Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Sa-77-2018.pdf
PDF · 121.98 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/77/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Obec Moravské Lieskové, so sídlom Moravské Lieskové 657, Moravské Lieskové, IČO: 00311 791, zastúpeného: JUDr. Šimon Cibulka, advokát, so sídlom Hodžova 53, Trenčín, IČO: 42 373 646, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, IČO: 31 797 903, o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 31.08.2015 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vykonať opravu v zistených nedostatkoch z kontroly, ktorej výsledkom je Protokol z 25.05.2015 č. 101-7000/2015-OK/6 do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný vykonal u žalobcu kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona č. 25/2006 Z.z. z 25.05.2015 (ďalej len protokol). V tomto protokole dospel žalovaný k zisteniam, ktoré sú v údajnom rozpore so zákonom a mali, resp. mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Týmto zistením malo dôjsť k nezákonnému zásahu žalovaného, a to tým, že výsledkom kontroly, ktorý nemá oporu v zákone, bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Keďže protokol a jeho závery nie je rozhodnutím v správnom konaní, ale len výsledkom kontroly vykonanej podľa zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe (zákon o kontrole), ide o iný zásah. Žalobca je ukrátený na svojich právach tým, že v dôsledku zistení v predmetnom protokole žiada Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo pôdohospodárstva) ako riadiaci orgán pre Regionálny a operačný program v zmysle zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov EÚ vrátenie časti poskytnutého finančného príspevku - korekcie vo výške 99 164,50 € do 50 dní od doručenia žiadosti o vrátenie.
2. Žalobca v žalobe označil ako vedľajšieho účastníka ministerstvo pôdohospodárstva. Jeho postavenie v konaní nebolo osobitne odôvodnené, avšak žalobca v žalobe navrhol, aby predbežným opatrením bolo tomuto vedľajšiemu účastníkovi nariadené zdržať sa konania, smerujúceho k vráteniu finančných prostriedkov od žalobcu vo výške 99.164,50 € na základe Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, kód projektu ITMS: 22110120574, názov projektu: Rekonštrukcia objektu ZŠ a MŠ v obci Moravské Lieskové.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo 06.10.2015 uviedol, že v čase od 05.02.2015 do 25.05.2015 vykonal kontrolu postupu zadávania zákazky na podnet ministerstva pôdohospodárstva. Výsledkom tejto kontroly je žalobcom napadnutý protokol. Žalovaný poukazuje na legislatívnu úpravu § 94 ods. 4, § 33 ods. 1 a 4 zákona o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z.z. (v tom čase účinnom znení) a na skutkové zistenia z predmetnej kontroly, podľa ktorých je zrejmé, že v lehote na predkladanie ponúk
v užšej súťaži predložili ponuku 3 uchádzači (ZEMPRES, s.r.o., REMER spol. s r.o., PR QUERKUS, s.r.o.). Podľa zápisnice z 01.12.2009 nebola z verejného obstarávania vylúčená žiadna ponuka. Komisia vyhodnotila ako úspešnú ponuku uchádzača ZEMPRES, s.r.o. s ktorým uzavrel žalobca zmluvu o dielo. Žalovaný sa plne stotožňuje s kontrolnými zisteniami v protokole o tom, že záujemcovia REMER spol. s r.o. a REKON, s.r.o. nesplnili podmienky účasti v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. K víťaznému záujemcovi ZEMPRES, s.r.o. žalovaný uviedol, že tento predložil žalobcovi nepravdivé informácie (čestné vyhlásenia o vykonaných zákazkách), pre čo mal byť z obstarávania vylúčený a vzhľadom na to, že ide o víťazného uchádzača, tento nedostatok mal jednoznačne vplyv na výsledok verejného obstarávania.
4. Ďalej vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že žalobca nevyčerpal všetky opravné prostriedky, ktoré umožňuje osobitný predpis, v zmysle § 250v ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP). Žalobca bol vyzvaný, aby v určenej lehote vyjadril námietky ku kontrolným zisteniam. Žalobca listom z 08.06.2015 vrátil žalovanému podpísané protokoly o výsledku kontroly, pričom z jeho strany neboli vznesené námietky. Žalobca tiež listom z 15.06.2015 oznámil, že súhlasí s prerokovaním protokolu bez svojej účasti na prerokovaní, pričom tieto skutočnosti sú zachytené v zápisnici o prerokovaní protokolu z 26.06.2015, čím bola kontrola ukončená. Nevyužitím inštitútu námietok (§ 11 ods. 2 písm. e/ zákona o kontrole) nevyčerpal žalobca opravné prostriedky v zmysle § 250v ods. 3 OSP.
5. Žalobca podľa žalovaného žiadnym spôsobom nepreukazuje svoju aktívnu legitimáciu, pretože nekonkretizuje, akým spôsobom žalovaný výkonom kontroly priamo zasiahol do sféry subjektívnych práv žalobcu. Práv žalobcu sa mohla dotknúť iba zápisnica č. 101-7000/2015-OK/8 o prerokovaní protokolu, ktorou boli žalobcovi uložené konkrétne povinnosti: a) prijať konkrétne opatrenia na odstránenie nedostatkov, b) určiť zodpovedných zamestnancov, c) predložiť úradu písomnú správu o splnení opatrení, d) uplatniť právnu zodpovednosť voči zodpovedným zamestnancom. Tieto povinnosti však žalobca v žalobe nekonkretizuje ako zásah žalovaného, ktorým by odôvodňoval podanie predmetnej žaloby. Žalobca v žalobe konkretizuje, že priamym zásahom do sféry jeho subjektívnych práv je žiadosť riadiaceho orgánu o vrátenie časti poskytnutého finančného príspevku Chýba tak aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby proti postupu žalobcu a vice versa aj pasívna legitimácia žalovaného. Zároveň poukázal na to, že ak súd žalobe podľa § 250v OSP vyhovie, rozsudkom zakáže pokračovať v porušovaní práva. Týka sa to teda konania, ktoré nebolo aktom aplikácie práva ukončené, čo nie je na prejednávaný prípad priliehavé, pretože uloženie povinnosti zo strany súdu by spočívalo v zákaze pokračovať v už ukončenom procese výkonu kontroly.
6. Žalovaný ďalej uviedol, že považuje žalobu podanú po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty 30 dní odo dňa, kedy sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela. Žalobca odvodzuje okamih začatia plynutia lehoty od dátumu doručenia žiadosti o vrátenie NFP zo strany RO z 10.08.2015. Udeľovanie finančných korekcií nie je v kompetencií žalovaného, ale ide o zásah, ktorý vykonáva riadiaci orgán. Keby bolo možné považovať kontrolné zistenia v protokole za priamy zásah, tak k takémuto zásahu by došlo v mesiaci jún 2015 (prerokovanie protokolu - zápisnica) a žaloba bola podaná až 25. augusta 2015, čo vylučuje dodržanie 30 dňovej lehoty. Zároveň s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn.: 5Sžf/26/2012, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, že protokol o výsledku kontroly a zápisnica o jeho prerokovaní sú rozhodnutiami sui generis preskúmateľnými v správnom súdnictve, podľa žalovaného žalobca nesprávne postupoval, ak podal žalobu podľa 250v OSP, pretože mal podať žalobu podľa § 244 a nasl. OSP o preskúmanie správneho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené dôvody žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
7. Vedľajší účastník na strane žalovaného - ministerstvo pôdohospodárstva vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že na postup podľa piatej časti OSP nie sú splnené podmienky, pretože žalobca pred podaním žaloby nevyčerpal riadne opravné prostriedky. Z protokolu v časti „Záver“ je zrejmé, že žalobca ako kontrolovaný subjekt sa mohol vyjadriť ku kontrolným zisteniam v lehote 10 pracovných dní od doručenia protokolu. Toto oprávnenie vyplýva z ust. § 11 ods. 2 písm. d) zákona o kontrole. Zo žaloby ani z protokolu nevyplýva, že by žalobca toto svoje oprávnenie využil. Zároveň je z protokolu zrejmé, že starosta ako zástupca kontrolovaného subjektu sa s protokolom oboznámil 08.06.2015. Zákonná lehota dva mesiace na podanie žaloby uplynula 10.08.2015. Žalobca bola súdu doručená až 31.08.2015, čiže tri týždne po zákonnej lehote. Z tohto dôvodu žiadal, aby súd žalobu odmietol. K návrhu, aby súd nariadil predbežné opatrenie, uviedol, že keďže piata časť OSP problematiku predbežných opatrení neupravuje
a druhá časť OSP sa na konanie nepoužije, navrhuje, aby súd v tejto časti žalobu zamietol. K svojmu účastníctvu v konaní ako vedľajší účastník, ministerstvo pôdohospodárstva uviedlo, že nemá záujem na výsledku konania, faktický ani právny, keďže výsledok prebiehajúceho konania sa nijakým spôsobom nedotýka hmotnoprávneho postavenia ministerstva pôdohospodárstva.
8. Zároveň vedľajší účastník poukázal na to, že nezasielal žalobcovi výzvu na vrátenie finančných prostriedkov (č. MPRV-2015-537/17401-49 z 10.08.2015) na základe protokolu, ale na základe toho, že ministerstvo pôdohospodárstva vykonalo opätovnú administratívnu kontrolu dokumentácie k verejnému obstarávaniu pre uvedený projekt a touto kontrolou bolo zistené, že verejný obstarávateľ porušil zákon. Zdôraznil, že opätovná kontrola vykonávaná ministerstvom pôdohospodárstva a kontrola vykonávaná žalovaným, súd dve samostatné konania vykonávané podľa rôznych právnych predpisov (opätovná administratívna kontrola je vykonávaná podľa ust. § 24c a nasl. zákona č. 5288/2008 Z.z. a kontrola vykonaná žalobcom podľa zákona č. 10/1996 Z.z.) S ohľadom na uvedené ministerstvo pôdohospodárstva nemá právny záujem na výsledku konania a nesúhlasilo, aby v súdnom konaní bolo v procesnom postavení vedľajšieho účastníka.
9. Uznesením sp. zn.: 6Sžnz/6/2015 z 12.10.2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave s odôvodnením, že aj keď žalobca podal žalobu ešte pred účinnosťou zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP), prechodné ust. § 491 SSP jednoznačne stanovuje, že SSP sa vzťahuje aj na konania začaté podľa OSP. Nadobudnutím účinnosti SSP došlo k zásadným zmenám pri skúmaní podmienok konania. Vecná príslušnosť najvyššieho súdu je upravená v § 11 SSP, z ktorého však nevyplýva, že by bol najvyšší súd príslušný na preskúmanie rozhodnutí, vrátane konaní o inom zásahu, tak ako to bolo za účinnosti OSP. Z tohto dôvodu najvyšší súd konštatoval, že vecne príslušný je krajský súd.
10. Uznesením sp. zn.: 4Sa/70/2016 Krajský súd v Bratislave postúpil vec opätovne najvyššiemu súdu s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. II ÚS 202/2017-37 z 25.07.2017. V tomto náleze ústavný súd vyslovil, že na príslušnosť správneho súdu sa vzťahuje zásada perpetuatio fori spočívajúca v trvaní súdnej príslušnosti raz určenej až do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny okolností. K nevyhnutnému predpokladu na vydanie meritórneho rozhodnutia patrí nepochybne príslušnosť súdu, ktorej zloženie a trvanie tak za „starej“ ako aj „novej“ právnej úpravy sa riadi všeobecne akceptovanou zásadou perpetuatio fori obsiahnutou v úvodných častiach procesných kódexov regulujúcich príslušnosť súdov (§ 9 ods. 1 SSP, obdobne § 11 ods. 1 OSP). Najvyšší súd však vrátil spis krajskému súdu bez rozhodnutia veci s pripomenutím, že rozhodnutím najvyššieho súdu je súd nižšieho stupňa viazaný, preto v konaní pokračoval Krajský súd v Bratislave.
11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniam žalovaného a vedľajšieho účastníka uviedol, že sa nestotožňuje so závermi kontroly vykonanej žalovaným a trvá na tom, že k pochybeniam v procese verejného obstarávania nedošlo, a preto žalovaný nezákonne zasiahol do žalobcových práv, nakoľko závery žalovaného v protokole nemajú oporu v zákone, sú nesprávne a neobstoja. Zopakoval, že nemôže byť zodpovedný za konanie tretích osôb, ktoré predložili čestné vyhlásenia s nepravdivými informáciami. Zákon ukladá obstarávateľovi iba možnosť požadovať od záujemcov napríklad preukázať uskutočnené práce potvrdeniami o uspokojivom vykonaní stavebných prác zo strany odberateľov. Nemôže byť teda toto žalobcovi na ujmu, keď nevyužil svoje právo, čím v žiadnom prípade neporušil žiadnu zákonnú povinnosť. Vecnú spojitosť korekcie s nezákonným konaním žalovaného vidí v tom, že je založená na záveroch protokolu a len na podnet žalovaného postupoval vedľajší účastník, ako postupoval. Tým teda malo dôjsť aj k zásahu do práv žalobcu, čo mu bolo spôsobené v slede udalostí výkonom kontroly zo strany žalovaného. Žalobca nesúhlasí s tvrdením vedľajšieho účastníka, že žaloba nebola podaná včas, keďže ustanovenie, na ktoré poukazuje sa nevzťahuje na predmetnú žalobu.
12. Uznesením z 15.04.2021 správny súd konanie o procesnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zastavil.
13. Žalovaný vo vyjadrení z 12.05.2021 uviedol, že žaloba smeruje proti aktu orgánu verejnej správy vydanom v správnom konaní, ktorý je predbežnej, procesnej povahy a ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Poukázal na to, že protokol ako výsledný materiál z vykonanej kontroly postupu zadávania zákazky, je iba správnym úkonom predbežnej povahy, ktorý nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu a podľa konštantnej judikatúry nemôže byť
predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Zopakoval, svoju argumentáciu o absencii aktívnej legitimácie na strane žalobcu a rovnako pasívnej na strane žalovaného, o tom, že žaloba bola podaná oneskorene a žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby všetky prípustné riadne opravné prostriedky.
14. Podaním zo 14.05.2021 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo investícií) žiadalo, aby súd pribral ministerstvo investícií do konania na strane žalovaného, ako právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
15. Uznesením z 01.06.2021 správny súd rozhodol, že vedľajšie účastníctvo ministerstva pôdohospodárstva je neprípustné.
16. Vo vyjadrením zo 14.06.2021 ministerstvo investícií uviedlo, že medzi ministerstvom pôdohospodárstva, resp. ministerstvom investícií ako jeho právnym nástupcom, nie sú v danom čase sporné nároky a zo strany žalobcu došlo k vysporiadaniu.
17. Uznesením z 20.10.2021 správny súd zamietol návrh ministerstva investícií na pribratie ministerstva investícií ako osobitného subjektu do konania na strane žalovaného.
18. Správny súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či konanie žalovaného spočívajúce v prijatí záverov o pochybeniach v protokole o vykonanej kontrole možno považovať za zásah v zmysle ust. § 250v OSP resp. § 3 písm. e) SSP a či takýmto konaním došlo k zásahu do žalobcových práv alebo oprávnených záujmov.
19. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
20. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
21. Z uvedeného prechodného ustanovenia je zrejmé, že správny súd je v konaní povinný postupovať podľa aktuálne platnej procesnej úpravy Správneho súdneho poriadku. Vzhľadom na to, že ide o konanie, ktoré sa začalo ešte za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy OSP, správny súd skúmal aj skutočnosť, či použitie niektorého z ustanovení SSP by mohlo byť v neprospech žalobcu, a preto porovnal obe procesné úpravy vzťahujúce sa na konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáha ochrany pred nezákonným resp. iným zásahom.
22. Podľa § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
23. Podľa § 250v ods. 2 OSP orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.
24. Podľa § 250v ods. 3 OSP návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
25. Občiansky súdny poriadok pojem zásah nedefinoval. K ozrejmeniu pojmu zásah však prispela pomerne rozsiahla judikatúra. Napríklad podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Sžs/2/2011: „Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah
nezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.“
26. V rozhodnutí sp. zn. 5 Sžz 2/2013 najvyšší súd k pojmu nezákonný zásah uviedol: „Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v pojem zásah nedefinuje, pričom jeho definíciu neobsahujú ani iné zákony. Definovať nezákonný zásah nie je ani dosť dobre možné, pretože pod tento pojem spadá veľké množstvo faktických činností orgánov verejnej správy, ku ktorým sú oprávnené na základe rôznych zákonov. Jedná sa o úkony všeobecné, neformálne, ktoré nemajú formu rozhodnutia, napriek tomu sú záväzné voči osobám, proti ktorým smerujú, a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo strpieť. V tomto smere možno poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 8Sžz/1/2010-80 z 27. januára 2011, podľa ktorého „z ustanovenia § 250v OSP vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom“. Dnes už ustálená judikatúra považuje za zásah nezákonný, resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Cieľom ochrany podľa § 250v OSP je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.
Za „zásah“ sa obyčajne považujú aktívne úkony správnych orgánov alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci, súvisiace väčšinou s výkonom správnej činnosti, ktorú správna náuka označuje ako „správny dozor“ (napr. autoritatívne úkony príslušníkov polície, vojenskej polície či iných vojakov, príslušníkov väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov colnej správy, strážnikov obecnej polície (typicky rôznych policajných prechmatov), ale napr. tiež úkony úradných osôb pri výkone štátneho stavebného dohľadu, daňovej kontroly, či neoprávnený výkon exekúcie atď.).
27. Je teda zrejmé, že za zásah sa za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy považovalo faktické konanie, aktívny úkon či postup správneho orgánu, ktoré nie je rozhodnutím. Išlo o také konanie, ktorého dôsledky žalobca nemal možnosť odstrániť inak ako súdnym zákazom pokračovať v porušovaní práv.
28. Od účinnosti Správneho súdneho poriadku sa fyzické alebo právnické osoby môžu domáhať ochrany pred zásahom orgánu verejnej správy v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy upravenej v § 252 a nasl. SSP.
29. Pojem iný zásah je definovaný v ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP, podľa ktorého na účely tohto zákona sa iným zásahom orgánu verejnej správy rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
30. V dôvodovej správy k § 3 písm. e) SSP je uvedené, že oproti doterajšej právnej úprave sa v pomenovaní upustilo od prívlastku „nezákonný“, ktorý evokoval protiprávnosť každého žalovaného zásahu. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo
inšpekcie podľa osobitných predpisov, ak ním sú alebo môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb a právnických osôb.
31. Podľa právnej úpravy v § 250v OSP a rovnako aj právnej úpravy v § 3 ods. 1 písm. e) SSP je podľa názoru správneho súdu potrebné za zásah považovať faktické konanie orgánu verejnej správy, ktoré nie je rozhodnutím, prípadne opatrením a ktorým môžu byť práva žalobcu dotknuté. Právna úprava v tomto smere teda nepredstavuje pre žalobcu rozdiel (nie je v jeho prospech ani neprospech), a preto správny súd postupoval v zmysle ust. § 491 SSP posudzujúc žalobu podľa Správneho súdneho poriadku.
32. Podľa ustálenej judikatúry (uznesenie ústavného súdu uznesenie sp. zn.: I. ÚS. 197/2019-11, rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn.: 10Sžfk/65/2018, 3Sžfk/50/2017, rozhodnutí krajských súdov, napr: KS BA sp.zn. 2S/161/2017) protokol o výsledku kontroly možno považovať za opatrenie sui generis. Ide o podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu a nie je preskúmateľné súdom. Nie je teda zásahom v zmysle faktického konania podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP (prípadne § 250v OSP). Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.: 5Sžf/26/2012, na ktoré vo vyjadrení poukazoval žalobca, ktoré pripustilo prieskum protokolu ako rozhodnutia sui generis, predstavuje odklon od ustálenej judikatúry a v súčasnosti je už prekonané. Ani podľa tohto rozhodnutia však vydanie protokolu nepredstavuje zásah, ktorého zrušenia by sa bolo možné domáhať v rámci konania o nezákonnom zásahu.
33. Žalobca preto podľa názoru správneho súdu zvolil nesprávny spôsob, ak sa súdnej ochrany domáhal proti nezákonnému zásahu v zmysle ust. § 250v OSP, teraz § 252 a nasl. SSP, pretože ako bolo uvedené vyššie ani podľa jedného procesného predpisu (OSP a SSP) by nebolo možné považovať za zásah vydanie protokolu v rámci výkonu kontroly. Žaloba proti nezákonnému zásahu nemôže byť považovaná za náhradu žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu a nie je v procesnej dispozícií účastníka konania určiť, ktorú žalobu podá. Určujúcim kritériom pre podanie tejto žaloby je povaha napadnutého úkonu (Rozsudok NS SR, sp. zn.: 5Sžz/2/2010).
34. Zároveň správny súd považuje za potrebné dodať, že samotný výkon kontroly v zmysle faktického postupu orgánu verejnej správy, je zásahom, ktorý podlieha súdnemu prieskumu. Žalobca však v podanej žalobe netvrdil, že k zásahu do jeho práv došlo nezákonným vykonávaním kontroly, ale namietal iba jej závery obsiahnuté v protokole.
35. Protokol o výsledku kontroly ako opatrenie však podľa vyššie uvedenej judikatúry v zásade nie je preskúmateľný súdom, a to práve pre nesplnenie ďalšej podmienky, ktorou je priamy zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Aj keď sa v judikatúre vyskytuje názor, že protokol a zápisnica o prerokovaní protokolu môžu byť predmetom preskúmania správnym súdom ako opatrenia prípade rozhodnutia sui generis iba v prípade, ak priamo ukladajú kontrolovanému subjektu povinnosti, nie je tento názor možné uplatniť na prejednávanú vec. V prvom rade preto, že žalobca podal žalobu proti nezákonnému (inému) zásahu a nie rozhodnutiu a tiež preto, že napriek tomu, že aj žalobcovi boli uložené povinnosti v zápisnici o prerokovaní protokolu (viď bod 5), žalobca tieto neoznačil ako dôvod ukrátenia svojich práv.
36. Podmienkou úspešnosti žaloby proti inému zásahu okrem skutočnosti, že musí ísť o zásah v zmysle faktického konania, je priame dotknutie na právach alebo právom chránených záujmoch žalobcu. Rovnako táto podmienka bola obsiahnutá v rámci predchádzajúcej úpravy OSP.
37. Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že k zásahu do jeho práv došlo závermi v protokole, dôsledkom čoho riadiaci orgán (predtým ministerstvo hospodárstva, teraz ministerstvo investícií) od neho môže požadovať (resp. požaduje) korekciu, teda vrátenie časti poskytnutého finančného príspevku vo výške 99 164,50 eur. Sám žalobca teda za zásah do svojich práv označuje konanie niekoho iného bež žalovaného
- riadiaceho orgánu.
38. K tejto problematike existuje konštantná judikatúra Ústavného súdu SR, ktorý napr. v uznesení I. ÚS 197/2019 uviedol: „Ústavný súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že ústavnými sťažnosťami, ktoré sú skutkovo a právne podobné, sa už zaoberal vo viacerých konaniach, a to napríklad sp. zn. IV. ÚS 395/2018, sp. zn. IV. ÚS 474/2018, sp. zn. IV. ÚS 267/2018, sp. zn. IV. ÚS 395/2018, sp. zn. I. ÚS 367/2018, sp. zn. IV. ÚS 563/2018, sp. zn. I. ÚS 276/2018, sp. zn. III. ÚS 408/2018.
33. Ústavný súd v uznesení sp. zn. IV. ÚS 474/2018 poukázal na časť dôvodovej správy k zákonu č. 57/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení zákona č. 266/2009 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá uvádza, že dotknutými právnymi normami «sa ustanovuje právo riadiaceho orgánu, ak zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, vyzvať prijímateľa, aby vrátil príspevok alebo jeho časť. Riadiaci orgán by pri určení výšky príspevku, ktorý sa má vrátiť, mal zohľadňovať povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania. Ak prijímateľ dobrovoľne príspevok alebo jeho časť na základe výzvy nevráti, riadiaci orgán podá podnet Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý následne postupuje v súlade so zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ak zhodnotí, že k porušeniu pravidiel a postupov verejného obstarávania došlo, uloží pokutu v súlade s § 149 citovaného zákona. Po nadobudnutí právoplatnosti takéhoto rozhodnutia je riadiaci orgán oprávnený vydať rozhodnutie v správnom konaní, ktorým uloží prijímateľovi povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť... Takéto právoplatné rozhodnutie je exekučným titulom, na základe ktorého je možné začať exekučné konanie na účely vymáhania prostriedkov, ktoré sa majú vrátiť.». 34. Ústavný súd konštatuje, že obsahom protokolu sú výlučne zistené porušenia zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a oprávnenie sťažovateľky vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam. Protokol ako výsledok z vykonanej kontroly nie je individuálny správny akt s vykonateľným výrokom, ktorého obsahom je rozhodnutie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sťažovateľky. 35. Ústavný súd tiež vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 474/2018 uviedol, že porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole môže byť podľa zákona č. 528/2008 Z. z. dôvodom, aby riadiaci orgán v súvislosti s riešením zistenej nezrovnalosti pri použití pomoci z fondov Európskej únie uplatnil svoje dohľadové i rozhodovacie právomoci, ktoré mu vyplývajú z § 27a zákona č. 528/2008 Z. z., avšak až v prípade, ak príslušný správny orgán zvolí na základe zistení z kontroly obsiahnutých v protokole postup podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. a vyvodí z kontrolných zistení pre sťažovateľa sankčný postih, bude rozhodnutie o uložení pokuty (ako aj tomuto rozhodnutiu predchádzajúci postup správneho orgánu) preskúmateľné súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k zásahu do práv a povinností sťažovateľa. 36. Uvedené slúži podpore právneho názoru najvyššieho súdu vyjadreného v jeho napadnutom uznesení, v zmysle ktorého je protokol potrebné považovať za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. a ktoré nie je spôsobilé zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov sťažovateľky, a teda nie je preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva. 37. Súdnej ochrany sa teda sťažovateľka bude môcť dovolávať až proti prípadnému rozhodnutiu žalovaného o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania a následne aj proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky alebo ich časť. Nemožno preto prisvedčiť jej názoru o porušení jej základného práva na súdnu ochranu, keďže si ho neuplatňovala v štádiu na to určenom, ale predčasne, a to napadnutím stanoviska, protokolu a zápisnice, ktoré nie sú individuálnymi správnymi aktmi ukladajúcimi povinnosť z pozície mocenskej autority s možnosťou ich núteného výkonu, ale podkladovým materiálom, ktorý nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, ako to podľa názoru ústavného súdu ústavne konformným spôsobom vyhodnotil najvyšší súd v napadnutom uznesení.“
39. Napriek skutočnosti, že žalobca nepodal žalobu o preskúmanie rozhodnutie (protokolu a zápisnice o prejednaní protokolu), ako tomu bolo vo vyššie prejednávanom prípade pred ústavným súdom, správny súd považuje závery o zásahu do práv v uvedenom uznesení za plne vzťahujúca sa aj na prejednávanú vec žalobcu. Skutočnosť, že sa žalobca snažil vyriešiť nepreskúmateľnosť protokolu a zápisnice o prejednaní protokolu podaním žaloby proti nezákonnému (teraz inému) zásahu, nič nemení na závere, že vydaním protokolu o výsledku kontroly a prerokovaním tohto protokolu nemohol byť žalobca priamo na svojich právach dotknutý tak, ako to uvádza v žalobe.
40. Konanie pred nezákonným (iným) zásahom má byť subsidiárnou formou ochrany v rámci správneho súdnictva, ktorá pokrýva celú škálu faktických úkonov a ktorá nastupuje, až v prípade, ak nie je iná možnosť ochrany práv. Takúto ochranu však nie je možné poskytnúť pred aktuálne neexistujúcim zásahom, teda aj takými, ktoré ešte nenastali (s výnimkou hrozby opakovania zásahu, ktorý už nastal). Ochranu pred nezákonným zásahom nebude preto v zásade možné poskytnúť v prípade jednotlivých
úkonov v rámci správneho konania, ktoré sa končí rozhodnutím (Rozsudok NSS ČR, sp. zn.: 9Aps 7/2007).
41. Správne súdnictvo je konštruované ako prostriedok ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách, pričom kritériom poskytovania tejto ochrany je zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Správne súdnictvo pôsobiace v právnom štáte nemôže slúžiť len naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právne postavenie dotknutej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, a preto v zásade nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prerokovanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva je náprava nezákonnosti vo verejnej správe v spojení s účinnou ochranou subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, proti ktorej je (bola) verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná (m. m. III. ÚS 502/2015).
42. Súdnej ochrany by sa žalobca mohol dovolávať až proti prípadnému rozhodnutiu o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania a následne proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky alebo ich časť.
43. V nadväznosti na uvedené právne názory ústavného súdu správny súd poukazuje na to, že aj v prípade, ak by mohol súd žalobe vyhovieť, a zrušil resp. uložil by žalovanému povinnosť zmeniť protokol o vykonanej kontrole, ako sa žalobca domáha v podanej žalobe, nijakým spôsobom by nedošlo k zmene postavenia žalobcu voči riadiacemu orgánu a jeho povinnosť vrátiť finančné prostriedky riadiacemu orgánu by zostala nezmenená.
44. Vzhľadom na záver správneho súdu, že v danom prípade sa nejedná o zásah v zmysle ust. § 250v OSP ani § 3 ods. 1 písm. e) SSP, ktorý by mohol zasiahnuť do žalobcových práv, správny súd sa nezaoberal námietkami ohľadom zmeškania lehoty na podanie žaloby proti nezákonnému zásahu ani vyčerpaním riadnych opravných prostriedkov, ktoré považoval pre rozhodnutie vo veci za nepodstatné.
45. V prípade, ak správny súd dospeje k záveru, že nie sú naplnené jednotlivé znaky iného zásahu, nejde o nedostatok podmienok konania, ale o nedôvodnosť podanej žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 3Aps/2005), a preto o nej súd rozhodol v zmysle ust. § 261 SSP tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.
46. Záverom považuje správny súd za potrebné uviesť, že podľa jeho názoru bol na konanie vo veci príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky práve vzhľadom na názor ústavného súdu vyslovený v náleze č. k. II ÚS 202/2017-37 z 25.07.2017. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd je viazaný postúpením veci súdom vyššieho stupňa, nemohol urobiť iné ako vo veci konať a rozhodnúť. Opačným postupom by došlo k porušeniu princípu zákazu denegatio iustitiae, spočívajúcom v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo.
47. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§449 ods. 1 a 2 SSP)