Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-139-2020.pdf
PDF · 133.56 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/139/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: TREND service s.r.o., Rozvojová 2, 040 01 Košice, IČO: 36 212 652, zastúpeného spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava v konaní o zaplatenie 125,57 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 26Cb/104/2019-126 zo dňa 30.6.2020 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 26Cb/104/2019-126 zo dňa 30. júna 2020.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 125,57 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 125,57 eur od 21.10.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 12.8.2019 v upomínacom konaní žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 125,57 eur, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 125,57 eur od 21.10.2018 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 12.06.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle TOYOTA Auris, EČV: Q., rok výroby: XXXX, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenej O. B. (ďalej aj len ako „poškodený“). Škodová udalosť bola dňa 12.06.2018 riadne ohlásená žalovanému, u ktorého má poistený (žalobca) uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9850934628. Poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise: TREND service s.r.o. (žalobca) s tým, že náklady na opravu motorového vozidla vo výške 897,78 eur si uplatnil u žalovaného faktúrou č. 2018090. Žalovaný Oznámením o poistnom plnení zo dňa 08.10.2018 oznámil poškodenému, že šetrenie poistnej udalosti č. 9850934628 bolo ukončené dňa 05.10.2018 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola iba vo výške 706,21 eur. Nepriznaná suma 125,57 eur bola Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.05.2019 postúpená na žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 08.10.2018: „Priznávame sumu kontrolnej kalkulácie. Servis neprimerane účtuje výšku Nh - priznávame Nh podľa daného regiónu - 16,67 € bez DPH - 20,00 € s DPH. Servis neprimerane účtuje cenu za lakovanie.“ V
zmysle výpočtu výšky plnenia (zálohy, doplatku) zo dňa 08.10.2018 z poistnej udalosti číslo: 9850934628 faktúra za opravu vozidla číslo: 2018090 bola vystavená na sumu 897,78 eur s DPH. Rozdiel medzi faktúrou a kontrolnou kalkuláciou je 125,57 eur. Spolu bolo priznaných 772,21 eur. Spoluúčasť je 66,00 eur. Poistné plnenie predstavuje 706,21 eur. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámeniach o poistnom plnení, resp. vo výpočte poistného plnenia, uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poistený nárok. Poistený t.j. žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Servis pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Poukázal aj na článok IX ods. 1 a 2 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO a na cenníky lakovacích a mechanických prác v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla (Podľa kategorizácie osobných áut na Slovensku a vo svete patrí TOYOTA Auris do nižšej strednej triedy, kam je možné zaradiť aj VW golf plus, ŠKODU Octavia, AUDI A3). V servise Auto Gábriel, s.r.o. Košice, Osloboditeľov č. 70, Košice je cena mechanických prác 33 eur bez DPH a klampiarskych a lakovacích prác 39 eur bez DPH. V servise Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, Košice je cena lakovacích prác 36 eur bez DPH a mechanických prác 28 eur bez DPH. V servise Porsche Inter Auto Slovakia spol. s r.o., Nerudova 9, Košice je cena mechanických prác 41,40 eur s DPH a cena klampiarskych a lakovacích prác 51,40 EUR s DPH. Žalobca si účtoval za 1NH mechanickej a lakovacej práce sumu 25,00 eur bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v regióne porovnateľná, výhodnejšia, resp. nižšia suma. Na základe uvedeného si uplatnil nárok na doplatenie poistného plnenia, a to z poistnej udalosti č. 9850934628 vo výške 125,57 eur s príslušenstvom. Navrhol, v prípade ak žalovaný podá odpor, pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I, ktorého príslušnosť je založená v zmysle § 19 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov: „Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode, c) je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor týka tejto zložky.“ Keďže šetrenie škodovej udalosti č. 9850934628 zo dňa 12.06.2018 vykonávalo Centrum likvidácie Košice, so sídlom Mäsiarska 11, 040 01 Košice, tak v súlade s vyššie citovaným ustanovením žalobca navrhuje pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I. Podľa § 37 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov: „Ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.“
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Tvrdil, že faktúra mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Navyše návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 CSP, keďže žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu predmetných škodových udalostí a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa ich týkali. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/192/2004 ako aj na ust. § 524 OZ a mal za to, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Teda uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Žalobca teda nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo/20/2007 zo dňa 29. januára 2008. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení poukázal na skutočnosti uvádzané v predmetnom Oznámení, v ktorom sa uvádza, že plnenie bolo poskytnuté podľa kontrolnej kalkulácie, a že servis (žalobca) neprimerane účtoval výšku normohodiny práce - táto bola priznaná vo výške 16,67 eur bez DPH, t.j. 20,00 eur s DPH, ako aj cenu za lakovanie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vykonané krátenie zo strany žalovaného, predstavuje riadne odôvodnené a preukázané krátenie. Žalovaný pri tomto postupe vychádzal z posudku, ktorý bol vypracovaný systémom AUDATEX, ktorý predstavuje automatizovaný kontrolný systém, používaný pre výpočet nákladov na opravy poškodených vozidiel, ktorý kalkuluje náklady na opravu konkrétneho vozidla. Vzhľadom k uvedenému mal za dostatočne odôvodnené, že plnenie zo strany žalovaného, predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný krátil poistné plnenie nedôvodne. Žalovaný krátil poistné plnenie pri poistnej udalosti č. 9850934628 z dôvodov uvedených v oznámení o poistnom plnení zo dňa 08.10.2018. Žalobca poukazujúc na ustálenú judikatúru súdov týkajúcu sa výkladu kogentného ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka (rozsudok NS SR, sp. zn. 1Cdo/152/2009 zo dňa 27.01.2011) uviedol, že k naplneniu dôvodov krátenia musia byť obligatórne a kumulatívne splnené nasledujúce podmienky: jednak vedomé porušenie povinností a jednak to, že porušenie týchto povinností uvedených v zákone, resp. v poistných podmienkach má podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Podľa žalobcu dôvody krátenia nie sú v súlade s ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a zároveň sú aj nepreskúmateľné. Nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný priznal výšku práce v sume iba 16,67 eur/NH bez DPH. Žalovaný síce predložil kalkuláciu nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla, no tá je nepreskúmateľná. Je to práve žalovaný, kto musí preukázať dôvodnosť svojho krátenia už pri ukončení šetrenia. Žalovaný nepredložil žiadne zákonom stanovené dôvody, pre ktoré krátil dané poistné plnenie, čím nepreukázal tvrdené, a to že sú tu dôvody na krátenie, a teda poisťovňa neuniesla svoje dôkazné bremeno. Ďalej žalobca mal za to, že zákonom stanovenú povinnosť o náležitosti žaloby podľa ust. § 132 CSP si splnil a okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby opísal zrozumiteľne a určito. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku sú jednoznačné a konkrétne a nie je možné, dôjsť k zámene s iným skutkom. Poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené aj pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval. K námietke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že pohľadávka, ktorá bola postúpená, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok na poistné plnenie vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla, teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (t.j. platobné miesto) uhradí škodu, resp. faktúru za opravu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Navyše žalovaný už čiastočne plnil, a to na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 8.10.2018, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu, preto považuje námietku žalovaného bez právneho alebo skutkového významu. Z uvedeného je zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poistený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poistený, ako veriteľ, postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. Opätovne zdôraznil, že nárok na poistné plnenie vzniká okamihom škodovej/poistnej udalosti. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie § 525 ods. 1 taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktorý má povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva. Poukázal aj na skutočnosť, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností
neobstojí ako platný. Na podporu tejto argumentácie predložil judikatúru v súvislosti s posudzovaním platnosti zmlúv a ich výkladu: (rozsudok NS ČR, sp.zn. 29 Odo 775/2004; Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015; Nález ÚS SR z 3. júla 2008 sp. zn. I. ÚS 242/07; uznesenie NS SR, sp. zn. 4Cdo/132/2007; nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 242/07-29; rozsudok NS SR, sp. zn. 1 M Obdo V 6/2006 a uznesenie NS ČR, sp.zn. 33 Cdo/4155/2011). Ďalej žalobca poukázal na to, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom ako poškodeným a postupníkom (žalobcom), obsahuje jasné označenie účastníkov zmlúv a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku poistnej udalosti). Mal za to, že postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje tvrdenia žalovaného v odpore, ako aj námietku aktívnej legitimácie žalobcu, za irelevantné. Navyše takéto námietky boli už v právne a skutkovo obdobných veciach riešené Krajským súdom v Košiciach, ktorý vyslovil platnosť zmlúv o postúpení a neopodstatnenosť námietok, v konaniach pod sp.zn. 3Cob/31/2018, 4Cob/60/2017, 4Cob/111/2018, 4Cob/31/2018 a v mnohých ďalších konaniach. Súd vyhodnotil takéto námietky žalovaného za nedôvodné a uznal platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok. Pokiaľ žalovaný uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu uviedol, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Taktiež neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Žalovaný nepreukázal a neodôvodnil, ale iba svojvoľne určil, že priznal cenu podľa daného regiónu v sume 16,67 eur bez DPH/Nh. Podľa žalobcu neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, na základe ktorých neuhradil žalobcovi náhradu škody v plnom rozsahu, čoho následkom má byť neúspech v spore. Zároveň, v príslušných poistných podmienkach a ani v celom právnom poriadku SR nie je záväzne určené, ktorý kalkulačný program sa považuje za záväzný kalkulačný program, na základe ktorého výpočtov poisťovňa uhradí poistenému, resp. poškodenému náklady na opravu poškodeného motorového vozidla. Poisťovňa (žalovaný) využíva kalkulačný program AUDATEX. AUDATEX nezohľadňuje (najmä pri lakovaní) všetky nevyhnutné parametre, najmä konkrétnu značku a typ poškodeného motorového vozidla, keďže príslušný kalkulačný program uplatňuje u všetkých vozidiel rovnaké pravidlá pri tvorbe časových noriem, teda vychádza z priemerných cien lakovania. Príslušný kalkulačný program tak nezohľadňuje všetky účelne vynaložené náklady na opravu poškodeného motorového vozidla. Navyše, kalkulácia vypracovaná žalovaným, na základe ktorej poskytuje žalovaný výplatu poistného plnenia, nie je objektívnym nástrojom, keďže žalovaný do kalkulácie môže vstupovať, meniť cenu náhradných dielov, navýšiť počet normohodín. Rozsah prác v predmetnej kalkulácii nákladov na opravu tak nie je podľa noriem stanovených výrobcom pre príslušnú značku a typ motorového vozidla, ale podľa ľubovôle likvidátora. Zároveň, v predloženej kalkulácii, ktorú predložil žalovaný, je pri lakovaní skratka AZT. Žalovaný len zavádza súd aj žalobcu, nakoľko nevychádzal z technológie opravy stanovenej výrobcom pre uvedenú značku a typ motorového vozidla, t.j. z časových noriem udávaných výrobcom, ale iba z priemerných hodnôt, čím náklady umelo znižuje. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné. Žiadal, aby žalovaný predložil celý likvidačný spis predmetnej poistnej udalosti. Žalobca v zmysle § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov týmto navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I, ktorého príslušnosť je založená v zmysle § 19 písm. c) CSP.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 129, § 132 CSP, § 37, § 39, § 35, § 524 Občianskeho zákonníka, § 442, § 788, § 790, § 791, § 795, § 798, § 799, § 806, § 809, § 517 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel. Žalovaný nepostupoval v súlade s čl. IX bodom 1. a 2. zmluvných dojednaní. Pri výpočte nákladov na prácu
nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku. V iných opravovniach v regióne je cena za jednu normohodinu týchto prác vyššia od cien žalobcu. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, splnil všetky povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Zo žalobcom predložených cenníkov za opravy vozidiel vyplýva, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne a náklady na opravu vozidla sú primerané, preto určenie ceny za normohodinu opravárenských prác žalovaným sumou 20,00 eur vrátane DPH (16,67 eur bez DPH), je nedôvodné. Žalovaný nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise sumou 20,00 eur vrátane DPH. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že predmetnou faktúrou boli vyúčtované účelné, primerané a skutočné náklady na opravu predmetného vozidla. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a jednoznačne uviesť dôvod krátenia poistných plnení, resp. dôvod priznania poistných plnení v ním stanovenej výške. Z oznámení o poistnom plnení musí jednoznačne vyplývať na základe čoho (akých výpočtov a podkladov) žalovaný dospel k určeniu výšky poistného plnenia. Podľa ustálenej judikatúry, skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká právo na plnenie ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda už samotným vznikom škody. Z faktúry žalobcu za opravu vozidla jednoznačne vyplýva vyúčtovanie nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla. Žalobca predložil relevantné dôkazy súvisiace s opravou motorového vozidla. Právo na zníženie poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka vznikne poisťovni iba za predpokladu, že vedomé porušenie oznamovacej povinnosti uvedenej v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia malo buď podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Vzhľadom na uvedené žalovaný nebol oprávnený poistné plnenie znížiť podľa ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ďalej konštatoval súd prvej inštancie, že krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zmluvných dojednaniach. Zo žalovaným predložených dôkazov (kalkulácie) bez ďalšieho nevyplýva oprávnenosť výšky poskytnutého poistného plnenia. Žalovaný nepreukázal súdu ani oprávnenosť krátenia poistného plnenia v časti za lakovanie. Z kalkulácie ani z oznámenia o poistnom plnení nevyplýva z akého dôvodu by malo byť primerané žalovaným poskytnuté plnenie za lakovanie, resp. prečo bolo neprimeraná žalobcom požadovaná suma za lakovanie. Z uvedených dôkazov nie je možné zistiť ani to o akú sumu bolo krátené poskytnuté plnenie v súvislosti s rozdielnymi cenami za jednu normohodinu prác a o akú sumu bolo krátené poistné plnenie v časti lakovania. Keďže žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti (05.10.2018), dostal sa do omeškania so zaplatením sumy 125,57 ezr dňom 21.10.2018, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ustanoveniami § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1; § 262 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Poukázal, že odvolaním napadnutý rozsudok je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, pritom je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj nepreskúmateľnosťou. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s aktívnou legitimáciou žalobcu. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že poškodený postúpil tzv. pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, ktorá však vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpil pohľadávku, ktorá predstavuje jeho záväzok a nie pohľadávku, čo je v rozpore s § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, keďže z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť svoju pohľadávku, pričom z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - zmluvy o postúpení
pohľadávky. V uvedenom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť dodatočného schválenia, či dodatočného odpadnutia dôvodu (konvalidácie), nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolávať každý, pretože pôsobí proti všetkým (erga omnes).
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Dôvodil, že žalovaný uvádza v odvolaní odvolacie dôvody, avšak neuvádza, v čom spočíva naplnenie jednotlivých odvolacích dôvodov in concreto. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného a má za to, že pokiaľ sa žalovaný s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže to viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie (viď. rozhodnutie ÚS SR sp.zn. I. ÚS 188/06, sp.zn. III. ÚS 199/09, sp.zn. II. ÚS 251/04, sp.zn. III. ÚS 209/04). K neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a k námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní, ako ako aj v prvoinštančnom konaní, prezentuje poškodeného ako dlžníka žalobcu, čo odôvodňuje tým, že poškodený neuhradil pohľadávku (faktúru), ktorú v žalovaným neuhradenej a krátenej časti postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu. Žalobca plne zotrváva na argumentácií prezentovanej v prvoinštančnom konaní a plne sa stotožňuje aj s právnym názorom súdu prvej inštancie. Citujúc ust. § 797 ods. 2 OZ zdôraznil, že Nárok na náhradu škody resp. poistného plnenia vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Totiž je potrebné rozlišovať vzťah poisteného a žalovaného a vzťah poisteného a žalobcu ako autoservisu. Predmetom tohto konania je nárok poškodeného na krátenú časť poistného plnenia z poistnej udalosti, ktorý postúpil na žalobcu, t.j. predmetom konania je vzťah poisteného a žalovaného. Je iba zhoda okolností, že servis vykonávajúci opravu a žalobca, ktorý nadobudol pohľadávku je tá istá osoba. Právne postavenie žalovaného sa postúpením pohľadávky nijako nezmenilo. Pre toto konanie je irelevantné, či pohľadávka autoservisu (a zároveň žalobcu) bola poisteným uhradená a žalovaný tento vzťah nemá ani právo spochybňovať alebo nejako doň vstupovať. Koná sa o pohľadávke poisteného voči žalovanému, ktorá vznikla momentom vzniku predmetnej poistnej udalosti, a ktorá bola postúpená žalobcovi, tá je predmetom konania a žalovaný sa môže vyjadrovať iba k tejto pohľadávke ako takej, nie však ku vzťahu žalobcu a poškodeného. Tvrdenie žalovaného, že poškodený je dlžníkom žalobcu neobstojí. Poškodený má pohľadávku voči poisťovni - voči žalovanému, a to nárok na poistné plnenie. Nárok na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinností poistiteľa plniť, teda, ak nastane poistná udalosť. Právo na poistné plnenie nie je podmienené žiadnou inou skutočnosťou, ako napr. úhradou faktúry zo strany poškodeného. Navyše, časť nároku na poistné plnenie bola zo strany žalovaného poukázaná priamo na účet žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na viacero rozsudkov Krajského súdu v Košiciach (napr. sp. zn. 4Cob/107/2018 zo dňa 30.1.2019, sp. zn. 2Cob/75/2018 zo dňa 30.1.2019, sp. zn. 2Cob/84/2018 zo dňa 27.6.2019), predmetom ktorých bolo nepriznanie poistného plnenia uplatneného poškodeným z povinného zmluvného poistenia škodcu z dôvodu krátenia výšky normohodiny účtovanej servisom pri oprave poškodeného motorového vozidla, resp. z havarijného poistenia z dôvodu krátenia výšky normohodiny účtovanej servisom pri oprave poškodeného vozidla, neuznania nákladov na opravu z dôvodu, že opravu vykonal neautorizovaný servis. K predmetným rozsudkom uviedol, že odvolací súd sa totožne ako v tomto konaní zaoberal výškou normohodín účtovaných servisom, námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok. V daných prípadoch odvolací súd v celom rozsahu potvrdil rozsudky súdu prvej inštancie, nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, ktorú použil aj v tomto konaní a priznal žalobcovi nárok na doplatenie plnenia do výšky normohodiny účtovanej servisom, resp. nákladov podľa faktúry servisu. V súvislosti s námietkou žalovaného, že „v samotnej ZoPO absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky na žalobcu. V predloženej ZoPP je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa nášho právneho názoru neexistujúcej) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky“, žalobca uviedol, že podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle § 524 OZ: 1/ označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2/ identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému
dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Teda zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky, ale aj čo do dôvodu vzniku. V čl. II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Je teda nepochybné, že postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky.
10. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 12.10.2020.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
12. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
13. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.
15. Odvolací súd zhodnotil, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami.
16. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver.
17. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v odvolacom konaní odvolací súd uvádza :
18. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu.
19. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
20. Z § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, ktorými sú označenie účastníkov zmluvy (postupcu a postupníka) a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená. Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodeným a žalobcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, ktorý v zmysle faktúry predstavuje pohľadávku žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná, resp. že by odporovala § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom vyplýva, že predmetom postúpenia bol priamy nárok poškodeného na náhradu škody voči žalovanému.
21. Vzhľadom na to, že žalovaný ako poisťovateľ, ktorý vykonáva povinné zmluvné poistenie, má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila, poškodený môže požadovať náhradu škody aj priamo od neho. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že poškodený si nárok na náhradu škody uplatnil priamo u žalovaného - poisťovateľa škodcu.
22. Sumarizujúc závery uvedené v odsekoch 20. a 21. tohto rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že poškodený bol veriteľom majúcimi pohľadávku voči žalovanému z titulu škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú platne postúpil na žalobcu. Preto námietka žalovaného, že medzi poškodeným a žalobcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, nie je dôvodná. Už momentom vzniku škody mal totiž poškodený pohľadávku voči žalovanému, ktorú platne postúpil na žalobcu, pričom pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu sa nevyžadovalo, aby poškodený uhradil náklady za opravu vozidla.
23. Odvolací súd zároveň uvádza, že zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva vôľa postupcu postúpiť v zmluve špecifikovanú pohľadávku na žalobcu ako postupníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na princíp preferencie platnosti právnych úkonov, podľa ktorého právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky a nik nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol neplatný. V danom prípade bola postupovaná pohľadávka v zmluve riadne špecifikovaná, čo bolo správne ustálené aj súdom prvej inštancie. Pohľadávka poškodeného postúpená na žalobcu sa týkala tej časti sumy fakturovanej servisom (žalobcom) za opravu vozidla, ktorá ostala žalovaným neuhradená a bola vyjadrená číselne a aj slovne. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno súhlasiť so žalovaným, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatným právnym úkonom.
24. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
25. Z citovaného ustanovenia vyplýva povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, t.j. do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
26. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
27. Z ust. § 11 ods. 7 ZoPZP vyplýva, že splatnosť poistného plnenia je stanovená lehotou do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo v prípade, ak o nároku poškodeného rozhodoval súd, po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že pre splatnosť nároku žalobcu je v danom prípade relevantné až doručenie právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody jemu ako poisťovateľovi, takýto výklad citovaného ustanovenia nie je správny. Ak žalovaný ako poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti v prípade úspechu poškodeného v tomto súdnom konaní zaplatiť poškodenému (resp. jeho právnemu nástupcovi) aj úrok z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote si neplnil. Preto uplynutím lehoty 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti plniť sa žalovaný dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas. A keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobca právo od neho požadovať popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
28. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane priznaného úroku z omeškania ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).