Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 197/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. mája 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca)

a Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Univerzity veterinárskeho

lekárstva a farmácie v Košiciach, Komenského 73, Košice, IČO 00397474, zastúpenej

advokátskou kanceláriou Sýkora – advokátska kancelária, s. r. o., Zoborská 13, Košice,

v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Matej Sýkora, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa a 2

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, práva na ochranu vlastníctva podľa Slovenskej

republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 1. decembra 2016

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12. decembra

2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla

2019 doručená ústavná sťažnosť Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie

v Košiciach, Komenského 73, Košice, IČO 00397474 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa

a 2 (ďalej len „“) a podľa a 2

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivý proces podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

práva na ochranu vlastníctva podľa a Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 1. decembra 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 12. decembra 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“, spolu ďalej aj

„napadnuté rozhodnutia“).

2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že podala žalobu proti Úradu pre

verejné obstarávanie (ďalej aj „žalovaný“) o preskúmanie zákonnosti správnych aktov, a to

protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 9988-

7000/2015-OK/4 z 29. septembra 2015 (ďalej len „protokol“), stanoviska kontrolnej

skupiny k vyjadreniu vedúceho kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam č. 9988-

7000/2015-OK/6 z 27. októbra 2015 (ďalej len „stanovisko“) a zápisnice o prerokovaní

protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 9988-

7000/2015-OK/8 z 11. novembra 2015 (ďalej len „zápisnica“), a postupu žalovaného, ktorý

predchádzal ich vydaniu. Uvedené správne akty boli vydané Úradom pre verejné

obstarávanie v nadväznosti na výkon kontroly postupu zadávania podlimitnej zákazky

v súvislosti s realizáciou projektu s názvom „Medicínsky univerzitný vedecký park

v Košiciach“ (ITMS kód: 26220220185), ktorého realizácia je financovaná z fondov

Európskej únie podľa o pomoci a podpore poskytovanej z fondov

Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “).

3. Krajský súd ako súd prvej inštancie žalobu meritórne nepreskúmal a uznesením

sp. zn. z 1. decembra 2016 žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) Správneho

súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) ako neprípustnú odmietol s odôvodnením, že „neboli

naplnené všetky podmienky na preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho súdnictva“.

4. Sťažovateľka podala proti napadnutému uzneseniu krajského súdu kasačnú

sťažnosť, o ktorej najvyšší súd rozhodol uznesením sp. zn. z 12. decembra

2018, ktorým rozhodol o zamietnutí kasačnej sťažnosti sťažovateľky. Najvyšší súd odkázal

na svoje skoršie rozhodnutia a v súlade so závermi krajského súdu vyhodnotil napadnuté

správne akty ako také, ktoré nie sú preskúmateľné súdom a nespadajú do právomoci súdov

v správnom súdnictve. Podľa najvyššieho súdu ide o podkladové rozhodnutia, ktoré majú

predbežnú povahu a samy osebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených

záujmov kontrolovaného subjektu. Povinnosť sťažovateľky vrátiť finančné prostriedky

vznikne podľa najvyššieho súdu až na základe právoplatného rozhodnutia podľa zákona

č. , ktoré už bude spôsobilé zasiahnuť do práv a bude podľa názoru

najvyššieho súdu preskúmateľné v rámci správneho súdnictva.

5. Sťažovateľka namieta, že uvedenými napadnutými rozhodnutiami krajského súdu

a najvyššieho súdu, ktoré odmietli jej žalobu a zamietli jej kasačnú sťažnosť, hoci na to

zjavne neboli splnené zákonné podmienky, došlo k odňatiu práva na spravodlivý proces

vrátane práva na prístup k súdu podľa a 2 . Konajúce súdy založili svoje

rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci, napadnuté rozhodnutia sú nedostatočne

odôvodnené, rozporné a nepreskúmateľné. Sťažovateľka zdôrazňuje, že protokol o výsledku

kontroly je rozhodnutím, ktoré sa bezprostredne dotýka jej práv a právom chránených

záujmov a zasahuje do nich. Podľa sťažovateľky ide o správny akt, ktorý môže mať

s poukazom na priamy vplyv na jej práva a povinnosti.

6. Sťažovateľka tiež uviedla, že „uvedený akt ÚVO má vo vzťahu k sťažovateľovi

autoritatívnu povahu, nakoľko § 27a zákona o pomoci a podpore s ním spája právne účinky.

Na základe záverov uvedených v Protokole môže totiž riadiaci orgán v zmysle § 27a ods. 4

vyzvať sťažovateľa ako prijímateľa na vrátenie poskytnutého

príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky a v prípade, ak prijímateľ nevráti poskytnutý

príspevok alebo jeho časť na základe uvedenej výzvy, riadiaci orgán môže v zmysle § 27a

ods. 5 rozhodnúť o vrátení až jeden a pol násobku sumy uvedenej

vo výzve - takéto právoplatné rozhodnutie by bolo exekučným titulom, na základe ktorého

by bolo možné začať exekučné konanie voči sťažovateľovi. V dôsledku uvedeného

rozhodnutia ÚVO tak dochádza k zásahu do nadobudnutých práv sťažovateľa a jeho

ústavne zaručeného práva legitímneho očakávania uspokojenia daného nároku, najmä

pokiaľ ide o jeho právo na poskytnutie nenávratného finančného príspevku v zmysle zákona

č. Jeho dôsledkom je zrušenie a vrátenie časti právoplatne priznaného

nenávratného finančného príspevku a možný sankčný postih v prípade, ak sťažovateľ k

vráteniu finančných prostriedkov nepristúpi.“.

7. Sťažovateľka vyjadrila svoje presvedčenie, že správne akty, t. j. protokol,

stanovisko a zápisnica, podliehajú prieskumu v rámci správneho súdnictva, pretože sa

priamo dotýkajú jej práv a právom chránených záujmov, ide o správne akty vydané

orgánom verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú práva, právom chránené

záujmy a povinnosti sťažovateľky, resp. nimi môžu byť dotknuté. Závery všeobecných

súdov, podľa ktorých protokol nezasahuje do subjektívnych práv sťažovateľky, preto podľa

jej názoru zjavne nemôžu obstáť a protokol o výsledku kontroly nemožno považovať

za vylúčený zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve.

8. Sťažovateľka tvrdí, že v tomto prípade sú splnené všetky podmienky na to,

aby bola vykonateľnosť ústavnou sťažnosťou napadnutých rozhodnutí odložená, najmä

vzhľadom na to, že v dôsledku protokolu, ktorý bol predmetom prieskumu, môže byť

majetok sťažovateľky postihnutý. Sťažovateľka z tohto dôvodu navrhla, aby ústavný súd

vydal uznesenie, ktorým odloží vykonateľnosť uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 12. decembra 2018 a uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 1. decembra 2016 až do právoplatného skončenia prejednania predmetnej ústavnej

sťažnosti.

9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto nálezom

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie

v Košiciach na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ods. 2 a podľa čl.

36 ods. 1, ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, právo na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na

ochranu vlastníctva zaručené a Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12.12.2018 a uznesením

Krajského súdu v Bratislave č. k. -79 z 01.12.2016 porušené boli.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 12.12.2018 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -79 z 01.12.2016

zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne

a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 451,51 EUR do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu k rukám právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

14. Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

16. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

17. Podľa čl. 36 ods. 2 listiny kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť

preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

19. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

20. Podľa ak riadiaci orgán na základe

vlastného podnetu alebo podnetu iného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov

verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného

obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie

poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ak iný orgán

ako riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo

alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a riadiaci orgán s týmto

zistením nesúhlasí, riadiaci orgán podá podnet orgánu podľa osobitného predpisu.

21. Podľa ak bolo na základe podnetu podľa

odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán podá

podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5, ak

a) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov

verejného obstarávania, alebo

b) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené

v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania,

a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a).

22. Podľa správny orgán na základe podnetu

podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej

v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100 %

poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky.

III.

23. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základných

práv podľa a 2 , a 2 listiny, , ako aj práv

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými

rozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho súdu, ktoré podľa sťažovateľky nezákonne

a neodôvodnene vylúčili zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve správne akty Úradu

pre verejné obstarávanie (protokol, stanovisko a zápisnicu), hoci podľa sťažovateľky nimi

došlo k zásahu do jej práv a oprávnených záujmov. Sťažovateľka namieta, že napadnuté

rozhodnutia sú nedostatočne odôvodnené, rozporné a nepreskúmateľné, a zároveň navrhuje,

aby ústavný súd uznesením odložil ich vykonateľnosť, keďže môže dôjsť k zásahu do jej

majetku.

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2

, a 2 listiny a práv podľa dohovoru a dodatkového

protokolu uznesením krajského súdu sp. zn. z 1. decembra 2016

24. Právomoc ústavného súdu podľa je založená na princípe

subsidiarity, podľa ktorého môže o ústavných sťažnostiach konať len vtedy, ak o ochrane

označených základných práv a slobôd sťažovateľov (porušenie ktorých sa namieta)

nerozhoduje iný (všeobecný) súd. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu v konaní

o ústavných sťažnostiach predstavuje ústavný príkaz a zaväzuje každú fyzickú osobu

a právnickú osobu. Ak teda ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti

zistí, že o porušení základného práva alebo slobody sťažovateľa je oprávnený rozhodovať

iný súd na základe dostupného a účinného právneho prostriedku nápravy v systéme

všeobecného súdnictva, ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci.

25. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľky v časti namietajúcej

porušenie jej základných práv a slobôd napadnutým uznesením krajského súdu, ktorý vo

veci rozhodoval ako súd prvej inštancie, ústavný súd zistil existenciu práve takejto situácie,

pretože proti jeho rozhodnutiu mala sťažovateľka k dispozícii účinný právny prostriedok

na ochranu svojich základných práv a slobôd poskytovaný zákonom (kasačná sťažnosť),

ktorý aj využila, čo vylučuje právomoc ústavného súdu. Podľa ústavného súdu totiž kasačná

sťažnosť predstavuje v okolnostiach veci účinný právny prostriedok, prostredníctvom

ktorého bol následne najvyšší súd povinný vecne preskúmať toto rozhodnutie krajského

súdu, o čom svedčí aj skutočnosť, že najvyšší súd rozhodol meritórne, pretože kasačnú

sťažnosť zamietol.

26. Vzhľadom na to, že na zabezpečenie účinnej ochrany svojich práv mala

sťažovateľka k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy, bolo potrebné jej ústavnú

sťažnosť v tejto časti vo vzťahu k namietanému uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 1. decembra 2016 odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom

súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2

, a 2 listiny a práv podľa dohovoru a dodatkového

protokolu uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 12. decembra 2018

27. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým zamietol

kasačnú sťažnosť sťažovateľky. Najvyšší súd svoje rozhodnutie v podstatnej časti, využijúc

, odôvodnil odkazom na svoje rozhodnutie vydané v obdobnej veci

pod sp. zn. z 22. augusta 2017, z ktorého citoval prevzatú časť odôvodnenia

viažucu sa na protokol:

«„40. Aj po nadobudnutí účinnosti naďalej platí, že

v systéme správneho súdnictva vychádza právna úprava prístupu k súdnemu preskúmaniu

právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby z princípu generálnej

klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú

všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými

môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje

( , ). Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí

týkajúcich sa základných práv a slobôd (Čl. 46 ods. 2 veta druhá Slovenskej

republiky).

41. Je treba zdôrazniť, že upravuje právomoc správneho

súdu vymedzením rozhodnutí správnych orgánov vylúčených zo súdneho preskúmania

podobne ako , aj keď právna úprava správnych aktov, ktorých

súdny prieskum sa nepripúšťa, je v stanovená podrobnejšie. Oba procesné predpisy

však nepripúšťajú súdne preskúmanie rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy

predbežnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka

konania.

42. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania

rozhodnutí orgánov verejnej správy je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd

alebo záujmov subjektov, ktorým sú určené, ako to správne tvrdí žalobca. Súdnemu

preskúmaniu preto podliehajú aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré

nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi právne záväzným

spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov)

zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb

alebo sa ich priamo dotýkajú. V tomto zmysle žalobca dôvodne poukazuje na vyššie

označenú judikatúru definujúcu preskúmavaciu právomoc správneho súdu.

43. Kasačný súd sa však stotožňuje s názorom žalovaného, že napadnutý protokol

a zápisnica o jeho prerokovaní uvedené požiadavky pre prípustnosť súdneho preskúmania

v správnom súdnictve nespĺňajú. Tento záver podporuje aj krajským súdom citovaná

argumentácia Najvyššieho súdu v rozsudku sp. zn. z 29. novembra 2012, na

ktorý sa žalobca odvoláva, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že ,,... považuje za potrebné

zdôrazniť, že zatiaľ čo protokol a zápisnica o prerokovaní protokolu ako také nepodliehajú

súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože osebe nepredstavujú zásah do práv

a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu, ich časť obsahujúca uloženie

povinnosti alebo sankcie je nutne, s ohľadom na ich spôsobilosť takéhoto zásahu, vylúčená

spod negatívnej enumerácie ...“

44. Z tohto rozhodnutia, ako aj zo skoršieho rozhodnutia Najvyššieho súdu v tej istej

veci sp. zn. , vyplýva, že jediným aspektom, na základe ktorého bola

konštatovaná prípustnosť súdneho preskúmania protokolu a zápisnice, bola v protokole

uložená povinnosť kontrolovanému subjektu prijať opatrenia na odstránenie zistených

nedostatkov a ich príčin, ktoré umožňoval uložiť v tom čase platný

Keďže žalovaný postupoval pri kontrole postupu zadávania zákazky u žalobcu podľa

ustanovení až Z. z, ktoré nadobudli účinnosť od 1. januára

2010, nebola žalobcovi v napadnutom protokole uložená žiadna povinnosť, ktorá by

zasiahla do jeho právnej sféry a ktorej uloženie by odôvodňovalo prípustnosť súdneho

preskúmania protokolu a zápisnice.

45. Protokol o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní a zápisnica o

jeho prerokovaní nie sú individuálnymi správnymi aktmi, ktorými by sa zasahovalo do práv

a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb a preto nepodliehajú

súdnemu preskúmaniu v správnom súdnictve. Porušenie pravidiel a postupov verejného

obstarávania uvedené v protokole môže byť podľa dôvodom, aby

riadiaci orgán v súvislosti s riešením zistenej nezrovnalosti pri použití pomoci z fondov

Európskej únie uplatnil svoje dohľadové i rozhodovacie právomoci, ktoré mu z uvedeného

zákona vyplývajú (§ 27a ods. 1, 2, 3, 4, 5). Protokol o kontrole dodržiavania zákona o

verejnom obstarávaní ani zápisnica o jeho prerokovaní však žiadnu povinnosť žalobcovi

neukladajú. V tejto súvislosti možno poukázať na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho

súdu vo veci sp. zn. zo 14. februára 2017, v ktorom v súvislosti s riešením

otázky právomoci správneho súdu konštatoval:

46. Nakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dokladových

vrchnostenských oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky

(protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve najmä nazerá ako na

individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, najvyšší súd musel

vyhodnotiť napadnutý úradný list ako správny akt, ktorý nie je možné jednak v zmysle § 248

písm. a) podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve, ale ani v zmysle ust.

, ktoré ustanovenie ešte precíznejším spôsobom vymedzuje

rozhodnutia nepodliehajúce súdnemu prieskumu, a to práve z dôvodu predchádzania

aplikačným problémom. “

47. Z uvedených dôvodov považoval kasačný súd právne závery krajského súdu, že

napadnutý správny akt nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu

a preto nepodlieha súdnemu prieskumu, za vecne správne. Ide o podkladový materiál, ktorý

nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Keďže správna žaloba

voči takýmto aktom je neprípustná podľa , postupoval krajský súd

správne, keď odmietol žalobu pre neprípustnosť súdneho prieskumu podľa § 98 ods. 1

písm. g) .»

28. Najvyšší súd v závere svojho odôvodnenia poukázal aj na právne závery

vyplývajúce z jeho skoršej rozhodovacej činnosti, ktoré sa rovnako vzťahujú aj na prípad

sťažovateľky a na ku kasačnej sťažnosti priložené správy o zistených nezrovnalostiach

a na žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov v stanovenej lehote (rozsudky najvyššieho

súdu sp. zn. zo 14. februára 2017, sp. zn. Sžf 95/2015 zo 14. februára 2017,

sp. zn. z 8. júna 2016).

29. Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(m. m. , tiež napr. , ).

30. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už uviedol,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (). K rovnakému

záveru možno dospieť aj v súvislosti s namietaným porušením čl. 36 ods. 1 listiny, ktorý

svojím obsahom zodpovedá zneniu .

31. Vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje ústavný súd za potrebné

uviesť, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. ). Preskúmanie

rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len

v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným

zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav

a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,

ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne aj ).

Ústavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli

riadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.

32. Ústavný súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že ústavnými sťažnosťami,

ktoré sú skutkovo a právne podobné, sa už zaoberal vo viacerých konaniach, a to napríklad

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. .

33. Ústavný súd v uznesení sp. zn. poukázal na časť dôvodovej

správy k , ktorým sa mení a dopĺňa

o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení zákona

č. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá uvádza, že dotknutými

právnymi normami «sa ustanovuje právo riadiaceho orgánu, ak zistí porušenie pravidiel

a postupov verejného obstarávania, vyzvať prijímateľa, aby vrátil príspevok alebo jeho časť.

Riadiaci orgán by pri určení výšky príspevku, ktorý sa má vrátiť, mal zohľadňovať povahu,

závažnosť, spôsob a následky porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania.

Ak prijímateľ dobrovoľne príspevok alebo jeho časť na základe výzvy nevráti, riadiaci

orgán podá podnet Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý následne postupuje v súlade so

o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

a ak zhodnotí, že k porušeniu pravidiel a postupov verejného obstarávania došlo, uloží

pokutu v súlade s § 149 citovaného zákona. Po nadobudnutí právoplatnosti takéhoto

rozhodnutia je riadiaci orgán oprávnený vydať rozhodnutie v správnom konaní, ktorým

uloží prijímateľovi povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť... Takéto právoplatné

rozhodnutie je exekučným titulom, na základe ktorého je možné začať exekučné konanie na

účely vymáhania prostriedkov, ktoré sa majú vrátiť.».

34. Ústavný súd konštatuje, že obsahom protokolu sú výlučne zistené porušenia

o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov a oprávnenie sťažovateľky vyjadriť sa ku kontrolným

zisteniam. Protokol ako výsledok z vykonanej kontroly nie je individuálny správny akt

s vykonateľným výrokom, ktorého obsahom je rozhodnutie o právach, právom chránených

záujmoch a povinnostiach sťažovateľky.

35. Ústavný súd tiež vo svojom rozhodnutí sp. zn. uviedol,

že porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole môže byť

podľa dôvodom, aby riadiaci orgán v súvislosti s riešením zistenej

nezrovnalosti pri použití pomoci z fondov Európskej únie uplatnil svoje dohľadové

i rozhodovacie právomoci, ktoré mu vyplývajú z , avšak

až v prípade, ak príslušný správny orgán zvolí na základe zistení z kontroly obsiahnutých

v protokole postup podľa a vyvodí z kontrolných zistení

pre sťažovateľa sankčný postih, bude rozhodnutie o uložení pokuty (ako aj tomuto

rozhodnutiu predchádzajúci postup správneho orgánu) preskúmateľné súdom, pretože až

týmto rozhodnutím dôjde k zásahu do práv a povinností sťažovateľa.

36. Uvedené slúži podpore právneho názoru najvyššieho súdu vyjadreného v jeho

napadnutom uznesení, v zmysle ktorého je protokol potrebné považovať za podkladové

rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a zákona

č. a ktoré nie je spôsobilé zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov

sťažovateľky, a teda nie je preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva.

37. Súdnej ochrany sa teda sťažovateľka bude môcť dovolávať až proti prípadnému

rozhodnutiu žalovaného o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania a následne

aj proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu podľa

o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky alebo ich časť. Nemožno preto

prisvedčiť jej názoru o porušení jej základného práva na súdnu ochranu, keďže si ho

neuplatňovala v štádiu na to určenom, ale predčasne, a to napadnutím stanoviska, protokolu

a zápisnice, ktoré nie sú individuálnymi správnymi aktmi ukladajúcimi povinnosť z pozície

mocenskej autority s možnosťou ich núteného výkonu, ale podkladovým materiálom, ktorý

nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, ako to podľa názoru

ústavného súdu ústavne konformným spôsobom vyhodnotil najvyšší súd v napadnutom

uznesení.

38. Podľa , na ktoré sa v napadnutom uznesení najvyšší súd odvolal,

správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov

verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať

za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

39. Z uvedených dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti sťažovateľky dospel k záveru, že potvrdenie procesného odmietnutia

sťažovateľkinej správnej žaloby najvyšším súdom neznamenalo v okolnostiach

posudzovanej veci odopretie súdnej ochrany, keďže tú v správnom súdnictve možno podať

len proti takým mocenským aktivitám verejnej správy, ktoré zasahujú do subjektívnych práv

a oprávnených záujmov adresáta ich výkonu. Navyše, etapovitý charakter uplatňovania

povinnosti vrátiť prostriedky poskytnuté na predmet zákazky alebo ich časť sťažovateľke

ponúka právny priestor pre dovolávanie sa súdnej ochrany v neskorších štádiách tohto

procesu, keď (eventuálne) dôjde k doručeniu administratívneho rozhodnutia žalovaného

(podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov) a nadväzujúceho rozhodnutia riadiaceho orgánu

(podľa ).

40. Ústavný súd vzhľadom na uvedené po preskúmaní uznesenia najvyššieho súdu

konštatuje, že v ňom nezistil taký výklad zákonných predpisov rozhodných pre vec

samotnú, ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné s a

dohovoru, prípadne ktoré by mohli vo svojom dôsledku predstavovať popretie prístupu

sťažovateľky k súdnemu prieskumu a porušenie či korešpondujúceho

ustanovenia čl. 36 ods. 2 listiny. Najvyšší súd aplikoval na zistený skutkový stav relevantnú

zákonnú úpravu, vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentmi sťažovateľky

a z rozsudku je zrejmé, akými úvahami sa riadil pri právnom posudzovaní veci. Závery,

ku ktorým najvyšší súd dospel, nemožno označiť za svojvoľné (arbitrárne) alebo zjavne

neodôvodnené, keďže majú oporu v zákone a sú jasne a dostatočne právne zdôvodnené.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nestačí

na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti, resp. arbitrárnosti napadnutého uznesenia.

41. Vo vzťahu k sťažovateľkou namietanému porušeniu základného práva na

ochranu vlastníctva a majetku podľa a práva podľa dodatkového

protokolu ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka svoju ústavnú sťažnosť v tomto smere

nijako nezdôvodnila. Protokol, stanovisko a zápisnica žiadnym spôsobom nezasiahli do

majetkovej sféry sťažovateľky, ide o akty predbežnej povahy, ktorými v tomto štádiu neboli

sťažovateľke uložené žiadne sankcie ani povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky,

preto medzi napadnutými rozhodnutiami a označenými právami na ochranu vlastníctva

a majetku neidentifikoval ústavný súd príčinnú súvislosť.

42. Ústavný súd preto dospel k záveru, že namietané uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. z 12. decembra 2018 nebolo spôsobilé porušiť základné právo

sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa a 2 , a 2

listiny a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako ani právo na ochranu

vlastníctva a majetku podľa a dodatkového protokolu, a ústavnú

sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

43. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky obsiahnutými v sťažnostnom petite (návrh na

odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2019