Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f21/369034.cd5756.pdf
PDF · 101.73 KB
No categories available
2Cdo/188/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 188/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P. C., bývajúceho
vo S., zastúpeného JUDr. T. B., advokátom v P., proti odporkyni I. Č., bývajúcej vo S.,
o určenie priebehu hranice pozemkovej, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
27 C 263/2005, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline
z 22. januára 2009 sp. zn. 10 Co 182/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .
Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina rozsudkom z 20. februára 2008 č.k. 27 C 263/2005-188 zamietol
návrh navrhovateľa o určenie priebehu hranice (tak ako je vytýčená v znaleckom posudku
čiernou čiarkovanou čiarou) a vyhovel vzájomnému návrhu odporkyne tak, že určil, že
hranica medzi pozemkami navrhovateľa parc. č. X. a parc. č. X. kat. územie S., zapísané na
liste vlastníctva č. X. a pozemkom odporkyne parc. č. X. kat. územie S., zapísané na LV č. X.
je vyznačená bodmi X. červenou čiarou podľa geometrického plánu Ing. M. K. z 21.11.2007,
ktorý tvorí súčasť rozsudku. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni trovy
konania vo výške 9 084 Sk do 15 dní po právoplatnosti rozsudku na účet splnomocneného
zástupcu odporkyne JUDr. P. D., Advokátska kancelária, R..
Krajský súd v Žiline na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 22. januára 2009 sp. zn.
10 Co 182/2008 potvrdil rozsudok okresného súdu. Účastníkom nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania. Stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto sa
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na
zdôvodnenie vecnej správnosti len doplnil / zopakoval niektoré podstatné skutočnosti /
argumenty. Bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preto rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorý žiadal
rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania
odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. Tým, že krajský súd v Žiline rozhodol bez
nariadenia pojednávania, napriek tomu, že s takýmto jeho postupom vyjadril svoj nesúhlas,
znemožnil mu realizáciu tých procesných práv, ktoré mu dáva O.s.p. a to práva zúčastniť sa
na pojednávaní, robiť na ňom prednesy, vysvetliť v odvolaní relevantné skutočnosti, vyjadriť
sa k tvrdeniu protistrany a pod. Krajský súd sa dopustil voči nemu zároveň odmietnutia
spravodlivosti (denegatio iustitie).
Odporkyňa sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 o.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďže konanie o každom mimoriadnom opravnom
prostriedku má vždy znak výnimočnosti, rámec možného prieskumu obmedzuje zákon len na
taxatívne ustanovené dôvody prípustnosti konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo
veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). prípustnosť dovolania navrhovateľa
v danom prípade nemožno vyvodiť z vyššie uvedených ustanovení, lebo napadnutý nie je
zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd v tejto veci dosiaľ
nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku
odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p.
So zreteľom na to by dovolanie navrhovateľa mohlo byť procesne prípustné, len ak
by napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závažnou procesnou vadou
v zmysle § 237 O.s.p. O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí
odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti
dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ o.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení
nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali
dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom
odvolacieho súdu nebola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný
postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka
konania, ktoré mu poskytuje O.s.p. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä
vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné
práva.
K odňatiu možnosti navrhovateľa pred súdom konať mohlo podľa jeho názoru dôjsť
tým, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, napriek tomu, že s takýmto
postupom vyjadril svoj nesúhlas.
Dňa 15. októbra 2008 nadobudol účinnosť zákon č. 384/2008 Z.z., ktorý novelizoval
Občiansky súdny poriadok a to aj jeho ustanovenie § 214.
V čase keď odvolací súd rozhodoval, že predmetná vec bude vyhlásená bez nariadenia
ústneho pojednávania, preto v zmysle § 156 ods. 3 v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2
O.s.p., boli čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu
16.1.2009. Napokon vyplýva to zo Zápisnice o vyhlásení rozsudku Krajského súdu v Žiline
z 22.1.2009 (č.l. 224 – 225 spisu).
Podľa § 214 ods. 1, 2 O.s.p. (účinného od 15.10.2008) na prejednanie odvolania proti
rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak
a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa
§ 115 a bez nariadenia pojednávania, a c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
V zmysle § 372p O.s.p. sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy
účinné od 15.10.2008, ak nie je ďalej ustanovené inak. Keďže „ďalej“ nie je v možnosti
odvolacieho súdu aplikovať ustanovenie § 214 ods.2 O.s.p. v znení od 15.10.2008 aj na
konania začaté do tohto dňa „ustanovené inak“ krajský súd v Žiline postupoval správne, keď
v danom prípade aplikoval ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p. v znení od 15.10.2008.
Z dikcie ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/, b/, c/ O.s.p. vyplýva, že bez pojednávania
nemôže odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak
- zistí, že je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať (zopakovať)
dôkazy,
- súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania
- to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu
prvého stupňa, teda mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a o veci aj
správne rozhodol, súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci na pojednávaní a nejde tu
ani o verejný záujem, keďže nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu
osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku a pod. Dohovor o ľudských právach
a základných slobodách a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie
vykonávať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní odvolací súd
v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie,
ak to považuje za potrebné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odvolací súd postupoval
v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu vo
veci samej dňa 22. januára 2009 bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Postup
odvolacieho súdu nemal za následok odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. nedošlo k znemožneniu realizácie jeho procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu
odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia, nie je možné považovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými
ustanoveniami. Nedošlo preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa
žalobcovi znemožnila realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom
konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. (pre úplnosť treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je
samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241
ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.).
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa
v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní bol navrhovateľ neúspešný a preto právo na náhradu trov
dovolacieho konania vzniklo odporkyni (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd odporkyni nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,
lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. decembra 2009
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: