Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/49/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: A. D., nar. XX. XX. XXXX, F. XXX, O., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Trnava, P.O. BOX 72, Trnava, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Komárno, Pohraničná 8, Komárno, IČO: 00 151 866, o správnej žalobe zo dňa 17. 08. 2021 proti opatreniu žalovaného č. ORPZ-KN-OKP-215-021/2021 zo dňa 29. 07. 2021, rozhodnutiu žalovaného č. ORP-284/1-VYS-KN-2021 DT zo dňa 05. 08. 2021, nesprávnemu úradnému postupu a inému zásahu do pozitívneho záväzku ochrany rodiny, takto

rozhodol:

Súd žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. ORPZ-KN-OKP-215-021/2021 zo dňa 29. 07. 2021 a rozhodnutia žalovaného č. ORP-284/1-VYS-KN-2021 DT zo dňa 05. 08. 2021 o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd žalobu v časti nesprávneho úradného postupu a iného zásahu do pozitívneho záväzku ochrany rodiny v y l u č u j e na samostatné konanie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 17. 08. 2021, doručenou tunajšiemu súdu dňa 24. 08. 2021, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrenia žalovaného č. ORPZ-KN-OKP-215-021/2021 zo dňa 29. 07. 2021, rozhodnutiu žalovaného č. ORP-284/1-VYS-KN-2021 DT zo dňa 05. 08. 2021, ako aj nesprávneho úradného postupu a tiež namietal iný zásah do pozitívneho záväzku ochrany rodiny.

2. Žalobca v podanej žalobe v časti I. uviedol, že nesprávny, nezákonný úradný postup vidí v tom, že žalovaný sa úmyselne vyberá cestou omylov, veci sú neprehľadne vyšetrované, skrýva ich, selektívne uplatňuje a má záujem postaviť falošný obraz na veci, skrýva dôkazy, nezabezpečuje vyjadrenia, vôbec nereaguje, odvoláva sa na nejaké účelovo vytvorené uznesenie, ktoré nemá hlavu ani pätu, interpretuje „HOAXI“, šíri dezinformácie a jeho postup ako samostatného vyšetrovacieho orgánu vyzerá ako falošný. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky . Tiež zdôraznil extrémny formalizmus a umelo vytvorené klamstvá, ktoré majú zahladzovať stopy o úmyselne „spackanom“ vyšetrovaní, o ktorom podľa podozrení páchateľa vopred varovali. Poukázal na rozhodnutia R 57/2002, rozsudok NSSR sp. zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. .

V časti II. žaloby konštatoval, že nečinnosť orgánu zvýšila tlak na rodinu, znášať útoky a falošné veci, vykonštruované veci, ktoré majú za cieľ likvidovať rodinu žalobcu- znemožniť, paralyzovať rodinu klamstvami, rôznymi fabuláciami, špiniť konšpiráciami. Upriamil pozornosť na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Marckx, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , a viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR (, , , , , , , , , , Pl.

ÚS 11/2013). Tiež poukázal na zásady analógia legis, analógia iuris a zákaz odoprieť spravodlivosť ( denegatio iustitie).

V závere žiadal zrušiť označené rozhodnutia, prikázať vec prehľadne znova prejednať, vypočuť všetkých dotknutých účastníkov. Tiež žiadal za znášanú zvýšenú traumu písomné ospravedlnenie do rúk žalobcu tak, aby v ňom žalovaný poukázal na celú rodinu manželku J. D. (nar. XXXX), J. D. ( nar. XXXX) a Z. H. ( nar. XXXX).

3. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Komárne, Odbor kriminálnej polície, 1. Oddelenie vyšetrovania na základe žiadosti súdu o súčinnosť zo dňa 13. 09. 2021 predložilo: a) podanie A. D. a J. D. zo dňa 15. 05. 2021, adresované a doručené Úradu vlády Slovenskej republiky pod č. 3078/2021/KPV, odpoveď Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne č. ORP-KN-OKP-2015-004/2021 zo dňa 30. 04. 2021, týkajúcu sa podania vo veci trestných oznámení na M. D., podanie Úradu vlády Slovenskej republiky č. 3078/2021/KPV zo dňa 24. 05. 2021 a upovedomenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne, Odbor kriminálnej polície, 1. Oddelenie vyšetrovania č. ORPZ-KN-OKP-2015-021/2021 zo dňa 29. 07. 2021, v ktorom žalobcovi oznámili, že obdržali jeho podnet zo dňa 15. 05. 2021 adresovaný Úradu vlády. Zároveň ho upovedomili, že po preštudovaní všetkých podnetov a listov zistili, že sa jedná o obsahovo totožné podania, na ktoré mu už bolo viackrát odpovedané. b) uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Komárno, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-284/2-VYS-KN-2021 DT zo dňa 05. 08. 2021, ktorým bola odmietnutá vec trestného oznámenia A. D., nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa .

4. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby a jej príloh, podaním A. D. a J. D. zo dňa 15. 05. 2021, odpoveďou Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne č, ORP-KN-OKP-2015-004/2021 zo dňa 30. 04. 2021, podaním Úradu vlády Slovenskej republiky č. 3078/2021/KPV zo dňa 24. 05. 2021, upovedomením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne, Odbor kriminálnej polície, 1. Oddelenie vyšetrovania č. ORPZ-KN-OKP-2015-021/2021 zo dňa 29. 07. 2021 a uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Komárno, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-284/2-VYS-KN-2021 DT zo dňa 05. 08. 2021, dospel k záveru, že žalobcom podanú žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. ORPZ-KN-OKP-215-021/2021 zo dňa 29. 07. 2021 a rozhodnutia žalovaného č. ORP-284/1-VYS-KN-2021 DT zo dňa 05. 08. 2021 je potrebné podľa ust. odmietnuť ako neprípustnú.

5. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, d) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie,

e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak g/ je neprípustná.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

6. Správny súd sa zaoberal tým, či opatrenie, rozhodnutie a postup žalovaného, ktoré žalobca žiadal preskúmať, sú opatreniami alebo rozhodnutiami vydanými orgánom verejnej správy (v zmysle jeho vymedzenia v ), pri výkone jeho právomoci v oblasti verejnej správy a dotýkajú sa práv a právom chránených záujmov žalobcu ako fyzickej osoby v oblasti verejnej správy. Správny súd mal z obsahu spisu nesporne preukázané, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. ORPZ-KN-OKP-215-021/2021 zo dňa 29. 07. 2021 a rozhodnutia žalovaného č. ORP-284/1-VYS- KN-2021 DT zo dňa 05. 08. 2021, ktoré však nie sú predmetom prieskumu v správnom súdnictve.

V opatrení č. ORPZ-KN-OKP-215-021/2021 zo dňa 29. 07. 2021 bola riešená tá skutková situácia, že žalovanému bolo postúpené podanie A. D. a J. D. zo dňa 15. 05. 2021, adresované Úradu vlády Slovenskej republiky ( pôvodne pod č. 3078/2021/KPV) o preverenie postupu žalovaného ohľadom trestných oznámení, ktoré podali v súvislosti s útokmi na ich rodinný a súkromný život, na neoprávnené zasahovanie, neoprávnené riadenie a ovplyvňovanie názoru. Uviedli, že žalovaný naďalej zatajuje veci, špeciálne vytrháva veci z kontextu. Tiež namietali, že porušuje zákony, lebo odmieta podrobiť sfalšovaný podpis J. D. písmoznaleckému úkonu. Konštatovali, že od roku 2014 stále neprijal žiadny postup na odstránenie neoprávneného útoku do súkromného a rodinného života. Následne žalovaný upovedomil namietaným opatrením žalobcu, že po preštudovaní všetkých podnetov a listov zistili, že sa jedná o obsahovo totožné podania, na ktoré mu už bolo viackrát odpovedané.

Rozhodnutím ČVS: ORP-284/1-VYS-KN-2021 DT zo dňa 05. 08. 2021 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Komárno, odbor kriminálnej polície odmietlo trestné oznámenie podané žalobcom, týkajúce sa podozrenia zo spáchania protiprávneho konania, ku ktorému malo dôjsť tak, že citujem „neoprávnene zasahovanie do súkromného a rodinného života nebola s políciou začaté žiadne konanie“, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa .

7. Na princípe generálnej klauzuly je v správnom súdnictve poskytovaná ochrana tzv. verejným subjektívnym právam, patriacim fyzickým a právnickým osobám a ich verejným právom chráneným subjektívnym záujmom. Ďalšie veci, odlišné od subjektívnych verejnoprávnych vzťahov, budú patriť do právomoci správneho súdu iba na základe výslovnej zákonnej úpravy. Pre tieto "ďalšie veci" platí enumeratívny princíp, ktorým môže zákonodarca rozširovať oblasť správneho súdnictva zákonom. Sem patrí napríklad konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy podľa a nasl. . Tieto veci boli delegované z pôvodnej právomoci Ústavného súdu SR.

8. Predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva budú len také správne akty a činnosť orgánov verejnej správy, ktoré sú realizované pri výkone pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Je potrebné si totiž uvedomiť, že nie každý akt alebo postup orgánu verejnej správy je vykonávaný v rámci jeho verejnosprávnej pôsobnosti. Orgány verejnej správy môžu byť totiž činné v celej škále právnych vzťahov daných právnym poriadkom, z ktorých niektoré majú výlučne súkromnoprávny charakter (napr. nakladanie orgánov štátnej správy s majetkom, pracovnoprávne vzťahy), resp. verejnoprávny charakter nemajúci povahu výkonu verejnej správy (napr. postup policajných orgánov v trestnom konaní). Verejnosprávnu pôsobnosť možno preto zjednodušene vymedziť ako zákonom ustanovené vrchnostenské oprávnenie orgánu verejnej správy rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, resp. tieto normatívne určovať. Pojem rozhodovania pritom v sebe zahŕňa nielen vydávanie rozhodnutí, ale i opatrení orgánov verejnej správy, pričom normatívna nariaďovacia pôsobnosť je vo vzťahu k správnemu súdnictvu ohraničená len na vydávanie všeobecne záväzných nariadení orgánmi územnej samosprávy. Verejnosprávna rovina je premietnutá do legálneho vymedzenia administratívneho konania, ktorým sa rozumie len taký postup orgánu verejnej správy, ktorý sa vzťahuje na výkon jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Táto skutočnosť sa odrazila následne v tom, že legálne definície rozhodnutia a opatrenia orgánu verejnej správy a nečinnosti orgánu verejnej správy odkazujú práve na administratívne konanie a pri inom zásahu orgánu verejnej správy, ktorý nie je realizovaný v administratívnom konaní, je priamo výslovne zvýraznené, že ide o postup vykonávaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Pod pojmom administratívne konanie sa rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Pôjde len o taký postup, ktorý má vrchnostenský charakter, pri ktorom je orgán verejnej správy vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám v nadradenej pozícii. Práve z takejto pozície (odlišnej od postavenia účastníkov konania, dotknutých osôb, adresátov opatrení) orgán rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb alebo ich rozsah normatívne určuje. Musí pritom ísť o pôsobnosť zákonom výslovne určenú ako verejnosprávnu. (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. . Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, 33-34 s)

9. Právomoc správneho súdu je základnou procesnou podmienkou. Pre posúdenie právomoci je rozhodujúce zistenie vertikálneho prvku v administratívnom právnom vzťahu ( ). Túto skutočnosť skúma správny súd ako prvú procesnú podmienku na základe podania, ktorým pred ním začína konanie. Právomoc správneho súdu sa prekrýva s vecnou príslušnosťou a má predmetový charakter, keď ju zákonodarca vymedzil spôsobilým predmetom prieskumu správneho súdu.

10. Predmetom prieskumu sú rozhodnutia, opatrenia, iné zásahy, nečinnosť orgánov verejnej správy a ďalšie veci ustanovené zákonom týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy. Spoločným menovateľom všetkých týchto predmetov prieskumu je, že ide o výsledky konania, resp. nekonania orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Od tohto elementárneho vyjadrenia predmetu prieskumu možno potom odvodiť prvé základné vymedzenie toho, čo správne súdy nepreskúmavajú, a to právne a iné akty či úkony subjektov, ktoré nie sú orgánmi verejnej správy, resp. tie právne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú výsledkom výkonu verejnej správy a v ktorých teda absentuje vrchnostenský vzťah medzi orgánom verejnej správy a adresátom daného aktu. Právne z uvedenej axiómy pritom možno odvodiť nedostatok právomoci správnych súdov preskúmavať napr. rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní, konanie prokuratúry pri výkone netrestného dozoru, verejného ochrancu práv, Ústavného súdu SR, Národnej rady SR atď.

11. Pri skúmaní právomoci správny súd postupuje tak, že na základe žaloby vylúči, že nejde o žiadnu vec uvedenú v . Uvedené ustanovenia vymedzujú negatívne procesné podmienky týkajúce sa predmetu prieskumu, ktoré správny súd skúma zo žaloby. Skúmanie procesných podmienok je súčasťou zásady oficiality a správny súd ho vykonáva z úradnej povinnosti. Správny súd musí overiť, či nenastala niektorá z týchto negatívnych procesných podmienok, nielen k momentu začatia konania, ale počas celého konania. Procesné podmienky si preto overuje pred vyhlásením rozhodnutia.

12. Zistenie dôvodu na odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť je neodstrániteľnou prekážkou konania.

V súlade s dôvodovou správou k zákonu možno neprípustnú žalobu vymedziť ako takú, ktorá smeruje proti:

- rozhodnutiu alebo opatreniu, či inému právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej správy vylúčenému z prieskumu správnym súdom podľa § 7

- rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, či inému právnemu aktu alebo úkonu, ktoré nebolo vydané v rámci výkonu pôsobnosti tohto orgánu v oblasti verejnej správy ( pôjde napr. o akty občianskoprávnej povahy týkajúce sa majetku alebo pracovnoprávnych vzťahov, kolektívneho vyjednávania atď),

- právnemu aktu osoby nemajúcej postavenie orgánu verejnej správy (napr. rozhodnutiu či inému právnemu aktu orgánov činných v trestnom konaní alebo právnym úkonom osôb súkromného práva).

13. Uvedené bolo potvrdené aj uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom bolo judikované, že ak koná príslušník policajného zboru v procesnom postavení orgánu činného v trestnom konaní, jeho procesný postup sa spravuje , a preto i vady v jeho procesnom postupe (vrátane excesov) možno preskúmať iba podľa a nie v správnom súdnictve v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Z vyššie uvedených dôvodov potom správny súd musel konštatovať, že v čase podania správnej žaloby neboli naplnené podmienky pre to, aby rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného neboli vylúčené zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce zo súdneho spisu bolo potrebné žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. ORPZ-KN- OKP-215-021/2021 zo dňa 29. 07. 2021 a rozhodnutia žalovaného č. ORP-284/1-VYS-KN-2021 DT zo dňa 05. 08. 2021 odmietnuť ako neprípustnú v zmysle ust. .

14. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

15. Žalobca súčasne žaloval aj nesprávny úradný postup a iný zásah do pozitívneho záväzku ochrana rodiny. Z dôvodu, že sa jedná o nároky, ktoré nepatria do právomoci správnych súdov, správny súd žalobu v tejto časti vylúčil na samostatné konanie ( per analogiam).

16. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. ( ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , . V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Proti tretiemu výroku tohto uznesenia nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).