Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26C-86-2015.pdf
PDF · 205.6 KB
No categories available
26C/86/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcov: 1. L. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XXX, J. L., 2. H. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XXX, J. L., 3. T. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. XXX, J. L., 4. G. S., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, J. L., t.č. ÚVTOS I. proti žalovaným: Slovenská republika, za ktorú koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, Bratislava, 2. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, 3. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej umy, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade majú voči žalobcom v 1., 2., 3. a 4. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1., 2., 3. a 4. rade sa žalobou zo dňa 6.4.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.4.2015, domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovaným v 1. až 3. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi v 1. rade z titulu skutočnej škody sumu 22.460 eur, z titulu nemajetkovej ujmy sumu 30.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 12.3.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, žalobkyni v 2. rade z titulu nemajetkovej ujmy sumu 12.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.9.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, žalobkyni v 3. rade z titulu nemajetkovej ujmy sumu 12.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.9.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, žalobcovi v 4. rade z titulu nemajetkovej ujmy sumu 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.9.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca v 1. rade žalobu odôvodnili tým, že žalobca 1 kúpil od svojej starej mami H. Y. pozemok v obci U. parc.č. XXX/X o výmere XXXX m2. Následne po technicko hospodárskom mapovaní stredisko geodézie v Z. jeho parcelu prečíslovalo a rozdelilo na dve parcely a to parcelu č. XX/X - záhrada XXX m2 a č. XX/X - zastavaná plocha XXX m2. Pozemok si neoplotil na hranici so susediacou parcelou č. XX/X o výmere XXX m, ale ho oplotil o niekoľko metrov do vnútra jeho pozemku, aby si ponechal priestor z vonkajšej strany na ošetrovanie a opravy plota. Následne v roku 1996 susediacu parcelu kúpila sestra jeho manželky, kde si postavila dom. Takto vedľa seba nažívali niekoľko rokov vo výbornom rodinnom a priateľskom vzťahu. Švagrina si do okolia rodinného domu naprojektovala altánok, záhradné tuje a trávnik, ktoré umiestnila na miesto pred plotom, ktorý ich pozemky rozdeľoval, čiže boli umiestnené aj na pozemok žalobcu 1 a to na spomínaný priestor, ktorý si pred tým ponechal ako rezervu na ošetrovanie a opravu plota. Samozrejme, že o tom vedela ona aj celá rodina. V záujme zachovania výborných vzťahov žaloba 1 voči tomu nenamietal, pričom nenamietanie neznamenalo, že daroval, predal či uznal jej vlastnícke právo k časti pozemku žalobcu 1. Následne si žaloba 1 za rodinným domom postavil prístavbu a dve drobné stavby, kvôli ktorým bolo potrebné vyhotoviť geometrický plán. V roku 2003 ho
vyhotovil N.. L. B. ktorý zistil, že v katastrálnej mape došlo k chybe spočívajúcej vo výmene výmery, čiže parcela švagrinej č. XX/X a XX/X mala namiesto XXX m2 výmeru XXXX m2 a parcela žalobcu 1 č. XX/ X a XX/X namiesto XXXX m2 mala výmeru XXX m2. Žalobca 1 požiadal o opravu tejto chyby, ktorá absolútne nemala žiaden vplyv na vlastnícke právo ku ktorejkoľvek z jeho či jej parciel . Správa katastra Z. svoju chybu odmietla opraviť, o čom vydala rozhodnutie. Svoju chybu si však priznal, o čom svedčí aj ním vyznačená obmedzujúca poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov katastra, prenesená do listov vlastníctva. Voči rozhodnutiu podal žalobca 1 odvolanie, ktoré bolo zamietnuté aj napriek tomu, že aj nadriadený štátny orgán si chybu priznal. Už počas tohto správneho konania došlo k značnému zhoršeniu vzťahov. Následne žalobca 1 konal podľa riešenia uvedeného v tomto rozhodnutí a to podaním žaloby o určenie priebehu hraníc pozemkov. Žalobca 1 navrhuje, ak to súd bude považovať za správne a potrebné, aby si celý predmetný súdny spis OS Žilina sp. zn. 27C/263/2005 zadovážil. Konanie o tomto opravnom prostriedku úplne zničilo ich vzájomné vzťahy. Aj napriek preukázanému nesprávnemu úradnému postupu v podobe opačnej výmery parciel v katastrálnej mape, ktorú si aj zodpovedný štátny orgán priznal, nielenže nedošlo k náprave ani v rámci tohto opravného prostriedku, ale dokonca rozhodnutiami sudkýň a sudcov OS Žilina, KS v Žiline a NS SR bol o svoj pozemok obratý inštitútom vydržania. Jedná sa o XXX m2 stavebného pozemku dôležitého významu, lebo sa nachádza v tesnej blízkosti steny domu. Na to, aby uvedený pozemok mohol byť vydržaný odporkyňou neboli splnené podmienky: V prvom rade sa nejednalo o dobromyseľnú oprávnenú držbu, lebo vedela ona, žalobca 1 a ostatní, že vlastníkom časti pozemku za plotom je žalobca 1, poznala dôvod, pre ktorý žalobca 1 oplotenie posunul, ako aj dôvod, pre ktorý umiestnenie jej altánku, záhradných tují a trávnika neriešil sťažnosťami, trestnými oznámeniami, i keď ich pre jej rozmar umiestnila na pozemok žalobcu 1. Čiže nebola oprávnená ho vydržať, zvlášť keď ho neužívala ani len neoprávnene a už vôbec nie oprávnene po dobu 10 rokov. V septembri v roku 1996 pozemok kúpila a v júli roku 2003 sa dozvedela o opačnej výmere parciel, čiže sa jedná o 7 rokov, navyše počas ktorých vedela, že pozemok o rozlohe XXX m2 jej nepatrí. Sudkyne a sudcovia ju uznali za oprávnenú po celú dobu a pripočítali aj dobu právnych predchodkýň, od ktorých ho ona ako aj žalobca 1 kúpili aj napriek tomu, že tie ho nijako nevyužívali. Odporkyňu zastupoval advokát L. J., čiže bývalý kolega sudkyne p. P., keďže aj on vybavoval agendu C, Cb a to až do momentu keď ho v ČR prichytili pri pokuse podplatiť sudcu ČR, začo bol právoplatne odsúdený. Na krajskom súde o odvolaní rozhodoval taktiež jeho bývalý kolega z civilnej agendy p. D.. Okrem toho na KS v Žiline pôsobí sudca p. L. spomínaný v Českých rozsudkoch ako J. viezol autom. A zhodou okolností o dovolaní na NS SR rozhodovali sudcovia senátu, v ktorom ako asistentka pracovala istá L., príbuzná menovaného L.. Takže tento J. prišiel z myšlienkou vydržania. Nesprávny úradný postup, ktorý je predmetom tejto veci, spočíva v tom, že príslušný štátny orgán a to katastrálny úrad v Z. prostredníctvom svojho rozhodnutia E. z 20.9.2004 odmietol opraviť chybu v katastrálnom operáte. Chyba v podobe zámeny výmer parciel v katastrálnom operáte je totálne banálna na jej nápravu. Kúpnymi zmluvami, listami vlastníctva žalobca 1 bez pochybností preukázal, že parcely patriace jemu majú spolu XXXX m2 a parcely patriace švagrinej majú spolu XXX m2. Za túto chybu bol zodpovedný výlučne kataster a rovnako bolo jeho povinnosťou chybu opraviť. Táto povinnosť mu vyplývala z ust. § 59 ods. 1 písm. a) a § 3 zák. č. 162/1995 Z.z. Postup v súlade s uvedeným by bol nepochybne v podobe opravy chyby, ktorú on sám spôsobil. K splneniu jeho zákonnej a ústavnej povinnosti vôbec nedošlo. Dôvody uvedené v rozhodnutí sú právne účelovo zavadzajúce, opiera sa o § 70 ods. 2 katastrálneho zákona spôsobom odporujúcim jeho zneniu a teda podstate. Vybral z tohto ustanovenia slovíčka hodnovernosť a záväznosť a vytvoril s nimi falošný dojem, že chybná výmera je teda hodnoverná a záväzná a môže ju vyriešiť iba súd na podklade žaloby o určenie priebehu hraníc. Ustanovenie pojednávalo o tom, že v podstate každý údaj katastra je hodnoverný a záväzný, ak sa nepreukáže opak. A keďže sa preukázalo, že chybná výmera nezodpovedá skutočnosti, tak nastávala jeho povinnosť ju opraviť. To sa nestalo. Došlo k nesprávnemu úradnému postupu definovaného v § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a to porušenie povinnosti urobiť úkon, resp. aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzickej osoby. Podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia zákona, má právo na náhradu škody týmto nesprávnym úradným postupom ten, komu ním bola spôsobená škoda, teda žalobcovia. Žalobcovia namietajú porušenie svojich práv zaručených v § 59 ods. 3 katastrálneho zákona a to právo na opravu chýb v katastrálnom operáte, ktoré sa týkajú údajov a teda práv a právom chránených záujmov. Za porušenie vlastníckeho práva žalobcu 1 k jeho pozemku o výmere XXX m2 podľa čl. 20 ústavy SR v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu č. l si žalobca 1 uplatňuje náhradu skutočnej škody vo výške 100 eur ceny za 1 m2 tohto pozemku t.j. spolu 14900 eur. Za porušenie práva žalobcu 1 pokojne užívať jeho majetok a to predmetný pozemok odo dňa vydania právoplatného rozhodnutia, ktorým bol spôsobený namietaný nesprávny úradný postup, t.j. 20.9.2004 až do vydania právoplatného rozhodnutia v konaní o opravnom prostriedku, keď bola definitívne zavŕšená skutočná škoda, t.j. 22.1.2009, si žalobca 1 uplatňuje skutočnú škodu 100 eur
za každý mesiac nemožnosti pokojného užívania jeho majetku, t.j. spolu 5100 eur. Za trovy konania vzniknuté v konaní o opravnom prostriedku si uplatňuje náhradu skutočnej škody v sume 1230 eur a to za napísanie žaloby plus konzultácie 140 eur, súdny poplatok na začatie konania 130 eur, dva geometrické plány 360 eur, poplatok za odvolanie 100 eur, advokát Y.. X. 200 eur, advokát odporkyni 300 eur. Doklady o úhrade uvedených súm priložil žalobca 1 ako dôkaz k prvotnej žiadosti o náhradu adresovanú na MS SR, preto žiada, aby ich súd vyžiadal. Rovnakú sumu 1230 eur si uplatňuje v dôsledku toho, že ju musel zaplatiť za uvedené poplatky a teda nemohol ju použiť na svoje osobné potreby, čím došlo k porušenie jeho práva na pokojné užívanie svojho majetku. Nemajetková ujma spočíva v spôsobenom utrpení, stresu, úzkosti, pocitov nespravodlivosti a krivdy z nesprávneho úradného postupu, ktorý okrem toho vážne zhoršil vzájomné vzťahy so švagrinou, pričom nasledujúce konanie o opravnom prostriedku ich zničilo úplne a ktoré trvalo viac ako 4 roky a dôsledky ktorého pociťuje žalobca 1 a celá rodina dodnes. Ako dôkazy o dôsledkoch predkladá výpovede príbuzných, ktoré sú uvedené v tomto návrhu, lebo si ako oprávnené osoby taktiež uplatňujú náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca 1 vyčíslil jemu spôsobenú nemajetkovú ujmu symbolicky na 30.000 eur.
2. Žalobkyňa 2 žalobu odôvodnila tým, že žalobca 1 je jej manžel a T. s G. sú ich deti. Manželovi bolo v dôsledku vydania oboch rozhodnutí katastrálnych úradov spôsobené veľké utrpenie v podobe pocitov stresu, úzkosti, napätia zo spôsobenej krivdy a nespravodlivosti, keď tieto orgány moci odmietli vykonať ich zákonnú povinnosť opraviť chyby v údajoch katastra, ktorú sami spôsobili. Toto utrpenie prebiehalo neustále od momentu vydania posledného rozhodnutia a pretrváva dodnes. V dôsledku toho manžel trpí aj častou nespavosťou a nechutenstvom k jedlu, čo sa negatívne odzrkadlilo na jeho telesnom zdravý v podobe oslabenia imunity, bolesti hlavy, zubov, kĺbov. Manžel sa od tej doby uzatvára do seba, čo sa prejavuje znížení zhovorčivosti a teda komunikácie aj s príbuznými, čo má negatívny dopad na ich rodinné vzťahy a kvalitu života ako takého. Ďalej to má dopad na manželove každodenné činnosti ako záľuby či práca, nakoľko uvedené utrpenie mu ich bráni plnohodnotne realizovať, napr. čítanie, cvičenie a pracovanie, pretože uvedené pocity mu bránia sa sústrediť ako aj uvedené telesné bolesti mu znemožňujú ich vykonávať. Uvedené dôsledky sa znásobili po začatí konania o opravnom prostriedku a to žalobe, a to zvlášť keď bola podaná voči odporkyni, ktorá je ich príbuznou a to sestrou žalobkyne 2, teda manželovou švagrinou a zároveň krstnou mamou ich detí, pričom sa konanie dotklo aj dieťaťa odporkyne, ktoré je žalobkyni 2 a manželovi krstnou dcérou, pričom ich dve deti a dieťa odporkyne sú si bratrancami. Konanie bolo sprevádzané od začiatku takými dôsledkami, že došlo k zničeniu ich rodinných vzťahov medzi rodinou žalobcov a rodinou odporkyne. To sa prejavilo vo vzájomnej nekomunikácie, nedôvere, sklamania, až do takej miery, že sa prestali rozprávať navštevovať, vzájomne obdarovávať. Došlo aj ku verbálnym konfliktom a teda hádkam, ktoré vo svojom súhrne rozvrátili ich veľmi úzko zviazané osobné, priateľské a rodinné vzťahy. Toto trvalo po celú dobu konania o opravnom prostriedku, t.j. viac ako 4 roky a má spomínaný negatívny dopad dodnes. Pred konaním o opravnom prostriedku a vydaním posledného rozhodnutia katastrálnym úradom boli ich vzťahy harmonické, súdržné, zdravili sa, rozprávali, navštevovali, obdarovávali sa počas narodenín, menín každého z nich, Vianoc, pomáhali si pri každodennom živote, manžel bol vo výbornom psychickom a fyzickom stave. Všetky uvedené dôsledky a to škoda, ujma spôsobená manželovi, žalobkyni 2, deťom je iba a len dôsledkom nesprávneho úradného postupu, keď katastrálny úrad nesplnil svoju povinnosť a to opraviť chybu v údajoch katastra, za ktorú je zodpovedný.
3. Žalobkyňa 3 žalobu odôvodnila tým, že žalobca 1 je jej otec a ostatní sú jej príbuzní. Od momentu vydania právoplatného rozhodnutia, ktorým katastrálny úrad odmietol napraviť svoju vlastnú chybu, sa otcov zdravotný stav po psychickej a fyzickej stránke výrazne zhoršil v dôsledku obrovských návalov pocitov stresu, úzkosti a napätia v dôsledku krivdy a nespravodlivosti z konania u uvedeného štátneho orgánu. Mama už uviedla podrobne, ako sa prejavili dôsledky ujmy spôsobenej otcovi na kvalite jeho života, preto nebude uvádzať duplicitné skutočnosti. Žalobkyňa 3 je s otcom v každodennom kontakte a ako dcéra dokáže identifikovať prítomnosť takých prvkov, ktoré do vydania definitívneho rozhodnutia o odmietnutí opraviť chybu neboli. Dôsledky po začatí opravného prostriedku a to žaloby sa preniesli na celú ich rodinu a rodinu jej krstnej mamy, ktorá bola odporkyňou. Ich súdržný harmonický rodinný vzťah sa zničil. Skončila medzi nimi komunikácia, dôvera, návštevy, okrem brata G., ten mal s krstnou mamou dobrý vzťah. Vzájomné obdarovávanie počas výročí, sviatkov bolo zničené. Dokonca došlo k mnohým verbálnym hádkam, ktoré všetci príbuzní ťažko niesli. Dôsledky sa preniesli aj na jej deti, pretože dcéra odporkyne je krstnou mamou najstaršej dcéry žalobkyne 3 a dovtedy výborne vzťahy úplne ochladili, čo dcéra ťažko znášala. Všetky dôsledky pretrvávajú dodnes a je nespochybniteľné, že je to dôsledok
len nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu, ktorý nesplnil svoju zákonnú povinnosť opraviť vlastnú chybu. Keby sa tak stalo, uvedené dôsledky, teda ujma, nenastane.
4. Žalobca 4 svoju žalobu odôvodnil tým, že L. je jeho otcom a všetci, ktorých sa dôsledky nesprávneho úradného postupu dotkli, sú jeho príbuznými. Otcovi bola spôsobená obrovská krivda a nespravodlivosť s takými účinkami, aké boli povedané. Aj napriek tomu, že konanie o opravnom prostriedku sa žalobcu 4 dotklo najmenej, keďže s rodinou odporkyne a s ňou samou tiež udržiaval sporadicky kontakt, návštevy, nápomoc, tak veľmi intenzívne vnímal procesy medzi všetkými príbuznými v podobe zničenia dovtedy úplne normálnych priateľských, rodinných a teda medziľudských vzťahov. To sú také dôsledky, bariéry, že pretrvávajú dodnes a sú nenapraviteľné a to iba preto, že osoby platené z ich daní si dovolili s titulu svojej nadradenosti arogantne kapitalisticky nenapraviť svoju vlastnú chybu. Žalobcovia 2, 3 a 4 si z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu ktorý je predmetom tohto návrhu, uplatnili náhradu, ktorú odôvodňujú spôsobenými dôsledkami v podobe utrpenia, úzkosti a stresu pre zničenie ich rodinných vzťahov tak, ako popísali. Žalobcovia majú za to, že sú splnené a preukázané všetky tri podmienky zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to nesprávny úradný postup, vznik škody/ujmy a príčinnú súvislosť s nesprávnym úradným postupom a vznikom škody/ujmy. Vo výsledku toho nastáva zodpovednosť a povinnosť štátu ju kompenzovať, lebo ak by chybu v katastrálnom operáte opravil, tak nič z toho, čo žalobcovia namietajú, by sa nestalo. Vzhľadom na to, že na ich oprávnené žiadosti zodpovedný orgán štátu ani neodpovedal, domáhajú sa kompenzácie súdnou cestou. MS SR ani len nebolo schopné žiadosť postúpiť bezodkladne ako mu zákon prikazuje.
5. Žalobcovia vo vyjadrení doručenom súdu dňa 3.9.2015 uviedli, že žalobcovi 1 bolo doručené vyjadrenie k náhrade škodF. zo dňa 15.6.2015 z ktorého vyplýva, že jeho nárok považuje žalovaný za irelevantný. Žiadosť nevybavil ani v zákonnej lehote, lebo zrejme začiatok plynutia lehoty rátal odkedy mu bola od MS SR doručená žiadosť, čo je nezákonné. Vo svojom vyjadrení ani nereaguje na doplnenie žiadosti žalobcu. Svoj názor o irelevantnosti kamufluje za rozsudky súdov vo veci žaloby, čo neobstojí s právneho hľadiska ani z hľadiska zdravého rozumu a zrejme preto sa pod vyjadrenie podpísal niekto, kto zastupoval kompetentnú osobu. Žalobcovia 2, 3 a 4 uviedli, že im nebolo doručené žiadne vyjadrenie k ich žiadosti o náhradu a určite ani nebude, čo preukazuje odpoveď na žiadosť žalovaného 4, keď uvádzajú, že z jeho strany ani neevidujú žiadne podanie, čo je dôsledkom ich vedomosti, že nárok žalobcov bol a je oprávnený v dôsledku toho ho nedokázali nijako právne relevantnou argumentáciou spochybniť a preto zaujali postoj, že "nič neevidujú". Samotné konanie a rozhodovanie o žiadosti žalobcov je nesprávnym úradným postupom, o tom niet pochyb.
6. Žalobcovia ako dôkazy označili a predložili Notársku zápisnicu č. N 463/77, NZ 597/77 zo dňa 15.6.1977, geometrický plán N.. L. B. č. XX/XXXX z 10.7.2003, Žiadosť žalobcu 1 z 5.11.2003, Rozhodnutie Správy katastra Z. K. X-XXX/XXXX-AH z 8.7.2004, List Správy katastra Z. E.-2 z 8.7.2004, list vlastníctva č. XXX pre k.ú. U. z XX.XX.XXXX, Rozhodnutie Katastrálneho úradu v Z.. Q..a z 20.9.2004, Žalobu žalobcu 1 z 10.10.2005, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 27C/263/2005-188 zo dňa 20.2.2008, rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/182/2008 zo dňa 22.1.2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 2Cdo/188/2009 zo dňa 17.12.2009, Zápisnicu s pojednávania z 12.5.2006, Zápisnicu o pojednávaní z 28.3.2007, Čestné prehlásenie Y. W. z 2.8.2007, Znalecký posudok N.. T. W. č. XX/XXXX, Odvolanie žalobcu z 6.5.2008, Dovolanie žalobcu z 30.3.2009, Rozsudok Okresného súdu v Ostrave sp. zn. 7T/124/9925.1.2000, Rozsudok Krajského súdu v Prahe č.k., 12To/232/2000-332 zo dňa 15.6.2000, Vyjadrenie odporkyne z 10.8.2007, Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 1.9.2014, Postúpenie žiadosti MS SR z 3.12.2014, Podací lístok z 24.2.2015, Doplnenie žiadosti žalobcov prerokovanie nároku na náhradu škody z 1.9.2014 a navrhli svoj výsluch.
7. Žalovaný v 2. rade k žalobe žalobcov uviedol, že žalobu žalobcov považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a žiada, aby súd žalobu voči nemu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zamietol. Ministerstvo spravodlivosti SR je podľa § 3 písm. g) v spojení s § 35 ods. 1) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ústredným orgánom štátnej správy a ako takým je právnickou osobou spôsobilou samostatne vystupovať v právnych vzťahoch. V sporoch týkajúcich sa náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci vedených podľa ZoZŠ je Ministerstvo spravodlivosti SR na základe ustanovenia § 4 ods. 1 ZoZŠ orgánom, ktorý "koná v mene štátu", nie je však subjektom hmotnoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorým je podľa § 3 ods. 1 ZoZŠ štát - Slovenská republika. Táto diferenciácia týkajúca sa vecnej legitimácie je zároveň reflektovaná aj v
procesnoprávnej úprave, in concreto v § 135 (SP zákonodarca rozlišuje medzi účastníctvom štátu (ods. 1) a účastníctvom štátneho orgánu (ods. 2) v rámci súdnych konaní. Z uvedeného vyplýva, že v sporoch o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci Ministerstvo spravodlivosti SR ako ústredný orgán štátnej správy nemôže byť stotožňované v otázke pasívnej vecnej legitimácie so Slovenskou republikou ako štátom, pretože ide o dva samostatné subjekty práva, ktoré môžu v tomto zmysle aj vystupovať v súdnom konaní. Táto argumentácia nachádza oporu aj v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. mája 2012, sp. zn. 5Co/165/2012: "Z hľadiska pasívnej legitimácie v súdnom spore je podstatný rozdiel medzi tým, či je odporcom štát alebo iná osoba (verejnoprávna inštitúcia), pretože ide o rozdielne subjekty právnych vzťahov. Ak teda ide o nárok, kde nositeľom povinností je podľa právnej úpravy štát, musí uplatnenie tohto nároku pred súdom smerovať voči štátu ako účastníkovi, nie voči niekomu, kto by prípadne v danej veci za štát ako štátny orgán mal konať. Ak nie je štát ako odporca takto správne označený a ak je za odporcu označená iná právnická osoba, musí byť návrh zamietnutý pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie označeného odporcu."). Vzhľadom k obsahu žaloby, resp. k charakteru žalobou uplatneného nároku ako nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že žalovaný 2 nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom podľa § 3 ZoZŠ. Žalovaný 2 má za to, že elementárnym predpokladom úspešného uplatnenia práva prostredníctvom žaloby je to, aby stranami sporu boli vecne legitimované subjekty, čo v tomto prípade splnené nie je. Z vyššie uvedených dôvodov vznáša žalovaný 2 v časti žaloby smerujúcej voči nemu námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie Ministerstva spravodlivosti SR a žiada, aby sa s ňou konajúci súd prednostne vysporiadal a žalobu vo vzťahu k žalovanému 2 už na základe tejto skutočnosti zamietol. Z dôvodu istoty však Ministerstvo spravodlivosti SR uvádza, že samotný nárok na náhradu škody uplatnený žalobcami považuje za nedôvodný v celom rozsahu, avšak vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa podrobne aj k vecnej stránke predmetu konania.
8. Žalovaný v 1. a 3. rade k žalobe uviedol, že Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len "ÚGKaK SR") preskúmal kompletný spisový materiál a zistil, že dňa 05.11.2003 bol na Správu katastra Z. doručený návrh žalobcu 1 na opravu chyby v katastrálnom operáte, predmetom ktorej mala byť oprava chybného zákresu hranice parciel katastra nehnuteľností č..X/X, XX/X a XX/X, XX/ X v katastrálnej mape pre k.ú. U.. Dňa 08.07.2004 vydala Správa katastra Z. rozhodnutie č.. -XXX/ XXXX-H., ktorým rozhodla o neopravení údajov katastra nehnuteľností. V predmetnom rozhodnutí bolo konštatované, že údaje evidované v katastri nehnuteľností boli v súlade s listinami, ktoré boli doručené a zapísané do operátu k. ú. U. a to G. - číslo zmeny XX/XX, G. - číslo zmeny XX/XX, RI XXX/XX .
- číslo zmeny XX/XX, kúpna zmluva č. P. číslo zmeny XX/XX a mapy katastra nehnuteľností. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca 1 dňa 12.08.2004 odvolanie. Dňa 20.09.2004 vydal Katastrálny úrad v Z. rozhodnutie sp. zn.: E. ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a zároveň potvrdené rozhodnutie Správy katastra Z.. X -. zo dňa 08.07.2004. Rozhodnutie Katastrálneho úradu v Z. sp. zn.: E. nadobudlo právoplatnosť dňa 29.9.2004. Z uvedených rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že chyba nastala vo výkaze výmer geometrického plánu č. XXX-XXX-XX a to zámenou výmer pozemkov - pôvodné parc. č. Q.. XXX/X (terajšie parc. č. U..). Táto chyba bola prenesená do následných právnych prevodov, ktoré boli zapísané na LV č. XXX a č. XXX. Teda tieto parcely boli prevádzané so správnym priebehom hraníc avšak s chybnou výmerou. Podľa § 59 ods. l zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností okresný úrad aj bez návrhu a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. V danom prípade údaje evidované v katastri nehnuteľností boli v súlade s listinami, ktoré boli doručené a zapísané do operátu k. ú. U. a to: RI XXX/XX - číslo zmeny XX/XX, RI XXX/XX - číslo zmeny XX/XX, RI XXX/XX - číslo zmeny XXXXX, kúpna zmluva č. V XXXX/XX - číslo zmeny XX/XX a mapy katastra nehnuteľností. b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov. V danom prípade neboli ani chybne zakreslené hranice. c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách. Podľa geometrického plánu č. XXX-XXX-XX došlo k reálnemu rozdeleniu parciel č. XXX a č.XXX, pričom parcela č. XXX bola rozdelená na dve časti: č. XXX/X o výmere XXX m2 a č. XXX/ X o výmere XXXX m2. Z prepočtu výmer citovaných parciel podľa nákresu v geometrickom pláne č. XXX-XXX-XX ako aj zo samotného nákresu je však zrejmé, že došlo k zámene výmer týchto parciel, to znamená, že výmera parcely č. XXX/X mala byť XXXX m2 a výmera parcely č. XXX/X mala byť XXX m2. Táto chyba bola prenesená do následných zmlúv o rozdelení a prevode riešených parciel.
Inak povedané, riešené parcely (teraz parcela W.. XX/X a č. XX/X ako aj č. XX/X a č. XX/X) boli prevádzané so správnym priebehom hraníc ale s chybnou výmerou. Rozdiel (resp. "strata" pozemku) žalobcu 1 ohľadom výmery tak predstavovala XXX m2. Avšak v danom prípade, údaje evidované v katastri nehnuteľností boli v súlade s listinami, ktoré boli doručené a zapísané do operátu k. ú. U. a to: G. XXX/XX - číslo zmeny XX/XX, G. XXX/XX - číslo zmeny XX/XX, G. XXX/XX- číslo zmeny XX/XX, kúpna zmluva č. P. - číslo zmeny XX/XX a mapy katastra nehnuteľností. Z tohto dôvodu nebolo možné opraviť údaje katastra nehnuteľností v konaní podľa § 59 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností. Žalobcovia namietali nesprávny úradný postup, ktorý má spočívať v tom, že príslušný štátny orgán a to Katastrálny úrad v Z. prostredníctvom svojho rozhodnutia E. z 20.9.2004 odmietol opraviť chybu v katastrálnom operáte. Treba zdôrazniť, že toto obvinenie žalobcu smeruje voči nezákonnému rozhodnutiu a nie voči nesprávnemu úradnému postupu, v zmysle § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Odvolanie L. S. smerovalo k vydaniu rozhodnutia Katastrálneho úradu v Z.. E. zo dňa 20.9.2004, ktorým bolo toto odvolanie L. S. zamietnuté a rozhodnutie Správy katastra Z. č. E. zo dňa 08.07.2004 potvrdené. Podľa § 6 ods. l zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody. je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Keďže rozhodnutie Katastrálneho úradu v Z. č. E.- XX/XXXX-T. zo dňa 20.9.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.9.2004, nebolo doteraz zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. V danom prípade žalobca žaluje nesprávny úradný postup, avšak z opatrnosti žalovaný poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 6 Cdo 115/2010 zo dňa 31.5.2010 v zmysle ktorého nemôže žalobca namietať nesprávny úradný postup z dôvodov uvedených v žalobe. K tvrdeniu žalobcov, že správny orgán si chybu priznal, o čom svedčí aj ním vyznačená obmedzujúca poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov katastra prenesená do listov vlastníctva, žalovaný poukazuje na § 39 katastrálneho zákona s tým, že žalovaný si tak chybu nemohol priznať, keďže v zmysle vyššie uvedeného ju ani nemohol spraviť (v opačnom prípade by rozhodol tak, že by chybu opravil). Žalovaný len konštatoval, že "Hodnovernosť údajov o práve k nehnuteľnostiam parc. č. W..C č.. XXXX (LV Č. XXX) a W.) LV Č. XXX) je spochybnená". Vyššie uvedený zápis poznámky bol výsledkom katastrálneho konania o oprave chyby vykonaného na základe žiadosti žalobcu p. S. zo dňa 05.11.2003. Predmetná poznámka bola zapísaná v súlade s § 39 a § 70 katastrálneho zákona. Vydržanie ako jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva predstavuje formu získania vlastníctva k nehnuteľnosti originálnym spôsobom. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Neprichádza do úvahy spochybňovanie legálnosti nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Žalobca svoj nárok na náhradu škody odôvodňuje porušením vlastníckeho práva aj tým, že súd žalobcovej žalobe o určenie priebehu hranice pozemkov nevyhovel a žalobcu ako vlastníka pozemku v rozlohe XXX m2 vyvlastnil v prospech odporcu N. K. podľa rozsudku OS Žilina č.k. 27C/263/2005 zo dňa 20.02.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/182/2008 zo dňa 22.01.2009. Z uvedeného dôvodu, je tak irelevantné nárok na náhradu škody uplatňovať, nakoľko výrok rozsudku je záväzný a nemožno ho spochybňovať. Žalovaný spochybňuje "skutočnú škodu" žalobcu 1 vo výške 22.460 eur vzhľadom na rozsudok OS Žilina č.k. 27C/263/2005 zo dňa 20.02.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/182/2008 zo dňa 22.01.2009, v ktorých súd rozhodol o určení priebehu hranice pozemkov a ako predbežnú otázku súd skúmal vydržanie spornej plochy o výmere XXX m2, kde jednoznačne vyslovil záver, že riadnym vlastníkom tohto pozemku bola N. K.. Krajský súd v Žiline konštatoval, ,,že do doby, počas ktorej mala N. K. ako oprávnená držiteľka spornú časť nehnuteľnosti v držbe, je totiž potrebné započítať aj držbu vykonávanú pred 1.1.1992. V preskúmavanom prípade, nakoľko odporkyňa nadobudla vlastnícke právo k pozemku až v roku 1996 je potrebné do vydržacej doby započítať aj dobu dobromyseľnej držby právnej predchodkyne odporkyne (t.j. N. K.) Y. W., rod. K., ktorá nehnuteľnosť nadobudla v roku XXXX zasa od svojej matky T. K." V zmysle vyššie uvedeného je uplatňovanie skutočnej škody neopodstatnené a nepreukázateľné. K symbolickej nemajetkovej ujme vo výške 30 000 eur žalovaný uviedol, že keďže podľa názoru žalovaného nárok na náhradu škody je neopodstatnený, nebolo žalobcom preukázané ani tvrdenie, že mu vznikla nemajetková ujma a nie je daná ani priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním správneho orgánu, tento nárok na náhradu škody považuje za nedôvodný. K nemajetkovej ujme ostatných žalobcov v rôznych výškach žalovaný uviedol, že keďže podľa názoru žalovaného nárok na náhradu škody je neopodstatnený, nebolo žalobcom preukázané ani tvrdenie, že mu vznikla nemajetková ujma a nie je daná ani priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním správneho orgánu, tento nárok na náhradu škody považuje za nedôvodný. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú: nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Vzťah príčinnej súvislosti· medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a vznikom škody zák. č. 514/2003 Z.z. nevysvetľujú. Z rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky vyplýva, že bez ohľadu na skutkové okolnosti individuálnej právnej veci (t. j. bez ohľadu na to, v čom malo spočívať protiprávne konanie a v čom mala spočívať škoda) nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, prípadne protiprávny úkon musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody (bez ohľadu na to, či ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk); nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve (iba) týmto rozhodnutím alebo postupom. Zodpovednosť totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Že vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť (bezpečne preukázaný) bezprostredný, už konštatoval dokonca aj Ústavný súd Slovenskej republiky (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1. ÚS 177/08). Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. (Zhodne s vyššie uvedeným vyložil pojem "príčinná súvislosť" Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku zo dňa 28.10.2010, sp. zn. 3Cdo 130/2010, ktorý síce nebol vydaný v právnej veci uplatňovania práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, avšak aj z neho je zrejmý ustálený výklad pojmu "príčinná súvislosť" v rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky vo veciach uplatňovania nároku na náhradu škody.) V právnej náuke sa uvádza, resp. zdôrazňuje, že je to žalobca, kto musí preukázať v konaní existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu (vrátane existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou), a nie žalovaný musí preukazovať, že za škodu nezodpovedá. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť. Žalovaný zdôrazňuje, že Slovenská republika je podľa čl. I ods. l Ústavy Slovenskej republiky právny štát, pričom k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty, ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva; súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.6.2007, sp. zn. L ÚS 236/06). Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený aj v prípadoch absolútnej objektívnej zodpovednosti za škodu, aby bola daná príčinná súvislosť medzi určitou právnou skutočnosťou (ako príčinou) a škodou, zdôraznil Najvyšší súd Slovenskej republiky už v niekoľkých rozhodnutiach (napr. 3Cdo 32/2007, sp. zn. lCdo 129/2008). Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 3Cdo 32/2007, sp. zn. 1 Cdo 129/2008) vyplýva, že štát nezodpovedá "automaticky" za každú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby po vydaní nezákonného rozhodnutia orgánu štátu alebo po nesprávnom úradnom postupe. Nakoľko neboli splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, žiada žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
9. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaných uviedli, že z opatrnosti do žaloby zahrnuli aj Ministerstvo spravodlivosti, preto ak súd uzná jeho námietky, ktorým namieta zastupovanie štátu a následne aj svoju vlastnú prítomnosť, pochopiteľne to budú rešpektovať. K námietke o nedôvodnosti ich nároku na náhradu škody však nijaké dôvody neuvádza, preto považujú námietku za neopodstatnenú. Vyjadrenie ÚGKaK SR, je nepravdivé a neopodstatnené. Príbuzní žalobcu 1 H. Y., T. K. a K. K. si rozdelili spoločný pozemok jeho prababky P. V. rod. X.. Fyzicky tieto parcely neboli rozdelené plotom. Takto sa však podľa výmery metrov štvorcových v zmysle uvedenej notárskej zápisnice užívali. Následne tak ako je to uvedené a preukázane v žalobe, kúpil žalobca 1 d svojej babky H. Y. pozemok parc. č. XXX/X X výmere XXXX metrov štvorcových. Následne žalovaný 3 ako správca týchto informácií na základe geometrického plánu č. XXX-XXX-XX, ktorý bol chybný, zapísal do operátu Katastrálneho úradu a listov vlastníctva chybné údaje. Aj keby uznali, že v tom čase nenesie za to zodpovednosť, tak v tom čase, keď ho žalobca 1 požiadal o opravu tejto chyby, ktorej prítomnosť preukázal a ktorej prítomnosť si uvedomil, ale odmietol opraviť ju, za to nesie zodpovednosť, lebo bol povinný zosúladiť údaje v Katastrálnom operáte
so skutočnosťou, teda hranicu rozdeľujúcu pozemky parcely č. XXX/X a a č. XXX/X dať na miesto, ktoré zobrazuje výmeru XXXX metrov štvorcových pozemku žalobcu 1 tak, ako je daná - (vyznačená) bodkočiarkované v prílohe Znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý priložil k žalobe. Táto zákonná povinnosť mu vyplýva zo zákona, ktorým mu Slovenská republika predpisuje správny úradný postup a tým je z.č. 162/1995 Z.z. a najmä jeho § 59 ods.1 písm. a), b), c), ods.5 , ktorý odkazuje na z. č. 71/1967 Z.z., ktorý mu svojimi základnými zásadami predpisuje správny úradný postup konať zodpovedne, svedomito a bez zbytočného zaťažovania žalobcu ako účastníka konania. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť manipulatívnym tvrdením v jeho vyjadrení o tom, že on vtedy konal na základe doručených listín
- (chybného geometrického plánu ). Žalovaný 3 nepochybne konal spôsobom porušujúcim Slovenskou republikou predpísaný správny, úradný postup a zároveň sa dopustil nezákonného zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcov. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť manipulatívnym tvrdením v jeho vyjadrení, ktorým sa snaží súdu zabrániť spravodlivo rozhodnúť v prospech žalobcov, keď uvádza, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nebolo doteraz zrušené a preto je záväzné a poukazuje na judikát. V tejto veci sa nenapáda žiadne z rozhodnutí súdov o vydržaní pozemku žalobcu, ako sa to falošne snaží vo vyjadrení žalovaný 3 vzbudzovať. Tie dokazujú spôsobený následok a to nemajetkovú a majetkovú ujmu spôsobenú protiľudskoprávnym postupom a zásahom žalovaného 3, ktorú v žalobe riadne konkretizovali, preukázali a ktorej náhradu sa oprávnene domáhajú. Z dôvodu právnej opatrnosti žalobcovia navrhujú a žiadajú na základe § 139 a nasl. z.č. 160/2015 Z.z. rozšíriť petit žaloby o bod 3 tak, že súd rozhodnutie Katastrálneho úradu v Z. sp.zn. E zo dňa 20.9.2004 zrušuje ako nezákonné. Žalobcovia ako dôkazy označili a predložili Notársku zápisnicu č. N XXX/XX, NZ XXX/XX z 27.9.1976, Notársku zápisnicu N XXX/XX, NZ XXX/XX z 15.6.1977, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. U..
10. Súd uznesením č.k. 26C/86/2015-189 zo dňa 05.02.2018 rozhodol tak, že súd ustaľuje, že na strane žalovanej v 1. rade, ktorou je Slovenská republika, koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava 212 a to s poukazom na § 73 CSP, § 135 ods. 1 CSP, § 4 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 28 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy a na právny záver vyslovený v Uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/149/2011, podľa ktorého "označenie správneho štátneho orgánu v žalobe, ktorý koná za štát v rozsahu svojej pôsobnosti, nie je otázkou pasívnej legitimácie štátu v konaní, resp. s pasívnou legitimáciu štátu nesúvisí....V prípade, že žalovaná strana síce štátny orgán, ktorý má za štát konať, označí, ale uplatnený nárok do pôsobnosti tohto štátneho orgánu nepatrí, alebo označí subjekt, ktorý štátnym orgánom nie je, resp. nie je ani právnym subjektom, nejde o vadu návrhu ani o nedostatok podmienky konania. Z ustanovenia § 21 ods. 4 veta prvá O. s. p vyplýva, ţe súd je povinný -bez zreteľa na označenie obsiahnuté v návrhu - zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu a konať len s takýmto oprávneným subjektom".
11. Súd uznesením č.k. 26C/86/2015-202 zo dňa 23.07.2019 rozhodol tak, že súd nepripúšťa zmenu žaloby urobenú podaním žalobcov v 1. až 4. rade zo dňa 21.09.2017, doručeným súdu dňa 26.09.2017 a to z dôvodu, že na konanie o zmenenej žalobe by bol vecne príslušný krajský súd podľa § 10 SSP, nakoľko žalobcovia žiadali preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to rozhodnutia Katastrálneho úradu v Z. č. E. z 20.9.2004 a toto rozhodnutie zrušiť ako nezákonné, preto súd v zmysle § 143 ods. 2 CSP nepripustil zmenu žaloby žalobcov s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe.
12. Žalobcovia podaním zo dňa 10.11.2019, doručeným súdu dňa 13.11.2019, žiadali pripustiť zmenu žaloby jej rozšírením tak, že ju podávajú aj ako žalobu na ochranu osobnosti z rovnakých skutkových dôvodov s nárokom na náhradu spôsobenej škody a ujmy v rovnakej výške podľa § 11, § 13 s poukazom na § 16, 21, 415, 420 a 424 Občianskeho zákonníka. Doplnenie pomôže uplatniť ich ústavné právo garantované v čl. 46 ods. 3 ústavy, ak by na žalované protiprávne konanie žalovaných nebolo zákonné podľa súdu aplikovať § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z z., t.j. nesprávny úradný postup alebo iný nezákonný zásah, keďže žaloba na ochranu osobnosti je univerzálne použiteľná.
13. Súd uznesením vyhlásením do zápisnice na pojednávaní dňa 26.11.2019 rozhodol tak, že súd nepripúšťa zmenu žaloby urobenú podaním žalobcov v 1. až 4. rade zo dňa 10.11.2019, doručenú súdu dňa 13.11.2019 a to z s poukazom na § 143 ods. 1 CSP dôvodu, že výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe a v konaní pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe.
14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to Notárskou zápisnicou č. B. zo dňa 15.6.1977, geometrickým plánom N.. L. B. č. XX/XXXX z 10.7.2003, Žiadosťou žalobcu 1 z 5.11.2003, Rozhodnutím Správy katastra Z. č. X-XXX/XXXX-H. z 8.7.2004, Listom Správy katastra Z. X- XXX/XXXX-X z 8.7.2004, listom vlastníctva č. XXX pre k.ú. U. z 15.10.2004, Rozhodnutím Katastrálneho úradu v Z. č. E.-XX/XXXX-T. z 20.9.2004, Žalobou žalobcu 1 z 10.10.2005, rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 27C/263/2005-188 zo dňa 20.2.2008, rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/182/2008 zo dňa 22.1.2009, uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 2Cdo/188/2009 zo dňa 17.12.2009, Zápisnicou s pojednávania z 12.5.2006, Zápisnicou o pojednávaní z 28.3.2007, Čestným prehlásením Y. W. z 2.8.2007, Znaleckým posudkom N.. T. W. č. XX/XXXX, Odvolaním žalobcu z 6.5.2008, Dovolaním žalobcu z 30.3.2009, Rozsudkom Okresného súdu v Ostrave sp. zn. 7T/124/9925.1.2000, Rozsudkom Krajského súdu v Prahe č.k., 12To/232/2000-332 zo dňa 15.6.2000, Vyjadrením odporkyne z 10.8.2007, Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 1.9.2014, Postúpením žiadosti MS SR z 3.12.2014, Podacím lístkom z 24.2.2015, Doplnením žiadosti žalobcov prerokovanie nároku na náhradu škody z 1.9.2014 a Notárskou zápisnicou č. B. XXX/XX z 27.9.1976, Notárskou zápisnicou B. z 15.6.1977, výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre obec U., odpoveďou E. SR z 20.8.2015, vyjadrením ÚGKaK SR k náhrade škody z 15.6.2015, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, keď pojednával v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku v neprítomnosti žalobkyne v 2. a 3. rade, ktoré svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti a zároveň pojednával v neprítomnosti žalovaného v 4. rade, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené do vlastných rúk dňa 24.09.2019, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
15. Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že na základe geometrického plánu, ktorý si dal vyhotoviť, zistil, že jeho prístavby sú na cudzom pozemku, keďže sa jeho parcela rozdelila na dve časti. Následne mu podľa kúpnych zmlúv a listín zakreslil, ako by mala vyzerať hranica. Bol sa informovať na katastri v Z., kde mu zamestnanec katastra povedal, že to je ich chyba. Odmietol platiť peniaze za chyby druhých. Napísal sťažnosť na katastrálny úrad v Z., resp. žiadosť o prešetrenie rozdelenia parciel. Dňa 8.7 na 10.00 hod. bol žalobca 1 predvolaný do kancelárie aj s odporkyňou. Keby odporkyňa súhlasila, oni by mu vyhoveli. Ona nesúhlasila, tak mu nevyhoveli. Urobili obmedzujúcu poznámku, že nie je hodnovernosť údajov dôveryhodná. Následne sa odvolal na nadriadený orgán Správa katastra, prišlo mu rozhodnutie, v ktorom potvrdili, že majú chybu a ak sa nedohodnú, žalobca zo má to riešiť súdnou cestou. Následne dal návrh na súd. Nechceli mu 9 rokov vydať stavebné povolenie. Následkom toho bolo rozbitie dobrých rodinných vzťahov, zhoršili sa susedské vzťahy s jeho švagrinou a žalobca 1 platil advokátske trovy. K vydržaniu uviedol, že na súd bola predvolaná aj právna predchodkyňa, ktorá o tomto pozemku nič nevedela. Pre žalobcu 1 to bola krádež, jeho právom bolo posunúť plot ako chce on.
16. Zástupkyňa žalovaných v 1. a 3. rade na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava ich vyjadrenia z 23.8.2017, ktoré v súčasnosti považuje za nadbytočné vzhľadom na existenciu rozsudku Okresného súdu Žilina a Krajského súdu v Žiline, kde súd dospel k záveru, že oprávnená držba sa počíta s účinnosťou od 1.1.1992 od nadobudnutia účinnosti zákona č. 509/91 Zb. Keby kataster vyhovel oprave chyby, ako žiadal žalobca 1, popreli by sa práva predchádzajúcich vlastníkov, ktorí tieto nadobudli a užívali dobromyseľne, čo napokon súd potvrdil. Žalobca, aj keď namieta nesprávny postup, namieta nezákonné rozhodnutie, a toto malo byť rozhodnutie katastrálneho úradu Z. z roku 2004 č... Toto nezákonné rozhodnutie nebolo súdom zrušené a platí, takže je právoplatné. Zástupkyňa predložila súdu rozhodnutie katastrálneho úradu Z. z roku 2004 č. E.. Chybu spôsobil geodet v roku 1976. S touto chybou nemá kataster nič spoločné. Kataster nemôže zasahovať do verejnej listiny, ktorou je geometrický plán. V rozhodnutí katastra je uvedené, ako bola chyba spôsobená. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, toto uplatnenie musí byť preukázané priamou a bezprostrednou príčinou škody, o čom žalovaní nemajú vedomosť, že by to žalobcovia nejako dokladovali. Nezákonné rozhodnutie nebolo zrušené, takže je platné. Aj keby bolo zlé, je platné a súdy sú ním viazané podľa Zákona o náhrade škody. Žalovaní nemajú za to, že by bolo zlé a nesprávne vydané.
17. Zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní uviedol, že má za to, že za aktuálnej procesnej situácie, nie je žiaden zákonný dôvod a priestor, aby v tomto konaní vystupovalo Ministerstvo spravodlivosti SR ako samostatný žalovaný subjekt. Túto námietku nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie vzniesli už v písomnom vyjadrení doručenom súdu a zotrváva na nej v celom rozsahu. Z tohto dôvodu považuje za neúčelné, aby sa vyjadrovali k vecnej stránke uplatneného nároku a to aj s ohľadom na skutočnosť, že k tejto sa komplexne vyjadril Úrad geodézie, kartografie a katastra ako orgán konajúci v mene žalovaného štátu. Zástupca žalovaného 2 zotrváva na návrhu, aby súd žalobu voči MS SR ako žalovanému v 2. rade zamietol.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca 1 je vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. U. ako parc. č. XX/X - záhrady o výmere XXX m2 a parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, čo vyplynulo z listu vlastníctva č. XXX evidovaného pre k.ú. U., obec U., okres Z. (č.l. 19). Uvedené nehnuteľnosti kúpil na základe kúpnej zmluvy č.. zo dňa 15.06.1977 od starej matky H. Y. ako parc č. XXX/X - záhrada o výmere X.XXX m2 evidované na LV č. XXX (č.l. 14). Žalobca 1 listom zo dňa 05.11.2003 požiadal Správu katastra Z. o prešetrenie rozdelenia parciel č. XX/X a XX/X o výmere X.XXX m2 v k.ú. U. so susednými parcelami č. XX/X o výmere XXX m2 vo vlastníctve N. K. z dôvodu, že terajšie rozdelenie uvádzaných parciel nezodpovedá výmerám uvádzaným v kúpnych zmluvách a listoch vlastníctva, čo bolo zistené na základe geometrického plánu N.. L. B. dňa 10.7.2003 (č.l. 16).
19. Správa katastra Z. rozhodnutím č. X-XXX/XXXX-. zo dňa 08.07.2004 nevyhovela žiadosti žalobcu 1 a neopravila údaje katastra nehnuteľnosti podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Správa katastra Z. začala katastrálne konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona na základe žiadosti žalobcu 1 ohľadne opravy zákresu vlastníckej hranice. Správa katastra pri prešetrovaní údajov KN a na podklade dôkazov a to originálu LV č. XXX a XXX v k.ú. U., verejných listín č. G., zmluvy o reálnom rozdelení č. G. darov. zmluvy č. G. - L. P., kúp. zmluvy č. P. vyhotoveného p. V. zistila, že oprava údajov podľa ustanovenia § 59 katastrálneho zákona nie je dôvodná, nakoľko údaje katastra nie sú v rozpore s verejnou listinou ani inou listinou, nie sú chybne zakreslené hranice pozemku a nie sú ani zistené chyby v písaní, resp. iné zrejmé nesprávnosti v písomných vyhotoveniach právnych úkonov a listinách. Na LV č. XXX boli zapísané parc. W. a XX/X v. súlade s listinou č. P.. Na LV č. XXX bola zapísaná parc. W.B.pred TH - mapovaním označené ako parc. Q.. XXX/X) na základe listiny č. G.. Šetrením údajov bolo zistené, že geom. plán č. XXX-XXX-XX, . ktorý tvoril podklad k cit. listine a k listine G.N. XXX/XX neboli správne určené výmery parc. Q. č. XXX/X a XXX/X. Po TH-mapovaní k zmene výmery resp. oprave výmery nedošlo. Správa katastra oboznámila vlastníkov a odporučila im, aby spornú hranicu medzi pozemkami riešili právnou cestou - dohodou alebo podaním, návrhu na súd (č.l. 17).
20. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca 1 odvolanie. Z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Z. č.. z 20.9.2004 vyplýva, že Katastrálny úrad v Z. podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolanie žalobcu 1 zamieta a rozhodnutie Správy katastra Z. č. X-XXX/XXXQ.. zo dňa 08.07.2004 potvrdzuje. Z odôvodnenia vyplýva, že Katastrálny úrad v Z. vec opätovne preskúmal v celom rozsahu a posúdil ju z hmotnoprávneho i procesného hľadiska, spisový materiál vyhodnotil v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, nezávisle od zistení a záverov prvostupňového orgánu. L. S. nadobudol pozemok v katastrálnom území U. - parcela č. XXX/X - záhrada o výmere XXXX m2, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.6.1977 zaregistrovanej na Štátnom notárstve v Z. XXX/XX NZ XXX/ XX od predávajúcej H. Y. rod. V.. Menovaná predmetnú nehnuteľnosť nadobudla na základe zmluvy o reálnom rozdelení č. B. zo dňa 27.9.1976, podkladom ktorej bol geometrický plán č. XXX-XXX-XX. Podľa citovaného geometrického plánu bola určená výmera rozdeľovaných parciel tak, že výmera parcely č. XXX/X bola XXX m2 a parcely XXX/X - XXXX m2. Parcela č. XXX/X - záhrada o výmere XXXX m2 bola následne prevedená v prospech L. S. a po technickohospodárskom mapovaní prečíslovaná a rozdelená na parcelu W. č. XX/X - záhrada o výmere XXX m2 a č. XX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2 (spolu XXXX m2). V rámci vyhotovovania geometrického plánu na zameranie stavieb však vyhotviteľ plánu dospel k záveru, že zákres parciel č. XX/X a č. XX/X je v katastrálnej mape chybný. Spoločná výmera uvedených parciel totiž nezodpovedá výmere XXXX m2 citovanej v kúpnej zmluve č. B. (parcela č. XXX/X o výmere XXXX m2 pred prečíslovaním a rozdelením = parcely W.. XX/X a č. XX/X), resp. zmluve o reálnom rozdelení č. B. (parcela č. XXX/X o výmere XXXX m ). Vlastník pozemkov, v operáte katastra evidovaných ako parcely W.. XX/X a č. XX/X L. S. preto požiadal Správu katastra Z. o opravu zákresu hraníc parciel W.. XX/X a č. XX/X.. Podľa geometrického plánu č. XXX-XXX-XX došlo k reálnemu rozdeleniu parciel č. XXX a č. XXX, pričom parcela č. XXX bola rozdelená na dve časti: č. XXX/X o výmere XXX m2 a č. XXX/X o výmere XXXX m2. Z prepočtu výmer citovaných parciel podľa nákresu v geometrickom pláne č. XXX-XXX-XX ako aj zo samotného nákresu je však zrejmé, že došlo k zámene
výmer týchto parciel, to znamená, že výmera parcely č. XXX/X mala byť XXXX m2 a výmera parcely č. XXX/X - XXX m2. Táto chyba bola prenesená do následných zmlúv o rozdelení a prevode riešených parciel. Inak povedané riešené parcely (teraz parcela W.. XX/X. a č. XX/X. ako aj č. X.X/X a č. XX/X) boli prevádzané so správnym priebehom hraníc avšak s chybnou výmerou. Nakoľko v zmysle ustanovenia § 70 ods. 2 katastrálneho zákona je geometrické určenie nehnuteľnosti (zákres hraníc pozemku na katastrálnej mape) hodnoverným a záväzným údajom katastra, naopak výmera je hodnoverným a záväzným údajom katastra iba ak je určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním vykonaným po 01.01.1996, čo v tomto prípade neprichádza do úvahy, je možným riešením oprava výmer dotknutých parciel pri súčasnom zachovaní priebehu ich hraníc. V prípade sporu o priebeh hraníc dotyčných parciel je možné situáciu riešiť podaním žaloby o určenie priebehu hraníc pozemkov. Určenie hranice medzi spornými pozemkami (vzájomne vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv, pričom slová "určenie hranice" treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí) patrí, v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výlučne do kompetencie súdov. Z poučenia tohto vyplýva, že proti tomuto rozhodnutiu sa podľa § 59 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní nemožno odvolať. Toto rozhodnutie možno preskúmať súdom (č.l. 20). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.09.2004.
21. V konaní bolo nesporné, že žalobca 1 nepodal na súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Katastrálneho úradu v Z. č. E. z 20.9.2004
22. Správa katastra Z. dňa 8.7.2004 vyznačila v katastri obmedzujúcu poznámku na LV č. XXX a XXX v k.ú. U., podľa ktorej hodnovernosť údajov o práve k nehnuteľnostiam - parc. W. (LV č. XXX) a W. - S.e spochybnená (č.l. 18).
23. Žalobca 1 podal na Okresný súd Žilina dňa 18.10.2005 žalobu o určenie priebehu hranice pozemkov. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 27C/263/2005-188 zo dňa 20.2.2008 žalobu zamietol a zároveň určil, že hranica medzi pozemkami žalobcu parc. č. XX/X a parc. č. XX/X k.ú. U., zapísané na LV č. XXX a pozemkom odporkyne N. K. parc č. XX/X k.ú. U., zapísaná na LV č. XXX je vyznačená bodmi XX-X, X, X, X červenou čiarou podľa geometrického plánu N.. T. W. zo dňa 21.11.2007 (č.l. 25). Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcu 1 rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 27C/263/2005-188 zo dňa 20.2.2008 potvrdil (č.l. 32). Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2Cdo/188/2009 zo dňa 17.12.2009 dovolanie žalobcu 1 odmietol (č.l. 34).
24. Žalobca podaním zo dňa 1.9.2014 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom správy katastra Z. a katastrálneho úradu Z., ktorí porušili povinnosť urobiť úkon, čiže opraviť chybu v údajoch katastra (č.l. 68). Ministerstvo spravodlivosti SR postúpilo žiadosť žalobcu 1 Úradu geodézie, kartografie a katastra SR ako príslušnému orgánu (č.l. 71). Podaním odoslaným Úradu geodézie, kartografie a katastra SR dňa 24.02.2015 žalobca 1 doplnil svoju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a zároveň toto podanie obsahovalo aj žiadosť žalobcov 2, 3, a 4 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (č.l. 72). Úrad geodézie, kartografie a katastra SR žiadosti žalobcu 1 predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nevyhovel a k žiadosti žalobcov 2, 3, a 4 sa nevyjadril.
25. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení ku dňu 20.09.2004 (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.") štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
26. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
27. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
28. Podľa § 28 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností.
29. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
30. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu (1). Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa (2).
31. Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb (1). Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda (2).
32. Podľa § 15 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11 (1). Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované (2).
33. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
34. Podľa § 17 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk (1). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (2).
35. Podľa § 18 ods. 1, 2 a zák. č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu (1). Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom (2). Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom (3).
36. Podľa § 73 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát.
37. Podľa § 135 ods. 1 CSP, ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.
38. Podľa § 226 CSP právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.
39. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
40. Podľa § 59 ods. 3 zákona č 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Správa katastra je povinná vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb.
41. Žalobcovia 1, 2, 3 a 4 sa žalobou domáhajú náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorého sa mal dopustiť Katastrálny úrad v Z. prostredníctvom svojho rozhodnutia č. E. z 20.09.2004, ktorým odmietol opraviť chybu v katastrálnom operáte, keď zamietol odvolanie žalobcu 1 a potvrdil rozhodnutie Správy katastra Z. č. E.-XXX/XXXX-H. zo dňa 08.07.2004, ktorým nevyhovel návrhu žalobcu 1 a neopravil údaje katastra nehnuteľnosti.
42. Žalobcovia 1, 2, 3 a 4 požiadali príslušný orgán o predbežné prerokovanie na nároku na náhradu škody a to žalobca 1 podaním zo dňa 1.9.2014 adresovaným Ministerstvu spravodlivosti SR (č.l. 68), ktoré žiadosť žalobcu 1 postúpilo Úradu geodézie, kartografie a katastra SR a žalobcovia 2, 3 a 4 podaním označeným ako Doplnenie žiadosti o náhradu škody zo dňa 1.9.2014 + žiadosť o náhradu bod 3 (č.l. 72) zaslaným Úradu geodézie, kartografie a katastra SR dňa 24.02.2015, preto súd považoval podmienku podľa § 15 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. za splnenú.
43. Súd sa v konaní najprv zaoberal vecnou legitimáciu strán sporu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy žalobca ako strana sporu civilného súdneho konania je subjektom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, ktorý je aktívne vecne legitimovaný a na druhej strane je žalovaný, ktorý je subjektom hmotno-právnej povinnosti, ktorý je pasívne vecne legitimovaný.
44. Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 3 ustanovuje, že za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, zodpovedá štát. Subjektom hmotno-právnej povinnosti je preto v zmysle uvedeného zákona štát, t.j. Slovenská republika, ktorá jediná je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaná. V nasledujúcich ustanoveniach a to § 4 tento zákon ustanovuje, ktorý konkrétny orgán za štát konaná, resp. konaná v mene štátu. Žalobcovia sa domáhajú náhrady škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím Katastrálneho úradu v Z., preto v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 514/2003 Z.z. v spojení s § 28 zákona č. 575/2001 Z.z. v mene štátu konaná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností, keďže škoda mala vzniknúť pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ústredného orgánu štátnej správy. Súd preto uznesením č.k. 26C/86/2015-189 zo dňa 05.02.2018 rozhodol tak, že súd ustaľuje, že na strane žalovanej v 1. rade, ktorou je Slovenská republika, koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava 212.
45. Žalobcovia za žalovaného v 2. rade označili Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, a za žalovaného v 3. rade označili Úrad geodézie, kartografie a katastra, Chlumeckého 2, Bratislava. Vzhľadom na to, že podľa § 3 zák. č. 514/2003 Z.z. za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci zodpovedá štát, teda Slovenská republika, súd žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zamietol.
46. Súd sa ďalej zaoberal aktívnou legitimáciu žalobcov. Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. U. vyplýva, že žalobcovia v 2., 3. a 4. rade nie sú vlastníkmi pozemkov parc. č. XX/X - záhrady o výmere XXX m2 a parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. V konaní bolo nesporné, že žalobcovia v 2., 3. a 4. rade neboli účastníkmi konania vedeného pred Katastrálnym úradom v Z. sp. zn. E., výsledkom ktorého bolo rozhodnutie č. E. z 20.09.2004 a neboli ani účastníkom konania vedeného pred Správou
katastra Z., výsledkom ktorého bolo rozhodnutie č. E. zo dňa 08.07.2004 a zároveň ani nenamietali, že by účastníkmi týchto konaní mali byť, prípadne že by im uvedené rozhodnutia mali byť doručené. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
47. Vzhľadom na to, že žalobcovia v 2., 3. a 4. rade neboli účastníkmi namietaného konania o odstránenie chýb v katastrálnom operáte, v ktorom konaní bolo vydané Katastrálnym úradom v Z. rozhodnutia č. E. z 20.09.2004 (a nie sú ani vlastníkmi predmetných nehnuteľností), súd žalobu žalobcov v 2., 3. a 4. rade z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácia zamietol.
48. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť.
49. Zákon č. 514/2003 Z.z. rozlišuje zodpovednosť štátu za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci podľa § 3 ods. 1 písm. a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.
50. Nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 6 ods. 1 zákona je, že právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Vznik zodpovednosti štátu teda predpokladá zistenie, že rozhodnutie bolo nezákonné a odstránenie (zrušenie) nezákonného rozhodnutia, lebo inak by sa súčasnou existenciou nezákonného rozhodnutia a rozhodnutia priznávajúceho zodpovednostný nárok na základe jeho nezákonnosti vytvoril nekonsolidovaný právny stav. Konaniu o zodpovednostnom nároku musí teda predchádzať konanie sledujúce zistenie nezákonnosti a zrušenie nezákonného rozhodnutia. Rozhodnutie vydané vo veci nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom je pre súd rozhodujúci o náhrade škody záväzné, a tento súd musí vychádzať zo zistenia nezákonnosti príslušným orgánom, resp., musí sa držať jeho výroku, že napadnuté rozhodnutie nie je nezákonné. Súd rozhodujúci o zodpovednosti štátu nemôže sám otázku jeho nezákonnosti v žiadnom smere preskúmavať (§ 194 <.CSP).
51. Druhá forma objektívnej zodpovednosti štátu je spojená s nesprávnym úradným postupom, ktorým je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď podľa uvedených ustanovení nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda ak je neprávnym postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/115/2010 zo dňa 31.05.2011)
52. Pokiaľ ale orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejaví práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu byť hodnotené len podľa § 1 - 17 zákona č. 58/1959 <. Zb. Za nesprávny úradný postup v zmysle § 18 uvedeného zákona teda nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/115/2010 zo dňa 31.05.2011)
53. Žalobca 1 namietal nesprávny úradný postup správy katastra, ktorého sa mal dopustiť Katastrálny úrad v Z. prostredníctvom svojho rozhodnutia č. E. z 20.09.2004, ktorým odmietol opraviť chybu v katastrálnom operáte, keď zamietol odvolanie žalobcu 1 a potvrdil rozhodnutie Správy katastra Z. č. E. zo dňa 08.07.2004, ktorým nevyhovel návrhu žalobcu 1 a neopravil údaje katastra nehnuteľnosti. Žalobkyňa 2 v žalobe uviedla, že manželovi bolo v dôsledku vydania oboch rozhodnutí katastrálnych úradov spôsobené veľké utrpenie, keď tieto orgány moci odmietli vykonať ich zákonnú povinnosť opraviť chyby v údajoch katastra. Žalobkyňa 3 v žalobe uviedla, že od momentu vydania právoplatného rozhodnutia, ktorým katastrálny úrad odmietol napraviť svoju vlastnú chybu, sa otcov zdravotný stav výrazne zhoršil v dôsledku krivdy a nespravodlivosti z konania u uvedeného štátneho orgánu. Žalobca 4 v žalobe uviedol, že zodpovednosť štátu je daná z dôvodu, že ak by úrad chybu v katastrálnom operáte opravil, tak nič z toho, čo žalobcovia namietajú, by sa nestalo.
54. Žalobca 1 listom zo dňa 05.11.2003 požiadal Správu katastra Z. o prešetrenie rozdelenia parciel č. XX/X a XX/X o výmere X.XXX m2 v k.ú. U. so susednými parcelami č. XX/X o výmere XXX m2 vo vlastníctve N. K.. Správa katastra Z. začala katastrálne konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie Správy katastra Z. č. E. zo dňa 08.07.2004. Správa katastra Z. teda o žiadosti žalobcu 1 opravu chýb v katastri nehnuteľností rozhodla. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že Správa katastra Z. rozhodla tak, že nevyhovela žiadosti žalobcu 1 a neopravila údaje katastra nehnuteľnosti podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona, pričom svoje rozhodnutie odôvodnila. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca 1 odvolanie a Katastrálny úrad v Z. rozhodnutím č. E. zo dňa 20.9.2004 podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolanie žalobcu 1 zamietol a rozhodnutie Správy katastra Z. č. E. zo dňa 08.07.2004 potvrdil, pričom aj toto rozhodnutie obsahovalo odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.
55. Žalobcovia videli nesprávny úradný postup Katastrálneho úradu v Z. v tom, že úrad napriek žiadosti žalobcu 1 neopravil chyby v katastrálnom operáte. Žalobcovia teda namietali postup, ktorý súvisel s rozhodovacou činnosťou Správy katastra Z. a Katastrálneho úradu v Z., nakoľko úkony tohto úradného postupu viedli k vydaniu rozhodnutia Správy katastra Z. č. E. zo dňa 08.07.2004 a rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Z. č. E.a zo dňa 20.9.2004.
56. Nie je teda možné konštatovať nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne inú nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania.
57. To, že rozhodnutie Správy katastra Z. č. E. zo dňa 08.07.2004 a rozhodnutie Katastrálneho úradu v Z. č. E. z 20.09.2004 neboli v súlade s predstavami žalobcu 1 neznamená, že tieto orgány verejnej moci postupovali nesprávne. Žalobcom 1 vytýkaný nesprávny postup správy katastra naostatok vyústil do prijatia rozhodnutia Katastrálneho úradu v Z. č. E. z 20.09.2004. Ak by aj posúdenie predpokladov a podmienok vydania tohto rozhodnutia bolo nesprávne, v dôsledku čoho by vydané rozhodnutie bolo nesprávne, prípadne nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností, nepredstavuje toto nesprávny úradný postup, ale nesprávnosť samotného rozhodnutia.
58. Nezákonnosť uvedeného rozhodnutia a teda aj úradný postup, na základe ktorého bolo rozhodnutie vydané, bolo možné preskúmať len na základe žaloby podanej žalobcom v 1. rade na začatie konania v správnom súdnictve o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Katastrálneho úradu v Z. č. E. z 20.09.2004, ktorú ale žalobca v 1. rade nikdy nepodal, teda nevyužil zákonnú možnosť podať proti tomuto rozhodnutiu (ako nezákonnému) opravný prostriedok napriek tomu, že v poučení tohto rozhodnutia bol žalobca 1 poučený, že toto rozhodnutie možno preskúmať súdom. V konaní bolo nesporné, že dané rozhodnutie nebolo príslušným orgánom nikdy zrušené a je stále právoplatné.
59. Ako už bolo vyššie uvedené, pokiaľ výsledkom prípadného nesprávneho úradného postupu bolo vydanie rozhodnutia, môže prichádzať do úvahy len zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, ktorej podmienkou je zrušenie nezákonného rozhodnutia, k čomu však v danom prípade nedošlo.
60. Súd rozhodujúci o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z.z. nemôže sám otázku nezákonnosti namietaného rozhodnutia v
žiadnom smere preskúmavať. Zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy preskúmavajú v správnom súdnictve krajské súdy s poukazom na § 6 ods. 1 a § 10 SSP.
61. Vzhľadom na to, že výsledkom úradného postupu správy katastra bolo vydanie rozhodnutia Katastrálnym úrad v Z. rozhodnutím č. E. z 20.09.2004, ktorým zamietol odvolanie žalobcu 1 a napadnuté rozhodnutie Správa katastra Z. potvrdil, ktoré právoplatné rozhodnutie nebolo doposiaľ zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky zodpovednosti štátu na náhradu škody podľa ustanovenia § 6 zák. č. 514/2003 Z.z. a žalobu žalobcu v 1. rade ako nedôvodnú zamietol. Nakoľko súd zistil, že nebola splnená prvá podmienka nároku na náhradu škody, t.j. existencia nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávneho úradného postupu, súd sa z dôvodu hospodárnosti ďalej nezaoberal ďalšími predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu, a to existenciou škody a ani príčinnej súvislosti medzi postupom orgánu verejnej moci a škodou.
62. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 2., 3. a 4. rade z dôvodu, že žalobca v 1. rade, ktorý zastupoval žalobkyne v 2. a 3. rade na pojednávaní uviedol, že na vykonaní tohto dôkazu netrvá, žalobca v 4. rade sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil, pričom vykonanie tohto dôkazu by vyžadovalo odročenie pojednávania, avšak súd tento dôkaz nevykonal aj z dôvodu, že z doposiaľ vykonaného dokazovania mal súd dostatočne zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie veci, preto ho súd ho považoval za nadbytočné a nehospodárne.
63. Na záver súd dodáva, že predvolanie na pojednávanie na deň 26.11.2019 bolo žalobcovi v 4. rade doručené do vlastných rúk dňa 24.09.2019, preto žalobca v 4. rade mal dostatok času na to, aby požiadal súd o zabezpečenie eskorty za účelom jeho predvedenia na pojednávanie na súd. Žalobca v 4. rade nepožiadal súd o zabezpečenie eskorty na súd a nakoľko jeho účasť na pojednávaní nebola nevyhnutná, keďže účasť strany sporu na pojednávaní je jej právom, nie jej povinnosťou, súd bez jeho žiadosti automaticky eskortu nezabezpečoval. Súd poznamenáva, že trovy predvedenia žalobcu v 4. rade vynaložené ústavom by bol povinný uhradiť žalobca v 4. rade, nakoľko jeho účasť na pojednávaní nebola nevyhnutná.
64. Ku konaniu vedenému pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 27C/263/2005 súd uvádza, že rozsudok č.k. 27C/263/2005-188 zo dňa 20.2.2008 je právoplatný, čo znamená, že je záväzný a zásadne nezmeniteľný a že táto vec sa nemôže prejednávať a rozhodovať znova. V uvedenom konaní súd žalobu žalobcu 1 zamietol a zároveň určil, že hranica medzi pozemkami žalobcu parc. č. XX/X. a parc. č. XX/X k.ú. U., zapísané na LV č.. XXX a pozemkom odporkyne N.D. parc č. XX/X. k.ú. U., zapísaná na LV č. XXX je vyznačená bodmi XX-E. červenou čiarou podľa geometrického plánu N.. T. W. zo dňa 21.11.2007, preto vlastnícke právo k pozemku o výmere XXX m2, resp. splnenie podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva k uvedenému pozemku nie je možné na základe tých istých skutkových okolností posudzovať konaní o náhradu škody inak a to ani ako predbežnú otázku, nakoľko rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 27C/263/2005-188 zo dňa 20.2.2008 je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány.
65. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
66. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
67. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
68. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu a žalovaným v 1., 2. a 3. rade, ktorí mali úspech v plnom rozsahu, keďže súd žalobu žalobcov v 1., 2., 3. a 4. rade zamietol, priznal voči žalobcom v 1., 2., 3. a 4. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.