rozhodné skutkové okolnosti tak, aby rozsudok neobsahoval nadbytočné informácie. Súd prvej inštancie sa taktiež v odôvodnení zaoberal vyhodnotením dôkaznej situácie a obsahom predmetného rozhodnutia je aj riadne hodnotenie dôkazov, ako aj riadne opísanie úvahy súdu prvej inštancie pri ich hodnotení. Aj táto časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie má logickú postupnosť. Taktiež možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má riadne uvedené právne posúdenie veci, pričom pod právnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej súd podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie odcitoval právne normy a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlil, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú. 35. Záverom odvolací súd považuje za potrebné dodať, že len samotná skutočnosť, že niektorí vlastníci bytov podľa ich vyjadrenia ani „nezapínajú radiátory“ neznamená, že nespotrebúvajú teplo dodávané do bytového domu. Ak vlastník bytu napriek tomu, že v byte nekúri vôbec, alebo len minimálne, má v byte primeranú teplotu, znamená to, že teplo do jeho bytu preniklo cez steny susedných bytov. Toto teplo však nie je zadarmo, je to teplo, ktoré bolo dodané do bytového domu a za ktoré vlastníci bytov platia odplatu. Preto ak vlastník bytu vypne radiátory neznamená to, že nespotrebúva teplo dodávané do bytového domu. Každý vlastník bytu uvedené teplo spotrebúva, či už priamo z vlastného radiátora alebo tepelnou výmenou cez steny bytu, keď teplo prúdi z teplejšieho na chladnejšie miesto. Pokiaľ vlastník bytu teplo spotrebúva, je spravodlivé od neho požadovať, aby sa podieľal aj na jeho úhrade.

36. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balanic./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

37. Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil, vrátane správneho súvisiaceho výroku o trovách konania.

38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a s použitím rovnako ako prvoinštančný súd majúc za to, že dôvody osobitného zreteľa uvedené súdom prvej inštancie sú dané aj pre odvolacie konanie.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).