Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/64/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcov: 1. L. S., nar. XX. K. XXXX, trvalo bytom U. XXX, 2. H. S., rod. K., nar. XX. Y. XXXX, trvalo bytom U. XXX, 3. T. I., rod. S., nar. X. T. XXXX, trvalo bytom U. XXX, žalobkyne 2/ a 3/ zastúpené žalobcom 1/, 4. G. S., nar. X. J. XXXX, trvalo bytom U. XXX, t. č. v ÚVTOS Leopoldov, zastúpený advokátom: Mgr. Peter Hargaš, Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 42258413, proti žalovaným: 1. Slovenská republika, za ktorú koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava 212, IČO: 166 260, 2. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00166073, 3. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava 212, IČO: 00166260, o náhradu škody a nemajetkovej umy, o odvolaniach žalobcov 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 26. novembra 2019 č. k. -236, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zamietnutí žaloby žalobcu 4/ voči žalovaným 1/ až 3/ a v časti o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu 4/ a žalovaných 1/ až 3/ r u š í a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. V zostávajúcej časti o zamietnutí žaloby žalobcov 1/ až 3/ voči žalovaným 1/ až 3/ a v časti o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 1/ až 3/ napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žalovaní 1/ až 3/ majú voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovaným 1/ až 3/ priznal voči žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. a , , , a , a , a , , a , až 3 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení ku dňu 20.9.2004 (ďalej len „“); o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy; , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“); zákona č o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31.5.2011 a sp. zn. z 31.5.2011 a a ( ). Vecne dôvodil, že žalobcovia 1/ až 4/ sa žalobou (doručenou súdu prvej inštancie elektronicky /bez autorizácie/ dňa 9.4.2015, ktorá bola v listinnej podobe na poštovú prepravu podaná dňa 10.4.2015 a

doručená súdu prvej inštancie 13.4.2015) domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovaným 1/ až 3/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 1/ z titulu skutočnej škody sumu 22.460 eur, z titulu nemajetkovej ujmy sumu 30.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 12.3.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, žalobkyni 2/ z titulu nemajetkovej ujmy sumu 12.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.9.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, žalobkyni 3/ z titulu nemajetkovej ujmy sumu 12.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.9.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, žalobcovi 4/ z titulu nemajetkovej ujmy sumu 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.9.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -189 z 5.2.2018 rozhodol tak, že súd ustaľuje, že na strane žalovanej 1/, ktorou je Slovenská republika, koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava 212 a to s poukazom na , , ZoZŠ, o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy a na právny záver vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého "označenie správneho štátneho orgánu v žalobe, ktorý koná za štát v rozsahu svojej pôsobnosti, nie je otázkou pasívnej legitimácie štátu v konaní, resp. s pasívnou legitimáciu štátu nesúvisí....V prípade, že žalovaná strana síce štátny orgán, ktorý má za štát konať, označí, ale uplatnený nárok do pôsobnosti tohto štátneho orgánu nepatrí, alebo označí subjekt, ktorý štátnym orgánom nie je, resp. nie je ani právnym subjektom, nejde o vadu návrhu ani o nedostatok podmienky konania. Z ustanovenia veta prvá O. s. p vyplýva, že súd je povinný -bez zreteľa na označenie obsiahnuté v návrhu - zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu a konať len s takýmto oprávneným subjektom". Uznesením č. k. -202 z 23.7.2019 rozhodol súd prvej inštancie tak, že súd nepripúšťa zmenu žaloby urobenú podaním žalobcov 1/ až 4/ z 21.9.2017, doručeným súdu dňa 26.9.2017, a to z dôvodu, že na konanie o zmenenej žalobe by bol vecne príslušný krajský súd podľa , nakoľko žalobcovia žiadali preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline č. Xo-33/2004-Ma z 20.9.2004 a toto rozhodnutie zrušiť ako nezákonné, preto súd v zmysle nepripustil zmenu žaloby žalobcov s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe. Žalobcovia podaním z 10.11.2019, doručeným súdu dňa 13.11.2019, žiadali pripustiť zmenu žaloby jej rozšírením tak, že ju podávajú aj ako žalobu na ochranu osobnosti z rovnakých skutkových dôvodov s nárokom na náhradu spôsobenej škody a ujmy v rovnakej výške podľa , s poukazom na , 21, 415, 420 a 424 . Doplnenie pomôže uplatniť ich ústavné právo garantované v , ak by na žalované protiprávne konanie žalovaných nebolo zákonné podľa súdu aplikovať Z z., t.j. nesprávny úradný postup alebo iný nezákonný zásah, keďže žaloba na ochranu osobnosti je univerzálne použiteľná. Súd uznesením vyhlásením do zápisnice na pojednávaní dňa 26.11.2019 rozhodol tak, že súd nepripúšťa zmenu žaloby urobenú podaním žalobcov 1/ až 4/ z 10.11.2019, doručenú súdu dňa 13.11.2019, a to z s poukazom na dôvodu, že výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe a v konaní pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca 1/ bol vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. U. ako parc. č. 31/2 - záhrady o výmere 748 m2 a parc. č. 31/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 441 m2, čo vyplynulo z listu vlastníctva č. XXX evidovaného pre k.ú. U., obec U., okres Žilina. Uvedené nehnuteľnosti kúpil na základe kúpnej zmluvy č. N 463/77, NZ 597/77 z 15.6.1977 od starej matky H. Y. ako parc č. 167/2 - záhrada o výmere 1.189 m2 evidované na LV č. XXX. Žalobca 1/ listom z 5.11.2003 požiadal Správu katastra Žilina o prešetrenie rozdelenia parciel č. 31/2 a 31/3 o výmere 1.189 m2 v k.ú. U. so susednou parcelou č. 31/1 o výmere 935 m2 vo vlastníctve N. K. z dôvodu, že terajšie rozdelenie uvádzaných parciel nezodpovedá výmerám uvádzaným v kúpnych zmluvách a listoch vlastníctva, čo bolo zistené na základe geometrického plánu Ing. Petra Novotného dňa 10.7.2003. Správa katastra Žilina rozhodnutím č. X-290/2003-AH z 8.7.2004 nevyhovela žiadosti žalobcu 1/ a neopravila údaje katastra nehnuteľnosti podľa katastrálneho zákona. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Správa katastra Žilina začala katastrálne konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte podľa katastrálneho zákona na základe žiadosti žalobcu 1/ ohľadne opravy zákresu vlastníckej hranice. Správa katastra pri prešetrovaní údajov KN a na podklade dôkazov a to originálu LV č. XXX a XXX v k.ú. U., verejných listín č. RI 439/77 - VZ 19/77, zmluvy o reálnom rozdelení č. RI 704/76 - pol. VZ 24/76, darov. zmluvy č. RI 490/80 - pol VZ 52/80, kúp. zmluvy č. V 4309/96 - pol. VZ 95/96, mapy KN, podkladu ZPMZ vyhotoveného p. V. zistila, že oprava údajov podľa ustanovenia katastrálneho zákona nie je dôvodná, nakoľko údaje katastra nie sú v rozpore

s verejnou listinou ani inou listinou, nie sú chybne zakreslené hranice pozemku a nie sú ani zistené chyby v písaní, resp. iné zrejmé nesprávnosti v písomných vyhotoveniach právnych úkonov a listinách. Na LV č. XXX boli zapísané parc. KN - C č. 31/1 a 31/4 v súlade s listinou č. V 4309/96. Na LV č. XXX bola zapísaná parc. KN-C č. 31/2 a 31/3 (pred TH - mapovaním označené ako parc. EN č. 167/2) na základe listiny č. RI 439/77. Šetrením údajov bolo zistené, že geom. plán č. 762-343-76, ktorý tvoril podklad k cit. listine a k listine RI 704/76 neboli správne určené výmery parc. EN č. 167/1 a 167/2. Po TH-mapovaní k zmene výmery resp. oprave výmery nedošlo. Správa katastra oboznámila vlastníkov a odporučila im, aby spornú hranicu medzi pozemkami riešili právnou cestou - dohodou alebo podaním, návrhu na súd. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca 1/ odvolanie. Z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline č. Xo-33/2004-Ma z 20.9.2004 vyplýva, že Katastrálny úrad v Žiline podľa ustanovenia o správnom konaní odvolanie žalobcu 1/ zamieta a rozhodnutie Správy katastra Žilina č. X-290/2003-AH z 8.7.2004 potvrdzuje. Z odôvodnenia vyplýva, že Katastrálny úrad v Žiline vec opätovne preskúmal v celom rozsahu a posúdil ju z hmotnoprávneho i procesného hľadiska, spisový materiál vyhodnotil v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, nezávisle od zistení a záverov prvostupňového orgánu. L. S. nadobudol pozemok v katastrálnom území U. - parcela č. 167/2

- záhrada o výmere 1189 m2, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.6.1977 zaregistrovanej na Štátnom notárstve v Žiline pod č. N 463/77 NZ 597/77 od predávajúcej H. Y. rod. V.. Menovaná predmetnú nehnuteľnosť nadobudla na základe zmluvy o reálnom rozdelení č. N 723/76 NZ 922/76 z 27.9.1976, podkladom ktorej bol geometrický plán č. 762-343-76. Podľa citovaného geometrického plánu bola určená výmera rozdeľovaných parciel tak, že výmera parcely č. 167/1 bola 935 m2 a parcely 167/2 - 1189 m2. Parcela č. 167/2 - záhrada o výmere 1189 m2 bola následne prevedená v prospech L. S. a po technickohospodárskom mapovaní prečíslovaná a rozdelená na parcelu KN č. 31/2 - záhrada o výmere 748 m2 a č. 31/3 - zastavaná plocha o výmere 441 m2 (spolu 1189 m2). V rámci vyhotovovania geometrického plánu na zameranie stavieb však vyhotoviteľ plánu dospel k záveru, že zákres parciel č. 31/2 a č. 31/3 je v katastrálnej mape chybný. Spoločná výmera uvedených parciel totiž nezodpovedá výmere 1189 m2 citovanej v kúpnej zmluve č. N 463/77 NZ 597/77 (parcela č. 167/2 o výmere 1189 m2 pred prečíslovaním a rozdelením = parcely KN č. 31/2 a č. 31/3), resp. zmluve o reálnom rozdelení č. N 723/76 NZ 922/76 (parcela č. 167/2 o výmere 1189 m2). Vlastník pozemkov, v operáte katastra evidovaných ako parcely KN č. 31/2 a č. 31/3 L. S. preto požiadal Správu katastra Žilina o opravu zákresu hraníc parciel KN č. 31/2 a č. 31/3. Podľa geometrického plánu č. 762-343-76 došlo k reálnemu rozdeleniu parciel č. 166 a č. 167, pričom parcela č. 167 bola rozdelená na dve časti: č. 167/1 o výmere 935 m2 a č. 167/2 o výmere 1189 m2. Z prepočtu výmer citovaných parciel podľa nákresu v geometrickom pláne č. 762-343-76 ako aj zo samotného nákresu je však zrejmé, že došlo k zámene výmer týchto parciel, to znamená, že výmera parcely č. 167/1 mala byť 1189 m2 a výmera parcely č. 167/2 - 935 m2. Táto chyba bola prenesená do následných zmlúv o rozdelení a prevode riešených parciel. Inak povedané riešené parcely (teraz parcela KN č. 31/2 a č. 31/3 ako aj č. 31/1 a č. 31/4) boli prevádzané so správnym priebehom hraníc avšak s chybnou výmerou. Nakoľko v zmysle ustanovenia § 70 ods. 2 katastrálneho zákona je geometrické určenie nehnuteľnosti (zákres hraníc pozemku na katastrálnej mape) hodnoverným a záväzným údajom katastra, naopak výmera je hodnoverným a záväzným údajom katastra iba ak je určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním vykonaným po 1.1.1996, čo v tomto prípade neprichádza do úvahy, je možným riešením oprava výmer dotknutých parciel pri súčasnom zachovaní priebehu ich hraníc. V prípade sporu o priebeh hraníc dotyčných parciel je možné situáciu riešiť podaním žaloby o určenie priebehu hraníc pozemkov. Určenie hranice medzi spornými pozemkami (vzájomne vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv, pričom slová "určenie hranice" treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí) patrí, v zmysle ustanovenia , výlučne do kompetencie súdov. Z poučenia tohto vyplýva, že proti tomuto rozhodnutiu sa podľa o správnom konaní nemožno odvolať. Toto rozhodnutie možno preskúmať súdom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.9.2004. V konaní bolo nesporné, že žalobca 1/ nepodal na súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline č. Xo-33/2004-Ma z 20.9.2004. Správa katastra Žilina dňa 8.7.2004 vyznačila v katastri obmedzujúcu poznámku na LV č. XXX a XXX v k.ú. U., podľa ktorej hodnovernosť údajov o práve k nehnuteľnostiam - parc. KN-C č. 31/1 (LV č. XXX) a KN - C č. 31/2 a 31/3 (LV č. XXX) je spochybnená. Žalobca 1/ podal na Okresný súd Žilina dňa 18.10.2005 žalobu o určenie priebehu hranice pozemkov. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. -188 z 20.2.2008 žalobu zamietol a zároveň určil, že hranica medzi pozemkami žalobcu parc. č. 31/2 a parc. č. 31/1 k.ú. U., zapísané na LV č. XXX a

pozemkom odporkyne N. K. parc č. 31/1 k.ú. U., zapísaná na LV č. XXX je vyznačená bodmi 76-1, 2, 3, 4 červenou čiarou podľa geometrického plánu Ing. Martina Krnáča z 21.11.2007. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcu 1/ rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. -188 zo dňa 20.2.2008 potvrdil. Najvyšší súd SR uznesením č.k. zo 17.12.2009 dovolanie žalobcu 1/ odmietol. Žalobca podaním z 1.9.2014 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom správy katastra Žilina a katastrálneho úradu Žilina, ktorí porušili povinnosť urobiť úkon, čiže opraviť chybu v údajoch katastra. Ministerstvo spravodlivosti SR postúpilo žiadosť žalobcu 1/ Úradu geodézie, kartografie a katastra SR ako príslušnému orgánu. Podaním odoslaným Úradu geodézie, kartografie a katastra SR dňa 24.2.2015 žalobca 1/ doplnil svoju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a zároveň toto podanie obsahovalo aj žiadosť žalobcov 2/ až 4/ o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR žiadosti žalobcu 1/ o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nevyhovel a k žiadosti žalobcov 2/ až 4/ sa nevyjadril. Žalobcovia 1/ až 4/ sa teda žalobou domáhajú náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa ZoZŠ z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorého sa mal dopustiť Katastrálny úrad v Žiline prostredníctvom svojho rozhodnutia č. XO-33/2004-Ma z 20.09.2004, ktorým odmietol opraviť chybu v katastrálnom operáte, keď zamietol odvolanie žalobcu 1/ a potvrdil rozhodnutie Správy katastra Žilina č. X-290/2003-AH z 8.7.2004, ktorým nevyhovel návrhu žalobcu 1/ a neopravil údaje katastra nehnuteľnosti. Žalobcovia 1/ až 4/ požiadali príslušný orgán o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to žalobca 1/ podaním z 1.9.2014 adresovaným Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré žiadosť žalobcu 1/ postúpilo Úradu geodézie, kartografie a katastra SR a žalobcovia 2/ až 4/ podaním označeným ako Doplnenie žiadosti o náhradu škody z 1.9.2014 + žiadosť o náhradu bod 3 zaslaným Úradu geodézie, kartografie a katastra SR dňa 24.2.2015, preto súd považoval podmienku podľa § 15 ods. 1 a 2 ZoZŠ za splnenú. Súd prvej inštancie vo vzťahu k vecnej legitimácii strán sporu uviedol, že ZoZŠ v § 3 ustanovuje, že za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, zodpovedá štát. Subjektom hmotno-právnej povinnosti je preto v zmysle uvedeného zákona štát, t. j. Slovenská republika, ktorá jediná je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaná. V § 4 tento zákon ustanovuje, ktorý konkrétny orgán za štát konaná, resp. koná v mene štátu. Žalobcovia sa domáhajú náhrady škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím Katastrálneho úradu v Žiline, preto v zmysle ZoZŠ v spojení s o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, v mene štátu konaná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností, keďže škoda mala vzniknúť pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ústredného orgánu štátnej správy. Preto súd prvej inštancie uznesením č. k. -189 z 5.2.2018 rozhodol tak, že ustálil, že na strane žalovanej 1/, ktorou je Slovenská republika, koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava 212. Žalobcovia za žalovaného 2/ označili Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, a za žalovaného 3/ označili Úrad geodézie, kartografie a katastra, Chlumeckého 2, Bratislava. Vzhľadom na to, že podľa ZoZŠ za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci zodpovedá štát, teda Slovenská republika, súd žalobu voči žalovaným 2/ a 3/ rade z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zamietol. Ďalej sa zaoberal aktívnou legitimáciu žalobcov. Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. U. vyplývalo, že žalobcovia 2/ až 4/ neboli vlastníkmi pozemkov parc. č. 31/2 - záhrady o výmere 748 m2 a parc. č. 31/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 441 m2. V konaní bolo nesporné, že žalobcovia 2/ až 4/ neboli účastníkmi konania vedeného pred Katastrálnym úradom v Žiline sp. zn. XO-33/2004-Ma, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie č. XO-33/2004-Ma z 20.9.2004 a neboli ani účastníkom konania vedeného pred Správou katastra Žilina, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie č. X-290/2003-AH z 8.7.2004 a zároveň ani nenamietali, že by účastníkmi týchto konaní mali byť, prípadne že by im uvedené rozhodnutia mali byť doručené. Podľa ZoZŠ právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Vzhľadom na to, že žalobcovia 2/ až 4/ neboli účastníkmi namietaného konania o odstránenie chýb v katastrálnom operáte, v ktorom konaní bolo vydané Katastrálnym úradom v Žiline rozhodnutia č. XO-33/2004-Ma z 20.9.2004 (a neboli ani vlastníkmi predmetných nehnuteľností), súd žalobu žalobcov 2/ až 4/ z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácia zamietol. Ďalej dôvodil, že predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú nezákonné rozhodnutie orgánu

verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť. ZoZŠ rozlišuje zodpovednosť štátu za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci podľa § 3 ods. 1 písm. a/ nezákonným rozhodnutím, d/ nesprávnym úradným postupom. Nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 6 ods. 1 ZoZŠ je, že právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Vznik zodpovednosti štátu teda predpokladá zistenie, že rozhodnutie bolo nezákonné a odstránenie (zrušenie) nezákonného rozhodnutia, lebo inak by sa súčasnou existenciou nezákonného rozhodnutia a rozhodnutia priznávajúceho zodpovednostný nárok na základe jeho nezákonnosti vytvoril nekonsolidovaný právny stav. Konaniu o zodpovednostnom nároku musí teda predchádzať konanie sledujúce zistenie nezákonnosti a zrušenie nezákonného rozhodnutia. Rozhodnutie vydané vo veci nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom je pre súd rozhodujúci o náhrade škody záväzné, a tento súd musí vychádzať zo zistenia nezákonnosti príslušným orgánom, resp., musí sa držať jeho výroku, že napadnuté rozhodnutie nie je nezákonné. Súd rozhodujúci o zodpovednosti štátu nemôže sám otázku jeho nezákonnosti v žiadnom smere preskúmavať ( ). Druhá forma objektívnej zodpovednosti štátu je spojená s nesprávnym úradným postupom, ktorým je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď podľa uvedených ustanovení nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda ak je neprávnym postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31.5.2011) Pokiaľ ale orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejaví práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu byť hodnotené len podľa - 17 Za nesprávny úradný postup v zmysle uvedeného zákona teda nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31.5.2011) Žalobca 1/ namietal nesprávny úradný postup správy katastra, ktorého sa mal dopustiť Katastrálny úrad v Žiline prostredníctvom svojho rozhodnutia č. XO-33/2004-Ma z 20.9.2004, ktorým odmietol opraviť chybu v katastrálnom operáte, keď zamietol odvolanie žalobcu 1/ a potvrdil rozhodnutie Správy katastra Žilina č. X-290/2003-AH z 8.7.2004, ktorým nevyhovel návrhu žalobcu 1/ a neopravil údaje katastra nehnuteľnosti. Žalobkyňa 2/ v žalobe uviedla, že manželovi bolo v dôsledku vydania oboch rozhodnutí katastrálnych úradov spôsobené veľké utrpenie, keď tieto orgány moci odmietli vykonať ich zákonnú povinnosť opraviť chyby v údajoch katastra. Žalobkyňa 3/ v žalobe uviedla, že od momentu vydania právoplatného rozhodnutia, ktorým katastrálny úrad odmietol napraviť svoju vlastnú chybu, sa otcov zdravotný stav výrazne zhoršil v dôsledku krivdy a nespravodlivosti z konania u uvedeného štátneho orgánu. Žalobca 4/ v žalobe uviedol, že zodpovednosť štátu je daná z dôvodu, že ak by úrad chybu v katastrálnom operáte opravil, tak nič z toho, čo žalobcovia namietajú, by sa nestalo. Žalobca 1/ listom z 5.11.2003 požiadal Správu katastra Žilina o prešetrenie rozdelenia parciel č. 31/2 a 31/3 o výmere 1.189 m2 v k. ú. U. so susednou parcelou č. 31/1 o výmere 935 m2 vo vlastníctve N. K.. Správa katastra Žilina začala katastrálne konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie Správy katastra Žilina č. X-290/2003-AH z 8.7.2004. Správa katastra Žilina teda o žiadosti žalobcu 1/ o opravu chýb v katastri nehnuteľností rozhodla. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že Správa katastra Žilina rozhodla tak, že nevyhovela žiadosti žalobcu 1/ a neopravila údaje katastra nehnuteľnosti podľa katastrálneho zákona, pričom svoje rozhodnutie

odôvodnila. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca 1/ odvolanie a Katastrálny úrad v Žiline rozhodnutím č. Xo-33/2004-Ma z 20.9.2004 podľa ustanovenia o správnom konaní odvolanie žalobcu 1/ zamietol a rozhodnutie Správy katastra Žilina č. X-290/2003- AH z 8.7.2004 potvrdil, pričom aj toto rozhodnutie obsahovalo odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Žalobcovia videli nesprávny úradný postup Katastrálneho úradu v Žiline v tom, že úrad napriek žiadosti žalobcu 1/ neopravil chyby v katastrálnom operáte. Žalobcovia teda namietali postup, ktorý súvisel s rozhodovacou činnosťou Správy katastra Žilina a Katastrálneho úradu v Žiline, nakoľko úkony tohto úradného postupu viedli k vydaniu rozhodnutia Správy katastra Žilina č. X-290/2003-AH z 8.7.2004 a rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Žiline č. Xo-33/2004-Ma z 20.9.2004. Nie je teda možné konštatovať nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne inú nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. To, že rozhodnutie Správy katastra Žilina č. X-290/2003-AH z 8.7.2004 a rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline č. XO-33/2004-Ma z 20.9.2004 neboli v súlade s predstavami žalobcu 1/ neznamená, že tieto orgány verejnej moci postupovali nesprávne. Žalobcom 1/ vytýkaný nesprávny postup správy katastra naostatok vyústil do prijatia rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline č. XO-33/2004-Ma z 20.9.2004. Ak by aj posúdenie predpokladov a podmienok vydania tohto rozhodnutia bolo nesprávne, v dôsledku čoho by vydané rozhodnutie bolo nesprávne, prípadne nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností, nepredstavuje toto nesprávny úradný postup, ale nesprávnosť samotného rozhodnutia. Nezákonnosť uvedeného rozhodnutia a teda aj úradný postup, na základe ktorého bolo rozhodnutie vydané, bolo možné preskúmať len na základe žaloby podanej žalobcom 1/ na začatie konania v správnom súdnictve o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline č. XO-33/2004- Ma z 20.9.2004, ktorú ale žalobca 1/ nikdy nepodal, teda nevyužil zákonnú možnosť podať proti tomuto rozhodnutiu (ako nezákonnému) opravný prostriedok napriek tomu, že v poučení tohto rozhodnutia bol žalobca 1/ poučený, že toto rozhodnutie možno preskúmať súdom. V konaní bolo nesporné, že dané rozhodnutie nebolo príslušným orgánom nikdy zrušené a je stále právoplatné. Ako už bolo vyššie uvedené, pokiaľ výsledkom prípadného nesprávneho úradného postupu bolo vydanie rozhodnutia, môže prichádzať do úvahy len zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, ktorej podmienkou je zrušenie nezákonného rozhodnutia, k čomu však v danom prípade nedošlo. Súd rozhodujúci o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa ZoZŠ nemôže sám otázku nezákonnosti namietaného rozhodnutia v žiadnom smere preskúmavať. Zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy preskúmavajú v správnom súdnictve krajské súdy s poukazom na a ( ). Vzhľadom na to, že výsledkom úradného postupu správy katastra bolo vydanie rozhodnutia Katastrálnym úradom v Žiline č. XO-33/2004-Ma z 20.9.2004, ktorým zamietol odvolanie žalobcu 1/ a napadnuté rozhodnutie Správa katastra Žilina potvrdil, ktoré právoplatné rozhodnutie nebolo doposiaľ zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky zodpovednosti štátu na náhradu škody podľa ustanovenia ZoZŠ a žalobu žalobcu 1/ ako nedôvodnú zamietol. Nakoľko súd zistil, že nebola splnená prvá podmienka nároku na náhradu škody, t. j. existencia nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávneho úradného postupu, súd sa z dôvodu hospodárnosti ďalej nezaoberal ďalšími predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu, a to existenciou škody a ani príčinnej súvislosti medzi postupom orgánu verejnej moci a škodou. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 2/ až 4/ z dôvodu, že žalobca 1/, ktorý zastupoval žalobkyne 2/ a 3/ na pojednávaní uviedol, že na vykonaní tohto dôkazu netrvá, žalobca 4/ sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil, pričom vykonanie tohto dôkazu by vyžadovalo odročenie pojednávania, avšak súd tento dôkaz nevykonal aj z dôvodu, že z doposiaľ vykonaného dokazovania mal súd dostatočne zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie veci, preto ho súd ho považoval za nadbytočné a nehospodárne. Predvolanie na pojednávanie na deň 26.11.2019 bolo žalobcovi 4/ doručené do vlastných rúk dňa 24.9.2019, preto žalobca 4/ mal dostatok času na to, aby požiadal súd o zabezpečenie eskorty za účelom jeho predvedenia na pojednávanie na súd. Žalobca 4/ nepožiadal súd o zabezpečenie eskorty na súd a nakoľko jeho účasť na pojednávaní nebola nevyhnutná, keďže účasť strany sporu na pojednávaní je jej právom, nie jej povinnosťou, súd bez jeho žiadosti automaticky eskortu nezabezpečoval. Trovy predvedenia žalobcu 4/ vynaložené by bol povinný uhradiť žalobca 4/, nakoľko jeho účasť na pojednávaní nebola nevyhnutná. Ku konaniu vedenému pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. súd prvej inštancie uviedol, že rozsudok č. k. -188 z 20.2.2008 je právoplatný, čo znamená, že je záväzný a zásadne nezmeniteľný a že táto vec sa nemôže prejednávať a rozhodovať znova. V uvedenom konaní

súd žalobu žalobcu 1/ zamietol a zároveň určil, že hranica medzi pozemkami žalobcu parc. č. 31/2 a parc. č. 31/1 k.ú. U., zapísané na LV č. XXX a pozemkom odporkyne N. K. parc č. 31/1 k.ú. U., zapísaná na LV č. XXX je vyznačená bodmi 76-1, 2, 3, 4 červenou čiarou podľa geometrického plánu Ing. Martina Krnáča z 21.11.2007, preto vlastnícke právo k pozemku o výmere 149 m2, resp. splnenie podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva k uvedenému pozemku nie je možné na základe tých istých skutkových okolností posudzovať v konaní o náhradu škody inak a to ani ako predbežnú otázku, nakoľko rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -188 z 20.2.2008 je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. , a , vecne pomerom úspechu a žalovaným 1/ až 3/, ktorí mali úspech v plnom rozsahu, keďže súd žalobu žalobcov 1/ až 4/ zamietol, priznal voči žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomu rozsudku voči jeho výrokom I. a II. a jeho odôvodneniu podal včas odvolanie žalobca 4/ s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie prejednanie, respektíve jeho zmenu priznaním nároku žalobcovi 4/ v celom rozsahu a priznaním mu plnej náhrady trov súdneho konania na súde prvej inštancie a v odvolacom konaní. Uviedol odvolacie dôvody podľa , , , a a tiež, že mu bolo upreté právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok nedostatočne a v rozpore s vykonanými dôkazmi, čím sa stal nepreskúmateľným, súčasne sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s právnymi argumentmi uvedenými žalobcom 4/ a ostatným žalobcami počas súdneho konania. Procesnou podmienkou na vydanie zákonného rozsudku je aj to, aby sa strana súdneho konania (žalobca 4/) mohol osobne vyjadriť ku všetkým dôkazom a vo veci uviesť záverečnú reč. Bez záverečnej reči nemôže súd vo veci ukončiť dokazovanie, t. j. súd ukončil súdne konanie bez aktívnej účasti žalobcu 4/, ktorý má právo sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam pred súdom. Žalobcovi 4/ nebola zo strany súdu prvej inštancie riadne zabezpečená jeho účasť na pojednávaní dňa 26.11.2019 a tým prišlo k odňatiu práva na spravodlivé súdne konanie. Bola porušená zásada bezprostrednosti (porušenie ) a odňaté právo žalobcu 4/ konať pred súdom a prerokovať vec verejne (porušenie ). Nemohol sa vyjadriť k stanoviskám žalovaných, ktoré odzneli na pojednávaní (porušenie ) a nemohol vysvetliť všetky dôvody, prečo je jeho nárok oprávnený. Žalobcovi 4/ bolo odňaté právo predniesť svoj návrh na súde (porušenie , odňaté právo na prednes podľa ), nemohol sa oboznámiť s predbežným názorom súdu a nemohol reagovať a vyjadriť sa k stanovisku súdu ohľadom sporných a nesporných skutkových tvrdení, ktoré súd prvej inštancie prezentoval na tomto pojednávaní v zmysle . Žalobcovi 4/ bolo rovnako upreté právo na záverečnú reč podľa , rovnako nemohol byť účastný dokazovania a vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom, ktoré súd vykonal až na pojednávaní dňa 26.11.2019 a nemohol navrhnúť dôkazy, ktoré by spochybňovali vykonané dôkazy na pojednávaní. Na jeho predvolaní na uvedené pojednávanie sa nachádza poznámka: „Súd považuje za potrebné Vás v tomto konaní vypočuť. Dostavte sa preto v určený čas na pojednávanie. Ak sa bez ospravedlnenia nedostavíte, môže Vás súd dať predviesť a uložiť Vám, aby ste uhradili trovy predvedenia.“ a poznámka, že súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví. Z predvolania vyplýva, že súd prvej inštancie mienil vypočuť žalobcu 4/ a preto jeho záver uvedený v ods. 62 rozsudku je zavádzajúci a nevyplýva zo súdneho spisu a ani z faktického stavu veci. Súd prvej inštancie ani len žalobcu 4/ dopredu neinformoval, že má údajne dopredu zistený skutkový stav (tento záver je v rozpore s priebehom súdneho konania) a preto ho na pojednávanie nezabezpečil. Rovnako zo zápisnice nevyplýva tento záver, pretože sa v nej nekonštatuje, že by súd si nevyžiadal eskortu žalobcu 4/ a teda nemôže tvrdiť, že ho z dôvodu hospodárnosti nepredvolal, respektíve, že výsluch žalobcu 4/ nevykonal z dôvodu hospodárnosti konania. Zrejme súd pozabudol na to, že žalobca 4/ je vo väzení. Podľa o Zbore väzenskej a justičnej stráže eskortu odsúdeného je oprávnený nariadiť alebo vyžiadať výlučne sudca (písm. d/). S ohľadom na právo strany sporu osobne konať pred súdom bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zabezpečiť účasť žalobcu 4/ na pojednávaní konanom dňa 26.11.2019. Ako vyplýva z predvolánky žalobcu 4/, tak jeho prítomnosť bola na súde potrebná. Pokiaľ prítomnosť žalobcu 4/ nemala byť potrebná, tak súd nemal zaslať predvolánku s poznámkou žalobcovi 4/ a mal na pojednávaní konštatovať, že žalobcovi 4/ nezabezpečil eskortu, keďže ho v konaní nebude vypočúvať a neumožní mu ani pred súdom osobne konať. Súd prvej inštancie bol povinný z vlastnej iniciatívy zabezpečiť účasť žalobcu 4/ aj s ohľadom na znenie

vyhlášky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, kde sa rovnako uvádza, že osoby vo výkone trestu odňatia slobody sa predvolávajú prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody so žiadosťou o ich predvedenie, čo má zabezpečiť konajúci sudca, respektíve samotný súd. Záver uvedený v ods. 63 rozsudku je preto nesprávny a v rozpore so skutkovým a právnym stavom, keďže o eskortu mal požiadať priamo sudca a žalobca 4/ z predvolánky nemal pochybnosť o tom, že by ho súd na pojednávanie nezabezpečil. Pokiaľ by súd dopredu oznámil žalobcovi 4/, že jeho účasť nie je nevyhnutná alebo že nebude zabezpečovať eskortu, tak by žalobca 4/ oznámil súdu, že na svojej účasti trvá a žiada zabezpečiť eskortu (uvedené vyplýva aj z podaní žalobcu 4/ z 1.12.2019). Súd nesprávnym procesným postupom - nezabezpečením eskorty a účasti žalobcu 4/ - znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobcovi 4/ bolo znemožnené konať pred súdom a odňaté jeho právo na spravodlivé súdne konanie garantované SR, najmä porušené právo na prejednanie veci v jeho prítomnosti a právo vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Je nevyhnutné, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie za účelom riadneho uplatnenia práv žalobcu 4/ na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd musí zrušiť celý rozsudok, aj v časti týkajúcej sa žalobcov 1/ až 3/, keďže ich uplatnené právo úzko súvisí s uplatneným právom žalobcu 4/ a bez zopakovania pojednávania v prítomnosti žalobcu 4/ by došlo závažným spôsobom do zásahu práv žalobcu 4/. Na základe vyjadrení žalobcu 4/ na pojednávaní mohli byť nariadené ďalšie dôkazy, ktoré by zmenili závery súdu a aj výrok samotného rozsudku. Súd vo veci urobil aj základnú chybu, ktorou bolo nesprávne rozhodnutie o návrhu žalobu na vydanie rozhodnutia, ktorým súd rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline sp. zn. Xo-33/2004-Ma z 20.9.2004 zruší ako nezákonné. Súd uznesením sp. zn.: -202 nepripustil zmenu žaloby urobenú podaním žalobcov 1/ až 4/ z 21.9.2017, pretože v zdôvodnení uviedol, že na konanie by bol na základe takéhoto rozšírenia žaloby príslušný krajský súd, čo je nesprávny záver. Žalobcovia nežiadali zmeniť petit, ale ho iba doplnili o ďalší bod. Čiže v konaní si uplatnili ďalší nárok - nárok na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu, ktorý vyplýval z priebehu konania a bol logickým následkom vyjadrení žalovaných. Na základe vyjadrení žalovaných dospeli žalobcovia k záveru, že je nevyhnutné, aby bolo v konaní rozhodnuté aj o zrušení rozhodnutia správneho orgánu, ktorý dovtedy vo svojich vyjadreniach napadli, a od čoho odvíjali svoj nárok na náhradu škody. Správnym postupom malo byť to, že súd rozhodne o rozšírení žaloby, keďže žalobcovia žiadali doplniť iba ďalší výrok, a následne vec vylúčiť na samostatné konanie a postúpiť na vecne alebo kauzálne príslušný súd. Zmenou žaloby by sa nedosiahlo to, že by mala byť vec rozhodovaná na inom súde ako je Okresný súd Trnava, jednoducho by sa uplatnil princíp uvedený v a vec by sa rozdelila. Uznesením uvedeným na č.l. 202 súd uprel žalobcom právo na prejednanie ich veci pred súdom, pretože doposiaľ nebolo rozhodnuté o zrušení rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline sp. zn. Xo-33/2004-Ma z 20.9.2004 na základe riadne uplatneného nároku v konaní. Doposiaľ zaslané vyjadrenia ako aj dôkazy boli použiteľné pre rozšírenie žaloby, pretože žalobcovia riadne poukázali na pochybenie žalovaných, t. j. tvrdili, že rozhodnutím Katastrálneho úradu v Žiline sp.zn. Xo-33/2004-Ma z 20.9.2004 prišlo k uznaniu si chyby týkajúcej sa údajov uvedených v katastrálnom operáte. Čiže nebolo možné v tomto prípade použiť dôvod uvedený v . V prípade, že súd sa odmietol zaoberať návrhom žalobcov na zrušenie rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline sp.zn. Xo-33/2004-Ma z 20.9.2004 a odmietol vec postúpiť vecne a kauzálne príslušnému súdu, tak prišlo k odmietnutiu spravodlivosti. Keďže súd vyhodnotil tento návrh žalobcov ako rozhodnutie procesného charakteru, tak voči tomuto uzneseniu nebolo prípustné odvolanie. Súd mal minimálne v zmysle poučiť žalobcov o možnosti uplatniť si svoj návrh na krajskom súde, keďže neboli zastúpení advokátom, čo sa rovnako nestalo. Rovnako nebolo možné ani použiť dôvod uvedený v , pretože o zmenenej žalobe by bol aj naďalej vecne a kauzálne príslušný okresný súd a čiastočne krajský súd, čo by sa vyriešilo vylúčením a postúpením veci krajskému súdu. Keďže súd postupoval uvedeným spôsobom v rozpore s oprávnenými záujmami žalobcov, tak prišlo v konaní k takej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keby návrh na zrušenie správneho rozhodnutia bol prejednaný pred krajským súdom (správne súdnictvo), tak by výsledkom takéhoto konania pred správnym súdom mohlo byť rozhodnutie krajského súdu, že rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline sp.zn. Xo-33/2004-Ma z 20.9.2004 sa zrušuje z dôvodu nesprávneho úradného postupu a vec sa vracia na ďalšie konanie, čím by reálne bolo konštatované, že návrh žalobcov na náhradu škody je dôvodný a výsledok tohto konania by bol v takom prípade odlišný. Uvedené je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku, vrátenie veci na ďalšie konania a zaviazanie súdu prvej inštancie na zmenu rozhodnutia o vedení konania (č.l. 202) tak, že súd pripúšťa zmenu, vec vylučuje na samostatné konanie a postupuje krajskému súdu na rozhodnutie so zachovanými účinkami ku dňu podania návrhu na rozhodnutie o zrušení rozhodnutia správneho orgánu. Následne budú žalobcovia žiadať prerušenie

konania do právoplatného rozhodnutia krajského súdu o rozhodnutí Katastrálneho úradu v Žiline sp. zn. Xo-33/2004-Ma z 20.9.2004 z dôvodu, že toto rozhodnutie je dôležité pre uplatnenie nároku na náhradu škody v tomto súdnom konaní. Súd nesprávne vyhodnotil podanie žalobcov zo dňa 10.11.2019, kedy toto podanie vyhodnotil ako zmenu žaloby, čo je nesprávne, pretože žalobcovia žiadali zjavne posúdiť uplatnený nárok aj z pohľadu ustanovení o ochrane osobnosti a zodpovednosti za škodu podľa ustanovení . Súd sa teda odmietol zaoberať posúdením nároku z pohľadu iných ustanovení ako to v žalobnom návrhu špecifikovali žalobcovia. V tejto súvislosti dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu z 22.9.2010 sp. zn. , ktorým bolo ustálené, že súd pozná právo (zásada iura novit curia) a teda súd sa nemôže odmietnuť zaoberať inou argumentáciou, ktorá stojí na rovnakých skutkových základoch. Žalobcovia predsa nežiadali zmeniť žalobu, stále žiadali rovnakú sumu na základe rovnakých skutkových tvrdení, avšak žiadali ich prípad posúdiť nie len podľa ZoZŠ, ale aj podľa . Súd sa však odmietol zaoberať posúdením uvedeného uplatneného nároku v zmysle ustanovení uvedených v podaní žalobcov z 10.11.2019 (č.l. 206), čo potvrdil uznesením na pojednávaní dňa 26.11.2019, ktoré žalobcovi 4/ ani len nebolo zdôvodnené, keďže sa na pojednávania nemohol zúčastniť z dôvodu nezabezpečenia eskorty. Súd sa teda odmietol zaoberať vecou v zmysle judikatúry NS SR, čím prišlo k arbitrárnosti rozhodnutia a nepreskúmateľnosti jeho záverov. V nadväznosti na vyššie uvedené je skutkové zistenie uvedené v ods. 58 rozsudku nesprávne, pretože žalobca 1/ v tomto konaní riadne podal žalobu o preskúmanie rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline sp.zn. Xo-33/2004-Ma z 20.9.2004, čím sa však súd odmietol zaoberať na základe uznesenia (č.l. 202). Súd nesprávnym procesným spôsobom odmietol spravodlivosť - zaoberať sa ich návrhom uvedeným na č.l. 185, a následne vytkol žalobcom, že si neuplatnili právo na preskúmanie rozhodnutia. Toto skutkové zistenie je teda úplne nesprávne a v rozpore s obsahom spisov a uplatnenými právami žalobcov (nie len žalobcu 4/, ktorý rovnako žiadal preskúmať uvedené správne rozhodnutie). Ak by súd postupoval v zmysle s oprávnenými záujmami žalobcov, tak by návrh na zrušenie rozhodnutia uplatnený na č. l. 185 riadne postúpil krajskému súdu na rozhodnutie v správnom súdnictve a nemohol by tvrdiť, že žalobcovia si svoje práva neuplatnili. Ide o rozhodujúce skutkové zistenie, pretože má vplyv na výsledok v tomto súdnom konaní. Žalobca 4/ je názoru, že na základe ZoZŠ sú tu splnené podmienky na priznanie náhrady škody, keďže v rozhodnutí Katastrálneho úradu v Žiline sp. zn. Xo-33/2004-Ma z 20.9.2004 sa konštatuje, že prišlo ku chybe v prípade informácií zaznamenaných v katastrálnom operáte. ZoZŠ dáva možnosť priznať náhradu škody aj v prípade, že tu neexistuje konštatovanie súdu, že rozhodnutie správneho orgánu konštatuje nesprávny úradný postup. V prípade, že ju nedáva priamo ZoZŠ, tak je nevyhnutné na právny vzťah aplikovať ustanovenie SR, ktoré hovorí, že každý má právo na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom je v danom prípade postup Katastrálneho úradu v Žiline, ktorý odmietol urobiť nápravu v katastrálnom operáte na základe listín, ktoré mal doručené a to najmä na základe Notárskej zápisnice N463/77. V prípade, že by nebolo možné aplikovať ZoZŠ, tak súd mal priznať nárok minimálne na základe všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa , respektíve na základe práv garantovaných SR. Je nepochybné, že nesprávnym zápisom v katastrálnom operáte prišiel žalobca 1/ o 149 m2, hoci na základe Notárskej zápisnice N463/77 bola prevedená výmera 1.189 m2, čím bol poškodený žalobca 1/ tak, že zaplatil za kúpu 1.189 m2 a bez jeho zavinenia stratil 149 m2, a v priamej nadväznosti na to bola spôsobená nemajetková ujma aj žalobcovi 4/ tým, že vnímal a prežíval nespravodlivosť, ktorá sa stala jeho otcovi. Súd prvej inštancie uviedol nesprávny právny záver aj v ods. 46 odôvodnenia rozsudku, pretože žalobcovia 2/ až 4/ si uplatnili náhradu škody aj z dôvodu nesprávneho úradného postupu a v zmysle ZoZŠ má právo na náhradu škody ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda, t. j. aj žalobcovia 2/ až 4/ sú v zmysle tohto ustanovenia aktívne vecne legitimovaní, a preto súd prvej inštancie nesprávne zamietol žalobu voči žalobcovi 4/, ktorého nárok mal riadne posúdiť, čo sa doposiaľ nestalo. Žalobca 4/ v tejto súvislosti žiada rozsudok zrušiť aj z tohto dôvodu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na prejednanie uplatneného nároku žalobcom 4/ a vysloviť záväzný právny názor, že žalobcovia 2/ až 4/ sú aktívne vecne legitimovaní a súd prvej inštancie musí posúdiť ich nárok z pohľadu hmotnoprávnych ustanovení. Nárok žalobcovia 1/ až 4/ odvádzajú aj od všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škody podľa v zmysle podania z 10.11.2019, ktorý ich nárok potvrdzuje. Žalobca 4/ uviedol, že sa odvoláva voči výroku o priznaní plnej náhrady trov súdneho konania žalovaným 1/ až 3/, pretože nie je spravodlivé priznať trovy súdneho konania štátu, ktorý je oslobodený od súdnych poplatkov a disponuje nevyčerpateľnými zdrojmi v podobe daní. V prípade súdnych sporov so štátom je tu značná nerovnováha v práve strany sporu na rovnosť účastníka pred súdom, ktorá by mala byť

kompenzovaná právom slabšej strany na oslobodenie od povinnosť nahradiť trovy súdneho konania štátu ako druhej strany v súdnom konaní.

3. Proti tomuto rozsudku voči výrokom I. a II. a jeho odôvodneniu podali včas odvolanie aj žalobcovia 1/ až 3/ s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie prejednanie. Uviedli odvolacie dôvody podľa , a . Dôvodili, že súd vo veci urobil aj základnú chybu, ktorou bolo nesprávne rozhodnutie o návrhu žalobu (č.l. 185) na vydanie rozhodnutia, ktorým súd rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline sp. zn. X0-33/2004- Ma z 20.9.2004 zruší ako nezákonné. Súd uznesením č. k. -202 nepripustil zmenu žaloby urobenú podaním žalobcov 1/ až 4/ z 21.9.2017, pretože v zdôvodnení uviedol, že na konanie by bol na základe takéhoto rozšírenia žaloby príslušný krajský súd, čo je nesprávny záver. Žalobcovia nežiadali zmeniť petit, ale ho iba doplnili o ďalší bod. Čiže v konaní si uplatnili ďalší nárok - nárok na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu, ktorý vyplýval z priebehu konania a bol logickým následkom vyjadrení žalovaných. Na základe vyjadrení žalovaných dospeli žalobcovia k záveru, že je nevyhnutné, aby bolo v konaní rozhodnuté aj o zrušení rozhodnutia správneho orgánu, ktorý dovtedy vo svojich vyjadreniach napadli, a od čoho odvíjali svoj nárok na náhradu škody. Správnym postupom malo byť to, že súd rozhodne o rozšírení žaloby, keďže žalobcovia žiadali doplniť iba ďalší výrok, a následne vec vylúčiť na samostatné konanie a postúpiť na vecne alebo kauzálne príslušný súd. Zmenou žaloby by sa nedosiahlo to, že by mala byť vec rozhodovaná na inom súde ako je Okresný súd Trnava, jednoducho by sa uplatnil princíp uvedený v a vec by sa rozdelila. Uznesením uvedeným na č.l. 202 súd uprel žalobcom právo na prejednanie ich veci pred súdom, pretože doposiaľ nebolo rozhodnuté o zrušení rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline sp. zn. X0-33/2004-Ma z 20.9.2004 na základe riadne uplatneného nároku v konaní. Doposiaľ zaslané vyjadrenia ako aj dôkazy boli použiteľné pre rozšírenie žaloby, pretože žalobcovia riadne poukázali na pochybenie žalovaných, t. j. tvrdili, že rozhodnutím Katastrálneho úradu v Žiline sp.zn. X0-33/2004-Ma z 20.9.2004 prišlo k uznaniu si chyby týkajúcej sa údajov uvedených v katastrálnom operáte. Čiže nebolo možné v tomto prípade použiť dôvod uvedený v . V prípade, že súd sa odmietol zaoberať návrhom žalobcov na zrušenie rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline sp.zn. X0-33/2004-Ma z 20.9.2004 a odmietol vec postúpiť vecne a kauzálne príslušnému súdu, tak prišlo k odmietnutiu spravodlivosti. Keďže súd vyhodnotil tento návrh žalobcov ako rozhodnutie procesného charakteru, tak voči tomuto uzneseniu nebolo prípustné odvolanie. Súd mal minimálne v zmysle poučiť žalobcov o možnosti uplatniť si svoj návrh na krajskom súde, keďže neboli zastúpení advokátom, čo sa rovnako nestalo. Rovnako nebolo možné ani použiť dôvod uvedený v , pretože o zmenenej žaloby by bol aj naďalej vecne a kauzálne príslušný okresný súd a čiastočne krajský súd, čo by sa vyriešilo vylúčením a postúpením veci krajskému súdu. Keďže súd postupoval uvedeným spôsobom v rozpore s oprávnenými záujmami žalobcov, tak prišlo v konaní k takej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keby návrh na zrušenie správneho rozhodnutia bol prejednaný pred krajským súdom (správne súdnictvo), tak by výsledkom takéhoto konania pred správnym súdom mohlo byť rozhodnutie krajského súdu, že rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline sp.zn. X0-33/2004-Ma z 20.9.2004 sa zrušuje z dôvodu nesprávneho úradného postupu a vec sa vracia na ďalšie konanie, čím by reálne bolo konštatované, že návrh žalobcov na náhradu škody je dôvodný a výsledok tohto konania by bol v takom prípade odlišný. Uvedené je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku, vrátenie veci na ďalšie konanie a zaviazanie súdu prvej inštancie na zmenu rozhodnutia o vedení konania (č. l 202) tak, že súd pripúšťa zmenu, vec vylučuje na samostatné konanie a postupuje krajskému súdu na rozhodnutie so zachovanými účinkami ku dňu podania návrhu na rozhodnutie o zrušení rozhodnutia správneho orgánu. Následne budú žalobcovia žiadať prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia krajského súdu o rozhodnutí Katastrálneho úradu v Žiline sp. zn. X0-33/2004-Ma z 20.9.2004 z dôvodu, že toto rozhodnutie je dôležité pre uplatnenie nároku na náhradu škody v tomto súdnom konaní. Súd nesprávne vyhodnotil podanie žalobcov z 10.11.2019 (čl 206), kedy toto podanie vyhodnotil ako zmenu žaloby, čo je nesprávne, pretože žalobcovia žiadali zjavne posúdiť uplatnený nárok aj z pohľadu ustanovení o ochrane osobnosti a zodpovednosti za škodu podľa ustanovení . Súd sa teda odmietol zaoberať posúdením nároku z pohľadu iných ustanovení ako to v žalobnom návrhu špecifikovali žalobcovia. Poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu z 22.9.2010 sp. zn. , ktorým bolo ustálené, že súd pozná právo (zásada iura novit curia) a teda súd sa nemôže odmietnuť zaoberať inou argumentáciou, ktorá stojí na rovnakých skutkových základoch. Žalobcovia predsa nežiadali zmeniť žalobu, stále žiadali rovnakú sumu na základe rovnakých skutkových tvrdení, avšak žiadali ich prípad posúdiť nie len podľa ZoZŠ, ale aj podľa . Súd sa však odmietol zaoberať posúdením uvedeného uplatneného nároku v zmysle ustanovení uvedených v podaní

žalobcov z 10.11.2019, čo potvrdil uznesením na pojednávaní dňa 26.11.2019, ktoré žalobcovi 4/ ani len nebolo zdôvodnené, keďže sa na pojednávania nemohol zúčastniť z dôvodu nezabezpečenia eskorty. Súd sa teda odmietol zaoberať vecou v zmysle judikatúry NS SR, čím prišlo k arbitrárnosti rozhodnutia a nepreskúmateľnosti jeho záverov. V nadväznosti na vyššie uvedené je skutkové zistenie uvedené v ods. 58 rozsudku ako nesprávne, pretože žalobca 1/ v tomto konaní riadne podal žalobu o preskúmanie rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline sp. zn. X0-33/2004-Ma z 20.9.2004, čím sa však súd odmietol zaoberať na základe uznesenia (č.1.202). Súd nesprávnym procesným spôsobom odmietol spravodlivosť - zaoberať sa ich návrhom uvedeným na č.l. 185, a následne vytkol žalobcom, že si neuplatnili právo na preskúmanie rozhodnutia. Toto skutkové zistenie je teda úplne nesprávne a v rozpore s obsahom spisov a uplatnenými právami žalobcov (nie len žalobcu 4/, ktorý rovnako žiadal preskúmať uvedené správne rozhodnutie). Ak by súd postupoval v zmysle s oprávnenými záujmami žalobcov, tak by návrh na zrušenie rozhodnutia uplatnený na č.l. 185 riadne postúpil krajskému súdu na rozhodnutie v správnom súdnictve a nemohol by tvrdiť, že žalobcovia si svoje práva neuplatnili. Ide o rozhodujúce skutkové zistenie, pretože má vplyv na výsledok v tomto súdnom konaní. Žalobcovia 1/ až 3/ sú názoru, že vec bola nesprávne právne posúdená. Na základe ZoZŠ sú tu splnené podmienky na priznanie náhrady škody, keďže v rozhodnutí Katastrálneho úradu v Žiline sp. zn. X0-33/2004-Ma z 20.9.2004 sa konštatuje, že prišlo ku chybe v prípade informácií zaznamenaných v katastrálnom operáte. ZoZŠ dáva možnosť priznať náhradu škody aj v prípade, že tu neexistuje konštatovanie súdu, že rozhodnutie správneho orgánu konštatuje nesprávny úradný postup. V prípade, že ju nedáva priamo ZoZŠ, tak je nevyhnutné na právny vzťah aplikovať ustanovenie SR, ktoré hovorí, že každý má právo na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom je v danom prípade postup Katastrálneho úradu v Žiline, ktorý odmietol urobiť nápravu v katastrálnom operáte na základe listín, ktoré mal doručené a to najmä na základe Notárskej zápisnice N463/77. V prípade, že by nebolo možné aplikovať ustanovenia ZoZŠ, tak súd mal priznať nárok minimálne na základe všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa . Je nepochybné, že nesprávnym zápisom v katastrálnom operáte prišiel žalobca 1/ o 149 m2, hoci na základe Notárskej zápisnice N463/77 bola prevedená výmera 1.189 m2, čím bol poškodený žalobca 1/ tak, že zaplatil za kúpu 1.189 m2 a bez jeho zavinenia stratil 149 m2, a v priamej nadväznosti na to bola spôsobená nemajetková ujma aj žalobcom 2/ až 4/ tým, že vnímali a prežívali nespravodlivosť, ktorá sa stala ich príbuznému. Zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalobkyni 2/ a 3/ z dôvodu uvedeného v odseku 47 rozsudku je nezákonné, lebo je právne nepravdivý.

4. Žalovaný 3/ sa k odvolaniam žalobcov vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Vzhľadom na právne správny postup správnych orgánov na úseku katastra, prezentovaný v rozhodnutí Správy katastra Žilina č. X -290/2003-AH z 8.7.2004, v zmysle ktorého správa katastra rozhodla o neopravení údajov katastra nehnuteľností a v rozhodnutí Katastrálneho úradu v Žiline sp. zn. Xo - 33/2004-Ma z 20.9.2004, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a zároveň potvrdené rozhodnutie Správy katastra Žilina č. X -290/2003-AH z 8.7.2004, správne súd konštatoval, že neboli splnené podmienky zodpovednosti štátu na náhradu škody. Predmetné rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 29.9.2004, pričom toto právoplatné rozhodnutie nebolo doposiaľ zrušené alebo zmenené pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom verejnej správy a teda nebola splnená už prvá podmienka nároku na náhradu škody, t. j. existencia nezákonného rozhodnutia. Zároveň súd vyslovil nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov 2/ až 4/ (t. j. aj G. S.). Títo žalobcovia totiž neboli ani účastníkmi v katastrálnom konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie tzv. „nezákonného“ rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline sp. zn.: Xo - 33/2004-Ma z 20.9.2004. Keďže sa žalobca 4/ na pojednávanie nedostavil a podľa vyjadrenia súdu ani svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil a navyše, súd z doposiaľ vykonaného dokazovania mal dostatočne zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie a nepovažoval účasť žalobcu 4/ na pojednávaní za nevyhnutnú, dôkaz výsluchu z dôvodu hospodárnosti konania tak nevykonal, resp. nepovažoval ho za nevyhnutný. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Okresný úrad je povinný vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb. Dňa 5.11.2003 bol na Správu katastra Žilina doručený návrh žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte, predmetom ktorej mala byť oprava chybného zákresu hranice parciel katastra nehnuteľností

č. 31/1, 31/4 a 31/2, 31/3 v katastrálnej mape pre k.ú. U.. Dňa 8.7.2004 vydala Správa katastra Žilina rozhodnutie č. X -290/2003-AH, ktorým rozhodla o neopravení údajov katastra nehnuteľností. V predmetnom rozhodnutí bolo konštatované, že údaje evidované v katastri nehnuteľností boli v súlade s listinami, ktoré boli doručené a zapísané do operátu k. ú. U. a to RI 439/77 - číslo zmeny 19/77, RI 704/76

- číslo zmeny 24/76, RI 490/80 - číslo zmeny 52/80, kúpna zmluva č. V 4309/96 - číslo zmeny 95/96 a mapy katastra nehnuteľností. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 12.08.2004 odvolanie. Dňa 20.9.2004 vydal Katastrálny úrad v Žiline rozhodnutie sp. zn.: Xo - 33/2004- Ma, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a zároveň potvrdené rozhodnutie Správy katastra Žilina č. X -290/2003-AH z 8.7.2004. Rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline sp. zn.: Xo - 33/2004-Ma nadobudlo právoplatnosť dňa 29.9.2004. Z vyššie uvedených rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že chyba nastala vo výkaze výmer geometrického plánu č. 762-343-76 a to zámenou výmer pozemkov - pôvodné parc. č. EN č. 167/1 (terajšie parc. č. C KN č. 31/1 a č. 31/4) a č. 167/2 (C KN č. 31/2 a č. 31/3). Táto chyba bola prenesená do následných právnych prevodov, ktoré boli zapísané na LV č. XXX a č. XXX. Teda tieto parcely boli prevádzané so správnym priebehom hraníc avšak s chybnou výmerou. Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad aj bez návrhu a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra (V danom prípade, však údaje evidované v katastri nehnuteľností boli v súlade s listinami, ktoré boli doručené a zapísané do operátu k. ú. U. a to: RI 439/77 - číslo zmeny 19/77, RI 704/76 - číslo zmeny 24/76, RI 490/80 - číslo zmeny 52/80, kúpna zmluva č. V 4309/96 - číslo zmeny 95/96 a mapy katastra nehnuteľností), b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov, (V danom prípade neboli ani chybne zakreslené hranice), c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách. (Podľa geometrického plánu č. 762-343-76 došlo k reálnemu rozdeleniu parciel č. 166 a č.167, pričom parcela č. 167 bola rozdelená na dve časti: č. 167/1 o výmere 935 m2 a č. 167/2 o výmere 1189 m2. Z prepočtu výmer citovaných parciel podľa nákresu v geometrickom pláne č. 762-343-76 ako aj zo samotného nákresu je však zrejmé, že došlo k zámene výmer týchto parciel, to znamená, že výmera parcely č. 167/1 mala byť 1189 m2 a výmera parcely č. 167/2 mala byť 935 m2. Táto chyba bola prenesená do následných zmlúv o rozdelení a prevode riešených parciel. Inak povedané, riešené parcely (teraz parcela KN č. 31/2 a č. 31/3 ako aj č. 31/1 a č. 31/4) boli prevádzané so správnym priebehom hraníc ale s chybnou výmerou. Rozdiel (resp. „strata“ pozemku) žalobcu ohľadom výmery tak predstavovala 149 m2. Avšak v danom prípade, údaje evidované v katastri nehnuteľností boli v súlade s listinami, ktoré boli doručené a zapísané do operátu k. ú. U. a to: RI 439/77 - číslo zmeny 19/77, RI 704/76 - číslo zmeny 24/76, RI 490/80 - číslo zmeny 52/80, kúpna zmluva č. V 4309/96 - číslo zmeny 95/96 a mapy katastra nehnuteľností). Z vyššie uvedených dôvodov, nebolo možné opraviť údaje katastra nehnuteľností v konaní podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (katastrálny zákon). Treba zdôrazniť, že v skutočnosti žaloba žalobcov smeruje voči nezákonnému rozhodnutiu a nie voči nesprávnemu úradnému postupu, v zmysle o správnom konaní (správny poriadok). Odvolanie L. S. v katastrálnom konaní smerovalo k vydaniu rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline sp.zn. Xo- 33/2004-Ma z 20.9.2004, ktorým bolo toto odvolanie L. S. zamietnuté a rozhodnutie Správy katastra Žilina č. X - 290/2003-AH zo dňa 08.07.2004 potvrdené. Citoval a ZoZŠ s tým, že keďže rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline č. XO- 33/2004-Ma z 20.9.2004 (toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.9.2004) nebolo doteraz zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Je nesporné, že žalobca 1/ (t. j. riadny účastník katastrálneho konania sp. zn. Xo- 33/2004-Ma z 20.9.2004) nepodal na súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline sp. zn. Xo- 33/2004-Ma z 20.9.2004 a teda nevyužil zákonnú možnosť podať proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, (napriek tomu, že v poučení tohto rozhodnutia bol žalobca 1/ riadne poučený, že toto rozhodnutie je možné preskúmať súdom). V danom prípade žalobca žaluje nesprávny úradný postup, avšak žalovaný 3/ poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. z 31.5.2010 podľa ktorého: „Ak orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia a za tým účelom zhromažďuje podklady , dôkazy, hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejaví práve

v obsahu rozhodnutia, a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu byť hodnotené len podľa - 17 /t.j. zodpovednosť štátu spôsobenú rozhodnutím/. Za nesprávny úradný postup v zmysle teda nie je možné považovať pochybenie, nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne...“ „Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania“. V zmysle vyššie uvedeného, nemôže teda žalobca namietať nesprávny úradný postup z uvedených dôvodov. Nie je možné v konaní o náhradu škody rozšírenou žalobou žiadať súd aby rozhodoval zároveň aj o administratívnom rozhodnutí správneho orgánu (t. j. „nezákonnosti“ rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline č. XO- 33/2004-Ma z 20.9.2004), neberúc do úvahy uplynutie premlčacej doby. Citoval ust. a . K námietke odvolateľov, že správny orgán si chybu priznal o čom svedčí aj ním vyznačená obmedzujúca poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov katastra prenesená do listov vlastníctva, žalovaný 3/ uviedol, že podľa katastrálneho zákona: (1) Okresný úrad zapíše poznámku na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitných predpisov alebo účastníka súdneho konania alebo iného konania. (2) Okresný úrad vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. Žalovaný si tak chybu nemohol priznať, keďže v zmysle vyššie uvedeného ju ani nemohol spraviť (v opačnom prípade by rozhodol tak, že by chybu opravil). Žalovaný len konštatoval, že „Hodnovernosť údajov o práve k nehnuteľnostiam parc. č. KN.C č. 31/1 (LV č. XXX) a KN-C č.31/2 a č. 31/3 (LV č. XXX) je spochybnená“. Vyššie uvedený zápis poznámky bol výsledkom katastrálneho konania o oprave chyby vykonaného na základe žiadosti žalobcu p. S. z 5.11.2003. Predmetná poznámka bola zapísaná v súlade s a katastrálneho zákona. Neprichádza do úvahy spochybňovanie legálnosti nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Žalobca 1/ svoj nárok na náhradu škody odôvodňuje porušením vlastníckeho práva aj tým, že súd žalobcovej žalobe o určenie priebehu hranice pozemkov nevyhovel a žalobcu ako vlastníka pozemku v rozlohe 149 m2 vyvlastnil v prospech odporcu N. K. podľa rozsudku OS Žilina č. k. z 20.2.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. z 22.1.2009. Z uvedeného dôvodu, je tak nedôvodné nárok na náhradu škody uplatňovať, nakoľko výrok rozsudku je záväzný a nemožno ho spochybňovať. Žalovaný sa stotožňuje v celom rozsahu s napadnutým rozsudkom, ktorým bola žaloba o náhradu škody a nemajetkovej ujmy zamietnutá.

5. Žalobca 4/ k vyjadreniu žalovaného 3/ uviedol, že žalovaný vo veci neuviedol také skutočnosti a právne úvahy, ktoré by spochybňovali odvolacie dôvody žalobcu 4/ a neuviedol žiadne právne úvahy, ktoré by žalobca 4/ v odvolaní právne neodôvodnil. Záver žalovaného, že nie je možné v konaní rozhodovať aj o administratívnom konaní správneho orgánu je nesprávny, keďže podanie strany sa vyhodnocuje podľa obsahu, ak žalobca v konaní napadol aj samotné správne rozhodnutie, tak je úlohou súdu vec právne posúdiť, respektíve vec odstúpiť kauzálne príslušnému súdu, inak dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, t. j. je opomenuté právo účastníka konania na súdnu ochranu, pretože súd sa odmietne zaoberať právnym posúdením rozhodnutia, ktorého zákonnosť môže mať zásadný vplyv na priebeh konania. Ak by súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu, tak je nepochybné, že nárok na náhradu škody tu existuje. Ak sa však súd odmietne zaoberať posúdením zákonnosti správneho rozhodnutia, hoci účastník konania poukázal na nezákonnosť rozhodnutia, tak nemôže vo veci rozhodnúť, pretože záväznosť správneho orgánu bola spochybnená a uplatnená pred súdom (hoci nie kauzálne príslušným). Kým kauzálne príslušný súd vo veci nerozhodne, tak súd nemôže tvrdiť, že rozhodnutie správneho orgánu nemohlo spôsobiť škody žalobcovi 4/.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení ( v znení neskorších predpisov), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „“), keďže podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania boli podané včas ( ), stranami, v ktorých neprospech bol rozsudok vydaný ( ), proti rozsudku

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ) a odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , a a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ až 3/ nie je dôvodné a odvolanie žalobcu 4/ je čiastočne dôvodné, a preto je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 1/ až 3/ potvrdiť a vo vzťahu žalobcu 4/ a žalovaných 1/ až 3/ zrušiť a vec v zrušenom rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľov) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia vo vzťahu žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 1/ až 3/ (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. ), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaniach ( veta druhá ) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa ( in fine) nasledovné:

7. Predmetom odvolacieho konania bolo v danom prípade posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu žalobcov 1/ až 4/ v celom jej rozsahu zamietol a žalovaným 1/ až 3/ priznal voči žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca 4/ a žalobcovia 1/ až 3/ podali odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie, v oboch odvolaniach sú totožné odvolacie námietky, odvolanie žalobcu 4/ však obsahuje naviac ešte aj námietku uvedenú v 14. bode tohto rozsudku odvolacieho súdu.

8. Žalobcovia 1/ až 4/ v odvolaniach namietali nesprávnosť právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie z 23.7.2019 č. k. -202 (ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej), ktorým súd nepripustil zmenu žaloby urobenú podaním žalobcov 1/ až 4/ z 21.9.2017, v ktorom žalobcovia 1/ až 4/ žiadali pripustiť zmenu žaloby jej rozšírením - o vydanie rozhodnutia, ktorým súd rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline sp. zn. Xo-33/2004-Ma z 20.9.2004 zruší ako nezákonné. Správny postup mal byť podľa nich taký, že súd rozhodne o rozšírení žaloby, následne vec vylúči na samostatné konanie a postúpi na vecne alebo kauzálne príslušný súd. Nepripustením zmeny žaloby súd uprel žalobcom právo na prejednanie ich veci pred súdom a došlo k odmietnutiu spravodlivosti, pretože doposiaľ nebolo rozhodnuté o zrušení rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline sp. zn. Xo-33/2004-Ma z 20.9.2004 na základe riadne uplatneného nároku v konaní. Doposiaľ žalobcami zaslané vyjadrenia a dôkazy boli podľa žalobcov použiteľné pre rozšírenie žaloby. Taktiež vytkli súdu, že nepoučil žalobcov o možnosti uplatniť si svoj návrh na krajskom súde, keďže neboli zastúpení advokátom. Žiadali zaviazať súd prvej inštancie na zmenu uvedeného uznesenia o vedení konania (č.l. 202) tak, že súd pripustí zmenu, vec vylúči na samostatné konanie a postúpi krajskému súdu na rozhodnutie so zachovanými účinkami ku dňu podania návrhu na rozhodnutie o zrušení rozhodnutia správneho orgánu. Následne budú žalobcovia žiadať prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia krajského súdu o rozhodnutí Katastrálneho úradu v Žiline sp. zn. Xo-33/2004-Ma z 20.9.2004 z dôvodu, že toto rozhodnutie je dôležité pre uplatnenie nároku na náhradu škody v tomto súdnom konaní. Odvolací súd k tejto námietke žalobcov uvádza: Podľa a : (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ak sú dané odvolacie dôvody podľa , odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo. Uznesenie súdu prvej inštancie z 23.7.2019 č. k. -202, ktorým súd (reprezentovaný sudkyňou) nepripustil zmenu žaloby urobenú podaním žalobcov 1/ až 4/ zo dňa 21.9.2017, doručeným súdu dňa 26.9.2017, nadobudlo právoplatnosť vzhľadom na jeho riadne doručenie stranám a skutočnosť, že voči nemu nie je prípustné a ani nebolo podané odvolanie. Odvolatelia odôvodňujú odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie (ostatne uvedené uznesenie), ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu (uvedenú v ), ktorá mohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Nestotožnili sa so záverom súdu prvej inštancie, že na konanie na základe takéhoto rozšírenia žaloby by bol príslušný krajský súd, v rozpore s tým však zároveň tvrdili, že správne mala byť zmena návrhu rozšírením pripustená, v rozsahu rozšírenia následne vylúčená na samostatné konanie a postúpená na vecne alebo kauzálne príslušný súd. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v uvedenom uznesení, že na konanie o zrušenie rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline sp. zn. Xo-33/2004-Ma z 20.9.2004 ako nezákonného, by bol vecne príslušný krajský súd podľa , keďže ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, a preto pokiaľ súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby jej rozšírením, jeho postup bol podľa názoru odvolacieho súdu súladný s ním aplikovaným ustanovením a súd prvej inštancie správne podľa pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe. Súd prvej inštancie nerozhodoval o nepripustení žaloby podľa , ani v tomto smere neargumentoval, preto námietka žalobcov, že doposiaľ žalobcami zaslané vyjadrenia a dôkazy boli použiteľné pre rozšírenie žaloby, bola nedôvodná, keďže dôvody nepripustenia zmeny žaloby spočívali na inom dôvode, ako bolo už vyššie uvedené. Preto odvolací súd uzavrel, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie (z 23.7.2019 č. k. -202), ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, netrpelo žiadnou vadou uvedenou v , nebol tak daný odvolací dôvod podľa , teda ani dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej, ani právoplatného uznesenia, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo. Vo vzťahu k ďalšej námietke odvolateľov, že súd nepoučil žalobcov (nezastúpených advokátom) minimálne v rozsahu o možnosti uplatniť si svoj návrh na krajskom súde, odvolací súd uvádza: V rozhodnutí Katastrálneho úradu v Žiline z 20.9.2004 zn.: Xo-33/2004-Ma, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.9.2004, bol žalobca 1/ ako účastník konania poučený, že rozhodnutie je preskúmateľné súdom. V konaní nebolo sporným, že žalobca 1/ nepodal na súd žalobu o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia, ktoré rozhodnutie nebolo nikdy príslušným orgánom zrušené a je stále právoplatné. Podľa súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Ustanovenie upravuje všeobecnú poučovaciu povinnosť súdu. Táto sa týka len procesných práv a povinností, súd nemôže poučovať strany o hmotnom práve, nemôže napríklad stranu poučiť, koho má žalovať, teda kto je v spore pasívne vecne legitimovaný, nemôže stranu poučiť, akého nároku sa môže domáhať od druhej strany, a pod. K rozsahu poučovacej povinnosti súdu podľa treba uviesť, že nejde o poučovaciu povinnosť neohraničenú, a teda že by súd napríklad na začiatku konania oboznámil strany sporu so všetkými mysliteľnými procesnými právami a povinnosťami, bez ohľadu na to, či procesná situácia, v ktorej by mohol svoje procesné práva v konaní realizovať, vôbec nastane, a bez ohľadu na to, či strana prejavuje vôľu smerujúcu k realizácii procesného práva. Podstatné je, aby bola strana poučená v čase, kedy je to podľa stavu konania pre ňu potrebné (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 19.6.2008 sp. zn. ). Z Nálezu Ústavného súdu SR z 19. júna 2013 sp. zn. vyplýva, že poučovaciu povinnosť súdu nemožno vo všeobecnosti vykladať tak, že by mal súd poučovať účastníkov o hmotnom práve, pretože potom by už nešlo o odstraňovanie vád podania, ktoré bránia prerokovaniu a rozhodnutiu veci, ale išlo by o radu účastníkovi, ako by mal postupovať, aby bol prípadne vo veci úspešný. To by znamenalo inter alia tiež porušenie práva účastníka na rovnaké postavenie v prebiehajúcom súdnom konaní. Ustanovenie (teraz ) je všeobecným základom pre poučovanie v občianskom súdnom konaní. Jeho obsahom je poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania.

Súd je povinný poučiť účastníkov konania najmä o tom, aké práva im priznávajú a aké povinnosti im ukladajú procesné predpisy, ako je potrebné nimi zamýšľané procesné úkony vykonať, aby sledovali procesné účinky, prípadne ako je potrené odstrániť vady už vykonaných procesných úkonov, aké právne následky sú spojené s prevedenými procesnými úkonmi a ako je potrebné splniť procesnú povinnosť zo zákona alebo z rozhodnutia súdu. Do poučovacej povinnosti ale nepatrí návod, čo by účastník mal alebo mohol v danom prípade vykonať, ale iba pomôcť k tomu, aby mohol zákonom ustanoveným spôsobom dať najavo, čo hodlá v konaní urobiť. Poučovacia povinnosť sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizáciu základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní.(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. 2.2013 sp. zn. ) Z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 31.7.2012 sp. zn. vyplýva, že otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle . Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať [ ], lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa a bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Odvolací súd je na základe vyššie uvedeného názoru, že námietka žalobcov, že súd prvej inštancie ich mal poučiť o možnosti uplatniť si svoj návrh na krajskom súde, nie je dôvodná (a to bez ohľadu na otázku včasnosti a dôvodnosti takéhoto návrhu a subjektívneho oprávnenia na jeho podanie), nakoľko súd nemôže stranu poučiť kto a akého nároku sa môže domáhať od druhej strany, išlo by o radu strane, ako by mala postupovať, aby bola prípadne vo veci úspešná, čo by bolo porušením práva strany na rovnaké postavenie v prebiehajúcom súdnom konaní. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti konať pred súdom, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Žalobcom nič nebránilo zvoliť si v prípade záujmu právneho zástupcu (ako v predchádzajúcom súvisiacom súdnom konaní), príp. pri splnení podmienok požiadať Centrum právnej pomoci o poskytovanie právnej pomoci, ktorú možnosť využil žalobca 4/

9. Súd prvej inštancie v 53. bode rozsudku dôvodil, že nezákonnosť rozhodnutia a teda aj úradný postup, na základe ktorého bolo rozhodnutie vydané, bolo možné preskúmať len na základe žaloby podanej žalobcom 1/ na začatie konania v správnom súdnictve o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline č. XO-33/2004-Ma z 20.9.2004, ktorú ale žalobca 1/ nikdy nepodal, teda nevyužil zákonnú možnosť podať proti tomuto rozhodnutiu (ako nezákonnému) opravný prostriedok napriek tomu, že v poučení tohto rozhodnutia bol žalobca 1/ poučený, že toto rozhodnutie možno preskúmať súdom. V konaní bolo nesporné, že dané rozhodnutie nebolo príslušným orgánom nikdy zrušené a je stále právoplatné. Odvolatelia namietali, že skutkové zistenie uvedené v danom bode je nesprávne, pretože žalobca 1/ v tomto konaní riadne podal žalobu o preskúmanie rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline sp.zn. Xo-33/2004-Ma z 20.9.2004, čím sa však súd odmietol zaoberať na základe uznesenia (č.l. 202), nesprávnym procesným spôsobom odmietol spravodlivosť - zaoberať sa ich návrhom uvedeným na č.l. 185, a následne vytkol žalobcom, že si neuplatnili právo na preskúmanie rozhodnutia. Toto skutkové zistenie je teda úplne nesprávne a v rozpore s obsahom spisov a uplatnenými právami žalobcov (nie len žalobcu 4/, ktorý rovnako žiadal preskúmať uvedené správne rozhodnutie). Ak by súd postupoval v zmysle s oprávnenými záujmami žalobcov, tak by návrh na zrušenie rozhodnutia uplatnený na č. l. 185 riadne postúpil krajskému súdu na rozhodnutie v správnom súdnictve a nemohol by tvrdiť, že žalobcovia si svoje práva neuplatnili. Ide o rozhodujúce skutkové zistenie, pretože má vplyv na výsledok v tomto súdnom konaní. Odvolací súd uvádza, že otázkami týkajúcimi sa uznesenia z 23.7.2019 č. k. -202 sa podrobne zaoberal v predchádzajúcom bode tohto rozsudku odvolacieho súdu, poukazuje na závery tam uvedené. V prípade podania žalobcov z 21.9.2017 (doručeného súdu prvej inštancie 26.9.2017) išlo výslovne o zmenu (petitu) žaloby v predmetnom spore jej rozšírením, podanie smerovalo k sp. zn. , žalobcovia uviedli, že z opatrnosti navrhujú na základe rozšíriť petit žaloby (o zrušenie súdom ako nezákonného rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline č. XO-33/2004-Ma z 20.9.2004) a ako už bolo uvedené súd prvej inštancie správne nepripustil takúto zmenu žaloby jej rozšírením, jeho postup bol súladný s ním aplikovaným ustanovením a správne podľa pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe. Ustanovenie jasne ukladá súdu nepripustiť (nejedná sa o možnosť) zmenu žaloby, ak by na konanie o zmenenej žalobe

bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd, uvedené nie je možné obchádzať tak ako to navrhujú žalobcovia (pripustením zmeny žaloby jej rozšírením, vylúčením rozšírenej časti na samostatné konanie a postúpením vecne príslušnému súdu, resp. postúpením podania krajskému súdu na rozhodnutie v správnom súdnictve). Na strane žalobcov (min. žalobcu 1/) bola možnosť podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline sp. zn. Xo-33/2004-Ma z 20.9.2004, ktorú však napriek poučeniu v uvedenom rozhodnutí nevyužili. Nedôvodnou tak bola i táto námietka žalobcov.

10. Žalobcovia v podaní z 10.11.2019, doručenom súdu prvej inštancie dňa 13.11.2019 zn. Doplnenie žaloby uviedli, že žalobu dopĺňajú tak, že ju podávajú aj ako žalobu na ochranu osobnosti z rovnakých skutkových dôvodov s nárokom náhrady spôsobenej škody a ujmy v rovnakej výške podľa , s poukazom na , , , a . Ďalej uviedli, že doplnenie pomôže uplatniť ich ústavné právo garantované v SR, ak by na žalované protiprávne konanie žalovaných nebolo zákonné podľa súdu aplikovať niektorú z dvoch v úvode uvedených definícií ( ZoZŠ) t. j. nesprávny úradný postup alebo iný nezákonný zásah, keďže žaloba na ochranu osobnosti je univerzálne použiteľná. Z tohto dôvodu navrhli zmenu - doplnenie pripustiť. Súd prvej inštancie uznesením vyhlásením do zápisnice na pojednávaní dňa 26.11.2019 (ktorého sa priamo alebo v zastúpení zúčastnili žalobcovia 1/ až 3/ a žalovaný 1/ až 3/) rozhodol tak, že nepripúšťa zmenu žaloby urobenú podaním žalobcov 1/ až 4/ z 10.11.2019, doručenú súdu dňa 13.11.2019. Dôvodil, že s poukazom na výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe a pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe. Odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil ich podanie z 10.11.2019 ako zmenu žaloby, pretože žiadali zjavne posúdiť uplatnený nárok aj z pohľadu ustanovení o ochrane osobnosti a zodpovednosti za škodu podľa ustanovení , čím sa súd odmietol zaoberať posúdením nároku z pohľadu iných ustanovení ako to v žalobnom návrhu špecifikovali žalobcovia. V tejto súvislosti dali do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu z 22.9.2010 sp. zn. , ktorým bolo ustálené, že súd pozná právo (zásada iura novit curia) a teda súd sa nemôže odmietnuť zaoberať inou argumentáciou, ktorá stojí na rovnakých skutkových základoch. Žalobcovia nežiadali zmeniť žalobu, stále žiadali rovnakú sumu na základe rovnakých skutkových tvrdení, avšak žiadali ich prípad posúdiť nie len podľa ZoZŠ, ale aj podľa . Súd sa však odmietol zaoberať posúdením uvedeného uplatneného nároku v zmysle ustanovení uvedených v podaní žalobcov z 10.11.2019, čo potvrdil uznesením na pojednávaní dňa 26.11.2019, ktoré žalobcovi 4/ ani len nebolo zdôvodnené, keďže sa pojednávania nemohol zúčastniť z dôvodu nezabezpečenia eskorty. Súd sa teda odmietol zaoberať vecou v zmysle judikatúry NS SR, čím prišlo k arbitrárnosti rozhodnutia a nepreskúmateľnosti jeho záverov. Z Uznesenia NS SR sp. zn. z 22.9.2010 vyplýva, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Nemožno preto uprieť súdu, aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia. Je teda vecou súdu (ako za účinnosti , tak aj aktuálne za účinnosti ), aby tvrdený skutkový stav podradil pod hmotnoprávnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá. Prekročením návrhu a porušením dispozičného princípu by však bolo priznanie plnenia na základe iného skutkového stavu, ako toho, ktorý tvrdil žalobca v žalobe a ktorý bol predmetom dokazovania v súdnom konaní. V predmetnej veci skutkové tvrdenia tak ako boli uvádzané žalobcami v žalobe a v priebehu prvoinštančného konania smerovali jednoznačne k uplatňovaniu žalobcami náhrady škody a

nemajetkovej ujmy (v sumách uvedených v petite žaloby aj s príslušenstvom) podľa ZoZŠ z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorého sa mal dopustiť Katastrálny úrad v Žiline prostredníctvom svojho rozhodnutia č. XO-33/2004-Ma z 20.9.2004, ktorým odmietol opraviť chybu v katastrálnom operáte, keď zamietol odvolanie žalobcu 1/ a potvrdil rozhodnutie Správy katastra Žilina č. X-290/2003- AH z 8.7.2004, ktorým nevyhovel návrhu žalobcu 1/ a neopravil údaje katastra nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie správne posúdil vec podľa ust. ZoZŠ, ktoré dopadali na tvrdený a súdom zistený skutkový stav. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR č. k. -15 zo 16.8.2012: Krajský súd v podstatnej časti odôvodnenia svojho rozsudku okrem iného uviedol: „Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa v tom, že navrhovateľ sa v danej veci nemôže dovolávať v súvislosti s pochybeniami štátnych orgánov pri výkone ich pôsobnosti ako orgánov verejnej moci náhrady škody podľa ust. Obč. zák., pretože táto všeobecná zodpovednosť (lex generalis) je v týchto prípadoch vo vzťahu k štátu vylúčená práve osobitnou úpravou (lex specialis) . To znamená, že v prípade škody vzniknutej pri výkone verejnej moci t. j. pri rozhodovaní a úradnom postupe orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb, je potrebné pre posúdenie zodpovednosti za škodu prednostne aplikovať , ktorý v týchto prípadoch zakladá zodpovednosť štátu, ale len v tých prípadoch, pokiaľ pri výkone verejnej moci došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému postupu orgánov verejnej moci. Zodpovednosť štátu /štátneho orgánu za škodu podľa Obč. zák. preto nemožno na tieto prípady aplikovať, táto prichádza do úvahy len v tých prípadoch, ak došlo k inému porušeniu právnej (zákonnej či zmluvnej) povinnosti štátnym orgánom, mimo uplatňovania jeho pôsobnosti pri výkone verejnej moci.“ Ústavný súd považuje citovanú argumentáciu krajského súdu za logickú, ústavne udržateľnú a akceptovateľnú, zohľadňujúcu podstatu a zmysel zákona zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Na základe uvedeného je odvolací súd názoru, že žalobcovia sa nemôžu dovolávať v súvislosti s pochybeniami štátnych orgánov pri výkone ich pôsobnosti ako orgánov verejnej moci nemajetkovej ujmy a náhrady škody podľa ustanovení , pretože táto všeobecná zodpovednosť (lex generalis) je v týchto prípadoch vo vzťahu k štátu vylúčená práve osobitnou úpravou (lex specialis) . To znamená, že v prípade škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej pri výkone verejnej moci t. j. pri rozhodovaní a úradnom postupe orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb, je potrebné pre posúdenie zodpovednosti za škodu prednostne aplikovať , ktorý v týchto prípadoch zakladá zodpovednosť štátu, ale len v tých prípadoch, pokiaľ pri výkone verejnej moci došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému postupu orgánov verejnej moci. Nedôvodnou tak bola námietka, že súd prvej inštancie sa odmietol zaoberať vecou v zmysle judikatúry NS SR, čím prišlo k arbitrárnosti rozhodnutia a nepreskúmateľnosti jeho záverov. Taktiež nedôvodnou bola námietka žalobcov, že v prípade ak nebolo možné aplikovať ZoZŠ, tak súd mal priznať nárok minimálne na základe všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa resp. na základe práv garantovaných SR

11. Odvolatelia namietali nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie (v 46. a 47. bode odôvodnenia napadnutého rozsudku) o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov 2/ až 4/, žalobca 4/ i s poukazom na § 9 ods. 2 ZoZŠ. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. U. vyplýva, že žalobcovia 2/ až 4/ neboli vlastníkmi pozemkov parc. č. 31/2 - záhrady o výmere 748 m2 a parc. č. 31/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 441 m2; že v konaní bolo nesporné, že žalobcovia 2/ až 4/ neboli účastníkmi konania vedeného pred Katastrálnym úradom v Žiline sp. zn. XO-33/2004-Ma, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie č. XO-33/2004-Ma z 20.9.2004 a neboli ani účastníkom konania vedeného pred Správou katastra Žilina, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie č. X-290/2003-AH z 8.7.2004 a zároveň ani nenamietali, že by účastníkmi týchto konaní mali byť, prípadne že by im uvedené rozhodnutia mali byť doručené. Podľa § 5 ods. 1 ZoZŠ právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Vzhľadom na to, že žalobcovia 2/ až 4/ neboli účastníkmi namietaného konania o odstránenie chýb v katastrálnom operáte, v ktorom konaní bolo vydané Katastrálnym úradom v Žiline rozhodnutia č. XO-33/2004-Ma z 20.9.2004 (a neboli ani vlastníkmi predmetných nehnuteľností), súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nedostatku ich aktívnej vecnej legitimácie. Pokiaľ žalobca poukazoval na znenie § 9 ods. 2 ZoZŠ, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie,

podľa ktorých žalobcovia videli nesprávny úradný postup Katastrálneho úradu v Žiline v tom, že úrad napriek žiadosti žalobcu 1/ neopravil chyby v katastrálnom operáte, teda namietali postup, ktorý súvisel s rozhodovacou činnosťou Správy katastra Žilina a Katastrálneho úradu v Žiline, nakoľko úkony tohto úradného postupu viedli k vydaniu rozhodnutia Správy katastra Žilina č. X-290/2003-AH z 8.7.2004 a rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Žiline č. Xo-33/2004-Ma z 20.9.2004, nie je teda možné konštatovať nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne inú nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. To, že rozhodnutie Správy katastra Žilina č. X-290/2003-AH z 8.7.2004 a rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline č. XO-33/2004-Ma z 20.9.2004 neboli v súlade s predstavami žalobcu 1/ resp. i ostatných žalobcov neznamená, že tieto orgány verejnej moci postupovali nesprávne. Žalobcom 1/ vytýkaný nesprávny postup správy katastra naostatok vyústil do prijatia rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline č. XO-33/2004-Ma z 20.9.2004. Ak by aj posúdenie predpokladov a podmienok vydania tohto rozhodnutia bolo nesprávne, v dôsledku čoho by vydané rozhodnutie bolo nesprávne, prípadne nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností, nepredstavuje toto nesprávny úradný postup, ale nesprávnosť samotného rozhodnutia. Túto odvolaciu námietku preto odvolací súd považoval taktiež za nedôvodnú.

12. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 2/ a 3/ v predmetnom spore z dôvodu, že podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a d/ ZoZŠ štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom. (44. a 45. bod odôvodnenia napadnutého rozsudku). Taktiež sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov 2/ až 4/ (46. a 47., 55. až 57. bod odôvodnenia napadnutého rozsudku) s poukazom na 11. bod odôvodnenia tohto rozsudku odvolacieho súdu. Vzhľadom k tomu, že výsledkom úradného postupu správy katastra bolo vydanie rozhodnutia Katastrálnym úradom v Žiline č. XO-33/2004-Ma z 20.9.2004, ktorým zamietol odvolanie žalobcu 1/ a napadnuté rozhodnutie Správy katastra Žilina potvrdil, ktoré právoplatné rozhodnutie nebolo doposiaľ zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, dospel odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že nie sú splnené podmienky zodpovednosti štátu na náhradu škody podľa ust. § 6 ZoZŠ, keďže nebola splnená prvá podmienka nároku na náhradu škody, t. j. existencia nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávneho úradného postupu. Súd prvej inštancie sa z dôvodu hospodárnosti ďalej nezaoberal ďalšími predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu. Podmienky vzniku zodpovednosti sú stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo aj len jednej z nich nie ja daná zodpovednosť. Odvolací súd vo vzťahu žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 1/ až 3/ nezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. v súvislosti s hodnotením dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah správne právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 1/ až 3/ dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcov 1/ až 3/ neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo vzťahu žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 1/ až 3/, preto odvolanie žalobcov 1/ až 3/ z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. V odvolaní neprodukovali žiadne relevantné tvrdenia, s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvej inštancie. Všetky relevantné skutkové zistenia,

vyplývajúce z obsahu spisu vo vzťahu žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 1/ až 3/ boli riadne uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa s podstatnými otázkami v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal. Preto pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu ako nedôvodnú zamietol, vo vzťahu žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 1/ až 3/ je napadnutý rozsudok vecne správny. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zamietnutí žaloby žalobcov 1/ až 3/ voči žalovaným 1/ až 3/ podľa a z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho, od rozhodnutia vo veci samej závislého, odvolaním žalobcov 1/ až 3/ nespochybneného, výroku rozsudku o náhrade trov prvoinštančného konania.

13. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa a : (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 1/ až 3 odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s tak, že procesne plne úspešným žalovaným 1/ až 3/ priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaní 1/ až 3/), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobcovia 1/ až 3/), keď odvolací súd nevidel v predmetnom spore žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania ( ).

14. Žalobca 4/ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom, nezabezpečením eskorty a účasti žalobcu 4/ na pojednávaní, znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že mu bolo znemožnené konať pred súdom a odňaté jeho právo na spravodlivé súdne konanie (č. 48 SR), najmä bolo porušené právo na prejednanie veci v jeho prítomnosti a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom.(v podrobnostiach viď 2. bod tohto rozsudku odvolacieho súdu). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca 4/ v konaní vystupoval aktívne, okrem podania žaloby reagoval na výzvy súdu, vyjadroval sa k podaniam protistrany, dopytoval sa na stav konania, podával spolu s ostatnými žalobcami návrhy (zmeny žaloby a pod.), oznamoval zmenu miesta výkonu trestu za účelom správneho doručovania mu korešpodencie zo strany súdu. Už v žalobe bol navrhovaný výsluch všetkých žalobcov. Taktiež z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie mal vedomosť o tom, že sa žalobca 4/ nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, zásielky mu doručoval prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Sudkyňa určila v predmetnom spore termín pojednávania na deň 26.11.2019, predvolala žalobcov 1/ až 4/ a žalovaných 1/ až 3/, zo spisu sa nepodáva, že by požiadala Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove (kde bol žalobca vo výkone trestu) o predvedenie žalobcu 4/ na pojednávanie. Žalobcovi 4/ bolo predvolanie doručené do ÚVTOS Leopoldov dňa 24.9.2019 (úprava a doručenka na č.l. 204), pričom na predvolaní (č.l. 233 spisu) sa nachádza text „Súd považuje za potrebné Vás v tomto konaní vypočuť. Dostavte sa preto v určený čas na pojednávanie...“ Zo Zápisnice o pojednávaní dňa 26.11.2019 (č.l. 227-229) o.i. vyplýva, že súd prvej inštancie konštatoval neprítomnosť žalobcu 4/ s tým, že „má doručenie predvolania riadne vykázané, na pojednávanie sa nedostavil, neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania“, pojednával v neprítomnosti žalobcu 4/ a po vyhlásení dokazovania za ukončené vyhlásil napadnutý rozsudok. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca 4/ mal záujem sa pojednávania zúčastniť, zo spisu sa nepodáva, že by súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, súd prvej inštancie ho predvolal na pojednávanie s tým, že považuje za potrebné ho v konaní vypočuť. Je nepochybné, že v tom čase bol žalobca 4/ v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov (ďalej len „ústav“) a pojednávania sa nezúčastnil, keďže súd prvej inštancie nepožiadal ústav o predvedenie žalobcu 4/. Podľa predvolanie na jednotlivé procesné úkony súdu sa uskutočňuje spravidla písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bola osoba predvolaná inak ako písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len vyhláška), osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe sa predvolávajú prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo ústavu na výkon väzby so žiadosťou o ich predvedenie. Ak je predvolaná osoba vo väzbe v inej veci, treba k žiadosti pripojiť písomný súhlas príslušného prokurátora alebo predsedu senátu s predvedením. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým súd zasiahol do , resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, garantovaných práv odvolateľa, v dôsledku čoho bolo odvolateľovi znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva. Podľa každý sa môže zákonom ustanoveným postupom domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výklad a používanie jednotlivých ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov/strán na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a . Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (fyzická alebo právnická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 sp. zn. a z 13. novembra 2002 sp. zn. ). Tým, že súd prvej inštancie tak nepostupoval vylúčil žalobcu 4/ z realizácie jeho ústavných procesných práv - účasť na pojednávaní s možnosťou navrhnúť dôkazy, vyjadriť sa k nim ako aj k ďalším skutočnostiam v konaní (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Uvedené porušenie práva žalobcu 4/ na spravodlivý proces nebolo možné vztiahnuť aj na žalobcov 1/ až 3/ (ako to navrhoval žalobca 4/ v odvolaní), nakoľko žalobcovia 1/ až 3/ boli riadne a včas na pojednávanie predvolaní, žalobkyne 2/ a 3/ svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili zo zdravotných dôvodov, nežiadali o odročenie pojednávania, súhlasili s prejednaním i rozhodnutím veci v ich neprítomnosti a pojednávania sa zúčastnil ich splnomocnený zástupca - žalobca 1/, čím boli plne realizované ich práva. Argument o úzkej súvislosti s nárokom uplatneným žalobcom 4/ a možnom nariadení ďalších dôkazov nebol relevantný, nakoľko žalobcovia 1/ až 4/ uplatňovali svoje nároky v spore každý samostatne a žalobcovia 1/ až 3/ (v zastúpení žalobcom 1/) nemali na pojednávaní návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolací súd preto podľa zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie iba v časti o zamietnutí žaloby žalobcu 4/ voči žalovaným 1/ až 3/ a v časti o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu 4/ a žalovaných 1/ až 3/ a vec mu (v zrušenom rozsahu) vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V danej veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobcovi 4/), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné v konaní pred odvolacím súdom napraviť (odvolacie konanie nenahrádza konanie pred súdom prvej inštancie). Ak sa odvolací súd v odôvodnení tohto jeho rozsudku nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

15. Povinnosťou súdu prvej inštancie (viazaného právnym názorom odvolacieho súdu) tak bude v ďalšom konaní umožniť (zostávajúcim) stranám v konaní, teda aj žalobcovi 4/ účasť na pojednávaní a následne vo veci opätovne (v zostávajúcej časti) rozhodnúť. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať aj zásadu predvídateľnosti postupu súdu. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. , ).

16. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí o veci (v zostávajúcej časti) preto rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov prvoinštančného i odvolacieho konania vo vzťahu žalovaného 4/ a žalovaných 1/ až 3/.

17. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/. ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa . ( ) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )